Rozsudok – Všeobecne nebezpečné a proti… ,
Zmenené Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 26. apríl 2024

Súd: Okresný súd Dunajská Streda
Spisová značka: 25T/20/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2223010225
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 04. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dana Molitorys

ECLI: ECLI:SK:OSDS:2024:2223010225.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Dunajská Streda samosudkyňou JUDr. Danou Molitorys v trestnej veci obžalovanej: I. I., T..

XX.XX.XXXX D. S. G., U. H. U. R., H. C. F. XXXX/XX, K., B. S. G., pre prečin marenia výkonu úradného
rozhodnutia podľa § 348 ods. 1 písm. a/ Trestného zákona, na hlavnom pojednávaní konanom dňa
26.04.2024 v Dunajskej Strede takto

r o z h o d o l :

obžalovaná I. I., T.. XX.XX.XXXX D. S. G., U. H. U. R., H. C. F. XXXX/XX, K., B. S. G.

sa uznáva za vinnú, že

dňa 05.01.2022, deň nasledujúci po dni uplynutia lehoty na dobrovoľné nastúpenie výkonu trestu určenej
v uznesení Okresného súdu Dunajská Streda pod číslom konania 18T/4/2021, ktoré prevzala dňa
30.12.2021 na adrese svojho prechodného bydliska v Gabčíkove, Zelená 1211/14, okres Dunajská
Streda, a všade tam, kde sa zdržiavala do zadržania, bezdôvodne nenastúpila na výkon trestu odňatia
slobody, ktorý jej bol uložený rozsudkom Okresného súdu Dunajská Streda pod číslom 18T/4/2021 zo

dňa 16.07.2021, pričom do výkonu trestu odňatia slobody bola dodaná až dňa 15.02.2022 na základe
príkazu Okresného súdu Dunajská Streda, príslušníkmi Okresného riaditeľstva Policajného zboru v
Dunajskej Strede,
t e d a

marila výkon rozhodnutia súdu tým, že bez vážneho dôvodu nenastúpila výkon trestu odňatia slobody
v lehote stanovenej súdom,

č í m s p á c h a l a

prečin marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 ods. 1 písm. a/ Trestného zákona.

Za to jej ukladá

Podľa § 348 ods. 1 Trestného zákona s použitím § 36 písm. l/ Trestného zákona, § 37 písm. m/ Trestného

zákona, § 38 ods. 2 Trestného zákona, trest odňatia slobody vo výmere 4 (štyri) mesiace.

Podľa § 48 ods. 2 písm. a/ Trestného zákona obžalovanú na výkon trestu odňatia slobody zaraďuje do
ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.

o d ô v o d n e n i e :Na Okresný súd Dunajská Streda bola dňa 28.03.2023 doručená obžaloba prokurátora Okresnej
prokuratúry Dunajská Streda č. X C. XXX/XX/XXXX-X zo dňa 27.03.2023 na obvinenú I. I., T..
XX.XX.XXXX D. S. G. (ďalej len „obvinená“ alebo „obžalovaná“) pre skutok právne kvalifikovaný ako

prečin marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 ods. 1 písm. a/ Trestného zákona, ktorého
sa mala dopustiť na tom skutkovom základe, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

Na hlavnom pojednávaní konanom dňa 26.04.2024 obžalovaná v súlade s ustanovením § 257 ods. 1
písm. b/ Trestného poriadku vyhlásila, že je vinná zo spáchania skutku uvedeného v obžalobe a ľutuje

spáchanie činu. Obžalovaná na otázky súdu uviedla, že rozumie podstate skutku, ktorý je jej kladený
za vinu; bola ako obvinená riadne poučená o svojich právach, najmä o práve na obhajobu, o možnosti
radiť sa s obhajcom o spôsobe obhajoby; takisto uviedla, že rozumie právnej kvalifikácii skutku, ktorý bol
kvalifikovaný ako prečin marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 ods. 1 písm. a/ Trestného
zákona; rovnako bola oboznámená s trestnou sadzbou a teda vedela, aký trest jej v prípade uznania
viny hrozí. Jej vyhlásenie bolo dobrovoľné a dobrovoľne za prítomnosti obhajcu uznala svoju vinu.

Vzhľadom na to, že obžalovaná odpovedala kladne na otázky uvedené v § 333 ods. 3 písm. c/, d/, f/,
g/ a h/ Trestného poriadku a prokurátor navrhol prijať vyhlásenie obžalovanej, že je vinná zo spáchania
skutku, súd prijal uvedené vyhlásenie obžalovanej, ktorému nasvedčujú aj ďalšie dôkazy zadovážené
v prípravnom konaní. Z dôkazov zadovážených v prípravnom konaní vyplýva, že konaním obžalovanej
boli naplnené všetky znaky skutkovej podstaty žalovaného trestného činu. Vyhlásením o vine, ktoré súd

prijal, sa obžalovaná vzdala práva na dokazovanie viny. Súd zároveň vyhlásil, že nevykoná dokazovanie
v rozsahu v akom obžalovaná priznala spáchanie skutku.

Vzhľadom na súdom prijaté vyhlásenie obžalovanej, súd ju uznal vinnou zo spáchania prečinu marenia
výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 ods. 1 písm. a/ Trestného zákona.

Obžalovaná vyhlásením v zmysle § 257 Trestného poriadku potvrdila svoju vinu v rozsahu, v akom
bola obžaloba podaná a súd uznal vinu obžalovanej v celom rozsahu, čím sa rozsah dokazovania
obmedzilibanadokazovaniesúvisiacesukladanýmtrestom,náhradouškodyaochrannýmopatrením.Z
hľadiska právnej kvalifikácie súd posúdil konanie obžalovanej v súlade s právnou kvalifikáciou v podanej
obžalobe.

Podľa § 348 ods. 1 písm. a/ Trestného zákona, kto marí alebo podstatne sťažuje výkon rozhodnutia súdu
alebo iného orgánu verejnej moci tým, že bez vážneho dôvodu nenastúpi výkon trestu odňatia slobody
v lehote stanovenej súdom, potrestá sa odňatím slobody až na dva roky.

Objektom trestného činu marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 Trestného zákona je
záujem spoločnosti na riadnom a ničím nerušenom výkone rozhodnutí súdov alebo orgánov verejnej
moci. Objektívna stránka podľa § 348 ods. 1 písm. a/ Trestného zákona spočíva v marení alebo
podstatnom sťažení výkonu rozhodnutia súdu alebo iného orgánu verejnej moci tým, že páchateľ bez
vážneho dôvodu nenastúpi výkon trestu odňatia slobody v lehote stanovenej súdom. Rozhodnutím súdu

na účely tohto zákonného ustanovenia sú akékoľvek rozhodnutia deklarujúce práva alebo ukladajúce
povinnosti, o marenie ktorých pôjde spôsobom predpokladaným v § 348 Trestného zákona. Marením
alebo podstatným sťažením sa rozumie, že rozhodnutie, ktoré má byť v čase činu vykonané, fakticky
v dôsledku konania páchateľa nie je vykonané a vykonať ho nemožno alebo je vykonané za podstatne
sťažených podmienok. Neznamená to však, že výkon rozhodnutia by bol zmarený, t.j. že by ho už nebolo

možné vykonať vôbec. Subjektom trestného činu môže byť iba trestne zodpovedná fyzická osoba, na
ktorú sa vzťahuje jedna z tam uvedených povinností alebo podmienok, spravidla vo forme rozhodnutia
súdu alebo iného orgánu verejnej moci. Subjektívna stránka vyžaduje úmyselné zavinenie.

Na hlavnom pojednávaní konanom dňa 26.04.2024 vykonal súd dokazovanie výsluchom obžalovanej,

oboznámením podstatného obsahu pripojeného spisu Okresného súdu Dunajská Streda sp. zn.
18T/4/2021 a pripojeného probačného spisu Okresného súdu Dunajská Streda sp. zn. 53Pr/1/2023, ako
aj oboznámením podstatného obsahu listinných dôkazov - odpoveď na lustráciu v registri obyvateľov
zo dňa 25.04.2024, odpis registra trestov zo dňa 25.04.2024, výpis z evidencie CESDAP zo dňa
25.04.2024,odpoveďnalustráciuvregistriSociálnejpoisťovnizodňa25.04.2024aodpoveďnalustráciu

v registri Generálnej prokuratúry zo dňa 25.04.2024.

Obžalovaná I. I. na hlavnom pojednávaní konanom dňa 26.04.2024 k svojim osobným, majetkovým
a rodinným pomerom uviedla, že je doma so štyrmi maloletými deťmi a najmladšie je ešte doma,v septembri začína škôlku. Uviedla, že je slobodná a je na predĺženej materskej dovolenke, žije z
rodičovskej dávky a rodinných prídavkov, je nemajetná. Obžalovaná vypovedala, že žije s otcom jej detí
v spoločnej domácnosti, žijú v jeho dome v Gabčíkove. K pohnútke uviedla, že nenastúpila kvôli deťom,

vtedy mali všetci covid a najmladšia mala iba rok. Doplnila, že predmetnú informáciu súdu bezprostredne
neposkytla.

V odpise registra trestov má obžalovaná 3 záznamy za obdobie od roku 2011 do roku 2021, všetky
za majetkovú trestnú činnosť (vo všetkých troch prípadoch sa dopustila krádeže), za ktorú jej boli

uloženétakpodmienečnéakoajnepodmienečnétrestyodňatiaslobody.Zosprávyzcentrálnejevidencie
správnychdeliktovapriestupkovzodňa25.04.2024 vyplynulvovzťahukobžalovanejzaposlednýchpäť
rokov 1 záznam - priestupok na úseku cestnej premávky. Z odpovede na lustráciu v Sociálnej poisťovni
zo dňa 25.04.2024 vyplynulo, že obžalovaná bola v období od 05.04.2022 do 19.12.2022 pracovne
zaradená v ÚVTOS Nitra. Z odpovede na lustráciu v registri generálnej prokuratúry zo dňa 25.04.2024
vyplynulo, že aktuálne voči obžalovanej nie je vedené žiadne ďalšie konanie. Z odpovede na lustráciu

v registri obyvateľov zo dňa 25.04.2024 vyplynulo, že obžalovaná je slobodnou matkou 5 detí, z toho
4 sú ešte neplnoleté.

Súd dáva do pozornosti, že v súvislosti s rozhodovaním o treste je vždy potrebné zohľadniť základné
pravidlá pre ukladanie trestu uvádzané v § 34 Trestného zákona. Toto ustanovenie v odseku 1 zakotvuje

účel trestu, podľa ktorého trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni
v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny
život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov; trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie
páchateľa spoločnosťou. Trest je pritom jedným z prostriedkov na dosiahnutie účelu Trestného zákona.
Tým je určená aj jeho funkcia v tých smeroch, v ktorých má pôsobiť zákon na ochranu spoločnosti,

jednak pred páchateľom trestného činu, voči ktorému sa prejavuje prvok represie (zabráneniu v trestnej
činnosti) a prvok individuálnej prevencie (výchovy k riadnemu životu - rehabilitácia), a jednak aj voči
ďalším členom spoločnosti - potenciálnym páchateľom, voči ktorým sa prejavuje prvok generálnej
prevencie (výchovné pôsobenie trestu na ostatných členov spoločnosti). Individuálna prevencia spočíva
vo vytvorení podmienok na výchovu odsúdeného k tomu, aby viedol riadny život. Generálna prevencia

má zabezpečiť nielen odradenie ostatných potenciálnych páchateľov od páchania trestných činov, ale i
utvrdenie pocitu právnej istoty a spravodlivosti u ostatných členov spoločnosti.

Ochrana spoločnosti sa tak uskutočňuje dvoma základnými prvkami, a to prvkom donútenia (represie)
a prvkom výchovy. Oba prvky sa uplatňujú zásadne súčasne v každom treste, pričom treba mať na

zreteli dôležitosť vzájomného pomeru medzi trestnou represiou a prevenciou. Spravodlivé a včasné
uloženie trestu dáva ostatným členom spoločnosti najavo, že konanie, za ktoré bol uložený trest, je
protiprávne a nežiaduce, varuje ich pred páchaním trestnej činnosti a posilňuje pocit právnej istoty a
právneho štátu. Trestný zákon vychádza z jednoty individuálnej a generálnej prevencie, pričom obe
tieto zložky sa navzájom dopĺňajú a podmieňujú. Disproporcia medzi jednotlivými druhmi prevencie v

zásade vedie k nedostatočnému výchovnému pôsobeniu trestu, tak na páchateľa trestného činu, ako i
na ostatných členov spoločnosti.

Ďalšou nevyhnutnou zásadou pri ukladaní trestu je aj zásada proporcionálnosti (úmernosti) trestu, z
ktorej vyplýva, že trest musí byť úmerný k spáchanému trestnému činu. Úmernosť trestu okrem iného

určuje aj pohnútka páchateľa a možnosti jeho nápravy. Úsudok o možnosti nápravy páchateľa si súd
vytvárazveľkejčastiužnazákladehodnoteniapovahyazávažnostispáchanéhotrestnéhočinu(t.j.čiide
o prečin, zločin, obzvlášť závažný zločin) pri náležitom zhodnotení osoby páchateľa. Možnosť nápravy
páchateľa konkretizuje jeho osobu vo všetkých zásadných súvislostiach. Primárne ide o stanovenie
prognózy budúceho vývoja správania sa páchateľa na základe objasnenia jeho osobnostných vlastností

a ich spojitostí so spáchaným trestným činom, vrátane vplyvu sociálnej mikroštruktúry. Z hľadiska
posúdenia možnosti nápravy páchateľa má veľký význam celkový spôsob jeho života a jeho správanie
pred spáchaním trestného činu a jeho postoj k spáchanému trestnému činu (Rt 23/1967). Záver súdu
o možnosti nápravy páchateľa musí byť vždy v plnom súlade s ochranou, ktorú súd uloženým trestom
poskytuje záujmom spoločnosti, štátu a členom spoločnosti pred útokmi páchateľov trestných činov a

výchovným pôsobením na ostatných členov spoločnosti.

Súd ďalej vyhodnotil kritériá, ktoré sú uvedené v ustanovení § 34 ods. 4 Trestného zákona a ktoré sú
faktickyvyjadrenímznakovskutkovejpodstatytrestnéhočinu,atoobjektívnejstránky(spôsobspáchaniačinu a jeho následok), subjektívnej stránky (zavinenie a pohnútka), subjektu (osoba páchateľa) a ďalej
vyhodnotil priťažujúce a poľahčujúce okolnosti ako aj pomery páchateľa a možnosti jeho nápravy.

Z hľadiska osobných pomerov a možnosti nápravy obžalovanej súd zistil, že obžalovaná bola už
mnohonásobne súdne trestaná (celkom 3 záznamy v registri trestov). Hoci sa ohľadom jedného
odsúdenia na obžalovanú hľadí, akoby nebola odsúdená, z rozhodovacej činnosti Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky vyplýva, že fikciu neodsúdenia nie je možné stotožňovať s „fikciou“ nespáchania
trestného činu; ide o dve rôzne právne skutočnosti, ktorých účinky nie sú rovnaké a aj zahladené

odsúdenie dáva obraz o osobe obžalovaného, o spôsobe jeho života, o jeho sklonoch páchať trestnú
činnosť, pričom § 34 Trestného zákona oprávňuje súd pri posudzovaní osobného profilu obžalovaného
prihliadať aj na takéto odsúdenie.

Súd pri ukladaní trestu u obžalovanej prihliadol ako na poľahčujúcu okolnosť, že k spáchaniu trestného
činu sa obžalovaná priznala a skutok úprimne oľutovala (§ 36 písm. l/ Trestného zákona), zároveň u

nej zistil jednu priťažujúcu okolnosť, a to skutočnosť, že už bola za trestný čin odsúdená (§ 37 písm.
m/ Trestného zákona). Vychádzajúc z vyššie uvedeného a vzhľadom na rovnaký pomer poľahčujúcich
a priťažujúcich okolností (1:1) súd pri stanovení trestu aplikoval § 38 ods. 2 Trestného zákona, pretože
pri rovnakom pomere poľahčujúcich a priťažujúcich okolností sa trestná sadzba, podľa ktorej sa trest
ukladá nemení s tým, že základná trestná sadzba, z ktorej súd vychádzal bola podľa § 348 ods. 1

Trestného zákona 0 až 2 roky a uložil obžalovanej trest vo výmere 4 mesiace, teda na dolnej hranici
základnej trestnej sadzby.

Súd dáva do pozornosti, že cieľom trestného konania má byť dosiahnutie toho, aby páchateľ zaujal
ku spáchaniu trestného činu sebakritický a kajúcny postoj, ktorý sľubuje možnosť jeho nápravy,

vychádzajúc zo zásady punitur, nepecce tur (trestá sa, aby nebolo páchané zlo). Trest (osobitne trest
odňatia slobody) ako sankcia predstavuje najcitlivejší a najtvrdší prostriedok štátneho donútenia. Aj
keď trestnou sadzbou zákonodarca v súlade so zásadou nulla poena sine lege (žiaden trest bez
zákona) stanovuje súdu isté mantinely pri jeho rozhodovaní, zároveň mu ponecháva dostatočný priestor
pre individualizáciu trestu podľa okolností konkrétneho prípadu. Primeranosť trestu je nevyhnutným

predpokladom dosiahnutia výchovných účinkov trestu, keďže nevyhnutným predpokladom prevýchovy
páchateľa je jeho akceptovanie trestu ako spravodlivého následku jeho protiprávneho konania. V rámci
požiadavky primeranosti trestu zohráva významnú úlohu sudcovská individualizácia trestu, ktorá fakticky
umožňuje naplnenie tejto požiadavky v konkrétnych prípadoch. Individualizácia trestu je prostriedkom
dosiahnutia primeranosti trestu. Druh a výmera testu musia byť súdom v každom konkrétnom prípade

stanovené tak, aby zodpovedali všetkým zvláštnostiam daného prípadu (rozsudok Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky sp. zn. 4Tdo/9/2010 zo dňa 16. apríla 2013).

Súd mal vo svetle uvedeného za zrejmé, že obžalovaná má sklony k trestnej činnosti, pričom uložené
tresty odňatia slobody pozitívne neovplyvnili obžalovanú v ďalšom spôsobe jej života. Súd dospel k

záveru, že vzhľadom na nenapraviteľnosť obžalovanej, ktorú možno označiť za recidivistku, nie je na
mieste na jej prevýchovu pôsobiť iným druhom trestu, ako je nepodmienečný trest odňatia slobody.

Súd na podklade odporu zo strany Okresnej prokuratúry Dunajská Streda vec prejednal na hlavnom
pojednávaní a dospel k záveru, že vychádzajúc z okolností daného prípadu a s poukazom na osobu

obžalovanej, jej osobné a rodinné pomery, je na jej prevýchovu nutné pôsobiť na ňu nepodmienečným
trestom odňatia slobody. Žiada sa uviesť, že zrušeným trestným rozkazom bol obžalovanej uložený trest
odňatia slobody vo výmere 8 (osem) mesiacov s podmienečným odkladom jeho výkonu so skúšobnou
dobou vo výmere 2 (dva) roky.
Obžalovaná v rámci výsluchu na hlavnom pojednávaní vypovedala, že zámerne, napriek vedomosti o

povinnosti nastúpiť na výkon trestu, svoju povinnosť nesplnila. Ako dôvod svojho konania uviedla, že
mali všetci covid a že má maloleté deti, o ktoré sa musí starať. K tomu súd uvádza, že obžalovaná na
hlavnom pojednávaní vypovedala, že je slobodnou matkou 5 detí, no žije s ich otcom v nehnuteľnosti,
ktorá mu patrí. Z uvedeného súd zistil, že obžalovaná má stabilné rodinné zázemie a podporu zo strany
otca svojich detí, teda rodinné zázemie, ktoré obžalovanej poskytuje dostatočné sociálne a ekonomické

zabezpečenie, a tým aj možnosti na výkon trestu bez ohrozenia starostlivosti o deti, čo mení pohľad
súdu na schopnosť a ochotu obžalovanej vykonať uložený trest. Obžalovaná uviedla, že nenastúpila na
výkon trestu z dôvodu starostlivosti o deti. Prítomnosť otca detí v spoločnej domácnosti však eliminuje
tento dôvod ako ospravedlnenie pre nenastúpenie na výkon trestu. Stabilná rodinná situácia umožňuje,aby obžalovaná mohla plniť svoje povinnosti voči deťom aj počas výkonu trestu, pričom otec detí môže
poskytnúť potrebnú podporu a starostlivosť. Vo vzťahu k dôvodom týkajúcim sa ochorenia covid, ktorým
mala byť obžalovaná a celá jej rodina nakazená v čase nástupu obžalovanej do výkonu trestu súd

uvádza, že toto tvrdenie nebolo zo strany obžalovanej do vyhlásenia rozsudku súdom prvého stupňa
nijakým spôsobom preukázané, navyše samotná obžalovaná deklarovala, že predmetnú skutočnosť
súdu neoznámila.
Na tomto mieste konajúci súd zdôrazňuje, že účelom trestu je nielen potrestanie obžalovanej za
spáchaný trestný čin, ale aj jej výchova a prevencia pred ďalším porušovaním zákona. Pôvodný trestný

rozkaz neodrážal úplný obraz o pomeroch obžalovanej, a preto súd považoval za potrebné upraviť trest
tak, aby lepšie slúžil svojmu účelu. Prísnejší trest má za cieľ zabezpečiť, že obžalovaná pochopí vážnosť
svojho konania a bude motivovaná dodržiavať zákony v budúcnosti.

Zuvedenéhodôvoduneprichádzazpohľadusúdudoúvahyuloženieinéhotrestuakonepodmienečného
trestu odňatia slobody, ktorý je nevyhnutný z hľadiska generálnej prevencie, ale v tomto konkrétnom

prípadenajmäzhľadiska individuálnejprevencie.Sprihliadnutímnauvedené,vychádzajúczozákladnej
trestnej sadzby (0 až 2 roky) a so zreteľom na výsledky dokazovania, prihliadajúc i na priznanie skutku
obžalovanou, ale i v kontexte jej trestnej minulosti a okolnosti prejednávanej veci považuje súd uložený
nepodmienečný trest vo výmere 4 mesiace, teda pri dolnej hranici trestnej sadzby, za primeraný. Je
zjavné, že obžalovaná sa nepoučila z predchádzajúcich podmienečných trestov. K uvedenej výmere a

spôsobu výkonu - nepodmienečne, súd pristúpil najmä v kontexte recidívy zo strany obžalovanej, ktorá
sa majetkových trestných činov doteraz dopustil už 3-krát.Všetky vyššie uvedené skutočnosti z hľadiska
posúdenia osoby obžalovanej a možnosti jej nápravy svedčia pre záver, že uložený trest je zákonný,
adekvátny a plniaci svoj účel. Vzhľadom na doterajší život obžalovanej, kedy v jej prípade ide o špeciálne
recidívne konanie a keďže pred spáchaním skutku bola už 3-krát odsúdená za majetkovú trestnú činnosť

(prvý krát odsúdená v r. 2011) a aktuálne má už 3 záznamy v odpise registra trestov (všetky za trestné
činy proti majetku), považuje súd nepodmienečný spôsob výkonu trestu odňatia slobody vo výmere 4
mesiace za dôvodný, primeraný a spravodlivý a napĺňajúci účel a zmysel trestu. Trest bol uložený vo
výmere 4 mesiace prihliadajúc na postoj obžalovanej k súdenej trestnej činnosti, okolnosti spáchania
skutku a spôsobený následok. Zároveň súd v zmyslu konštatovaného a v kontexte závažnosti trestného

činu, uložený trest považuje za dostatočný na nápravu obžalovanej, ako i na ochranu spoločnosti pred
páchaním trestných činov z jej strany. Takto uložený trest súd považoval za zákonný a spravodlivý,
ktorý v prípade obžalovanej plne zodpovedá potrebám tak generálnej ako aj individuálnej prevencie a
je dostatočným prostriedkom na dosiahnutie účelu trestu.

Iný ako nepodmienečný trest odňatia slobody by z pohľadu súdu nebol účinný vo vzťahu k obžalovanej,
nakoľko bola v minulosti opakovane odsúdená a uložené tresty odňatia slobody nemali na ňu žiaden
prevýchovný účinok.

Súd zaradil obžalovanú na výkon trestu odňatia slobody do ústavu na výkon trestu s minimálnym

stupňomstráženiavzmysle§48ods.2písm.a/Trestnéhozákona,nakoľkovposledných10rokochpred
spáchaním trestného činu nebola obžalovaná vo výkone trestu odňatia slobody za úmyselný trestný čin.

S poukazom na všetky skutočnosti rozhodol súd tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré možno podať na Okresnom
súde Dunajská Streda do 15 dní od oznámenia rozsudku. Odvolanie má odkladný účinok. ( § 306/2 )
Odvolanie môžu podať:
- prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku (§ 307/1a) a to v neprospech i v prospech
obžalovaného (§ 308/1,2). V prospech obžalovaného môže podať odvolanie aj proti vôli obžalovaného

(§ 308/2)
- obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka (§ 307/1b) a to len vo svoj prospech (§
308/2)
- príbuzný obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh (pre
nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného), a to len v jeho prospech (§ 308/2)- zákonný zástupca obž., opatrovník obž. a obhajca obžalovaného pre nesprávnosť výroku, ktorý sa
priamo týka obžalovaného, a to len v jeho prospech. Ak je obž. pozbavený spôsobilosti na právne úkony
alebo ak je jeho spôsobilosť na právne úkony obmedzená, môžu podať odvolanie v prospech obž. i proti

jeho vôli (§ 308/2)
- štátny orgán starostlivosti o mládež pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka mladistvého
obžalovaného a to len v jeho prospech a to aj proti jeho vôli (§ 345/1)
- poškodený, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody, pre nesprávnosť výroku o náhrade škody (§ 307/1c),
a to v neprospech obžalovaného (§ 308/1). Ak je poškodeným právnická osoba, odvolanie môže podať

len osoba oprávnená konať za právnickú osobu (§ 68)
- zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci (§ 307/1d), (§ 45/1)
Osoby oprávnené podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môžu ho napadnúť aj preto, že
taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak
toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba.