Uznesenie – Nečinnosti orgánu verejnej správy ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 23. október 2024

Súd: Správny súd v Banskej Bystrici
Spisová značka: 12Sa/3/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 0824100310
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 10. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Drahomíra Mikulajová
ECLI: ECLI:SK:SpSBB:2024:0824100310.1

Uznesenie

Správny súd v Banskej Bystrici v právnej veci žalobkyne: A. B. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. XXXX/
XX, XXX XX C., právne zast.: JUDr. Ľudovít Surma, advokát, so sídlom Pavlice 183, 919 42 Pavlice,
IČO: 50 120 671, proti žalovanému: Nemocnica pre obvinených a odsúdených a Ústav na výkon trestu
odňatia slobody, so sídlom Súdna 15, 911 96 Trenčín, v konaní o žalobe proti nečinnosti orgánu verejnej
správy, takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu z a m i e t a.

II. Primerané finančné zadosťučinenie žalobkyni n e p r i z n á v a.

III. Žalobkyni ani žalovanému náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobkyňa sa podanou žalobou domáhala odstránenia nečinnosti orgánu verejnej správy v začatom
administratívnom konaní, ako aj priznania primeraného finančného zadosťučinenia vzniknutého
v dôsledku nečinnosti orgánu verejnej správy vo výške 2000 eur.

2. Žalovanému bol dňa 13.03.2023 doručený spisový materiál ku škodovým udalostiam zapísaným
v knihe škôd, a to (1) škodová udalosť na majetku vedená v knihe škôd pod č. b-3/2022 vo výške 22,36

eur, ktorá vznikla tým, že pri skladovaní potravín nebolo zabezpečené spotrebovanie otvorenej šunky,
čím uplynula jej doba spotreby a (2) škodová udalosť na peniazoch vedená v knihe škôd pod č. a-1/2022
vo výške 57,90 eur, ktorá vznikla nesprávnym služobným postupom (objednanie komodity obyčajné
párky u iného ako u zmluvného dodávateľa mäsových výrobkov), na základe čoho začal žalovaný proti
žalobkyni pod sp. zn. N ZVJS-00790/1-TN-2023 konanie o povinnosti nahradiť škodu vo výške 80,26 eur,
v ktorom bolo dňa 17.10.2023 vydané meritórne rozhodnutie. Voči tomuto rozhodnutiu podala žalobkyňa

odvolanie a odvolací orgán zrušil odvolaním napadnuté rozhodnutie sp. zn. N ZVJS-00790/1-TN-2023
zo dňa 17.10.2023 z dôvodu nedostatočného zistenia skutkového stavu. Zároveň odvolací orgán vec
nevrátilnanovéprerokovaniearozhodnutienakoľkoďalšiekonanievovecipovažovalzanehospodárne.

3. Žalobkyňa po zrušení rozhodnutia podala sťažnosť na nečinnosť žalovaného v konaní, a to
priamo žalovanému ako aj odvolaciemu orgánu. Žalovaný a ani odvolací orgán sťažnosti nevyhoveli

a konanie vedené pod sp. zn. N ZVJS-00790/1-TN-2023 tak podľa názoru žalobkyne nebolo ukončené
administratívnym rozhodnutím. Žalobkyňa sa teda cíti byť ukrátená na jej právach a právom chránených
záujmoch, ktoré sú porušované nečinnosťou orgánu verejnej správy, keďže žalovaný proti nej vedie
administratívne konanie, v ktorom svojvoľne porušuje zákon a doposiaľ nevydal konečné rozhodnutie,
čím porušuje legitímne očakávania žalobkyne na zákonnom postupe orgánu verejnej moci a právo
žalobkyne na rovnaké zaobchádzanie.4. Z vyjadrenia žalovaného k podanej správnej žalobe vyplýva, že žalobkyňa disponuje informáciou
o vydanom zázname o trvalom upustení od vymáhania pohľadávky a súčasne má vedomosť o tom,
že žalovaný ho považuje za rozhodnutie vo veci. Napriek tejto skutočnosti sa žalobkyňa domáha

vydania rozhodnutia vo veci a súčasný stav vníma ako nečinnosť žalovaného. Ustanovenie § 9 ods.
2 zákona 374/2014 Z. z. o pohľadávkach štátu a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej
len „Zákon o pohľadávkach štátu“) vylučuje pôsobnosť právnej úpravy zákona č. 71/1967 Zb. o
správnom konaní (správny poriadok) na vydanie rozhodnutia a demonštratívnym spôsobom upravuje
náležitosti rozhodnutia. Súčasne toto ustanovenie vylučuje súdny prieskum rozhodnutia o trvalom

upustení od vymáhania pohľadávky štátu. Z uvedeného vyplýva, že napriek subjektívnemu tvrdeniu
žalobkyne, že nebolo vydané rozhodnutie vo veci, žalovaný toto rozhodnutie (vo forme záznamu
o trvalom upustení) vydal dňa 05.02.2024 na základe právneho názoru druhostupňového orgánu v
súlade s interným predpisom - Rozkazom generálneho riaditeľa č. 47/2014 o evidencii a náhrade
škôd v podmienkach Zboru väzenskej a justičnej stráže v platnom znení. V žiadnom prípade teda nie
je možné uvažovať o nečinnosti žalovaného. Zároveň správny súd nie je príslušný na preskúmanie

tohto rozhodnutia. V nadväznosti na vyššie uvedené žalovaný konštatuje, že správna žaloba proti
nečinnosti je neopodstatnená a vychádza z nesprávnej interpretácie postupu žalovaného, resp. zo
subjektívneho posúdenia konečného rozhodnutia. Konečným rozhodnutím vo veci (rozhodnutie o
upustení od vymáhania náhrady škody) nebolo žiadnym spôsobom zasiahnuté do práv a právom
chránených záujmov žalobkyne, preto aj požiadavka finančného zadosťučinenia je zo strany žalobkyne

nemiestna.

5. Na uvedené vyjadrenie žalovaného reagovala žalobkyňa podanou replikou, v ktorej poukázala na fakt,
že rozhodnutiu o trvalom upustení od vymáhania pohľadávky právny poriadok nepriznáva účinok, ktorý
by spôsoboval zastavenie prebiehajúcich konaní, v ktorých správca predmetnú pohľadávku uplatňuje

alebo vymáha, ale je len podnetom k tomu, aby sa správca týmto rozhodnutím riadil a prijal podľa
povahy veci potrebné kroky k tomu, aby boli ukončené konania, ktoré začal za účelom uplatnenia
alebo vymoženia predmetnej pohľadávky. Žalobkyňa ďalej uvádza, že ak žalovaný do roka zruší svoj
záznam, administratívne konanie proti žalobkyni bude ďalej prebiehať resp. nikdy sa neskončilo, keďže
pohľadávka žalovaného nezanikla. Ani prípadný zánik pohľadávky štátu však sám osebe nespôsobuje

zastavenie konania proti žalobkyni. To je možné až na základe rozhodnutia žalovaného vydaného podľa
zákona č. 73/1998 Z. z. o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby,
Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky a Železničnej polície (ďalej len „Zákon o štátnej
službe príslušníkov“). Z gramatického, systémového ani teleologického výkladu všetkých ustanovení
Zákona o pohľadávkach štátu podľa žalobkyne nevyplýva, že by tento zákon upravoval skončenie

akéhokoľvek administratívneho, súdneho alebo vykonávacieho konania vedeného podľa osobitných
zákonov, a to vydaním rozhodnutia o upustení od vymáhania pohľadávky štátu, a preto vydaním
záznamu ani rozhodnutia o trvalom upustení od vymáhania pohľadávky štátu nie je možné právoplatne
ukončiť administratívne konanie vedené proti žalobkyni a žalovaný je v tomto konaní nečinný, keďže
doposiaľ nevydal rozhodnutie, ktorým by toto konanie skončilo.

6. Podľa § 243 ods. 2 Zákona o štátnej službe príslušníkov; odvolací orgán je povinný rozhodnúť
o odvolaní bezodkladne, spravidla do 60 dní odo dňa podania odvolania, a to po predchádzajúcom
prerokovaní v poradnej komisii, ak tento zákon neustanovuje inak. Ak nemôže odvolací orgán rozhodnúť
o odvolaní do 60 dní odo dňa podania odvolania, je povinný o tom policajta písomne vyrozumieť.

7. Podľa § 243 ods. 3 Zákona o štátnej službe príslušníkov; odvolací orgán preskúma napadnuté
rozhodnutie v celom rozsahu; ak je to nevyhnutné, doterajšie konanie doplní, prípadne zistené
nedostatky odstráni.

8. Podľa § 243 ods. 4 Zákona o štátnej službe príslušníkov; ak sú na to dôvody, odvolací orgán
rozhodnutie zmení alebo zruší, inak odvolanie zamietne a rozhodnutie potvrdí.

9. Podľa § 243 ods. 5 Zákona o štátnej službe príslušníkov; odvolací orgán rozhodnutie zruší a vec vráti
oprávnenému orgánu, ktorý ho vydal, na nové prerokovanie a rozhodnutie, ak je to vhodnejšie najmä

z dôvodov rýchlosti alebo hospodárnosti; oprávnený orgán je právnym názorom odvolacieho orgánu
viazaný.10. Podľa § 2 písm. a) Zákona o pohľadávkach štátu; na účely tohto zákona pohľadávkou štátu je právo
štátu na peňažné plnenie, ktoré vzniklo zo zákona, na základe zákona, z činnosti správcu pohľadávky
štátu alebo na základe činnosti správcu pohľadávky štátu, jeho hodnota je určená alebo určiteľná a

dlžník je známy.

11. Podľa § 9 ods. 1 písm. c) Zákona o pohľadávkach štátu; správca môže trvale upustiť od vymáhania
pohľadávky štátu, ak je zrejmé, že ďalšie vymáhanie by bolo nehospodárne.

12. Podľa § 9 ods. 2 Zákona o pohľadávkach štátu; rozhodnutie o trvalom upustení od vymáhania
pohľadávky štátu obsahuje najmä označenie dlžníka, právny dôvod vzniku pohľadávky štátu, sumu
pohľadávky štátu a dôvod trvalého upustenia od vymáhania pohľadávky štátu. Na vydanie rozhodnutia o
trvalom upustení od vymáhania pohľadávky štátu sa nevzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní;
toto rozhodnutie nie je preskúmateľné správnym súdom. Dlžník sa o trvalom upustení od vymáhania
pohľadávky štátu neupovedomuje.

13. Podľa § 13 ods. 1 písm. c) Zákona o pohľadávkach štátu; pohľadávka štátu zaniká uplynutím jedného
roku od platnosti rozhodnutia o trvalom upustení od vymáhania pohľadávky štátu, ak dlžník neuspokojí
pohľadávku štátu.

14. Na základe obsahu podanej správnej žaloby a následných vyjadrení účastníkov konania správny
súd vníma medzi účastníkmi za spornú skutočnosť, či žalovaný, ako orgán verejnej správy, je nečinný
v začatom administratívnom konaní, resp. či sa administratívne konanie skončilo.

15. Žalovaný po zrušení rozhodnutia o náhrade škody bol viazaný právnym názorom odvolacieho

orgánu, ktorý uviedol, že bez zabezpečenia znaleckého dokazovania nie je možné presne a úplne
zistiť skutočný stav veci, a teda ani postupovať ďalej v konaní v súlade so Zákonom o štátnej službe
príslušníkov. S prihliadnutím na nevyhnutnú potrebu zabezpečenia znaleckého dokazovania, ktorého
náklady by znášal oprávnený orgán bez ohľadu na výsledok konania, s poukazom na požadovanú
výšku náhrady škody, je ďalšie vedenie konania o náhrade škody nehospodárne. Z uvedených dôvodov

tak odvolací orgán nedoplnil dokazovanie zabezpečením znaleckého posudku a ani vec nevrátil
prvostupňovému orgánu verejnej správy na nové prerokovanie a rozhodnutie, v rámci ktorého by mu
musel uložiť povinnosť zabezpečiť do konania znalecký posudok.

16. V administratívnom konaní vedenom žalovaným tak vznikla situácia, keď žalovaný pohľadávku

z titulu náhrady škody voči žalobkyni viedol, no nemohol nanovo prerokovať a rozhodnúť vo veci, keďže
odvolací orgán vo svojom rozhodnutí len zrušil napadnuté rozhodnutie žalovaného bez možnosti nového
rozhodnutia vo veci. Žalovaný tak musel pristúpiť ako správca majetku štátu k vydaniu rozhodnutia
o trvalom upustení od vymáhania pohľadávky štátu formou záznamu, keďže ďalšie vymáhanie by bolo
nehospodárne, v súlade s právnym názorom vyjadreným odvolacím orgánom. Rozhodnutie o trvalom

upustení od vymáhania pohľadávky štátu je inštitút, ktorý môže správca použiť z vlastnej iniciatívy (nie
na požiadanie dlžníka) ak sú splnené zákonom ustanovené predpoklady. Správca môže trvale upustiť
od vymáhania pohľadávky štátu, ak je zo všetkých okolností zrejmé, že ďalšie vymáhanie by bolo
nehospodárne, pretože je pravdepodobné, že výťažok, ktorý by sa pri jej vymáhaní dosiahol, nepostačí
ani na krytie nákladov spojených s vymáhaním pohľadávky štátu.

17. Správny súd má za preukázané, že žalovaný nebol nečinný v administratívnom konaní a vykonal
všetko, čo právny poriadok pripúšťa v tejto špecifickej situácií, aby ukončil administratívne konanie. Čo
sa týka tvrdenia žalobkyne, že vydaním rozhodnutia o trvalom upustení od vymáhania pohľadávky štátu,
predmetná pohľadávka nezanikla a stále ju možno do uplynutia jedného roku od platnosti rozhodnutia o

trvalomupustenívymáhať,t.j.administratívnekonanieeštestáleniejeukončené,správnysúdpodotýka,
že pri ustanovení § 13 Zákona o pohľadávkach štátu nejde o úpravu zániku záväzkov nad rámec
predpisov občianskeho práva, ale o moment zániku pohľadávky štátu v rámci jej správy pre správcu ako
veriteľa. Jedným z následkov zániku pohľadávky štátu je jej odpísanie z účtovnej evidencie, prípadne
z osobitnej evidencie splatných pohľadávok a registra splatných pohľadávok štátu. Zánikom pohľadávky

štátu správcovi zaniká povinnosť ju vymáhať, účtovať o nej, atď. Zánik záväzku žalobkyne (ako dlžníka)
sa však riadi všeobecnými predpismi občianskeho práva (nemožnosť plnenia - § 575 ods. 2 zákona č.
40/1964 Zb. Občiansky zákonník).18. Po preskúmaní žalobkyňou uvádzaných skutočností, po oboznámení sa s vyjadreniami účastníkov
konania ako aj predloženými administratívnymi spismi, správny súd konštatuje, že nezistil stav, v ktorom
by žalovaný ako orgán verejnej správy protiprávne nepokračoval v začatom administratívnom konaní

t. j. nečinnosť žalovaného. Žalovaný po vydaní rozhodnutia vo veci odvolacím orgánom postupoval
v rámci dostupných možností ďalej v administratívnom konaní a vydal rozhodnutie o trvalom upustení
od vymáhania pohľadávky štátu formou záznamu. Toto rozhodnutie nie je preskúmateľné správnym
súdom a dlžník sa o trvalom upustení od vymáhania pohľadávky štátu neupovedomuje. V súčasnosti
tedažalovanýužnijaknepokračujevadministratívnomkonaní,pohľadávkaštátuzaniklaanevymáhasa,

tým pádom vydaním predmetného rozhodnutia možno administratívne konanie považovať za ukončené.
Na základe uvedeného správny súd žalobu zamietol, aplikujúc ustanovenie § 249 SSP.

19. V súvislosti s návrhom žalobkyne na priznanie primeraného finančného zadosťučinenia vo výške
2000 eur vzniknutého v dôsledku nečinnosti orgánu verejnej správy správny súd rozhodol, že primerané
finančné zadosťučinenie sa žalobkyni nepriznáva. Nakoľko správny súd nezistil dôvodnosť žaloby,

nemohol ani priznať primerané finančné zadosťučinenie (§ 250 ods. 3 SSP a contratio).

20. O náhrade trov konania rozhodol správny súd podľa § 167 ods. 1 SSP a contrario, podľa ktorého
má právo na náhradu trov konania len žalobca, ktorý bol v konaní celkom alebo sčasti úspešný. Keďže
žalobkyňa v konaní pred správnym súdom nebola úspešná, správny súd jej náhradu trov konania

nepriznal. Správny súd zároveň nezistil podmienky na rozhodnutie podľa § 168 SSP, v zmysle ktorého
môže správny súd priznať úspešnému žalovanému právo na náhradu trov konania voči žalobcovi iba,
ak to možno spravodlivo požadovať.

Poučenie:

Toto uznesenie nadobúda právoplatnosť jeho doručením.

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť (§ 439 ods. 1 SSP a § 439 ods. 2, 3 SSP
a contr.).

O kasačnej sťažnosti rozhoduje kasačný súd – Najvyšší správny súd Slovenskej republiky (§ 438

ods. 2 SSP). Kasačná sťažnosť musí byť podaná na Správnom súde v Banskej Bystrici (§ 444 SSP)
vlehotejednéhomesiacaoddoručeniarozhodnutiaoprávnenémusubjektu(§443ods.1SSP).Kasačnú
sťažnosťtrebapredložiťvpotrebnompočterovnopisovsprílohamitak,abysajedenrovnopissprílohami
mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami
(§ 56 ods. 3 SSP).

Podľa § 445 ods. 1, 2 SSP, (1) v kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania
podľa § 57 uviesť
a) označenie napadnutého rozhodnutia,
b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené,

c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440
sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"),
d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).
(2) Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.

Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom, povinnosť zastúpenia
advokátom sa vzťahuje aj na spísanie kasačnej sťažnosti (§ 449 SSP).