Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 30. september 2024

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 14CoP/182/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5123237935
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 09. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martina Nemravová
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2024:5123237935.1

Uznesenie

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Martiny
Nemravovej, členov senátu JUDr. Róberta Bebčáka a JUDr. Miroslavy Korbašovej, vo veci starostlivosti
súdu o maloleté dieťa: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom ako matka, zastúpené kolíznym opatrovníkom:
Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Žilina, dieťa rodičov - matka: C. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom E.
XXXX,zastúpená:AKJUDr.Repáňapartneri,s.r.o.,sosídlomM.R.Štefánika25,03601Martin,IČO:50

711 776, a otec: F. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom G. XXXX, zastúpený: Advokátska kancelária Mrázovský
& partners, s.r.o., so sídlom Mariánske námestie 2, 010 01 Žilina, IČO: 36 855 278, v konaní o návrhu
matky na zmenu úpravy styku otca s mal. dieťaťom, o odvolaní matky proti uzneseniu Okresného súdu
Žilina č.k. 5P/202/2023-209 zo dňa 22. augusta 2024, takto

r o z h o d o l :

Uznesenie Okresného súdu Žilina č.k. 5P/202/2023-209 zo dňa 22. augusta 2024 p o t v r d z u j e .

Žiaden z účastníkov n e m á n á r o k na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie (ďalej aj len „okresný súd“) napadnutým uznesením rozhodol tak, že: „Súd
nariaďuje neodkladné opatrenie, ktorým ukladá rodičom a maloletému dieťaťu výchovné opatrenie -
povinnosťpodrobiťsaodbornémuporadenstvuvCentrepredetiarodinyE.,sosídlomH.XXX/XX,E.,po
dobu 6 mesiacov od právoplatnosti tohto uznesenia v termínoch a za podmienok určených Centrom pre

deti a rodiny E.. Centrum pre deti a rodiny E. určí termíny stretnutí, podmienky a dobu každého stretnutia
podľa svojej úvahy a dátum ich konania oznámi rodičom. Matka je povinná zabezpečiť prítomnosť
maloletého dieťaťa na stretnutiach.“

2. S poukazom na § 2 ods. 1 zákona č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej len „CMP“), §
324 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), § 325 ods. 1 CSP, § 360

ods.1CMP,§37ods.2písm.d/zákonač.36/2005Z.z.orodineanaosvedčenéskutočnostiokresnýsúd
rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti jeho rozhodnutia. Z charakteru neodkladného opatrenia
vyplýva, že ide o procesný inštitút, ktorého účelom je bezodkladne upraviť pomery účastníkov, ak je to
potrebné. Je nutné, aby boli osvedčené aspoň základné skutočnosti odôvodňujúce potrebu neodkladnej
úpravy pomerov. Dokazovanie pred rozhodnutím súdu o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia
nie je dokazovaním v rozsahu vyžadovanom v základnom konaní. Rozsah dokazovania je zúžený

vzhľadom na účel a podstatu neodkladného opatrenia. Súd zisťuje len tie najvýznamnejšie skutočnosti
potrebné pre rozhodnutie.

3. Pri rozhodovaní okresný súd vychádzal najmä z vyjadrení rodičov maloletého A., pričom zistil, že styk
otca s maloletým A. sa v zmysle posledného rozhodnutia o úprave styku nerealizuje. Dôvodom tohto
je odmietanie otca maloletým A., kedy maloletý s otcom odmieta odísť, a to aj napriek tomu, že s ním

trávi nejaký čas pri hraní. Okresný súd nezistil, že by postoj mal. A. voči otcovi bol ovplyvnený matkou.
Taktiež nezistil konkrétne nedostatky otca v kontakte s maloletým synom, v jeho komunikácii s ním. Zadanej situácie mal okresný súd zato, že je v záujme maloletého dieťaťa, aby problém v kontakte s otcom,
v odchode s ním na styk, v trávení času s otcom, bol určený prostredníctvom odborníka, ktorý navrhne aj
možnosti jeho riešenia. Kolízny opatrovník v tomto smere navrhol odborné poradenstvo prostredníctvom

Centra pre deti a rodiny E.. Potrebu bezodkladnej úpravy pomerov okresný súd videl v tom, že od
doby, kedy sa realizovali stretnutia otca s maloletým A. za prítomnosti matky, sa styk riadne nerealizuje,
maloletý odmieta s otcom odísť, pričom ide o dieťa nízkeho veku, kedy je potrebné vytvoriť mu priestor
na vytváranie si vzťahu s otcom a budovanie tohto vzťahu. Keďže ide o konanie vo veci starostlivosti
súdu o maloleté deti, ktoré konanie môže byť začaté aj bez návrhu, okresný súd v súlade s citovanými

zákonnými ustanoveniami z uvedených dôvodov rozhodol o nariadení neodkladného opatrenia, ktorým
uložilvýchovnéopatrenierodičomamaloletémudieťaťuaktorévýchovnéopatreniespočívavpovinnosti
podrobiť sa odbornému poradenstvu. Odborné poradenstvo sa bude realizovať prostredníctvom Centra
pre deti a rodiny E., pričom podmienky a termíny jednotlivých stretnutí bude určovať Centrum pre deti
a rodiny E. a rodičia sú povinní tieto rešpektovať a odborné poradenstvo absolvovať. Po jeho ukončení
centrum doručí okresnému súdu správu o priebehu odborného poradenstva.

4. Proti tomuto uzneseniu okresného súdu podala odvolanie matka, ktorá namietala nemožnosť
rozhodovania uznesením vo veci uloženia rodičom a maloletému dieťaťu výchovného opatrenia
a povinnosti podrobiť sa odbornému poradenstvu. Poukázala na § 120 CMP, § 111 písm. a)
s uvedením, že v konaniach vo veciach starostlivosti súdu o maloletých podľa § 111 písm. m) CMP je

rozhodovanie o výchovnom opatrení (v odvolaní nesprávne označené ako CSP). Vzhľadom k uvedeným
skutočnostiamžiadalamatka,abyodvolacísúdnapadnutérozhodnutiezrušil.Vyčítalamatkaokresnému
súdu, že neboli vykonané žiadne dôkazy, ktoré by boli spôsobilé osvedčiť okresným súdom tvrdené
skutočnosti v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Okresný súd ničím neosvedčil naliehavosť
potreby vydania neodkladného opatrenia. Nezhody či problematické prostredie medzi rodičmi sami

osebe nezakladanú naliehavú potrebu pre nariadenie neodkladného opatrenia a matka tiež vyčítala
napadnutému rozhodnutiu jeho nepreskúmateľnosť. Argumentácia súdu prvého stupňa podľa nej
bola nedostatočná. Okresný súd síce vydal napadnuté rozhodnutie, avšak toto riadne neodôvodnil.
Riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia je súčasť základného práva na súdnu ochranu. Pokiaľ ide
o komunikáciu medzi rodičmi maloletého, tak táto síce nie je rozsiahla, avšak pokrýva výlučne potrebné

aspekty komunikácie vo vzťahu k maloletému. Zo strany matky a otca, keďže došlo k rozpadu ich
partnerstva, nevyvstáva potreba rozširovania komunikácie a matka ani nevníma potrebu sa podrobovať
odbornému poradenstvu. Ak má otec potrebu získavania informácií ohľadom súkromného života matky,
nie je to otázkou, ktorá sa týka danej veci.

5. Kolízny opatrovník vo svojom podaní zo dňa 10.09.2024 (č.l. 228 spisu) uviedol, že súhlasí
s rozhodnutím odvolacieho súdu bez nariadenia pojednávania.

6. K doručenému odvolaniu matky sa vyjadril otec, ktorý nesúhlasil s odvolateľkou. Čo sa týkalo
odvolacieho dôvodu, že podľa matky v danej veci nebolo možné rozhodnúť uznesením, tak otec

uviedol, že nie je možné sa s ním stotožniť. Matka poukázala na § 120 CMP a § 111 písm. b) až
d), h) a i) CMP a následne na § 111 písm. m) CMP. Práve z týchto citovaných ustanovení však
vyplývalo, že súd v danej veci absolútne zákonne a správne rozhodol o výchovnom opatrení uznesením,
čo mu umožňuje práve znenie § 120 ods. 1 CMP, v zmysle ktorého súd rozhoduje rozsudkom vo
veciach podľa §111 písm. b) až d), h) a i), inak rozhoduje uznesením. Inštitút výchovného opatrenia je

upravený v § 111 písm. m) CMP, keďže ustanovenie zákona citované v predchádzajúcej vete stanovuje
povinnosť rozhodnúť rozsudkom len vo veciach citovaných v písm. b) až d), h) a i). Argumentácia
matky je v tomto kontexte považovaná otcom za nesprávny výklad citovaných zákonných ustanovení
CMP. Čo sa týkalo skutočnosti odôvodňujúcej potrebu dočasnej úpravy pomerov, táto je podľa otca v
uznesení o nariadení neodkladného opatrenia - výchovného opatrenia vyjadrená dostatočne v ods. 14.

napadnutého uznesenia. V danom konaní ide o problém pri styku dieťaťa s otcom, dieťa odmieta odísť
s otcom, keď tento príde vyzdvihnúť dieťa k matke. Otec dal v minulosti aj návrh na výkon rozhodnutia,
pričom sa realizovalo niekoľko stretnutí za prítomnosti vyššej súdnej úradníčky Okresného súdu Žilina,
psychologičky a kolízneho opatrovníka. Ani tieto stretnutia nepriniesli riešenie a problém ostal aj naďalej.
Otecmázáujemnastykusosvojimsynomanajmäteraz,keďmatkauzavrelamanželstvosinýmmužom,

s ktorým žije aj s maloletým v spoločnej domácnosti, je potrebné, aby si dieťa vytvorilo vzťah k otcovi.
Podľa otca bolo jednoznačne potrebné rozhodnúť neodkladným opatrením, aby začatie výchovného
procesu bolo v čo najkratšej lehote. Maloletý bude mať 4 roky, čiže je najmä v jeho záujme, aby sa za
pomoci odborníkov podarilo nastaviť realizáciu styku v zmysle vydaného rozsudku. Je zarážajúce, žesám právny zástupca matky na poslednom pojednávaní dňa 30.7.2024 navrhol, aby súd o výchovnom
opatrení rozhodol formou neodkladného opatrenia (viď zvuková nahrávka z pojednávania) a následne
sa voči vydanému uzneseniu odvolal. Podľa otca by mal byť sledovaný v prvom rade samotný účel

výchovného opatrenia, teda záujem maloletého dieťaťa, ktoré má právo na styk s oboma rodičmi. Tento
styk treba nepochybne nastaviť za pomoci odborníkov, nakoľko všetky doteraz realizované metódy
neboli úspešné. Odborníci budú mať priestor zistiť, prečo maloletý A. odmieta s otcom odísť na styk
a následne budú môcť s rodičmi aj maloletým pracovať na vytvorení si vzťahu k otcovi, ktorý sa bude
rozvíjať a bude v prospech dieťaťa, keďže toto potrebuje mať vo svojom živote prítomných obidvoch

rodičov. K odvolacej námietke matky, že vydané uznesenie je nepreskúmateľné, otec nesúhlasil. Vydané
uznesenie je absolútne jasné, odôvodnené a logické. Obsahuje relevantné skutočnosti, ako aj dôvody
potreby neodkladnej úpravy pomerov. Čo sa týka komunikácie rodičov táto rozhodne podľa otca nie
je dobrá, čo môže byť jednou z príčin, pre ktoré maloletý nechce odísť k otcovi (lebo cíti napätie
medzi rodičmi). To, že si rodičia napíšu správu v znení, že nepríď pre malého je chorý alebo zajtra
prídem o 10.00, nepovažuje otec za dostatočnú komunikáciu. Otec má záujem pracovať na zlepšení

komunikácie, ktorá bude v budúcnosti nevyhnutná pre stabilné výchovné prostredie dieťaťa. Navrhol
napadnuté uznesenie prvostupňového súdu potvrdiť ako vecne správne.

7. Krajský súd ako súd odvolací (§ 2 ods. 1 CMP v spojení s § 34 CSP), po zistení, že odvolanie podala
subjektívne legitimovaná účastníčka konania (§ 2 ods. 1 CMP v spojení s § 7 ods. 1 CMP a § 359 CSP)

v zákonom stanovenej lehote (§ 2 ods. 1 CMP v spojení s § 362 ods. 1 CSP), preskúmal vec v rozsahu
vyplývajúcom z § 65 CMP až 67 CMP a bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 2 ods. 1 CMP v
spojení s § 385 ods. 1 CSP a contrario) napadnuté uznesenie okresného súdu potvrdil podľa § 387
ods. 1, 2 CSP v spojení s § 2 ods. 1 CMP.

8. Neodkladné opatrenie je zabezpečovacím inštitútom i v civilnom mimosporovom procese a jeho
zabezpečovacia funkcia sa prejavuje najmä v schopnosti zabrániť zväčša dočasnou alebo provizórnou
úpravou nepriaznivým následkom, ktoré by mohli pred začatím konania, v už začatom konaní, ako aj
po ňom nastať. Pri nariaďovaní neodkladného opatrenia prevláda požiadavka rýchlosti a zjednodušenia
nad požiadavkou úplnosti skutkových zistení, a to z dôvodu, že nariadenie neodkladného opatrenia

má väčšinou predbežný charakter. V dôsledku toho sa nezisťujú všetky skutočnosti, ktoré má mať súd
zistené pred vydaním konečného rozhodnutia vo veci samej, pri relevantných skutočnostiach, z ktorých
súd vyvodzuje dôvodnosť návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, postačuje ich osvedčenie (tzn.
stav vysokej miery pravdepodobnosti) z dostupných dôkazných prostriedkov.

9. Základnou podmienkou na nariadenie neodkladného opatrenia v prípade konania starostlivosti súdu o
maloletých aj z existencie záujmu maloletého dieťaťa. Súd môže rozhodnúť aj bez výsluchu a vyjadrenia
účastníkov a bez nariadenia pojednávania, len na základe osvedčenia tvrdených skutočností. Súd
pri rozhodovaní o neodkladnom opatrení nezisťuje všetky skutočnosti, ktoré sú predmetom riadneho
(plnohodnotného) dokazovania v meritórnom konaní. O otázke konečnej úpravy práv a povinností

k maloletému dieťaťu súd vykoná riadne dokazovanie a vo veci rozhodne až v meritórnom konaní.
Zo samotnej podstaty konania o nariadení neodkladného opatrenia vyplýva, že súd nevykonáva
dokazovanie ohľadom tvrdených skutočností. Pripomína odvolací súd, že mieru pravdepodobnosti, s
akou sú uvedené údaje pravdivé, pritom súd vyhodnocuje vzhľadom na individuálne okolnosti návrhu.
Pod potrebou neodkladnej úpravy pomerov účastníkov sa rozumie taký stav vzťahov účastníkov, pri

ktorom aktívna korekcia zo strany súdu neznesie odklad. Úpravou neodkladných opatrení je totiž
umožnené urýchlené a pružné riešenie takých situácií, kedy je potrebný okamžitý zásah súdu.

10.Podľa §37ods.2písm.d)Zákonaorodine,akjetopotrebnévzáujmemaloletéhodieťaťa,súdmôže
rozhodnúť o uložení týchto výchovných opatrení: uloží maloletému dieťaťu a jeho rodičom povinnosť

podrobiť sa sociálnemu poradenstvu alebo inému odbornému poradenstvu.

11. Vo všeobecnosti krajský súd uvádza, že výchovné opatrenia sú súčasťou systému, ktorý komplexne
zabezpečuje riešenie vzťahov medzi rodičmi a deťmi. Súd nimi vykonáva dohľad nad výkonom
rodičovských práv a povinností a nad dieťaťom. Uplatňujú sa ešte pred zásahom do rodičovských

práv a povinností za predpokladu, že budú dostatočným nástrojom pre vyriešenie poruchy a pre
navrátenie riadneho výchovného prostredia pre dieťa. Výchovné opatrenia ukladané súdom majú
rôznu intenzitu v závislosti od závažnosti poruchy vo vzťahu medzi deťmi a rodičmi. Vždy však musia
sledovaťzákladnýcieľstarostlivostisúduomaloletédieťa,ktorýmjezáujemmaloletéhodieťaťa.Sústavavýchovných opatrení v zmysle § 37 Zákona o rodine je vybudovaná systematicky, od miernejších
zásahov k vážnejším zásahom. Veľmi účinným sa v poslednom období ukázalo najmä využitie uloženia
povinnosti podrobiť sa odbornému poradenstvu v špecializovaných zariadeniach, ktoré súd môže uložiť

maloletému dieťaťu a jeho rodičom.

12. Krajský súd na zdôraznenie správnosti rozhodnutia okresného súdu uvádza, že pre aplikáciu § 37
ods. 2 písm. d) Zákona o rodine, okresný súd rešpektoval rozhodujúci záujem maloletého dieťaťa, inými
slovami vyjadrené, uloženie výchovného opatrenia bolo namieste, ak si to vyžadoval záujem maloletého

dieťaťa, pretože zlepšenie vzájomného vzťahu medzi rodičmi a aj medzi maloletým dieťaťom a otcom
je v prejednávanom prípade určite v záujme maloletého dieťaťa.

13. Konanie o výchovnom opatrení spadá do kategórie mimosporových právnych vzťahov, vo vzťahu
ku ktorým je dôvodný osobitný procesný postup vychádzajúci z osobitných procesných princípov.
Výsledkom dôslednej procesnej diferenciácie na konania sporové a mimosporové sa vytvára v

konaniach osobitne vymedzený priestor pre aktivitu súdu, účastníkov konania, subjektov konania,
prispôsobenie vybraných procesných postupov a ich právnej úpravy, zvýšenej právnej ochrane vzťahov
a subjektov tam, kde to je z hmotnoprávneho hľadiska dôvodné (obdobne Smyčková, R., Števček, M.,
Tomašovič, M., Kotrecová, A. a kol. Civilný mimosporový poriadok. Komentár. 1. vydanie. Bratislava :
C. H. Beck, 2017, bod 2).

14. Výchovné opatrenia sú teda súčasťou systému, ktorý komplexne zabezpečuje riešenie vzťahov
medzi rodičmi a deťmi. Súd nimi vykonáva dohľad nad výkonom rodičovských práv a povinností a nad
dieťaťom. Uplatňujú sa ešte pred zásahom do rodičovských práv a povinností za predpokladu, že budú
dostatočným nástrojom pre vyriešenie poruchy a pre navrátenie riadneho výchovného prostredia pre

dieťa. Výchovné opatrenia ukladané súdom majú rôznu intenzitu v závislosti od závažnosti poruchy vo
vzťahu medzi deťmi a rodičmi. Vždy však musia sledovať základný cieľ starostlivosti súdu o maloleté
dieťa, ktorým je záujem maloletého dieťaťa.

15. Odvolací súd za podstatné považuje na tomto mieste uviesť, že hoci zákon hovorí všeobecne o

odbornom poradenstve, využíva sa prevažne psychologické poradenstvo. Poradenstvo možno uložiť
jednému z rodičov, obom rodičom spoločne, niektorému z rodičov alebo obom rodičom a maloletému
dieťaťu. Poradenstvo možno uložiť aj maloletému dieťaťu osobitne. Výhodou tohto opatrenia je, že
súd po uložení výchovného opatrenia sleduje jeho vykonávanie, a to v súčinnosti s orgánom sociálno-
právnej ochrany detí, v súčinnosti s obcou alebo s príslušným zariadením, v ktorom je dieťa umiestnené.

Podľa záverov poradenstva rozhodne o aplikácii ďalších opatrení, pričom môže využiť napr. predĺženie
poradenstva, resp. jeho rozšírenie o nové ciele. Hmotnoprávnou podmienkou uloženia výchovného
opatrenia je, že to vyžaduje záujem dieťaťa. Pokiaľ má súd za to, že výchovné opatrenie už nie je
potrebné, môže ho zrušiť. Ak výchovné opatrenie neprinesenie želaný výsledok, ktorým je zvyčajne
zmena postoja niektorého rodiča, resp. oboch rodičov alebo zmena postoja dieťaťa, potom môže

súd využiť ďalšie opatrenia, ktorými fakticky alebo právne zasiahne do výkonu rodičovských práv
a povinností. Účinnosť uloženého výchovného opatrenia súd hodnotí jednak priebežne, jednak po
skončení doby, na ktorú bolo uložené. Podkladom pre hodnotenie budú správy predkladané osobami,
ktoré spolupracujú so súdom pri sledovaní výkonu jednotlivých opatrení. Pri vykonávaní dohľadu je to
podľa potreby orgán sociálno-právnej ochrany detí, obec, škola, neštátne subjekty a iné. Pri povinnosti

podrobiť sa poradenstvu je podkladom správa, ktorú vyhotoví subjekt, ktorý sociálne poradenstvo,
resp. odborné poradenstvo v špecializovanom zariadení vykoná. Rozhodnutie súdu nasledujúce po
zhodnotení účinnosti výchovného opatrenia môže spočívať buď v zrušení nariadeného výchovného
opatrenia alebo v uložení iného výchovného opatrenia, príp. v predlžení doby trvania výchovného
opatrenia. Ak súd zistí, že výchovné opatrenie splnilo sledovaný účel svoje rozhodnutie zruší. Ak zistí,

že sledovaný účel nebol dosiahnutý, môže nariadiť iné výchovné opatrenie.

16. Odvolací súd je toho názoru, že súd prvej inštancie správne dospel k záveru, že v danej veci
sú splnené zákonné podmienky pre uloženie výchovného opatrenia, a to pre dlhodobo pretrvávajúce
problémy pri styku otca s maloletým, tiež z dôvodu hlboko narušených vzťahov i rodičov navzájom, čo

má na problém realizácie styku otca s maloletým zásadný vplyv. Odvolací súd poukazuje na správne
dôvody súdu prvej inštancie, s ktorými sa stotožňuje. Na potvrdenie správnosti napadnutého rozhodnutia
odvolací súd už len dopĺňa nasledujúce odpovede na zásadné odvolacie argumenty otca predostreté
v jeho odvolaní.17. Podľa odvolacieho súdu je nepochybne v záujme maloletého, aby sa i otec podieľal na jeho výchove,
aby vzťahy maloletého k otcovi boli rozvíjané a prehlbované, keďže maloleté dieťa potrebuje k zdravému

a harmonickému vývoju starostlivosť a lásku oboch rodičov.

18. Správne, preto podľa odvolacieho súdu súd prvej inštancie rozhodol spôsobom uvedeným v
napadnutom uznesení, keď i maloletému, rovnako ako i jeho rodičom uložil povinnosť podrobiť sa
odbornému poradenstvu v špecializovanom zariadení, za účelom zlepšenia nielen schopnosti rodičov

navzájom komunikovať o výchove maloletého a akceptácie druhého rodiča pri jeho výchove, ale i byť
odborne nápomocný i samotnému maloletému dieťaťu zvládnuť nadviazať kontakt so svojim otcom.

19. Vo vzťahu k odvolacej argumentácii matky, ktorá namietala nesprávnu formu rozhodnutia, pretože
podľa matky okresný súd mal rozhodovať rozsudkom a nie uznesením, odvolací súd zdôrazňuje, že
okresný súd rozhodoval vo veci nariadenia neodkladného opatrenia, o ktorom sa rozhoduje uznesením

po splnení zákonných podmienok, ktoré v tejto veci boli splnené. Poukazuje sa v tejto rovine len
primerane a podporne na závery rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp.zn. 4CdoR/6/2024 z 26.06.2024
„...Nariadenie neodkladného opatrenia je podľa zákonného predpokladu prípustné a opodstatnené
vtedy, ak sa tvrdí a osvedčí, že sú tu právne vzťahy medzi účastníkmi, ak tieto právne vzťahy
vyžadujú potrebu bezodkladne upraviť pomery, alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená (§ 325

ods. 1 CSP). Pri rozhodovaní o nariadení neodkladného opatrenia vychádzal prvoinštančný súd zo
všeobecného právneho predpisu (lex generalis), ktorým je Civilný sporový poriadok a ktorý v § 325 ods.
2 demonštratívne uvádza niektoré príklady neodkladných opatrení, ktoré možno nariadiť a z Civilného
mimosporového poriadku ako osobitného právneho predpisu (lex specialis) v § 360 a nasl. obsahuje
len niektoré ustanovenia o neodkladných opatreniach (a to vo veciach ochrany maloletého, vo veciach

výživného, vo veciach osobnej starostlivosti o maloletého a o povolení súdu na výkon oprávnenia vo
veci starostlivosti o maloletých). Z citovaných zákonných ustanovení vyplýva, za akých podmienok môže
súd nariadiť neodkladné opatrenie, pričom zo samotného označenia tohto opatrenia ako neodkladného
vyplýva, že podmienkou je predovšetkým nevyhnutnosť takéhoto opatrenia, teda, že jeho nariadenie
neznesie odklad, a účel neodkladného opatrenia nie je možné dosiahnuť iným spôsobom. Neodkladné

opatrenie je inštitútom procesného práva, ktoré môže súd použiť, ak je potrebný nevyhnutný zásah súdu.
Vo veciach starostlivosti súdu o maloleté deti je prioritný záujem dieťaťa. Nevyhnutným predpokladom
prevyhovenienávrhunavydanieneodkladnéhoopatreniajenaliehavosťpotrebytakejtoúpravypomerov
účastníkov konania. Posúdenie, či a kedy je takáto potreba daná, je ponechaná na úvahu súdu,
pričom je potrebné starostlivo skúmať všetky dôsledky, ktoré by mohli nastať pre účastníka nariadením

neodkladného opatrenia.“

20. Ďalšie odvolacie argumenty matky odvolací súd považoval pre rozhodnutie za nerozhodné, bez
potreby sa nimi osobitne vysporiadavať. I podľa už konštantnej judikatúry tak národných, ako aj
nadnárodných súdov, súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkmi konania, ale

len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny
základrozhodnutiabeztoho,abyzachádzalidovšetkýchdetailovsporuuvádzanýchúčastníkmikonania.
Odôvodnenie rozhodnutia tak nemusí dať odpoveď na každú jednu poznámku, či pripomienku účastníka
konania, ktorý ju nastolil. Je však nevyhnutné, aby bolo reagované na podstatné a relevantné argumenty
účastníkov konania (porovnaj napríklad rozhodnutia ÚS SR II. ÚS 251/04, III. ÚS 209/04, II. ÚS 200/09

a podobne). Na ďalšiu irelevantnú argumentáciu zachádzajúcu podrobne do nadbytočných detailov,
nespôsobilú ovplyvniť určenie výchovného opatrenia, preto odvolací súd nepovažoval za potrebné
reagovať špecifickou odpoveďou.

21. Matka v odvolaní namietala, že napadnuté uznesenie je nepreskúmateľné pre neúplnosť dôvodov

podľa odvolateľky rozhodných pre vecne správne rozhodnutie sporu. Uvedený dôvod je možné podriadiť
podradiť i pod § 365 ods. 1 písm. b) CSP. Podľa § 220 ods. 2 CSP, súd jasne a výstižne vysvetlí,
ako posúdil podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty účastníkov, ktoré skutočnosti považuje
za preukázané a ktoré nie, ktoré dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil,
prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil, prípadne odkáže na ustálenú

rozhodovaciu prax. Súd dbá, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.

22. Preskúmaním napadnutého uznesenia odvolací súd nezistil, že by jeho odôvodnenie nezodpovedalo
vyššie uvedenej právnej úprave. Odvolací súd zdôrazňuje, že podľa záverov zjednocujúceho StanoviskaNajvyššieho súdu Slovenskej republiky R 2/2016 „Nepreskúmateľnosť rozhodnutia zakladá inú vadu
konania v zmysle § 241 ods. 2 písm. b) Občianskeho súdneho poriadku. Výnimočne, keď písomné
vyhotovenie rozhodnutia neobsahuje zásadné vysvetlenie dôvodov podstatných pre rozhodnutie súdu,

môže ísť o skutočnosť, ktorá zakladá prípustnosť dovolania podľa § 237 ods. 1 písm. f) Občianskeho
súdneho poriadku“. Zmeny v právnej úprave dovolania a dovolacieho konania, ktoré nadobudli účinnosť
od 1. júla 2016, sa nedotkli podstaty a zmyslu vyššie uvedeného stanoviska; vzhľadom na to treba toto
stanovisko považovať za aktuálne a pre súdnu prax použiteľné aj po uvedenom dni (uznesenie Veľkého
senátu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 1 V Cdo/2/2017 z 19. apríla 2017). Uvedené

primerane platí aj pre odvolacie konanie.

23. Niet pochýb, že len skutočnosť, že odôvodnenie rozhodnutia súdu nie je podľa predstáv účastníkov,
sama osebe nezakladá odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. b) CSP. Niet pochýb ani o tom, že len
subjektívny názor účastníkov o nedostatočnom odôvodnení súdneho rozhodnutia nezakladá nesprávny
procesný postup súdu, ktorým by bolo znemožnené účastníkovi uskutočňovať jemu patriace procesné

práva, avšak to až do toho momentu, kým namietaný postup súdu nedosiahne takú intenzitu, že dôjde
k porušeniu práva na spravodlivý proces.

24. V danom prípade podľa názoru odvolacieho súdu k takej matkou namietanej vade procesného
postupu súdu prvej inštancie, ktorá by predstavovala naplnenie § 365 ods. 1 písm. b) CSP, nedošlo.

Odvolací súd zdôrazňuje, že všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené
účastníkomkonania,alelennatie,ktorémajúprevecpodstatnývýznam,prípadnedostatočneobjasňujú
skutkový a právny základ rozhodnutia. Odôvodnenie rozhodnutia všeobecného súdu (prvostupňového,
ale aj odvolacieho), ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, postačuje na
záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované základné právo účastníka na spravodlivý proces (k

tomu pozri napr. III. ÚS 209/04).

25. Na záver odvolací súd považuje za potrebné adresovať rodičom, že rodičovská vyspelosť,
zodpovednosť a empatia vo vzťahu k chápaniu citových potrieb na rovnakej úrovni zaručuje a má viesť
k obnoveniu narušených väzieb medzi maloletým dieťaťom a oboma rodičmi. Záujem nielen maloletého

dieťaťa, ktorý by mali obaja rodičia sledovať, by naplnilo akékoľvek usporiadane roztrieštených vzťahov
v rodine uvedomujúc si, že sú to práve rodičia, ktorí nesú zodpovednosť za výchovu a vývoj maloletého
dieťaťa. Akýkoľvek súd nie je schopný takéto usporiadanie vzťahov zabezpečiť a je vhodné pripomenúť,
že sú to rodičia (nie súdy, či znalci), ktorí nesú spoločnú zodpovednosť za výchovu a vývoj dieťaťa
(uvedený záver vyplýva aj z uznesenie Ústavného súdu Českej republiky vo veci IV. ÚS 60/04). Aj

z ustálenej judikatúry Ústavného súdu Slovenskej republiky vyplýva, že v záujme dieťaťa spravidla je,
aby bolo v starostlivosti oboch rodičov, kde každý z nich poskytuje dieťaťu láskyplnú starostlivosť a každý
svojim dielom prispieva k osobnostnému vývoju dieťaťa. Preto akékoľvek obmedzenie tohto aspektu
rodinnéhoživotamusíbyťriadneastarostlivoodôvodnené,tedamusísledovaťlegitímnycieľnajlepšieho
záujmu dieťaťa a byť tomuto cieľu primerané. Základným zmyslom starostlivosti rodičov o dieťa musí

byť vždy záujem dieťaťa (čl. 18 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa). V tomto ohľade všeobecne platí,
že súdne konanie má byť vedené a prijaté opatrenia majú byť učinené vždy v najlepšom záujme dieťaťa
(čl. 3 Dohovoru o právach dieťaťa).

26. Pri zmene podstatných skutkových okolností nie je vylúčené prehodnotenie záverov prijatých

okresným súdom, s ktorými sa odvolací súd v tomto rozhodnutí stotožnil, a to i v štádiu pred meritórnym
rozhodnutím súdu prvej inštancie.

27. Na základe uvedeného nebol ani jeden z odvolacích dôvodov matky zhodnotený ako relevantný, a
preto vo vyvolanom odvolacom konaní neboli splnené podmienky pre zmenu napadnutého uznesenia

okresného súdu, ani pre jeho zrušenie a vrátenie veci na ďalšie konanie. Krajský súd, preto napadnuté
uznesenie okresného súdu potvrdil ako vecne správne rozhodnutie podľa § 387 ods. 1, 2 CSP.

28. Toto rozhodnutie senátu odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e prípustné.Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Podľa § 428 CSP v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie

považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

Podľa § 429 ods. 1 CSP dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné
podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.

Podľa § 429 ods. 2 CSP povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
akichzamestnanecalebočlen,ktorýzanekonámávysokoškolsképrávnickévzdelaniedruhéhostupňa.

Podľa § 430 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty
na podanie dovolania.

Podľa § 420 CSP dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej
alebo ktorým sa konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

Podľa § 431 CSP dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade
uvedenej v tomto ustanovení. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto
vada.

Podľa § 421 CSP dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Podľa § 432 CSP dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva
v nesprávnom právnom posúdení veci. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne

posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho
posúdenia.

Podľa § 433 CSP dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred
súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom.

Podľa§434CSPdovolaciedôvodymožnomeniťadopĺňaťlendouplynutialehotynapodaniedovolania.Podľa § 435 CSP v dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky
procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného
dovolania.