Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 4. júl 2024

Súd: Okresný súd Liptovský Mikuláš
Spisová značka: 12C/18/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5624201136
Dátum vydania rozhodnutia: 04. 07. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Renáta Krajčiová
ECLI: ECLI:SK:OSLM:2024:5624201136.2

Uznesenie

Okresný súd Liptovský Mikuláš v sporovej veci žalobcu: A. z rodu B., nar. XX. X. XXXX, bytom C. XX,
XXX XX A. o neúplnom a nejasnom podaní, takto

r o z h o d o l :

I. Súd podanie žalobcu doručené súdu dňa 15. 3. 2024, ktoré by podľa svojho obsahu mohlo byť žalobou
odmieta.

II. Súd opravuje číslo konania uznesenia Okresného súdu Liptovský Mikuláš č. k. 12C/8/2024-17 zo
dňa 31. 5. 2024 tak, že správne má byť uvedené číslo konania 12C/18/2024-17.

o d ô v o d n e n i e :

1. Podaním doručeným tunajšiemu súdu dňa 15. 3. 2024 označeným ako „Žaloba na určenie
právoplatnej štátnej príslušnosti a štatútu poškodeného štátnou mocou“ žalobca žiadal, aby súd v súlade
s Občianskym súdnym poriadkom potvrdil, že žalobca je občan Československej republiky. Ďalej žiadal,

aby súd rozhodol, že žalobca je veriteľ štátu, poškodený nezákonným konaním osôb vylúčených
z rozhodovania, ktoré sa od 1. 1. 1993 podvodne vydávajú za oprávnených občanov nelegitýmnych
a nelegálnych štátov Česká republika a Slovenská republika. Ďalej z petitu uvedeného podania
formulovaného žalobcom vyplynulo, že D. E. F. a jeho spoločníci sú osoby oprávnené a majú zo zákona
č. 58/1969 Sb. nárok na náhradu všetkých svojich škôd, spôsobených im ich úmyselne nedostatočnou
identifikáciou podľa Občianskeho súdneho poriadku. Na mieste je verejné ospravedlnenie za prežité

príkorie.

2. Uvedené podanie bolo napriek rozsiahlemu odôvodneniu neúplné, neurčité, nejasné
a nezrozumiteľné, keď žalobca riadne neoznačil strany sporu, a to žalobcu menom a priezviskom, vôbec
neoznačil žalovaného vo vzťahu k žiadnemu z troch uplatňovaných nárokov, t.j. subjekt, voči ktorému
podaná žaloba smeruje v súlade s ust. § 133 CSP, pričom bez jednoznačného vymedzenia subjektu na

strane žalovaného súd nemôže pristúpiť ani k skúmaniu procesných podmienok (medzi ktoré patrí aj
skúmanie procesnej subjektivity sporových strán), na ktoré je súd povinný prihliadať kedykoľvek počas
konania. Pokiaľ sa žalobca predmetným podaním prvým nárokom domáhal, aby súd potvrdil, že žalobca
je občan Československej republiky, súd konštatuje, že osvedčovanie štátneho občianstva vykonávajú
okresné úrady v sídle kraja podľa § 9a zákona NR SR č. 40/1993 Z. z. o štátnom občianstve Slovenskej
republiky. V tejto časti bolo podanie žalobcu nezrozumiteľné a neurčité a bolo potrebné ho doplniť, a to

označiť štátne občianstvo, ktorého potvrdenia sa domáha v zmysle platných právnych predpisov, aby
bolo možné ďalej vo veci konať a vec postúpiť príslušnému orgánu. Pokiaľ žalobca žiadal, aby súd
rozhodol, že žalobca je veriteľ štátu, poškodený nezákonným konaním osôb vylúčených z rozhodovania,
ktoré sa od 1. 1. 1993 podvodne vydávajú za oprávnených občanov nelegitýmnych a nelegálnych štátov
Česká republika a Slovenská republika, bolo možné uvedené podanie podľa obsahu posúdiť ako žalobu
na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím orgánu verejnej moci alebo jeho

nesprávnym úradným postupom, nebolo zrejmé, voči ktorému orgánu verejnej moci podaná žaloba
smeruje, akým spôsobom bol žalobca poškodený nezákonným konaním dotknutého orgánu, preto jepotrebné podanie v tejto časti doplniť. Pokiaľ ďalej žalobca žiadal, aby súd vydal rozsudok, že D. E.
F. a jeho spoločníci sú osoby oprávnené a majú zo zákona č. 58/1969 Sb. nárok na náhradu všetkých
svojich škôd, spôsobených im ich úmyselne nedostatočnou identifikáciou podľa Občianskeho súdneho

poriadku a na mieste je verejné ospravedlnenie za prežité príkorie, v tejto časti bolo podanie neurčité,
nejasnéanezrozumiteľné,nakoľkoosoboužalobcuniejeD.E.F.ajehospoločníci,pretosažalobcavich
mene nemôže domáhať žiadneho nároku, naviac nie je ani zrejmé, voči komu má takýto nárok smerovať
a nie je ani zrejmé, akého verejného ospravedlnenia sa voči danému subjektu žalobca v ich mene
uvedeného ospravedlnenia domáha. Súd ďalej konštatuje, že zákon, na ktorý poukazuje žalobca bol pre

Slovenskú republiku zrušený zákonom č. 514/2003 Z. z., preto je podanie v tejto časti nezrozumiteľné,
neurčité a nejasné a je potrebné ho opraviť, aby bolo zrejmé, čoho sa žalobca podanou žalobou v tejto
časti domáha.

3. Vzhľadom na vyššie uvedené nedostatky podania, bol žalobca uznesením č. k. 12C/8/2024-17 zo dňa
31. 5. 2024 vyzvaný, aby v lehote 15 dní od doručenia tohto uznesenia svoje podanie, doručené súdu

dňa 15. 3. 2024 opravil a doplnil, keďže podanie nemá náležitosti riadnej žaloby, je nepresné, neurčité,
nejasné a neúplné, a to riadne označil strany sporu v predmetnej veci na strane žalobcu a žalovaného
(ak je stranou sporu fyzická osoba, jej meno, priezvisko, adresa trvalého pobytu alebo pobytu, dátum
narodenia alebo iný identifikačný údaj a ak je stranou sporu právnická osoba, jej názov alebo obchodné
meno, adresa sídla a identifikačné číslo organizácie, ak je pridelené. Ak je to možné, žalobca v žalobe

uvedie svoje telefónne číslo, elektronickú adresu, prípadne telefónne číslo a elektronickú adresu svojho
zástupcu. To isté označenie sa vzťahuje na všetkých účastníkov konania), uplatnený nárok riadne
odôvodnil, t. j. uviedol skutkové okolnosti prípadu, opísal skutočnosti, o ktoré opiera svoje nároky, resp.
z ktorých vyplývajú jeho nároky, prípadne aj s uvedením odkazov na platný právny predpis, osobitne
uviedol,akýmspôsobombolžalobcapoškodenýnezákonnýmkonanímdotknutéhoorgánuatentoorgán

riadne označil, označil štátne občianstvo, ktorého potvrdenia sa domáha v zmysle platných právnych
predpisov, aby bolo možné ďalej vo veci konať v zmysle platných právnych predpisov, predložil dôkazy,
na ktoré sa odvoláva a ktorých povaha to pripúšťa, okrem tých, ktoré nemôže pripojiť bez svojej viny,
ktoré je vhodné označiť (priložil doklady preukazujúce skutočnosti tvrdené v podaní) a svoje podanie
doplnil tak, aby z podania bolo zrejmé, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, a čoho sa domáha

– uviedol určitý, zrozumiteľný a vykonateľný petit (návrh výroku, ako má súd rozhodnúť vo veci samej
tak, aby návrh výroku spĺňal podmienky jeho vykonateľnosti). Zároveň bol žalobca poučený, že ak sa v
lehote určenej súdom podanie v tejto časti nedoplní alebo neopraví, súd podanie, ktoré by podľa svojho
obsahu mohlo byť žalobou, odmietne. Predmetné uznesenie prevzal žalobca dňa 5. 6. 2024 pričom
v súdom stanovenej lehote na výzvu súdu nereagoval.

4. Podľa § 125 ods. 3 CSP podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte
rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby
každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a
príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.

Podľa § 127 ods. 1 Z.č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“) ak zákon na
podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis.

Podľa § 129 ods. 1 CSP ak ide o podanie vo veci samej alebo návrh na nariadenie neodkladného
opatrenia alebo zabezpečovacieho opatrenia, z ktorého nie je zrejmé, čoho sa týka a čo sa ním sleduje,
alebo ide o podanie neúplné alebo nezrozumiteľné, súd vyzve toho, kto podanie urobil, aby podanie
doplnil alebo opravil v lehote, ktorá nemôže byť kratšia ako desať dní.

Podľa § 129 ods. 2 CSP v uznesení podľa odseku 1 súd uvedie, v čom je podanie neúplné alebo
nezrozumiteľné a ako ho treba doplniť alebo opraviť a poučí o možnosti podanie odmietnuť.

Podľa § 129 ods. 3 CSP ak sa v lehote určenej súdom podanie nedoplní alebo neopraví, súd podanie
odmietne; to neplatí, ak pre uvedený nedostatok možno v konaní pokračovať.

Podľa § 129 ods. 4 CSP ak sa podanie opraví alebo doplní v celom rozsahu v súlade s výzvou podľa
§ 129 ods. 1 CSP najneskôr do uplynutia lehoty na podanie odvolania proti uzneseniu o odmietnutí
podania, o odvolaní proti tomuto uzneseniu môže rozhodnúť súd, ktorý ho vydal.Podľa § 132 ods. 1,2,3 CSP v žalobe sa okrem všeobecných náležitostí podania uvedie označenie strán,
pravdivé a úplné opísanie rozhodujúcich skutočností, označenie dôkazov na ich preukázanie a žalobný

návrh. Opísanie rozhodujúcich skutočností nemožno nahradiť odkazom na označené dôkazy. Žalobca
k žalobe pripojí dôkazy, ktorých povaha to pripúšťa, okrem tých, ktoré nemôže bez svojej viny pripojiť.

5. Každé podanie, ktoré je adresované súdu, musí spĺňať kritériá správnosti, úplnosti a zrozumiteľnosti.
Základnou požiadavkou na formu a obsah podania je, aby podanie malo náležitosti predpísané

zákonom, ak zákon takéto náležitosti upravuje a vyžaduje. Ak podanie nemá predpísané osobitné
náležitosti, potom sa jeho správnosť, úplnosť a zrozumiteľnosť posudzuje podľa konkrétnych okolností
veci, ktorej sa podanie týka a v súlade s minimálnym štandardom náležitostí každého podania. Pri týchto
podaniach sa skúma predovšetkým ich úplnosť a zrozumiteľnosť ako vlastností písomného prejavu
zameraného na určitý účel v súdnom konaní, pričom súd vychádza z obsahu daného podania.

6. V tomto konkrétnom prípade podanie žalobcu, doručené súdu dňa 15. 3. 2024 označené ako
„Žalobanaurčenieprávoplatnejštátnejpríslušnostiaštatútupoškodenéhoštátnoumocou“boloneúplné,
neurčité, nejasné a nezrozumiteľné, keď žalobca riadne neoznačil strany sporu, a to žalobcu menom
a priezviskom a vôbec neoznačil žalovaného vo vzťahu k žiadnemu z troch uplatňovaných nárokov, t.
j. subjekt, voči ktorému podaná žaloba smeruje v súlade s ust. § 133 CSP. Súd poukazuje, že žalobca

sa v rámci podanej žaloby môže domáhať viacerých nárokov, avšak z návrhu musí byť zrejmé, čoho
sa žalobca domáha a aké nároky uplatňuje, pričom bez jednoznačného vymedzenia subjektu na strane
žalovaného súd nemôže pristúpiť ani k skúmaniu procesných podmienok (medzi ktoré patrí aj skúmanie
procesnej subjektivity sporových strán), na ktoré je súd povinný prihliadať kedykoľvek počas konania.
Rovnako nároky uplatňované v uvedenom podaní boli nejasné a nezrozumiteľné bez riadneho uvedenia

skutkových okolností a predložení dôkazov.

7. Žalobca svoje podanie napriek výzve súdu uznesením č. k. 12C/8/2024-17 zo dňa 31. 5. 2024
v stanovenej lehote nedoplnil a neopravil, teda podanie má také nedostatky, pre ktoré nemožno v konaní
pokračovať, preto súd rozhodol tak ako to vyplýva z výrokovej časti tohto uznesenia a podanie žalobcu

doručené súdu dňa 15. 3. 2024, ktoré by mohlo byť žalobou, odmietol.

8. Podľa § 224 CSP súd kedykoľvek aj bez návrhu opraví v rozsudku chyby v písaní a počítaní, ako aj
iné zrejmé nesprávnosti. O oprave súd vydá opravné uznesenie, ktoré doručí subjektom konania.

Podľa § 234 ods. 2 CSP ak nie je ďalej ustanovené inak, použijú sa na uznesenie primerane ustanovenia
o rozsudku.

9. Súd môže opraviť chyby v písaní, počítaní alebo iné zrejmé nesprávnosti v zásade v ktorejkoľvek
časti rozhodnutia, t. j. vo výroku rozhodnutia, v odôvodnení alebo v poučení. Nie je ani vylúčené, aby

súd opravil aj chyby, ktoré sa vyskytli v záhlaví rozhodnutia, resp. spisovej značke či čísle konania.
V tomto prípade súd zistil, že pri vyhotovení uznesenia č. k. 12C/8/2024-17 zo dňa 31. 5. 2024, ktorým
bol žalobca vyzvaný na vady, došlo k chybe v písaní, keď správne malo byť uvedené číslo konania
predmetného uznesenia 12C/18/2024-17, preto súd bez návrhu rozhodol o oprave chyby v písomnom
vyhotovení uvedeného uznesenia, vydaním opravného uznesenia tak, ako to vyplýva z II. výrokovej časti

tohto uznesenia.

Poučenie:

ProtitomutouzneseniuvovýrokuI.možnopodaťodvolanievlehote15dníodjehodoručenianaOkresný
súd Liptovský Mikuláš, písomne v troch vyhotoveniach.

Podľa § 363 Civilného sporového poriadku (ďalej len C. s. p.), v odvolaní sa popri všeobecných
náležitostiach podania (§ 127 ods.1,2 C. s. p.) - a) ktorému súdu je určené, b) kto ho robí, c) ktorej veci sa
týka, d) čo sa ním sleduje, e) podpis, a ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou
podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania - uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)

a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).Podľa § 365 ods.1 C. s. p., odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné
podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace

procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval
vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok
nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na
zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k
nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie

prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 365 ods.3 C. s. p., odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len
do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 129 ods. 4 C. s. p. ak sa podanie opraví alebo doplní v celom rozsahu v súlade s výzvou podľa
§ 129 ods. 1 CSP najneskôr do uplynutia lehoty na podanie odvolania proti uzneseniu o odmietnutí
podania, o odvolaní proti tomuto uzneseniu môže rozhodnúť súd, ktorý ho vydal.

Proti výroku II. tohto uznesenia odvolanie nie je prípustné.