Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 24. september 2024

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 42Cob/85/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5718202372
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 09. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Kubincová, PhD.

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2024:5718202372.11

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie

Kubincovej, PhD., členiek senátu JUDr. Andrey Gindlovej a JUDr. Ľubice Mojžišovej v právnej veci
žalobcu: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XX, XXX XX C., právne zast.: Mgr. Peter Baláž, advokát
so sídlom ul. Volgogradská 10964/19, 038 61 Martin proti žalovanému: AFG s.r.o., so sídlom Dĺžiny
122/40, 039 01 Turčianske Teplice, IČO: 36 383 422, právne zast.: Advokátska kancelária JUDr. Michal
Krnáč, s.r.o., so sídlom Vojtecha Tvrdého 793/21, 010 01 Žilina, IČO: 52 791 777, v konaní o určenie
neplatnosti uznesenia valného zhromaždenia, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Martin
č.k. 17Cb/67/2018-1166 zo dňa 14. júla 2022, takto

r o z h o d o l :

I. Rozhodnutie Okresného súdu Martin č.k. 17Cb/67/2018-1166 zo dňa 14. júla 2022 p o t v r d z u j e .

II. Žalovanému p r i z n á v a voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd napadnutým rozhodnutím zamietol žalobu v časti určenia, že uznesenia žalovaného č.
PR/01/2018 o navýšení základného imania na sumu 381.640,- Eur peňažným vkladom spoločníka D.
E. vo výške 375.000,- Eur a č. PR/02/2018 o zmene článku 7, bod 1 a 2 Spoločenskej zmluvy prijaté
hlasovaním per rollam sú neplatné. Nárok na náhradu trov konania priznal v rozsahu 100 % žalovanému
voči žalobcovi.

2. Okresný súd uviedol, že žalobca sa pôvodnou žalobou doručenou súdu dňa 29.06.2018 domáhal, aby
súd určil, že Uznesenia žalovaného č. PR/01/11/17, č. PR/02/11/17 prijaté hlasovaním „per rollam“ sú
neplatné. Tiež, aby súd určil, že Uznesenia žalovaného č. PR/01/2018, PR/02/2018 prijaté hlasovaním
„per rollam“ sú neplatné, tiež aby súd určil, že všetky ďalšie uznesenia žalovaného majúce základ
a obsahovo nadväzujúce na jeho Uznesenia č. PR/01/11/17, PR/02/11/17, PR/01/2018, PR/02/2018
sú neplatné. Okresný súd uviedol, že dňa 25.02.2019 žalobkyňa doručila súdu rozšírenie žaloby,

kde žiadala, aby súd okrem uznesení uvedených v petite pôvodnej žaloby vyhlásil za neplatné aj
Uznesenie žalovaného č. 3/2018 v časti písmena a) a b) prijaté na MVZ dňa 23.11.2018 o predaji
nehnuteľného majetku a rozšírení kompetencie konateľa. Okresný súd bez bližšieho určenia uviedol
tiež, že dňa 06.05.2019 žalobkyňa doručila súdu ďalšie rozšírenie žaloby a okresný súd na pojednávaní
dňa 16.05.2019 pripustil zmenu žaloby v podobe jej rozšírenia zo dňa 25.02.2019 a 06.05.2019.

3. Okresný súd v rozsudku č.k. 17Cb/67/2018-775 zo dňa 10. júla 2020 rozhodol tak, že zamietol:

- návrh žalobkyne na prerušenie konania
- žalobu o určenie neplatnosti Uznesení žalovaného č. PR/01/11/17 o schválení účtovnej závierky
a výročnej správy žalovaného za rok 2016 a Uznesenie č. PR/02/11/17 o navýšení základného imania
žalovaného prijaté hlasovaním „per rollam“- žalobu o určenie, že všetky ďalšie uznesenia žalovaného majúce základ a obsahovo nadväzujúce na
jeho Uznesenia č. PR/01/11/17, PR/02/11/17, PR/01/2018 a PR/02/2018
- eventuálny petit žaloby o určenie, že Uznesenia žalovaného č. PR/01/11/17 o schválení účtovnej

závierky a výročnej správy žalovaného za rok 2016 a č. PR/02/11/2017 o navýšení základného imania
žalovaného, prijaté hlasovaním „per rollam“ sú neexistentné.
a
vyhovel:
- žalobe v časti, ktorou určil, že Uznesenia žalovaného č. PR/01/2018 o navýšení základného imania

žalovaného na sumu 381.640,- Eur peňažným vkladom spoločníka D. E. vo výške 375.000,- Eur a č.
PR/02/2018 o zmene čl. 7, bod. 1 a 2 Spoločenskej zmluvy prijaté hlasovaním „per rollam“ sú neplatné.

4. Krajský súd v Žiline na základe odvolania podaného žalobcom (v rozsahu zamietajúcich výrokov)
a odvolania žalovaného (v rozsahu výroku, ktorým okresný súd žalobe vyhovel) rozhodol tak, že rušil
výrok, ktorým okresný súd určil, že Uznesenia žalovaného č. PR/01/2018 o navýšení základného imania

žalovaného na sumu 381.640,- Eur peňažným vkladom spoločníka D. E. vo výške 375.000,- Eur a č.
PR/02/2018 o zmene čl. 7, bod. 1 a 2 Spoločenskej zmluvy prijaté hlasovaním „per rollam“ sú neplatné,
a vec vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie (spolu so závislým výrokom o nároku na náhradu trov
konania). Vo zvyšku odvolací súd rozhodnutie okresného súdu potvrdil.

5. Voči rozhodnutiu Krajského súdu v Žiline podal žalovaný dovolanie, ktoré Najvyšší súd SR uznesením
sp. zn. 3Obdo/2/2022 zo dňa 24.02.2022 odmietol.

6. Predmetom konania okresného súdu tak ostala žaloba v časti určenia, že uznesenia žalovaného č.
PR/01/2018 o navýšení základného imania na sumu 381.640,- Eur peňažným vkladom spoločníka D.

E. vo výške 375.000,- Eur a č. PR/02/2018 o zmene článku 7, bod 1 a 2 Spoločenskej zmluvy prijaté
hlasovaním per rollam sú neplatné

7. Žalobca sa v konaní pred súdom prvej inštancie pôvodne domáhal neplatnosti uznesení valného
zhromaždenia prijatých formou per rollam na základe toho, že nebola dosiahnutá požadovaná väčšina

hlasov, keďže žalobca hlasoval proti prijatiu uznesení. Žalobca objasnil, že ku dňu podania žaloby
bol žalobca spoločníkom žalovaného s 25% -ným obchodným podielom, pričom druhým spoločníkom
žalovaného bol D. E. so 75%-ným obchodným podielom. Konateľkou žalovaného bola B. F. E., ktorá je
manželkou druhého spoločníka.

8. Žalobca v celom konaní poukazoval na článok 13 ods. 14 spoločenskej zmluvy s tým, že na
prijatie hlasovaní "per rollam" sa vyžaduje súhlas všetkých spoločníkov. Zdôrazňoval, že následkom
nedodržania tohto pravidla upraveného v spoločenskej zmluve článok 13 ods. 14 nastala zmena pomeru
vkladov medzi spoločníkmi, od čoho sa odvíja aj zmena vymedzenia vzájomných práv a povinností,
keďže od pomeru vkladov sa odvíja počet hlasov a výška podielu na zisku. Žalovaný namietal aj proces,

akým došlo k hlasovaniu per rollam, a to vo vzťahu k tomu, že nemal k dispozícii potrebné listiny
a informácie na to, aby sa mohol rozhodnúť, že počas prvého hlasovania bola lehota na hlasovaní
kratšia než odberná lehota, v dôsledku čoho sa o hlasovaní dozvedel až po uplynutí tejto lehoty.
Neskôr v priebehu konania rozšíril žalobca dôvody, od ktorých odvíjal neplatnosť uznesení valného
zhromaždenia o tvrdenie, že pokiaľ nedošlo k účinnému upísaniu základného imania tak, ako bolo

prijaté prvými rozhodnutiami PR/01/11/17 a PR/02/11/17 v rozsahu 500.000,- Eur, tak nové hlasovania
označené ako PR/01/2018 a PR/02/2018 boli novými hlasovaniami o zvýšení základného imania, v
dôsledku čoho nedošlo k dodržaniu prednostného práva žalobcu na prevzatie záväzku na nové vklady
v pomere zodpovedajúcom doterajším vkladom spoločníkov. Žalobca tiež v konaní namietal, že zo
strany druhého spoločníka došlo k splateniu vkladu inou formou než navrhol, a to z kapitálového fondu

na rozdiel od reálneho zvýšenia novým vkladom. Po prvom rozhodnutí okresného súdu a následnom
zrušujúcom rozhodnutí krajského súdu, ktorý vyložil obsah spoločenskej zmluvy článok 13 ods. 14 tak,
že nezistil spor o jeho výklad a nezistil, že by na akékoľvek uznesenie prijaté žalovaným "per rollam" bol
potrebný písomný súhlas všetkých spoločníkov, sústredil žalobca dôvody, pre ktoré sa naďalej domáhal
vyhlásenianeplatnostiuzneseníč.PR/01/2018aPR/02/2018nato,žetietodruhéhlasovaniejepotrebné

vnímať ako nové hlasovanie o zvýšení základného imania, keďže prvé hlasovanie dopadlo tak, že neboli
prevzaté všetky záväzky na nové vklady, ďalej že spoločenská zmluva počítala so zvýšením základného
imania pomerne podľa výšky doterajších vkladov spoločníkov, keďže bola totožná so zákonnou úpravou
§ 143 ods. 1 ObZ k tomu, že došlo k navýšeniu základného imania z majetku spoločnosti a nie peňažnýmvkladom spoločníka D. E. a z dôvodu porušenia práva žalobcu na rovnaké zaobchádzanie zo strany
spoločnosti, teda porušenie zásady nestrannosti a nezaujatosti výkonu funkcie konateľa a zneužitie
väčšinového postavenia spoločníka, ako aj konanie v rozpore so zásadami poctivého obchodného styku

a dobrými mravmi.

9. Žalobca na podporu svojich tvrdení predložil stanovisko Právnickej fakulty Trnavskej univerzity, v
zmysle záverov ktorého nie je bez ďalšieho vylúčené, aby spoločenská zmluva ustanovovala rozdielne
kvóra pre prijímanie rozhodnutí valného zhromaždenia a rozdielne kvóra pre prijímanie rozhodnutia

na valnom zhromaždení a na rozhodovaní per rollam. Vo vzťahu k zvýšeniu základného imania zo
stanoviska vyplýva, že ide o zloženú právnu skutočnosť, pričom autor upozornil, že jednotlivé stupne
má zmysel rozlišovať pre účely posúdenia účinnosti rozhodnutia o zvýšení základného imania. Vo
vzťahu k neprevzatiu záväzku na vklad v plnom rozsahu konštatoval, že toto sa stricto senso nedotýka
uzneseniaovalnomzhromaždení,alebeznehovalnézhromaždenienevyvolávaurčitékonkrétneprávne
účinky - zvýšenie základného imania. Aj takéto uznesenie valného zhromaždenia však naďalej vyvoláva

iné účinky, vrátane vzniku práva na prednostné prevzatie záväzku na vklad. V stanovisku je ďalej
uvedené, že ak neboli prevzaté záväzky na vklad v plnej výške rozhodnutého zvýšenia základného
imania spoločnosti s ručením obmedzeným, tak nedošlo k zvýšeniu základného imania ani len v tej
časti, v ktorej niektorý zo spoločníkov prevzal záväzok na vklad a takýto výsledok autor pripustil len v
prípade akciovej spoločnosti - § 167 a § 203 ods. 3 ObZ. Vo vzťahu k dvojstupňovému rozhodovaniu o

zvýšení základného imania autor konštatoval, že uznesenie valného zhromaždenia nemusí byť neplatné
len z toho dôvodu, že záväzky na vklad neboli okamžite prevzaté v plnom rozsahu, takéto rozhodnutie
podľa stanoviska iba nevyvoláva právne účinky spočívajúce vo zvýšení základného imania. Mal za to,
že možnosť prevziať záväzok na nový vklad ešte pred prijatím rozhodnutia o zvýšení základného imania
predpokladá artikulovanú vôľu spoločnosti zvýšiť základné imanie. Autor uviedol, že pokiaľ bude druhé

rozhodnutie považované za nové rozhodnutie o zvýšení základného imania, a ak predpokladáme, že
bolo dosiahnuté kvórum potrebné pre zmenu základného imania a nebolo využité právo na prednostné
prevzatie záväzku na nový vklad, hoci tak spoločník urobiť mohol a bol prevzatý záväzok na nový vklad
v plnom rozsahu zvýšenia základného imania, v tom prípade by uznesenie iba z dôvodu svojho obsahu -
zvýšenie základného imania meniaceho pomery - nemalo byť neplatným. Ak minoritný spoločník nemal

možnosť realizovať svoje prednostné právo na prevzatie záväzku na vklad, takáto okolnosť je porušením
jeho práva a môže viesť k neplatnosti uznesenia o tom, v akom podiele sa spoločníci podieľajú na
prijatom zvýšení základného imania.

10. Žalovaný v konaní argumentoval tým, že zo znenia článku 13 ods. 14 nevyplýva, že by každé

hlasovanie valného zhromaždenia "per rollam" vyžadovalo písomný súhlas všetkých spoločníkov na to,
aby bolo platné. Poukazoval pritom na znenie ust. § 130 ObZ, ktoré kogentnou formou upravuje spôsob
hlasovania valného zhromaždenia. Namietal tvrdenie žalobcu (a neskôr aj stanovisko okresného súdu
v prvom rozhodnutí), že by na zmenu spoločenskej zmluvy vyplývajúcu zo zvýšenia základného imania
bol nutný súhlas všetkých spoločníkov. Poukázal na kogentnú právnu úpravu Obchodného zákonníka, v

zmysle ktorej na rozhodovanie o zvýšení základného imania postačuje súhlas 2/3 väčšiny spoločníkov
a nie je nutný súhlas všetkých spoločníkov. Žalovaný poukazoval na to, že žalobca mal možnosť využiť
prednostné právo na prevzatie nových vkladov, pričom toto právo nevyužil. Lehota, ktorá je potrebná na
to, aby sa žalobca mohol k návrhom uznesení per rollam vyjadriť bola dodržaná, mal za to, že pozvánka
bola spoločníkovi zaslaná v súlade so spoločenskou zmluvou poštou na ním udanú adresu, a preto aj

proces prijatia rozhodnutia považoval za vykonaný v súlade so zákonom a spoločenskou zmluvou.

11. Vo vzťahu k otázke, akým spôsobom bol splatený vklad druhého spoločníka, predložil žalovaný
právne stanovisko Právnickej fakulty Univerzity Mateja Bela v Banskej Bystrici, ktorého záver bol,
že vzhľadom na neexistenciu výslovnej právnej úpravy tvorby kapitálových fondov v obchodných

spoločnostiach v Obchodnom zákonníku do 31.12.2017 v kontexte následnej úpravy § 768q ods. 2 ObZ
nedošlo v spoločnosti žalovaného k vytvoreniu kapitálového fondu príspevkov v zmysle v súčasnosti
platného ust. § 217a ObZ. Vo vzťahu k uvedenému nárok spoločníka na vrátenie relevantných
finančných prostriedkov nezanikol ani po ich preúčtovaní na účet 413 - Ostatné kapitálové fondy, a
teda mu bolo zachované dispozičné oprávnenie k týmto finančným prostriedkom a táto pohľadávka

spoločníka voči spoločnosti mohla byť predmetom vzájomného započítania dohodou uzavretou so
spoločnosťou voči pohľadávke spoločnosti na splatenie vkladu a takýto postup nie je v rozpore s ust.
§ 108 ods. 2 ObZ. Žalovaný následne pozmenil obranu a tvrdil, že nešlo o preúčtovanie vkladu
z kapitálového fondu, ale že k zvýšeniu základného imania došlo novým vkladom spoločníka D. E..12. Okresný súd rozhodnutím 17Cb/67/2018 - 775 zo dňa 10.07.2020 zamietol návrh na určenie
neplatnosti rozhodnutí PR/01/11/17 a PR/02/11/17 z dôvodu, že žaloba bola podaná po uplynutí

prekluzívnej 3-mesačnej lehoty, v ktorej bolo možné domáhať sa ich neplatnosti. Vo vzťahu k
rozhodnutiam PR/01/2018 a PR/02/2018 tieto vyhlásil okresný súd za neplatné, čo odôvodnil tým, že
zvýšenie základného imania automaticky vyvoláva zmenu spoločenskej zmluvy, rozhodnutie o zmene
spoločenskej zmluvy patrí podľa článku 13 ods. 2 písm. c) spoločenskej zmluvy do kompetencie valného
zhromaždenia a ak teda dochádza k zmene spoločenskej zmluvy, k rozšíreniu alebo zúženiu povinností

a obmedzeniu práv spoločníkov, vyžaduje sa súhlas všetkých spoločníkov, a to podľa ust. § 141 ods. 2
ObZ, s ktorým súčasne korešponduje spoločenská zmluva v článku 13 ods. 10.

13. Krajský súd v Žiline potvrdil rozhodnutie okresného súdu v rozsahu zamietnutia žaloby s poukazom
na uplynutie prekluzívnej 3-mesačnej lehoty na podanie návrhu na určenie neplatnosti a aj v rozsahu,
ktorým okresný súd zamietol návrh na určenie, že hlasovania prijaté per rollam sú neexistentné.

Krajský súd sa však nestotožnil s odôvodnením okresného súdu vo vzťahu k posúdeniu rozhodnutí
PR/01/2018 a PR/02/2018, kedy upozornil na ustálenú judikatúru vykladajúcu Obchodný zákonník tak,
že na rozhodovanie o zvýšení základného imania je v zmysle zákona postačujúca 2/3 väčšina, pričom
následne zo zákona dôjde k zmene spoločenskej zmluvy, ktorá je následkom uznesenia o navýšení
základného imania. Uznesenie o zvýšení základného imania preto nie je zmenou spoločenskej zmluvy,

pre ktorú sa vyžaduje súhlas všetkých spoločníkov v čase prijatia uznesenia. Zmena spoločenskej
zmluvy totiž nastáva priamo zo zákona ako dôsledok prijatého uznesenia o navýšení základného imania.
Zároveň krajský súd nezistil spor o výklad článku 13 bod 14 spoločenskej zmluvy žalovaného tak, že by
naakékoľvekuzneseniaprijatéžalovanýmperrollambolpotrebnýpísomnýsúhlasvšetkýchspoločníkov.
Na základe uvedeného v časti návrhu na vyhlásenie neplatnosti rozhodnutí PR/01/2018 a PR/02/2018

vec vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie.

14. Okresný súd na pojednávaní dňa 14.07.2022 konštatoval, že na žalovaného bol dňa 05.05.2022
vyhlásený konkurz. Zároveň vyhodnotil, že dané konanie (konanie o neplatnosť uznesenia valného
zhromaždenia)niejekonaním,ktorésatýkamajetkupatriacehodopodstatyapretopokračovalvkonaní.

15. Okresný súd odôvodnil rozhodnutie tým, že sa súd opätovne zaoberal výkladom čl. 13.
bod 14 spoločenskej zmluvy žalovaného a po opätovnom vyhodnotení tohto článku spoločenskej
zmluvy, s prihliadnutím na závery krajského súdu súd skonštatoval, že nevidí rozpornosť čl.
13. bod 14 spoločenskej zmluvy žalovaného a ako bolo vyjadrené krajským súdom, ust. § 130

Obchodného zákonníka dáva spoločníkom možnosť rozhodovať o veciach, ktoré patria do pôsobnosti
valného zhromaždenia, aj mimo valného zhromaždenia. Takáto možnosť rozhodovania mimo valného
zhromaždenia ( per rollam ) bola vyjadrená práve v čl. 13. bod 14 spoločenskej zmluvy a v zmysle
spoločenskej zmluvy, ktorá zverila prijímanie uznesení do pôsobnosti valného zhromaždenia podľa čl.
13. bod 1, 2 a bod 10 spoločenskej zmluvy a pokiaľ spoločníci žalovaného prijali možnosť rozhodovania

o veciach, ktoré patria do pôsobnosti valného zhromaždenia aj „per rollam“ , tak potom na takéto
uznesenia prijaté žalovaným per rollam nie je potrebný písomný súhlas všetkých spoločníkov a nebol
zistený rozpor vo výklade čl. 13. bod 14 spoločenskej zmluvy. Vzhľadom na vyššie uvedené bolo potom
možné konštatovať tak, ako to skonštatoval aj krajský súd vo svojom rozhodnutí, že pre prijatie uznesení
žalovaného PR/01/2018 a PR/02/2018 došlo k hlasovaniu tak zákonom, ako aj spoločenskou zmluvou

žalovaného potrebnou 2/3 väčšinou z celkového počtu hlasov všetkých spoločníkov, ktorými v čase
prijatia týchto uznesení bola žalobkyňa a druhý spoločník pán D. E. a teda súd mohol prijať záver, že
tieto uznesenia sú platné a preto žalobu o určení ich neplatnosti zamietol.

16. Okresný súd v odôvodnení rozhodnutia ďalej uviedol, že zvýšenie základného imania automaticky

vyvoláva zmenu spoločenskej zmluvy a to v dotknutom čl. 7. bod 1 a 2 spoločenskej zmluvy. Na
uznesenie o navýšení základného imania č. PR/01/2018 nadväzovalo uznesenie žalovaného č.
PR/02/2018 o zmene spoločenskej zmluvy v čl. 7. bod 1 a 2, pričom však ako konštatoval primárne
okresný súd pred odvolacím konaním, ako aj krajský súd v rámci odvolacieho konania s uznesením
o navýšení základného imania zákon spája zmenu spoločenskej zmluvy bez toho, aby bolo potrebné

vyžadovať súhlasné prejavy vôle všetkých spoločníkov. To znamená, ak súd vyhodnotil, že uznesenie
žalovaného č. PR/01/2018 o navýšení základného imania je platné, automaticky došlo aj k zmene
spoločenskejzmluvyaakžalovanýozmenespoločenskejzmluvyajhlasovalaodhlasovaltakútozmenu,
tak to nebolo potrebné a takýmto svojim konaním len akoby utvrdil to, čo zákon predpokladá a pretotakéto uznesenie je platné. Dôležité bolo vyhodnotiť, či uznesenie o navýšení základného imania č.
PR/01/2018 prijaté hlasovaním per rollam bolo platné.

17. K skutkovým tvrdeniam žalobcu, že pokiaľ došlo k navýšeniu základného imania, tak k nemu došlo
nie vkladom spoločníka pána E., ale z majetku spoločnosti a to z kapitálového fondu, okresný súd
uviedol, že ich žalobca nepreukázal, aj vzhľadom k tomu, že dôkazy, ktoré predložil dva dni pred
pojednávaním súd nepripustil, pretože neboli predložené včas.

18. Vo vzťahu k namietanému rozporu uznesení žalovaného s § 143 ObZ okresný súd uviedol, že
túto skutočnosť žalobca nepreukázal, pretože nevyužil svoje prednostné právo podľa čl. 8., bod 3
Spoločenskej zmluvy žalovaného.

19. Voči rozhodnutiu okresného súdu podal odvolanie žalobca z dôvodov podľa ust. § 365 ods. 1 písm.
b), c), d), e), f) a h) CSP.

20. Žalobca namietol, že rozhodnutie okresného súdu je v zjavnom rozpore so skutkovým stavom a
predovšetkým v rozpore s explicitným znením článku 13 ods. 14 spoločenskej zmluvy. Žalobca zotrval
na argumentácii, ktorú uvádzal v celom konaní, že z predmetného ustanovenia je možné vyvodiť jasnú
vôľu spoločníkov prijímať rozhodnutia formou per rollam iba 100%-nou väčšinou, t.j. ako sa uvádza

v spoločenskej zmluve - so súhlasom oboch spoločníkov. Táto väčšina nebola dosiahnutá a preto sú
napadnuté uznesenia bez ďalšieho neplatné.

21. Využijúc argumentáciu uvedenú v predloženom stanovisku Právnickej fakulty TU poukázal na to,
že nie je vylúčené, aby spoločenská zmluva ustanovovala rozdielne kvóra pre prijímanie rozhodnutí

na valnom zhromaždení a na rozhodovaní per rollam. Zdôraznil, že Obchodný zákonník žiadnym
spôsobom nevylučuje dohodnutie prísnejšieho kvóra, a to bez podmienenia akýmikoľvek dôvodmi. Je
vecou spoločníkov, ako si túto otázku upravia. Podľa názoru žalobcu článok 13 ods. 14 spoločenskej
zmluvy žalovaného jednoznačne uvádza, že pre prijatie rozhodnutia formou per rollam je požadované,
aby s návrhom takéhoto rozhodnutia (opatrenia) vyslovili súhlas všetci spoločníci. Teda nepostačuje,

aby všetci spoločníci hlasovali, ale súčasne musia všetci spoločníci vo vzťahu k príslušnému návrhu
uznesenia hlasovať kladne, v opačnom prípade nedôjde k platnému prijatiu takéhoto uznesenia.
Zopakoval, že iba v prípade súhlasu všetkých spoločníkov je v zmysle spoločenskej zmluvy možné
prijať uznesenie valného zhromaždenia náhradnou formou per rollam. Z uvedeného dôvodu označil
odôvodnenie rozhodnutia okresného súdu v spojení s odôvodnením rozsudku Krajského súdu v Žiline

za nepreskúmateľné, zaťažené nesprávnymi skutkovými zisteniami a súčasne zaťažené nesprávnym
právnym posúdením veci. Mal za to, že ani odvolací súd v skoršom rozsudku, ani súd prvej inštancie
v napadnutom rozhodnutí nijako neodôvodnili svoje závery v tom smere, prečo otázku spoločenskou
zmluvou vyžadovaného kvóra pre platné prijatie rozhodnutia valného zhromaždenia formou per rollam
riešili s odkazom na zákonom a spoločenskou zmluvou stanovené kvórum pre prijatie rozhodnutia na

valnom zhromaždení. Podľa žalobcu je zo spoločenskej zmluvy zrejmé, že pri hlasovaní per rollam
si spoločníci pre platné prijatie rozhodnutia dohodli odlišné kvórum, než pri prijímaní rozhodnutí na
valnom zhromaždení. Okresný súd namiesto toho, aby vychádzal z jasne deklarovanej vôle spoločníkov,
podľa žalobcu uplatnil nezrozumiteľný a bližšie nevysvetlený výklad článku 13 ods. 10 spoločenskej
zmluvy, a to bez uvedenia akýchkoľvek relevantných interpretačných postupov. Žalobca zdôraznil, že

odvolávanie sa na predmetné ustanovenie spoločenskej zmluvy a jeho interpretácia, ktorú uplatňuje
žalobca,predstavujekľúčovýargumentžalobyanapriektomuodsúduknemunedostalžiadnuodpoveď,
keďže súd sa venoval len svojmu právnemu posúdeniu a nevenoval pozornosť právnym úvahám
žalobcu.

22. Vo vzťahu k tvrdeniu žalobcu, že k splateniu vkladu druhého spoločníka E. došlo z kapitálového
fondu, žalobca v odvolaní uviedol, že v konaní navrhol, aby súd zabezpečil do súdneho spisu dôkazy z
obchodného registra, pretože tieto listiny nemal k dispozícii a objektívne ich sám nemohol zabezpečiť.
Súd v rozsudku v rozpore so skutočnosťou skonštatoval, že tento dôvod neplatnosti žalobca namietol
oneskorene, a to prvýkrát až podaním zo dňa 12.07.2022, čo označil žalobca za hrubo zavádzajúce.

Súd na tento dôvod neplatnosti pri svojom rozhodovaní neprihliadol, a teda nezobral do úvahy podstatnú
časť skutkového stavu, o ktorý žalobca oprel svoju žalobu. Navyše nevykonal dôkazy, ktoré žalobca
navrhol. Nešlo pritom o nové skutkové tvrdenia, ani o nový dôkazný návrh, a nie je pravdivý záver, že
žalobca o týchto skutočnostiach predložil dôkazy 2 dni pred pojednávaním. Už zo samotného vyhláseniaštatutára o splatení vkladu zo dňa 30.01.2018, ktoré tvorilo prílohu žaloby je zrejmé, že vklad spoločníka
E. bol splatený preúčtovaním z kapitálového fondu a nie peňažnou formou. Žalobca uviedol, že navrhol
súdu vyžiadať listiny týkajúce sa splatenia jeho vkladu z obchodného registra, súd však tento dôkaz

bezdôvodne nevykonal.

23. Žalobca uviedol, že o splatení vkladu z kapitálového fondu predložil audítorskú správu žalovaného
za rok 2018, z ktorej vyplýva, že ku dňu 15.05.2018 došlo k navýšeniu základného imania žalovaného
o 375.000,- Eur, a to formou prevodu vkladu jedného zo spoločníkov kapitálových fondov spoločnosti.

Audítor v danej správe uviedol predmetné konštatovanie v časti zdôraznených skutočností, čím dal
najavo, že tejto skutočnosti je potrebné venovať osobitnú pozornosť.

24. Zvýšenie základného imania z kapitálových fondov podľa žalobcu potvrdilo aj odborné vyjadrenie
spoločnosti PBT expert č. 017/2020 zo dňa 01.06.2020, ktoré v konaní predložil žalovaný. Ani na
tento dôkaz súd neprihliadol napriek tomu, že bol zo strany žalovaného do spisu doložený ešte pred

vyhlásením prvého rozsudku vo veci samej dňa 10.07.2020. Žalobca na túto skutočnosť poukázal a
argumentoval ňou v podaní zo dňa 06.07.2020.

25. Žalobca v odvolaní uviedol, že aj v žalobe namietol, že k zvýšeniu základného imania malo v zmysle
textu navrhovaných uznesení dôjsť novými peňažnými vkladmi. V skutočnosti však na splatenie svojho

vkladu druhý spoločník plánoval použiť prostriedky vložené do kapitálového fondu druhým spoločníkom
v novembri 2017. Žalobcu tým žalovaný, ako aj druhý spoločník uviedli do omylu, pretože pokiaľ by
žalobca vedel, že nebude do majetku spoločnosti potrebné reálne vložiť ďalší vklad, hlasoval by aj on
za zvýšenie základného imania.

26. Žalobca poukázal v odvolaní na ust. § 143 ods. 1 ObZ, v zmysle ktorého pri nominálnom zvýšení
základného imania sa na zvýšení musia podieľať obidvaja spoločníci pomerne podľa výšky svojich
vkladov, čo nebolo dodržané. Druhý spoločník zneužil podľa žalobcu svoje postavenie a vzťahy s
konateľkou žalovaného, keď bez vedomia a súhlasu žalobcu v novembri 2017 za jeho pomoci žalovaný
zriadil kapitálový fond a následne ho druhý spoločník použil na splatenie výlučne svojho vkladu do

základného imania. Uznesenie č. PR/01/2018 odporuje aj § 56a ods. 1 ObZ, keďže ním druhý spoločník
zneužil svoje postavenie spoločnosti na škodu žalobcu a zámerne uviedol žalobcu do omylu v tom,
akou formou a z akých prostriedkov má v úmysle základné imanie zvýšiť. Z dôvodu, že uznesenie č.
PR/01/2018 nepočíta s pomerným zvýšením vkladu žalobcu, odporuje aj § 143 ods. 1 ObZ a preto je
neplatné. Uvedené skutočnosti nevzal prvostupňový súd do úvahy, keďže sa faktom splatenia vkladu

z kapitálového fondu vôbec nezaoberal. Žalobca mal za to, že okresný súd nesprávne konštatoval,
že žalobca uviedol uvedené tvrdenia a dôkazy oneskorene až 2 dni pred pojednávaním a vyhlásením
rozsudku, čím žalobcovi znemožnil, aby uskutočňoval svoje práva v takej miere, že došlo k porušeniu
práva na spravodlivý proces. Súd tiež nevykonal dôkazy, ktoré žalobca navrhol a predložil. Uviedol, že
znalecký posudok Ing. Šima bol len potvrdením toho, čo už vyplývalo z vyššie uvedených dôkazov vo

vzťahu k forme splatenia nového vkladu druhým spoločníkom, preto mal súd predložené tvrdenia, resp.
dôkazy vziať do úvahy a posúdiť ich z právneho hľadiska, naproti tomu celú právnu argumentáciu, ako
aj opis a preukázanie rozhodujúcich skutočností zredukoval paušálne na to, že k predloženiu dôkazov
nedošlo včas, resp. 2 dni pred pojednávaním. Poukázal na to, že princíp koncentrácie neslúži na to, aby
súdu umožňoval vyhýbať sa posúdeniu rozhodujúcich skutkových okolností, resp. právnych dôvodov.

27. Žalobca v odvolaní namietol, že mu neboli zaslané podklady k hlasovaniu zo strany žalovaného, čo
sa týka oboch hlasovaní o zvýšení základného imania. Pred hlasovaním, počas lehoty na hlasovanie,
ani následne neboli poskytnuté žalobcovi dôvody návrhu na zvýšenie základného imania, na základe
čoho žalobca nemá zo strany žalovaného ani druhého spoločníka zdôvodnené, prečo sa zvýšenie

základného imania navrhlo, čo sa ním sledovalo. Žalobca nemal potrebné informácie, ani dostatok
času, ani účtovnú závierku s ďalšími potrebnými podkladmi na rozhodnutie sa o tom, ako bude k tejto
otázke hlasovať. Zároveň žalovaný nijak nepreukázal, že by žalobcovi tieto dokumenty druhý spoločník
alebo žalovaný doručili. Žalobca pritom hneď, ako boli doručené návrhy hlasovaní bez príloh, t.j. ešte
pred podaním žaloby upozornil žalovaného na toto pochybenie v rámci prípravy a protestu realizácie

oboch hlasovaní per rollam. Žalovaný na tieto námietky nijako nereagoval a skonštatoval napriek tomu,
že uznesenia boli platne prijaté. Okresný súd sa aj napriek týmto zásadným faktom týmto dôvodom
neplatnosti napadnutých uznesení nezaoberal a v rozsudku o ňom nie je ani zmienka.28. Žalobca v odvolaní zotrval na stanovisku, že mu nebolo umožnené podieľať sa na zvýšení
základného imania. Uviedol, že uznesenie č. PR/02/11/17 je síce v zmysle právneho názoru krajského
súdu vyjadreného v rozhodnutí platným uznesením, avšak neprevzatím záväzkov na zvýšenie

základného imania v navrhovanej výške nevyvolalo toto uznesenie zamýšľané právne účinky zvýšenia
základného imania, preto je potrebné na uznesenie č. PR/01/2018 nazerať ako na nové uznesenie
o zvýšení základného imania, kde však nebola daná možnosť podieľať sa obom spoločníkom na
zvýšení. S odkazom na odborné vyjadrenie Právnickej fakulty TU uviedol, že na druhé hlasovanie per
rollam treba nazerať ako na samostatné nové hlasovanie o zvýšení základného imania, pretože pri

prvom hlasovaní neboli prevzaté záväzky vo výške zodpovedajúcej navrhovanému zvýšeniu základného
imania v sume 500.000,- Eur, ale iba v sume 375.000,- Eur. Uznesenie č. PR/01/2018 bolo koncipované
ako doplnkové uznesenie k uzneseniu č. PR/02/11/17. Zákon však nepozná nič také ako doplňujúce
uznesenie k uzneseniu o zvýšení základného imania, kde neboli prijaté záväzky na nové vklady v plnom
navrhovanom rozsahu.

29. Podľa žalobcu okresný súd prehliadol fakt, že uznesenie, ktorým sa navrhuje zvýšenie základného
imania iba vkladom jedného spoločníka priamo znemožňuje podieľať sa na tomto zvýšení druhému
spoločníkovi a žalobcovi tak bolo znemožnené podieľať sa na zvýšení základného imania v celkovom
rozsahu zvýšenia 375.000,- Eur, čo je v rozpore s § 143 ods. 1 ObZ aj s článkom 8 ods. 3 spoločenskej
zmluvy. Podľa žalobcu na uvedenom závere nemôže nič zmeniť skutočnosť, že žalobca prípadne

neprejavil záujem podieľať sa na zvýšení základného imania v celkom inej výške v minulosti. Podľa
žalobcu mu tak bolo odňaté právo participovať na zvýšení základného imania o sumu 375.000,- Eur
vo výške nového peňažného vkladu do základného imania zodpovedajúceho jeho doterajšiemu vkladu,
čo by predstavovalo 75.000,- Eur. Pripustil, že žalobcovi bolo skôr umožnené podieľať sa na zvýšení
základného imania, avšak za iných okolností, a to v pomere zo sumy 500.000,- Eur vo výške nového

peňažného vkladu. Mal za to, že keď s tým žalobca nesúhlasil, väčšinový spoločník mu úplne odňal
právo podieľať sa na ďalšom novo navrhovanom zvýšení základného imania za nových podmienok.
Tým bolo žalobcovi odňaté právo zachovať pomer síl. Z toho, že žalobca nemal záujem o zvýšenie
základného imania o 500.000,- Eur za súčasného prevzatia záväzku na nový vklad vo výške 100.000,-
Eur nemožno vyvodiť, že by do budúcnosti sa vzdal práva participovať na ďalšie zvýšenia základného

imania spoločnosti. Poukázal pritom na rozhodnutie Krajského súdu v Bratislave 1Cob/158/2018, kedy
súd v obdobnom prípade vyhlásil uznesenie o zvýšení základného imania vkladmi iba niektorých
spoločníkov za neplatné pre rozpor s § 143 ods. 1 ObZ.

30. Nad rámec uvedených odvolacích dôvodov žalobca v odvolaní sa opätovne domáhal zaujatosti

zákonnej sudkyne Mgr. Kataríny Janotovej, a to vo vzťahu k tomu, že právnym zástupcom žalovaného
bola JUDr. Iveta Gálošová Bušová, ktorá je bývalou kolegyňou zákonnej sudkyne z Okresného súdu
Martin. Uviedol, že právna zástupkyňa žalovaného pôsobila v rokoch 2004 až 2013 na Okresnom
súde Martin ako vyššia súdna úradníčka práve pre zákonnú sudkyňu Mgr. Janotovú. Uviedol, že
námietke zaujatosti nebolo vyhovené, čo však nebráni tomu, aby táto skutočnosť bola vyhodnotená

ako odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. c) CSP. Podľa názoru žalobcu v danom prípade existuje
medzi konajúcou sudkyňou a právnou zástupkyňou žalovaného nielen bývalý kolegiálny, ale aj hlbší
osobný vzťah, inak by napriek zákonom ustanovenému zákazu strán sporu a ich právnych zástupcov
kontaktovať sa s konajúcim sudcom mimo pojednávaciu miestnosť rešpektovali a nestretávali sa aj nad
rámec jednotlivých úkonov.

31. Žalobca v odvolaní uviedol, že v konaní predložil stanovisko doc. JUDr. Kristiána Csacha, PhD.,
LL.M., ktorý patrí medzi popredných domácich odborníkov na súkromné, resp. obchodné právo. Žalobca
považoval za zarážajúce, že súd sa žiadnym spôsobom o tomto posudku v odôvodnení rozhodnutia
nezmienil,čoznamená,žepravdepodobnenatentoposudokneprihliadal.Malzato,žebolopovinnosťou

súdu reagovať na argumenty obsiahnuté v posudku a tým, že k tomu nedošlo, súd zaťažil konanie vadou
podľa § 365 ods. 1 písm. b), d) a h) CSP.

32. Na základe uvedeného žalobca navrhol, aby odvolací súd rozhodnutie okresného súdu zmenil tak,
že žalobe vyhovie v plnom rozsahu a žalobcovi prizná nárok na náhradu trov konania.

33. K odvolaniu žalobcu sa vyjadril žalovaný, ktorý sa s rozsudkom okresného súdu v plnom rozsahu
stotožnil, označil ho za vecne, ako aj právne správny vydaný v súlade so skutkovým a právnym stavom
veci. Pripomenul, že rozhodnutie okresného súdu bolo vydané v súlade s právnym názorom, ktorý vdanej veci zaujal nielen Krajský súd v Žiline v rozhodnutí sp. zn. 13Cob/44/2021 zo dňa 07.07.2021, ale
mal za to, že následne aj Najvyšší súd SR v uznesení sp. zn. 3Obdo/2/2022 zo dňa 24.02.2022. Zotrval
na tvrdení, že zvýšenie základného imania v spoločnosti žalovaného realizované peňažným vkladom

väčšinového spoločníka bolo vykonané platne a na jeho základe boli zmenené podiely jednotlivých
spoločníkov v tom čase, pričom na prijatie akéhokoľvek uznesenia spoločníkov žalovaného formou
per rollam nebol potrebný písomný súhlas všetkých spoločníkov, ako to konštatoval aj Krajský súd
v Žiline. Vo vzťahu k námietkam žalobcu týkajúcim sa splatenia vkladu z kapitálového fondu poukázal
žalovaný na predložené právne stanovisko Právnickej fakulty UMB. K námietkam žalobcu vo vzťahu

k nezaslaniu podkladov k hlasovaniu a neumožneniu žalobcovi podieľať sa na zvýšení základného
imania opätovne odkázal na závery Krajského súdu v Žiline. Námietku zaujatosti sudcu označil za
absurdnú a pripomenul, že táto námietka už bola predmetom posúdenia nadriadeného súdu. Vo vzťahu
k predloženému odbornému stanovisku právnickej fakulty TU žalovaný uviedol, že toto žalobca predložil
v predchádzajúcom štádiu konania, pričom žalovaný sa k nemu už vtedy vyjadroval a s ohľadom na
následné rozhodnutie krajského súdu je zjavné, že tento tam uvádzané závery vyhodnotil zhodne so

žalovaným,tedatak,žejehoobsahnemalpreposúdenievecirelevantnývýznam.Vzhľadomnauvedené
navrhol, aby odvolací súd rozhodnutie okresného súdu ako vecne správne potvrdil.

34. Žalobca a žalovaný v odvolacej replike a v odvolacej duplike zotrvali na svojej argumentácii. Odvolací
súd bližšie neuvádza obsah odvolacej repliky a dupliky, a to s poukazom na ust. § 373 ods. 4 CSP,

v zmysle ktorého by prípadné uplatnenie akýchkoľvek nových prostriedkov procesného útoku alebo
procesnej obrany po uplynutí lehoty na vyjadrenie k odvolaniu i tak nemohlo byť predmetom prieskumu
v odvolacom konaní.

35. Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací prejednal vec podľa ustanovení § 379 a § 380

ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP), bez nariadenia pojednávania podľa ustanovenia
§ 385 ods. 1 CSP, pretože nie je potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie vykonané súdom prvej
inštancie a nevyžaduje to ani dôležitý verejný záujem. Rozsudok bol v zmysle § 378 ods. 1 a § 219 ods.
1 CSP odvolacím súdom verejne vyhlásený, čo bolo v zmysle § 219 ods. 3 CSP oznámené na úradnej
tabuli krajského súdu.

36. Odvolací súd bol v zmysle ust. § 383 CSP viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej
inštancie:

37. V zmysle úplného znenia spoločenskej zmluvy spoločnosti AFG s.r.o ku dňu 03.06.2015:

38. Podľa čl. 7 bod 2 Spoločenskej zmluvy spoločníci sa podieľajú na základnom imaní spoločnosti
peňažnými vkladmi D. E. 4.980 Eur a A. B. 1.660 Eur.

39. Podľa čl. 13 bod 2 pís. c) a e) Spoločenskej zmluvy do pôsobnosti valného zhromaždenia patrí

rozhodovanie o zmene spoločenskej zmluvy a rozhodovanie o zvýšení alebo znížení základného imania
a rozhodovanie o nepeňažnom vklade.

40. Podľa čl. 13 bod 10 posledná veta na platnosť zmeny spoločenskej zmluvy, ktorou sa
rozširujú povinnosti uložené spoločenskou zmluvou alebo zrušujú, prípadne obmedzujú práva priznané

spoločenskou zmluvou, sa vyžaduje súhlas všetkých spoločníkov, ktorých sa táto zmena týka.

41. Podľa čl. 13 bod 14 Spoločenskej zmluvy uznesenie valného zhromaždenia môže byť v jednotlivých
prípadoch nahradené písomných vyhlásením všetkých spoločníkov, že s navrhovaným opatrením
súhlasia. Návrh na uznesenie predkladá spoločníkom na vyjadrenie konateľ alebo spoločník alebo

spoločníci, ktorých vklady dosahujú 10 % základného imania. V návrhu sa oznámi lehota na písomné
vyjadrenie, v ktorej ho spoločníci zasielajú na adresu sídla spoločnosti. Ak sa spoločník v tejto lehote
nevyjadrí, platí, že nesúhlasí. Konatelia potom oznámia výsledky hlasovania jednotlivým spoločníkom.
Väčšina sa počíta z celkového počtu hlasov prislúchajúcich všetkým spoločníkom.

42. Zo zápisnice z hlasovania „per rollam“ spoločníkov spoločnosti AFG s.r.o. vyplýva, že návrhy
uznesení č. PR/01/2018 a PR/02/2018 boli zaslané obidvom spoločníkom 15.03.2018 s tým, že
spoločníčka A. B. prevzala návrh uznesení 19.03.2018, termín na vyjadrenie do 31.01.2018 (z
dokazovania vyplynulo, že ide o chybný dátum na vyjadrenie, ktorý správne mal byť 31.03.2018 a právetento dátum nebol medzi stranami sporný). K návrhom uznesení sa v stanovenej lehote vyjadrili obidvaja
spoločníci D. E. s podielom 75 % 26.03.2018 sa vyjadril za prijatie uznesení a A. B. s 25 % - tným
podielom sa vyjadrila 30.03.2018 proti prijatiu týchto uznesení.

43. Z listiny označenej ako návrh na prijatie uznesení spoločnosti AFG s.r.o vyplýva, že návrh uznesení
č. PR/01/2018 a PR/02/2018, ktorý návrh predložil spoločník spoločnosti AFG s.r.o. D. E. s tým, že
písomné vyjadrenie je potrebné zaslať v termíne do 31.03.2018.

44. Spoločníčka A. B. zaslala prostredníctvom právneho zástupcu dňa 30.03.2018 k návrhu stanovisko,
že za danej situácie je forma rozhodovania „per rollam“ absolútne nevhodná a súčasne oznámila, že
hlasuje proti prijatiu uznesení č. PR/01/2018 a PR/02/2018.

45. Zo zápisnice z hlasovania „per rollam“ vyplýva, že za prijatie uznesenie PR/01/2018 sa súhlasne
vyjadrilspoločníkso75%-tnýmobchodnýmpodielom,čopredstavujenadpolovičnúakoajkvalifikovanú

väčšinu všetkých hlasov, preto uznesenie č. PR/01/2018 bolo schválené tak, že:
A) základné imanie spoločnosti AFG s.r.o. sa navyšuje o 375.000 Eur peňažným vkladom spoločníka
p. E.
B) základné imanie spoločnosti AFG s.r.o je vo výške 381.640 Eur
C) výška vkladov spoločníkov a ich podiel na základnom imaní je nasledovný:

- D. E. 379.980 €, čo predstavuje 99, 56 % - tný podiel zo základného imania spoločnosti
- A. B. vklad 1.660 €, čo predstavuje obchodný podiel vo výške 0,44 % zo základného imania spoločnosti

46. Bolo schválené uznesenie č. PR/02/2018 tak, že:
- základné imanie spoločnosti je 381.640 Eur

- základné imanie spoločnosti jej tvorené peňažnými vkladmi spoločníkov
- výška vkladov spoločníkov: D. E. 379.980 Eur , A. B. 1.660 Eur
- za správcu vkladov bola ustanovená F. E.

47. Podľa § 125 ods. 1 pís. e) zákona č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka (ďalej len ObZ),

do pôsobnosti valného zhromaždenia patrí rozhodovanie o zvýšení alebo znížení základného imania
a rozhodovanie o nepeňažnom vklade.

48. Podľa § 130 ObZ, spoločníci môžu prijímať rozhodnutia aj mimo valného zhromaždenia. Návrh
uznesenia predkladá spoločníkom na vyjadrenie konateľ alebo spoločník, alebo spoločníci, ktorých

vklady dosahujú 10 % základného imania, alebo dozorná rada, ak je zriadená, spolu s oznámením
lehoty na písomné vyjadrenie, v ktorej ho spoločníci zasielajú na adresu sídla spoločnosti. Spoločenská
zmluva môže určiť, že toto právo má aj spoločník, ktorého výška vkladu je menej ako 10 % základného
imania. Ak sa spoločník nevyjadrí v lehote, platí, že nesúhlasí. Konatelia potom oznámia výsledky
hlasovania jednotlivým spoločníkom. Väčšina sa počíta z celkového počtu hlasov prislúchajúcich

všetkým spoločníkom.

49. Odvolací súd primárne preskúmaval, či sú splnené podmienky pokračovania v konaní, a to vo
vzťahu ku skutočnosti, že uznesením Okresného súdu Žilina sp. zn. 3K/8/2022 zo dňa 28.04.2022,
zverejneného v Obchodnom vestníku č. 85/2022 zo dňa 04.05.2022 bol na majetok žalovaného ako

dlžníka vyhlásený konkurz. Túto skutočnosť posúdil Krajský súd v Žiline ako dôvod prerušenia konania
podľa ust. § 47 ods. 1 ZKR. Okresný súd potom postupom podľa § 47 ods. 4 ZKR vyzval správcu,
aby podal návrh na pokračovanie v konaní. Správca konkurznej podstaty podaním zo dňa 25.05.2023
upozornil, že neexistuje zákonný dôvod na prerušenie konania, v ktorom sa rozhoduje o určení
neplatnostirozhodnutíspoločníkovprijatýchformouperrollam,pretožetentosporsažiadnymspôsobom

nedotýka majetku patriaceho úpadcovi podliehajúceho konkurzu, ktorý je explicitne definovaný v ust.
§ 67 ZKR. Uviedol, že výsledok tohto sporu môže mať prípadný vplyv len na veľkosť obchodných
podielov spoločníkov úpadcu, nebude mať však žiadny vplyv na majetok podliehajúci konkurzu, t.j. na
jeho hodnotu a na jeho štruktúru. V záujme čo najrýchlejšieho ukončenia sporu, napriek uvedenému
nesúhlasu s postupom súdu, navrhol, aby súd v konaní pokračoval.

50. Najvyšší súd SR rozhodnutím sp. zn. 3Ndob/98/2023 zo dňa 26.03.2024 určil, že na konanie
o odvolaní je príslušný Krajský súd v Banskej Bystrici. Krajský súd Banskej Bystrici sa potom
nestotožnil so záverom Krajského súdu v Žiline, že by vyhlásením konkurzu na úpadcu došlok prerušeniu súdneho konania. Ako správne poukázal správca konkurznej podstaty, predmetom
konania nie je majetok patriaci úpadcovi podliehajúci konkurzu. Zákonnou podmienkou toho, aby
vyhlásenie konkurzu spôsobilo prerušenie súdneho konania je v zmysle ust. § 47 ods. 1 ZKR to,

že konanie sa týka majetku podliehajúcemu konkurzu patriaceho úpadcovi. Pokiaľ ide o statusové
záležitosti obchodných spoločností, medzi ktoré sa radí aj konanie o neplatnosť uznesenia valného
zhromaždenia v prejednávanom prípade, tieto nespadajú medzi konania, ktoré by sa týkali majetku
podliehajúcemu konkurzu patriacemu úpadcovi. Z uvedených dôvodov k prerušeniu konania zo zákona
nedošlo a v konaní naďalej na strane žalovaného vystupuje pôvodný žalovaný zastúpený právnym

zástupcom. Odvolací súd z uvedeného dôvodu týmto spôsobom vymedzil žalovaného aj v záhlaví
tohto rozhodnutia. Udelenie súhlasu správcom konkurznej podstaty a následné predloženie plnej moci
právnemu zástupcovi správcu konkurznej podstaty tak vyhodnotil odvolací súd v prebiehajúcom konaní
ako neúčinné a naďalej konal s pôvodným žalovaným. Práva pôvodného žalovaného v odvolacom
konaní pritom boli zabezpečené, keďže k odvolaniu žalobcu sa vyjadroval priamo žalovaný zastúpený
právnym zástupcom, ktorému udelil pre toto konanie plnú moc, rovnako odvolaciu dupliku podával

žalovaný zastúpený právnym zástupcom, ktorému udelil pre toto konanie plnú moc a žalovanému boli
zo strany súdu doručované všetky písomnosti.

51. Odvolací súd sa potom v odvolacom prieskume zaoberal predovšetkým nosnou argumentáciou
žalobcu, ktorý v celom konaní vychádzal z tvrdenia, že nebolo možné nahradiť uznesenie valného

zhromaždenia písomným vyhlásením bez toho, aby všetci spoločníci písomne vyhlásili, že s
navrhovaným opatrením súhlasia. Prvá veta článku 13 bod 14 spoločenskej zmluvy žalovaného sa tak
stala základným pilierom procesného útoku žalobcu v prípade, keď sa domáhal toho, že akékoľvek
hlasovanie formou per rollam bolo spoločníkmi dohodnuté iba za podmienky, že bude dané písomné
vyhlásenie všetkých spoločníkov, že s navrhovaným opatrením súhlasia.

52. V odvolaní žalobca uviedol, že z článku 13 ods. 14 je podľa jeho názoru jednoznačne a výslovne
uvedené, že pri prijatí rozhodnutia formou per rollam je požadované, aby s návrhom takéhoto
rozhodnutia (opatrenia) vyslovili súhlas všetci spoločníci. Už z uvedeného konštatovania je zrejmé, že
žalobca si v celom konaní stotožnil význam pojmu "rozhodnutia" a pojmu "opatrenia". Z citovaného

znenia článku 13 bod 14 ani odvolaciemu súdu v Banskej Bystrici zhodne s konštatovaním Krajského
súdu v Žiline nevyplýva, že by prvá veta osobitným spôsobom upravovala podmienku toho, aby pre
každé hlasovanie per rollam bol dosiahnutý 100%-ný súhlas všetkých spoločníkov. Z prvej vety vyplýva
iba toľko, že spoločníci mali právo sa písomne vyjadrovať k tomu, či súhlasia s navrhovaným opatrením,
teda s tým, že bude rozhodnutie valného zhromaždenia nahradené rozhodovaním prostredníctvom

per rollam. Takáto dohoda bola prípustná počas pôvodnej právnej úpravy rozhodovania spoločníkov
mimo valného zhromaždenia. Ako však aj žalovaný v priebehu konania správne upozornil, došlo k
zmene právnej úpravy a v súčasnosti je možné, aby spoločníci hlasovali o svojich rozhodnutiach formou
per rollam aj bez toho, aby to bolo upravené v spoločenskej zmluve. Kogentné ust. § 130 ObZ totiž
jednoznačne zakladá právo spoločníkom prijímať rozhodnutia aj mimo valného zhromaždenia, teda

spoločníci sú na takýto postup oprávnení bez ohľadu na to, či všetci spoločníci s takouto formou súhlasia
alebo nesúhlasia. Rozdiel medzi prijímaním rozhodnutí na valnom zhromaždení a prijímaním rozhodnutí
per rollam je potom v to, že kým prijímanie rozhodnutí na valnom zhromaždení predpokladá dosiahnutie
určitého kvóra, teda určitého množstva hlasujúcich spoločníkov na to, aby boli uznášaniaschopní a z
tohto množstva hlasujúcich sa následne počíta väčšina, v prípade hlasovania per rollam sa väčšina

počíta vždy z celkového počtu hlasov prislúchajúcich všetkým spoločníkom. Zjednodušene povedané,
počíta sa z počtu všetkých spoločníkov dokopy bez ohľadu na to, koľko spoločníkov hlasovalo alebo
nehlasovalo. Samozrejme v spoločenskej zmluve majú spoločníci možnosť upraviť väčšinu, ktorá by
bola potrebná pre prijatie rozhodnutia formou per rollam tak, aby prevyšovala 2/3, teda majú možnosť
sa dohodnúť, že je nutný súhlas všetkých spoločníkov. Z prvej vety článku 13 bod 14 však nevyplýva,

že by bola osobitne oproti zákonu iným spôsobom upravená hranica pre prijatie rozhodnutia každého
jedného rozhodnutia prijímaného mimo valného zhromaždenia.

53. Uvedený záver je potom odvoditeľný aj z celkového znenia článku 13 bod 14, ktorý nie je možné
vykladať izolovane po jednotlivých vetách, ale je nutné k nemu prihliadnuť komplexne. Článok 13 bod

14 pritom počíta s tým, že pri jednotlivých hlasovaniach bude dosahovaná rôzna väčšina súhlasu,
keďže v poslednej vete jednoznačne upravuje v súlade s Obchodným zákonníkom, že „väčšina
sa počíta z celkového počtu hlasov prislúchajúcich všetkým spoločníkom“. Keďže aj spoločenská
zmluva žalovaného výslovne upravuje následok hlasovania väčšinou hlasujúcich, keď vymedzuje, akýmspôsobom sa väčšina hlasov bude počítať, je zrejmé, že v spoločenskej zmluve si spoločníci nedohodli
výlučnú podmienku hlasovania per rollam, ak všetci súhlasia, ak je teda 100%-ný súhlas. Inak by nemalo
zmysel upravovať spôsob zistenia výsledku hlasovania v nadväznosti na dosiahnutie väčšiny hlasov.

54. Prvá veta článku 13 bod 14, ktorá zrejme z čias predchádzajúcej právnej úpravy ostala v úprave
spoločenskej zmluvy, nespôsobuje neplatnosť citovaného článku, keďže písomné vyhlásenie všetkých
spoločníkov ani nebolo formulované vo vzťahu k prijímaniu uznesení valného zhromaždenia, ale iba vo
vzťahu k tomu, že s „navrhovaným opatrením súhlasia“. To znamená vo vzťahu k tomu, že súhlasia

s opatrením, kedy sa bude namiesto valného zhromaždenia rozhodovať formou per rollam. I keď táto
veta je za súčasnej právnej úpravy obsolentným ustanovením, nespôsobuje neplatnosť príslušného
článku spoločenskej zmluvy. Zrejme však spôsobuje výkladový problém, keďže žalobca význam tejto
vety vníma opačným spôsobom.

55. Odvolací súd v Banskej Bystrici sa teda stotožnil so záverom odvolacieho súdu v Žiline a následne

potom aj s odôvodnením Okresného súdu Martin (ktorý bol právnym názorom odvolacieho súdu v Žiline
viazaný) a obsah spoločenskej zmluvy vyložil rovnako ako oba súdy, teda tým spôsobom, že na to,
aby mohli spoločníci platne hlasovať o svojich rozhodnutiach mimo valného zhromaždenia formou per
rollam nebolo nutné, aby sa títo spoločníci všetci písomne vyjadrili, že súhlasia s takýmto hlasovaním
a už vôbec nie je možné odvodiť, že na platnosť takéhoto rozhodnutia bolo nevyhnutné, aby všetci

spoločníci s navrhovaným uznesením vyjadrili súhlas. Naopak z citovaného článku vyplýva, že po
vykonaní hlasovania sa určilo, aká väčšina sa vyjadrila za prijatie rozhodnutia, keďže bolo upravené,
že väčšina sa počíta z celkového počtu hlasov prislúchajúcich všetkým spoločníkom. Preto pokiaľ v
súdenej veci došlo k situácii, že 25%-ný spoločník nesúhlasil s tým, aby sa hlasovalo mimo valného
zhromaždenia, nemohol týmto svojím stanoviskom znemožniť žalovanému, aby prebehlo hlasovanie

mimo valného zhromaždenia, pričom následne sa väčšina hlasov počítala z celkového počtu hlasov
prislúchajúcich všetkým spoločníkom, teda vrátane hlasov nesúhlasiaceho spoločníka (žalobcu). Pokiaľ
potom druhý spoločník žalovaného mal 75% hlasov, čo znamená 2/3 väčšinu, 2/3-vá väčšina počítaná
z celkového počtu hlasov prislúchajúcich všetkým spoločníkom postačovala na to, aby mohlo byť prijaté
rozhodnutie valného zhromaždenia, na ktoré zákon alebo spoločenská zmluva požadovala dosiahnutie

2/3 väčšiny hlasov.

56. Následne bolo treba preskúmať, či rozhodnutie o zvýšení základného imania je rozhodnutím, na
ktoré postačuje 2/3 väčšina hlasov. Ako vyplýva z ust. § 125 ods. 1 písm. e) ObZ, rozhodovanie o
zvýšení základného imania je zverené do pôsobnosti valného zhromaždenia spoločnosti. Z ust. § 127

ods. 4 ObZ potom vyplýva, že na toto hlasovanie je vždy potrebný súhlas aspoň 2/3 väčšiny všetkých
hlasov spoločníkov. Spoločenská zmluva pritom môže určiť vyšší počet hlasov potrebných na prijatie
týchto rozhodnutí. Zo spoločenskej zmluvy žalovaného však nevyplýva, že by táto požadovala na prijatie
rozhodnutia o zvýšení základného imania inú väčšinu hlasov, než zákonom upravené 2/3. Ako uviedol
odvolací súd vyššie, prvá veta článku 13 bod 14, ktorá sa týkala písomného vyjadrenia spoločníkov, že

s navrhovaným opatrením súhlasia nie je vetou, ktorá by osobitne upravovala väčšinu pre hlasovanie v
prípade zvýšenia základného imania hlasovaním mimo valného zhromaždenia.

57. Odvolací súd potom zhodne so závermi Krajského súdu v Žiline premietnutými do rozhodnutia
Okresného súdu Martin konštatuje, že rozhodnutie spoločníkov o zvýšení základného imania, na ktoré

postačuje 2/3 väčšina hlasov, má potom za následok aj zmenu spoločenskej zmluvy v tejto časti. V
súlade s ustálenou judikatúrou v tých prípadoch, kedy zmena spoločenskej zmluvy sa nevykonáva
priamo na základe rozhodnutia všetkých spoločníkov, ale dochádza k nej následkom iného rozhodnutia
valného zhromaždenia spoločnosti (pričom pre toto iné rozhodnutie zákon upravuje inú väčšinu na
prijatie rozhodnutia), pre takúto zmenu nie je nutná 100%-ná väčšina hlasov spoločníkov. K zmene

spoločenskej zmluvy potom dochádza automaticky zo zákona, nevyžaduje sa nové prijatie osobitného
rozhodnutiavalnéhozhromaždenia,naktorébybolopotrebnédosiahnutiesúhlasuvšetkýchspoločníkov
tak, ako to vyžaduje § 141 ods. 1 ObZ.

58. Na základe uvedeného tak aj odvolací súd dospel k záveru, že na prijatie rozhodnutí žalovaného

PR/01/2018 a PR/02/2018 o zvýšení základného imania formou per rollam postačovala 2/3 väčšina
spoločníkov. K námietke odvolateľa, že okresný súd sa venoval iba svojmu právnemu posúdeniu a
nevenoval pozornosť právnym úvahám žalobkyne vo vzťahu k tvrdeniu, že nebola dodržaná potrebná
väčšina pri hlasovaní podľa článku 13 ods. 14 spoločenskej zmluvy potom odvolací súd poukazuje nato, že Krajský súd v Žiline dostatočne zreteľne odôvodnil, ako dospel k záveru o dodržaní podmienok
hlasovania a z pohľadu okresného súdu, ktorý bol týmto právnym názorom viazaný, potom postačovalo
v základných bodoch na tieto poukázať.

59. Žalobca v odvolaní zhodne s jeho argumentáciou v konaní pred súdom prvej inštancie videl dôvod
neplatnosti napadnutého rozhodnutia PR/01/2018 aj v tom, že druhý spoločník splatil nový vklad z
kapitálového fondu a nie peňažným vkladom.

60. Primárne v tejto súvislosti odvolací súd upozorňuje, že predmetom tohto konania nie je posúdenie
účinnosti zvýšenia základného imania, ani posúdenie otázky, či boli dodržané povinnosti spoločníkov v
súvislosti so zvýšením základného imania.

61. Predmetom tohto konania je výlučne posúdenie otázky platnosti alebo neplatnosti rozhodnutia
prijatého formou per rollam označeného PR/01/2018 a PR/02/2018.

62. V danom kontexte je potom z pohľadu posúdenia platnosti rozhodnutia valného zhromaždenia
nepodstatné, či následne je zvýšené základné imanie z kapitálového fondu, alebo novým vkladom. Ani
situácia, kedy by na základe platného uznesenia valného zhromaždenia spoločník pristúpil k zvýšeniu
svojhovkladuinýmspôsobom(nominálnymnamiestoreálneho),nespôsobilobytoneplatnosťuznesenia

o zvýšení základného imania, ani neúčinnosť zvýšenia základného imania, pretože základné imanie
by zvýšené bolo, ibaže iným spôsobom, než bol spoločník pôvodne zaviazaný. Uvedené by mohlo by
prípadne vyvolať otázku nároku na náhradu škody voči spoločníkovi, ak nedodržal svoju povinnosť
zvýšiť základné imanie určitým spôsobom. Rovnako v prípade, pokiaľ by na základe uznesenia valného
zhromaždenia spoločník napriek tomu, že sa zaviazal na zvýšenie vkladu tento vôbec nesplatil,

nasledovalo by kadučné konanie, nenastala by neplatnosť uznesenia o zvýšení základného imania.
Následná situácia, kedy spoločník záväzok na nový vklad nesplní vôbec, alebo splní iným spôsobom,
teda nemôže spätne "zneplatniť" rozhodnutie valného zhromaždenia, ktoré bolo prijaté v súvislosti
so zvýšením základného imania. Môže iba vyvolať prípadné konanie voči spoločníkovi v súvislosti
s porušením jeho povinnosti, alebo mať vplyv na účinnosť zvýšenia základného imania.

63. V konečnom dôsledku aj zo stanoviska Právnickej fakulty TU, ktorého záverov sa žalobca domáha
vyplynulo, že neprevzatie záväzku na vklad v plnom rozsahu sa nedotýka uznesenia o valnom
zhromaždení. Je totiž nutné odlíšiť platnosť rozhodnutia valného zhromaždenia od následných účinkov,
konkrétne od účinnosti zvýšenia základného imania.

64. Preto riešenie otázky, či došlo k zvýšeniu základného imania z kapitálového fondu, alebo či došlo k
zvýšeniu základného imania novým vkladom, bolo pre posúdenie platnosti alebo neplatnosti uznesenia
valného zhromaždenia irelevantné. Pokiaľ v tomto smere okresný súd nevykonával ďalšie dokazovanie,
nešlo o postup, ktorým by bolo odňaté procesné právo žalobcu, pretože ani prípadný záver o tom,

že došlo k zvýšeniu základného imania z kapitálového fondu by nemohol viesť k záveru o neplatnosti
uznesenia valného zhromaždenia, mohol by viesť iba k záveru o porušení povinnosti spoločníka.

65.Odvolacísúdsastotožňujesodvolateľomibavtomrozsahu,žeokresnýsúdsanevyjadrilkdôvodom,
pre ktoré nevykonával dokazovanie vo vzťahu k tvrdeniu o tom, že boli splnené vklad z kapitálového

fondu.Vtomtoprípadepretoodvolacísúdpostupujepodľaust.§387ods.3CSP,vzmyslektoréhopokiaľ
odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, musí sa v odôvodnení zaoberať aj podstatnými
vyjadreniami strán prednesenými v konaní na súde prvej inštancie, ak sa s nimi nevysporiadal v
odôvodnení rozhodnutia súd prvej inštancie. Uvedené pravidlo má za účel predísť nehospodárnym
zrušeniam rozhodnutí okresných súdov v prípade, kedy je odvolací súd schopný zodpovedať tie otázky

sporových strán, ktoré neboli zodpovedané okresným súdom za predpokladu, že odvolací súd dospeje
k záveru, že okresný súd rozhodol vecne správne.

66. V prejednávanom prípade odvolací súd dospel k záveru, že okresný súd rozhodol vecne správne,
preto vo svojom odôvodnení nahradí povinnosť okresného súdu vyjadriť sa k tým námietkam žalobcu,

ktoré vyhodnotil odvolací súd ako podstatné a ktoré boli uplatnené aj v konaní pred súdom prvej
inštancie.67. Vzhľadom na to, že pre vyhodnotenie platnosti alebo neplatnosti uznesenia valného zhromaždenia
je spôsob splatenia základného imania irelevantný, keďže nedodržanie určitého spôsobu nespôsobí
spätnú neplatnosť rozhodnutia valného zhromaždenia, nebude sa odvolací súd bližšie k nastolenej

otázke vyjadrovať. Konštatuje iba, že žalobca účinným spôsobom nepoprel odborné závery
prezentované v stanovisku Právnickej fakulty UMB, ktorej závery popreli pôvodný názor žalovaného,
že k zvýšeniu základného imania došlo z kapitálového fondu a prezentovalo záver, že vzhľadom na
neexistenciu právnej úpravy tvorby kapitálových fondov v obchodných spoločnostiach pred 31.12.2017
nemohlo dôjsť k vytvoreniu toho typu kapitálového fondu, z ktorého by v zmysle súčasnej právnej

úpravy mohlo dôjsť k zvýšeniu základného imania. Zároveň z citovaného posudku v závere vyplynulo,
že pokiaľ bolo právne prípustné započítanie vzájomnou dohodou nárok spoločnosti na splatenie vkladu
voči nároku spoločníka na vrátenie finančných prostriedkov od spoločnosti, tak takýto postup nebol v
rozpore s ust. § 108 ods. 2 ObZ. Ak však došlo k zvýšeniu základného imania na základe započítania,
reálne prišlo k splateniu základného imania novým vkladom.

68. Pokiaľ ide o procesné námietky žalobcu, ktorý mal v súvislosti s tvrdením ohľadom splatenia vkladu
z kapitálového fondu, ktoré uviedol v odvolaní (pokiaľ žalobca navrhol, aby si súd z obchodného registra
vyžiadal návrhy vrátane príloh podané žalovaným na obchodný register od 01.01.2018 po súčasnosť
z dôvodu ustálenia, akým úkonom došlo k schváleniu vytvorenia kapitálového fondu a navýšeniu vkladu
spoločníka E. a základného imania použitím kapitálového fondu), išlo o dokazovanie vo vzťahu k tomu,

akou formou malo dôjsť k zvýšeniu základného imania, ktoré je však pre posúdenie platnosti alebo
neplatnosti samotného uznesenia valného zhromaždenia irelevantné. Zároveň z odvolacej námietky nie
je zrejmé ktoré konkrétne listiny mali byť súdom vyžiadané a z akého dôvodu. V konaní boli vykonané
dôkazy vo vzťahu k textu uznesenia prijatého per rollam PR/01/2018 a PR/02/2019 a nebolo sporné, že
konateľka vydala potvrdenie o splatení vkladu druhého spoločníka a nebolo sporné ani to, že samotný

žalovaný v konaní pôvodne tvrdil, že k splateniu jeho nového vkladu došlo z kapitálového fondu. Nie
je potom úlohou odvolacieho súdu dopĺňať odvolaciu námietku v tom smere, aby sám určil, ktoré zo
všetkých listín založených v obchodnom registri by mohli mať výpovednú hodnotu k platnosti uznesenia
valného zhromaždenia (keďže samotná forma zvýšenia základného imania sa platnosti uznesenia
nedotýka, ako bolo vyššie uvedené).

69. Žalobcovi možno prisvedčiť v tom, že aj štatutár žalovaného v potvrdení o splatení vkladu uviedol,
že vklad spoločníka bol splatený preúčtovaním z kapitálového fondu. Vyjadrenie štatutára ani sporné
nebolo. Uvedené bolo pôvodne aj stanoviskom žalovaného, ktorý tiež pôvodne vychádzal z toho, že
splatil vklad preúčtovaním z kapitálového fondu, a to až do momentu, kedy v súvislosti s odborným

stanoviskom Právnickej fakulty UMB vyšlo najavo, že v skutočnosti takýmto spôsobom k zvýšeniu
základného imania nedošlo, pretože to nepripúšťala právna úprava, a že k zvýšeniu základného imania
mohlo dôjsť na základe započítania vzájomných pohľadávok druhého spoločníka a spoločnosti.

70. Samotné konštatovanie žalobcu, že pokiaľ audítor v správe uvedie určitý záver v časti zdôraznených

skutočnostítýmdánajavo,žetejtoskutočnostijepotrebnévenovaťosobitnúpozornosť,neplatíbeztoho,
aby sporová strana osobitne danú skutočnosť súdu uviedla, keďže nie je možné nahrádzať skutkové
tvrdenia odkazom na prílohy.

71. Všeobecne je tak možné prisvedčiť žalobcovi, že od podania žaloby namietal spôsob splatenia

vkladu z kapitálového fondu, pričom okresný súd vykonal dokazovanie pred svojím prvým rozhodnutím
listinami, ktoré predkladal tak žalobca, ako aj žalovaný, teda aj vyhlásením štatutára o splatení vkladu,
aj odborným vyjadrením spoločnosti BPT expert, aj správou nezávislého audítora, ktoré boli všetky
predložené do spisu žalobcom. Z procesného hľadiska tak uvedené dôkazy okresným súdom vykonané
boli, aj keď okresný súd sa k nim v odôvodnení svojho rozhodnutia nevyjadril, čo musel postupom podľa

§ 387 ods. 3 CSP nahradiť odvolací súd.

72. Pokiaľ však ide o žalobcom namietnutý postup okresného súdu, ktorý zamietol návrh na
vykonanie dokazovania na poslednom pojednávaní na základe aplikácie sudcovskej koncentrácie,
s touto námietkou sa odvolací súd nestotožnil a postup okresného súdu vyhodnotil ako správny. Zo

spisu vyplýva, že po zrušení prvého rozhodnutia okresného súdu krajským súdom a vrátení veci na
ďalšie konanie bol zo strany žalobcu predložený okresnému súdu skutočne dva dni pred vykonaním
pojednávania ďalší Znalecký posudok č. 5/2021 vytvorený znalcom Ing. Pavlom Šimom, znalcom pre
odbor Ekonómia a manažment a odvetvie účtovníctvo a daňovníctvo, financie, evidenčné číslo znalca913365. Uvedený posudok bol predložený v rámci trestného konania vedeného obvineným D. F. E. a
D. E., na ktoré žalobca v konaní poukazoval. Okresný súd potom na pojednávaní správne konštatoval,
že ide o dôkazný prostriedok, ktorý bol predložený žalobcom podaním doručeným súdu 12.07.2022,

arozhodol,žedôkazy:upovedomenieozačatítrestnéhostíhaniazodňa04.09.2020aZnaleckýposudok
Ing. Pavla Šima č. 5/2021 nevykoná, pretože neboli predložené včas.

73. Okresný súd tak neodmietol vykonať dôkazy, ktoré boli založené v spise v predchádzajúcom
konaní, keďže dokazovanie predchádzajúcimi dôkazmi vykonal pred prvým rozhodnutím okresného

súdu. Po vrátení krajským súdom bolo možné dokazovanie doplniť v nevyhnutnom rozsahu, avšak aj
po vrátení rozhodnutia odvolacím súdom platia zásady CSP a je možné aplikovať pravidlo o sudcovskej
koncentrácii.

74. Odvolací súd sa potom stotožnil s okresným súdom v tom, že predloženie Znaleckého posudku
č. 5/2021 bolo predložené v rozpore so zásadami sudcovskej koncentrácie konania, keďže žalobcovi

nič nebránilo, aby tento posudok predložil v konaní skôr. Už iba nad rámec uvedeného potom odvolací
súd uvádza, že keďže sa k posudku v konaní neprihliadlo, nie je dôvod komentovať závery tohto
posudku, pokiaľ však ide o predkladateľa posudku, sám znalec Ing. Pavol Šimo konštatoval, že „jemu
ako znalcovi pre účtovníctvo neprislúcha zaoberať sa právnymi otázkami navýšenia základného imania
a len popíše, aké dokumenty sa nachádzali k vykonaným účtovným zápisom“. Predložený posudok

by tak ani v prípade, ak by okresný súd jeho predloženie pripustil, nepredstavoval dôkaz vo vzťahu
k predmetu konania, ktorým je určenie platnosti rozhodnutia spoločníkov a nie otázka formy a účinnosti
zvýšenia vkladu spoločníka.

75. Všeobecne je možné skonštatovať, že dôkazy, na ktoré v súvislosti s námietkou ohľadom zvýšenia

základného imania z vkladu kapitálového fondu žalobca celý čas poukazuje, abstrahujú od skutočnosti,
že bez ohľadu na to, či by bolo zvýšené základné imanie z kapitálového fondu, (ako to tvrdil žalobca
s poukazom na závery expertov v ekonomickej oblasti) alebo novým vkladom (ako to tvrdil žalovaný s
poukazom na stanovisko Právnickej fakulty UMB), spôsob zvýšenia základného imania by nespôsobil
zánik platnosti uznesenia valného zhromaždenia, preto nie je námietkou, ktorá by bola spôsobilá navodiť

rozhodnutie o neplatnosti rozhodnutia spoločníkov PR/01/2018 a PR/02/2018. Zároveň nevykonaním
dôkazu predloženého okresnému súdu dňa 12.07.2022 z dôvodu sudcovskej koncentrácie neporušil
okresný súd právo žalobcu na spravodlivý proces.

76.Žalobcavodvolanínamietol,ženeplatnosťrozhodnutiavalnéhozhromaždeniajemožnékonštatovať

z dôvodu, že mu neboli včas zaslané podklady k hlasovaniu, že nemal potrebné informácie, ani čas, ani
účtovnúzávierku,abysamoholkvalifikovanerozhodnúť. Vtejtosúvislostiodvolacísúdibakonštatuje,
že vo vzťahu k rozhodnutiu PR/1/2018 a PR/02/2018 žalobca doručil spoločnosti svoje vyjadrenie, že so
zvýšením nesúhlasí. Z uvedeného vyplýva, že návrh vo vzťahu k zvýšeniu základného imania
posúdil, rozhodol sa ho neprijať, čo oznámil žalovanému. Z pohľadu žalobcu tak išlo o jeho rozhodnutie,

ktoré bolo negatívne, a vyjadrovalo jeho stanovisko k navrhovanému rozhodnutiu. Následne motivácia,
ktorá ho k tomu viedla a to, či mal k momentu svojho rozhodovania dostatočne preskúmané údaje
relevantné pre jeho rozhodnutie už nie je následne spôsobilá rozhodnutie spätne zvrátiť. Keďže žalobca
svoju vôľu riadne vyjadril, nemôže sa následne domáhať toho, že takéto vyjadrenie vôle nebolo platné,
pretože nemal dostatok podkladových informácií. Skutočnosť, že z jeho uhla pohľadu nemal dostatok

informácii sa odrazilo práve v jeho negatívnom stanovisku, kedy s navrhovaným rozhodnutím nesúhlasil.

77. Žalobca v odvolaní namietol, že sa mu neumožnilo podieľať sa na zvýšení základného imania,
keďže označil rozhodnutie PR/01/2018 za nové uznesenie o zvýšení základného imania, kedy nebola
daná možnosť podieľať sa obom spoločníkom na zvýšení, pričom sa odvolával na stanovisko Právnickej

fakulty TU v časti, kedy toto konštatovalo, že na druhé hlasovanie per rollam treba nazerať ako na
samostatné nové hlasovanie o zvýšení základného imania, pretože pri prvom hlasovaní neboli prevzaté
záväzky vo výške zodpovedajúcej navrhovanému zvýšeniu základného imania v sume 500.000,- Eur,
ale iba v sume 375.000,- Eur.

78. Žalobca tiež namietol, že okresný súd sa nevyjadril k stanovisku predloženému Právnickou fakultou
Trnavskejuniverzity.Keďžetátonámietkajedôvodnáaokresnýsúdskutočnenevyjadril,zakéhodôvodu
nevzal stanovisko PrF TU do úvahy v časti, v ktorej bolo odporujúce záveru okresného súdu, odvolacísúd bol povinný vysporiadať sa postupom podľa § 387 ods. 3 CSP aj s vyjadrením žalobcu vo vzťahu k
skutočnostiam, na ktoré poukazuje zo stanoviska Právnickej fakulty TU.

79. Odvolací súd predovšetkým konštatuje, že proces zvýšenia základného imania je upravený v ust.
§ 143 ObZ pre spoločnosť s ručením obmedzeným tak, že ide o dvojstupňové konanie, kedy valné
zhromaždenie najprv prijme rozhodnutie o zvýšení základného imania, následne plynie doterajším
spoločníkom lehota na prednostné právo prevziať záväzok na nové vklady v pomere zodpovedajúcom
ich doterajším vkladom (táto lehota je 1 mesiac, pokiaľ spoločenská zmluva neurčuje inak, čo

v prejednávanom prípade inak neurčovala) a až následne v závislosti od toho, ktorý zo spoločníkov
využili prednostné právo prevziať záväzok, potom postupom podľa ustanovení o splácaní vkladov
pri založení spoločnosti sú spoločníci povinní vklad splatiť, následkom čoho je nové rozhodnutie
vymedzujúce presnú konkrétnu výšku zvýšenia základného imania vo vzťahu k presne špecifikovanej
výške nového vkladu, čo ma následne vzťah k vymedzeniu vzájomného nového pomeru obchodných
podielov spoločníkov, pokiaľ niektorý zo spoločníkov toto právo využili a iní nie.

80. Ako vyplýva aj z posudku Právnickej fakulty TU, na ktorý žalobca poukazuje, predovšetkým je
nevyhnutné opätovne pripomenúť, že neprevzatie záväzku na vklad v plnom rozsahu sa nedotýka
uznesenia o valnom zhromaždení, inak povedané platnosť uznesenia valného zhromaždenia o zvýšení
základného imania nie je zvrátená tým, že spoločníci neprevezmú záväzky na vklad. Ani za situácie,

kedybyžiadenzospoločníkovnevyužilsvojeprednostnéprávonaprevzatienovéhovkladu,nespôsobilo
by to neplatnosť rozhodnutia valného zhromaždenia o zvýšení základného imania, spôsobilo by to iba
to, že nikdy by toto sa nestalo účinným vo vzťahu k zvýšeniu základného imania. V prejednávanom
prípade zároveň rozhodnutie PR/01/11/17 a PR/02/11/17 sú rozhodnutiami, ktoré sú platné a na základe
ktorých v súlade s postupom upraveným v § 142 a nasl. ObZ došlo k rozhodnutiu o zvýšení základného

imania akciovej spoločnosti o 500.000,- Eur. Zároveň platné rozhodnutie PR/02/11/17 vymedzilo nielen
výšku zvýšenia základného imania o 500.000,- Eur formou peňažného vkladu, ale výslovne uviedlo, že
doterajší spoločníci majú pri zvyšovaní základného imania prednostné právo na prevzatie záväzku k
novému vkladu, a to v pomere k veľkosti ich obchodného podielu v zmysle platného znenia spoločenskej
zmluvy spoločnosti.

81. Inak povedané, na základe platného uznesenia valného zhromaždenia PR/02/11/17 bolo prijaté
rozhodnutie o zvýšení základného imania o 500.000,- Eur za rešpektovania prednostného práva
doterajších spoločníkov na prevzatie záväzku k novému vkladu, ktoré pri sume 500.000,- Eur a doposiaľ
2/3 väčšinovému podielu druhého spoločníka predstavovalo 375.000,- Eur, ktoré sa mohol rozhodnúť

druhý spoločník prevziať a vo vzťahu k žalobcovi ako 1/3 spoločníkovi tento mal možnosť rozhodnúť sa,
či využije svoje prednostné právo na upísanie 125.000,- Eur. Následne obom spoločníkom začala plynúť
lehota na rozhodnutie, či majú záujem podieľať sa na zvýšení základného imania prevzatím nového
záväzku na nový vklad alebo nie. V prípade druhého spoločníka tento svoje právo využil a rozhodol sa
prevziať záväzok na nový vklad vo výške 375.000,- Eur. Žalobca túto možnosť nevyužil, čo ani nebolo

sporné, keďže žalobca v lehote na vyjadrenie neinformoval spoločnosť o tom, že by prevzal záväzok
na zvyšok vkladu (125. 000,- Eur), tento vklad ani nesplatil a preto z jeho pohľadu nedošlo k prevzatiu
záväzkunanovývklad,aniksplateniunovéhovkladu.Išloovedomérozhodnutiežalobcuakospoločníka
s ručením obmedzeným, ktorý nesie plnú zodpovednosť za svoje rozhodnutia.

82. Pokiaľ sa spoločník rozhodol nevyužiť možnosť pristúpiť k záväzku na nový vklad, nemôže sa
následne domáhal neplatnosti rozhodnutia, ktorým bude premietnuté zvýšenie základného imania
prevzatím záväzkov na nové vklady ostatných spoločníkov, ktorí svoje právo využili.

83. Vo vzťahu k stanovisku Právnickej fakulty Trnavskej univerzity je možné súhlasiť s jej doktrinálnym

výkladom v tom, že pri zvyšovaní základného imania ide o viacstupňový proces, rovnako ako v tom,
že samotné uznesenie valného zhromaždenia nemusí byť neplatné len z toho dôvodu, že záväzky na
vklad neboli okamžite prevzaté v plnom rozsahu. Zároveň je možné stotožniť sa s tým, že nie je možné
prevziať záväzok na nový vklad pred prijatím rozhodnutia o zvýšení základného imania a že skutočne, ak
by došlo k novému prvému rozhodnutiu o zvýšení základného imania, v ktorom by už bolo vymedzené, v

akej výške vznikol záväzok na nový vklad konkrétnemu spoločníkovi bez rešpektovania práv ostatných
spoločníkov na prednostné prevzatie záväzku na nový vklad, šlo by o porušenie práva spoločníka.84. V prejednávanom prípade však zo zisteného skutkového stavu popísaná situácia nevyplýva.
Naopak, zo zisteného skutkového stavu vyplýva, že žalovaný riadne prijal prvé rozhodnutie valného
zhromaždenia č. PR/02/11/17, ktoré je platným uznesením, na základe ktorého došlo k zvýšeniu

základného imania o sumu 500.000,- Eur s určením, že táto bude zvýšená na základe pomerného
prevzatia záväzku doterajších spoločníkov. Preto druhé rozhodovanie valného zhromaždenia, ktoré je
predmetom posúdenia odvolacieho súdu v tomto štádiu konania, teda PR/1/2018 a PR/2/2018 už boli
rozhodnutiami, ktoré nasledovali rozhodnutie o zvýšení základného imania a nepredchádzali ho. Nešlo
teda o „prvé“ rozhodnutie o zvýšení základného imania, ale o „druhé“ rozhodnutia, ktoré nadväzovali na

platné rozhodnutia PR/01/11/17 a PR/02/11/17.

85. Odvolací súd sa potom nestotožňuje so stanoviskom Právnickej fakulty TU (ani s argumentáciou
žalobcu) v tej časti, kedy tvrdí, že ak neboli prevzaté záväzky na vklad v plnej výške rozhodnutého
zvýšenia základného imania spoločnosti s ručením obmedzeným, tak nedošlo k zvýšeniu základného
imania ani len v tej časti, v ktorej niektorý zo spoločníkov prevzal záväzok na vklad. Podľa odborného

stanoviska Právnickej fakulty TU takýto výsledok je prípustný len v prípade akciovej spoločnosti (§ 167 a
§ 203 ods. 3 ObZ). Odborné stanovisko, ani podania žalobcu uvedený záver žiadnym spôsobom bližšie
nerozvíjajú, odvolací súd preto nemôže reagovať polemikou a môže prezentovať iba vlastné úvahy.
Zároveň doktrinálny výklad nie je pre súd záväzný, môže predstavovať iba určitú argumentáciu, s ktorou
sa súd musí vysporiadať, avšak nie je povinný túto argumentáciu rešpektovať a premietnuť do svojho

rozhodnutia.

86. Odvolací súd preto poukazuje na znenie ust. § 142 a § 143 ObZ, ktorý neupravuje pre situáciu,
kedy neboli prevzaté záväzky na vklad v plnej výške všetkými spoločníkmi ten následok, že upisovanie
základného imania je neúčinné. Skutočnosť, že takýto následok Obchodný zákonník pre spoločnosť

s ručením obmedzeným neupravuje, vyplýva zo zákonom predvídaného dvojstupňového postupu
pri zvýšení základného imania spoločnosti s ručením obmedzeným. Ak by Obchodný zákonník
uviedol následok neúčinnosti zvyšovania základného imania, v podstate by tým spôsobil, že nesúhlas
ktoréhokoľvek zo spoločníkov s prevzatím nového záväzku na nový vklad by vždy zmarilo záujem
spoločníkov na zvýšení základného imania. O tom, či základné imanie bude zvýšené pritom rozhodujú

spoločníci 2/3 väčšinou hlasov. Pokiaľ 2/3 hlasov spoločníkov majú záujem na zvýšení základného
imania, môže k nemu dôjsť napriek nesúhlasu zvyšnej 1/3 spoločníkov. Nesúhlasiaca 1/3 nemôže
potom odvrátiť súhlas 2/3 spoločníkov a zablokovať zvýšenie základného imania tým, že napriek platne
odhlasovanému zvýšeniu ho zmarí tým, že neprevezme záväzok na nový vklad.

87. Druhá fáza zvyšovania základného imania umožňuje spoločníkom prevziať záväzky na nový vklad v
pomere zodpovedajúcom ich doterajším vkladov na základe ich slobodnej vôle. Ak sa niektorý spoločník
rozhodne, že nový vklad nechce, vždy to znamená, že v časti pripadajúcej na neho nebol záväzok
na zvýšenie základného imania prevzatý. Takáto situácia by potom podľa výkladu žalobcu musela
nevyhnutne viesť k tomu, že by bolo zmarené zvyšovanie základného imania v každej situácii, kedy

by ktorýkoľvek zo spoločníkov nevyužil možnosť na jej zvýšenie. Takýto záver by bol však v rozpore
s účelom a zmyslom ustanovenia o zvyšovaní základného imania, z ktorého naopak vyplýva, že je
na vôli spoločníkov, či chcú alebo nechcú zachovať svoj pomer podielu k pomeru ostatným podielom
spoločníkovstým,žeakhozachovaťnechcú,niesúnatopovinní.Akichzáväzoknanovývkladprevzatý
nebude, základné imanie sa zvýši len v pomere k prevzatiu záväzkov ostatných spoločníkov. K zvýšeniu

základného imania potom nedôjde v pôvodne zamýšľanej výške, dôjde k nemu len v tej výške, v akej
konkrétne záväzky prevzaté boli, vklady boli splatené a potom následne po splatení týchto vkladov je
možné tieto skutočnosti premietnuť do spoločenskej zmluvy a dať ich zapísať do obchodného registra.

88. Uvedené vyplýva z toho, že každý zo spoločníkov má v zmysle zákona právo upísať nový vklad

podľa pomeru vkladu a túto možnosť mu nemožno odňať, zároveň však nie je možné pripustiť výklad,
že ak neupíše nový vklad, tak to nemôžu urobiť ani tí ostatní spoločníci. Z uvedeného dôvodu Obchodný
zákonník pri spoločnosti s ručením obmedzeným na rozdiel od akciovej spoločnosti nikde neuvádza
následok, že by neupísanie všetkých vkladov spôsobovalo neúčinnosť upísania.

89. Uvedené je možné porovnať s procesom zvyšovania základného imania, ktoré odkazuje na proces
upisovania nových akcií v procese zakladania akciovej spoločnosti, kde v ust. § 167 ObZ (na ktorý
poukazovalo aj stanovisko PrF TU) je uvedené, že upisovanie akcií je neúčinné, ak nedosiahne
hodnota upísaných akcií výšku navrhovaného základného imania. Zákonodarca tak výslovne určilneúčinnosť upisovania základného imania. Z uvedeného postupu vyplýva, že v tých prípadoch, kedy
mal zákonodarca za to, že neupísaním nových vkladov v pôvodne navrhovanej výške má vyvolať
neúčinnosťceléhoprocesuzvýšeniazákladnéhoimania,výslovnetouviedol.Aaktovýslovneneuviedol,

nemal vôľu takýto následok vyvolať. Preto kým v akciovej spoločnosti následok neúčinnosti prevzatia
nového vkladu (upísania akcií) je upravený a treba s ním počítať (a prípadne ho upraviť inak, k čomu
dáva Obchodný zákonník možnosť úpravou zakladateľskej alebo spoločenskej zmluvy), pre spoločnosť
s ručením obmedzeným takúto sankciu zákon nezavádza. Opäť, spoločníkom nič nebráni, aby si
hlasovanieozvýšenízákladnéhoimaniaupravilivspoločenskejzmluvetak,žesnímmusísúhlasiťkaždý

jeden spoločník, vtedy by nesúhlas aj menšinového spoločníka znemožnil zvýšenie základného imania
napriek väčšinovej vôli ostatných spoločníkov. Spoločenská zmluva žalovaného však takúto úpravu
neobsahuje.

90. Preto postup, kedy najprv dôjde k vymedzeniu výšky základného imania a potom dôjde k zisteniu,
koľko zo spoločníkov sa na ňom podieľať bude alebo nebude a následne na základe splatenia vkladov

tých spoločníkov, ktorí sa rozhodli na ňom podieľať je vydané nové rozhodnutie vo vzťahu k úplnému
zneniu spoločenskej zmluvy, je postup v súlade s Obchodným zákonníkom.

91. Vo vzťahu k otázke účinnosti alebo neúčinnosti upisovania nových vkladov však opätovne
odvolací súd zdôrazňuje, a to v súlade so závermi predloženého odborného stanoviska Trnavskej

univerzity, že účinnosť alebo neúčinnosť zvýšenia základného imania sa netýka platnosti uznesenia
valného zhromaždenia. Neskoršia neúčinnosť upisovania nespôsobuje neplatnosť uznesenia valného
zhromaždenia, na základe ktorého začalo upisovanie vyšších vkladov. Spôsobuje iba to, že nemôže
dôjsť k zvýšeniu vkladov, nespôsobuje však neplatnosť rozhodnutia valného zhromaždenia. Aj s
pohľadom na uvedené potom bola odborná polemika ohľadom konkrétneho postupu pri zvýšení

základného imania a vo vzťahu k posúdeniu predmetu konania irelevantná. Súd je povinný vyjadriť sa
v konaní iba k tým námietkam, ktoré sú relevantné pre rozhodnutie vo veci. K námietkam žalobcu vo
vzťahu k účinnosti zvýšenia základného imania sa potom odvolací súd vyjadril práve preto, aby mu
vysvetlil, že táto nemá vzťah k rozhodnutiu o platnosti žalobou napadnutých rozhodnutí spoločníkov.

92. Pokiaľ žalobca v odvolaní má za to, že na závere o neplatnosti rozhodnutia nič nemení skutočnosť,
že žalobca neprejavil záujem podieľať sa na zvýšení základného imania v inej výške ako v minulosti a
poukazuje na to, že skutočnosť, že spoločník raz nevyužije možnosť podieľať sa na zvýšení základného
imania ho nediskvalifikuje pre budúcnosť v tom, aby neskôr v prípade ďalšieho prípadného zvyšovania
základnéhoimaniatakútomožnosťvyužil,odvolacísúdkonštatuje,žesuvedenýmjemožnésastotožniť.

Skutočnosť, že spoločník nevyužije možnosť upísať vklad pri konkrétnom zvýšení základného imania
mu skutočne nebráni, aby tak urobil v budúcnosti, vo vzťahu k prebiehajúcemu zvyšovaniu základného
imania však jeho rozhodnutie, že nemá záujem podieľať sa na zvýšení prevzatím záväzku na nový vklad
spôsobuje, že sa na zvýšení v tomto prípade nepodieľa a následkom takéhoto rozhodnutia je potom
pochopiteľne zmena vzájomných pomerov obchodných podielov jednotlivých spoločníkov. Uvedenej

skutočnostisimusíbyťspoločníkspoločnostisručenímobmedzenýmvedomý,takžeprijímarozhodnutie
o prevzatí nového vkladu s vedomím takéhoto následku. Odvolací súd sa tiež neodkláňa od rozhodnutia
1Cob/1158/2018 na ktoré poukazoval žalobca, pretože vo všeobecnej rovine súhlasí s tým, že každý
zo spoločníkov má právo podieľať sa na zvýšení základného imania v pomere k doterajším vkladom.
Na rozdiel od žalobcu však dospel k záveru, že žalobcovi táto možnosť upretá nebola, žalobca ju len

dobrovoľne nevyužil.

93. Odvolací súd sa potom následne nestotožnil s tvrdením žalobcu, že mu nebolo umožnené podieľať
sanazvýšenízákladnéhoimaniaznižšejsumy375.000,-Eurvpomerezodpovedajúcomjejvkladu25%
ku 75 %, pretože pomer 2/3 k 1/3 sa počítal z rozhodnutia o zvýšení základného imania, ktoré je platným

rozhodnutím PR/02/11/17, kedy išlo o zvýšenie základného imania o 500.000,- Eur. Zo sumy 500.000
mal žalobca možnosť prevziať nový vklad v rozsahu 125.000 (ku 375.000 druhého spoločníka), ktorý
nevyužil. Nie je preto vôbec dôvodné analyzovať, či by bola možnosť pre žalobcu podieľať sa na zvýšení
základného imania z výšky vkladu, ktorý zodpovedal pomeru druhého spoločníka, teda 375.000,- Eur.

94. V rozsahu uplatnených odvolacích námietok tak odvolací súd nezistil dôvod neplatnosti rozhodnutia
spoločníkov hlasovaním per rollam označeným ako PR/01/2018 a PR/02/2018.95. Pokiaľ žalobca v odvolaní namietal zaujatosť sudcu ako samostatnú odvolaciu námietku podľa §
365 ods. 1 písm. c) CSP, účinnosť takejto námietky predpokladá, že by vo veci rozhodoval vylúčený
sudca alebo nesprávne obsadený súd. O vylúčenie zákonnej sudkyne Mgr. Kataríny Janotovej pritom

dvakrát právoplatne rozhodol Krajský súd v Žiline ako súd nadriadený Okresnému súdu Martin a v
oboch prípadoch dospel k záveru, že sudkyňa nie je vylúčená z prejednávania a rozhodovania veci,
keďže nezistil dôvody jej zaujatosti. Žalobca potom ani v odvolaní neuviedol žiadne ďalšie dôvody,
ktoré by neprešli prieskumom nadriadeného súdu a ktoré by mohli viesť k záveru o zaujatosti sudkyne.
Samotná skutočnosť, že substitučná splnomocnenkyňa právneho zástupcu žalovaného JUDr. Iveta

Gálošová Bušová pôsobila v predchádzajúcom období ako vyššia súdna úradníčka zákonnej sudkyne
Mgr.KatarínyJanotovejnezakladásamaosebedôvodprekonštatovaniezaujatostisudcu.Ajzustálenej
judikatúry Najvyššieho súdu SR a európskych súdov vyplýva, že samotný vzťah kolegiality, daný tým,
že sudca pôsobí na tom istom pracovisku ako niektorý zo subjektov zúčastnených na konaní, nie je sám
o sebe dôvodom pre konštatovanie jeho zaujatosti. Každý sudca je povinný rozhodovať profesionálne
na základe zisteného skutkového stavu a aplikácie právnych noriem a odosobniť sa od vzájomných

vzťahov. Preto ani skutočnosť, že sudca sa pozná s právnym zástupcom sporovej strany, nezakladá
sama o sebe dôvod pre jeho vylúčenie. Žalobca v odvolaní neuviedol popis takého správania sudkyne,
ktorý by bolo možné vyhodnotiť ako prejav zaujatosti voči žalobcovi.

96.Zároveňnámietkazaujatostiniejedôvodnáanivovzťahukspôsoburozhodovaniazákonnejsudkyne

v prejednávanej veci. Zákonná sudkyňa predsa vo vzťahu k namietanej platnosti rozhodnutí PR/01/2018
a PR/02/2018 dospela v priebehu konania počas prvého rozhodnutia k záveru, že tieto neplatné sú, čím
paradoxne vyjadrila právny názor, ktorý bol na podporu tvrdení žalobcu. Zákonná sudkyňa sa v prvom
rozhodnutí bola schopná odosobniť od faktu, že s právnou zástupkyňou žalovaného, zúčastňujúcou
sa na pojednávaniach, bola v predchádzajúcom období v kolegiálnom vzťahu a rozhodla podľa svojho

najlepšieho presvedčenia tak, že vyhovela v prejednávanej veci žalobcovi. Druhé rozhodnutie vydala
zákonná sudkyňa na základe právneho názoru odvolacieho súdu, ktorým bola viazaná. Zároveň
procesný postup okresného súdu v konaní bol v súlade s ustanoveniami Civilného sporového poriadku
a ani z komunikácie sudkyne so stranami na pojednávaní nie je možné dospieť k záveru, že by táto sa
správala alebo prejavovala vo vzťahu k žalobcovi ako zaujatá osoba. Pre účely odvolacieho konania

potom odvolací súd nezistil, že by vo veci rozhodoval vylúčený sudca (§ 365 ods. 1 písm. c) CSP).

97. Odvolací súd už potom iba záverom, nad rámec odvolacích námietok konštatuje, že v konaní
bola zo strany žalovaného namietnutá aj otázka zachovania aktívnej legitimácie žalobcu v spore, a to
v súvislosti so skutočnosťou, že došlo k zmluve o prevode obchodného podielu, na základe ktorej

žalobca prestal byť spoločníkom v spoločnosti žalovaného. V tejto súvislosti odvolací súd pripúšťa,
že záujem žalobcu na výsledku sporu v čase rozhodovania okresného súdu po vyhlásení konkurzu
na žalovaného, rovnako ako v čase rozhodovania odvolacieho súdu, je sporný. V zmysle ust. §
131 ods. 1 ObZ má okrem súčasného spoločníka právo domáhať sa žalobou rozhodnutia o určení
neplatnosti uznesenia valného zhromaždenia aj bývalý spoločník, podmienkou však je, že sa ho

uznesenie valného zhromaždenia týka. Kým ku dňu podania žaloby bolo možné konštatovať, že návrh
na určenie neplatnosti rozhodnutia valného zhromaždenia sa žalobcu týkal, keďže mohol ovplyvniť
vzájomný pomer obchodných podielov žalobcu a druhého spoločníka žalovaného, momentom kedy
došlo k spojeniu všetkých obchodných podielov v rukách nového spoločníka, teda osoby oddelenej
od žalobcu a oddelenej od pôvodného druhého spoločníka žalovaného, otázka vzájomného pomeru

obchodnýchpodielovprestalabyťrelevantná.Odvolaciemusúdujevšakzároveňzobsahuspisuznáme,
že žalobca sa domáha určenia toho, že naďalej je spoločníkom spoločnosti, kedy popiera platnosť
prevodu obchodného podielu, s prihliadnutím k čomu považoval odvolací súd za nevyhnutné vo veci
rozhodnúť a dať tak žalobcovi odpoveď na jeho otázky. Odmietnutím rozhodnutia s poukazom na
to, že žalobcu sa už rozhodnutie netýka, by podľa názoru odvolacieho súdu mohlo dôjsť pre prípad

úspechu v konaní o určenie že je naďalej spoločníkom žalovaného k odmietnutiu spravodlivosti a
takéto rozhodnutie by mohlo byť považované za arbitrárne. Zároveň však odvolací súd konštatuje, že
v štádiu, kedy je na žalovaného vyhlásený konkurz, už nielen pôvodné pomery obchodných podielov,
ale aj otázka, kto je v skutočnosti spoločníkom úpadcu (či žalobca alebo nový nadobúdateľ obchodného
podielu) už stratili pôvodný význam, keďže účelom konkurzu je speňaženie majetku konkurznej podstaty

a pomerné uspokojenie veriteľov úpadcu, na čo už pôvodní spoločníci (rovnako ako súčasný spoločník)
nemajú vplyv.98. Odvolací súd je v zmysle ust. § 380 ods. 1 CSP odvolacími dôvodmi viazaný, preto rozhodnutie
okresného súdu preskúmal len v rozsahu dôvodov vymedzených v odvolaní. Zároveň odvolací súd
nezistil vady týkajúce sa procesných podmienok, na ktoré je povinný prihliadať, aj keď neboli v odvolaní

uplatnené (§ 380 ods. 2 CSP).

99. Z vyššie uvedených dôvodov dospel odvolací súd k záveru, že rozhodnutie okresného súdu je
v odvolaním napadnutej časti vecne správne, preto ho podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.

100. Odvolací súd rozhodol o trovách odvolacieho konania podľa § 396, § 262 ods. 1 a § 255 ods. 1
CSP tak, že nárok na ich náhradu priznal žalovanému voči žalobcovi, ktorý nebol v odvolacom konaní
úspešný. O výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne v súlade s § 262 ods. 2 CSP súd prvej
inštancie.

101. Rozhodnutie bolo odvolacím senátom prijaté pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu nie je odvolanie prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods.
1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).