Rozsudok – Vlastnícke právo k nehnuteľnostiam ,
Zmeňujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 31. júl 2024

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 5Co/43/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4219202007
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 07. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Boris Minks

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2024:4219202007.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Borisa Minksa a sudcov JUDr.

Olivera Kolenčíka a JUDr. Vladimíra Novotného, v spore žalobkyne: A. B., nar. XX. XX. XXXX, trvale
bytom C. XX, zastúpená: JUDr. Katarína Juričková, advokátka so sídlom Bratislava, Drieňová 14,
proti žalovanému: CHEM - UNIO, spol. s r.o., so sídlom Chotín, Pri železničnej stanici 482, IČO: 36
521 795, zastúpený: JUDr. Richard Schwarz, advokát so sídlom Nové Zámky, Rákocziho 12, o určenie
vlastníckeho práva, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Komárno zo dňa 13. februára
2023, č. k. 10C/26/2019-732, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie m e n í nasledovne:

Určuje sa, že žalobkyňa je aj po neúčinnom odstúpení žalovaného listom zo dňa 21. 02. 2019 naďalej
vlastníčkou nehnuteľností zapísaných na liste vlastníctva č. XXXX pre k. ú. D.:
- KN - C parc. č. 4445/7 o výmere 979 m2 zastavaná plocha a nádvorie,
- stavba súp. č. XXX na KN - C parc. č. 4445/7 o výmere 979 m2 zastavaná plocha a nádvorie, popis
stavby: sklad,
- KN - C parc. č. 4445/21 o výmere 5601 m2 zastavaná plocha a nádvorie,
- KN - C parc. č. 4446/5 o výmere 12855 m2 ostatná plocha,

- KN - C parc. č. 4446/10 o výmere 407 m2 ostatná plocha,
- KN - C parc. č. 4437/12 o výmere 14 m2 zastavaná plocha a nádvorie,
- stavba súp. č. 901 na KN - C parc. č. 4437/12 o výmere 14 m2 zastavaná plocha a nádvorie, popis
stavby: sklad.

Žalobkyni voči žalovanému priznáva nárok na náhradu trov celého konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Komárno (súd prvej inštancie podľa § 12 zák. č. 160/2015 Z. z., Civilný sporový poriadok,
ďalej iba „CSP“) rozsudkom zo dňa 13. februára 2023, č. k. 10C/26/2019-73 určil, že žalobkyňa je

vlastníčkou nehnuteľností zapísaných na liste vlastníctva č. XXXX pre k. ú. D.:
- KN - C parc. č. 4445/7 o výmere 979 m2 zastavaná plocha a nádvorie,
- stavba súp. č. XXX na KN - C parc. č. 4445/7 o výmere 979 m2 zastavaná plocha a nádvorie, popis
stavby : sklad,
- KN - C parc. č. 4445/21 o výmere 5601 m2 zastavaná plocha a nádvorie,
- KN - C parc. č. 4446/5 o výmere 12855 m2 ostatná plocha,
- KN - C parc. č. 4446/10 o výmere 407 m2 ostatná plocha,

- KN - C parc. č. 4437/12 o výmere 14 m2 zastavaná plocha a nádvorie,
- stavba súp. č. 901 na KN - C parc. č. 4437/12 o výmere 14 m2 zastavaná plocha a nádvorie, popis
stavby : sklad.2. V poradí druhým výrokom rozhodol o trovách konania tak, že žalobkyňa má proti žalovanému nárok
na náhradu trov konania v plnom rozsahu.

3. Rozhodnutie právne odôvodnil podľa ust. § 261 ods. 1, 2, 6, 8, 9, § 267 ods. 2, § 409 ods. 1 zákona
č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník (ďalej len „Obchodný zákonník“), § 46 ods. 2, § 48 ods. 1, 2, § 49,
§ 588 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „OZ“), § 137 písm. c/, § 215 ods. 1, 2, §
255 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“).

4. Pokiaľ ide o rozhodnutie vo veci samej tak prvoinštančný súd v odôvodnení predmetného rozsudku
uviedol, že žalobkyňa sa žalobou doručenou súdu prvej inštancie dňa 04. 06. 2019 domáhala voči
žalovanej spoločnosti určenia, že je vlastníčkou nehnuteľností zapísaných na liste vlastníctva č. XXXX
pre k.ú. D.:
- KN - C parc. č. 4445/7 o výmere 979 m2 zastavaná plocha a nádvorie,
- stavba súp. č. XXX na KN - C parc. č. 4445/7 o výmere 979 m2 zastavaná plocha a nádvorie, popis

stavby : sklad,
- KN - C parc. č. 4445/21 o výmere 5601 m2 zastavaná plocha a nádvorie,
- KN - C parc. č. 4446/5 o výmere 12855 m2 ostatná plocha,
- KN - C parc. č. 4446/10 o výmere 407 m2 ostatná plocha,
- KN - C parc. č. 4437/12 o výmere 14 m2 zastavaná plocha a nádvorie,

- stavba súp. č. 901 na KN - C parc. č. 4437/12 o výmere 14 m2 zastavaná plocha a nádvorie, popis
stavby : sklad.

5. Po vykonanom dokazovaní súd prvej inštancie konštatoval, že predmetom súdneho konania bolo
určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, ktorého sa žalobkyňa domáha na tom skutkovom základe,

že neboli naplnené zákonné predpoklady na to, aby žalovaná odstúpila od uzavretej kúpnej zmluvy
k nehnuteľnosti v zmysle § 49 OZ, teda z dôvodu, že žalovaná uzavrela zmluvu v tiesni za nápadne
nevýhodných podmienok.

6. Keďže v danom prípade sa žalobkyňa domáha určenia vlastníckeho práva, ide o žalobu podľa § 137

písm. c/ CSP, teda žalobu o určenie, či tu právo je alebo nie je. Základným predpokladom úspešnosti
takejto žaloby je v zmysle citovaného ustanovenia CSP naliehavý právny záujem na požadovanom
určení.Súdmázato,ževdanejvecijeprávežalobaourčenievlastníckehoprávavhodnýmprostriedkom
ochrany žalobkyne, keďže jedine takouto žalobou možno odstrániť stav právnej neistoty žalobkyne,
ktorý vznikol v nadväznosti na konanie žalovanej spoločnosti (odstúpenie od kúpnej zmluvy) a následný

postup Okresného úradu Komárno, katastrálneho odboru, ktorý žalobkyňu ako účastníčku kúpnej
zmluvy, ktorá spochybnila platnosť odstúpenia od zmluvy a vyjadrila svoj nesúhlas s odstúpením od
zmluvy, odkázal na podanie príslušnej žaloby na súd. Odstúpenie od zmluvy o prevode nehnuteľnosti
má záväzkovoprávne aj vecnoprávne účinky, v dôsledku účinného odstúpenia od zmluvy sa obnovuje
pôvodný stav, teda zo zákona sa obnovuje vlastnícke právo prevodcu a táto zmena sa zapisuje do

katastra nehnuteľností záznamom. Ak však druhý účastník zmluvy spochybní platnosť odstúpenia od
zmluvy, katastrálny odbor ho vyzve, aby v určenej lehote podal na súd príslušnú žalobu s poučením, že
pokiaľ tak neurobí, bude to vyhodnotené ako akceptácia platnosti vykonaného odstúpenia od zmluvy.
Ak je následne príslušná žaloba na súde podaná, správny orgán ponechá na dotknutom liste vlastníctva
plombu o začatom záznamovom konaní. S prihliadnutím na uvedené je odôvodnený záver, že právne

postavenie žalobkyne je v tejto situácii neisté a bez požadovaného určenia by jej právo mohlo byť
ohrozené. Z uvedeného dôvodu je preto práve žaloba o určenie vlastníckeho práva spôsobilým právnym
prostriedkom na odstránenie neistoty o skutočných právnych vzťahoch medzi stranami sporu, preto súd
konštatuje, že naliehavý právny záujem na požadovanom určení je daný.

7. Medzi stranami nebolo sporné, že dňa 14. 12. 2018 bola medzi žalovanou spoločnosťou ako
predávajúcou a žalobkyňou ako kupujúcou uzavretá kúpna zmluva, ktorej predmetom bol prevod
nehnuteľností presne špecifikovaných v zmluve z predávajúcej žalovanej spoločnosti na kupujúcu
žalobkyňu. Za predávajúcu spoločnosť pri uzatváraní zmluvy konala žalobkyňa, ktorá bola v tom čase
konateľkou žalovanej spoločnosti. Vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností na základe tejto

zmluvy bol povolený pod č. V 100/2019 dňa 10. 01. 2019. Dňa 21. 02. 2019 žalovaná spoločnosť
ako predávajúca v zmysle § 49 OZ odstúpila od kúpnej zmluvy. Dôvodom odstúpenia od zmluvy bola
skutočnosť, že žalovaná spoločnosť ako predávajúca uzavrela zmluvu v tiesni za nápadne nevýhodných
podmienok. Odstúpenie od kúpnej zmluvy bolo doručené Okresnému úradu Komárno, katastrálnemuodboruspolusnávrhomnavykonaniezápisuvkatastrinehnuteľnostízáznamom.Žalobkyňasaknávrhu
na vykonanie zápisu v katastri záznamom vyjadrila, že s odstúpením od danej kúpnej zmluvy nesúhlasí,
keďže má za to, že nie sú splnené zákonné dôvody odstúpenia a z tohto dôvodu podala aj žalobu o

určenie vlastníckeho práva.

8. Žalobkyňa tvrdila, že kúpnu zmluvu uzavrela na základe dohody o úprave vzájomných obchodných
vzťahov, ku ktorej došlo na stretnutí spoločníkov spoločností CHEM - UNIO, spol. s r.o., AGROCHEM-
UNIO, spol. s r.o. a CHEMOGRAN, s.r.o., ktoré sa konalo dňa 27. 11. 2018. Zo zápisnice z tohto

stretnutia vyplýva, že spoločnosť CHEM - UNIO, spol. s r.o. (teda žalovaná spoločnosť) predá
vymedzené nehnuteľnosti spoločníčke A. B. (teda žalobkyni) v cene znaleckého posudku, pričom cena
za nehnuteľnosť bude vyplatená započítaním existujúcej pohľadávky spoločníka A. B., ktorú má voči
žalovanej spoločnosti. Na základe uvedenej dohody žalobkyňa na jednej strane ako konateľka žalovanej
spoločnosti a na druhej strane ako fyzická osoba uzavrela kúpnu zmluvu na prevod nehnuteľností. Z
kúpnej zmluvy vyplýva, že kúpna cena sa bude považovať za uhradenú formou započítania vzájomných

pohľadávok, pričom pohľadávka predstavuje neuhradenie osobných vkladov kupujúceho (žalobkyne),
ktoré boli poskytnuté predávajúcemu (žalovanej spoločnosti). Žalobkyňa zároveň poukazovala na
skutočnosť, že odstúpenie od zmluvy z dôvodu jej uzavretia v tiesni za nápadne nevýhodných
podmienok nemožno uplatniť v obchodnoprávnych vzťahoch, že pri uzatváraní zmluvy konala za
žalovanú spoločnosť ako konateľka, pričom jej konateľské oprávnenie nemôže nik obmedziť. Zároveň v

priebehu celého konania tvrdila, že pri uzatváraní zmluvy nepociťovala žiadnu tieseň.

9. Žalovaný poukazoval na skutočnosť, že od kúpnej zmluvy odstúpil z dôvodu, že za neho ju uzavrela
žalobkyňa v pozícii vtedajšieho štatutárneho zástupcu v tiesni za nápadne nevýhodných podmienok
pre žalovaného, čím porušila ustanovenia § 49 OZ. Žalovaný neuznáva pohľadávku žalobkyne v

danej výške a forme, ako bola podľa zmluvy započítaná na úhradu kúpnej ceny, preto nemohla
byť predmetom započítania na kúpnu cenu. Zmluva bola uzavretá bez vedomia bývalého druhého
väčšinového spoločníka žalovaného - E. F. st., ktorý v E. XXXX zomrel. Ďalej žalovaný poukazoval na
skutočnosť, že v zmysle závislých zmlúv zo dňa 12. 12. 2018 sa mal uskutočniť prevod nehnuteľností
(ale len zmluvne dojednaných, teda nie všetkých tých, ktoré boli kúpnou zmluvou prevedené, keďže

kúpna zmluva zahŕňala aj nehnuteľnosti, ktoré neboli predmetom dohody spoločníkov) zo žalovanej
spoločnosti na spoločnosť AGROCHEM - UNIO, spol. s r.o., a nie na žalobkyňu. V priebehu konania
ďalej žalovaný poukazoval na skutočnosť, že žalobkyňa v mene žalovanej spoločnosti z obavy o svoj
vklad ako spoločníčky uskutočnila tento právny úkon v tiesni, čo deklarovala vo vyjadrení zo dňa 19.
08. 2019. K žalobkyňou namietanej nemožnosti použiť inštitút odstúpenia od zmluvy podľa § 49 OZ v

obchodnoprávnych vzťahoch žalovaný uviedol, že keďže kupujúca, teda žalobkyňa v tomto zmluvnom
vzťahu nie je osobou uvedenou v ods. 1 a 2 § 261 Obchodného zákonníka, tak sa podľa § 261 ods.
9 neriadi právom Obchodného zákonníka, preto sú výhrady žalobkyne a jej snaha subsumovať tento
vzťah pod Obchodný zákonník bezpredmetné.

10. Súd prvej inštancie po opätovnom posúdení veci, zohľadňujúc aj právny názor odvolacieho súdu,
obsiahnutý v jeho zrušujúcom uznesení zo dňa 31. 10. 2022, č. k. 6Co/64/2021-696 dospel k záveru,
že kúpna zmluva od ktorej žalobkyňa odvodzuje svoje vlastnícke právo k nehnuteľnostiam nevznikla
z obchodného záväzkového vzťahu, ale zo vzťahu, ktorý má občianskoprávny charakter už len z toho
dôvodu, že predmetom kúpy podľa Obchodného zákonníka nemôžu byť nehnuteľnosti, za ktoré sa

považujú pozemky a stavby spojené so zemou pevným základom. Odvolací súd v tejto súvislosti
poukázal aj na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 26. novembra 2003, sp. zn. 5Cdo
109/03, ktorý ustálil, že účasť spoločníka v obchodných spoločnostiach s ručením obmedzeným, nie
je vykonávaním jeho vlastnej podnikateľskej činnosti, ale je len určitou formou dispozície s vlastným
majetkom, oprávňujúcou ho podieľať sa na výkone práv a povinností vyplývajúcich z jeho kapitálovej

účasti v spoločnosti. V danom prípade išlo o prevod nehnuteľností, ktoré neboli v predmete činnosti
ani jedného z účastníkov. Predmetnú kúpnu zmluvu uzatvorila na jednej strane obchodná spoločnosť
(predávajúci) a na strane druhej fyzická osoba (kupujúci), ktorá nadobudla tieto nehnuteľnosti do svojho
výlučného vlastníctva. Je nanajvýš zrejmé, že právny vzťah založený touto kúpnou zmluvou nie je
možné posúdiť podľa ustanovenia § 261 ods. 6 písm. a/ Obchodného zákonníka. Medzi žalobkyňou

a žalovaným síce bol vzťah spoločníčky k spoločnosti, avšak ňou uplatňované právo na určenie
vlastníckehoprávaknehnuteľnostiamnevzniklozovzťahutýkajúcehosaúčastinaspoločnosti.Aplikácia
§ 49 OZ na daný právny vzťah preto nie je vylúčená, avšak súd prvej inštancie sa stotožnil s
právnym názorom Krajského súdu v Nitre, podľa ktorého argumentácia žalovaného v tomto prípadeneobstojí, pretože žalovaný namieta tieseň a nápadne nevýhodné podmienky vo vzťahu k vtedajšiemu
štatutárnemu orgánu spoločnosti. Tieseň je vyslovene subjektívnym stavom konajúcej osoby. Tieseň
musí mať základ v objektívne danom a pôsobiacom stave. Na jej relevanciu to ešte nestačí. Konajúci

ju musí subjektívne pociťovať a musí sa stať pohnútkou pre jeho prejav vôle. Právny úkon, ktorý bol
urobený v tiesni za nápadne nevýhodných podmienok zakladá právo účastníka, ktorý konal v tiesni,
od zmluvy odstúpiť. Podľa názoru odvolacieho súdu, s ktorým sa prvostupňový súd stotožnil, žalovaný
nie je schopný vyvolať účinky odstúpenia od kúpnej zmluvy, keď namieta existenciu tiesne za nápadne
nevýhodných podmienok samotnej žalobkyne, hoc aj ako konateľky spoločnosti. Tieseň a nápadne

nevýhodné podmienky musia byť naplnené u toho istého subjektu, a to u toho, kto od zmluvy odstúpil.
Keďže k odstúpeniu od zmluvy došlo zo strany žalovanej spoločnosti, bolo potrebné za pripustenia
aplikácie § 49 OZ v danom právnom vzťahu preukazovať tieseň žalovanej spoločnosti, nie však tieseň
žalobkyne.

11. Súd prvej inštancie uviedol, že odvolací súd nevrátil vec prvostupňovému súdu na doplnenie

dokazovania, ale z dôvodu nápravy nesprávneho právneho posúdenia, konkrétne opätovného
posúdenia charakteru záväzkového vzťahu založeného kúpnou zmluvou, pričom Okresný súd Komárno
mal zohľadniť hľadiská uvedené v bode 49. a 50. odôvodnenia uznesenia odvolacieho súdu. To však
ale neznamená, že by napríklad aj účinky sudcovskej koncentrácie sporu nemali ostať zachované a v
prípade, ak by aj žalovaná spoločnosť zmenila skutkové tvrdenia respektíve argumentáciu k nim, toto by

užvdanomštádiusporuneboloprípustné.Ajkeďtrebauznať,žeargumentáciažalovanéhovzáverečnej
reči má istý vnútorný dej a okolnosti uzavretia kúpnej zmluvy môžu vyvolávať otázniky, v tomto štádiu
konania, kde už aj odvolací súd vyslovil smerom k skutkovým tvrdeniam žalovaného právny názor, je
prvostupňový súd týmto názorom v zmysle § 391 ods. 2 CSP viazaný. Na druhej strane je ale tiež treba
opraviť zástupcu žalovaného, ktorý v záverečnej reči uviedol, že Krajský súd v bode 50. odôvodnenia

nariadil prvostupňovému súdu skúmať tieseň samotnej žalovanej spoločnosti. Toto ale nie je pravdou,
odvolací súd v bode 50. odôvodnenia uviedol, že v konaní bolo potrebné preukazovať tieseň žalovanej
spoločnosti, čo je v civilnom sporovom konaní veľký rozdiel, v ktorom sporovom konaní preukazuje
sporová strana, nie súd. Prvoinštančný súd mal za to, že argumentácia žalovaného, čo sa týka tiesne
a nápadne nevýhodných podmienok, ktorá sa napokon nezmenila ani na poslednom pojednávaní, vo

vzťahu k štatutárovi spoločnosti, neobstojí a súd preto žalobe opätovne vyhovel, a to aj s poukazom
na body 49. a 50. odôvodnenia odvolacieho súdu, keďže takéto odstúpenie od zmluvy nemôže vyvolať
zamýšľané účinky. Zároveň samotné neuznanie pohľadávky žalobkyne žalovanou spoločnosťou, ktorá
bola započítaná na kúpnu cenu, ani prípadné naznačené uprednostňovanie záujmov žalobkyne pred
záujmami žalovanej spoločnosti pri uzatváraní kúpnej zmluvy ešte nepreukazujú, že by žalovaná

spoločnosť pri uzatváraní zmluvy konala v tiesni. Z celého priebehu konania nie je zrejmé, aká konkrétna
okolnosť mala u žalovanej spoločnosti vyvolať stav tiesne, teda taký hospodársky alebo sociálny stav,
ktorý by na ňu v čase uzavretia právneho úkonu doliehal takým spôsobom, že žalovaná spoločnosť
urobila úkon, ktorý by inak neurobila.

12. Čo sa týka navrhovaného dôkazu - správ z auditu F. B., tento dôkaz súd prvej inštancie nevykonal nie
preto, že aplikácia § 49 OZ by bola v tomto prípade vylúčená, ale preto, že nie je potrebné preukazovať,
že išlo o občianskoprávny vzťah, keďže táto otázka už je v tomto spore vyriešená a zároveň týmto
dôkazom nie je možné preukázať, že kúpna zmluva bola žalovanou spoločnosťou uzavretá v tiesni,
keďže takéto skutkové tvrdenie dosiaľ prednesené ani nebolo.

13. O nároku na náhradu trov konania súd prvej inštancie rozhodoval podľa § 255 ods. 1 CSP, teda
podľa pomeru úspechu strán v spore. Keďže súd žalobe v plnom rozsahu vyhovel, vznikol žalobkyni
ako úspešnej strane sporu voči žalovanej spoločnosti nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100
%. O výške trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným

uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

14.Protitomutorozhodnutiupodalvčasodvolaniežalovaný,prostredníctvomsvojhoprávnehozástupcu,
navrhujúcodvolaciemusúdu,abyrozsudoksúduprvejinštanciezmeniltak,žežalobuzamietne.Zároveň
požiadal o náhradu trov prvoinštančného aj odvolacieho konania v rozsahu 100 %. V podanom odvolaní

poukázal na existenciu odvolacích dôvodov podľa ust. § 365 ods. 1 písm. b/, e/ a f/ CSP. Namietal,
že otázka tiesne mala byť skúmaná a byť predmetom dokazovania pred opätovným konaním súdu
prvej inštancie. Súd prvej inštancie sa však na pojednávaní dňa 13. 02. 2023 nevysporiadal dostatočneso závermi odvolacieho súdu v tejto časti a súčasne riadne nevyhodnotil už vykonané dokazovanie.
Uviedol, že rozhodnutie súdu prvej inštancie nie je riadne odôvodnené a nezodpovedá reálnemu stavu.

15. Žalovaný namietal tú skutočnosť, že rozsudok bol nedostatočne odôvodnený. Poukázal na to, že
kúpnu zmluvu za žalovaného uzavrela žalobkyňa (v pozícii vtedajšieho štatutárneho zástupcu) v tiesni
za nápadne nevýhodných podmienok pre žalovaného, čím porušila ustanovenie § 49 OZ. Čo sa týka
nápadne nevýhodných podmienok tzv. nevýhodnosti predmetnej kúpnej zmluvy pre spoločnosť CHEM
- UNIO, spol. s r.o., táto spočívala v spôsobe úhrady kúpnej ceny za nehnuteľnosti. Reálna existencia

samotnej pohľadávky vo výške 400 000,- eur, uvedenej v kúpnej zmluve, ktorou bola podľa zmluvy
uhradená kúpna cena, nebola žalobkyňou nikdy preukázaná. Naopak, svedkovia E. G. a E. G. ju
jednoznačne označili ako neexistujúcu pohľadávku. Žalovaný v zastúpení žalobkyňou z obavy o svoj
osobný vklad ako spoločníčky, uskutočnil tento právny úkon v tiesni, čo deklarovala žalobkyňa aj vo
vyjadrení zo dňa 19. 08. 2019. O potvrdení skutočnosti, že právny úkon by inak spoločnosť neurobila,
svedčí aj vyjadrenie žalobkyne zo dňa 26. 07. 2019. Na základe uvedeného žalovaný konštatoval,

že obe písomne deklarované a žalobkyňou podpísané vyjadrenia svedčia o tom, že žalovaný ako
obchodná spoločnosť, vtedy zastúpená žalobkyňou, by inak daný právny úkon nevykonal. Má za to, že v
danom prípade nemožno oddeliť spoločnosť od jej štatutárneho zástupcu, keďže obchodná spoločnosť
vykonáva právne úkony prostredníctvom práve svojich štatutárnych zástupcov, v danom prípade tam
bola žalobkyňa.

16. V ďalšom namietal, že súd prvej inštancie opätovne nevykonal dokazovanie v dostatočnom a
potrebnom rozsahu, nakoľko zamietol návrh žalovaného na vykonanie dôkazu, a to zabezpečením
správ auditu žalovaného audítora F. E. B. za obdobie posledných 10 rokov. Vykonanie tohto dôkazu
by rozhodne nebolo nadbytočné, keďže práve týmto dôkazom chcel žalovaný preukázať, aj listinnými

dôkazmi, že tzv. pohľadávka žalobkyne voči žalovanému nebola reálna a prakticky neexistovala, t. j.
započítanie tzv. pohľadávky žalobkyne voči žalovanému nebolo možné uskutočniť. Nesúhlasí s tvrdením
súdu,žetentodôkazniejepotrebnévykonaťzdôvodu,žeužbolopreukázané,žeišlooobčianskoprávny
vzťah, pretože dôvody na navrhované vykonanie dôkazu boli iné. Vykonanie tohto dôkazu by tiež
pomohlo ustáliť skutkový a právny rámec nápadne nevýhodných podmienok uzavretia kúpnej zmluvy

pre spoločnosť, čo je druhý kumulatívny predpoklad odstúpenia od kúpnej zmluvy zo strany spoločnosti.
Má za to, že postupom súdu, ktorý nevykonal navrhované dôkazy, bolo žalovanému ako strane sporu
znemožnené, aby uskutočňoval svoje procesné práva, a to v takej miere, že došlo k porušeniu práva
na spravodlivý proces.

17. Žalobkyňa vo vyjadrení k žalovaným podanému odvolaniu uviedla, že u žalovaného od samého
začiatku absentuje konkrétna okolnosť, ktorá mala u žalovanej spoločnosti vyvolať stav tiesne, teda
taký hospodársky alebo sociálny stav, ktorý by na ňu v čase uzavretia právneho úkonu doliehal takým
spôsobom, že žalovaná spoločnosť urobila úkon, ktorý by inak neurobila. Poukázala na to, že v rámci
dokazovania, či už listinnými dôkazmi alebo výpoveďami svedkov preukázala oprávnenosť pohľadávky,

ktorou došlo k započítaniu kúpnej ceny. Predmetná pohľadávka bola uznaná bývalým spoločníkom
a konateľom spoločnosti, ktorý, ako vyplýva z listiny – Zápisnica zo dňa 27. 11. 2018, oprávnenosť
a existenciu predmetnej pohľadávky potvrdil a dal súhlas k jej započítaniu. Preto akékoľvek snahy
žalovaného o spochybnenie vôle bývalého spoločníka a konateľa F. st. výpoveďami p. E. G. a p. E.
G., t. j. osobami, ktoré nikdy so žalovanou spoločnosťou nemali dočinenia za celé obdobie fungovania

spoločnosti je nanajvýš absurdné. Takže tvrdenia žalovaného o tom, že pohľadávka započítania nebola
žalovaným uznaná neobstoja, nakoľko bola uznaná bývalým spoločníkom a konateľom spoločnosti F. B.,
ktorý potvrdil jej existenciu, ktorá vznikla za obdobie jeho fungovania v spoločnosti. Žalobkyňa uviedla,
že žalovaný si nesprávne vysvetlil, že má prvoinštančný súd opätovne vykonať vo veci dokazovanie.
Žalobkyňa má za to, že vo veci bolo vykonané rozsiahle dokazovanie, súd vyhovel stranám sporu

ohľadne navrhovaných dôkazov k tvrdeným skutočnostiam, pričom súd správne aj tentokrát vyhodnotil,
keď nepripustil dôkaz – zabezpečenie správ auditu F. E. B.. Uviedla, že žalovaný v rozpore s etickým
správaním vyťahuje z kontextu veci a snaží sa zahmlievať to čo je veľmi jasné, ako napr. vyjadrenie
žalobkyne zo dňa 26. 07. 2019, že je ochotná vrátiť pozemok parc. č. 4446/5 až po vysporiadaní
a že to má zatiaľ ako zábezpeku. V ďalšom poukázala na to, že sa chcela mimosúdne dohodnúť

s dedičmi bývalého spoločníka a na ich naliehanie dedičia žiadali pri mimosúdnom stretnutí naspäť
pozemok parc. č. 4446/5, žalobkyňa to sama ani nenavrhla a nikdy by ho ani nepreviedla bez toho,
aby za to nemala inú finančnú náhradu, keďže predmetný pozemok je súčasťou hodnoty projektu
žalovaného ako vstupný náklad na prípravu tohto projektu u žalovaného, z ktorého má žalobkyňa akospoločníčka právny nárok v zmysle zmlúv uzatvorených s F. B.. Preto vyťahovanie vyjadrení naviac z
mimosúdnych rokovaní pre argumentáciu v tomto konaní žalovaným sú právne irelevantné. Žalobkyňa
má za to, že v konaní žalovaný nepreukázal stav tiesne a nápadne nevýhodné podmienky pre neho

a neuniesol tak dôkazné bremeno svojho tvrdenia. Žalobkyňa je toho názoru, že prvostupňový súd s
poukazom na vyjadrený právny názor odvolacieho súdu, ktorým je prvostupňový súd viazaný, správne
posúdil charakter záväzkového vzťahu založeného kúpnou zmluvou a správne vyhodnotil a dostatočne
odôvodnil právny záver a rovnako správne vyhodnotil aj dokazovanie vo veci. Odvolaciemu súdu
navrhla, aby rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil ako vecne správny a zároveň priznal žalobkyni

náhradu trov dovolacieho konania.

18. Žalovaný v rámci odvolacej repliky uviedol, že žalobkyňa žiadnym právne relevantným spôsobom
nereagovala na skutočnosti, ktoré žalovaný uviedol vo svojom odvolaní. V plnej miere zotrval a pridržal
sa podaného odvolania a doterajších písomných a ústnych vyjadrení.

19. Žalobkyňa v odvolacej duplike uviedla, že sa vo svojom vyjadrení k podanému odvolaniu vyjadrila
plnohodnotne k všetkým tvrdeniam žalovaného a svojimi argumentmi spochybnila tvrdenia žalovaného,
pričom sa plne pridržiava svojich doterajších vyjadrení.

20. Na základe výzvy odvolacieho súdu zo dňa 26. 06. 2024 doručil dňa 08. 07. 2024 Okresný úrad

Komárno, katastrálny odbor odvolaciemu súdu vyjadrenie týkajúce sa predmetu sporu, v ktorom sa
uvádza, že vo svojom vyjadrení zo dňa 04. 04. 2019 síce uviedol, že nepodanie žaloby po výzve bude
vyhodnotené ako akceptácia platnosti vykonaného odstúpenia od kúpnej zmluvy zo strany kupujúcej
s následkom vykonania zápisu vlastníctva predávajúceho – pôvodného vlastníka záznamom, avšak
v skutočnosti na základe listu žalobkyne zo dňa 29. 03. 2019, v ktorom táto uvádza, že trvá na

platnom uzatvorení kúpnej zmluvy zo dňa 14. 12. 2018 a zároveň považuje odstúpenie od predmetnej
kúpnej zmluvy za neplatné, malo byť katastrálne konanie zaevidované pod č. H./XXXX ukončené ako
nevykonateľné a táto skutočnosť mala byť oznámená navrhovateľovi záznamu (žalovanému). Zároveň
účastnícisporumalibyťodkázanínapríslušnýsúdvpredmetnejveci.Správyorgánmázato,ževdanom
prípade záznamovou listinou, ktorá bude podkladom pre vykonanie predmetného záznamu je z dôvodu

vzniku sporu príslušné rozhodnutie súdu, a nie listina o odstúpení od zmluvy, ktorá bola zaevidovaná
správnym orgánom pod č. H./XXXX. V súvislosti s prebiehajúcim katastrálnym konaním vedeným pod
č. H./XXXX správny orgán poznamenal, že v prípade vydania súdneho rozhodnutia – rozsudku o určení
vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, by na príslušnom liste vlastníctva v katastrálnom území D. bola
vyznačená plomba o zmene práva k nehnuteľnosti pod č. H./XXXX a nová plomba o zmene práva k

nehnuteľnosti (rozhodnutie súdu), ktorá by tiež bola zaevidovaná v registri Z o katastrálnom konaní.
Podľa § 41 ods. 2 katastrálneho zákona č. 162/1995 Z. z. v znení neskorších predpisov sa práva k tej
istej nehnuteľnosti zapisujú v poradí, v akom sa okresnému úradu doručili zmluvy, verejné listiny alebo
iné listiny o vzniku, zmene alebo zániku práva k nehnuteľnosti na zápis do katastra. Podľa rozsudku NS
SR sp. zn. 6SžoKS 37/2006 zo dňa 20. 06. 2007 sa zásada priority ustanovená v § 41 katastrálneho

zákona č. 162/1995 Z. z. v znení neskorších predpisov týka len vkladu a zápisu záznamom. Na základe
vyššie uvedeného, zápis rozhodnutia súdu záznamom by nebolo možné vykonať, pretože by tomuto
katastrálnemu konaniu predchádzalo katastrálne konanie pod č. H./XXXX.

21. Keďže v predmetnej veci nie je možné vykonať opravu chyby v katastrálnom operáte v zmysle § 59

až 59b katastrálneho zákona č. 162/1995 Z. z. v znení neskorších predpisov, z toho dôvodu správny
orgán vykoná na základe tohto vyjadrenia výmaz plomby o zmene práva k nehnuteľnosti pod č. H./
XXXX a zároveň oznámi účastníkom sporu dôvody ukončenia katastrálneho konania pod č. H./XXXX.
Následne ak príslušný súd vydá rozhodnutie – rozsudok o určení vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam,
správny orgán vykoná na príslušnom liste vlastníctva v katastrálnom území D. zápis predmetného

rozsudku do časti B k titulu nadobudnutia v znení: Kúpna zmluva V-100/2019 z 10. 01. 2019 a „Rozsudok
súdu...Z-...zo dňa...“ za predpokladu, že príslušný súd prizná vlastnícke právo žalobkyni.

22. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie bolo podané žalovaným
ako oprávnenou osobou v zákonom stanovenej lehote (§ 359, § 362 ods. 1 CSP) a že spĺňa náležitosti

odvolania v zmysle § 363 CSP, preskúmal napadnuté rozhodnutie, viazaný rozsahom a dôvodmi
odvolania (§ 379, § 380 CSP), prejednal odvolanie žalovaného na nariadenom odvolacom pojednávaní
(§ 385 ods.1 CSP), pretože považoval za potrebné zopakovať a doplniť dokazovanie (§ 384 ods. 1,
2 CSP), s následným verejným vyhlásením rozhodnutia (§ 219 ods. 3 CSP) a dospel k záveru, ženapadnutý rozsudok je potrebné podľa § 388 CSP zmeniť tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti
tohto rozsudku. Hlavným a v podstate jediným dôvodom k aplikácii procesnej zmeny v zmysle § 388
CSP odvolacím súdom je obsah právnych viet vyplývajúcich z uznesenia NS SR zo dňa 25. 11. 2020 sp.

zn. 7Cdo/268/2019 publikovaného v Zbierke rozhodnutí NS SR pod č. R 14/2021, podľa ktorých obsah
žaloby nie je tvorený výlučne žalobným návrhom (petitom), ale aj rozhodujúcimi skutkovými tvrdeniami –
opísaním skutkového deja (causa petendi). Súd je viazaný petitom žaloby po obsahovej stránke a tento
petit je potrebné vykladať v súvislosti so skutkovými tvrdeniami v žalobe. Súd má skúmať celý obsah
podanej žaloby, nielen samotný žalobný návrh. V kontexte uvedeného a v reakcii na skutkové tvrdenia

prezentované žalobkyňou v ňou podanej žalobe, odvolací súd pristúpil k zmene výroku napadnutého
rozsudku v naznačenom smere a to aj napriek tomu, že odvolacie námietky žalovaného uvádzané v jeho
odvolaní nepovažoval za dôvodné.

23. Podľa § 388 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zmení, ak nie sú splnené podmienky
na jeho potvrdenie, ani na jeho zrušenie.

Podľa § 385 ods. 1 CSP, na prejednanie odvolania nariadi odvolací súd pojednávanie vždy, ak je
potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie alebo to vyžaduje dôležitý verejný záujem.

Podľa § 217 ods. 1 veta prvá CSP, pre rozsudok je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia.

Podľa § 220 ods. 2 veta tretia CSP, súd dbá, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.

Podľa § 191 ods. 1 CSP, dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky
dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo.

Podľa § 378 ods. 1 CSP, na konanie na odvolacom súde sa primerane použijú ustanovenia o konaní
pre súdom prvej inštancie, ak tento zákon neustanovuje inak.

Podľa § 391 ods. 2 CSP, ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a nové

rozhodnutie, súd prvej inštancie je viazaný právnym názorom odvolacieho súdu.

Podľa § 48 ods. 1 OZ, od zmluvy môže účastník odstúpiť, len ak je to v tomto alebo v inom zákone
ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté.

Podľa § 49 OZ, účastník, ktorý uzavrel zmluvu v tiesni za nápadne nevýhodných podmienok, má právo
od zmluvy odstúpiť.

Podľa § 137 písm. c/ CSP, žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu právo
je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné

preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu.

24. Súd prvej inštancie prvýkrát vo veci rozhodol rozsudkom zo dňa 17. mája 2021, č. k.
10C/263/2019-608tak,žeurčil,žežalobkyňajevlastníčkounehnuteľnostízapísanýchnalistevlastníctva
č. XXXX pre k.ú. D.:

- KN - C parc. č. 4445/7 o výmere 979 m2 zastavaná plocha a nádvorie,
- stavba súp. č. XXX na KN - C parc. č. 4445/7 o výmere 979 m2 zastavaná plocha a nádvorie, popis
stavby : sklad,
- KN - C parc. č. 4445/21 o výmere 5601 m2 zastavaná plocha a nádvorie,
- KN - C parc. č. 4446/5 o výmere 12855 m2 ostatná plocha,

- KN - C parc. č. 4446/10 o výmere 407 m2 ostatná plocha,
- KN - C parc. č. 4437/12 o výmere 14 m2 zastavaná plocha a nádvorie,
- stavba súp. č. 901 na KN - C parc. č. 4437/12 o výmere 14 m2 zastavaná plocha a nádvorie, popis
stavby : sklad.

25. Z dôvodu podaného odvolania zo strany žalovaného Krajský súd v Nitre, ako súd odvolací, rozsudok
súdu prvej inštancie uznesením zo dňa 31. októbra 2022, č. k. 6Co/64/2021-696, podľa § 389 ods. 1
písm. c/ CSP v spojení s § 391 ods. 1 CSP zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Následne súd prvej
inštancie opäť rozhodol rozhodnutím, ktoré je predmetom tohto odvolacieho prieskumu.26. Na pojednávaní pred odvolacím súdom dňa 31. 07. 2024 tento súd podľa § 384 ods. 1 CSP doplnil
dokazovanie oboznámením nasledovných listinných dôkazov: Správa Okresného úradu, kat. odboru

v I. zo dňa 03. 07. 2024, Kúpna zmluva zo dňa 14. 12. 2018, Zmluva o poskytovaní administratívnych
a ekonomických služieb zo dňa 07. 12. 2018, Zápisnica zo stretnutia spoločníkov spoločností CHEM
- UNIO s.r.o., AGROCHEM – UNIO s.r.o a CHEMOGRAN zo dňa 27. 11. 2018, Odstúpenie od
zmluvy zo dňa 20. 01. 2017, Dohoda o započítaní zo dňa 20. 12. 2018, Znalecký posudok č.
27/2019, pričom na základe takto oboznámených výsledkov dokazovania vykonaného prvoinštančným

súdom (§ 384 ods. 1 CSP) a doplnením dokazovania odvolacím súdom (§ 384 ods. 2 CSP) bolo
potrebné zo strany tohto súdu prijať záver o dostatočnom rozsahu zisteného skutkového stavu súdom
prvej inštancie s jeho následným správnym posúdením podľa odcitovaných ustanovení všeobecných
hmotnoprávnych predpisov (OZ a Obchodný zákonník) a všeobecného predpisu procesnej povahy
(CSP) obsiahnutých v rámci bodov 34. až 50. odôvodnenia napadnutého rozsudku. Takisto aj proces
hodnotenia dôkazov vykonaných v danej prejednávanej veci zo strany súdu prvej inštancie je potrebné

vyhodnotiť za súladný s obsahom ust. § 191 ods. 1 CSP, čo znamená, že vykonané dôkazy boli
hodnotené jednotlivo a zároveň aj v ich vzájomnej súvislosti, a to s prihliadnutím na všetko vyšlé počas
konania najavo. Súd prvej inštancie v poradí pri druhom rozhodovaní o uplatnenom žalobnom nároku
žalobkyne v súvislosti s právnym posúdením rešpektoval aj záväzný právny názor odvolacieho súdu
(§ 391 ods. 2 CSP) tak ako bolo obsiahnutý v zrušujúcom uznesení Krajského súdu v Nitre zo dňa

31. 10. 2022, č. k. 6Co/64/2021-696. Pod vplyvom takto zaujatého právneho záveru odvolacieho súdu
je potom potrebné ako právne relevantné vyhodnotiť stanovisko súdu prvej inštancie odvíjajúce sa od
jeho konštatovania, že z priebehu celého konania nie je zrejmé aká konkrétna okolnosť mala na strane
žalovanej spoločnosti vyvolať stav tiesne, t. j. taký hospodársky alebo sociálny stav, ktorý by u tohto
subjektu v čase uzatvorenia predmetného právneho úkonu doliehal takým spôsobom, že žalovaná

spoločnosť by namietaný právny úkon inak neurobila. V tejto súvislosti je potrebné poukázať na to, že
konajúci súd na margo preukazovania tiesne na strane žalovaného vychádzajúc pritom z obsahu bodov
49. a 50. zrušujúceho uznesenia Krajského súdu v Nitre zo dňa 31. 10. 2022 č. k. 6Co/64/2021-696
správne uviedol, že v konaní bolo potrebné preukazovať tieseň a nápadne nevýhodné podmienky
u žalovaného, ktorý od predmetnej kúpnej zmluvy odstúpil, pričom dôkazná povinnosť v naznačenom

smere nezaťažuje súd, ale v rámci unesenia dôkazného bremena žalovaného, ktorý práve pre tieseň
a nápadne nevýhodné podmienky od kúpnej zmluvy uzatvorenej dňa 14. 12. 2018 odstúpil. Napriek
tomu, že v danom prípade predmetnú kúpnu zmluvu uzatvorila žalobkyňa jednak v pozícii kupujúcej ako
fyzickej osoby a jednak v pozícii predávajúceho ako štatutára spoločnosti CHEM-UNIO, spol. s r.o. bolo
pre úspešné odstúpenie od danej kúpnej zmluvy žalovaným (predávajúcim) podľa § 49 OZ preukázať

tieseň a nápadne nevýhodné podmienky na strane žalovanej spoločnosti, a nie na strane žalobkyne,
hoci táto kúpnu zmluvu zo dňa 14. 12. 2018 uzatvárala v mene predávajúceho aj kupujúceho. Na
neunesenie tejto povinnosti žalovaným dôvodne poukázal v závere bodu 59. odôvodnenia napadnutého
rozsudku konajúci súd prvej inštancie s tým, že nesplnenie tejto dôkaznej povinnosti je potom možné
považovaťzahlavnýdôvodkvyhoveniupodanejžalobežalobkyňouohľadomurčeniavlastníckehopráva

k nehnuteľnostiam zapísaným na LV č. XXXX nachádzajúcich sa v k. ú. D..

27. Pokiaľ ide o konštatáciu prvoinštančného súdu o dostatku naliehavého právneho záujmu žalobkyne
v zmysle § 137 písm. c/ CSP, tak s touto je možné sa stotožniť, pretože aj podľa názoru odvolacieho súdu
žalovaný svojím odstupujúcim prejavom od kúpnej zmluvy uzatvorenej dňa 14. 12. 2018 spochybnil,

resp. zneistil právne postavenie kupujúcej z tejto zmluvy (žalobkyne), ktoré jej vlastnícke právo bolo
týmto právnym úkonom zo strany žalovaného v značnej miere ohrozené. K danosti dostatku naliehavého
právneho záujmu na požadovanom určení v danom prípade zo strany žalobkyne prispieva aj samotný
fakt, že k podaniu tejto žaloby v zmysle § 80 písm. c/ CSP, teraz § 137 písm. c/ CSP bola žalobkyňa
odkázaná na základe prípisu Katastrálneho odboru OÚ I. zo dňa 04. 04. 2019 poukazujúceho v tejto

súvislosti na rozhodnutie NS SR vydané pod sp. zn. 6Sžo/229/2023. Taktiež ako je to zrejmé
z aktualizovaného výpisu z LV č. XXXX pre k. ú. D. ku dňu 30. 07. 2024 nedošlo k výmazu zapísanej
plomby k predmetným nehnuteľnostiam, tak ako sa to uvádza v správe Katastrálneho úradu OÚ I. zo
dňa 03. 07. 2024.

28. Za stavu vyššie uvedeného konštatovania odvolacieho súdu v súvislosti s dostatočne zisteným
rozsahom skutkového stavu konajúcim súdom a jeho doplnením odvolacím súdom v tomto spore,
odvolací súd nepovažoval za dôvodnú odvolaciu námietku žalovaného majúcu vzťah k nevykonanému
dôkazu v konaní pred súdom prvej inštancie navrhnutého žalovaným, a to zabezpečením správ auditužalovaného od audítora F. E. B. za obdobie posledných 10 rokov. Taktiež nemožno súhlasiť s tvrdením
prezentovaným žalovaným v rámci jeho odvolania v tom smere, že predmetná kúpna zmluva bola
uzatvorená bez vedomia druhého väčšinového spoločníka žalovaného, t. j. E. F. st., ktorý v januári 2018

zomrel, pretože ho vyvracia samotný obsah zápisnice zo stretnutia spoločníkov spoločností CHEM -
UNIO, spol. s r.o., AGROCHEM-UNIO, spol. s r.o. a CHEMOGRAN s.r.o., konaného dňa 27. 11. 2018 za
ú časti konateľov týchto spoločností s tým, že táto zápisnica bola vyhotovená dňa 07. 12. 2018. Z obsahu
tejto zápisnice je zrejmé, že ju podpísala žalobkyňa a aj E. F., ako druhý spoločník spoločnosti CHEM
- UNIO, spol. s r.o., IČO: 36 521 795, pričom z tohto obsahu je možné ďalej ustáliť, že táto spoločnosť

vpozíciipredávajúcehoodpredážalobkyniakokupujúcejtrinehnuteľnostievidovanéakoparc.č.4445/7,
parc. č. 4445/21 a dom súp. Č. 525 postavený na parc. č. 4445/7, vychádzajúc pritom z obsahu ústnych
zmlúv o úprave vzájomných obchodných vzťahov týchto spoločností vzniklých na stretnutí dňa 27.
11. 20218 s tým, že cena za tieto nehnuteľnosti bude vyplatená započítaním existujúcej pohľadávky
spoločníčky, t. j. žalobkyne. Predmetná zápisnica je písomným dokumentom potvrdzujúcim uzatvorenie
ústnych zmlúv uzatvorených dňa 27. 11. 2018, na existenciu ktorých poukázala aj žalobkyňa, resp. jej

právna zástupkyňa pred odvolacím súdom dňa 31. 07. 2024 v súvislosti s odpoveďou na položenú
otázku odvolacím súdom v tom smere, že predmetom prevodu na základe kúpnej zmluvy zo dňa 14. 12.
2018 bolo v skutočnosti práve 7 nehnuteľností oproti v dokumente zo dňa 07. 12. 2018 uvádzaným iba
trom nehnuteľnostiam, pretože zvyšné nehnuteľnosti boli predmetom práve už spomínaných ústnych
zmlúv uzatvorených medzi žalobkyňou a jej vtedajším spoločníkom E. F. st..

29. Odvolací súd ďalej v súvislosti s podporením vlastnej právnej argumentácie primäjúcej ho
k vyneseniu tohto rozsudku v znení jeho výrokovej časti uvádza, že po doplnení a zopakovaní
dokazovania v naznačenom smere zhodne so zaujatým právnym záverom prvoinštančného súdu tvrdí,
že nezistil dôvody k odstúpeniu od danej zmluvy žalovaným, pričom je možné odstúpiť iba od zmluvy

platne uzatvorenej a samotný žalovaný dôvody neplatnosti tejto zmluvy spája s dôvodmi odstúpenia, čo
sinavzájomodporuje.Hlavnýmcieľomazmyslomtaktonaformulovanéhovýrokunapadnutéhorozsudku
je totiž určenie platného vlastníckeho stavu k predmetným nehnuteľnostiam o neplatnom odstúpení
žalovaného od uzavretej kúpnej zmluvy dňa 14. 12. 2018 a to aj v záujme predídenia ďalším sporom
ako aj navodenia stavu právnej istoty.

30. V kontexte takto prezentovaných dôvodov odvolací súd o podanom odvolaní žalovaného,
nepovažujúc ho za dôvodné, rozhodol tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

31. O náhrade trov konania (prvoinštančného a aj odvolacieho) rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods.

1, 2, § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1, 2 CSP tak, že plný nárok na ich náhradu priznal plne úspešnej žalobkyni
v obidvoch stupňoch občianskoprávneho konania voči neúspešnému žalovanému. O výške tohto nároku
rozhodnesúdnyúradníknasúdeprvejinštanciesamostatnýmuznesenímpoprávoplatnostirozhodnutia,
ktorým sa konanie končí.

32. Toto rozhodnutie prijal odvolací senát pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý

rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).