Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 9. september 2024

Súd: Okresný súd Žilina
Spisová značka: 16Csp/16/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5124205851
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 09. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Laura Vojtášová
ECLI: ECLI:SK:OSZA:2024:5124205851.3

Uznesenie

Okresný súd Žilina v spore žalobcu: Generali Česká pojišťovna a. s., so sídlom Spálená 75/16,
Nové Město, 110 00 Praha 1, Česká republika, IČO: 452 72 956, konajúca prostredníctvom Generali
Poisťovňa, pobočka poisťovne z iného členského štátu, so sídlom Lamačská cesta 3/A, 841 041
Bratislava- mestská časť Karlova Ves, IČO: 54 228 573 proti žalovanej: A. B. C., nar. XX.XX.XXXX,
bytom D. XXX, XXX XX D., o zaplatenie 382,88 € s príslušenstvom, v štádiu rozhodovania o odpore

žalovanej proti platobnému rozkazu č. k. 16Csp/16/2024-31 zo dňa 03.06.2024, takto

r o z h o d o l :

Odpor žalovanej proti platobnému rozkazu Okresného súdu Žilina č. k. 16Csp/16/2024-31 zo dňa
03.06.2024 o d m i e t a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 16.05.2024 domáhal voči žalovanej zaplatenia sumy 382,88
€ spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 382,88 € od 01.07.2021 do zaplatenia

a náhrady trov konania.

2. Okresný súd Žilina vydal dňa 03.06.2024 platobný rozkaz, ktorým uložil žalovanej povinnosť do 15 dní
zaplatiť žalobcovi sumu 382,88 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 382,88 € od
01.07.2021 do zaplatenia, trovy konania vo výške 25 € spočívajúce v zaplatení súdneho poplatku
za podanie žaloby a zároveň ju poučil, že môže v tej istej lehote podať odpor s vecným odôvodnením

na súde.

3. Žalovanej bol platobný rozkaz doručený dňa 10.06.2024. O možnosti odmietnutia odporu podanom
bez vecného odôvodnenia bola v súlade s § 267 ods. 2 písm. c) zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného
sporového poriadku (ďalej len „CSP“) v platobnom rozkaze riadne poučená.

4. Dňa 20.06.2024 boli súdu doručené podania žalovanej, podané na poštovú prepravu dňa 17.06.2024,
ako predtlačené formuláre „Upomínacie konanie- žiadosť o povolenie plnenia v splátkach Okresnému
súdu Banská Bystrica“ a „Upomínacie konanie- odpor proti platobnému rozkazu Okresnému súdu
Banská Bystrica.“ Z podaní, ktoré boli ako formuláre určené Okresnému súdu Banská Bystrica, nebolo
možné posúdiť, či mali byť určené Okresnému súdu Žilina alebo Okresnému súdu Banská Bystrica

a zároveň podania nespĺňali náležitosti riadneho podania, a preto súd žalovanú vyzval uznesením
č. k. 16Csp/16/2024-41 zo dňa 15.07.2024 na doplnenie jej podaní. Žalovaná bola vyzvaná, aby
riadne označila súd, ktorému jej podania adresovala, pretože podania boli označené spisovou značkou
16Csp/16/2024 a boli priradené do konania vedenom na Okresnom súde Žilina, napriek tomu, že
ich žalovaná adresovala s označením Okresnému súdu Banská Bystrica. Súd vyzval žalovanú, aby
odstránila rozpor v uvedení, čoho sa podaniami domáhala, keď na jednej strane v žiadosti o povolenie

plnenia v splátkach uviedla, že voči nároku uplatnenému žalobcom „nenamieta“ a na druhej strane
v podaní označenom ako odpor proti platobnému rozkazu uviedla, že peňažný nárok „neuznáva“ v celomrozsahu. S poukazom na uvedené nebolo možné posúdiť o aký prejav vôle žalovanej ide. Súd žalovanú
vyzval aj na preukázanie ňou tvrdených skutočností, že je nezamestnaná a nedokáže celú čiastku splatiť
naraz. Súd poučil žalovanú o tom, že posúdením obsahu jej podania je možné predpokladať, že namieta

len lehotu na plnenie žalobcom uplatneného a priznaného nároku a povolenia plnenia v splátkach sa
môže domáhať priamo u žalobcu.

5. Doplneným podaním zo dňa 08.08.2024 žalovaná uviedla, že podanie adresovala Okresnému súdu
Žilina. Uviedla, že dlh uznáva v celom rozsahu a žiada o splátkový kalendár na priznanú sumu 382,88 €,

a to v splátkach po 50 € vzhľadom k jej osobnej situácií, kedy je dlhodobo PN. Súdu predložila potvrdenie
o dočasnej pracovnej neschopnosti od 14.12.2023.

6. Podľa § 265 ods. 1 CSP, ak je možné vo veci samej alebo o jej časti rozhodnúť na základe skutočností
tvrdených žalobcom, o ktorých súd nemá pochybnosti, najmä ak tieto skutočnosti vyplývajú z listinných
dôkazov, možno o žalobe rozhodnúť bez vyjadrenia žalovaného a bez nariadenia pojednávania aj

platobným rozkazom, v ktorom sa žalovanému uloží, aby do 15 dní od doručenia zaplatil uplatnenú
peňažnú pohľadávku alebo jej časť a nahradil trovy konania alebo aby v tej istej lehote podal odpor.
Výrok o trovách konania sa na účely konania o platobnom rozkaze považuje za uznesenie.

7. Podľa § 267 ods. 1 CSP, odpor proti platobnému rozkazu sa musí vecne odôvodniť. Ustanovenie §

129 sa pri nedostatku vecného odôvodnenia nepoužije. V odôvodnení žalovaný
opíše rozhodujúce skutočnosti, o ktoré opiera svoju obranu proti uplatnenému nároku. K odporu pripojí
listiny, na ktoré sa odvoláva, prípadne označí dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. O tom musí byť
žalovaný v platobnom rozkaze poučený.

8. Podľa § 267 ods. 2 CSP, súd uznesením odmietne odpor, ktorý bol podaný a) oneskorene, b)
neoprávnenou osobou alebo c) bez vecného odôvodnenia; o tomto následku musí byť žalovaný poučený
v platobnom rozkaze.

9. Podľa § 267 ods. 4 CSP, súd doručí odpor žalobcovi do vlastných rúk.

10. Podľa § 267 ods. 4 CSP, uznesenie o zrušení platobného rozkazu doručuje súd do vlastných rúk;
žalobcovi spolu s uznesením doručí aj odpor.

11. Podľa § 268 CSP platobný rozkaz nadobúda právoplatnosť a) márnym uplynutím lehoty na podanie

odporu, b) dňom nadobudnutia právoplatnosti uznesenia o odmietnutí odporu podľa § 267 ods. 2 písm.
c).

12. Odpor je formou obrany žalovaného, ktorou môže žalovaný spochybniť výšku, právny dôvod
prípadne vymáhateľnosť nároku žalobcu. Civilné sporové konanie pripúšťa, okrem rozhodovania

rozsudkom či uznesením, aj rozhodovanie platobným rozkazom, čo predstavuje zrýchlenie konania
a zároveň i skrátenú formu konania. Vzhľadom na to existuje v takomto konaní špecifický opravný
prostriedok, ktorým je odpor proti platobnému rozkazu. Náležitosti odporu sú definované v § 267
ods. 1 CSP tak, že odpor proti platobnému rozkazu sa musí odôvodniť vecne, tzn. v odôvodnení
odporu žalovaný opíše rozhodujúce skutočnosti, o ktoré opiera svoju obranu proti uplatnenému

nároku. Na odôvodnenie odporu môže teda žalovaný uviesť akékoľvek tvrdenie (vecné alebo právne),
spochybňujúce opodstatnenosť v platobnom rozkaze uloženej povinnosti zaplatiť žalobcovi ním
uplatňovanú pohľadávku. Nie je nutné, aby v odpore reagoval na všetky skutočnosti, z ktorých žalobca
vyvodzuje svoje právo. Nemusí ani uviesť dôvod ním tvrdeného zániku práva, s tým sa musí súd
vyporiadať pri prejednaní veci v riadnom konaní (rozsudok NS SR sp. zn. 2 Cdo 124/98 zo dňa

01.03.1999).

13. Odpor žalovanej proti platobnému rozkazu bol podaný včas, oprávnenou osobou, avšak bez
vecného odôvodnenia. Podania žalovanej zo dňa 20.06.2024 a zo dňa 08.08.2024 neobsahujú žiadne
námietky týkajúce sa dôvodnosti alebo výšky súdom priznaného peňažného plnenia, teda vecné

alebo právne odôvodnenie jej nesúhlasu s peňažnou pohľadávkou žalobcu. Sama žalovaná v odpore
uvádza, že uznáva nárok žalobcu, avšak poukazuje na nepriaznivú finančnú situáciu z dôvodu jej
dlhodobej práceneschopnosti, a preto žiadala o povolenie plnenia dlhu v splátkach po 50 €. Posúdením
podaní žalovanej podľa obsahu súd dospel k záveru, že žalovaná uvádza dôvody nemožnosti zaplatiťdlh jednorazovo, namietajúc súdom určenú lehotu na splnenie peňažnej povinnosti, domáhajúc sa
povolenia mesačných splátok po 50 €. Nevyhnutnou náležitosťou odporu je jeho vecné odôvodnenie,
ktoré treba vykladať ako odôvodnenie riadne, teda vecne odôvodnený odpor znamená odpor podaný

s odôvodnením vo veci samej, teda so splnením si povinnosti tvrdenia a dôkaznej povinnosti. Žalovaný
musívosvojomodporenevyhnutneuviesťskutočnostiodôvodňujúcespochybneniežalobcomtvrdeného
nároku, a to buď v rovine skutkových tvrdení, alebo v rovine právneho posúdenia, nepostačuje
iba faktická námietka, že s platobným rozkazom nesúhlasí a voči nemu podáva odpor. Rovnako
nemožno za vecné považovať také odôvodnenie, v ktorom sú uvedené iba dôvody nesplnenia

dlhu, alebo odôvodnenie, ktorým žalovaný iba namieta súdom určenú lehotu na splnenie peňažnej
povinnosti a domáha sa lehoty dlhšej (TKÁČOVÁ, B. In ŠTEVČEK, M. FICOVÁ, S., BARICOVÁ, J.,
MESIARKINOVÁ, S., BAJANKOVÁ, J., TOMAŠOVIČ, M. a kol.: Civilný sporový poriadok. Komentár.
Praha: C. H. Beck, 2022, online, s. 1104-1109). Súd vyhodnotil odpor podaný žalovanou za odpor bez
vecného odôvodnenia, keďže v ňom žalovaná poukazuje len na svoju finančnú situáciu a tým sa domáha
plnenia priznanej sumy v splátkach.

14. V súvislosti so žiadosťou žalovanej o povolenie zaplatenia priznanej sumy žalobcovi v mesačných
splátkach súd poukazuje na možnosť prípadnej dohody o splátkach priamo so žalobcom. S poukazom
na individuálnu situáciu, v ktorej sa žalovaná v dôsledku dlhodobej práceneschopnosti nachádza, súd
uvádza, že povolenie prípadných splátok dlhu už v tomto štádiu konania nie je v právomoci súdu. V

skrátenom rozkaznom konaní pri vydaní platobného rozkazu neprichádza do úvahy aplikácia § 232 ods.
3 a 4 CSP, teda súd nemôže žalovanej v platobnom rozkaze, a ani po jeho vydaní určiť, že peňažné
plnenie môže vykonať v splátkach, ani určiť na splnenie povinnosti uloženej platobným rozkazom inú
lehotu ako 15 dní odo dňa jeho doručenia, keďže táto lehota je v prípade platobného rozkazu striktne
daná v špeciálnom, osobitnom ustanovení a to v § 265 ods.1 CSP. Forma osobitného inštitútu „žiadosti o

povolenie plnenia v splátkach“ tak, ako je upravená v zákone č.307/2016 Z. z. o upomínacom konaní, pre
platobný rozkaz v režime Civilného sporového poriadku neplatí. Civilný sporový poriadok žiadnu takúto
možnosť nepripúšťa. Vyhnúť sa splneniu platobným rozkazom uloženej povinnosti v uvedenej lehote
sa preto mohla žalovaná po doručení platobného rozkazu jedine včasným podaním odporu s vecným
odôvodnením, čo v danom prípade nenastalo. Žiadosti žalovanej o povolenie plnenia dlhu v splátkach

po vydaní platobného rozkazu môže vyhovieť jedine sám žalobca, ktorému je žalovaná povinná dlžnú
sumu zaplatiť. Nič nebráni žalovanej obrátiť sa so žiadosťou o povolenie splácať dlžnú sumu v splátkach
priamo na žalobcu.

15. Súd podaný odpor vzhľadom na uvedené nepovažuje za odpor s vecným odôvodnením, pretože

tvrdenia žalovanej smerujú výlučne proti lehote určenej v platobnom rozkaze na plnenie. Súd preto
s poukazom na § 267 ods. 2 písm. c) CSP podaný odpor žalovanej ako odpor bez vecného odôvodnenia
odmietol.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie (§ 355 ods. 2 CSP, § 357 písm. b/ CSP).

Odvolanie možno podať proti tomuto rozhodnutiu do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd
Žilina so sídlom v Žiline a s pracoviskom v Čadci.

Odvolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom súde, ktorým je

Krajský súd v Žiline (§ 362 ods. 2 CSP).

Odvolanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe
(§ 125 ods. 1 CSP).

Odvolanie urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne
doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného
predpisu;aksa dodatočnenedoručísúdudodesiatichdní,napodaniesaneprihliada. Súdnadodatočné
doručenie podania nevyzýva (§ 125 ods. 2 CSP).Odvolanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby
sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden
rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania

na trovy toho, kto podanie urobil (§ 125 ods. 3 CSP).

V odvolaní sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje,
uvedie sa spisová značka, uvedie sa, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda,
z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ

domáha(odvolacínávrh).Odvolaniemusíbyťpodpísané.Rozsah,vakomsarozhodnutienapáda,môže
odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie podľa § 365 ods. 1 CSP možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočnila jej patriace procesné práva

v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 365 ods. 3 CSP, odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do

uplynutia lehoty na podanie odvolania.