Uznesenie – Rodina a mládež ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 18. september 2024

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 3To/35/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6623010746
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 09. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ing. Miroslav Manďák
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2024:6623010746.2

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ing. Miroslava Manďáka
a sudcov A. B. C. a A. B. D., E., B. na verejnom zasadnutí dňa 18. septembra 2024, v trestnej veci
obžalovaného A. F. pre prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1, ods. 3 písm. b), písm.
c) Tr. zák. s poukazom na § 138 písm. b), písm. j) Tr. zák., o odvolaní obžalovaného proti rozsudku
Okresného súdu Lučenec zo dňa 9. apríla 2024, sp. zn. 2T/136/2023, takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Tr. por. odvolanie obžalovaného A. F. z a m i e t a .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom okresného súdu bol obžalovaný A. F. uznaný za vinného z prečinu zanedbania
povinnej výživy podľa § 207 ods. 1, ods. 3 písm. b), písm. c) Tr. zák. s poukazom na § 138 písm. b),
písm. j) Tr. zák., na tom skutkovom základe, že

od mája 2020 až do súčasnosti, vyjmúc obdobie od 22.06.2020 do 22.06.2021, počas ktorého bol vo
výkone trestu odňatia slobody, G. H. I. na iných miestach si ako otec maloletých detí A. J. G., nar.
XX.XX.XXXX, K. F., nar. XX.XX.XXXX a A. F., nar. XX.XX.XXXX neplnil zákonnú vyživovaciu povinnosť,
ktorej rozsah bol určený rozsudkom Okresného súdu Rožňava č.k. 4P/12/2019-68 zo dňa 05.06.2019,
ktorý nadobudol právoplatnosť 27.07.2019 a vykonateľnosť 21.06.2019 tak, že bol zaviazaný prispievať
na výživu maloletých detí A. J. G., K. F. a A. F. výživným vo výške 30% zo sumy životného minima na

nezaopatrené neplnoleté dieťa podľa osobitného predpisu mesačne, a to na každé dieťa samostatne
počnúc právoplatnosťou rozsudku, vždy do 25. dňa toho ktorého mesiaca vopred, na účet L. E. K. I. F.,
K. G. M., N., O. XX, XXX XX H., P.: XXXXXXXX, pričom v období od 01.07.2019 do 06.07.2021 bol
evidovanýakosamostatnezárobkovočinnáosoba,vobdobíod21.07.2021do26.09.2021bolevidovaný
v evidencii uchádzačov o zamestnanie s tým, že následne bol pre nespoluprácu s Q. E., R. G. I. F. F. G.
z príslušnej evidencie a od 13.03.2023 do 24.03.2023 bol zamestnaný na dohodu o pracovnej činnosti

u zamestnávateľa A. – E. R., P.: XXXXXXXX, XXX XX H. XXX, S. za predmetné obdobie dlhuje na
výživnom 3242,42 Eur, a uvedeného konania sa dopustil aj napriek tomu, že bol rozsudkom Okresného
súdu Revúca sp. zn. 2T/65/2019-222, právoplatným dňa 12.05.2020 v spojení s uznesením Krajského
súdu v Banskej Bystrici sp.zn. 5To/38/2020 zo dňa 12.05.2020, ktorým bol uznaný za vinného z prečinu
zanedbaniapovinnejvýživypodľa§207ods.1,ods.3 písm.a),písm.b)Tr.zákonaspoukazomna§138
písm. b), písm. j) Tr. zákona na súhrnný trest odňatia slobody vo výmere 28 (dvadsaťosem) mesiacov so

zaradením na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia, odkiaľ bol dňa 22.06.2021
podmienečne prepustený na slobodu.

Za to bol odsúdený podľa § 207 ods. 3 Tr. zák., § 36 písm. l), § 37 písm. m), § 38 ods. 2 Tr. zák. na trest
odňatia slobody v trvaní 1 rok nepodmienečne.

Podľa § 48 ods. 2 písm. b) Tr. zák. bol pre výkon trestu zaradený do ústavu na výkon trestu odňatia
slobody so stredným stupňom stráženia.Proti tomuto rozsudku vo výrokoch o vine a o treste podal obžalovaný prostredníctvom svojho obhajcu
odvolanie písomným podaním doručeným okresnému súdu dňa 13. mája 2024. Úvodom popísal výrok

napadnutého rozsudku a dodal, že dlžné výživné čiastočne uhradil dňa 7. mája 2024 vo výške 800 euro
a zostávajúcu dlžnú sumu na výživnom vo výške 2 442,42 euro uhradí do termínu verejného zasadnutia.
Záverom prisľúbil, že bude platiť bežné výživné.

Navrhol, aby krajský súd zrušil napadnutý rozsudok okresného súdu a oslobodil ho spod obžaloby

v zmysle § 285 písm. f) Tr. por., nakoľko zanikla trestnosť činu.

Na verejnom zasadnutí, ktoré bolo vykonané v neprítomnosti obžalovaného a poškodeného, prokurátor
krajskej prokuratúry uviedol, že považuje napadnutý rozsudok okresného súdu v celom rozsahu za
zákonný a správny a navrhol odvolanie obžalovaného v celom rozsahu zamietnuť.

Obhajcaobžalovanéhonaprotitomupoukázalnaskutočnosť,žeobžalovanýčiastočne,približnevjednej
polovici uhradil dlžné výživné k dnešnému dňu a z tohto dôvodu navrhol rozsudok okresného súdu
zrušiť a upustiť od uloženia ďalšieho trestu, a to s poukazom na rozhodnutie Okresného súdu Revúca
sp. zn. 2T/65/2019 v spojení s uznesením Krajského súdu Banská Bystrica zo dňa 12.05.2020 sp. zn.
5To/38/2020, ktorým bol obžalovanému uložený súhrnný trest vo výmere 28 mesiacov, ktorý považuje

pre prevýchovu obžalovaného za dostatočný.

Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací zistil, že odvolanie podal obžalovaný ako oprávnená
osoba v zákonnej lehote proti rozhodnutiu, proti ktorému bolo prípustné. Následne preskúmal
v intenciách § 317 ods. 1 Tr. por. zákonnosť a odôvodnenosť napadnutého rozsudku vo výrokoch

o vine a o treste, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im
predchádzalo. Na chyby, ktoré neboli odvolaním vytknuté, by prihliadol len vtedy, ak by odôvodňovali
podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. por., čo však zistené nebolo. Po uvedenom procesnom postupe
dospel k záveru, že odvolanie obžalovaného nebolo podané dôvodne.

Po splnení prieskumnej povinnosti v rozsahu § 317 ods. 1 Tr. por. krajský súd zistil, že okresný
súd pri dodržaní procesného postupu a rešpektovaní práva obžalovaného na obhajobu, rozhodol na
hlavnom pojednávaní o jeho vine v súlade s výsledkami vykonaného dokazovania. V tomto smere
vykonané dôkazy správne vyhodnotil a to jednotlivo, ako aj v ich súhrne, odôvodnenie jeho rozhodnutia
zodpovedá všetkým podstatným hľadiskám obsiahnutým v ust. § 168 ods. 1 Tr. por., prejednávanému

prípadu venoval náležitú pozornosť a nemožno mu v tomto smere nič podstatné vyčítať. Stručne teda
vyložil, ktoré skutočnosti vzal za dokázané, o ktoré dôkazy svoje skutkové zistenia oprel a akými
úvahami sa spravoval pri hodnotení vykonaných dôkazov tiež vtedy, ak si navzájom odporovali. Z
odôvodnenia napadnutého rozsudku je zároveň zistiteľné, akými právnymi úvahami sa prvostupňový
súd spravoval, keď posudzoval dokázané skutočnosti podľa príslušného ustanovenia zákona v otázke

viny obžalovaného a správne postupoval, keď ho v konečnom dôsledku uznal za vinného z prečinu
zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1, ods. 3 písm. b), písm. c) Tr. zák. s poukazom na § 138
písm. b), písm. j) Tr. zák.

Krajský súd sa, čo do viny, v plnom rozsahu stotožnil s odôvodnením napadnutého rozsudku okresného

súdu a v tomto smere v podrobnostiach krajský súd poukazuje na odôvodnenie napadnutého rozsudku
na strane č. 3 odsek posledný a strane č. 4 odsek 1, odsek 2 a odsek 3. Považoval však za potrebné
reagovať v rámci odvolacieho konania aj na odvolacie námietky obžalovaného, ktoré ale nebolo možné
akceptovať v takom rozsahu, ktorý by viedol k inému meritórnemu rozhodnutiu vo výroku o jeho vine.
Obžalovaného, ako správne uviedol okresný súd, zo skutku jednoznačne usvedčila jednak jeho vlastná

výpoveď, výpovede ďalších svedkov ako i pripojené rozsudky a listinné dôkazy. Krajský súd potom nemá
žiadne pochybnosti o správnosti záveru okresného súdu, že obžalovaný svojím konaním jednoznačne
naplnil po objektívnej i subjektívnej stránke všetky zákonné znaky skutkovej podstaty prečinu kladeného
mu za vinu. Obžalovaný sa síce domáhal, aby mu bola zo strany súdu poskytnutá lehota na zaplatenie
dlžného výživného. Túto možnosť a dobrodenie, ktoré mu krajský súd poskytol, keď verejné zasadnutie

zo dňa 10. júla 2024 odročil o viac ako dva mesiace na deň 18. september 2024 práve za účelom, aby
mal obžalovaný dostatok času na zaplatenie dlžného výživného, si obžalovaný nevážil a dlžné výživné
neuhradil. Pokiaľ teda obžalovaný túto šancu ponúknutú mu zo strany súd nevyužil, nemohol krajský
súd inak, len jeho odvolanie ako nedôvodné zamietnuť.Pokiaľideonapadnutývýrokotreste,kuloženémutrestukrajskýsúdkonštatuje,žetentojejednoznačne
zákonný a primeraný. Krajský súd má za to, že okresný súd u obžalovaného pri ukladaní trestu zohľadnil

všetky skutočnosti ako mu to ukladá Trestný zákon, existenciu a pomer priťažujúcich a poľahčujúcich
okolností, okolnosti konkrétneho prípadu, i osobu obžalovaného a jeho doterajší život, ako i možnosti
jeho prevýchovy a nápravy a v podrobnostiach krajský súd poukazuje na odôvodnenie napadnutého
rozsudku na strane č. 4 odsek predposledný, odsek posledný a strane č. 5 odsek 1, odsek 2. Len pre
úplnosť krajský súd zdôrazňuje, že podľa § 207 ods. 3 Tr. zák. bolo možné obžalovanému uložiť test

odňatiaslobodyna1rokaž5rokov.Vychádzajúczuvedenéhomákrajskýsúdzato,žeokresnýmsúdom
uložený trest odňatia slobody na samej spodnej hranici trestnej sadzby vo výmere 1 rok je potrebné
považovať nielen za zákonný, ale i trest primeraný spĺňajúci všetky atribúty individuálnej i generálnej
prevencie. To, že obžalovanému bol uložený nepodmienečný trest odňatia slobody je odôvodnený
skutočnosťou, že prečinu sa dopustil v skúšobnej dobe podmienečného prepustenia. Pokiaľ ide o
zaradenie obžalovaného do ústavu so stredným stupňom stráženia, toto je v zmysle § 48 ods. 2 písm. b)

Tr. zák. dané tým, že pri obžalovanom ide o páchateľa, ktorý bol v posledných 10 rokoch pred spáchaním
posudzovaného prečinu vo výkone trestu odňatia slobody pre úmyselný trestný čin.

Z týchto dôvodov potom krajský súd rozhodol tak, že odvolanie obžalovaného v súlade s ust. § 319 Tr.
poriadku ako nedôvodné zamietol, a to pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu riadny opravný prostriedok nie je prípustný.