Uznesenie ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 22. október 2024

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 14CoPno/16/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2223201687
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 10. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubomír Bundzel
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2024:2223201687.3

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ľubomíra Bundzela a sudcov JUDr.
Róberta Foltána a JUDr. Táne Šefčíkovej, vo veci starostlivosti súdu o maloleté deti: 1/ A. B., nar.
XX.XX.XXXX, 2/ B. B., nar. XX.XX.XXXX, obe deti zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce,
sociálnych vecí a rodiny Dunajská Streda, deti rodičov matky - C. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom E. X,
F., právne zastúpená: JUDr. Marcela Kucháriková, advokátka, sídlom Hlavná 25, Šamorín a otca - G.

H. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XXX/X, E., za účasti Krajskej prokuratúry Trnava, so sídlom Dolné
Bašty 1, 917 44 Trnava, o návrhu otca na nariadenie neodkladného opatrenia v priebehu odvolacieho
konania, takto

r o z h o d o l :

Návrh otca na nariadenie neodkladného opatrenia sa z a m i e t a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia sa otec maloletých detí domáha zníženia výživného,

pričom ide o návrh na nariadenie neodkladného opatrenia v konaní, v ktorom bolo súdom prvej inštancie
rozhodnuté vo veci same o zmene výživného, avšak toto rozhodnutie je doposiaľ neprávoplatné.
Konkrétne sa otec, návrhom doručeným súdu prvej inštancie dňa 26.05.2023, domáhal zníženia
výživného na maloleté deti - A. nar. XX.XX.XXXX stanovené sumou 250 eur a B. nar. XX.XX.XXXX
stanovené sumou 200 eur mesačne, na 60 eur a 50 eur mesačne s odôvodnením, že od posledného
rozhodnutia o výživnom, v rámci rozvodového konania, sa na jeho stane podstatne zmenili pomery,

keď mu pribudla ďalšia vyživovacia povinnosť na maloletého I. nar. XX.XX.XXXX a od 10.07.2023 bude
na otcovskej dovolenke a následne na rodičovskej dovolenke, v dôsledku čoho sa mu podstatne zníži
príjem. Súd prvej inštancie rozhodol vo veci samej rozsudkom sp. zn. 14P/74/2023-407 zo dňa 15.
februára 2024, ktorým pôvodné výživné, stanovené rozsudkom Okresného súdu Dunajská Streda zo
dňa 18.06.2020, č.k. 9P/5/2019-688 znížil na 120 euro pre maloletú A. a na 80 euro pre maloletého B.,
ktorévýživnémalotecplatiťod01.08.20203do31.03.2023.Následneod01.01.2024mápodľarozsudku

otec platiť výživné na maloletú A. 80 euro a na maloletého B. 60 euro. Proti tomuto rozsudku podala
odvolanie matka maloletých detí dňa 27.03.2024, pričom o tomto odvolaní bude rozhodovať Krajský
súd v Trnave pod sp. zn. 14CoP/141/2024, rozsudok nie je teda ešte právoplatný.

2. V čase po podaní odvolania matkou proti rozhodnutiu vo veci samej podal otec maloletých detí
návrh na súd prvej inštancie na vydanie neodkladného opatrenia, ktorým žiadal, aby súd nariadil

neodkladné opatrenie v rozsahu rozhodnutia vo veci samej zo dňa 15.02.2024, č.k. 14P/741/2023-407,
teda v rozsahu neprávoplatného rozsudku vo veci samej. Tomuto jeho návrhu bolo uznesením
Okresného súdu Dunajská Streda vyhovené, teda bolo nariadené neodkladné opatrenie v požadovanom
rozsahu, avšak na základe odvolania matky, toto bolo uznesením Krajského súdu v Trnave sp. zn.
14CoP/142/2024 zo dňa 8.8.2024 zrušené, keďže o návrhu mal rozhodovať Krajský súd v Trnave a ten
aj rozhodol tak, že návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol s poukazom na to, že návrhom

sa malo docieliť platenie výživného v takom rozsahu, ako bolo stanovené neprávoplatným rozsudkom
Okresného súdu Dunajská Streda.3.Otecznovapodalnávrhnanariadenieneodkladnéhoopatrenia,vktoromžiadalozníženievyživovacej
povinnosti na maloleté deti opätovne v rozsahu, ktorý mu bol rozsudkom Okresného súdu Dunajská

Stredanariadený.KrajskýsúdvTrnaveotomtonávrhurozhodoluznesenímsp.zn.14CoPno/15/2024zo
dňa 02.10.2024, ktorým konanie o tomto návrhu zastavil, nakoľko uznesením Krajského súdu v Trnave
č.k. 14CoP/142/2024 zo dňa 8.8.2024 bol otcovi maloletých detí zamietnutý prvý návrh na nariadenie
neodkladného opatrenia, ktorý podal v priebehu odvolacieho konania a vzhľadom k tomu, že z jeho
strany bol podaný ďalší návrh na nariadenie neodkladného opatrenia v priebehu odvolacieho konania,

ktorý sa týkal toho istého predmetu konania, bol opätovne založený na tých istých skutkových a právnych
skutočnostiach, argumentoch a medzi tými istými účastníkmi, tak bolo potrebné konanie o jeho návrhu
na nariadenie neodkladného opatrenia zastaviť z dôvodu litispendencie.

4. Otec podal návrh na Krajský súd v Trnave dňa 08.10.2024 nový návrh na nariadenie neodkladného
opatrenia v priebehu odvolacieho konania, ktorým otec žiada zníženie výživného na sumu 60 eur

mesačne pre maloletú A. a 50 eur mesačne pre maloletého B.. Svoj návrh odôvodnil tým, že bol
opakovane kontaktovaný právnou zástupkyňou matky, ktorá od neho požaduje doplatenie celého
výživného v plnej výške, to jest vo výške pred úpravou rozsudku Okresného súdu Dunajská Streda.
V rozsudku súdu prvej inštancie je totiž vo výroku uvedené, že výživné sa má platiť „počnúc od
právoplatnosti rozsudku“, ktorá právoplatnosť ešte nenastala, nakoľko o podanom odvolaní rozhoduje

Krajský súd v Trnave. Platenie výživného v tejto výške je pre otca likvidačné, dostáva sa do kritickej
finančnej situácie, nakoľko jeho príjem tvorí iba jeho rodičovský príspevok, ktorý poberá z dôvodu
starostlivosti o syna I.. Podľa otca je jeho súčasný stav taký, že existuje prvostupňový rozsudok ktorý by
mal byť podľa zákona vykonateľný (v zmysle predbežnej vykonateľnosti podľa § 44 CMP), ale v realite
nie je (nakoľko vo výroku Okresného súdu stanovujúcom výživné je uvedené „počnúc od právoplatnosti

rozsudku“). Problém vidí práve v tom, že prvostupňový súd rozhodol v rozpore so zákonom. To znamená
že ani jeden z rozsudkov ani neodkladné opatrenie nie je ani právoplatný ani vykonateľný. Toto má za
následok, že už 10 mesiacov je na rodičovskej dovolenke, príjem má 470 eur a aktuálne má platiť aj
s exekučnými poplatkami celkom 558 eur. Z toho dôvodu žiada o nariadenie neodkladného opatrenia,
ktorým by mu bolo výživné na maloleté deti znížené v rozsahu 60 eur na maloletú A. a 50 eur na

maloletého B..

5. Podľa § 362 veta prvá Civilného mimosporového poriadku, o návrhu na nariadenie neodkladného
opatrenia, ktorý bol podaný v priebehu odvolacieho konania, je príslušný rozhodnúť odvolací súd.

6. Podľa § 2 ods. 1 Civilného mimosporového poriadku, na konania podľa tohto zákona sa použijú
ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.

7. Podľa § 324 ods. 1 Civilného sporového poriadku, pred začatím konania, počas konania a po jeho
skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.

8. Podľa § 325 ods. 1 Civilného sporového poriadku, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je
potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

9. Podľa § 329 ods. 1 veta prvá Civilného sporového poriadku, súd môže rozhodnúť o návrhu na

nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia účastníkov konania a bez nariadenia
pojednávania.

10. Podľa § § 44 Civilného mimosporového poriadku, rozsudky o výživnom sú vykonateľné doručením.

11. Podľa čl. 5 Zákona o rodine, záujem maloletého dieťaťa je prvoradým hľadiskom pri rozhodovaní
vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú. Pri určovaní a posudzovaní záujmu maloletého dieťaťa sa
zohľadňuje najmä a) úroveň starostlivosti o dieťa, b) bezpečie dieťaťa, ako aj bezpečie a stabilita
prostredia, v ktorom sa dieťa zdržiava, c) ochrana dôstojnosti, ako aj duševného, telesného a
citového vývinu dieťaťa, d) okolnosti, ktoré súvisia so zdravotným stavom dieťaťa alebo so zdravotným

postihnutím dieťaťa, e) ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do jeho dôstojnosti a ohrozenie vývinu dieťaťa
zásahmi do duševnej, telesnej a citovej integrity osoby, ktorá je dieťaťu blízkou osobou, f) podmienky
na zachovanie identity dieťaťa a na rozvoj schopností a vlôh dieťaťa, g) názor dieťaťa a jeho možné
vystavenie konfliktu lojality a následnému pocitu viny, h) podmienky na vytváranie a rozvoj vzťahovýchväzieb s obidvomi rodičmi, súrodencami a s inými blízkymi osobami, i) využitie možných prostriedkov
na zachovanie rodinného prostredia dieťaťa, ak sa zvažuje zásah do rodičovských práv a povinností.

12. Odvolací súd zistil, že návrh otca bol podaný počas odvolacieho konania vo veci vedenej na
Okresnom súde Dunajská Streda pod sp. zn. 14P/74/2023, nakoľko v danej veci bolo rozhodnuté
rozsudkom dňa 15.02.2024, odvolanie proti tomuto rozsudku bolo podané dňa 27.03.2024 a návrh na
nariadenie neodkladného opatrenia bol odvolaciemu súdu prvej inštancie doručený dňa 08.10.2024.
Právna úprava obsiahnutá v § 362 Civilného mimosporového poriadku je v tomto prípade jednoznačná,

keď stanovuje, že o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorý bol podaný v priebehu
odvolacieho konania, je príslušný rozhodnúť odvolací súd. Nakoľko o návrhu mal rozhodnúť odvolací
súd, posúdil tento návrh nasledovne:

13. Otec podal návrh na zníženie výšky výživného na svoje maloleté deti, pričom žiada o zníženie na
rozsah, ktorý by bol schopný platiť, ide pritom o rozsah výživného, ktorý je podobný rozsahu, v akom

rozhodol o jeho návrhu vo veci samej Okresný súd Dunajská Streda, ktorého rozhodnutie však zatiaľ nie
je právoplatné. V rozsudku bolo otcovi nariadené platiť výživné pre maloletú A. 80 eur a pre maloletého
B. 60 eur. Otec sa návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia domáha zníženia na 60 eur pre
maloletú A. a 50 eur pre maloletého B..

14. Neodkladným opatrením sa sleduje procesná ochrana porušeného alebo ohrozeného práva do
doby využitia procesných mechanizmov, slúžiacich na realizáciu práva na súdnu ochranu, bez ďalšieho
porušovania alebo ohrozovania práva, o ochranu ktorého účastník konania žiada. Neodkladné opatrenie
má preto slúžiť k dočasnému zabezpečeniu ochrany ohrozených práv, ak naliehavosť situácie vyžaduje
okamžitý zásah súdu. Súd môže nariadiť neodkladné opatrenie v dvoch prípadoch, a to ak je

potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo je daná obava, že exekúcia bude ohrozená. Zákonným
predpokladom pre nariadenie neodkladného opatrenia je osvedčenie aspoň základných skutočností
potrebných pre záver o dôvodnosti a trvaní nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana.
Predpokladom pre nariadenie neodkladného opatrenia je tiež osvedčenie, že bez okamžitej dočasnej
úpravy pomerov by bolo právo účastníka konania ohrozené. Z hľadiska účelu, ktorý plní neodkladné

opatrenie v režime Civilného mimosporového poriadku, sa vyžaduje nevyhnutnosť rýchlej a okamžitej
ochrany, keď aj odvolací súd môže sám rozhodnúť o nariadení neodkladného opatrenia, ak dospeje k
záveru, že sú splnené podmienky pre jeho nariadenie. Využitie predmetného ustanovenia odvolacím
súdom by z hľadiska aplikácie malo prichádzať do úvahy len ako ultima ratio, t.j. ako posledné
možné riešenie. Pri nariaďovaní neodkladného opatrenia musia byť osvedčené okolnosti, z ktorých sa

vyvodzuje opodstatnenosť návrhu na toto opatrenie. Miera osvedčenia sa riadi danou situáciou, najmä
naliehavosťou jej riešenia. Preukázanie alebo aspoň osvedčenie skutočností odôvodňujúcich nariadenie
neodkladného opatrenia sa posudzuje tak podľa obsahu návrhu, pripojených listín a skutkových
okolností z nich vyplývajúcich, ale aj dôvodnosti návrhu z hľadiska právneho posúdenia veci. Účelom
neodkladného opatrenia je totiž rýchle a pružné riešenie tej situácie, ktorá vyžaduje okamžitý zásah

súdu (porovnaj Uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2MCdo 3/2010).

15. Odvolací súd konštatuje, že pre aplikáciu inštitútu neodkladného opatrenia sa vždy vyžaduje
naliehavosť neodkladnej úpravy, ktorá musí byť osvedčená. Pri rozhodovaní o návrhu na nariadenie
neodkladného opatrenia preto musí súd skúmať naplnenie formálnych a vecných predpokladov

uvedených v § 324 a nasl. Civilného sporového poriadku. V konaniach vo veciach starostlivosti
súdu o maloletých je neodkladné opatrenie procesným prostriedkom ochrany zjavne ohrozených práv
maloletého dieťaťa do doby, kým nebude o nich rozhodnuté podľa príslušných ustanovení Zákona
o rodine. Prvoradou a zásadnou úlohou súdu vo všetkých konaniach týkajúcich sa starostlivosti
o maloletých je ochrana oprávnených záujmov maloletého dieťaťa, ktorá vždy nemusí byť v

súlade s vôľou jeho rodičov. Súd musí zabrániť zneužitiu tohto svojím významom osobitného
procesného inštitútu presadzovaním osobných zámerov rodičov, riešením ich vzťahových problémov a
dosiahnutím výhodnejšieho postavenia jedného z rodičov v meritórnom konaní. O návrhu na nariadenie
neodkladného opatrenia súd rozhoduje v krátkej zákonnej lehote.

16. Problémom v tomto prípade je formulácia Okresného súdu Dunajská Streda na konci výroku
o výživnom, teda dovetok „počnúc od právoplatnosti rozsudku“. Práve tento dovetok spôsobil, že matka
maloletých detí prostredníctvom svojej právnej zástupkyne vyžaduje od otca výživné na maloleté deti
vo výške, v ktorej bolo určené v pôvodnom rozsudku určujúcom výživné č.k. 9P/5/2019-688 zo dňa18.06.2020, teda výživné v rozsahu 250 eur na maloletú A. a 200 eur na maloletého B.. Tieto sumy
pre otca na základe zmeny jeho pomerov podľa jeho vyjadrení neadekvátne. Tu však Krajský súd
musí dať do pozornosti účastníkom konania, že v zmysle hore citovaného ustanovenia § 44 CMP,

sú rozsudky o výživnom tzv. predbežne vykonateľné. To znamená, že sú vykonateľné doručením
rozsudku. Toto ustanovenie nie je možné vylúčiť. Zákon nepripúšťa možnosť odložiť vykonateľnosť
výroku súdu o výživnom. Nápravu takéhoto rozhodnutia je možné dosiahnuť iba v rámci odvolacieho
konania, pričom je rozhodnutie o výživnom vykonateľné, kým odvolací súd nezruší takýto rozsudok. Z
citovaného ustanovenia vyplýva, že pokiaľ súd prvej inštancie určil otcovi povinnosť výživného počnúc

právoplatnosťou rozsudku, postupoval v rozpore s vyššie citovaným zákonným ustanovením. (pozri aj
rozsudok Krajského súdu v Prešove sp. zn- 24CoP/97/2020).

17. Krajský súd považuje za potrebné účastníkom konania uviesť krátky právny exkurz k problematike
vykonateľnosti rozsudkov podporený judikatúrou Ústavného súdu SR (rozhodnutia II. ÚS 69/2019-14,
IV. ÚS 386/2018-11). Podľa § 44 CMP sú rozsudky o výživnom vykonateľné doručením bez možnosti inej

úpravy súdom. Sledovaným účelom tohto ustanovenia je čo najskoršie zabezpečenie riadneho plnenia
vyživovacej povinnosti, ktorá rodičovi vzniká zo zákona narodením dieťaťa, a riadneho zabezpečenia
potrieb maloletého výživným, na ktoré je odkázaný. Predbežná vykonateľnosť akéhokoľvek rozhodnutia
o výživnom teda nastáva priamo zo zákona, bez ohľadu na znenie výroku deklaratórneho rozhodnutia
súdu, ktorým určí lehotu na plnenie výživného. Akokoľvek by bola naformulovaná lehota na dobrovoľné

splnenie tejto povinnosti a začiatok jej plynutia (napr. tri dni od doručenia rozsudku), i tak by nastúpila
zo zákona vynútiteľnosť plnenia tejto povinnosti odo dňa doručenia rozsudku súdu prvej inštancie, čiže
ešte pred efektívnym uplynutím súdom určenej lehoty na dobrovoľné plnenie.

18. Ak teda otec maloletých detí žiada nariadenie neodkladného opatrenia v sumách, ktoré sa takmer

zhodujú s výškou, ktorá mu bola prisúdená rozsudkom súdu prvej inštancie (hoc aj neprávoplatným),
nespĺňa takéto neodkladné opatrenie atribút nutnosti bezodkladného a okamžitého zásahu. Ako bolo
vysvetlené skôr, rozsudok o výživnom je vykonateľný skôr ako nadobudne právoplatnosť, predbežná
vykonateľnosť v tomto prípade nastáva priamo zo zákona a súd prvej inštancie ju svojim výrokom
nemohol zmeniť. Otec má teda platiť to, čo je určené v neprávoplatnom rozsudku Okresného súdu

Dunajská Streda, teda 80 eur na maloletú A. a 60 eur na maloletého B..

19. Z vyššie uvedeného vyplýva, že v čase podania návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia
mal otec platiť výživné podľa rozsudku (hoci neprávoplatného, ale vykonateľného) v podobnej sume,
ktorú požadoval aj v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Poukazujúc na charakter a účel

neodkladného opatrenia (§ 325 ods. 1 Civilného sporového poriadku) odvolací súd konštatuje, že
súd môže nariadiť neodkladné opatrenie v dvoch prípadoch, a to ak je potrebné bezodkladne upraviť
pomery alebo je daná obava, že exekúcia bude ohrozená. Splnenie aspoň jedného zo zákonných
predpokladov nariadenia neodkladného opatrenia musí súd primárne vyhodnotiť na základe návrhu, a to
z rozhodujúcich skutočností uvedených v návrhu a v prípade konania vo veciach starostlivosti o maloleté

deti, aj bez návrhu. Pomery, ktoré majú byť neodkladným opatrením upravené, musia mať vždy povahu
právnychvzťahovapotrebaichúpravymusíbyťvždybezodkladná,toznamenánaliehaváanevyhnutná.
Krajský súd v Trnave je toho názoru, že podmienky podľa ust. § 325 ods. 1 Civilného sporového poriadku
pre rozhodnutie o nariadení neodkladného opatrenia v danej veci splnené neboli, nakoľko hypotetickým
vydaním neodkladného opatrenia by sa otcovi významným spôsobom nezmenila situácia s platením

výživného,išlobytedaonadbytočnérozhodnutie.Znávrhuvyplýva,žeotecbybolschopnýplatiťvýživné
v rozsahu, ako bolo v rozsudku určené.

20. Vychádzajúc z uvedeného súd zamietol návrh otca na nariadenie neodkladného opatrenia v
odvolacom konaní z dôvodu neosvedčenia skutočností, že bez okamžitej dočasnej úpravy pomerov

účastníkov konania by boli ich práva ohrozené.

21. O trovách konania súd nerozhodoval, keďže toto patrí až konečnému rozhodnutiu (§ 262 ods. 1 CSP
v spojení s § 396 ods. 1 CSP).

22. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 2 ods. 1 CMP, § 393 ods.
2 CSP).Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo

zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby

na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).

Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1

CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou aak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

dovolania (§ 430 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom

právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).

V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).