Rozsudok – Žaloby proti právoplatným… ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 15. august 2024

Súd: Správny súd v Banskej Bystrici
Spisová značka: ZA-30S/108/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5022200260
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 08. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Petráň Vinczeová
ECLI: ECLI:SK:SpSBB:2024:5022200260.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Správny súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Petráň
Vinczeovej a členov senátu Mgr. Denisy Slivovej a JUDr. Miroslavy Štefčekovej (sudkyňa
spravodajkyňa) v právnej veci žalobcu: Združenie domových samospráv, o.z., so sídlom Rovniankova
č. 1667/14, 851 02 Bratislava, P. O. BOX 218, 850 00 Bratislava, IČO: 31 820 174, právne zastúpený:
Tkáč & Partners, s.r.o., so sídlom Hrnčiarska 29, 040 01 Košice - mestská časť Staré Mesto, IČO: 53

929 691, proti žalovanému: Úrad pre územné plánovanie a výstavbu Slovenskej republiky, so sídlom
Tomášikova 14366/64A, 831 04 Bratislava, IČO: 54 669 464, za účasti ďalšieho účastníka konania
iProperty Žilina s.r.o., so sídlom Sládkovičova 6, 010 01 Žilina, IČO: 50 535 463, právne zastúpený:
TOMANÍČEK & PARTNERS s.r.o, advokátska kancelária, so sídlom Sládkovičova 6, 010 01 Žilina, IČO:
47 239 000, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. OU-ZA-OVBP2-2022/011721-002 zo
dňa 21.02.2022 takto,

r o z h o d o l :

Súd návrh žalovaného zo dňa 19.08.2022 a ďalšieho účastníka konania zo dňa 28.04.2023 na

prerušenie konania z a m i e t a .
Súd žalobu z a m i e t a .
Žalobcovi, žalovanému a ďalšiemu účastníkovi konania právo na náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Priebeh administratívneho konania

1. Prvostupňový správny orgán - Mesto Žilina (ďalej „stavebný úrad“) rozhodnutím č.
5966/2021-193143/2021-SÚ-AD zo dňa 30.11.2021 nepriznal Združeniu domových samospráv,
občianskemu združeniu (ďalej „žalobca“) postavenie účastníka konania podľa § 34 ods. 1 a 2 zákona
č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (ďalej „Stavebný zákon“) v územnom
konaní vedenom na stavebnom úrade pod č.s. 5966/2021-SÚ-AD, v ktorom na návrh
navrhovateľa spoločnosti iProperty Žilina, s.r.o. (ďalej „ďalší účastník“) rozhodovalo o umiestnení stavby
„Polyfunkčný objekt Kuzmányho ulica, Žilina“. V odôvodnení rozhodnutia stavebný úrad konštatoval,

že zainteresovaná verejnosť môže v územnom konaní podľa stavebného zákona predkladať námietky
a pripomienky k navrhovanej činnosti, teda má postavenie účastníka konania iba v prípade, ak
navrhovaná činnosť podlieha posudzovaniu podľa zákona č. 24/2006 Z.z. o posudzovaní vplyvov na
životné prostredie (ďalej „zákon o posudzovaní vplyvov na životné prostredie“). Vzhľadom k tomu,
že z predloženého stanoviska Okresného úradu Žilina, odbor starostlivosti o životné prostredie na
úseku EIA č. OU-ZA-OSZP3-2019/027816-002Hnl zo dňa 15.07.2019 vyplynulo, že navrhovaná činnosť

(stavba) zaradená podľa § 18 zákona o posudzovaní vplyvov na životné prostredie a prílohy č. 8 zákona
do kapitoly 9. Infraštruktúra, pol. 16 pre projekty rozvoja obcí, na základe údajov uvedených v projektovej
dokumentácii nedosahovala hodnoty stanovené v prílohe č. 8 zákona o posudzovaní vplyvov na životnéprostredie, nebola predmetom posudzovania vplyvov na životné prostredie, a preto nebolo možné
žalobcovi priznať postavenie účastníka konania ako zainteresovanej verejnosti podľa § 34 ods. 1
stavebného zákona. Stavebný úrad zároveň uviedol, že dňa 04.11.2021 bol Odboru posudzovania

vplyvov na životné prostredie doručený list Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky (ďalej
„MinisterstvoživotnéhoprostrediaSR") č.11295/2021-11.1.2/fr60057/2021zodňa03.11.2021,
ktorým Ministerstvo životného prostredia SR informovalo stavebný úrad o začatí konania o podnete
žalobcu podľa § 19 ods. 4 zákona o posudzovaní vplyvov na životné prostredie. Stavebný
úrad v rozhodnutí o nepriznaní postavenia účastníka konania z tohto dôvodu uviedol, že nakoľko už pred

oznámením o začatí územného konania na predmetnú stavbu bolo z predložených dokladov zrejmé,
že navrhovaná stavba „Polyfunkčný objekt Kuzmányho ulica, Žilina“ nedosahovala hodnoty stanovené
v prílohe č. 8 zákona o posudzovaní vplyvov na životné prostredie, z ktorého dôvodu nebola predmetom
posudzovania podľa tohto zákona, stavebný úrad napriek doručenému listu Ministerstva životného
prostredia SR podľa § 140c ods. 5 stavebného zákona pokračoval v konaní.
2. Proti rozhodnutiu o nepriznaní postavenia účastníka územného konania podal žalobca odvolanie.

Okresný úrad Žilina, odbor výstavby a bytovej politiky (ďalej „odvolací orgán“), rozhodnutím č. OU-
ZA-OVBP2-2022/011721/Kod zo dňa 21.02.2022 odvolanie zamietol a prvostupňové rozhodnutie
potvrdil, stotožniac sa s dôvodmi, pre ktoré nebolo odvolateľovi priznané postavenie účastníka konania
v začatom územnom konaní o umiestnení stavby „Polyfunkčný objekt Kuzmányho ulica, Žilina“.
V odôvodnení rozhodnutia odvolací orgán uviedol, že pre vydanie prvostupňového rozhodnutia boli

naplnené všetky zákonné predpoklady, prvostupňový správny orgán o vylúčení odvolateľa z územného
konanianerozhodolsvojvoľne,protizákonnéaniarbitrárne,odôvodneniejehorozhodnutiajedostatočné,
logické a zrozumiteľné.
Správna žaloba - žalobné body
3. Žalobca sa včas podanou správnou žalobou zo dňa 09.05.2022 domáhal preskúmania zákonnosti

a zrušenia rozhodnutia žalovaného č. OU-ZA-OVBP2-2022/011721-002 zo dňa 21.02.2022, ako aj
prvostupňového rozhodnutia č. 5966/2021-193143/2021-SÚ-AD zo dňa 30.11.2021 a vrátenia veci na
ďalšie konanie. Namietal, že napadnuté rozhodnutia vychádzajú z nesprávneho právneho posúdenia
veci podľa § 191 ods. 1 písm. c) zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok (ďalej „SSP“); sú
nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov podľa § 191 ods. 1 písm. d) SSP;

skutkový stav, ktorý orgán verejnej správy vzal za základ rozhodnutia je v rozpore s administratívnymi
spismi alebo v nich nemá oporu podľa § 191 ods. 1 písm. f) SSP, a tiež namietal, že v konaní došlo
k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy podľa § 191 ods. 1 písm.
g) SSP.
4. Žalobca uviedol, že mu vždy išlo o úplné, presné a správne informácie o životnom prostredí,

príčinách stavu a následkoch, ktoré konkrétny projekt na životné prostredie bude mať vychádzajúc
z čl. 4 Aarhuského dohovoru. Poukázal na zásadu širšieho chápania pojmu „účastník správneho
konania“ podľa § 14 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (ďalej „Správny poriadok“). Uviedol,
že pri zisťovaní okruhu účastníkov správneho konania nemožno reštriktívne vychádzať z vymedzenia
okruhu osôb ustanovených v osobitnom zákone, ale je potrebné prihliadať aj na osoby, ktorých práva,

právom chránené záujmy alebo povinnosti môžu byť rozhodnutím priamo dotknuté. Okruh účastníkov
vymedzený v osobitnom zákone predstavuje subjekty, u ktorých zákonodarca predpokladá reálnu
možnosť zásahu do práv a povinností a považuje za potrebné menovite ich do správneho konania
zahrnúť. Pri výklade § 14 ods. 2 Správneho poriadku nemožno podľa žalobcu opomenúť časticu „aj“,
ktorá z gramatického výkladu indikuje ďalšie rozšírenie okruhu účastníkov popri subjektoch uvedených

v § 14 ods. 1 Správneho poriadku. V tomto kontexte poukázal na nález Ústavného súdu SR sp.
zn. II. ÚS 197/2010 zo dňa 13.01.2011. Zároveň uviedol, že aj z najnovšej rozhodovacej praxe
Najvyššieho súdu SR vyplýva, že ak neexistuje osobitná zákonná úprava účastníkov konania podľa
osobitných predpisov, aplikuje sa ustanovenie § 14 Správneho poriadku a dotknutej verejnosti sa prizná
právo účasti v konaní, čím je zabezpečený prístup k súdu podľa čl. 9 ods. 3 Aarhuského dohovoru.

Žalobca poukázal aj na nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 223/09 zo dňa 27.05.2010, rozsudok
Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Sžz/1/2010 zo dňa 28.04.2011, rozsudok Najvyššieho súdu SR sp.
zn. 8Sžz/1/2010 zo dňa 27.01.2011 a na vymedzenie pojmu „účastník konania“ vyplývajúci z čl. 2
písm. a) Odporúčania Výboru ministrov Rady Európy (2004) 20 o súdnom prieskume správnych úkonov
a z Odporúčania Výboru ministrov Rady Európy (87) 16 o administratívnych konaniach, ktoré sa týkajú

veľkého počtu osôb. Žalobca poukazoval na to, že v zmysle záverov vyplývajúcich z týchto rozhodnutí
a odporúčaní mal správny orgán žalobcu považovať za účastníka konania a ďalej s ním v konaní konať,
pretože žalobcovi právo účastníctva na základe vyššie uvedených zákonných ustanovení prislúcha.
Nepriznaním postavenia účastníka konania bolo porušené právo žalobcu ako verejnosti na prístupk úplným a pravdivým informáciám týkajúcich sa životného prostredia v zmysle Aarhuského dohovoru
i k porušeniu povinnosti zmluvnej strany podľa čl. 6 ods. 4 Aarhuského dohovoru. Žalobca konštatoval,
že na základe rozhodnutia Súdneho dvora EÚ C-240/09 došlo k výraznému posunu v interpretácii

ustanovenia § 14 ods. 1 Správneho poriadku zo strany Najvyššieho súdu SR. Rozhodnutie Súdneho
dvora EÚ má v podmienkach Slovenskej republiky precedentný charakter, pretože na jeho základe bolo
priznané právo členom dotknutej verejnosti byť účastníkom konania v konaniach týkajúcich sa životného
prostredia za účelom prístupu k súdu aj v prípadoch, ak toto právo priamo nevplýva z niektorého
z ustanovení osobitného predpisu. V tejto súvislosti poukázal na rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp.

zn. 5Sžp/41/2009, 3Sžp/30/2009, 5Sžp/21/2012.
5. Žalobca ďalej poukázal na to, že relevantným predpisom Európskej únie v oblasti životného prostredia
jeAarhuskýdohovorvyhlásenývZbierkezákonovpodč.43/2006Z.z.,ktorýmápodľačl.7ods.2Ústavy
aplikačnú prednosť pred vnútroštátnou úpravou. Žalovaný bol podľa žalobcu povinný skontrolovať
plnenie verejných záujmov, o ktorých žalobca tvrdí, že boli porušené, nevie to však dokázať z dôvodu
odopretia mu postavenia účastníka konania, keď úlohou úradu bolo zrejme zahladiť porušovanie

životnéhoprostredia.Žalobcavsprávnejžalobeargumentovaltým,ževoveci,vktorejžalovanýrozhodol
o tom, že žalobca nie je účastníkom konania, správny orgán vychádzal zo skutočnosti nesplnenia
limitov pre zisťovacie konanie, konkrétne 100 parkovacích miest. Žalobca zároveň podal na Ministerstvo
životného prostredia SR podnet, na základe ktorého sa začalo podľa § 19 ods. 3 zákona o posudzovaní
vplyvov na životné prostredie konanie o podnete, v ktorom sa rozhodne, či navrhovaná činnosť

„Polyfunkčný objekt Kuzmányho ulica, Žilina“ podlieha posudzovaniu podľa zákona o posudzovaní
vplyvov na životné prostredie. Ministerstvo životného prostredia SR o podanom podnete upovedomilo
podľa § 18 ods. 3 Správneho poriadku listom č. 11295/2021-11.1.2/fr, 60057/2021 zo dňa 03.11. 2021
známych účastníkov konania a žalobca vzhľadom na začatie konania o podnete považoval rozhodnutie
prvostupňového správneho orgánu i napadnuté rozhodnutie za predčasné. Žalovaný si podľa neho

o predbežnej otázke urobil úsudok sám, napriek povinnosti prerušiť konanie podľa § 29 Správneho
poriadku až do rozhodnutia, a teda postupoval v rozpore so zásadou legality.
6. Žalobca napadnuté rozhodnutie považoval za nezákonné z dôvodu použitia nesprávnych výpočtov
pri počítaní parkovacích miest, a to konkrétne pri spôsobe výpočtu v návrhu činnosti. Na odôvodnenie
uviedol, že pri počítaní parkovacích miest je vždy potrebné zaokrúhľovať smerom nahor pri potrebe

parkovacieho miesta a stavebník v predloženom návrhu činnosti úmyselne obišiel tento spôsob výpočtu
parkovacích miest, pretože pri použití správneho postupu by spĺňal limit na zisťovacie konanie. Žalobca
poukázal aj na ním uvádzaný správny postup pri tomto spôsobe výpočtu, podľa ktorého bola pri
navrhovanej činnosti nutnosť vytvorenia 100 ks stojísk, čo spĺňalo limit pre uskutočnenie zisťovacieho
konania. Spolu s podanou správou žalobou žalobca navrhol, aby správny súd žalobe priznal odkladný

účinok.
Vyjadrenie žalovaného
7. Žalovaný (pôvodne Okresný úrad Žilina, odbor výstavby a bytovej politiky) vo vyjadrení k žalobe zo
dňa 19.08.2022 poukázal na ustanovenia § 34 ods. 1 a 2, § 140b ods. 1 a 7, § 140c ods. 5 Stavebného
zákona, § 1 ods. 1, § 4, § 6a, § 19, § 38 ods. 3 zákona o posudzovaní vplyvov na životné prostredie.

Uviedol, že právo byť účastníkom správneho konania je súčasťou základného práva na inú právnu
ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy SR. Správne konanie bez účastníkov resp. bez úplného okruhu
účastníkov nemôže byť zákonným, a teda ani nemôže ústavne súladným spôsobom dosiahnuť svoj účel
spravidla vyjadrený v základných ustanoveniach každého procesného predpisu upravujúceho správny
proces. Do obsahu práva byť účastníkom správneho konania patrí aj právo každého, domáhať sa

práva byť účastníkom za splnenia zákonom ustanovených predpokladov a právo na rozhodnutie (hoci
procesnej povahy) o tom, či osoba domáhajúca sa tohto postavenia v konkrétnom procese je alebo
nie je podľa orgánu inej právnej ochrany, účastníkom konania pred ním. Žalovaný uviedol, že úlohou
a cieľom územného konania postupom podľa oddielu 8 Stavebného zákona, je vykonať požadované
opatrenia v území tak, aby bola v plnom rozsahu zabezpečená ochrana záujmov spoločnosti ako celku

pri súčasnom rešpektovaní oprávnených záujmov fyzických osôb a právnických osôb.
8. Žalovaný konštatoval, že konanie o umiestnení stavby je územným konaním, ktorým sa
prostredníctvom stavebného úradu realizujú navrhované opatrenia z pohľadu ochrany nimi sledovaných
osobitných verejných záujmov. Súkromný záujem v konaní je zabezpečený vymedzením okruhu
subjektov, ktorým zákon priznáva postavenie účastníka konania. Poukázal na postup pri začatí

územného konania podľa § 35 ods.1 Stavebného zákona, i na to, že Stavebný zákon v ust. § 34
ods. 2 priznáva postavenie účastníka aj fyzickým alebo právnickým osobám, ktorých vlastnícke alebo
iné práva k stavebnému pozemku alebo stavbe na tomto pozemku alebo k susedným pozemkom a
stavbám by mohli byť rozhodnutím priamo dotknuté. To znamená postavenie účastníka priznáva lenosobám, ktoré spĺňajú súčasne dve zákonné podmienky, a to že sú vlastníkmi stavebného pozemku
alebo stavby na ňom postavenej alebo susedného pozemku alebo stavby a súčasne, že toto ich
preukázané vlastníctvo môže byť rozhodnutím priamo dotknuté. Stavebný zákon v § 34 ods.1 priznáva

postavenie účastníka aj zainteresovanej verejnosti. Postavenie zainteresovanej verejnosti bolo do tohto
ustanovenia implementované na základe Aarhuského dohovoru. Žalovaný uviedol, že v zmysle zákona
o posudzovaní vplyvov na životné prostredie, v procese posudzovania vplyvov na životné prostredie,
má možnosť zainteresovaná verejnosť v súlade s vyššie uvedeným dohovorom predkladať námietky
a pripomienky k posudzovaniu činností uvedených v jeho prílohe č. 8 a následne tieto uplatňovať

aj v konaniach podľa Stavebného zákona. Z dikcie tohto zákona jednoznačne vyplýva, že dotknutá
zainteresovaná verejnosť vymedzená v ust. § 6a ods. 2 písm. a) až c) zákona o posudzovaní vplyvov
na životné prostredie by mala právo predkladať v konaniach podľa predpisov Stavebného zákona
námietky a pripomienky k navrhovanej stavebnej činnosti (navrhovanému umiestneniu stavby) len v
prípade, ak by navrhovaná činnosť posudzovaniu podľa tohto zákona podliehala a zainteresovaná
verejnosť mala možnosť predkladať svoje námietky a pripomienky v rámci tohto jej posudzovania.

Ak by predmetom územného konania bola stavba, ktorá sa týka územia, vo vzťahu ku ktorému sa
uskutočnilo posudzovanie vplyvov alebo zisťovacie konanie podľa zákona o posudzovaní vplyvov na
životné prostredie ako osobitného predpisu, kópiu návrhu (žiadosti) na jeho začatie bez príloh, by bol
stavebný úrad ako povoľujúci správny orgán povinný zverejniť bezodkladne na svojej úradnej tabuli a
na svojom webovom sídle a jeho povinnosťou by bolo priznať dotknutej verejnosti, ktorá predkladala

svoje námietky a pripomienky v rámci posudzovania jej vplyvov podľa § 34 ods.1 Stavebného zákona
postavenie účastníka konania.
9. Žalovaný uviedol, že z predloženého správneho spisu týkajúceho sa územného konania o návrhu
na umiestnenie stavby „Polyfunkčný objekt Kuzmányho ulica, Žilina“, zistil, že k tomuto návrhu vydal
Okresný úrad Žilina - odbor starostlivosti o životné prostredie, oddelenie ochrany prírody a vybraných

zložiek životného prostredia na úseku EIA dňa 15.07.2019 pod č.OU-ZA-OSZP3-2019/027816-002/
Hnl stanovisko, v ktorom ako príslušný orgán na posudzovanie vplyvov na životné prostredie v zmysle
zákona o posudzovaní vplyvov na životné prostredie uviedol, že navrhovaná činnosť je v tomto zákone
zaradená podľa § 18 prílohy č. 8 do kapitoly 9. Infraštruktúra položka 16 pre projekty rozvoja obcí vrátane
písm. a) pozemných stavieb alebo ich súborov, v zastavanom území od 10 000 m2 podlahovej plochy

a mimo zastavaného územia od 1 000 m2 podlahovej plochy a písm. b) od 100 do 500 parkovacích
stojísk pre zisťovacie konanie. V závere stanoviska uviedol, že nakoľko navrhovaná stavba „Polyfunkčný
objekt Kuzmányho ulica, Žilina“ nedosahuje hodnoty stanovené v tejto položke prílohy, nie je predmetom
posudzovania podľa zákona o posudzovaní vplyvov na životné prostredie. K návrhu na umiestnenie
stavby vydali vyjadrenia aj ďalšie oddelenia na úseku ochrany životného prostredia na Okresnom úrade

Žilina, konkrétne na úseku ochrany prírody a krajiny, na úseku štátnej správy v odpadovom hospodárstve
a na úseku štátnej vodnej správy. Žalovaný dodal, že k návrhu na umiestnenie stavby podalo vyjadrenie
aj Mesto Žilina ako vecne príslušný cestný správny orgán, ktoré vo svojom záväznom stanovisku (§
3b ods. 3 zákona č. 135/1961 Zb. o pozemných komunikáciách) pod zn. 9665/2020-149747/2020/
SÚ-ŠSÚ-doprava/Mo zo dňa 26.05.2020 súhlasilo s navrhovaným počtom 99 parkovacích státí, s

napojenímstavbyasvjazdomzul.Kuzmányhoapreďalšístupeňprojektovejdokumentácievňomurčilo
podmienky, a to súčasne aj ako orgán na ochranu životného prostredia pod zn.10647/2019-30490/2019-
OŽP-KLM zo dňa 25.06.2019. Rovnako ako v prípade právoplatných rozhodnutí, aj v prípade záväzných
stanovísk dotknutých orgánov platí tzv. prezumpcia ich správnosti, pokiaľ iným príslušným orgánom (§
140b ods. 7 Stavebného zákona) nebolo takéto záväzné stanovisko zrušené pre rozpor so zákonom

alebo zmenené napríklad rozhodnutím Ministerstva životného prostredia SR v konaní o podnete podľa
§ 19 zákona o posudzovaní vplyvov na životné prostredie. Napriek tomu, že stavebný úrad na svojej
úradnej tabuli, ani na svojom webovom sídle kópiu návrhu na začatie územného konania nezverejnil
(z dôvodu, že navrhovanú stavbu príslušný orgán na úseku EIA v záväznom stanovisku č.OU-ZA-
OSZP3-2019/027816-002/Hnl, vylúčil z posudzovania podľa zákona o posudzovaní vplyvov na životné

prostredie), žalobca sa do územného konania prihlásil, a to výlučne na základe oznámenia stavebného
úraduozačatíkonaniaoumiestnenínavrhovanejstavbypozostávajúcejzosúboruviacerýchstavebných
objektov, z ktorých jeden „Prekládka NTL plynovodu“ bol stavbou líniovou, pri doručovaní ktorého
známym účastníkom konania aplikoval formu verejnej vyhlášky podľa § 36 ods. 4 Stavebného zákona.
10. K námietke žalobcu o odopretí postavenia účastníka konania a nemožnosti dokázať porušovanie

verejných záujmov žalovaný uviedol, že žalobcovi prvostupňový správny orgán a žalovaný ako odvolací
správny orgán do právoplatného skončenia správneho konania o jeho vylúčení z územného konania
neodňal a ani neodoprel právo nahliadať do podkladov územného rozhodnutia, čo však žalobca
nevyužil, a preto jeho tvrdenie, že z týchto dôvodov nevie dokázať porušenie životného prostredianemôže obstáť. K námietke týkajúcej sa limitov zisťovacieho konania žalovaný zdôraznil znenie §
140b ods. 1 Stavebného zákona, ktoré zakotvuje, že obsah záväzného stanoviska je pre správny
orgán v konaní podľa tohto zákona záväzný a bez zosúladenia záväzného stanoviska s inými

záväznými stanoviskami nemôže rozhodnúť vo veci. Opätovne poukázal na stanovisko Okresného
úradu Žilina - odbor starostlivosti o životné prostredie, oddelenie ochrany prírody a vybraných zložiek
životného prostredia na úseku EIA, zo dňa 15.07.2019 pod č.OU-ZA-OSZP3-2019/027816-002/Hnl,
podľa ktorého navrhovaná stavba nedosahovala hodnoty stanovené v príslušnej položke prílohy,
z ktorého dôvodu nebola predmetom posudzovania podľa zákona o posudzovaní vplyvov na životné

prostredie. Uviedol, že Okresný úrad Žilina, odbor výstavby a bytovej politiky pri svojom rozhodovaní
neposudzoval navrhovanú stavbu z hľadiska splnenia zákonných podmienok pre jej posúdenie podľa
zákona o posudzovaní vplyvov na životné prostredie tak, ako to žalobca prezentuje v žalobnom návrhu,
ale v konaní o vylúčení žalobcu z územného konania vychádzal zo záväzného stanoviska dotknutého
orgánu oprávneného na toto posúdenie, ktorý navrhovanú stavbu z posúdenia podľa tohto zákona
vylúčil.

11. K podnetu žalobcu podanom na Ministerstve životného prostredia SR žalovaný uviedol, že ku
dňu vydania žalobou napadnutého rozhodnutia ani ku dňu podania žalobného návrhu o podnete
žalobcu podľa § 19 zákona o posudzovaní vplyvov na životné prostredie (ktoré konanie bolo
začaté dňa 02.08.2021), ani po viac ako 1 roku Ministerstvo životného prostredia SR právoplatne
nerozhodlo. Nerozhodlo teda o tom, že stavba, ktorá je predmetom územného rozhodnutia, je činnosťou,

ktorá podlieha posudzovaniu podľa zákona, na základe ktorého rozhodnutia by de facto a de iure
došlo k zmene záväzného stanoviska OÚ Žilina-OŽP č.OU-ZA-OSZP3-2019/027816-002/Hnl, a ktoré
rozhodnutie by následne zakladalo zákonný nárok žalobcovi na priznanie postavenia účastníka v
územnom konaní podľa § 34 ods.1 Stavebného zákona. Žalobcovi výlučne z titulu, že takýto podnet
podal, takýto zákonný nárok automaticky nevzniká. Žalovaný vo vyjadrení poukázal na chronológiu

týkajúcu sa podania návrhu na vydanie územného rozhodnutia, začatie územného konania, vydanie
záväzného stanoviska príslušným orgánom, prihlásenie sa žalobcu do územného konania, podanie
podnetu žalobcom na Ministerstvo životného prostredia SR a začatie konania o tomto podnete
Ministerstvom životného prostredia SR. Žalovaný uviedol, že návrh na vydanie územného rozhodnutia
doručil navrhovateľ stavebnému úradu dňa 31.12.2018 (ktorým dňom bolo v zmysle prvej vety § 18 ods.

2 zákona o posudzovaní vplyvov na životné prostredie územné konanie začaté) a žalobca doručil svoj
podnet podľa § 19 ods. 1 tohto zákona do elektronickej schránky Ministerstva životného prostredia SR až
dňa 02.08.2021 (t.j. viac ako 2 roky po začatí územného konania), pričom jeho začatie podľa § 19 ods. 3
tohto zákona oznámilo Ministerstvo životného prostredia SR úradným listom pod č.11295/2021-11.1.2/
fr60057/2021 až dňa 03.11.2021 a o jeho začatí informovalo aj stavebný úrad. Vzhľadom na uvedené

preto podľa žalovaného neboli v zmysle ust. § 140c ods. 5 Stavebného zákona splnené zákonné
dôvody na prerušenie územného konania tak, ako to žalobca v odvolaní požadoval, a preto Ministerstvo
životného prostredia SR mohlo prerušenie konania v závere oznámenia o začatí konania len odporúčať.
Dodal, že za porušenie § 14 ods. 1 Správneho poriadku by bolo možné považovať nielen skutočnosť,
ak by správny orgán nepriznal osobe postavenia účastníka, ktorej procesne podľa osobitných predpisov

prislúcha, ale aj skutočnosť, ak by toto postavenie priznal správny orgán osobe, ktorej ho priznať
nemožno.
12. Žalovaný konštatoval, že pre priznanie postavenia účastníka v územnom konaní podľa § 34 ods.1
Stavebného zákona žalobcovi neboli v čase, keď sa do územného konania uplatnenými námietkami
prihlásil, v čase vydania prvostupňového správneho rozhodnutia, v čase žalobou napadnutého

odvolacieho rozhodnutia a ani v čase podania žalobného návrhu naplnené zákonné dôvody, ktorými je
jeho účasť v tomto konaní podmienená, a preto jeho tvrdenie, že mu žalovaný uprel toto zákonné právo
považoval za nedôvodné. Pretože žalobca k žalobe právoplatné rozhodnutie Ministerstva životného
prostredia SR ako dôkaz, ktorým by preukázal svoj zákonný nárok nepredložil, zákonné dôvody, pre
ktoré mu tento nárok nebol priznaný trvajú aj naďalej.

13. Žalovaný záverom dodal, že Mesto Žilina ako povoľujúci prvostupňový správny orgán v územnom
konaní na návrh spoločnosti iProperty Žilina s.r.o., podľa § 39 a § 39a ods. 1 Stavebného zákona
rozhodlo o umiestnení stavby „Polyfunkčný objekt Kuzmányho ulica, Žilina“, proti ktorému rozhodnutiu
podal odvolanie účastník konania spoločnosť Počítače a Programovanie s.r.o. Žalovaný následne
procesným rozhodnutím pod č.OU-ZA-OVBP2-2022/040213/Kod zo dňa 15.08.2022 podľa § 29 ods.1

Správneho poriadku prerušil konanie a spoločnosť iProperty Žilina s.r.o. v ňom vyzval na doplnenie
podkladov v procesnej lehote do 30 dní odo dňa jeho doručenia. Územné konanie, do ktorého sa žalobca
námietkamiprihlásil,azktoréhobolprávoplatnevylúčený,kudňupodaniavyjadreniažalovanéhonebolo
právoplatne skončené. Žalovaný uviedol, že v prípade, ak by preto Ministerstvo životného prostredia SRv priebehu odvolacieho konania do jeho právoplatného skončenia, v konaní o podnete žalobcu podľa §
19zákonaoposudzovanívplyvovnaživotnéprostredievydalorozhodnutie,vktorombyurčilo,žestavba,
ktorá je predmetom neskončeného územného konania, nepodlieha posudzovaniu podľa tohto zákona

(čím de facto a de iure potvrdí záväzné stanovisko Okresného úradu Žilina – odbor životného prostredia)
dôvody, pre ktoré bol žalobca vylúčený z územného konania, boli potom dôvodné a rozhodnutie o jeho
vylúčení opodstatnené. Ak by ale Ministerstvo životného prostredia SR svojím rozhodnutím určilo, že
navrhovaná stavba posudzovaniu podlieha, žalovaný by bezodkladne po jeho obdržaní a nadobudnutí
právoplatnosti so žalobcom v odvolacom konaní konal ako s riadnym účastníkom konania. V prípade,

ak by Ministerstvo životného prostredia SR takto rozhodlo až po právoplatnom skončení odvolacieho
konania, boli by splnené zákonné predpoklady zakotvené v § 140b ods. 7 Stavebného zákona na obnovu
územného konania podľa § 62 a nasl. Správneho poriadku.
14. Žalovaný vo vyjadrení podľa § 100 ods. 2 písm. a) SSP tiež navrhol, aby správny súd súdne konanie
prerušil do právoplatného skončenia správneho konania, v ktorom Ministerstvo životného prostredia SR
rozhodne o podnete žalobcu podľa § 19 zákona o posudzovaní vplyvov na životné prostredie o tom,

či stavba, ktorá je predmetom neskončeného územného konania podlieha alebo nepodlieha posúdeniu
podľa tohto zákona.
15. Krajský súd v Žiline uznesením č. k. 30S/108/2022-106 zo dňa 18.10.2022 návrh žalobcu na
priznanie odkladného účinku správnej žalobe zamietol.
Replika

16. Žalobca v replike zo dňa 16.01.2023 uviedol, že účastníctvo v stavebnom konaní odôvodňoval nielen
s poukazom na § 14 ods. 1 Správneho poriadku, ale aj s poukazom na § 178 ods. 3 a § 7 ods.
1 SSP a § 19 zákona č. 17/1992 Zb. o životnom prostredí. Vzhľadom na tieto ustanovenia zákonov
je žalobca nositeľom zákonného práva kontrolovať verejné záujmy životného prostredia, má povinnosť
ohlásiť podozrenie z porušenia verejných záujmov životného prostredia orgánom štátnej správy a je

oprávnený na podanie samostatnej žaloby pre nedodržanie verejných záujmov životného prostredia,
z čoho vyplýva, že musí overenie verejných záujmov skúmať už v samotnom konaní. Keďže podľa §
126 ods. 1 Stavebného zákona má stavebný úrad povinnosť skúmať splnenie aj verejných záujmov
životnéhoprostredia,jednásaokonanie,vočiktorémuježalobcazákonompoverenývykonávaťkontrolu
pozície účastníka konania a povinnosť upozorňovať na možné porušenie verejných záujmov životného

prostredia. Prvostupňový správny orgán i žalovaný v odôvodneniach rozhodnutí uviedli, prečo žalobcovi
neprináleží postavenie účastníka konania podľa § 59 ods. 1 písm. c) Stavebného zákona a z akého
dôvodu nie je možné aplikovať širšie vymedzenie účastníka konania podľa § 14 ods. 1 Správneho
poriadku. Žalovaný sa však podľa žalobcu nevysporiadal s odvolacou námietkou, podľa ktorej žalobcovi
prináleží postavenie účastníka stavebného konania podľa § 14 Správneho poriadku v súbehu s § 178

ods. 3 SSP a § 19 zákona o životnom prostredí, pričom žalobca mal dostať konkrétnu odpoveď na ním
vznesenú námietku.
Vyjadrenie ďalšieho účastníka konania
17. Ďalší účastník konania vo vyjadrení zo dňa 28.04.2023 podanú žalobu považoval za nedôvodnú
a navrhol jej zamietnutie. Poukázal na to, že novelizáciou Stavebného zákona zákonom č. 145/2010

Z.z. s účinnosťou od 01.05.2010 sa upravil okruh možných účastníkov územného konania, v záujme
zabezpečenia účasti tzv. zainteresovanej verejnosti na konaní. V súčasnosti je okruh účastníkov
územného konania vymedzený v § 34 ods. 1 a 2 Stavebného zákona, podľa ktorých je účastníkom
konania navrhovateľ, obec, ak nie je stavebným úradom príslušným na územné konanie a ten, komu
toto postavenie vyplýva z osobitného predpisu (ods. 1) a v územnom konaní o umiestnení stavby, o

využívaní územia, o stavebnej uzávere a o ochrannom pásme sú účastníkmi konania aj právnické osoby
a fyzické osoby, ktorých vlastnícke alebo iné práva k pozemkom alebo stavbám, ako aj k susedným
pozemkom a stavbám vrátane bytov môžu byť rozhodnutím priamo dotknuté (ods. 2). Ustanovenie §
34 ods. 1 Stavebného zákona v poslednej časti vety pripúšťa priznanie postavenia účastníka konania
aj zainteresovanej verejnosti s odkazom na ustanovenia zákona o posudzovaní vplyvov na životné

prostredie. Účasť zainteresovanej verejnosti v konaní teda prichádza do úvahy len v prípade, ak
územnému konaniu predchádzalo konanie podľa zákona o posudzovaní vplyvov na životné prostredie
a len v prípade, ak zainteresovaná verejnosť v zmysle § 24 až 27 tohto zákona mala účasť na konaní.
V predmetnej veci nebola a nie je splnená ani jedna z uvedených podmienok, preto žalobca nemôže
mať postavenie účastníka konania. Tvrdenie o nenaplnení podmienky ďalší účastník konania odôvodnil

i tým, že územnému konaniu nemalo predchádzať konanie o posudzovaní vplyvov na životné prostredie
v zmysle zákona o posudzovaní vplyvov na životné prostredie.
18. Skutočnosť, že územnému konaniu nemalo predchádzať konanie podľa zákona o posudzovaní
vplyvovnaživotnéprostrediemožnovyvodiťzoznenia§18,ktorývymedzujetzv.predmetposudzovania.Z tohto ustanovenia vyplýva, že navrhovaná činnosť bude predmetom posudzovania len v prípade, ak
napĺňa limity uvedené v prílohe č. 8 zákona o posudzovaní vplyvov na životné prostredie. Podľa prílohy
č. 8 k tomuto zákonu pri projektoch Infraštruktúry a Pozemných stavbách, medzi ktoré je možné zaradiť

i uvedenú stavbu, sú prahovými hodnotami pre zisťovacie konanie (časť B, prílohy č. 8) hodnoty 100
parkovacích státí alebo 10 000 m2 podlahovej plochy alebo 500 parkovacích státí, kedy je posudzovanie
už povinné (bod 9, sub 16, Prílohy č. 8). Navrhovaná stavba uvedené prahové hodnoty, a to už z
pohľadu hodnôt pre zisťovacie konanie nedosahovala, pretože jej uskutočnením malo vzniknúť len 79
parkovacích stojísk a vzniknutá podlahová plocha vo výmere 7 859,97 m2, pričom má byť vytvorených

27 bytov, 40 apartmánov a 79 parkovacích miest. Uvedené hodnoty sú výrazne menšie ako prahové
hodnoty pre zisťovacie konanie.
19. Pokiaľ žalobca poukazoval na potrebu parkovacích stojísk v zmysle STN 73 6110/Z2, podľa ktorej je
táto daná na 99 parkovacích stojísk, táto skutočnosť nemá právnu relevanciu pre naplnenie požiadaviek
v zmysle zákona o posudzovaní vplyvov na životné prostredie. Vyplýva to zo skutočnosti, že pri
skúmaní naplnenia požiadaviek sa neprihliada na projektové požiadavky, ale na skutočné hodnoty dané

parametrami navrhovanej činnosti. Záujem na ochrane životného prostredia sa pretavuje do základných
princípov využívania jednotlivých zložiek životného prostredia pri zachovaní tzv. ekologickej stability
a pokiaľ možno na eliminácií zásahov do využívania životného prostredia. Vychádzajúc z uvedenej
premisy je preto zrejmé, že pripustenie zásahu do jednotlivých zložiek životného prostredia by malo
podliehať testu proporcionality a prípadný nový (ďalší) zásah pripustiť len vtedy, ak doterajšie kapacity

územia sa javia ako nedostatočné. Preto ak stavebník vychádza z uvedených téz a snaží sa eliminovať
svoj vplyv na životné prostredie využitím dostupnej existujúcej infraštruktúry, tak tento prístup mu
nemôže byť na ujmu. Naopak žalobca svojou argumentáciou o nevyhnutnom dobudovaní parkovísk nad
rámec dostupných kapacít územia podľa ďalšieho účastníka konania zvyšuje vplyv stavby na životné
prostredie vo väčšej miere, ako je skutočná potreba územia, čím dosiahne stav, ktorý je v rozpore s

trvalo udržateľným rozvojom a bude negatívne pôsobiť na dané územie. Argumentácia žalobcu ohľadne
nesprávnosti zaokrúhľovania potreby parkovacích státí je právne irelevantná, pretože sa vytvára len 79
parkovacích stojísk a chýbajúca kapacita do potreby sa dopĺňa už existujúcimi parkovacími stojiskami.
Samotná STN 73 6110 neobsahuje úpravu procesu zaokrúhľovania a vzhľadom na to podľa ďalšieho
účastníka konania procesu zaokrúhľovania podlieha až konečné číslo vyjadrujúce konečnú potrebu a

jednotlivé čiastkové výsledky zaokrúhľovaniu nepodliehajú. Bez ohľadu na správnosť alebo nesprávnosť
vo vyjadrení zdôraznil, že predmetom výstavby je len 79 parkovacích stojísk, čo je o 21 menej ako
stanovuje príloha č. 8 časť B pre zisťovacie konanie.
20. Skutočnosť, že stavba nedosahuje prahové limity stanovené zákonom na začatie konania podľa
zákona o posudzovaní vplyvov na životné prostredie vyplýva aj zo záväzného stanoviska Okresného

úradu Žilina - odbor starostlivosti o životné prostredie, oddelenie ochrany prírody a vybraných zložiek
životného prostredia na úseku EIA, č.k. č. OU-ZA-OSZP3-2019/027816-002/Hnl zo dňa 15.07.2019, v
ktorom ako príslušný orgán uviedol, že navrhovaná činnosť (stavba) vzhľadom k tomu, že nedosahuje
hodnoty stanovené v prílohe č. 8, nie je predmetom posudzovania podľa zákona o posudzovaní vplyvov
na životné prostredie. Uvedené záväzné stanovisko podľa § 140b ods. 1 Stavebného zákona je pre

stavebný úrad záväzné a predstavovalo záväzný podklad pre riešenie predbežnej otázky.
21. K podnetu žalobcu uviedol, že jeho samotné podanie vzhľadom na existenciu záväzného stanoviska
Okresného úradu Žilina - odbor starostlivosti o životné prostredie, oddelenie ochrany prírody a
vybraných zložiek životného prostredia na úseku EIA, č.k. č. OU-ZA-OSZP3-2019/027816-002/Hnl zo
dňa 15.07.2019, ako aj vzhľadom na skutočnosť, že konanie o podnete začalo až po začatí územného

konania, nevytváralo prekážku konania. Uvedený záver je podľa ďalšieho účastníka možné vyvodiť z
§ 140c ods. 5 Stavebného zákona, pretože obligatórna povinnosť stavebného úradu prerušiť konanie
je daná len v prípade, ak územné konanie začalo po začatí konania v zmysle zákona o posudzovaní
vplyvov na životné prostredie. Z chronológie konania uvedenej žalovaným vyplýva, že územné konanie
začalo približne 31 mesiacov pred tým, ako žalobca podal podnet na Ministerstvo životného prostredia

SRapribližne33mesiacovpredtým,akoMinisterstvoživotnéhoprostrediaSRoznámilozačatiekonania.
Vzhľadom na uvedené je podľa ďalšieho účastníka zrejmé, že územné konanie bolo v čase začatia
konaniapodľa§19zákonaoposudzovanívplyvovnaživotnéprostredieužzačaté,apretostavebnýúrad
nemusel územné konanie prerušiť a mohol vo veci konať, pričom s nastolenou predbežnou otázkou sa
vysporiadal v súlade s existujúcim záväzným stanoviskom Okresného úradu Žilina - odbor starostlivosti

o životné prostredie č. OU-ZA-OSZP3-2019/027816-002/Hnl zo dňa 15.07.2019.
22.Konanieopodnete11295/2021-11.1.2/fr60057/2021vedenénaMinisterstveživotnéhoprostrediaSR
nebolo do dňa podania vyjadrenia ukončené, pričom na posledný dotaz ďalšieho účastníka Ministerstvo
životného prostredia SR uviedlo, že o ňom rozhodne v máji 2023. Ďalší účastník preto správnemusúdu navrhol, aby podľa § 100 SSP súdne konanie prerušil až do rozhodnutia Ministerstva životného
prostredia SR v konaní o podnete 11295/2012-11.1.2./fr60057/2021, v ktorom sa s konečnou platnosťou
vyrieši sporná otázka, či navrhovaná stavba mala alebo nemala byť predmetom posudzovania podľa

zákona o posudzovaní vplyvov na životné prostredie.
23.Nazáverďalšíúčastníkuviedol,žeaplikácia§14Správnehoporiadkuneprichádzadoúvahy,pretože
okruh účastníkov územného konania je daný ustanoveniami Stavebného zákona. Pre vzťah Správneho
poriadku ako všeobecného predpisu k Stavebnému zákonu ako lex specialis, je možné všeobecnú
definíciu účastníctva v správnom konaní využiť len potiaľ, pokiaľ osobitný predpis neuvádza inak. Účasť

zainteresovanej verejnosti podľa zákona o posudzovaní vplyvov na životné prostredie v danom prípade
je daná ustanovením § 34 ods. 1 Stavebného zákona a prípadná účasť najširšej verejnosti je možná len
potiaľ, pokiaľ preukážu, že jej práva a povinnosti sú priamo dotknuté. Žalobca existenciu reálnej ujmy na
svojich právach nepreukázal, čo je dané najmä tým, že jeho námietky majú len tzv. všeobecný charakter
bez reálneho súvisu s konaním.
Duplika

24. Žalovaný právo dupliky nevyužil.
25. Zákonom č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v
znení neskorších predpisov (ďalej „zákon č. 151/2022 Z. z.“) bol zriadený Správny súd v Banskej Bystrici.
Podľa § 3 ods. 3 písm. a) zákona č. 151/2022 Z.z. výkon súdnictva prešiel od 01.06.2023 z krajských
súdov na správne súdy vo všetkých veciach, v ktorých je od 01.06.2023 daná právomoc správnych

súdov, a to z Krajského súdu v Banskej Bystrici, Krajského súdu v Trenčíne, Krajského súdu v Žiline na
Správny súd v Banskej Bystrici. Z uvedeného dôvodu vec pôvodne vedená na Krajskom súde v Žiline
pod sp. zn. 30S/108/2022 prešla od 01.06.2023 do pôsobnosti Správneho súdu v Banskej Bystrici, kde
je vedená pod novou spisovou značkou: ZA-30S/108/2022.
26. Správny súd uvádza, že podľa § 7 ods. 1 a nasl. zákona č. 200/2022 Z. z. o územnom plánovaní

v znení neskorších predpisov v spojení s § 2 zákona č. 608/2003 Z. z. o štátnej správe pre územné
plánovanie, stavebný poriadok a bývanie a o zmene a doplnení zákona č. 50/1976 Zb. o územnom
plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov, dňom 01.04.2024
prešli kompetencie na úsekoch územného plánovania a stavebného poriadku z okresných úradov v
sídle kraja na Úrad pre územné plánovanie a výstavbu Slovenskej republiky. Podľa § 40al zákona č.

575/2001 Z. z. o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy v znení neskorších
predpisov je Úrad pre územné plánovanie a výstavbu Slovenskej republiky ústredným orgánom štátnej
správynaúsekochúzemnéhoplánovania,výstavbyavyvlastňovaniasvýnimkouekologickýchaspektov.
V dôsledku uvedenej legislatívnej zmeny a na základe uskutočnenej delimitácie z Ministerstva vnútra
Slovenskej republiky na úrad, dňa 1. apríla 2024 sú predmetom prechodu právomoci Odborov výstavby

a bytovej politiky, Oddelení štátnej stavebnej správy Okresného úradu Bratislava, Okresného úradu
Trnava, Okresného úradu Trenčín, Okresného úradu Žilina, Okresného úradu Nitra, Okresného úradu
Banská Bystrica, Okresného úradu Košice a Okresného úradu Prešov, na Úrad pre územné plánovanie
a výstavbu Slovenskej republiky. V súlade s ustanovením § 180 ods. 3 SSP tak namiesto pôvodného
žalovaného v tomto konaní je žalovaným Úrad pre územné plánovanie a výstavbu Slovenskej republiky,

ako orgán verejnej správy, na ktorý prešla rozhodovacia pôsobnosť orgánu verejnej správy, ktorý bol
pôvodným žalovaným. Preto odo dňa 1. apríla 2024 správny súd koná na strane žalovaného s Úradom
pre územné plánovanie a výstavbu Slovenskej republiky.
27. Na prejednanie veci správny súd nariadil pojednávanie na deň 15.08.2024 podľa § 107
ods. 1 písm. a) SSP. Z neúčasti na pojednávaní sa ospravedlnil žalobca, žalovaný aj ďalší účastník

konania. Ďalší účastník konania v písomnom podaní zo dňa 14.08.2024 uviedol, že napriek prísľubom
Ministerstva životného prostredia SR stále nedisponuje výsledkom konania vedeného Ministerstvom
životného prostredia SR pod sp. zn. 11295/2021-11.1.2/fr6005/2021. Z enviroportálu, na ktorom je
možné proces sledovať je však zrejmé, že v danej veci Ministerstvo životného prostredia SR do dňa
podania vyjadrenia ďalšieho účastníka konania nerozhodlo.

28. Správny súd vecne príslušný podľa § 10 SSP a miestne príslušný podľa § 13 ods. 1 SSP
preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného, ako aj rozhodnutie prvostupňového orgánu verejnej
správy v rozsahu a z dôvodov uvedených v správnej žalobe vrátane konania, ktoré ich vydaniu
predchádzalo, pričom dospel k záveru, že žaloba žalobcu nie je dôvodná.
Právny rámec

29. Podľa § 177 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok v znení účinnom do 30.06.2023
(ďalej „SSP“) správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti
rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy.30. Podľa § 32 ods. 1, 2, 3 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (ďalej „Správny poriadok“) správny
orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav veci a za tým účelom si obstarať
potrebné podklady pre rozhodnutie. Pritom nie je viazaný len návrhmi účastníkov konania. Podkladom

pre rozhodnutie sú najmä podania, návrhy a vyjadrenia účastníkov konania, dôkazy, čestné
vyhlásenia, ako aj skutočnosti všeobecne známe alebo známe správnemu orgánu z jeho
úradnej činnosti. Rozsah a spôsob zisťovania podkladov pre rozhodnutie určuje správny orgán. Údaje
z informačných systémov verejnej správy a výpisy z nich, okrem údajov a výpisov z registra trestov, sa
považujú za všeobecne známe skutočnosti a sú použiteľné na právne účely. Tieto údaje nemusí účastník

konania a zúčastnená osoba správnemu orgánu preukazovať dokladmi. Doklady vydané správnym
orgánom a obsah vlastných evidencií správneho orgánu sa považujú za skutočnosti známe správnemu
orgánu z úradnej činnosti, ktoré nemusia účastník konania a zúčastnená osoba správnemu orgánu
dokladovať. Na žiadosť správneho orgánu sú štátne orgány, orgány územnej samosprávy, fyzické
osoby a právnické osoby povinné oznámiť skutočnosti, ktoré majú význam pre konanie a rozhodnutie.
31. Podľa § 14 ods. 1, 2 Správneho poriadku účastníkom konania je ten, o koho právach, právom

chránených záujmoch alebo povinnostiach samá konať alebo koho práva, právom chránené záujmy
alebo povinnosti môžu byť rozhodnutím priamo dotknuté; účastníkom konania je aj ten, kto tvrdí, že
môže byť rozhodnutím vo svojich právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach priamo
dotknutý, a to až do času, kým sa preukáže opak. Účastníkom konania je aj ten, komu osobitný zákon
také postavenie priznáva.

32. Podľa § 140 zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (ďalej „Stavebný
zákon“) ak nie je výslovne ustanovené inak, vzťahujú sa na konanie podľa tohto zákona všeobecné
predpisy o správnom konaní.
33. Podľa § 34 ods. 1, 2, 3 Stavebného zákona účastníkom územného konania je navrhovateľ, obec,
ak nie je stavebným úradom príslušným na územné konanie a ten, komu toto postavenie vyplýva z

osobitného predpisu. V územnom konaní o umiestnení stavby, o využívaní územia, o stavebnej uzávere
a o ochrannom pásme sú účastníkmi konania aj právnické osoby a fyzické osoby, ktorých vlastnícke
alebo iné práva k pozemkom alebo stavbám, ako aj k susedným pozemkom a stavbám vrátane
bytov môžu byť rozhodnutím priamo dotknuté. Účastníkmi územného konania nie sú nájomcovia bytov
a nebytových priestorov.

34. Podľa § 24 ods. 1, 2, 3, 4 zákona č. 24/2006 Z.z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie (ďalej
„zákon o posudzovaní vplyvov na životné prostredie“) príslušný orgán informuje bezodkladne verejnosť
na svojom webovom sídle, prípadne aj na svojej úradnej tabuli o:
a) tom, že navrhovaná činnosť alebo jej zmena podlieha zisťovaciemu konaniu, posudzovaniu vplyvov,
konaniu podľa § 19 a o skutočnosti, že navrhovaná činnosť alebo jej zmena podlieha posudzovaniu

vplyvov presahujúcich štátne hranice, ak ide o tento prípad,
b) svojej právomoci na vydanie rozhodnutia k navrhovanej činnosti alebo jej zmene v zisťovacom konaní
alebo v posudzovaní jej vplyvov a o povoľujúcom orgáne,
c)tom,žeodpovoľujúcehoorgánuapríslušnéhoorgánumožnozískaťinformácieonavrhovanejčinnosti
alebo jej zmene, ktorá je predmetom konania,

d) povoleniach potrebných na realizáciu navrhovanej činnosti alebo jej zmeny,
e) odbornom stanovisku podľa § 18 ods. 1 písm. g), zámere podľa § 22 a 23, rozsahu hodnotenia podľa§
30 a správe o hodnotení činnosti podľa § 31,
f) čase, mieste a spôsobe, ktorým sa relevantné informácie sprístupnia verejnosti vrátane informácie o
konaní verejného prerokovania,

g) podrobnostiach zabezpečenia účasti verejnosti v konaní vrátane informácií o povoľujúcom orgáne,
ktorému možno zasielať pripomienky alebo otázky, a o podrobnostiach o lehote na zaslanie pripomienok
alebo otázok,
h) praktických informáciách o prístupe k správnemu konaniu a súdnemu konaniu podľa tohto zákona,
najmä o prístupe verejnosti k opravným prostriedkom pred správnym orgánom a pred súdom a určenie

štádia konania, v ktorom možno napadnúť rozhodnutia, skutky alebo nečinnosť,
i) iných informáciách dôležitých na vydanie záverečného stanoviska alebo povolenia.
Dotknutá verejnosť má postavenie účastníka v konaniach uvedených v tretej časti a následne
postavenie účastníka v povoľovacom konaní k navrhovanej činnosti alebo jej zmene, ak uplatní postup
podľa odseku 3 alebo odseku 4, ak jej účasť v konaní už nevyplýva z osobitného predpisu. Právo

dotknutej verejnosti na priaznivé životné prostredie, ktorá prejavila záujem na navrhovanej činnosti alebo
jej zmene postupom podľa odseku 3 alebo odseku 4, môže byť povolením navrhovanej činnosti alebo
jej zmeny alebo následnou realizáciou navrhovanej činnosti alebo jej zmeny priamo dotknuté.
Verejnosť prejaví záujem na navrhovanej činnosti alebo jej zmene a na konaní o jej povolení podaním:a) odôvodneného písomného stanoviska k zámeru podľa § 23 ods. 4,
b) odôvodnených pripomienok k rozsahu hodnotenia navrhovanej činnosti alebo jej zmeny podľa §
30ods. 8,

c) odôvodneného písomného stanoviska k správe o hodnotení činnosti podľa § 35 ods. 2,d)
odôvodneného písomného stanoviska k oznámeniu o zmene podľa § 29 ods. 9.
Verejnosť má právo podať odvolanie proti rozhodnutiu o tom, či sa navrhovaná činnosť alebo jej
zmena má posudzovať podľa tohto zákona (ďalej len "rozhodnutie vydané v zisťovacom konaní"), alebo
proti záverečnému stanovisku aj vtedy, ak nebola účastníkom zisťovacieho konania alebo konania

o vydaní záverečného stanoviska alebo jeho zmeny. Za deň doručenia rozhodnutia sa pri podaní takého
odvolania považuje pätnásty deň zverejnenia rozhodnutia vydaného v zisťovacom konaní podľa § 29
ods. 15 alebo záverečného stanoviska príslušným orgánom podľa § 37 ods. 6. Verejnosť podaním
odvolania zároveň prejaví záujem na navrhovanej činnosti a na konaní o jej povolení.
35. Podľa § 140c ods. 5 Stavebného zákona ak vo vzťahu k predmetu územného konania o umiestnení
stavby, územného konania o využití územia, stavebného konania alebo kolaudačného konania bolo ku

dňu jeho začatia už začaté a právoplatne neukončené konanie podľa osobitného predpisu, stavebný
úrad do dňa jeho právoplatného ukončenia svoje konanie preruší.
36. Podľa § 140b ods. 1 Stavebného zákona záväzné stanovisko je na účely konaní podľa tohto
zákona stanovisko, vyjadrenie, súhlas alebo iný správny úkon dotknutého orgánu, uplatňujúceho záujmy
chránené osobitnými predpismi, ktorý je ako záväzné stanovisko upravený v osobitnom predpise. Obsah

záväzného stanoviska je pre správny orgán v konaní podľa tohto zákona záväzný a bez zosúladenia
záväzného stanoviska s inými záväznými stanoviskami nemôže rozhodnúť vo veci.
Posúdenie veci správnym súdom
37. Predmetom súdneho prieskumu je posúdenie zákonnosti rozhodnutia žalovaného (pôvodne
Okresného úradu Žilina, odbor výstavby a bytovej politiky) č. OU-ZA-OVBP2-2022/011721/Kod zo dňa

21.02.2022, ktorým potvrdil rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu č. 5966/2021-193143/2021-
SÚ-AD zo dňa 30.11.2021 o nepriznaní postavenia účastníka konania podľa § 34 ods. 1 a 2 Stavebného
zákona žalobcovi v územnom konaní vedenom na stavebnom úrade pod č.s. 5966/2021-SÚ-AD,
v ktorom na návrh navrhovateľa (v tomto konaní ďalšieho účastníka konania) rozhodoval o umiestnení
stavby „Polyfunkčný objekt Kuzmányho ulica, Žilina“. Žalobca v správnej žalobe a v nej uvedených

žalobných bodoch vymedzil podstatu svojej argumentácie tak, že rozhodnutie žalovaného je nezákonné,
pretože žalobcovi malo byť v územnom konaní priznané postavenie účastníka konania podľa § 14
Správneho poriadku v spojení s § 19 zákona o životnom prostredí i z dôvodu, že správny orgán
vychádzal pri svojom rozhodnutí z nesprávnej skutočnosti o tom, že v predmetnej veci neboli splnené
limity pre zisťovacie konanie. Namietal nesprávne právne posúdenie, nepreskúmateľnosť rozhodnutia

pre nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov, rozpor skutkového stavu s administratívnymi spismi, ako aj
podstatné porušenie ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok
vydanie nezákonného rozhodnutia.
38. Z pripojeného administratívneho spisu mal správny súd preukázané, že prvostupňový správny orgán
rozhodnutím č. 5966/2021-193143/2021-SÚ-AD zo dňa 30.11.2021, žalobcovi nepriznal postavenie

účastníka konania podľa § 34 ods. 1 a 2 Stavebného zákona v územnom konaní vedenom na stavebnom
úrade pod č.s. 5966/2021-SÚ-AD, v ktorom na návrh navrhovateľa (ďalšieho účastníka konania)
rozhodoval o umiestnení stavby „Polyfunkčný objekt Kuzmányho ulica, Žilina“. Rozhodnutie odôvodnil
tým, že zainteresovaná verejnosť má právo predkladať v územnom konaní podľa Stavebného zákona
námietky a pripomienky k navrhovanej činnosti (t.z. má postavenie účastníka konania) iba v prípade, ak

navrhovaná činnosť podlieha posudzovaniu podľa zákona o posudzovaní vplyvov na životné prostredie.
Prvostupňový správny orgán konštatoval, že z predloženého stanoviska Okresného úradu Žilina -
odbor starostlivosti o životné prostredie na úseku EIA č. OU-ZA-OSZP3-2019/027816-002Hnl zo dňa
15.07.2019, ktoré je pre neho záväzné vyplynulo, že navrhovaná činnosť (stavba) nebola predmetom
posudzovania vplyvov na životné prostredie, pretože na základe údajov uvedených v projektovej

dokumentácii nedosahovala hodnoty stanovené v prílohe č. 8 zákona o posudzovaní vplyvov na
životné prostredie. Vzhľadom k tomu, že navrhovaná činnosť nebola predmetom posudzovania vplyvov
na životné prostredie, prvostupňový správny orgán uviedol, že žalobcovi nebolo možné priznať
postavenie účastníka konania ako zainteresovanej verejnosti podľa § 34 ods. 1 Stavebného zákona.
Proti rozhodnutiu prvostupňového správneho orgánu podal žalobca odvolanie zo dňa 17.12.2021,

o ktorom žalovaný rozhodol rozhodnutím č. OU-ZA-OVBP2-2022/011721/Kod zo dňa 21.02.2022 tak, že
rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu č. 5966/2021-193143/2021-SÚ-AD zo dňa 30.11.2021
potvrdil a odvolanie zamietol. V odôvodnení rozhodnutia poukázal na to, že pre vydanie prvostupňového
rozhodnutia boli naplnené všetky zákonné predpoklady, prvostupňový správny orgán o vylúčeníodvolateľa z územného konania nerozhodol svojvoľne, protizákonne ani arbitrárne, odôvodnenie jeho
rozhodnutia je dostatočné, logické a zrozumiteľné. Zdôraznil, že žalobca nie je vlastníkom žiadneho
zo stavebných pozemkov označených v návrhu, na ktorých navrhovateľ navrhol stavbu polyfunkčného

objektu umiestniť a nie je ani vlastníkom žiadnych susedných pozemkov ani stavieb, ktoré by mohli
byť umiestnením navrhovanej stavby dotknuté. Poukázal tiež na stanovisko Okresného úradu Žilina -
odbor starostlivosti o životné prostredie na úseku EIA č. OU-ZA-OSZP3-2019/027816-002Hnl zo dňa
15.07.2019, podľa ktorého navrhovaná činnosť (stavba), nebola predmetom posudzovania vplyvov na
životné prostredie, pretože nedosahovala hodnoty stanovené v položke č. XX, kapitole 9, prílohy č. 8

§ 18 zákona o posudzovaní vplyvov na životné prostredie. Žalovaný uviedol, že navrhovaná činnosť
nedosahovala prahové hodnoty pre zisťovacie konanie podľa zákona o posudzovaní vplyvov na životné
prostredie, a preto prvostupňový správny orgán rozhodol správne, keď žalobcovi nepriznal postavenie
účastníka konania podľa § 34 ods. 1 Stavebného zákona ako dotknutej verejnosti.
39. Súčasťou základného práva na právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy SR je i právo byť
účastníkom správneho konania. Správne konanie bez účastníkov, resp. bez úplného okruhu účastníkov

nemôže byť zákonným, a teda ani nemôže ústavne súladným spôsobom dosiahnuť svoj účel spravidla
vyjadrený v základných ustanoveniach každého procesného predpisu upravujúceho administratívny
proces. Do obsahu práva, byť účastníkom správneho konania patrí aj právo každého domáhať sa práva
byť účastníkom, a to za splnenia zákonom ustanovených predpokladov a právo na rozhodnutie (hoci
procesnej povahy) o tom, či osoba domáhajúca sa tohto postavenia v konkrétnom procese je alebo

nie je, podľa orgánu inej právnej ochrany, účastníkom konania pred ním. V prípade negatívneho
rozhodnutia je súčasťou tohto práva aj právo podať proti rozhodnutiu odvolanie.
40. Úlohou a cieľom územného konania je vykonať požadované opatrenie v území tak, aby bola
v plnom rozsahu zabezpečená ochrana záujmov spoločnosti ako celku, pri súčasnom rešpektovaní
opravných záujmov fyzických a právnických osôb. Konanie o umiestnení stavby je územným konaním,

v ktorom sa prostredníctvom stavebného úradu realizujú navrhované opatrenia z pohľadu ochrany
nimi sledovaných osobitných verejných záujmov. Súkromný záujem je v konaní zabezpečený
vymedzením okruhu subjektov, ktorým zákon priznáva postavenie účastníka konania. Vychádzajúc
zo znenia § 34 ods. 1 Stavebného zákona je účastníkom územného konania navrhovateľ, obec a ten,
komu toto postavenie vyplýva z osobitného predpisu. Podľa § 34 ods. 2 stavebného zákona v územnom

konaní o umiestnení stavby sú účastníkmi konania aj právnické osoby a fyzické osoby, ktorých vlastnícke
alebo iné práva k pozemkom alebo k stavbe, ako aj k susedným pozemkom a stavbám, vrátane bytov,
môžu byť rozhodnutím priamo dotknuté.
41. Územné konanie sa v zmysle § 35 ods. 1 Stavebného zákona začína na písomný návrh
účastníka, z podnetu stavebného úradu alebo iného orgánu štátnej správy. V návrhu sa pri tom uvedie

zoznam právnických osôb a fyzických osôb, ktoré prichádzajú do úvahy ako účastníci konania a sú
navrhovateľovi známe. Stavebný úrad potom postupuje ďalej tak, že oznámi začatie územného konania
dotknutým orgánom štátnej správy a všetkým známym účastníkom (§ 36 ods. 1 Stavebného zákona).
Ak sa začína konanie o umiestnenie líniovej stavby alebo v odôvodnených prípadoch aj zvlášť
rozsiahlej stavby s veľkým počtom účastníkov konania, oznámi stavebný úrad začatie konania verejnou

vyhláškou.
42. Podľa § 140 Stavebného zákona sa na územné konanie podľa stavebného zákona vzťahujú
všeobecné predpisy o správnom konaní, t.j. Správny poriadok, ak nie je vyslovene ustanovené
inak. V danom prípade je v § 34 Stavebného zákona výslovne ustanovené, kto je účastníkom územného
konania a účastníkom územného konania o umiestnení stavby, teda v danom prípade sú to ustanovenia

týkajúce sa rozhodovania o tom, či niekto je alebo nie je účastníkom konania.
43. Podľa § 14 ods. 1 Správneho poriadku účastníkom konania je (nielen) ten, o koho právach a právom
chránených záujmoch alebo povinnostiach sa má konať alebo koho práva, právom chránené záujmy
alebo povinnosti môžu byť rozhodnutím priamo dotknuté, ale aj ten, kto tvrdí, že môže byť rozhodnutím
vo svojich právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach priamo dotknutý, a to do času,

kým sa preukáže opak. O tom, že niekto, kto sa domáha zúčastniť sa konaní, nie je účastníkom
konania je potrebné rozhodnúť v správnom konaní rozhodnutím so všetkými náležitosťami podľa § 47
Správneho poriadku s tým, že proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie. Účastníkom je však až
do nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia o tom, že účastníkom konania nie je. Či ide o účastníka
konania,skúmasprávnyorgánzúradnejpovinnostipočasceléhokonania.Akzistí,ženiektoúčastníkom

nie je, vydá o tom rozhodnutie naopak, ak zistí, že niekomu patrí postavenie účastníka konania,
začne s ním ihneď jednať ako s účastníkom, uskutoční nevyhnutné procesné úkony a oboznámi ho s
doterajším priebehom. O tom, že ďalšej fyzickej osobe alebo právnickej osobe bolo priznané postavenie
účastníkov, sa nevydáva správne rozhodnutie.44. Správny súd vzhľadom na uvedené v predmetnej veci skúmal, či žalobcovi v postavení
zainteresovanej verejnosti prislúchalo postavenie účastníka konania v územnom konaní, týkajúcom sa
návrhu navrhovateľa spoločnosti iProperty Žilina, s.r.o. (t.j. ďalšieho účastníka konania) na umiestnenie

stavby „Polyfunkčný objekt Kuzmányho ulica, Žilina“ v zmysle osobitného predpisu, konkrétne § 24 - 27
zákona o posudzovaní vplyvov na životné prostredie, na ktorý odkazuje § 34 ods. 1 Stavebného zákona
ako lex specialis.
45. Niet pochýb o tom, že zainteresovaná verejnosť v oblasti ochrany životného prostredia má
významné procesné práva v administratívnych konaniach majúcich vplyv na životné prostredie. Tieto

procesné práva však majú byť realizované v súlade s vnútroštátnou legislatívou, ktorá precízne
určuje podmienky účasti zainteresovanej verejnosti v administratívnych konaniach v oblasti životného
prostredia. K žalobcom vznesenej námietke nesprávneho právneho posúdenia správny súd uvádza,
že v prípade rozhodovania o umiestnení stavieb v územnom konaní Stavebný zákon pre účely tohto
konania výslovne ako lex specialis k všeobecnej úprave účastníctva v správnom konaní podľa § 14
ods. 1 a 2 Správneho poriadku explicitne priznáva postavenie účastníka územného konania aj tomu,

komu toto postavenie vyplýva z osobitného predpisu, s odkazom pod čiarou na ustanovenia §
24 až § 27 zákona o posudzovaní vplyvov na životné prostredie, teda aj zainteresovanej verejnosti,
ktorej vzniklo postavenie účastníka konania, ak predkladala svoje námietky a pripomienky v rámci
posudzovania vplyvov alebo zisťovacieho konania podľa zákona o posudzovaní vplyvov na životné
prostredie. Pokiaľ žalobca odvodzoval svoje postavenie účastníka predmetného územného konania

zo všeobecného pravidla vyjadreného v ustanovení § 14 ods. 2 Správneho poriadku, správny
súd uvádza, že priraďovacia spojka „aj“ v právnej vete „účastníkom konania je aj ten, komu osobitný
zákon také postavenie priznáva“ sa vzťahuje na zdôraznenie ďalšej možnosti určenia podmienok vzniku
postavenia účastníka konania, ako sú kritériá uvedené v ustanovení § 14 ods. 1 Správneho poriadku.
Neindikuje však bezbrehé rozšírenie okruhu účastníkov administratívnych konaní, ale výslovne

stanovuje ich rozšírenie pre ten ktorý typ administratívneho konania podľa podmienok upravených v
osobitných zákonoch. V tomto prípade boli konajúce orgány verejnej správy pri posudzovaní účastníctva
žalobcu v územnom konaní o umiestnení stavby povinné vyhodnotiť splnenie osobitných podmienok,
vyplývajúcich z ustanovenia § 34 ods. 1 Stavebného zákona v nadväznosti na podmienky účastníctva
v povoľovacom konaní odvodeného od účasti žalobcu získanej v konaní podľa osobitného zákona,

v danom prípade podľa zákona o posudzovaní vplyvov na životné prostredie. V tomto ohľade sú
orgány verejnej správy viazané zásadou legality (čl. 2 ods. 2 Ústavy SR) a pri vyhodnotení zákonných
podmienok potrebných pre priznanie postavenia účastníka konania boli viazané osobitnou právnou
úpravou podľa Stavebného zákona a zákona o posudzovaní vplyvov na životné prostredie.
46. Nakoľko mal správny súd z obsahu administratívneho spisu preukázané, že podľa stanoviska

Okresného úradu Žilina - odbor starostlivosti o životné prostredie na úseku EIA č. OU-ZA-
OSZP3-2019/027816-002Hnl zo dňa 15.07.2019 navrhovaná činnosť - stavba „Polyfunkčný objekt
Kuzmányho ulica, Žilina“ nepodliehala posudzovaniu vplyvov na životné prostredie podľa zákona
o posudzovaní vplyvov na životné prostredie (keď nespĺňala kritériá uvedené v prílohe č. 8 tohto
zákona), žalobcovi nevzniklo právo na predkladanie námietok a pripomienok v rámci posudzovania

vplyvov. Navrhovaná činnosť (stavba) zároveň nebola predmetom zisťovacieho konania, keď zo
záväzného stanoviska vyplynulo, že nespĺňala limity pre uskutočnenie zisťovacieho konania. Z obsahu
administratívnych spisov bolo preukázané, že predmetom navrhovanej činnosti bolo vybudovanie
79 parkovacích stojísk a ďalších 20 parkovacích stojísk bolo zabezpečených prostredníctvom už
existujúcioch parkovacích stojísk. Zároveň správny súd uvádza, že bolo irelevantné poukazovanie

žalobcu na uvedenie správneho spôsobu a výpočtu parkovacích stojísk, keď v predmetnej veci
bolo rozhodujúce, že orgán na to príslušný - Okresný úrad Žilina, odbor starostlivosti o životné
prostredie na úseku EIA vydal záväzné stanovisko č. OU-ZA-OSZP3-2019/027816-002Hnl, v ktorom
posúdil navrhovanú činnosť a ktoré bolo z hľadiska ďalšieho konania pre prvostupňový správny orgán
i žalovaného záväzné. Žalobca vzhľadom na uvedené v územnom konaní v postavení zainteresovanej

verejnosti nesplnil podmienku účastníctva podľa § 34 ods. 1 a 2 Stavebného zákona a orgány verejnej
správy postupovali správne, keď žalobcovi v územnom konaní nepriznali postavenie účastníka konania
vzhľadom na absenciu splnenia podmienok účastníctva.
47. Námietky žalobcu spočívajúce v nezákonnosti rozhodnutia z dôvodu nepreskúmateľnosti
rozhodnutia pre nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov, v rozpore skutkového stavu

s administratívnymi spismi, ako aj v poukazovaní na podstatné porušenie ustanovení o konaní pred
orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia, správny
súd vyhodnotil ako všeobecné námietky, predstavujúce vyjadrenie nesúhlasného názoru žalobcu
s predmetnými rozhodnutiami. Takto všeobecne formulované námietky bez toho, aby žalobca uviedol,v čom konkrétne sú rozhodnutia nezákonné a aký vplyv to má na jeho práva a právom chránené záujmy,
správnemu súdu neumožňuje vykonať súdny prieskum. Správny súd dáva do pozornosti žalobcu,
že nedisponuje oprávnením za žalobcu dôvody nezákonnosti napadnutého rozhodnutia vyhľadávať

z obsahu administratívneho spisu a nemá ani oprávnenie v žalobe všeobecne uplatnené dôvody
nezákonnosti podľa obsahu administratívneho spisu za žalobcu konkretizovať.
48. Ku poukazu žalobcu v správnej žalobe na rozhodnutia Ústavného súdu SR a Najvyššieho súdu
SR (napr. nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 197/2010 zo dňa 13.01.2011, nález Ústavného
súdu SR sp. zn. I. ÚS 223/09 zo dňa 27.05.2010, rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Sžz/1/2010

zo dňa 28.04.2011, rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 8Sžz/1/2010 zo dňa 27.01.2011), správny
súd uvádza, že v zmysle ustálenej judikatúry Najvyššieho súdu SR nepostačuje, ak účastník konania
v žalobe poukáže na jednotlivé rozhodnutie, resp. odcituje z neho určitú časť bez toho, aby súčasne
špecifikoval skutkové a právne okolnosti vyplývajúce z predmetného rozhodnutia vzťahujúce sa na
preskúmavaný prípad, t.j. bez toho, aby poukázal na jeho totožnosť alebo obdobnosť s prejednávaným
prípadom. Nad rámec uvedeného správny súd konštatuje, že pokiaľ žalobca poukazoval na najnovšiu

rozhodovaciu prax Najvyššieho súdu SR, v zmysle ktorej ak neexistuje osobitná zákonná úprava
účastníkov konania, aplikuje sa § 14 Správneho poriadku (dotknutej verejnosti sa prizná právo na účasť
v konaní), orgány verejnej správy postupovali uvedeným spôsobom, keď vzhľadom na osobitnú úpravu
účastníctva konania obsiahnutú v Stavebnom zákone a zákone o posudzovaní vplyvov na životné
prostredie aplikovali osobitnú úpravu účastníctva a nie všeobecnú.

49. Pokiaľ žalobca namietal, že konanie o nepriznaní postavenia účastníka konania žalobcovi ako
zainteresovanej verejnosti mali správne orgány prerušiť podľa § 140c ods. 5 Stavebného zákona,
správny súd uvádza, že orgány verejnej správy postupovali v súlade s predmetným ustanovením
zákona, keď do dňa vydania ich rozhodnutí nebolo vydané rozhodnutie Ministerstva životného prostredia
SR ako príslušného orgánu o podnete žalobcu podľa § 19 zákona o posudzovaní vplyvov na životné

prostredie, ktorým by došlo k zmene situácie týkajúcej sa postavenia žalobcu (jeho účastníctva)
v územnom konaní. Zároveň vzhľadom na časovú chronológiu týkajúcu sa podania návrhu na
vydanie územného rozhodnutia, začatie územného konania, vydanie záväzného stanoviska príslušným
orgánom, prihlásenie sa žalobcu do územného konania, podanie podnetu žalobcom na Ministerstvo
životnéhoprostrediaSRazačatiekonaniaotomtopodneteMinisterstvomživotnéhoprostrediaSRneboli

podľa § 140c ods. 5 Stavebného zákona splnené zákonné dôvody na prerušenie územného konania.
Orgányverejnejsprávypretopostupovalipodľanázorusprávnehosúdusprávne,keďkonanieneprerušili
a ďalej postupovali a rozhodovali v súlade so zásadou prezumpcie správnosti záväzných stanovísk
dotknutých orgánov.
50. Ohľadom žalobcom vznesenej námietky týkajúcej sa porušenia verejných záujmov a nemožnosti

preukázania tohto porušenia z dôvodu odopretia postavenia účastníka konania žalobcovi, sa správny
súd stotožnil s argumentáciou žalovaného založenej na tom, že žalobcovi prvostupňový správny orgán
a žalovaný ako odvolací správny orgán do právoplatného skončenia správneho konania o jeho vylúčení
z územného konania neodňali a ani neodopreli právo nahliadať do podkladov územného rozhodnutia.
Nevyužitie tejto možnosti žalobcom, ktorému jeho práva neboli odopreté, potom nemožno považovať

za porušenie jeho práv.
51. Neušlo tiež pozornosti správneho súdu, že v podanej replike žalobca namietal nevysporiadanie
sa žalovaného v rámci odvolacieho konania s ním uvedenou odvolacou námietkou, podľa ktorej
žalobcovi prináleží postavenie účastníka stavebného konania podľa § 14 Správneho poriadku v súbehu
s § 178 ods. 3 SSP a § 19 zákona o životnom prostredí, pričom žalobca mal dostať konkrétnu

odpoveď na ním vznesenú námietku. Z odvolania podaného žalobcom však vyplynulo, že argumentoval
poukazom na vymedzenie pojmu účastník konania podľa § 14 ods. 1 Správneho poriadku a § 24
ods. 2 zákona o posudzovaní vplyvov na životné prostredie, povinnosťou stavebného úradu prerušiť
konanie do rozhodnutia príslušného orgánu o podnete žalobcu. Zároveň v podanom odvolaní uviedol
že „začatím konania o podnete, o začiatku ktorého bolo mesto Žilina informované, tak má charakter

konania o predbežnej otázke, lebo v prípade, že sa stavba bude ďalej posudzovať, vyplynú z toho
rôzne právne skutočnosti a dôsledky; okrem iného aj postavenie ZDS ako účastníka predmetného
stavebného konania. Rozhodnutie o podnete je rozhodnou právnou skutočnosťou, od vyriešenia ktorej
závisí nielen posúdenie procesného postavenia ZDS ale aj ďalší postup stavebného úradu v samotnom
stavebnom konaní.“ Na žalobcom vznesené námietky žalovaný dostatočným spôsobom reagoval, keď

sa v odôvodnení rozhodnutia vysporiadal s nepriznaním postavenia účastníka konania žalobcovi podľa
§ 14 ods. 1 Správneho poriadku v spojení so zákonom o posudzovaní vplyvov na životné prostredie,
odôvodnil, prečo neprerušil predmetné konanie do skončenia konania o podnete žalobcu a uviedol, že
z „ argumentácie odvolateľa neušlo pozornosti OÚ Žilina, že sám vlastne ani nevie, do akého konaniasa svojím podaním vôbec prihlásil“. Správny súd konštatuje, že žalobca v podanej replike opätovne
odôvodňoval účastníctvo v stavebnom (nie územnom) konaní a nesprávne uvádzal, že prvostupňový
správnyorgánažalovanývosvojichrozhodnutiachodôvodnilinepriznaniepostaveniaúčastníkakonania

žalobcovi podľa § 59 ods. 1 písm. c) Stavebného zákona, pretože obsahom rozhodnutí nebolo takéto
odôvodneniea argumentáciažalobcusatedazrejmetýkalastavebnéhokonaniavinejveci.Správnysúd
zároveň uvádza, že žalobca v podanom odvolaní svoje postavenie účastníka konania neodôvodňoval §
178 ods. 3 SSP a § 19 zákona o životnom prostredí, na základe čoho nebolo možné, aby žalovaný na
odvolaciu námietku, ktorá vznesená nebola, reagoval. Nad rámec uvedeného správny súd zdôrazňuje,

že aplikácia § 178 ods. 3 SSP prichádza v úvahu v konaní pred správnym súdom v rámci posudzovania
aktívnej vecnej legitimácie žalobcu na podanie správnej žaloby v postavení zainteresovanej verejnosti
a nie v rámci posudzovania účastníctva v územnom konaní.
52. Správny súd mal vzhľadom na všetky vyššie uvedené skutočnosti preukázané, že napadnuté
rozhodnutie je vecne správne, je dostatočne zrozumiteľné a sú v ňom uvedené všetky dôvody, pre ktoré
nebolo žalobcovi priznané právo na účastníctvo v územnom konaní

53. Správny súd návrh žalovaného a ďalšieho účastníka konania na prerušenie správneho súdneho
konania podľa § 25 SSP v spojení s § 162 ods. 3 CSP zamietol, keď ani po viacerých žiadostiach
o súčinnosť nemal preukázané, že konanie o podnete č. 11295/2021-11.1.2/fr60057/2021 bolo do dňa
konania pojednávania Ministerstvom životného prostredia SR ako príslušným orgánom na konanie
o podnete žalobcu ukončené a správny súd v tomto štádiu konania s poukazom na ustanovenie § 135

ods. 1 SSP, v zmysle ktorého správny súd vychádza zo stavu v čase právoplatnosti rozhodnutia orgánu
verejnej správy ani nevzhliadol dôvod na jeho prerušenie. Správny súd v kontexte uvedeného zároveň
poukazuje na to, že žalovaný správne uviedol, že ak by Ministerstvo životného prostredia SR v priebehu
odvolacieho (územného) konania do jeho právoplatného skončenia, v konaní o podnete žalobcu podľa §
19zákonaoposudzovanívplyvovnaživotnéprostredievydalorozhodnutie,vktorombyurčilo,žestavba,

ktorá je predmetom neskončeného územného konania, nepodlieha posudzovaniu podľa tohto zákona,
dôvody, pre ktoré bol žalobca vylúčený z územného konania, boli dôvodné a rozhodnutie o vylúčení
žalobcu opodstatnené. Žalovaný tiež správne uviedol, že ak by Ministerstvo životného prostredia SR
svojím rozhodnutím (po právoplatnom skončení odvolacieho konania) určilo, že navrhovaná stavba
posudzovaniu podlieha), boli by splnené zákonné predpoklady zakotvené v § 140b ods.7 Stavebného

zákona na obnovu územného konania podľa § 62 a nasl. Správneho poriadku.
54. Na základe uvedených záverov správny súd konštatoval nedôvodnosť žaloby a absenciu dôvodov
pre zrušenie napadnutého rozhodnutia žalovaného uplatneného žalobcom podľa § 191 ods. 1 písm. c),
d), f) a g) SSP, a preto žalobu ako nedôvodnú v celom rozsahu podľa § 190 SSP zamietol.
55. O náhrade trov konania rozhodol správny súd podľa § 167 ods. 1 SSP (a contrario), keďže žalobca

vkonaníúspešnýnebol,správnysúdmunáhradutrovkonanianepriznal.Správnysúdnepriznalnáhradu
trov konania ani žalovanému, keďže mal za to, že neboli splnené podmienky pre jej priznanie podľa §
168 SSP, t.j. výnimočnosť situácie. Náhradu trov konania správny súd nepriznal ani ďalšiemu účastníkovi
keďže mu nebola uložená žiadna povinnosť v súvislosti s plnením ktorej by mu trovy v konaní vznikli
a neboli tak splnené zákonné podmienky uvedené v § 169 SSP na priznanie náhrady trov konania

ďalšiemu účastníkovi.
56. Rozhodnutie správneho súdu bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ak to zákon pripúšťa (§ 439, § 440
SSP) v lehote 1 mesiaca od doručenia rozhodnutia správneho súdu, prostredníctvom správneho súdu,

ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. O kasačnej sťažnosti rozhoduje Najvyšší správny súd Slovenskej
republiky.
V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP uviesť
a) označenie napadnutého rozhodnutia,
b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené,

c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440
SSP sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"),
d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).

Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné

podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, aka) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na
kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d),

c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.

Kasačnú sťažnosť možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe.
Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu
treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného

predpisu; ak sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada.
Správny súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. K podaniu kolektívneho orgánu musí byť
pripojené rozhodnutie, ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas.

Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby
sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal

jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví
kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.