Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 28. jún 2024

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 27Co/45/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3722201800
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 06. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alena Záhumenská
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2024:3722201800.1

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Aleny Záhumenskej a sudkýň
JUDr. Ľubice Bajzovej a Mgr. Martiny Trnavskej, v spore žalobkyne A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C.
D. XXX/X, E. F., právne zastúpenej JUDr. Gabrielou Holmovou Divkovou, MBA, advokátkou, so sídlom
Šoltésovej 346/1, Považská Bystrica, IČO: 42 273 773, proti žalovaným 1/ G. F., nar. XX.XX.XXXX,
bytom H. XXXX/XXX, E. F., právne zastúpenej JUDr. Tomáš Dopita, ADVOKÁT, s. r. o., so sídlom

Vazovova 6838/9B, Bratislava – mestská časť Staré Mesto, IČO: 53 998 791 a žalovanému 2/ I. I., nar.
XX.XX.XXXX, bytom J. XXXX/XX, K., o uloženie povinnosti zdržania sa rušivých zásahov a odstránenia
oplotenia, na odvolanie žalovanej 1/ proti uzneseniu Okresného súdu Trenčín zo dňa 7. februára 2024,
č. k. PB-6C/43/2022-154, takto

r o z h o d o l :

Uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutej časti – vo výroku II. p o t v r d z u j e .

Žalobkyni proti žalovanej 1/ p r i z n á v a nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie výrokom I. konanie z dôvodu späťvzatia žaloby za
aplikácie ust. § 144, § 145 ods. 1, § 146 ods. 1, 2 CSP zastavil. Výrokom II. žalovanej 1/ náhradu trov
konania nepriznal. Výrokom III. rozhodol, že žiadna zo strán, žalobkyňa ani žalovaný 2/, nemajú právo
na náhradu trov konania. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že žalobkyňa sa upravenou žalobou

domáhala, aby súd uložil žalovaným 1/ a 2/ povinnosť zdržať sa rušivých zásahov do vlastníckeho práva
žalobkyne ako vlastníčky rodinného domu súp. č. XXX stojaceho na pozemku parcely registra „C“, parc
č. 1275 a pozemku parcely registra „C“, parc. č. 1275 zastavaná plocha a nádvorie o výmere
389m2,zapísanýchnaLVč.XXXkatastrálneúzemieL.I.spočívajúcich(I.) vzamedzovaní
prístupu k tomuto rodinnému domu po pozemku parcely registra „E“, parc. č. 3677/1 zastavaná plocha
a nádvorie o výmere 287 m2, zapísanej na LV č. XXXX katastrálne územie L. I. a (II.) zdržania sa

parkovania motorových vozidiel osobných a nákladných na pozemku parcely registra
„E“, parc. č. 3677/1 zastavaná plocha a nádvorie o výmere 287 m2, zapísanej na LV č.
XXXX katastrálne územie L. I. a tiež, aby súd uložil žalovanému 2/ povinnosť odstrániť (III.) oplotenie
nachádzajúce sa na pozemku parcely registra „E“, parc. č. 3677/1 zastavaná plocha a nádvorie o výmere
287 m2, zapísanej na LV č. XXXX katastrálne územie L. I. tak, ako je to zakreslené na GP č. ....
zo dňa .... bodmi A, B. C. D a (IV.) smreky v počte 4 ks vysadené na pozemku parcely registra „E“,

parc. č. 3677/1 zastavaná plocha a nádvorie o výmere 287 m2, zapísanej na LV č. XXXX katastrálne
územie L. I. v časti od horného rohu hospodárskej budovy bez súp. čísla stojacej na parcele KNE č.
3677/1 zastavaná plocha a nádvorie o výmere 287 m2, zapísanej na LV č. XXXX, k.ú. L. I.. Písomným
podaním zo dňa 01.12.2023 žalobkyňa vzala žalobu späť čo do povinnosti žalovaného II/ odstrániť
oplotenie, s tým, že v tomto smere si žalovaný II/ v priebehu konania splnil svoju povinnosť. Písomným
podaním zo dňa 08.12.2023 žalobkyňa vzala žalobu späť čo do povinnosti žalovaného II/ odstrániť

smreky, keďže aj v tejto časti žalovaný II/ v priebehu konania splnil svoju povinnosť. Na pojednávaní
dňa 07.02.2024 vzala žalobkyňa žalobu späť aj vo zvyšnej časti čo do uloženia povinnosti žalovaným1/, 2/ zdržať sa rušivých zásahov do vlastníckeho práva žalobkyne spočívajúcich (I.) v zamedzovaní
prístupu k rodinnému domu a (II.) zdržania sa parkovania motorových vozidiel a žiadala, aby súd prvej
inštancie konanie zastavil a o trovách konania rozhodol v zmysle § 257 CSP a aplikoval vo veci dôvody

hodné osobitného zreteľa, pre ktoré žalovaným náhradu trov konania súd prvej inštancie neprizná, a to
s poukazom na osobné a majetkové pomery žalobkyne. Uviedla, že je vdova, žije sama v 2-izbovom
byte. Vzhľadom k tomu, že žalobkyňa vzala žalobu v celom rozsahu späť a žalovaní 1/, 2/ so späťvzatím
žaloby súhlasili, súd prvej inštancie konanie zastavil. O trovách konania žalovanej 1/ súd prvej inštancie
rozhodol podľa § 256 ods. 1 CSP v spojení s § 257 CSP. Konštatoval, že žalobkyňa sa vo vzťahu k

žalovanej 1/ domáhala dvoch nárokov, a to zdržania sa zásahov vo forme zamedzovania prístupu a
parkovania. Vzhľadom k tomu, že žalobkyňa voči žalovanej 1/ vzala žalobu späť v priebehu konania
čo do oboch nárokov bez uvedenia dôvodu, resp. s prihliadnutím na existujúci stav dôkaznej núdze,
žalovanej 1/ ako procesne úspešnej strane sporu, vznikol nárok na náhradu trov konania. Súd prvej
inštancie však považoval za potrebné aplikovať vo veci § 257 CSP a z dôvodov hodných osobitného
zreteľa, žalovanej 1/ nepriznať náhradu trov konania. Súd prvej inštancie prihliadol na skutočnosť, že

žalobkyňa je dôchodkyňa, vdova, v pokročilom veku (86r), má viaceré závažné zdravotné problémy
a s tým súvisiace zvýšené výdavky na lieky, ktoré len sťažka pokrýva zo svojho jediného príjmu vo
forme starobného dôchodku vo výške 520,- eur. O trovách konania žalobkyne a žalovaného 2/ súd prvej
inštancie rozhodol podľa § 256 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 2 CSP. Konštatoval, že žalobkyňa sa voči
žalovanému 2/ domáhala štyroch nárokov, a to zdržania sa zásahov vo forme zamedzovania prístupu,

zdržania sa zásahov vo forme parkovania, odstránenia oplotenia a odstránenie smrekov. Žalovaný 2/
v priebehu konania odstránil sporné oplotenie ako i smreky, na základe čoho žalobkyňa vzala v tejto
časti žalobu späť. Vo vzťahu k zvyšným dvom nárokom (zdržania sa zásahov vo forme zamedzovania
prístupu a zdržania sa zásahov vo forme parkovania) vzala žalobkyňa voči žalovanému 2/ žalobu späť
bez uvedenia dôvodu. Z uvedeného vyvodil, že pomer úspechu a neúspechu žalobkyne a žalovaného

2/ bol v predmetnom konaní rovnaký, a preto súd prvej inštancie rozhodol tak, že žiadna zo strán -
žalobkyňa ani žalovaný 2/ nemá právo na náhradu trov konania.

2. Proti uzneseniu vo výroku II. podala v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaná 1/. Navrhla,
aby odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutej časti zmenil tak, že žalovanej

1/ prizná nárok na náhradu trov konania, ako aj trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %. Zastávala
názor, že v predmetnom konaní nebol naplnený prípad osobitného zreteľa ohľadne žalobkyne, nakoľko
sa jedná o osobu, ktorá je vlastníčkou minimálne dvoch nehnuteľností a tiež osobou, ktorá bola v konaní
zastúpená právnou zástupkyňou. Žalobkyňa mala k dispozícii dostatok času na to, aby prehodnotila,
prípadne sa poradila o následnom postupe pred súdom. Napriek tomu sa rozhodla podať žalobu, na

podaní ktorej opakovane trvala, čím žalovanej 1/ zapríčinila nielen stratu času, ale aj výdavky v podobe
trov právneho zastúpenia. Žalovaná 1/ dôvodila, že s predmetným konaním jej vznikli náklady spojené
s právnym zastúpením a rovnako je dôchodkyňou, preto argumentácia, že žalobkyňa je dôchodkyňa nie
je dostatočná, nemôže obstáť. Žalovaná 1/ uviedla, že rozhodne sa s nikým súdiť nechcela. Žalobkyňa
vedela o neopodstatnenosti podanej žaloby, resp. o nej vedieť mohla a mala vzhľadom k tomu, že bola

v konaní zastúpená právnou zástupkyňou – kvalifikovanou osobou.
3. Žalobkyňa v písomnom vyjadrení k podanému odvolaniu navrhla potvrdenie napadnutého uznesenia.
Poukazovala na to, že so žalovanou 1/ sa pokúšala viackrát dohodnúť, dokonca požiadala súd, aby
konanie prerušil za účelom mimosúdnej dohody. So žalovaným 2/ sa dohodla, tento nároky
žalobkyne akceptoval, avšak žalovaná 1/ žalobkyňu neustále osočovala, tvrdiac, že keď ona nie je

držiteľkou oprávnenia a ani motorového vozidla, že ona na danej ceste nemôže parkovať, pričom sa
nevie vyjadriť, komu dané autá patria, a teda že sa nemá so žalobkyňou o čom dohodnúť. Žalobkyňa
poukazovala na to, že so žalobou predložila množstvo dôkazov vrátane skôr vydaného
zákazu parkovania vozidiel na ceste parc. KN 1274 /D. XXXX/X/ katastrálne územie L. I., ktorý vydal
Obecný úrad v L. I. dňa 23.07.2002, fotografie motorových vozidiel zabraňujúcich v prechode k jej

nehnuteľnostiam, Upozornenie Obce L. I. č. 175/2018 zo dňa 10.09. 2018, takže sa
nejedná len o výmysel žalobkyne, ale dlhodobé nezhody, ku ktorým sa žalovaná 1/ svojim správaním
pričinila. Žalobkyňa uviedla, že je staršou osamelou osobou (vdova vo veku 86 rokov), ktorá nie je
technicky zručná, aby vedela zabezpečiť kvalitné a čitateľné fotografie, ktorými by preukázala svoje
tvrdenia. Uvedená prístupová cesta je bočnou cestou, cez ktorú, okrem žalobkyne, nikto neprechádza

a v podstate žalovaná 1/ si touto rozšírila akoby svoj pozemok – dvor, ktorý jej slúži na
parkovanie, čím neoprávnene zasahuje nie len do práv žalobkyne ako vlastníka susednej nehnuteľnosti.
Dôvodila, že má podlomené zdravie s množstvom závažných zdravotných problémov a s tým súvisiace
zvýšené výdavky na lieky, pričom bez ohrozenia výživy a zdravotného stavu jej zostarobného dôchodku 520,- eur veľa peňazí nezostáva. S poukazom na uvedené žiada, aby aj odvolací
súd prihliadol na jej osobné, majetkové, zdravotné pomery a s tým súvisiacu výdavkovú povinnosť, ako
aj na okolnosti, ktoré ju viedli k podaniu danej žaloby, na ktoré poukázala v súvislosti aj so skôr riešenými

upozorneniami zo strany obecného úradu voči žalovanej 1/ a jej rodinných príslušníkov.

4. Krajský súd ako súd odvolací vec preskúmal v rozsahu a z dôvodov podaného odvolania podľa § 379
a § 380 Civilného sporového poriadku zák. č. 160/2015 Z. z. (ďalej len CSP), bez nariadenia odvolacieho
pojednávania podľa § 385 CSP a dospel k záveru, že uznesenie súdu prvej inštancie

je potrebné v napadnutom rozsahu – vo výroku II. podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne
správne potvrdiť. Rozhodnutie súdu prvej inštancie v jeho zostávajúcej časti nepreskúmaval, keďže táto
suspenzívnym účinkom odvolania dotknutá nebola.

5. Rozhodovanie o náhrade trov konania tvorí integrálnu súčasť súdneho konania.

6. Podľa § 256 ods. 1 CSP, ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov
konania protistrane.

7.Podľa§257CSPvýnimočnesúdnepriznánáhradutrovkonania,akexistujúdôvodyhodnéosobitného
zreteľa.

8. Účelom ustanovenia § 257 CSP je umožniť súdu zmierniť dôsledky právnych noriem upravujúcich
náhradu trov konania zavedením moderačného práva. Toto ustanovenie je výrazom skutočnosti, že
tam, kde zákon nemôže byť natoľko kauzistický, aby postihol celú rozmanitosť života, právo sa dotvára
sudcovským výkladom v medziach ustanovených všeobecnými podmienkami uvedenými v zákone, za

splnenia ktorých môže dôjsť rozhodnutím súdu k inému záveru o náhrade trov konania, než by plynul
z použitia všeobecných zásad náhrady trov konania.

9. Aplikácia ustanovenia § 257 CSP pri rozhodovaní o náhrade trov konania prichádza do úvahy teda
v prípadoch, keď sú síce naplnené predpoklady na priznanie náhrady trov konania podľa § 255 a nasl.

CSP, súd však dôjde k záveru, že sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré náhradu trov celkom,
alebo sčasti neprizná. Výnimočnosť takéhoto prípadu môže spočívať tak v okolnostiach danej veci,
ako aj v okolnostiach u strán sporu. Do úvahy treba brať okolnosti, ktoré viedli k súdnemu uplatneniu
nároku a prihliadnuť i na postoj strán sporu v konaní. Ďalšou zo skupín prípadov, v ktorých aplikácia
tohto ustanovenia prichádza do úvahy, sú prípady charakteristické sociálnym aspektom, ktorý vystupuje

do popredia vtedy, keď povinná strana sporu nemôže uhradiť náhradu trov konania z dôvodov, ktoré
sama nezavinila, alebo ich môže uhradiť len s veľkými ťažkosťami. Dôvody hodné osobitného zreteľa sa
skúmajú vždy u strany povinnej plne alebo čiastočne nahradiť trovy konania. Tieto dôvody, inak pomerne
jasne vymedzené stabilizovanou judikatúrou, spôsobujú čiastočný alebo úplný zánik práva na náhradu
trov konania u čiastočne, alebo úplne úspešnej strany sporu. Rozhodnutie o nepriznaní náhrady trov

konania podľa § 257 CSP sa nesmie javiť ako neprimeraná tvrdosť voči subjektom konania a nesmie
odporovať dobrým mravom.

10. Judikatúra na strane druhej však tiež konštatovala, že uvedené ustanovenie nie je možné vykladať
tak, že je naň možné prihliadnuť kedykoľvek, bez zreteľa na základné zásady rozhodovania o trovách

konania (príkladmo viď uznesenie Najvyššieho súdu SR z 28. januára 2010, sp. zn.
2MCdo/17/2009),nejdeopredpis,ktorýbyzakladaljehovoľnúmožnosťaplikácie,aleide oustanovenie,
podľa ktorého je súd povinný skúmať, či v prejednávanej veci neexistujú zvláštne
okolnosti hodné osobitného zreteľa, na ktoré je potrebné pri stanovení povinnosti nahradiť trovy konania
výnimočne prihliadnuť.

11. Odvolací súd po preskúmaní obsahu spisu dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné.
Vychádzajúc zo zásady zodpovednosti zavinenia zastavenia konania vo vzťahu k odvolateľke je síce
pravdou, že na strane žalobkyne vzhľadom na dôvody vedúce k späťvzatiu žaloby by bola v zásade
povinnosť nahradiť trovy žalovanej 1/, avšak v konkrétnostiach posudzovanej veci z obsahu spisu

vyplývajú dôvody hodné osobitného zreteľa na strane žalobkyne, ktoré odôvodňujú aplikáciu ust. § 257
CSP pri rozhodovaní o náhrade trov konania. Z obsahu spisu vyplýva, že žalobkyňa je vo veku 87
rokov, starobná dôchodkyňa poberajúca starobný a vdovský dôchodok spolu mesačne 535,20 eur,
ktorý je jediným zdrojom jej príjmu, je vdova, žije sama v 2-izbovom byte, sama uhrádza poplatkysúvisiace s užívaním bytu, mesačne má výdavky na lieky súvisiace s jej zdravotným stavom, nakoľko je
onkologickým pacientom a má aj iné zdravotné problémy. Vzhľadom na vek je zrejmé, že nejde o pomery
prechodné, tieto sú ovplyvnené jednak vekom a tiež aj zdravotným stavom žalobkyne, skutočnosťou

nezávislou na vôli žalobkyne. Faktom je, že reálne je životná situácia žalobkyne nepriaznivou do takej
miery, že uhradenie trov konania by prichádzalo do úvahy s určitými ťažkosťami, čo nie je možné zo
strany súdu pri posudzovaní dotknutej osoby ignorovať. Na ťarchu žalobkyne pri posudzovaní možnosti
aplikácie ust. § 257 CSP nemôže ísť ani pokiaľ ide o právne zastúpenie, a to práve s prihliadnutím na
vek a zdravotný stav žalobkyne.

12. S prihliadnutím na uvedené skutočnosti odvolací súd vyhodnotil odvolacie námietky žalovanej 1/
ako nedôvodné. Výrok II. napadnutého uznesenia plne zodpovedá zákonným ustanoveniam v ňom
citovaným. S poukazom na uvedené odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutej časti
ako vecne správne podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.

13. Krajský súd rozhodol o trovách odvolacieho konania podľa § 396 ods. 1, § 262 ods. 1 a § 255 ods. 1
CSPtak,žepriznalnároknaichnáhraduvychádzajúczozásadyúspechuvodvolacomkonanížalobkyni,
o výške náhrady rozhodne v súlade s § 262 ods. 2 CSP v nadväznosti na § 251 CSP súd prvej inštancie.

14. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Trenčíne pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancie. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolania musia
byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,

v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).