Uznesenie ,
Zmeňujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 1. október 2024

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 6To/11/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8523010294
Dátum vydania rozhodnutia: 01. 10. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Rastislav Varga PhD., LL.M., MBA
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2024:8523010294.1

Uznesenie

Krajský súd v Prešove, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Rastislava Vargu, PhD., LL.M.,
MBA a sudcov JUDr. Petra Farkaša a JUDr. Jaroslava Bugeľa na neverejnom zasadnutí konanom dňa
01.10.2024 v trestnej veci obžalovaného A. A. pre prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1,
2 písm. b/ Tr. zákona, o odvolaniach prokurátora a obžalovaného proti rozsudku Okresného súdu Stará
Ľubovňa zo dňa 15.01.2024, sp. zn. 8T/20/2023, takto

r o z h o d o l :

Podľa § 320 ods. 1 písm. a/ Tr. poriadku z r u š u j e napadnutý rozsudok v celom rozsahu.

Podľa § 280 ods. 2 Tr. poriadku trestnú vec proti obžalovanému A. A., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom
B. C. XX, okr. D. E., pre skutok právne kvalifikovaný ako prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360
ods. 1, 2 písm. b/ Tr. zákona, s poukazom na § 139 písm. c/ Tr. zákona, na tom skutkovom základe, že

- dňa 04.08.2023 v čase okolo 15:30 hod. až 16:00 hod. v rodinnom dome so súpisným číslom XX F. G.
B., G. D. E., vulgárne nadával svojej manželke H. A., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom B. XXX, G. D. E.,
rozbíjal nábytok v dome a následne svoju manželku fyzicky napadol tak, že ju udrel jedenkrát otvorenou
dlaňou do oblasti tváre, v dôsledku čoho spadla na schody, následne sa ich poškodená dcéra H. A., nar.
XX.XX.XXXX, tr. bytom B. XXX, G. D. E. postavila na obranu svojej matky H. A. st., preto do nej obvinený

sotil a obidve poškodené začal vyháňať z domu, pričom im kričal, že majú vypadnúť z domu, ale nie
na adresu B. XXX, G. D. E., kde bývajú rodičia poškodenej H. A. D., pretože obidve poškodené zabije
a podpáli dom, čím týmto svojím konaním poškodeným H. A. D. a H. A. ml. nespôsobil žiadne zranenie,
ktoré by si vyžadovalo lekárske ošetrenie, pričom u oboch poškodených vzbudil dôvodnú obavu o ich
život a zdravie,

p o s t u p u j e Okresnému úradu Stará Ľubovňa, odboru všeobecnej vnútornej správy, ktorý by ju
mal prejednať ako priestupok.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom Okresného súdu Stará Ľubovňa zo dňa 15.01.2024, sp. zn. 8T/20/2023 bol
obžalovaný A. A. uznaný za vinného z prečinu nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, 2 písm.
b/ Tr. zákona, s poukazom na § 139 písm. c/ Tr. zákona, na tom skutkovom základe, že

- dňa 04.08.2023 v čase okolo 15:30 hod. až 16:00 hod. v rodinnom dome so súpisným číslom 44 v
obci Hniezdne, okres Stará Ľubovňa, vulgárne nadával svojej manželke H. A., nar. XX.XX.XXXX, trvale
bytom B. XXX, G. D. E., rozbil stôl v kuchyni, následne svoju manželku fyzicky napadol tak, že ju udrel
jedenkrát otvorenou dlaňou do oblasti tváre, v dôsledku čoho spadla na schody, a následne poškodenú
manželku a poškodenú dcéru H. A., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom B. XXX, G. D. E. začal vyháňať z
domu, pričom im kričal, že majú vypadnúť z domu, ale nie na adresu B. XXX, G. D. E., kde bývajú rodičia

poškodenej H. A. D., pretože obidvom poškodeným ublíži a podpáli dom, čím týmto svojím konanímpoškodeným H. A. D. a H. A. ml. nespôsobil žiadne zranenie, ktoré by si vyžadovalo lekárske ošetrenie,
pričom u oboch poškodených vzbudil dôvodnú obavu o ich zdravie,

Za uvedený skutok mu súd uložil podľa § 360 ods. 2 Tr. zákona, za použitia § 38 ods. 2 Tr. zákona, pri
nezistení poľahčujúcich okolností podľa § 36 Tr. zákona a nezistení priťažujúcich okolností podľa § 37
Tr. zákona trest odňatia slobody na 6 mesiacov.

Podľa § 51 ods. 1 Tr. zákona, v spojení s § 49 ods. 1 písm. a/ Tr. zákona obžalovanému výkon trestu

podmienečne odložil, so súčasným uložením probačného dohľadu nad jeho správaním v skúšobnej
dobe.

Podľa § 51 ods. 2 Tr. zákona určil skúšobnú dobu podmienečného odsúdenia na 18 mesiacov.

Podľa § 51 ods. 3 písm. b/ Tr. zákona uložil obžalovanému zákaz požívania alkoholických nápojov a

iných návykových látok, ktorý je súčasťou probačného dohľadu.

Proti tomuto rozsudku riadne a včas, podaním doručeným súdu prvého stupňa dňa 17.01.2024 podal
odvolanie obžalovaný a podaním doručeným súdu prvého stupňa dňa 19.01.2024 aj prokurátor.
Prokurátor svoje odvolanie odôvodnil podaním doručeným súdu prvého stupňa dňa 13.02.2024.

Namietal, že súd obžalovanému uložil trest odňatia slobody na 6 mesiacov, teda najnižšiu možnú
dĺžku trestu odňatia slobody. Obžalovaný má 9 záznamov v registri priestupkov, z toho 3-krát išlo
o priestupok proti občianskemu spolunažívaniu. Uložený trest odňatia slobody vo výške 6 mesiacov
s jeho podmienečným odkladom a probačným dohľadom nad jeho správaním v skúšobnej dobe 18
mesiacov, teda v najnižšej možnej výmere účel trestu zjavne nespĺňa o čom svedčí aj skutočnosť,

že obžalovaný v nedávnej minulosti bol 9-krát priestupkovo postihnutý a to aj za priestupky proti
občianskemu spolunažívaniu spáchané voči manželke a dcére I., ako aj za priestupky proti majetku v
roku 2019. Z uvedeného dôvodu nie je možné vnímať osobu obžalovaného A. A. ako takú, ktorá viedla
pred spáchaním skutku bezúhonný život a to aj s poukazom na tvrdenia poškodených. S poukazom na
uvedené skutočnosti navrhol, aby Krajský súd v Prešove zrušil prvostupňové rozhodnutie okresného

súdu a sám vo veci rozhodol, prípadne vrátil vec súdu prvého stupňa na nové prejednanie a rozhodnutie.

Obžalovaný ním podané odvolanie odôvodnil prostredníctvom obhajcu elektronickými prostriedkami s
kvalifikovaným elektronickým podpisom dňa 16.02.2024. Namietal, že skutková veta obžaloby, ako aj
výrok rozsudku súdu mu nie je zrejmý a jasný, pretože skutočnosti vo výroku uvedené sa nezakladajú

na výpovediach manželky H. A. st. a dcéry H. A. ml., preto nie je zrejmé ako súd dospel k záveru vo
výroku uvedenom. V ďalšom rozviedol jednotlivé výpovede svedkyne poškodenej H. A. st. a svedkyne
poškodenej H. A. ml. Dňa 04.08.2023 v jeho rodinnom dome nebolo inej osoby okrem neho, manželky
a dcéry. Uvedené svedkyne ani v prípravnom konaní, ani na hlavnom pojednávaní nepotvrdili, že sa im
mal vyhrážať, iba potvrdili, že manželke dal facku a to manželka a dcéra potvrdila, že počula od mamy,

že jej dal facku. Obe svedkyne žiadnym spôsobom neuviedli ako sa im mal vyhrážať, čím sa im mal
vyhrážať, ani že sa im mal vyhrážať. Nie je zrejmé na základe čoho súd prvého stupňa dospel k záveru,
žeskutokspáchaltakakojeuvedenéajvpodanejobžalobe.Poukazujúcnauvedenéskutočnostinavrhol
napadnutý rozsudok zrušiť a vrátiť vec okresnému súdu na ďalšie konanie a rozhodnutie, resp. oslobodiť
ho spod obžaloby podľa § 285 písm. a/ Tr. poriadku.

Na základe takto riadne a včas podaných odvolaní krajský súd v zmysle ustanovenia § 317 ods. 1 Tr.
poriadku preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolatelia
podali odvolania, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo, prihliadajúc aj na chyby,
ktoréneboliodvolaniamivytýkané,akbyodôvodňovalipodaniedovolaniapodľa§371ods.1Tr.poriadku

a dospel k záveru, že odvolanie obžalovaného je dôvodné.

Prvostupňový súd odvolaniami napadnutý rozsudok odôvodnil tým, že zo skutku ako bol zistený
vykonaným dokazovaním obžalovaného usvedčujú výpovede svedkyne poškodenej manželky a dcéry
H. pred vznesením obvinenia, výpovede svedkyne I. A., záznam z volania na linku 158 a nepriamo

aj odpis z registra trestov. V danom prípade mal súd z výpovedí poškodených za preukázané, že
obžalovaný dal 04.08.2023, po tom, čo prišiel domov, manželke facku, prevrátil stôl, žiadal kľúče
od auta, ktoré mu nechceli dať, avšak pod vplyvom nátlaku obžalovaného, že ak mu kľúče nedajú
poškodí auto, mu tieto kľúče nakoniec dali, následne z domu odišiel obžalovaný, ako aj poškodené.Uvedené skutočnosti popisovali poškodené približne rovnako tak pred vznesením obvinenia, ako aj po
vznesení obvinenia, aj keď s odstupom času zľahčovali konanie obžalovaného. Pokiaľ ide o vyhrážky
obžalovaného na adresu poškodených po vznesení obvinenia, už si na tieto vyhrážky nespomínali a na

tomto tvrdení zotrvali aj na hlavnom pojednávaní. Potvrdili iba to, že obžalovaný ich vyháňal z domu, ale
to isté hovorila aj manželka obžalovanému. Tiež potvrdili, že jej rozprával rôzne škaredé veci, pričom
po vznesení obvinenia nebola zo strany poškodených v ich výsluchoch prezentovaná žiadna vyhrážka
obžalovaného, čo je podstatná otázka pri posúdení, či konanie obžalovaného naplnilo znaky prečinu,
ktorý mu je kladené za vinu. Z obsahu výpovedí poškodených po vznesení obvinenia a na hlavnom

pojednávaní, na ktorom mal súd možnosť vnímať ich neverbálnu komunikáciu, bolo možné badať snahu
o zľahčenie správania obžalovaného, resp. zamlčanie vyhrážky na ich adresu, ktorá bola spôsobená
buď hrozbou väzby pre obžalovaného alebo uvedomením si následkov, ktoré obžalovanému hrozia. Inak
je ťažko vysvetliť, že poškodená manželka pri podaní trestného oznámenia udávala aj to, že obžalovaný
sa vyhrážal podpálením domu jej rodičov a dcéra H. popísala aj vyhrážku, že ak pôjdu dole, teda k
rodičom jej mamy, tak ich podpáli, ale následne si už na vyhrážky nespomínali. V ďalších výpovediach

po vznesení obvinenia už popierali aj strach z obžalovaného a jeho správania. Z registra priestupkov
pritom vyplýva, že obžalovaný bol 2-krát postihnutý aj za priestupky voči manželke a 1-krát voči dcére
I.. Podobne z výpisu z volania na linku 158, na ktorú 04.08.2023 volala dcéra I. vyplýva, že menovaná
žiadala o poslanie hliadky na adresu, kde bývajú rodičia, lebo otec sa strašne vyhráža a mama jej plakala
do telefónu a žiadala ju, aby zavolala babke, nech sa zamknú. V tomto smere vyjadrenie poškodenej

na výsluchu na hlavnom pojednávaní, že dcére povedala, aby volala rodičom, aby vedeli, že nepôjde
do Bardejova absolútne nesúhlasí s týmto záznamom. Vychádzajúc zo všetkých popísaných okolností
súd dospel k záveru, že výpoveď poškodených po vznesení obvinenia v časti týkajúcej sa vyhrážok
na ich adresu nemožno považovať za hodnovernú, ale skresľujúcu v záujme chrániť obžalovaného. Po
vykonanom dokazovaní preto súd dospel k záveru, že skutok sa stal, tak ako poškodené popisovali

v trestnom oznámení alebo vo výpovediach pred vznesením obvinenia. Vychádzajúc z uvedených
skutočností dospel k záveru, že skutok kladený obžalovanému za vinu, tak ako bol ustálený súdom,
uvedenývovýrokovejveterozsudkusastalaspáchalhoobžalovaný,vrátanevyhrážky,žeakpoškodené
pôjdu k rodičom manželky obžalovaného tak podpáli dom jej rodičov. Pokiaľ ide o vyhrážku zabitím vo
vzťahu k poškodeným, túto poškodené neprezentovali v priebehu celého konania, preto ju zo skutkovej

vety vypustil.

Podľa § 280 ods. 2 Tr. poriadku súd postúpi vec inému orgánu, ak zistí, že nejde o trestný čin, ale
žalovaný skutok by mal iný orgán prejednať ako priestupok, služobné previnenie alebo disciplinárne
previnenie, o ktorých je tento orgán príslušný rozhodovať.

Po oboznámení sa s odvolaniami obžalovaného a prokurátora, týmito odvolaniami napadnutým
rozsudkom,akoajobsahompredloženéhospisukrajskýsúdkonštatuje,žesastotožňujesodôvodnením
rozsudku súdu prvého stupňa v časti, kde prvostupňový súd uvádza, že z výpovedí svedkov
poškodených a to manželky H. A. st. a dcéry H. A. ml. po vznesení obvinenia nevyplývajú žiadne

skutočnosti, ktoré by odôvodňovali právnu kvalifikáciu skutku obžalovanému kladenému za vinu ako
nebezpečné vyhrážanie podľa § 360 ods. 1, 2 písm. b/ Tr. zákona. Svedkyňa poškodená H. A. D.
uviedla na hlavnom pojednávaní, že manžel sa jej nevyhrážal len ju vyháňal z domu, pričom priznala,
že dal jej facku a zároveň uviedla, že obavu o život a zdravie nemala, ani teraz nemá a ani dcéry
sa jej nezdôverovali, aby mali strach z otca ani nemá pocit a by mali. Rovnako v prípravnom konaní

svedkyňa poškodená H. A. st. vo svojej výpovedi zo dňa 06.08.2023, teda po vznesení obvinenia
uviedla, že dostala facku v kuchyni po líci, aj keď nevie či ľavom alebo pravom, ale manžel sa jej počas
incidentu nevyhrážal. Svedkyňa H. A. ml. uviedla na hlavnom pojednávaní, že otec mal vypité, pohádali
sa s mamou, otcovi nechceli dať kľúče od auta, potom mu ich dali, on odišiel do deda a oni k maminým
rodičom a už si nepamätá čo bolo dôvodom. Vie, že mama spadla, ona tvrdila, že otec dal mame facku,

ale mama vravela, že už si presne nepamätá. Počas hádky sa rodičia vzájomne vyhadzovali z domu,
kričali si rôzne veci, bola vyhrotená situácia. Ona nemala obavu o život, alebo aby im otec ublížil.
Rovnako vo svojej výpovedi zo dňa 06.08.2023 svedkyňa H. A. ml. uviedla, že otec mamu udrel, dal
jej facku, kričali si nejaké veci, ale nevie, či sa vyhrážal, hlavne boli nadávky, k čomu pri odstraňovaní
rozporov uviedla, že už si na to nepamätá, mala pocit, že otec dal mame facku ale mama povedala, že

to tak nebolo, nevie či boli vyhrážky, niečo kričal otec, niečo mama a niečo aj ona, z otca strach nemá,
vtedy to bolo celé vyhrotené, skôr má strach o otca, že nezvláda alkohol od smrti mamy. Svedkyňa I.
A. na hlavnom pojednávaní odmietla vypovedať, pričom jej boli prečítané výpovede, kde po vznesení
obvinenia uviedla, že volala s mamou, bol tam krik, bola v strese, preto zavolala políciu, lebo nevedela čosa robí. Keď prišla domov mama povedala, že otec vystrájal a bol zlý, robil dačo s nábytkom, spomenula,
že jej dal facku, videla rozbité dvere a prevrátený kuchynský stôl. Ona vyhrážky nepočula, aj keď jej
mama povedala, aby zavolala babke, nech sa zamkne. Nevie o vyhrážaní, len vie, že otec hovoril, že

pôjdu preč z domu, lebo je to jeho dom. Svedkovia H. a H., rodičia poškodenej využili svoje právo a vo
veci odmietli vypovedať.

Podľa § 130 ods. 1 Tr. poriadku právo odoprieť výpoveď ako svedok má príbuzný obvineného v priamom
rade,jehosúrodenec,osvojiteľ,osvojenec,manželadruh.Akjeobvinenýchviacasvedokjevuvedenom

pomere len k niektorému z nich, má právo odoprieť výpoveď ohľadne iných obvinených len vtedy, keď
nemožno oddeliť výpoveď, ktorá sa ich týka, od výpovede týkajúcej sa obvineného, s ktorým je svedok
v tomto pomere.

Z uvedeného ustanovenia vyplýva ktoré osoby majú právo odoprieť vypovedať ako svedok, pričom,
okrem iného, je to manžel, ako aj príbuzný obvineného v priamom rade, teda aj dcéra. V prejednávanej

veci z uznesenia o vznesení obvinenia A. A. ČVS: ORP 195/SL-SL-2023 za žalovaný skutok vyplýva,
že toto bolo obvinenému vznesené dňa 06.08.2023 v čase o 02.00 hod. (str. 12 vyšetrovacieho spisu).
V danom prípade až od uvedeného času sa stal A. A. obvinený zo predmetného trestného činu a až od
uvedeného času bolo možné zo strany svedkov poškodených, manželky H. A. st. a dcér H. A. ml. a I. A.
realizovať právo vyplývajúce z ustanovenia § 130 ods. 1 Tr. poriadku a to právo odoprieť vypovedať z

dôvodu príbuzenského vzťahu k obvinenému, keďže až od uvedeného času sa osoba podozrivého A. A.
stala obvineným. Z uvedených dôvodov krajský súd konštatuje, že na výpovede svedkýň poškodených
H. A. D., H. A. ml. a I. A., teda manželky a dcér obvineného spred uvedeného času, teda spred
vznesenia obvinenia dňa 06.08.2023 o 02.00 hod. nie je možné prihliadať. V danom prípade, tak ako
to uvádza aj prvostupňový súd, v ich výpovediach po uvedenom čase, teda po vznesení obvinenia,

sa nenachádzajú žiadne skutočnosti, ktoré by preukazovali spáchanie trestného činu nebezpečného
vyhrážania podľa § 360 ods. 1, 2 písm. b/ Tr. zákona, s poukazom na § 139 písm. c/ Tr. zákona tak,
ako je to obžalovanému obžalobou kladené za vinu. Keďže ani z ďalších vo veci vykonaných dôkazov
takéto skutočnosti nevyplývajú, keď vo veci vypočutí svedkovia popreli, aby mali vedomosť o vyhrážaní
sa zo strany obžalovaného a z prepisu hovorov na tiesňovú linku 158 vyplýva iba, že volajúca dcéra I. A.

oznámila, že mamka jej len volala z domu aby zavolala babke, nech sa pozamykajú, lebo oco sa vyhráža
strašne a ona nie je doma, z čoho skôr vyplýva že vyhrážanie malo smerovať vo vzťahu k jej starým
rodičom, resp. rodičom manželky obžalovaného poškodenej H. A. D., ktorí vo veci odmietli vypovedať,
krajský súd dospel k záveru, že nie je možné uznať obžalovaného A. A. za vinného zo žalovaného
trestného činu nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, 2 písm. b/ Tr. zákona.

Vzhľadom na skutočnosť, že z vykonaného dokazovania a to výpovedí svedkyne poškodenej H. A.
st. a svedkýň H. A. ml. a I. A., ktoré boli vykonané zákonným spôsobom vyplýva, že obžalovaný A.
A. mal dať svojej manželke H. A. st. facku, uvedené konanie malo byť, podľa názoru odvolacieho
súdu, prejednané ako priestupok, preto krajský súd rozhodol tak, že podľa § 320 ods. 1 písm. a/ Tr.

poriadku zrušil napadnutý rozsudok v celom rozsahu a podľa § 280 ods. 2 Tr. poriadku trestnú vec
proti obžalovanému A. A. postúpil Okresnému úradu Stará Ľubovňa, ktorý by ju mohol prejednať ako
priestupok.

Na základe uvedených skutočností krajský súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto uznesenia

a trestnú vec obžalovaného postúpil na priestupok.

Toto rozhodnutie bolo prijaté jednomyseľne.
jednomyseľne

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.