Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 12. september 2024

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 5Tos/105/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2124010663
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 09. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martin Žovinec
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2024:2124010663.1

Uznesenie

KrajskýsúdvTrnavevsenátezloženomzpredsedusenátuJUDr.MartinaŽovincaasudcovMgr.Kristíny
Ferencziovej a Mgr. Michala Polláka, v trestnej veci odsúdeného: A. B., nar. XX.XX.XXXX, o návrhu na
zmenuspôsobuvýkonutrestuodňatiaslobody,osťažnostiodsúdenéhoprotiuzneseniuOkresnéhosúdu
Trnava zo dňa 17.04.2024, č.k. 2Nt/20/2024-27, na neverejnom zasadnutí konanom dňa 12.09.2024
takto

r o z h o d o l :

Podľa § 193 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku sa sťažnosť odsúdeného A. B., nar. XX.XX.XXXX
zamieta.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením Okresný súd Trnava rozhodol podľa § 9 ods. 2, ods. 4 písm. a) zákona o
výkone trestu odňatia slobody tak, že zamietol návrh odsúdeného A. B., nar. XX.XX.XXXX v C., bytom
D. E. F. XX, t. č. v Ústave na výkon trestu odňatia slobody a Ústave na výkon väzby Leopoldov z

07.03.2024 na zmenu spôsobu výkonu postupne uložených trestov odňatia slobody so zaradením do
ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia trestným rozkazom Okresného súdu Trnava č.
k. 0T/148/2023-60 z 01.082023 podľa § 348 ods. 1 Trestného zákona vo výmere 8 (osem) mesiacov
a trestným rozkazom Okresného súdu Trnava č. k. 0T/163/2023-53 z 21.08.2023 podľa § 348 ods. 1
Trestného zákona vo výmere 12 (dvanásť) mesiacov.
2. Proti uvedenému uzneseniu podal odsúdený na verejnom zasadnutí, ihneď po jeho vyhlásení,

sťažnosť, ktorú bližšie neodôvodnil. Prokurátor sa na verejnom zasadnutí vzdal práva podať sťažnosť.
3. Podľa § 192 ods. 1 Trestného poriadku pri rozhodovaní o sťažnosti preskúma nadriadený orgán
a) správnosť výrokov napadnutého uznesenia, proti ktorým sťažovateľ podal sťažnosť, a
b) konanie predchádzajúce týmto výrokom napadnutého uznesenia.
Podľa § 193 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku nadriadený orgán zamietne sťažnosť, ak nie je dôvodná.
4. Krajský súd v Trnave na podklade podanej sťažnosti podľa § 192 ods. 1 Trestného poriadku,

preskúmal správnosť a zákonnosť všetkých výrokov napadnutého uznesenia, proti ktorým sťažovateľ
podal sťažnosť, ako aj správnosť postupu konania, ktoré týmto výrokom predchádzalo. Sťažnosť
podala oprávnená osoba, v zákonnej lehote a smeruje voči rozhodnutiu, proti ktorému je tento opravný
prostriedok prípustný.
5. Preskúmaním napadnutého rozhodnutia a konania, ktoré jeho vydaniu predchádzalo sťažnostný súd
zistil nasledovné.

6. Napadnutým uznesením rozhodol prvostupňový súd o návrhu odsúdeného zo dňa 04.03.2024,
doručeného súdu prvého stupňa dňa 07.03.2024 na preradenie do ústavu s minimálnym stupňom
stráženia.
7. Prvostupňový súd napadnutým uznesením zamietol návrh odsúdeného s odôvodnením, že u
odsúdeného neboli splnené všetky zákonné podmienky na rozhodnutie o zmene spôsobu výkonu trestu
odňatia slobody preradením do ústavu s miernejším stupňom stráženia, formálna podmienka bola u

odsúdeného preukázateľne splnená 08.03.2024, ale materiálna podmienka splnená nebola. Poukázal
na to, že odsúdený plní ciele programu zaobchádzania iba čiastočne, pričom tento záver je opretý oskutočnosť, že odsúdený neprejavoval záujem o prácu a k trestnej činnosti zaujal len čiastočne kritický
postoj. Súd prvého stupňa uviedol, že v deň verejného zasadnutia v stredu bol odsúdený opätovne
pracovne zaradený od pondelka, čo by mohlo nasvedčovať, že odsúdený prejavil záujem o prácu, avšak

toto mohlo byť ovplyvnené tým, že odsúdenému bol známy obsah hodnotenia z 11.03.2024. Samotný
zástupca ústavu uviedol, že vzhľadom na krátkosť nie je možné bližšie hodnotiť toto pracovné zaradenie.
Zhodou okolností jeho posledné pracovné zaradenie bolo na pracovisku zameranom na kovovýrobu,
odkiaľ bol vyradený pre nedostatočné osobnostné predpoklady. Pokiaľ ide o postoj odsúdeného ako
osoby špeciálneho recidivistu vo vzťahu k prečinu marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa §

348 ods. 1 písm. d) Trestného zákona k ním páchanej trestnej činnosti, tento by mal byť podľa
hodnotenia odsúdeného čiastočne kritický, keď na jednej strane odsúdený priznáva spáchanie skutkov
a čiastočne identifikuje okolnosti, ktoré ho viedli k páchaniu trestnej činnosti, avšak na druhej strane
svoju trestnú činnosť bagatelizuje. Súd prvého stupňa ďalej uviedol, že nemal možnosť zistiť priamo od
odsúdeného, aký zaujal postoj k spáchanej trestnej činnosti, keďže odsúdený na verejnom zasadnutí
odoprel vypovedať. Poukázal na to, že odsúdený sa nepravidelne zapája do aktivít zameraných na

všeobecný rozvoj osobnosti odsúdeného a v rámci programu zaobchádzania je odsúdený vedený okrem
iného k zmysluplnému tráveniu voľného času, takže ani po týchto stránkach nie je výkon trestu odňatia
slobody odsúdeným optimálny.
8. Pokiaľ ide o konanie, ktoré predchádzalo vydaniu napadnutého uznesenia, toto bolo vykonané
v súlade s príslušnými ustanoveniami Trestného poriadku. Prvostupňový súd na rozhodnutie o návrhu

odsúdeného na zmenu spôsobu výkonu trestu nariadil a vykonal verejné zasadnutie, na ktorom sa
zúčastnil odsúdený, zástupca ÚVTOS, prokurátor. Súd prvého stupňa na verejnom zasadnutí oboznámil
všetky potrebné listinné dôkazy a odsúdenému dal možnosť realizovať jeho práva, ktoré mu vyplývajú
z ustanovení Trestného poriadku.
9. Pokiaľ ide o správnosť napadnutého výroku, sťažnostný súd považuje aj napadnutý výrok za

vecne správny. Prvostupňový súd vykonal dokazovanie v rozsahu potrebnom na svoje rozhodnutie a
skutočnosti, ktoré zistil z vykonaného dokazovania správne vyhodnotil.
10. Sťažnostný súd pre zvýraznenie správnosti úvah prvostupňového súdu opakuje, že predpokladom
narozhodnutiesúduozmenespôsobuvýkonutrestuodňatiaslobodypreradenímodsúdenéhodoústavu
na výkon trestu s nižším stupňom stráženie je plnenie programu zaobchádzania (materiálna podmienka)

a zároveň výkon príslušnej časti uloženého trestu odňatia slobody (formálna podmienka).
11. Na zmenu spôsobu výkonu trestu preradením do ústavu s nižším stupňom stráženia sa v zmysle
zákona vyžaduje kumulatívne splnenie týchto dvoch podmienok. Prvostupňový súd v tomto smere
správne zistil, že odsúdený splnil formálnu podmienku na zmenu spôsobu výkonu trestu, pričom správny
bol aj jeho záver o nesplnení materiálnej podmienky, ktorá sa týka plnenia programu zaobchádzania.

12. V uvedenej súvislosti sťažnostný súd konštatuje, že z hodnotenia odsúdeného poskytnutého
Ústavom na výkon trestu odňatia slobody nevyplývajú skutočnosti, na základe ktorých by bolo možné
prijať záver o významnejšej aktivite odsúdeného pri plnení programu zaobchádzania, keďže jeho ciele
odsúdený plní len čiastočne, tak ako to konštatoval aj prvostupňový súd v napadnutom uznesení.
Nemožno tiež opomenúť stanovisko riaditeľa ústavu, podľa ktorého odsúdený čiastočne preukazuje

splnenie podmienok na zmenu spôsobu výkonu trestu a neodporúča zmenu spôsobu výkonu trestu
odňatia slobody.
13. Aj podľa názoru sťažnostného súdu odsúdený svojím správaním počas výkonu trestu dostatočne
nepreukázal svojou osobnou aktivitou negatívny postoj k páchanej trestnej činnosti, ani snahu o svoje
polepšenie sa v budúcnosti. V tomto smere sa odsúdený javí skôr ako pasívny užívateľ pobytu vo výkone

trestu odňatia slobody bez vlastného aktívneho prístupu, ktorý by mohol zakladať záver o vhodnosti jeho
preradenia do výkonu trestu s minimálnym stupňom stráženia.
14. S poukazom na všetky uvedené skutočnosti aj sťažnostný súd dospel k záveru, že odsúdený si zatiaľ
nevytvoril dostatočné podmienky pre preradenie do nižšieho stupňa stráženia a je potrebné na neho
naďalej pôsobiť výchovnými prostriedkami počas výkonu trestu odňatia slobody v ústave so stredným

stupňom stráženia.
15. S poukazom na vyššie uvedené sťažnostný súd vyhodnotil sťažnosť odsúdeného ako nedôvodnú a
podľa § 193 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku ju zamietol.

Toto uznesenie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný riadny opravný prostriedok.