Rozsudok – Ostatné ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 25. september 2024

Súd: Najvyšší správny súd SR
Spisová značka: 7Ssk/111/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5021200392
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 09. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Martinčeková

ECLI: ECLI:SK:NSSSR:2024:5021200392.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany

Martinčekovej a členov senátu Mgr. Michala Novotného a JUDr. Martina Tisa, v právnej veci žalobcu:
Mestská teplárenská spoločnosť, a. s., so sídlom Palárikova 88, 022 01 Čadca, IČO: 36 389 480,
právnezastúpenýJUDr.MichaelouBojkovou,LL.M.,advokátkousosídlomPalárikova88,02201Čadca,
proti žalovanému: Národný inšpektorát práce, so sídlom Masarykova 10, 040 01 Košice, v konaní o
preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. O-176/2021, č. sp. NIP/NIP_PO/BEZ/2021/3450
zo dňa 29.06.2021, o kasačnej sťažnosti žalovaného proti rozsudku Krajského súdu v Žiline č. k.
30S/142/2021 zo dňa 26.04.2023, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok Krajského súdu v Žiline č. k. 30S/142/2021 zo dňa 26.04.2023 sa zrušuje a vec sa vracia
Správnemu súdu v Banskej Bystrici na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom č. k. 30S/142/2021 zo dňa 26.04.2023 Krajský súd v Žiline ako správny
súd postupom podľa § 191 ods. 1 písm. d) zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej
len „SSP“) zrušil rozhodnutie žalovaného č. O-176/2021, č. sp. NIP/NIP_PO/BEZ/2021/3450 zo dňa
29.06.2021 (ďalej len „preskúmavané rozhodnutie“) a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Žalobcovi priznal
voči žalovanému právo na úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania.
2. Preskúmavaným rozhodnutím žalovaný zamietol odvolanie žalobcu a potvrdil rozhodnutie

Inšpektorátu práce Žilina (ďalej len „prvostupňový správny orgán“) č.: 95/2021- IZA-2.2/pok/R/M, č. sp.
IPZA/IPZA_PRODD/ROZ/2021/865 zo dňa 14.04.2021 (ďalej len „prvostupňové rozhodnutie“) o uložení
pokuty vo výške 800 eur za porušenie § 97 ods. 10 zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení
neskoršíchpredpisov(ďalejlen„Zákonníkpráce“)tým,žezamestnancižalobcuD.M.(nar.XX.XX.XXXX,
pracovná zmluva zo dňa 02.01.2012), R. R. (nar. XX.XX.XXXX, pracovná zmluva zo dňa 01.10.2007)
a H. M. (nar. XX.XX.XXXX, pracovná zmluva zo dňa 01.06.2004) (ďalej tiež len „zamestnanci“), v
kalendárnom roku 2019 vykonávali prácu nadčas v rozsahu vyššom ako 400 hodín; konkrétne D.

M. odpracoval 558,75 hodín práce nadčas, R. R. odpracoval celkovo 422,75 hodín práce nadčas a
H. M. odpracoval celkovo 484,25 hodín práce nadčas. Z odôvodnenia prvostupňového rozhodnutia
vyplýva, že v protokole o výsledku inšpekcie práce č.: IZA-48-12-2.2/P-E22,24,25-20 zo dňa 04.09.2020
(ďalej len „protokol“), ktorý bol prerokovaný dňa 04.09.2020 s predsedom predstavenstva žalobcu, bolo
skonštatovaných celkovo desať nedostatkov a správne konanie o uložení pokuty sa voči žalobcovi vedie
za porušenie v bode 4, podľa ktorého zo zamestnávateľom predloženej evidencie pracovného času a
nadčasu, knihy príchodov a odchodov, potvrdenia o príjmoch a zrážkach bolo zistené, že menovaní

zamestnanci v kalendárnom roku 2019 vykonali prácu nadčas, v rozsahu vyššom ako 400 hodín;
vyčíslenie je uvedené v prílohe č. 1 k protokolu; čím porušil § 97 ods. 10 Zákonníka práce.
3. Žalovaný v odôvodnení preskúmavaného rozhodnutia mal za to, že prvostupňový správny orgán
jednoznačne preukázal, že žalobca ako zamestnávateľ porušuje povinnosti vyplývajúce z predpisovuvedených v § 2 ods. 1 písm. a) v prvom bode zákona č. 125/2006 Z. z. o inšpekcii práce a o zmene a
doplnení zákona č. 82/2005 Z. z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení
niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o inšpekcii práce“), konkrétne

ustanovenie § 97 ods. 10 Zákonníka práce. Poukázal na úpravu podľa § 1 vyhlášky č. 151/2005 Z. z., §
27 zákona č. 657/2004 Z. z o tepelnej energetike (ďalej len „zákon o tepelnej energetike“) a § 3 zákona
č. 42/1994 Z. z. o civilnej ochrane obyvateľstva (ďalej len „zákon o civilnej ochrane obyvateľstva“),
pokiaľ ide o inštitút mimoriadnej situácie. Námietku žalobcu o zmätočnosti prvostupňového rozhodnutia
vyhodnotil ako nedôvodnú. Uviedol, že zmätočnosť rozhodnutia podľa žalobcu spočívala v tom, že

inšpektorát práce na strane 7 svojho rozhodnutia uviedol nesprávny právny predpis, ktorým definoval
vznik mimoriadnej situácie. Prvostupňový správny orgán pristúpil v odôvodnení svojho rozhodnutia k
citácii zákona o tepelnej energetike, ktorý priamo v § 27 písm. a) obsahuje odkaz na ustanovenie § 3
zákona o civilnej ochrane obyvateľstva. Prvostupňový správny orgán dostatočne ozrejmil nevyhnutnosť
uloženia sankcie za zistené porušenie, pričom sa pridržiaval ustanovenia § 19 ods. 6 zákona o inšpekcii
práce a výšku pokuty náležite zdôvodnil. Prvostupňový správny orgán uviedol, akou správnou úvahou

bol pri ukladaní pokuty vedený a pridržal sa pritom zásady uvedenej v § 3 ods. 5 zákona č. 71/1967
Zb. o správnom konaní (Správny poriadok) (ďalej len „Správny poriadok“) rozhodnúť v obdobných
prípadoch rovnako. Prvostupňový správny orgán dostatočne a vyčerpávajúcim spôsobom ozrejmil
žalobcovi význam dodržiavania zákonom stanoveného rozsahu maximálneho počtu hodín nadčasov.
Sám žalovaný zdôraznil výnimočnú povahu práce nadčas, ktorá by nemala byť súčasťou plánovania

a rozvrhovania pracovného času. V tejto súvislosti s odkazom na obsah administratívneho spisu, a to
konkrétne na dohody o vykonaní práce nadčas zo dňa 30.12.2018 a 30.12.2019 zvýraznil, že žalobca
uzatvoril dohody o práci nadčas vopred na obdobie celého roka, čím sa popiera akákoľvek výnimočnosť
a ani prechodná a naliehavá zvýšená potreba práce daná nie je.
4. Žalovaný sa nestotožnil s odvolacou námietkou žalobcu, podľa ktorej pokuta vo výške 800 eur

je neprimerane vysoká. Uloženie pokuty v stanovenej výške je nevyhnutné jednak z dôvodu postihu
protiprávneho správania a jednak z dôvodu potreby a nevyhnutnosti preventívneho pôsobenia orgánov
inšpekcie práce. Pri uložení pokuty prvostupňový správny orgán správne vychádzal zo základných rovín
pre ukladanie sankcie, teda preventívnej a represívnej, pričom postih za správny delikt musí mať silu
odradiť od nezákonného postupu. Pokuta vo výške 800 eur nemôže pre žalobcu predstavovať postih

neprimerane prísny a je primeraná zistenému nedostatku. Neodporuje zásade premietnutej v úprave
podľa § 3 ods. 5 Správneho poriadku, čiže správne orgány dbali o to, aby v rozhodovaní o skutkovo
zhodných alebo obdobných prípadoch nevznikali neodôvodnené rozdiely.
5. Žalovaný zdôraznil princíp absolútnej objektívnej zodpovednosti právnických osôb za správne
delikty, z ktorého vyplýva, že existencia úmyslu či nedbanlivosti je irelevantná. Objektívny charakter

zodpovednosti žalobcu spočíva v tom, že je zodpovedný už tým, že k samotnému porušeniu došlo bez
ohľadu na to, či sa jedná o zavinené alebo nezavinené konanie alebo opomenutie. Svojej zodpovednosti
by sa žalobca mohol zbaviť iba za predpokladu, ak by predložil také dôkazy, ktoré by jednoznačne
potvrdzovali, že zistený správny delikt nespáchal. Také dôkazy zo strany žalobcu predložené neboli.
6. Správny súd v napadnutom rozsudku námietku o strete zákonných povinností žalobcu, vyplývajúcu z

jeho odvolania, správny súd považoval za relevantnú, teda za týkajúcu sa veci a zároveň za konkrétnu,
teda formulovanú dostatočne jasným spôsobom. Už prvostupňový správny orgán mal podľa názoru
správneho súdu reagovať na argumentáciu žalobcu obsiahnutú v jeho vyjadrení k začatiu konania o
uložení pokuty, kde takúto námietku vzniesol, a to zrozumiteľným a dostatočným odôvodnením svojho
rozhodnutia. Vtedy by bolo možné odôvodnenie rozhodnutia inšpektorátu práce považovať za súladné

s úpravou podľa § 47 ods. 3 Správneho poriadku v spojení s § 21 ods. 3 zákona o inšpekcii práce. Aj v
odôvodnení preskúmavaného rozhodnutia absentujú dostatočné dôvody, ktorými by žalovaný reagoval
na túto relevantnú odvolaciu námietku.
7. Správny súd skonštatoval, že žalovaný okrem stotožnenia sa so závermi inšpektorátu práce
neuvádza žiadne vlastné hodnotenia konkrétne vymedzenej odvolacej námietky žalobcu o kolízii

právnych povinností žalobcu. Žalovaný sa v citovanej časti odôvodnenia zameriava len na zvýraznenie
výnimočnosti a prechodnosti potreby práce nadčas, bez zaujatia konkrétneho stanoviska k samotnej
namietanej kolízii právnych povinností žalobcu.
8. Správny súd tiež s poukazom na § 28 ods. 1 Trestného zákona, skonštatoval relevantnosť uvedenej
námietky žalobcu, ktorá ak by bola vecne dôvodná, mala by zásadný dopad na rozhodnutie vo veci.

V danom prípade sa nejedná o vyhodnotenie skutočností, ktoré by boli spojené, resp. by zakladali len
určitéliberačnédôvody,ktorévšakprávnaúpravavsúvislostisporušenímpredmetnejprávnejpovinnosti
žalobcu podľa § 97 ods. 10 Zákonníka práce ani neupravuje, ale o vyhodnotenie skutočností, ktoré
sú spojené s otázkou samotnej protiprávnosti konania žalobcu. K takejto námietke žalobcu je tedanevyhnutné zaujať konkrétne stanovisko, ktorého absencia v rozhodnutiach správnych orgánov zakladá
záver správneho súdu o ich nepreskúmateľnosti a naplnení dôvodu zrušenia podľa § 191 ods. 1 písm.
d) SSP.

9. K ďalším žalobným námietkam správny súd skonštatoval, že s ohľadom na dôvod zrušenia
preskúmavaného rozhodnutia nebol priestor pre ich vecné posudzovanie, nakoľko by závery správneho
súdu boli predčasnými. Až dostatočné odôvodnenie rozhodnutia žalovaného a z neho vyplývajúce
dostatočné dôvody, a teda odpoveď na nastolenú relevantnú odvolaciu námietku žalobcu o plnení jeho
zákonnej povinnosti podľa § 15 ods. 1, písm. a), § 19 ods. 3 zákona č. 657/2004 Z. z., by dalo správnemu

súdu priestor pre vysporiadanie sa s námietkou započítania času práce označených zamestnancov do
práce nadčas na základe dohody podľa § 97 ods. 8 písm. a), písm. b) zákona č. 657/2004 Z. z. (správne
Zákonníka práce, pozn. súdu) a tiež s otázkou splnenia podmienok práce nadčas na základe dohody
v zmysle úpravy § 97 ods. 5 zákona č. 657/2004 Z. z. (správne Zákonníka práce, pozn. súdu), teda
existencie naliehavej a dočasnej potreby alebo verejného záujmu.
10. Proti tomuto rozsudku podal kasačnú sťažnosť žalovaný (ďalej aj ako „sťažovateľ“) z dôvodu podľa

§ 440 ods. 1 písm. g) SSP. Žiadal, aby kasačný súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil správnemu
súdu na ďalšie konanie
11. Sťažovateľ uviedol, že v danom prípade sa nejedná o kolíziu dvoch právnych povinností, ale o
súbeh zákonných povinností - právnych úprav, ktoré je potrebné dodržiavať súčasne. Tieto nemožno
izolovane posúdiť bez kontextu § 97 ods. 1 Zákonníka práce. Podstatným zostáva fakt, že žalobca

rozvrhoval nadčasy dlhodobo a vopred a že prekročil zákonný limit 400 hodín, čo konajúce správne
orgány preukázali a žalobca nepopieral. Žalobca nijako nespochybnil, že kontrolovaní zamestnanci vo
vytýkanom období pracovali. Ak je toto nesporné, správne orgány museli pristúpiť ku konštatovaniu
porušenia§97ods.10Zákonníkapráce.Absolútnaobjektívnazodpovednosťzasprávnedeliktyvylučuje
žalobcom navrhovanú individualizáciu jeho zodpovednosti za zistené porušenie Zákonníka práce.

Inšpektoráty práce nezohľadňujú mieru zavinenia ani charakter protiprávneho konania pri vyvodzovaní
administratívnoprávnejzodpovednosti.Prvostupňovýsprávnyorgánpriustálenívýškyukladanejsankcie
postupoval v súlade s ust. § 3 ods. 5 Správneho poriadku a výšku sankcie starostlivo zvážil, je v dolnej
hranici zákonnej sadzby.
12. Sťažovateľ ďalej uviedol, že nie je pravdou, že správne orgány opomenuli zváženie dôsledkov

a dopadov na verejný záujem, správne orgány skonštatovali prekročenie maximálneho rámca počtu
nadčasových hodín v prípade kontrolovaných zamestnancov žalobcu, pričom dospeli k záveru, že v
tomto prípade nemožno pristúpiť k aplikácii ustanovenia § 97 ods. 8 Zákonníka práce. Žalobca v rámci
odvolacieho konania argumentoval mimoriadnou situáciou s odkazmi na predpis o tepelnej energetike,
čímsasprávneorgányzaoberaliadospelikzáveru,žeuvedenéhodinyjepotrebnépovažovaťzanadčas

a teda sa jedná o prekročenie zákonného limitu. Dlhodobý výpadok pracovných síl (obdobie 2 rokov)
nemožno v žiadnom prípade považovať za okolnosť umožňujúcu aplikáciu § 97 ods. 8 Zákonníka práce
ani § 3 ods. 1 zákona o tepelnej energetike. Podľa sťažovateľa v ust. § 28 ods. 1 Trestného zákona
zákonodarca vyžaduje na jeho aplikáciu zákonnú podmienku, a to, že spôsob výkonu práv a povinností
nesmie odporovať všeobecne záväznému právnemu predpisu. Rozhodnutia správnych orgánov netrpia

vadou nepreskúmateľnosti, oba správne orgány sa vysporiadali s námietkami žalobcu, ktoré sa týkali
kolízie právnych povinností v dôsledku mimoriadnej situácie s odkazom na zákon o tepelnej energetike.
13. Žalobca sa k obsahu kasačnej sťažnosti vyjadril podaním zo dňa 16.08.2023. Uviedol, že tvrdenie
sťažovateľa o 2-ročnom výpadku odborných zamestnancov sa nezakladá na pravde a nemá oporu v
administratívnom spise. Zotrval na tom, že sťažovateľ obchádza otázku verejného záujmu, za účelom

ktorého žalobca a jeho zamestnanci konali. Obchádza tiež otázku vážnych škôd, ktoré by mohli vzniknúť,
ak by žalobca zvolil iný prístup ako v tomto prípade. Sťažovateľ nerešpektoval § 97 ods. 5 Zákonníka
práce a nechráni verejný záujem v zmysle § 3 ods. 1 Správneho poriadku. Nerešpektuje tiež § 97
ods. 8 Zákonníka práce, sťažovateľ mohol skonštatovať, že u žalobcu ide o súbeh ustanovení, podľa
ktorých mal žalobca postupovať, čo sa nestalo. Záver správneho súdu o nepreskúmateľnosti rozhodnutí

je zákonný a vecne správny. Kasačný súd žiadal, aby rozsudok správneho súdu potvrdil a priznal mu
náhradu trov konania vo výške 100%.
14. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky ako kasačný súd (§ 438 ods. 2 SSP) po zistení, že
kasačnásťažnosťbolapodanáoprávnenouosobou,jeprípustnáapodanávzákonomstanovenejlehote,
beznariadeniapojednávania(§455SSP),oboznámiacsasosúdnymspisomaadministratívnymspisom

a po vyhodnotení sťažnostných námietok (§ 453 ods. 2 SSP) zistil, že kasačná sťažnosť je dôvodná.
15. Podľa § 97 ods. 5 cit. zákona prácu nadčas môže zamestnávateľ nariadiť alebo dohodnúť so
zamestnancom len v prípadoch prechodnej a naliehavej zvýšenej potreby práce, alebo ak ide o verejný
záujem, a to aj na čas nepretržitého odpočinku medzi dvoma zmenami, prípadne za podmienokustanovených v § 94 ods. 2 až 4 aj na dni pracovného pokoja. Nepretržitý odpočinok medzi dvoma
zmenami sa nesmie pritom skrátiť na menej ako osem hodín.
16.Podľa§97ods.10cit.zákonazamestnanecmôževkalendárnomrokuvykonaťprácunadčasnajviac

v rozsahu 400 hodín.
17. Podľa § 47 ods. 3 Správneho poriadku v znení účinnom ku dňu právoplatnosti preskúmavaného
rozhodnutia (30.06.2021) v odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré skutočnosti boli
podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu
pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami

účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia.
18. Podľa § 21 ods. 3 zákona o inšpekcii práce prvá veta v znení účinnom ku dňu právoplatnosti
preskúmavaného rozhodnutia (30.06.2021) na konanie podľa § 4 písm. e), § 6 ods. 1 písm. b), d) a e),
§ 7 ods. 3 písm. d), e), i) a s), ods. 8 písm. b) a ods. 9, § 12 ods. 2 písm. d) až f), § 19 a 20 sa vzťahujú
všeobecné predpisy o správnom konaní, ak tento zákon neustanovuje inak.
19. Predmetom súdneho prieskumu je rozhodnutie sťažovateľa zo dňa 29.06.2021, ktorým zamietol

odvolanie žalobcu a potvrdil rozhodnutie Inšpektorátu práce Žilina zo dňa 14.04.2021, o uložení pokuty
vo výške 800 eur na základe ust. § 19 ods. 1 písm. a) zákona o inšpekcii práce za porušenie povinností
vyplývajúcich z predpisov uvedených v § 2 ods. 1 písm. a) bod prvý cit. zákona, konkrétne za porušenie
ust. § 97 ods. 10 Zákonníka práce.
20. Kasačný súd konštatuje, že v prejednávanej veci nebolo sporné, že dotknutí zamestnanci žalobcu

v kontrolovanom období vykonali taký počet hodín práce nadčas, ktorý svojim celkovým rozsahom
prekračoval počet hodín ustanovený v § 97 ods. 10 Zákonníka práce. Žalobca v správnej žalobe
namietal,žedošloknesprávnemuskutkovýmzisteniam,nesprávnemuprávnemuposúdeniuveciatiežk
nedostatočnému odôvodneniu preskúmavaného a prvostupňového rozhodnutia. Správny súd vyhodnotil
naposledy menovaný žalobný bod ako dôvodný a zrušil preskúmavané rozhodnutie žalovaného z

dôvodu jeho nepreskúmateľnosti, keď podľa neho žalovaný sa nevysporiadal so základnou námietkou
žalobcu o konflikte jeho právnych povinností podľa Zákonníka práce a zákona o tepelnej energetike,
konkrétne zabezpečovania výroby a dodávky tepla, na ktorom bol verejný záujem. Žalovaný v kasačnej
sťažnosti tento dôvod zrušenia namietal.
21. Kasačný súd sa preto zameral na zistenie, či skutočne preskúmavané rozhodnutie trpí vyššie

uvedenouvadou.Právnaúpravaprácenadčasjeuvedenáv§97Zákonníkapráce.Zamestnávateľmôže
nariadiť alebo dohodnúť so zamestnancom prácu nadčas len v prípade prechodnej a zároveň naliehavej
zvýšenej potreby práce alebo v prípade, ak ide o verejný záujem (§ 97 ods. 5 cit. zákona). Celkový
počet hodín práce nadčas v kalendárnom roku je v rozsahu 400 hodín najviac prípustnej práce nadčas,
avšak do tohto času sa nezahŕňa práca nadčas, za ktorú zamestnanec čerpal náhradné voľno, alebo

ktorú vykonal pri naliehavých opravárenských prácach alebo prácach, bez ktorých vykonania by mohlo
vzniknúť nebezpečenstvo pracovného úrazu alebo škody veľkého rozsahu alebo pri mimoriadnych
udalostiach podľa osobitného predpisu, kde hrozilo nebezpečenstvo ohrozujúce život, zdravie alebo
škody veľkého rozsahu podľa osobitného predpisu (§ 97 ods. 8 a 10 cit. zákona).
22. Z uvedeného vyplýva, že Zákonník práce ustanovuje pomerne presné podmienky, za ktorých

je možné zamestnancovi nariadiť alebo s ním dohodnúť práce nadčas. Pokiaľ je práca nadčas
zamestnancovi nariadená alebo s ním dohodnutá z dôvodu prechodnej a naliehavej potreby práce alebo
mu je nariadená alebo s ním dohodnutá z dôvodu verejného záujmu, je nariadená alebo dohodnutá v
súlade s ust. § 97 ods. 5 Zákonníka práce, pričom jej rozsah nesmie prekročiť v kalendárnom roku 400
hodín. Pokiaľ bola práca nadčas nariadená v súlade s ust. § 97 ods. 5 cit. zákona, do rozsahu tejto

práce nadčas sa nezapočítavajú práce podľa § 97 ods. 8 písm. a) a b) cit. zákona. Pokiaľ by práca
nadčas nebola nariadená alebo dohodnutá v súlade s § 97 ods. 5 Zákonníka práce, práca nadčas by
bola nariadená alebo dohodnutá nezákonne, bez ohľadu na skutočnosť, či k prekročeniu 400 hodín v
kalendárnom roku došlo a nebolo by možné aplikovať ani ust. § 97 ods. 8 Zákonníka práce.
23. V tu preskúmavanom prípade však žalovaný ani prvostupňový správny orgán záver o nezákonnom

nariadení alebo dohode o práci nadčas neučinili, pretože sankcionovali žalobcu len za prekročený limit
práce nadčas, nie za nezákonné uplatňovanie tohto inštitútu. Preto v danom prípade nebolo potrebné
osobitne odôvodňovať, či bola splnená podmienka práce nadčas (§ 97 ods. 5) či už z dôvodu prechodnej
a naliehavej potreby práce alebo z dôvodu verejného záujmu. Pokiaľ žalovaný dôvodil, že v tomto
prípade skutkové okolnosti nesvedčia o prechodnosti a naliehavej potrebe práce, avšak nerozporoval

ako dôvod nariadenia a dohody práce nadčas všeobecný záujem, potom možno uzavrieť, že žalovaný
túto podmienku uplatnenia tohto inštitútu akceptoval.
24. Nedôvodná je tak žalobná námietka, že rozhodnutia sú nepreskúmateľné z dôvodu, že sa sústredili
len na posúdenie otázky prechodnej a naliehavej potreby práce a nevyhodnotili podmienku verejnéhozáujmu. Podľa kasačného súdu už tým, že akceptovali, že žalobca mohol vyžadovať od svojich
zamestnancov vyčerpanie 400 hodín práce nadčas, uznali opodstatnenosť využitia práce nadčas vo
verejnom záujme, keďže podmienku prechodnej a naliehavej potreby práce vyhodnotili ako nesplnenú.

25. Správny súd zrušil preskúmavané rozhodnutie dôvodu, že sa žalovaný a prvostupňový orgán
nevysporiadali s odvolacou námietkou, že v danom prípade došlo ku kolízii dvoch právnych povinností
podľa rozličných zákonov a že plnenie povinností podľa zákona o tepelnej energetike podľa žalobcu ho
zbavujedeliktuálnejzodpovednostizatupreskúmavanýsprávnydeliktporušenia§97ods.10Zákonníka
práce. Ani s týmto právnym názorom sa kasačný súd nestotožnil. Žalovaný v tejto súvislosti síce stroho,

ale jasne konštatoval, že svojej zodpovednosti by sa žalobca mohol zbaviť iba za predpokladu, ak by
predložil také dôkazy, ktoré by jednoznačne potvrdzovali, že zistený správny delikt nespáchal. Zároveň
zdôraznil princíp absolútnej objektívnej zodpovednosti právnických osôb za správne delikty, z ktorého
vyplýva, že je zodpovednostný subjekt je zodpovedný už tým, že k samotnému porušeniu došlo.
26. Z uvedeného vyplýva, že žalovaný oddeľoval právne povinnosti žalobcu podľa Zákonníka práce
a podľa zákona o tepelnej energetike. Konštatoval porušenie § 97 ods. 10 Zákonníka práce, ktoré

spočívalo v nadlimitnom zaťažení zamestnancov prácou nadčas, a to bez ohľadu na to, že žalobca
má zákonné povinnosti podľa zákona o tepelnej energetike. Kasačný súd k tomu dodáva, že zákon o
tepelnej energetike vo všeobecnosti v § 15 ods. 1 písm. a) a § 19 ods. 3 zakotvuje povinnosti výrobcu
a dodávateľa tepla vyrábať a dodávať teplo a teplú úžitkovú vodu (na základe zmluvy) a prevádzkovať
sústavu tepelných zariadení hospodárne. Zo žiadneho citovaného ustanovenia tohto zákona nevyplýva

jeho právo zabezpečiť výkon týchto všeobecných povinností prácou nadčas nad limit stanovený v
Zákonníku práce. Vzhľadom na všeobecný charakter týchto povinností je práve na úvahe a riadiacich a
organizačnýchschopnostiachvýrobcuadodávateľatepla,akýmspôsobomzabezpečíichplnenie,avšak
musí tak robiť spôsobom, ktorý neodporuje či už zákonu o tepelnej energetike alebo iným zákonom, teda
aj Zákonníku práce. V tejto súvislosti sám žalovaný žalobcovi odporúčal navýšiť počet zamestnancov,

prípadne zvýšiť im ich finančné ohodnotenie. Tieto opatrenia už patria do kompetencie žalobcu ako
súkromnej obchodnej spoločnosti, avšak je potrebné zdôrazniť, že tieto opatrenia nemôžu byť prijímané
v rozpore s inými právnymi prepismi, napr. s § 97 ods. 10 Zákonníka práce. Kasačný súd tak uzatvára, že
neexistuje žiadny konflikt medzi právnou úpravou povinností žalobcu podľa zákona o tepelnej energetike
a ustanovením § 97 ods. 10 Zákonníka práce a nie je správny názor žalobcu, že plnenie povinností

podľa zákona o tepelnej energetike porušením citovaného ustanovenia Zákonníka práce ho zbavuje
deliktuálnej zodpovednosti, resp. že ide o liberačné dôvody.
27. Krajský súd teda nesprávne právne posúdil vec (§ 440 ods. 1 písm. g) SSP), keď vzhliadol dôvod
nepreskúmateľnosti preskúmavaného rozhodnutia v neodôvodnení žalobcovej odvolacej námietky o
absencii jeho deliktuálnej zodpovednosti podľa § 97 ods. 10 Zákonníka práce z dôvodu jeho plnenia

inej zákonnej povinnosti podľa zákona o tepelnej energetike. Kasačný súd sťažnostnú námietku o
dostatočnom odôvodnení tejto odvolacej námietky vyhodnotil ako dôvodnú a preto napadnutý rozsudok
podľa § 462 ods. 1 SSP zrušil a vec vrátil Správnemu súd v Banskej Bystrici na ďalšie konanie.
28. V ďalšom konaní sa správny súd bude zaoberať ďalšími žalobnými dôvodmi, ktoré správny súd
v napadnutom rozsudku vôbec nevyhodnotil (pozri bod 16. rozsudku). V prvom rade posúdi žalobnú

námietku týkajúcu sa nepreskúmateľnosti preskúmavaného rozhodnutia z dôvodu, že žalovaný sa
nevysporiadal s odvolacou námietkou ohľadne možnosti aplikácie § 97 ods. 8 písm. a) Zákonníka
práce. V prípade ak bude mať za to, že námietka je nedôvodná, bude potrebné vysporiadať sa s
preskúmavaným rozhodnutím meritórne, teda vyhodnotiť námietku nesprávne zisteného skutkového
stavu a nesprávneho právneho posúdenia. Len na okraj k námietke nesprávneho vyhodnotenia náhleho

a prechodného nedostatku dispečerov - bod 9. žaloby (čo je podmienka stanovená v § 97 ods. 5
Zákonníka práce) kasačný súd pripomína, že hoci túto podmienku žalovaný vyhodnotil ako nesplnenú,
nie je potrebné sa námietkami ohľadne tohto posúdenia zaoberať, pretože žalovaný nespochybnil ďalší
možný dôvod nariadenia práce nadčas, ktorým je verejný záujem (bod 23. tohto rozsudku).
29. O trovách tohto kasačného konania rozhodne správny súd v konečnom rozhodnutí (§ 467 ods. 3

SSP).
30. Tento rozsudok bol prijatý pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.