Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 5. september 2024

Súd: Okresný súd Dunajská Streda
Spisová značka: 6Er/1215/2011

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2211217490
Dátum vydania rozhodnutia: 05. 09. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Lenka Evinová
ECLI: ECLI:SK:OSDS:2024:2211217490.7

Uznesenie

Okresný súd Dunajská Streda v exekučnej veci oprávneného: PRIVATdebt s.r.o., IČO: 45 322 571,
so sídlom Hlohovec, Železničná 4/A, zast.: Sidor a partneri, s. r. o., IČO: 52 635 970, so sídlom
Hlohovec, Železničná 4/A, proti povinnému: P. K. Y., B.. XX.X.XXXX, X. V. Š. XXX, vedenej pred súdnym
exekútorom: Ing. JUDr. Róbert Tutko, Exekútorský úrad so sídlom Čučmianska dlhá 26, Rožňava, o
vymoženie 9.633,41 eur istiny s príslušenstvom a trov exekúcie, takto

r o z h o d o l :

I. Súd exekúciu z a s t a v u j e .

II. Súd súdnemu exekútorovi pri zastavení exekúcie náhradu trov exekúcie n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Dunajská Streda na základe žiadosti súdneho exekútora, návrhu oprávneného na
vykonanie exekúcie a exekučného titulu vydal dňa 25.11.2011 pod sp. zn. 6ER/1215/2011-11 poverenie

na vykonanie exekúcie na vymoženie istiny s príslušenstvom a trov exekúcie. Keďže exekučný titul v
tomto prípade tvorí zmenkový platobný rozkaz Okresného súdu Bratislava V, sp. zn. 3Zm/38/2011-14,
súd postupoval podľa § 243f ods. 4 Exekučného poriadku a skúmal či je možné v konaní pokračovať,
alebo sú tu dôvody na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. m) Exekučného poriadku.

2. Dňa 20.1.2016 oprávnený súdu doručil doplnený návrh na vykonanie exekúcie v zmysle § 243f

ods. 1 Exekučného poriadku, ku ktorému pripojil zmluvu o mimoriadnom medziúvere a stavebnom
úvere 3.3..2006 a dohodu o vydaní a vyplnení biankozmenky zmenka č. 2766154 3 01/20060303.
Z obsahu podania oprávneného vyplýva, že zmenka, na základe ktorej bol vydaný exekučný titul, je
zabezpečovacou zmenkou k úveru, pričom pri podpise vyššie označenej dohody došlo aj k vystaveniu
biankozmenky povinným. Oprávnený ďalej uviedol, že jeho právny predchodca na základe zmluvy o
mimoriadnom medziúvere a stavebnom úvere poskytol povinnému ako stavebnému sporiteľovi finančné

prostriedky výlučne na stavebný účel. Podmienky poskytnutia úveru, platobné podmienky, podmienky
odstúpenia od zmluvy ako aj sankcie spojené s odstúpením sú uvedené v zmluve o úvere. Pokiaľ sa
týka vyplnenia samotnej zmenky, tomu došlo na základe dohody o vydaní a vyplnení biankozmenky
a za podmienok, že povinný nebude riadne a včas splácať úver. Ostatné podmienky vyplnenia
biankozmenky sú uvedené v zmluve o úvere. Keďže povinný nedodržal podmienky zmluvy o úvere,
došlokodstúpeniuodzmluvyanáslednémuvyplneniubiankozmenkypodľadohody.Právnypredchodca

oprávneného oznámil vyplnenie zmenky povinnému a vyzval ho na úhradu zmenkovej sumy, povinný
však zmenkovú sumu neuhradil. Zmenková suma ku dňu vyplneniu zmenky bola tvorená nesplatenou
istinou s príslušenstvom.

3. Súd uznesením č. k. 6Er/1215/2011-29 zo dňa 4.11.2016 exekúciu zastavil podľa § 57 ods. 1 písm.
m) Exekučného poriadku s odôvodnením, že z doplnenia návrhu na vykonanie exekúcie ani z obsahu

pripojeného spisu Okresného súdu Bratislava V sp. zn. 3Zm/38/2011-14 súd nemal preukázané, že v
konaniach v ktorých sa zo zákona vyžaduje doplnenie podľa ust. § 39 ods. 4 Exekučného poriadkunepostačuje, ak oprávnený reagoval, napísal podanie adresované súdu, ale nesplnil tie povinnosti,
ktoré mu uložil zákon, teda nepreukázal to, čo preukázať v stanovenej lehote mal. Oprávnený vie, aké
podkladymádoplniť,pretožejetouvedenépriamovzákone.Aktovstanovenejlehoteneurobí,znamená

to, že svoj návrh v zákonom stanovenej lehote nedoplnil.

4. Krajský súd v Trnave uznesením č. k. 5CoE/256/2018-89 zo dňa 18.4.2019 uznesenie súdu prvej
inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie s odôvodnením, že ďalšom konaní
je súd prvej inštancie v súlade s § 57 ods. 1 písm. m) Exekučného poriadku prihliadne na prípadné

neprijateľné zmluvné podmienky, vyhodnotí prípadné obmedzenie alebo neprípustnosť použitia zmenky,
alebo rozpor s dobrými mravmi alebo so zákonom. Z obsahu spisu vyplýva len fakt, že vymáhaný
nárok vznikol v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou, ostatné predpoklady pre prípadné zastavenie
exekúcie musí posúdiť exekučný súd. Ak dospeje k záveru, že zmluva uzavretá medzi stranami sporu
obsahovala neprijateľné zmluvné podmienky, zmluva nemohla byť zabezpečená zmenkou, alebo pri
uzatváraní záväzkového vzťahu medzi účastníkmi konania (z ktorého si oprávnený uplatňuje nárok na

plnenie) existoval rozpor s dobrými mravmi alebo so zákonom, súd exekúciu zastaví, alebo v opačnom
prípade,akničzuvedenéhonezistí,budesúdvexekúciipokračovať.VintenciáchrozhodnutiaKrajského
súdu v Trnave je preto súd povinný opätovne posúdiť, či vo veci je alebo nie je daný konkrétny dôvod na
zastavenie exekúcie podľa ustanovenia § 57 ods. 1 písm. m) Exekučného poriadku v spojení s § 243f
ods. 4 Exekučného poriadku a rozhodnúť o zastavení exekúcie alebo o jej pokračovaní.

5. Podľa § 243f ods. 1 Exekučného poriadku v exekučných konaniach, ktoré sa začali pred účinnosťou
tohto zákona a v ktorých sa odo dňa účinnosti tohto zákona vyžadujú pri podaní návrhu na vykonanie
exekúcie náležitosti podľa § 39 ods. 4 je oprávnený povinný doplniť návrh na vykonanie exekúcie podľa
§ 39 ods. 4 do 30 dní odo dňa účinnosti tohto zákona.

6. Podľa § 39 ods. 4 Exekučného poriadku v návrhu na vykonanie exekúcie na podklade rozhodnutia,
ktorým sa priznal nárok zo zmenky proti povinnému, ktorý je fyzickou osobou oprávnený opíše aj
rozhodujúce skutočnosti týkajúce sa vlastného vzťahu s povinným. Skutočnosti podľa prvej vety je
povinný opísať aj oprávnený, ktorý svoje právo preukazuje nepretržitým radom indosamentov. K návrhu

na vykonanie exekúcie sa pripoja dôkazy, ktoré tieto skutočnosti osvedčujú.

7. Podľa § 243f ods. 3 Exekučného poriadku exekúcie podľa odseku 1 sa odo dňa účinnosti tohto
zákona odkladajú.

8. Podľa § 243f ods. 4 Exekučného poriadku, ak sa v konaniach podľa odseku 1 nepreukáže opak, platí,
že sú tu dôvody na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. m).

9. Podľa § 243f ods. 6 Exekučného poriadku, ak oprávnený návrh na vykonanie exekúcie doplní v lehote
podľa odseku 1, súd preskúma či je daný dôvod na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. m), a

ak exekúciu nezastaví, rozhodne o pokračovaní exekúcie.

10. Podľa § 57 ods. 1 písm. m) Exekučného poriadku, exekúciu súd zastaví, ak rozhodnutie, ktoré je
podkladom na vykonanie exekúcie, bolo vydané v konaní, v ktorom sa uplatňoval nárok zo zmenky a
vyšlo najavo, že vymáhaný nárok vznikol v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou a nebolo prihliadnuté

na: 1. neprijateľné zmluvné podmienky, 2. obmedzenie alebo neprípustnosť použitia zmenky, alebo 3.
rozpor s dobrými mravmi alebo so zákonom.

11.Podľa§23azákonač.634/1992Zb.oochranespotrebiteľavzneníúčinnomkudňuuzavretiazmluvy,
spotrebiteľskými zmluvami sú zmluvy uzavreté podľa Občianskeho zákonníka, Obchodného zákonníka,

ako aj všetky iné zmluvy, ktorých charakteristickým znakom je, že sa uzavierajú vo viacerých prípadoch,
a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje.

12. S účinnosťou od 23.12.2015 došlo k zmene právnej úpravy vykonávanej zákonom č. 438/2015
Z. z., ktorej dôsledkom je okrem iného zakotvenie povinnosti oprávneného v exekučných konaniach

prebiehajúcich na podklade rozhodnutia, ktorým sa priznal nárok zo zmenky proti povinnému, ktorý
je fyzickou osobou, v lehote 30 dní od účinnosti novely, t.j. do 22.1.2016, doplniť návrh na vykonanie
exekúcie o náležitosti vyžadované ustanovením § 39 ods. 4 Exekučného poriadku. Týmito náležitosťami
sú opísanie rozhodujúcich skutočností týkajúcich sa vlastného vzťahu s povinným a pripojenie dôkazov,ktoré tieto skutočnosti osvedčujú. Účelom uvedeného je zabezpečenie podkladov pre to, aby exekučný
súd mohol posúdiť, či vymáhaný nárok vznikol v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou, a ak dospeje
k takémuto záveru, posúdiť, či nie je daný dôvod na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. m)

Exekučného poriadku. V prípade, ak oprávnený v zákonom stanovenej lehote nesplní svoju povinnosť
uloženú mu zákonom a nedoplní návrh na vykonanie exekúcie o uvedené náležitosti, z ustanovenia §
243f ods. 5 Exekučného poriadku vyplýva povinnosť exekučného súdu exekúciu bez ďalšieho zastaviť,
t. j. bez toho, aby súd vykonával akékoľvek dokazovanie, príp. iné procesné úkony.

13. Súd sa v prvom rade zaoberal tým, či bolo doplnenie návrhu na vykonanie exekúcie podané včas.
Zákon č. 438/2015 Z. z., ktorým bolo do Exekučného poriadku doplnené ustanovenie § 243f, nadobudol
účinnosťdňa23.12.2015,t.j.žezákonnálehotanadoplnenienávrhuuplynuladňa22.1.2016.Oprávnený
doplnenie návrhu na vykonanie exekúcie doručil súdu dňa 20.1.2016, teda včas. Súd sa ďalej zaoberal
otázkou, či nárok uplatnený zo zmenky vznikol v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou. Z doplnenia
návrhu na vykonanie exekúcie vyplýva, že vlastný právny vzťah týkajúci sa právneho predchodcu

oprávneného a povinného vznikol na podklade oprávneným predloženej Zmluvy o mimoriadnom
medziúvere a stavebnom úvere č. 2766154 zo dňa 3.3.2006 medzi právnym predchodcom oprávneného
- veriteľom Prvá stavebná sporiteľňa, a.s.. a dlžníkom. Po oboznámení sa s obsahom zmluvy súd
konštatuje, že predmetná zmluva bola uzavretá za účinnosti zákona č. 634/1992 Zb. o ochrane
spotrebiteľa a povinný v tomto právnom vzťahu vystupoval nepochybne ako spotrebiteľ, ktorý nekonal v

rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti a právny predchodca oprávneného
vystupoval ako podnikateľ poskytujúci uvedené služby. Uvedená zmluva tak nepochybne podľa svojho
obsahu patrí medzi spotrebiteľské zmluvy, lebo obsah a text zmluvy vrátane Dohody o vydaní a
vyplnení biankozmenky, bol vopred pripravený právnym predchodcom oprávneného, bez možnosti
povinného meniť ich text a obsah. Z ustanovenia § 23a zákona č. 634/1992 Zb. v znení účinnom v

čase uzatvorenia zmluvy, vyplýva, že spotrebiteľskými zmluvami sú zmluvy uzavreté podľa Občianskeho
zákonníka, Obchodného zákonníka, ako aj všetky iné zmluvy, ktorých charakteristickým znakom je, že
sa uzavierajú vo viacerých prípadoch, a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom
neovplyvňuje. Z uvedeného dôvodu má súd za to, že Zmluva o mimoriadnom medziúvere a stavebnom
úvere č. 2766154 zo dňa 3.3.2006 a Dohoda o vydaní a vyplnení biankozmenky je svojím charakterom

spotrebiteľskou zmluvou podľa § 23a zákona č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa, bez ohľadu na
vtedy účinné znenie definície spotrebiteľskej zmluvy ustanovenej v § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka.
Súd pri rozhodovacej činnosti zohľadnil Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Oboer/1/2017 zo dňa
28.9.2017 a s poukazom na prechodné ustanovenie § 879j Občianskeho zákonníka k úpravám účinným
od 1. januára 2008 sa ustanoveniami účinnými od 1. januára 2008 ktoré upravujú aj právne vzťahy

vzniknuté do 31.decembra 2007 s výnimkou, že vznik týchto právnych vzťahov ako aj nároky z nich
vzniknuté do 31. decembra 2007 sa posudzujú podľa doterajších predpisov. V rozhodovanej veci nárok
oprávneného (resp. jeho právneho predchodcu) vznikol do 31. decembra 2007, na základe čoho súd
konštatuje, že na posúdenie Zmluvy o mimoriadnom medziúvere a stavebnom úvere použil ustanovenia
účinné v čase podpísania predmetnej zmluvy.

14. Z pripojeného spisu Okresného súdu Bratislava V exekučný súd zistil, že jeho súčasťou sú listinné
dôkazy, z ktorých je zrejmé, že zmenka, na základe ktorej zmenkový súd priznal právnemu predchodcovi
oprávneného nárok proti povinným - fyzickým osobám, zabezpečovala hlavný záväzkovo-právny vzťah
založený zmluvou o mimoriadnom medziúvere a stavebnom úvere. Po oboznámení sa so spisom

Okresného súdu Bratislava V a doplnením návrhu na vykonanie exekúcie exekučný súd konštatuje,
že oprávnený dostatočne, spôsobom nevzbudzujúcim odôvodnené pochybnosti, nepreukázal, že by
zmenkový súd pred vydaním zmenového platobného rozkazu prihliadol na neprijateľné zmluvné
podmienky, obmedzenie alebo neprípustnosť použitia zmenky, či rozpor s dobrými mravmi alebo so
zákonom. V návrhu na vydanie zmenkového platobného rozkazu síce právny predchodca oprávneného

ako navrhovateľ opísal charakter kauzálneho vzťahu, ku ktorému sa vystavená zmenka viaže a
okolnosti, ktoré vystaveniu zmenky predchádzali, avšak len z uvedeného nemožno usudzovať, že sa
aj charakterom kauzálneho vzťahu účastníkov konania zaoberal a na daný skutkový stav aplikoval aj
ustanovenia na ochranu spotrebiteľa. Naopak, z návrhu na vydanie zmenkového platobného rozkazu je
zrejmé,žežalovanázmenkovásumabolavnávrhuuvedenávcelku,navrhovateľnijakonešpecifikoval,z

akýchčiastkovýchnárokovpozostáva.Zuvedenéhoexekučnýsúdvyvodzuje,žeakbysazmenkovýsúd
pred vydaním zmenkového platobného rozkazu zaoberal aj charakterom kauzálneho vzťahu účastníkov
konania, ku ktorému sa vystavená zmenka viaže, nielen čisto zmenkovým abstraktným vzťahom, musel
by sa zaoberať najskôr tým, z akých čiastkových nárokov (čo z uplatnenej sumy tvorila nesplatenásuma úveru, čo úroky či iné príslušenstvo, prípadne zmluvná pokuta) žalovaná suma pozostáva, pretože
len tak by vedel následne preskúmať a uzavrieť, či uplatnený nárok mal základ aj v neprijateľných
zmluvných podmienkach, prípadne či nedošlo k rozporu s dobrými mravmi, resp. so zákonom. Vzhľadom

na uvedené sa exekučný súd prikláňa k záveru, že zmenkový súd zmenkový platobný rozkaz vydal
výlučne na základe predloženého originálu zmenku, a teda odčlenil zmenkový abstraktný vzťah od
spotrebiteľského vzťahu, v dôsledku čoho zjavne neaplikoval ustanovenia na ochranu spotrebiteľa a
v konaní ani neskúmal zmluvné podmienky z hľadiska ich možnej neprijateľnosti či rozporu s dobrými
mravmi, resp. so zákonom.

15. Ďalej exekučný súd posudzoval, či spotrebiteľská zmluva obsahovala nejaké neprijateľné zmluvné
podmienky, na ktoré súd v základnom konaní neprihliadol, alebo či súd v základnom konaní prihliadol na
zákonné obmedzenie alebo neprípustnosť použitia zmenky v spotrebiteľských vzťahoch, alebo plnenie
priznané zo zmenky je v rozpore s dobrými mravmi alebo so zákonom.

16. Za neprijateľné zmluvné podmienky súd posúdil tie, podľa ktorých si právny predchodca
oprávneného mohol účtovať poplatok za spracovanie medziúveru, vydanie biankozmenky a poplatok
za vedenie úverového účtu. V prípade poplatku za spracovanie medziúveru a poplatku za vydanie
biankozmenky, súd vyhodnotil samotný poplatok za neplatné zmluvné dojednanie, ktorý bol zjednaný
v rozpore s požiadavkou dobrých mravov na ujmu spotrebiteľa, nakoľko poplatku chýba hospodárska

ekvivalencia vo vzťahu veriteľ a dlžník. Veriteľ, resp. oprávnený nepreukázal a súdu nebolo zrejmé
a ani zo zmluvy nevyplýva, za aké konkrétne poskytnuté služby vlastne má dlžník poplatok platiť,
nakoľko spracovanie medziúveru je zrejme ponukou veriteľa (predloženie podmienok za akých je veriteľ
ochotný poskytnúť úver spotrebiteľovi) a až jej akceptáciou ponuky dlžníkom vzniká zmluvný vzťah.
Zo zmluvy tiež vyplýva, že zmenka mala nesporne zabezpečovací charakter a mala byť vystavená

dlžníkom ako nevyplnená (tzv. bianko zmenka). Zmenku nevystavil veriteľ, ale dlžník, vystavením
zmenky teda neposkytol dodávateľ spotrebiteľovi žiadnu službu, naopak, vystavením zmenky poskytol
spotrebiteľ veriteľovi zabezpečenie jeho pohľadávky. Dojednanie poplatku za neexistujúcu službu súd
tedavyhodnotilrovnakoakopriečiacesadobrýmmravomaspoukazomna§39Občianskehozákonníka
za neplatné dojednanie. Pokiaľ ide o poplatok za vedenie účtu mimoriadneho medziúveru, uzavretá

zmluva má charakter predtlačeného formulára, ktorý bol pre dlžníka (povinného) vopred pripravený a
veriteľ tento typ zmluvy používa pre širší počet svojich klientov bez toho, aby s každým individuálne
dojednával jednotlivé podmienky zmluvy. Z uvedeného tiež vyplýva, že poplatok za správu úveru nebol
individuálne dojednaný, ale len jednostranne určený veriteľom. Pre spotrebiteľa je vždy neprijateľné
spoplatňovanie akýchkoľvek úkonov a služieb dodávateľa, ktorými spotrebiteľovi neposkytuje skutočné

protiplnenie, ale naopak tieto sú poskytované a vykonávané vo vlastnom záujme dodávateľa.

17. Na základe uvedeného má súd za preukázané, že zmenkový súd v základnom konaní neprihliadol
na neprijateľné zmluvné podmienky, a to dokonca na také, ktoré mali vplyv na výšku uplatneného a
priznanéhonároku,keďžesúdujezjehoúradnejčinnostizrejmé,ženiektorétietopoplatky,aknievšetky,

si právny predchodca žalovaného v žalobách uplatňuje. Z vyššie uvedených dôvodov súd preto exekúciu
podľa § 57 ods. 1 písm. m) Exekučného poriadku zastavil.

18. Podľa § 200 ods. 2 Exekučného poriadku, ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o
tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie.

19. Keďže trovy exekúcie boli súdnemu exekútorovi zaplatené počas trvania exekúcie, súd rozhodol tak,
ako je uvedené v druhom výroku tohto uznesenia.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu v časti zastavenia exekúcie je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia

uznesenia na súde, proti ktorého uznesenie smeruje (§ 362 ods. 1 CSP).

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti
odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania
uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutiepovažuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1
CSP).

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu
prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto
vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 CSP). Odvolacie dôvody a dôkazy na ich
preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 365 ods. 3 CSP).