Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 30. august 2024

Súd: Okresný súd Banská Bystrica
Spisová značka: 75Ek/2199/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6123404056
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 08. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Silvia Turzová
ECLI: ECLI:SK:OSBB:2024:6123404056.4

Uznesenie

Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávneného: Union zdravotná poisťovňa, a.s., IČO: 36
284 831, so sídlom Karadžičova 10, 814 53 Bratislava - Staré Mesto, proti povinnému: A. B. A., nar. XX.
XX. XXXX, do 29. 04. 2019 trvale bytom C. XXXX/X, XXX XX D. - B., o vymoženie pohľadávky vo výške
801,34 Eur, vedenej súdnym exekútorom: Mgr. Miroslav Pinter, exekútorský úrad so sídlom Bradáčova
7, 852 86 Bratislava, pod sp. zn. 257 EX 391/2023, o sťažnosti oprávneného proti výroku II. uznesenia

Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 75Ek/2199/2023 zo dňa 23. 05. 2024, takto

r o z h o d o l :

Súd sťažnosť oprávneného proti výroku II. uznesenia Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn.
75Ek/2199/2023 zo dňa 23. 05. 2024 z a m i e t a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Uznesením Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 75Ek/2199/2023 zo dňa 23. 05. 2024 vyššia
súdna úradníčka rozhodla tak, že: „I. Súd exekúciu podľa § 61k ods. 1 písm. b) Exekučného poriadku z

a s t a v u j e. II. Oprávnenému s a u k l a d á nahradiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie vo výške
60,- eur, v lehote troch dní od právoplatnosti tohto uznesenia.“ Svoje rozhodnutie odôvodnila tým, že z
predložených listín mala preukázané, že oprávnený Upovedomením o zrušení výkazu nedoplatkov zo
dňa 10. 01. 2024, zrušil exekučný titul v plnom rozsahu z dôvodu ukončenia poistného vzťahu, preto
nastal dôvod zastavenia exekúcie súdom v zmysle § 61k ods. 1 písm. b) Exekučného poriadku. K trovám
exekúcie uviedla, že ustanovenie § 199c ods. 4 Exekučného poriadku určuje zásadu, že odmenu

patriacu súdnemu exekútorovi za výkon exekučnej činnosti, náhradu jeho hotových výdavkov uhrádza
povinný. Z tejto zásady v zmysle § 199c existujú výnimky, ktoré upravujú odseky 1, 2 a 3. V zmysle
citovaného zákonného ustanovenia exekučný súd zaviaže oprávneného k náhrade trov exekúcie, ak sú
na to splnené podmienky. Oprávnený je zaviazaný na náhradu trov exekúcie podľa princípu zavinenia a
princípu voľnej úvahy súdu. Použitie tohto ustanovenia prichádza do úvahy, len ak sú splnené zákonné
predpoklady, t .j. exekučné konanie bolo zastavené, ak existuje zavinenie oprávneného a ak je daná

príčinná súvislosť medzi zavinením oprávneného a zastavením exekúcie. Pod „zavinením" oprávneného
v zmysle vyššie citovaného zákonného ustanovenia treba rozumieť porušenie procesných predpisov
zo strany oprávneného, ktoré má za následok buď neodôvodnený vznik trov exekúcie, alebo také jeho
konanie (úkony), ktoré by spôsobilo zastavenie exekúcie. V tomto exekučnom konaní uvedený prípad
nastal, nakoľko oprávnený pristúpil k zrušeniu exekučného titulu v dôsledku výsledkov vnútornej kontroly
(citujúc oprávneného: „ Po začatí exekučného konania, dňa 22. 11. 2023, boli zdravotnou poisťovňou

overenéskutočnostipreukazujúcestratutrvaléhopobytunaúzemíSRdňa05.06.2019.“)Ztohtodôvodu
zaviazala vyššia súdna úradníčka na úhradu trov exekúcie oprávneného.

2. Proti výroku II. uznesenia vyššej súdnej úradníčky podal v zákonom stanovenej lehote sťažnosť
oprávnený. V zmysle odôvodnenia Uznesenia súd vyslovil názor, že oprávnený zavinil zastavenie
exekúcie a je daná príčinná súvislosť medzi zavinením oprávneného a zastavením exekúcie. Z tohto

dôvodu bola oprávnenému uložená povinnosť nahradiť trovy exekúcie súdnemu exekútorovi. Toto
rozhodnutie považuje oprávnený za nedostatočne odôvodnené, nakoľko súd nekonkretizoval k akémuzavineniu zo strany oprávneného malo prísť, iba stroho konštatuje, že v tomto exekučnom konaní
uvedený prípad nastal. Oprávnený má zato, že súd nesprávne určil subjekt, ktorý je povinný platiť trovy
exekúcie. Oprávnený pristúpil k overeniu trvalého pobytu povinného z vlastnej iniciatívy, prostredníctvom

registra fyzických osôb v rámci projektu implementácia – Strata trvalého pobytu v Slovenskej republike
– aktívny poistenec. Zistená strata trvalého pobytu povinného a následné ukončenie poistného vzťahu
bolo vykonané dňa 22. 11. 2023. Oprávnený v súčasnosti eviduje cca 60.000 exekučných konaní, ktoré
vedie voči dlžníkom. Nie je možné overovať zo strany zdravotnej poisťovne, či náhodou niektorí z jej
dlžníkov nestratil trvalý pobyt na území SR. Práve z tohto dôvodu sú poistenci povinní každú zmenu,

ktorájerozhodujúcaprezánikverejnéhozdravotnéhopoisteniahlásiťdoôsmichdní.Pokiaľbysipovinný
riadne splnil svoju oznamovaciu povinnosť, k začatiu exekúcie by vôbec nemuselo dôjsť. Oprávnený
zastavenie exekúcie sám nezavinil. V čase uplatnenia si práva nemal žiadne informácie ani doklady,
ktoré by preukazovali skutočnosti rozhodujúce pre zánik zdravotného poistenia v Slovenskej republike.
Oprávnený má zato, že súd nesprávne posúdil okolnosti, ktoré boli dôvodom na zastavenie exekúcie.
V danom prípade predsa oprávnený nemohol predvídať, že povinný už nemá trvalý pobyt na území

SR. Procesné zavinenie oprávneného na zastavení exekúcie neprichádza do úvahy, nakoľko si povinný
nesplnil svoju oznamovaciu povinnosť.

3. Súdny exekútor vo vyjadrení k podanej sťažnosti uviedol, že rozhodnutie súdu týkajúceho sa náhrady
trov exekúcie exekútora na ich zaplatenie oprávneným považuje za vecne správne. Príslušné zdravotné

poisťovneväčšinoupodávajúnávrhynavykonanieexekúcieprenezaplateniepoistnéhovočipoistencom
z iných krajín v období, kedy sa už na území Slovenskej republiky nezdržujú a ich pobyt už nie je známy
zo žiadneho dostupného registra. Z uvedeného dôvodu návrh oprávneného aby trovy exekúcie hradil
povinný nie je na mieste z dôvodu jeho pobytu mimo územia Slovenskej republiky a je voči povinnému
neúčinný. Neobstojí ani argument, že oprávnený v súčasnosti eviduje cca 60.000 exekučných konaní,

ktoré vedie voči dlžníkom. Je len na oprávnenom akým kontrolným systémovým spôsobom si vie u osôb
pochádzajúcich z iných krajín ako SR zabezpečiť ich evidenciu aby nedochádzalo k dlhom na poistnom
a ďalšími nákladmi.

4. Podľa § 202 ods. 1 druhá veta Exekučného poriadku, sudca v exekučnom konaní koná a rozhoduje,

ak ide o rozhodnutie, proti ktorému je prípustné odvolanie, a o sťažnostiach proti rozhodnutiam vyššieho
súdneho úradníka.

5. Podľa § 200 Exekučného poriadku, na exekučné konanie sa použijú ustanovenia Civilného
sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak. Ustanovenia o prostriedkoch procesného útoku,

prostriedkoch procesnej obrany, koncentrácii a intervencii sa nepoužijú.

6. Podľa § 239 ods. 1, 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov
(ďalejlen„CSP“),protiuzneseniusúduprvejinštancievydanémusúdnymúradníkom,ktorétrebadoručiť,
je prípustná sťažnosť. Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.

7. Podľa § 248 CSP, o sťažnosti rozhodne súd prvej inštancie.

8. Podľa § 250 ods. 1 CSP, ak nie je sťažnosť dôvodná, súd sťažnosť zamietne.

9. Podľa § 198 ods. 2 prvá veta Exekučného poriadku, ak došlo k zastaveniu exekúcie, patrí exekútorovi
náhrada výdavkov, ktorú znáša účastník konania povinný platiť trovy exekútora podľa tohto zákona.

10. Podľa § 199c ods. 1 prvá veta Exekučného poriadku, ak sa exekúcia ukončila z iného dôvodu ako
pre vymoženie alebo splnenie vymáhaného nároku povinným a ide o dôvod, ktorý možno oprávnenému

pričítať, alebo z dôvodu, pre ktorý prináleží exekútorovi vydať upovedomenie o zastavení exekúcie, platí
trovy podľa § 198 ods. 2 oprávnený.

11. V dôsledku sťažnosti podanej proti výroku II. napadnutého uznesenia zo strany oprávneného súd
prvej inštancie vec prejednal v medziach daných ustanoveniami §§ 239 a nasl. CSP, preskúmal dotknuté

uznesenie v napadnutom rozsahu a dospel k záveru, že sťažnosť oprávneného nebola podaná dôvodne.

12. Po preskúmaní napadnutého uznesenia, vzhľadom na predchádzajúci priebeh veci, musí sťažnostný
súd konštatovať správnosť napadnutého výroku uznesenia vyššej súdnej úradníčky, keď vyššia súdnaúradníčka v dostatočnom rozsahu zistila procesný stav a zo zistených skutočností vyvodila správny
právny záver, ktorý dostatočným spôsobom právne odôvodnila, pričom sa aj dostatočným spôsobom
zaoberala dôvodom, pre ktorý možno práve oprávnenému pričítať zastavenie exekúcie, a sťažnostný

súd sa tak stotožňuje s dôvodmi uvedenými v napadnutom rozhodnutí.

13. Úvodom sťažnostný súd pripomína, že v predmetnej veci došlo výrokom I. napadnutého uznesenia
k zastaveniu exekúcie podľa § 61k ods. 1 písm. b) Exekučného poriadku z dôvodu zrušenia exekučného
titulu. Zrušenie exekučného titulu oznámil oprávnený, pričom ako dôvod označil stratu trvalého pobytu

povinného na území SR dňa 05. 06. 2019. O trovách exekúcie vyššia súdna úradníčka rozhodla výrokom
II. tak, že povinnosť nahradiť trovy exekúcie uložila oprávnenému, keď dospela k záveru, že dôvod
zastavenia exekúcie mu možno pričítať, nakoľko oprávnený pristúpil k zrušeniu exekučného titulu v
dôsledku výsledkov vnútornej kontroly. Oprávnený v podanej sťažnosti namietal nesprávnosť výroku
o trovách exekúcie vo vzťahu k subjektu, ktorému povinnosť nahradiť trovy exekúcie bola uložená
a žiadal, aby na náhradu trov bol zaviazaný povinný, ktorý si nesplnil oznamovaciu povinnosť.

14. Na podporu správnosti rozhodnutia vyššej súdnej úradníčky treba v prvom rade uviesť, že právna
úprava trov exekúcie je v Exekučnom poriadku v zásade komplexná. Exekučný poriadok v pozícii lex
specialis vymedzuje okruh subjektov, o nákladoch ktorých možno uvažovať ako o trovách exekučného
konania a následne jednotlivé zložky trov týchto subjektov vymedzuje Exekučný poriadok v § 195 až

199g taxatívnym spôsobom, spolu s pravidlami pre ich uplatnenie a (prípadnú) náhradu. Trovy súdneho
exekútora platí v zásade povinný, a to buď v uspokojení pohľadávky vrátane trov exekútora povinným
alebo vo vymožení pohľadávky vrátane trov exekútora exekútorom. Náhradou trov exekúcie súdneho
exekútora však možno zaviazať aj oprávneného, na základe procesného zavinenia, a to v prípadoch
uvedených v § 199c ods. 1 Exekučného poriadku, ak sa exekúcia ukončila z iného dôvodu ako pre

vymoženie alebo splnenie vymáhaného nároku povinným a ide o dôvod, ktorý možno oprávnenému
pričítať, alebo z dôvodu, pre ktorý prináleží exekútorovi vydať upovedomenie o zastavení exekúcie.
V súvislosti s posudzovaním zavinenia na zastavení exekúcie je v súlade s konštantnou judikatúrou
ústavného súdu úlohou exekučného súdu preskúmať, či oprávnený pri náležitej opatrnosti mohol
predvídať dôvod zastavenia exekúcie. Náležitou opatrnosťou rozumieme opatrnosť spočívajúcu aj v

tom, že oprávnený pred podaním návrhu na vykonanie exekúcie, prípadne v priebehu exekúcie, mal k
dispozícii poznatky, z ktorých sa dal takýto výsledok konania (zastavenie exekúcie) predvídať, a preto
mohol pri náležitej opatrnosti predísť takýmto dôsledkom (napr. IV. ÚS 325/2010, II. ÚS 410/2010).

15. Premietnutím vyššie uvedeného na prejednávanú vec tak sťažnostný súd konštatuje, že v súvislosti

so zastavením exekúcie vyššia súdna úradníčka správne postupovala, keď pri rozhodovaní, ktorému
účastníkovi uloží povinnosť nahradiť trovy súdneho exekútora, skúmala a vyhodnocovala predovšetkým
okolnosti, pre ktoré došlo k zastaveniu exekúcie za účelom zistenia, ktorý z účastníkov procesne zavinil
– zapríčinil zastavenie exekúcie. V danom prípade bolo nesporné, že k zastaveniu exekúcie došlo
z dôvodu zrušenia exekučného titulu, pričom ďalšou relevantnou skutočnosťou bolo, že k zrušeniu

exekučného titulu pristúpil samotný oprávnený na základe svojho vlastného podnetu, ako to sám
uviedol v rámci podanej sťažnosti, keď až v priebehu exekúcie „pristúpil k overeniu trvalého pobytu
povinného z vlastnej iniciatívy, prostredníctvom registra fyzických osôb v rámci projektu implementácia
– Strata trvalého pobytu v Slovenskej republike – aktívny poistenec. Zistená strata trvalého pobytu
povinného a následné ukončenie poistného vzťahu bolo vykonané dňa 05. 06. 2019.“ Sťažnostný súd

tak zdôrazňuje, že v danom prípade sa jednalo o vlastnú a dobrovoľnú činnosť oprávneného, ktorú
vykonal bez vonkajšieho podnetu, najmä absentoval akýkoľvek podnet zo strany povinného. Je totiž
potrebné dôsledne rozlišovať skutkové okolnosti, za ktorých dôvod na zastavenie exekúcie možno
pričítaťpovinnému(napríkladtým,žesipovinnýdodatočnepreukázateľnesplníoznamovaciupovinnosť)
a za ktorých oprávnenému (napríklad oprávnený k zrušeniu exekučného titulu pristúpi na základe

výsledkov svojej vnútornej kontroly). Keďže v prejednávanej veci nebolo preukázané, že by k zrušeniu
exekučného titulu došlo v dôsledku konania zo strany povinného (napríklad k dodatočnému splneniu
oznamovacej povinnosti, atď.), dôvod zastavenia tak podľa sťažnostného súdu treba jednoznačne
pričítať oprávnenému, ktorý sa sám rozhodol pre zrušenie exekučného titulu.

16. Sťažnostný súd má za to, že oprávnenému nič nebránilo v tom, aby ešte pred iniciovaním tohto
exekučného konania si preveril či na strane povinného nenastali dôvody pre zrušenie exekučného titulu.
Predsa oprávnený sa sám z vlastného rozhodnutia a s vlastným exekučným titulom obracia na exekučný
súd, čím na seba berie aj procesné riziko, že exekúcia môže z rôznych dôvodov zastavená a on môžebyť zaviazaný na náhradu trov exekúcie. Pokiaľ teda k znovuposúdeniu existencie povinnosti povinného
odvádzať poistné na verejné zdravotného poistenie, s ktorou povinnosťou súviseli aj exekučný titul
v tejto exekúcii, oprávnený pristúpil až v priebehu tejto exekúcie, nekonal s odbornou starostlivosťou a

náležitou opatrnosťou, pretože inak by dôvod zastavenia exekúcie mohol predvídať už v čase jej začatia
a exekučné konanie nemusel vôbec iniciovať.

17. K poukazu oprávneného na uznesenia Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 4Ek/3299/2021
a 39Ek/2642/2021 súd prvej inštancie dopĺňa, že pri svojom rozhodovaní sú všeobecné súdy povinné

v zmysle čl. 2 ods. 2 CSP postupovať podľa ustálenej judikatúry najvyšších súdnych autorít, pričom
nie každé jednotlivé rozhodnutie najvyššej súdne autority (napr. rozhodnutie Najvyššieho súdu SR) je
možné považovať za ustálenú judikatúru. Za ustálenú judikatúru možno považovať len také rozhodnutia,
ktoré najvyššie súdne autority publikovali a tým vyhlásili, že sa vo svojej rozhodovacej praxi budú
nimi riadiť. V zmysle uvedeného preto uvedené rozhodnutia nepredstavujú ustálenú rozhodovaciu prax
a tento sťažnostný súd nie je postupom ani rozhodnutím vydaným v inom exekučnom konaní viazaný.

A napokon je potrebné ešte doplniť, že súdu prvej inštancie sú známe aj iné jeho rozhodnutia, kde
v obdobnej veci týchto účastníkov rozhodol tak, ako v tejto exekučnej veci (napr. uznesenie sp. zn.
12Ek/1647/2021, 65Ek/3191/2021), a teda že oprávneného považoval za osobu, ktorej by bolo možné
pričítať zastavenie exekúcie.

18. Týmito úvahami tak súd prvej inštancie dospel k záveru, že uznesenie vyššej súdnej úradníčky
v napadnutom výroku II. je vecne správne, a preto sťažnosť oprávneného proti výroku II. uznesenia
Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 75Ek/2199/2023 zo dňa 23. 05. 2024 ako nedôvodnú zamietol.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je odvolanie prípustné (§ 355 ods. 2 CSP).

Dovolanie ani dovolanie generálneho prokurátora proti tomuto uzneseniu nie je prípustné (§
202 ods. 4 Exekučného poriadku).