Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 30. máj 2024

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 14CoP/80/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1121201115
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 05. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Róbert Foltán

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2024:1121201115.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Róberta Foltána a sudcov JUDr.

Ľubomíra Bundzela a JUDr. Kristíny Srnkovej v právnej veci navrhovateľky A. B., nar. X.X.XXXX, bytom
C. XX, D., zastúpenej spoločnosťou HKP Legal, s.r.o, Križkova 9, Bratislava, IČO: 36 727 334, proti
manželovi E. F. B., nar. XX.X.XXXX, bytom D. X, D., zastúpenému advokátom JUDr. Andrejom Garom,
Štefánikova 14, Bratislava, v konaní o rozvod manželstva a úpravu rodičovských práv a povinností
k maloletému F. B., nar. XX.X.XXXX, zastúpenému procesným opatrovníkom Úradom práce, sociálnych
vecí a rodiny Bratislava, Vazovova 7/A, Bratislava, o odvolaní navrhovateľky proti rozsudku Okresného
súdu Bratislava I. č.k. 2P/7/2021-536 zo dňa 12.5.2022 takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti p o t v r d z u j e .

II. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1.
Okresný súd Bratislava I. rozsudkom zo dňa 12.5.2022 rozviedol manželstvo účastníkov konania
uzatvorené dňa 26.5.2012 v Topoľčanoch a z manželstva pochádzajúce maloleté dieťa – F. na čas po
rozvode zveril do osobnej starostlivosti otca.

Práva a povinnosti rodičov k maloletému ďalej upravil tak, že obaja rodičia sú oprávnení maloletého
zastupovať a spravovať jeho majetok, stanovil vyživovaciu povinnosť matky vo výške 250 eur mesačne
a upravil jej styk s maloletým na každý kalendárny týždeň v utorok a vo štvrtok od 16:00 hod. do 19:00
hod. a na každý párny kalendárny týždeň v sobotu a v nedeľu v čase od 10:00 hod. do 19:00 hod.
Návrh matky súd vo zvyšku zamietol a o trovách konania rozhodol vyslovením, že žiaden z účastníkov
nemá právo na ich náhradu.

2.
V odôvodnení rozhodnutia súd prvého stupňa, okrem iného, konštatoval, že z hľadiska skutkových
zistení bolo pre rozhodnutie o otázke rozvodu manželstva významné, že medzi manželmi nastal rozvrat
manželstva. Medzi účastníkmi začalo dochádzať k nezhodám, ktoré vyústili do rozvratu manželstva.
Navrhovateľka si našla mimomanželské známosti, po ktorých už nie je možné predpokladať obnovenie
spolužitia a to aj so zreteľom na to, že navrhovateľ je veriaci a považuje to za nezlučiteľné so sviatosťou
manželstva. Komunikujú len v súvislosti s maloletým, aj to len obmedzene. Intímne spolu nežijú, v

spoločnej domácnosti nežijú viac ako dva roky. Súd preto dospel k záveru, že vzťahy medzi manželmi
sú tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že nie je predpoklad, že by manželstvo plnilo svoj účel
a nemožno ani očakávať, že by sa manželské spolužitie obnovilo. Súd preto v súlade s návrhom
navrhovateľky, ku ktorému sa v závere manžel pripojil, dospel k záveru, že je dôvodné pristúpiť k rozvodumanželstva podľa § 22 zákona o rodine, pretože sú splnené podmienky, ktoré predpokladá § 23 ods. 1
zákona o rodine. Súd preto manželstvo rozviedol.

3.
Súd s poukazom na § 24 ods. 1 zákona o rodine preto rozhodoval o tom, ako upraví výkon rodičovských
práv a povinností k maloletému na čas po rozvode manželstva. Z dokazovania vyplynulo, že osobnú
starostlivosť o maloletého po prerušení spolužitia účastníkov konania zabezpečuje v prevažnej miere
otec, s ktorým maloletý aj žije. Matka sa domáhala zverenia maloletého do striedavej osobnej

starostlivosti, resp. do výlučnej osobnej starostlivosti, ale súd tento návrh nepovažoval za dôvodný
a rozhodol o zverení maloletej do osobnej starostlivosti otca. Súd vychádzal z doterajšej situácie,
kedy maloletý žije u otca, otec zabezpečuje maloletému všetku starostlivosť. Maloletý odmieta žiť s
matkou, pričom nebolo preukázané, že by maloletý bol manipulovaný, pretože tento postoj je dlhodobý,
maloletý navyše sám pred súdom verbálne prezentoval svoje postoje a jeho dôvody. Súd sa tento
názor rozhodol zohľadniť. Podporený je však aj dokazovaním. Sama navrhovateľka si uvedomuje,

že v aktuálnej konštelácii nie je možné realizovať striedavú starostlivosť a k tomu súd dodáva,
že zjavne nie je možné realizovať ani výlučnú osobnú starostlivosť v situácii, kedy maloletý matku
odmieta a je potrebné riešiť obnovenie dôvery maloletého v prospech matky. Sama navrhovateľka
popísala situáciu, kedy chcela vyzdvihnúť maloletého zo školy, ten sa iracionálne rozbehol a skoro
skočil pod auto. Správa z organizácie Úsmev ako dar podporuje tieto závery, pretože sa potvrdila

potreba edukácie a nasvedčuje to skutočnostiam vyplývajúcim z výsluchu otca, že došlo u maloletého
k strate dôvery v navrhovateľku ako matku, ktorú je možné obnoviť len postupne. Aktuálne však z
dokazovania nevyplynulo, že by dosahovali tieto možnosti stav, ktorý by umožňoval zveriť maloletého do
striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov. Bolo preukázané, že v ostatnom období otec maloletého
zabezpečuje osobnú starostlivosť o maloletého a nebolo preukázané, že by ju zabezpečovala dlhšie

navrhovateľka, čiže bez súčinnosti otca, ani z dokazovania nevyplynulo, že by v režime striedavej
osobnej starostlivosti boli lepšie zaistené potreby maloletého a bolo to v záujme maloletého tak ako to
predpokladá § 24 ods. 2 zákona o rodine. Zverenie do osobnej starostlivosti otca so stykom v rozsahu
uvedenom vo výroku tohto rozsudku maloletému umožní zachovať vzťah k obom rodičom, umožní mu
zachovať jeho citové väzby a vývinové potreby a súčasne mu zabezpečí stabilitu výchovného prostredia.

Súčasne bude týmto rozhodnutím rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany
obidvoch rodičov v zmysle § 24 ods. 4 zákona o rodine. Súd neprihliadol na návrh kolízneho opatrovníka,
aby bol styk s maloletým nebol upravený, pretože práve potreba istoty a stabilizácie vzťahov viedla súd
k tomu, že by bol styk upravený a to v rozsahu, ktorý navrhoval otec vo vyjadrení k návrhu. Bez tohto
určenia by navrhovateľka nemala garantovaný žiaden časový priestor pre kontakt s maloletým a tiež by

mohlo dôjsť k väčšiemu odlúčeniu maloletého od navrhovateľky, čo by nebolo žiadúce a takejto situácii
je potrebné predísť. Inými slovami, podľa súdu nastavená úprava má tvoriť, v spojení s pokračovaním v
edukácii matky a vôbec celkovom odbornom poradenstve, základ pre to, aby v budúcnosti boli vzťahy
natoľko reparované, že bude možno pristúpiť napr. k striedavej starostlivosti, resp. ju vôbec nebude
potrebné riešiť autoritatívne súdom. S ohľadom na tieto skutočnosti súd rozhodol tak, že maloletého

podľa § 24 ods. 1 zákona o rodine zveril do osobnej starostlivosti otca.

4.
Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že matka dosahuje aktuálne príjem cca 1.275 eur mesačne
v čistom. Otec dosahuje porovnateľný príjem zo zamestnania, ale z dokazovania vyplynulo, že jeho

majetkové pomery (vlastnil obchodné spoločnosti, ktoré boli prevedené počas konania na tretie osoby)
a životná úroveň je vyššia než je životná úroveň navrhovateľky. Táto skutočnosť však v danom prípade
je irelevantná, pretože súd rozhodol o zverení maloletého do osobnej starostlivosti otca a preto nebolo
dôvodné vykonávať dokazovanie bližšie k stavu životnej úrovne otca maloletého.

5.
Výdavky maloletého súd ustálil na sume 440 eur mesačne v súlade s vyčíslením, ktoré predložil
otec s tým, že z tohto prehľadu vylúčil výdavky na súkromnú školu, ktorú je možné s ohľadom
na aktuálny príjmový stav oboch rodičov považovať za nadštandard. S ohľadom na takto zistené
skutočnosti a to, že výdavky na maloletého zodpovedajú tomu, že ide o dieťa v ranom školskom veku

a maloletý je stále odkázaný na sústavnú osobnú starostlivosť, pričom náklady na tieto výdavky sú
mierne nadštandardné, čo ale súvisí s právom maloletého podieľať sa na životnej úrovni otca (napr.
aj súkromné vzdelávanie), súd určil podľa § 62 ods. 2, § 75 ods. 1 a § 76 ods. 1 zákona o rodine
výživné zo strany matky na maloletého vo výške 250 eur mesačne. Matka (rovnako tak otec) je osobav produktívnom veku, ktorej schopnosť pracovať nie je žiadnym spôsobom znížená, dokončuje si druhý
stupeň vysokoškolského štúdia. Určené výživné 250 eur plne zodpovedá schopnostiam a možnostiam
matky, ktoré vyplývajú z toho, že môže dosahovať príjem v zistenej výške (1.275 eur, čiže stále ide o

necelých 20% deklarovaného čistého príjmu). Tieto možnosti sú obmedzené potrebou zabezpečenia
bývania, pretože matka si hradí nájom a zálohové platby v sume 770 eur mesačne. Takto zistený
príjem určuje i životnú úroveň, pričom výživné 250 eur mesačne po zohľadnení vyživovacej povinnosti
otca zabezpečí otcovi maloletého dostatočné množstvo finančných prostriedkov, aby sa životná úroveň
maloletého rovnala životnej úrovni otca, resp. stavu životnej úrovne, keď otec, matka a maloletý tvorili

spoločnú domácnosť.

6.
Súd nevykonal dôkaz nariadením znaleckého dokazovania a ustanovením znalca, pretože sa to súdu
javilo ako nadbytočné. Skutočnosť, že maloletý inklinuje viac k otcovi a aj to verbálne opakovane
a dlhodobo deklaruje samo o sebe nezakladá dôvody manipulácie s maloletým, ktoré by bolo treba

skúmaťvznaleckomdokazovaníakoskutočnosti,naktorétrebavedecképoznatky,resp.byprezložitosť
posudzovaných otázok nepostačovalo odborné vyjadrenie. Dôvody, ktoré viedli k aktuálnemu stavu, ako
aj chronologický priebeh obaja rodičia počas konania popísali zhodne, nezhodujú sa len v interpretácii
jednotlivých udalostí a jeho dôsledkov pre život maloletého a jeho vnútorné prežívanie. Pre posúdenie
otázky osobnej starostlivosti bolo postačujúce dokazovanie v danom rozsahu v spojitosti s výsluchom

maloletého, ktorého názor súd zohľadnil. Dôvodnosť znaleckého dokazovania nevyplýva ani z názoru
F. G. (č. l. 492 spisu), ktorá potrebu verifikácie znaleckým dokazovaním odvodila od skutočnosti, že
referencie rodičov vypovedajú o neštandardnom správaní toho druhého. Súd sa stotožňuje s prednesom
zástupcu otca, že účastníci mali dosť času na prezentovanie dôkazov, ktoré by preukazovali ich tvrdenia
a zo žiadneho dôkazy nevyplýva náznak tomu, že by mal byť maloletý manipulovaný alebo že by bolo

prítomné akákoľvek patologické správanie.

7.
Ako nadbytočné považoval súd dopĺňať dokazovanie výsluchom bývalej učiteľky maloletého C. B. a
G. G. H., manažéra základnej školy. Nebolo zrejmé k akým tvrdeniam by mali byť vypočutí a samotná

otázka ako sa správa maloletý v kolektíve nemá žiaden vplyv na to, v starostlivosti ktorého rodiča by
mal maloletý byť na čas po rozvode manželstva. Vzhľadom na zverenie maloletého do starostlivosti
otca bolo nadbytočné, aby skúmal súd podmienky prevodu obchodného podielu v spoločnosti I. J., so
sídlom Búdkova cesta 3, 811 04 Bratislava, IČO: 44 505 736, ku ktorému malo dôjsť s účinnosťou od 2.
júna 2021, ako aj súvisiace dôkazy, ktoré sa týkali majetkových pomerov otca v súvislosti s tým, že bol

majiteľom obchodných spoločností. Súd vníma, že tieto prevody sa javia byť bez bližšieho vysvetlenia
týchto transakcií účelové, nakoľko boli vykonané v čase súdneho konania, ale význam by to malo
podrobne ich skúmať z hľadiska potencionality príjmov manžela len, ak by sa rozhodovalo o výživnom
popri striedavej starostlivosti alebo osobnej starostlivosti matky. Nadbytočný bol aj výsluch svedkov K.
L., C. L., a E. F. B., brata otca, keďže tieto výpovede by nemali ako zmeniť prijaté závery.

8.
Proti tomuto rozsudku v časti výrokov II. až VII. (teda s výnimkou rozhodnutia o rozvode manželstva)
podala matka maloletého v zákonnej lehote odvolanie z dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. b), písm.
f) a písm. h) CSP.

9.
Namietala súčasne, že je rozhodnutie súdu prvého stupňa povrchné a nepresvedčivé, z právneho
hľadiska odporuje princípom a zásadám rozhodovania súdov vo veciach starostlivosti o maloletých,
potvrdeným rozsiahlou judikatúrou nie iba ‘vnútroštátnych’ súdov SR, ale aj a najmä judikatúry ESĽP.

Čo je však závažnejšie, súd svojim postupom neodňal prakticky bezdôvodne (pokiaľ sa za dôvod na
ignorovaniezákladnýchprocesnýchpostupovazmyslusúdnehoprocesunepovažujesnahavysporiadať
sa s rozsiahlym nápadom spisov v dôsledku prerozdelenia vecí) a bez reálneho právneho základu a
preskúmania veci, naopak, aj v rozpore so zisteniami súdov v tej istej veci, základné práva iba práva
navrhovateľky ako starostlivej matky a rodiča maloletého dieťaťa, ale najmä poškodil - a je možné sa

dôvodne domnievať, že trvalo negatívne poznačil aj ďalší život a vývoj dieťaťa. Z hľadiska tohto rozmeru
je rozhodnutie súdu nie iba nepochopiteľné, ale aj neospravedlniteľné.

10.Podľa odvolateľky súd bez akýchkoľvek zistení prijal záver o tom, že si navrhovateľka našla
mimomanželskéznámosti,apravdivéniejeanijehokonštatovanie,žesadomáhalazvereniamaloletého
do striedavej osobnej starostlivosti nakoľko túto uviedla iba ako možnosť – alternatívu, s ktorou by bola

ochotná súhlasiť.

11.
Navrhovateľkajepresvedčená,žezvykonanéhodokazovaniajezjavné,žemaloletýjezostranyodporcu
zásadným spôsobom manipulovaný. Za účelom nesporného preukázania tejto skutočnosti preto

navrhovateľka a kolízna opatrovníčka navrhli vo veci znalecké dokazovanie, ktoré malo zodpovedať
najmä na otázku, prečo maloletý odmieta styk s matkou.
Súd prvej inštancie pritom návrhu na nariadenie komplexného znaleckého dokazovania uznesením zo
dňa 11.1.2022 vyhovel. Následne súd prvej inštancie dňa 16.2.2022 (t. j. už po zmene zákonného sudcu)
v rámci upovedomenia o zrušení pojednávania nariadeného na deň 7.3.2022 ako dôvod odročenia
pojednávania uviedol nariadenie znaleckého dokazovania, ustanovenie znalca a prípravu znaleckého

posudku, ktorý v čase plánovaného termínu pojednávania ešte nebude vyhotovený.
V rámci predvolania (zo dňa 6.4.2022) na pojednávanie nariadené na deň 5.5.2022 však už súd prvej
inštancie účastníkom oznámil, že ruší uznesenie o nariadení znaleckého dokazovania. Navrhovateľke
pritom nie sú známe žiadne nové okolnosti, ktoré by nastali v období medzi 11.1.2022 až 6.4.2022, ktoré
by odôvodňovali zrušenie uznesenia o nariadení znaleckého dokazovania.

12.
Navrhovateľka však naďalej zotrvala na požiadavke nariadenia znaleckého dokazovania z dôvodu, že:

· Aktuálna zaneprázdnenosť znalcov nemôže byť dôvodom na upretie práv navrhovateľky a maloletého.
Navrhovateľka je presvedčená, že v konaní nebol predložený jediný relevantný a nestranný dôkaz
svedčiaci o tom, že by maloletý nemal byť zverený do osobnej starostlivosti navrhovateľky (matky).
· O uvedenej skutočnosti svedčí aj Vyjadrenie SPDDD Úsmev ako dar k spolupráci rodičov maloletého
zo dňa 28.4.2022. V prvom rade je nutné uviesť, že SPDDD Úsmev ako dar nie je odbornou (a

už vôbec nie znaleckou) organizáciu v odbore psychológia, nakoľko stretnutia s navrhovateľkou a
maloletým neboli realizované prostredníctvom psychológa, ale sociálneho pracovníka. Predmetné
vyjadrenie, ktoré bolo navrhovateľke doručené na pojednávaní dňa 5.5.2022, vykazuje znaky laickosti a
nekompetentnosti vo vzťahu relevantného a adekvátneho posúdenia vzťahu medzi matkou a maloletým.
Závery a odporúčania SPDDD Úsmev ako dar uvedené vo vyjadrení sú všeobecné a nekonkrétne, bez

akejkoľvek relevancie pre meritum veci. Toto vyjadrenie nie je schopné v žiadnom smere nahradiť účel
výsledku znaleckého dokazovania – t.j. posúdiť mieru manipulácie maloletého zo strany otca, mieru a
najmä dôvody verbalizovaného „strachu“ z matky, a následne navrhnúť odborné (erudované) možnosti
riešenia zistených problémov. Navyše, je nutné vziať na zreteľ, že SPDDD Úsmev ako dar navrhol
odporca, navrhovateľka so sedeniami ústretovo súhlasila, avšak rozhodne nie za účelom, aby vyjadrenie

SPDDD otázok vo veci znaleckého dokazovania“. Úsmev ako dar finálne fakticky nahradilo závery
znaleckého dokazovania. Na zreteľ je podstatné vziať aj tú skutočnosť, že SPDDD Úsmev ako dar je
úzka spolupráca s Rímskokatolíckou cirkvou na Slovensku, a preto závery SPDDD Úsmev ako dar vo
vzťahu k potenciálnej manipulácii maloletého prostredníctvom viery nemusia byť objektívne.
· Rovnako tak je navrhovateľka presvedčená, že samotný súd nedokáže na základe nahrávky rozhovoru

s maloletým, ktorý nebol vedený psychológom, relevantne posúdiť psychologické aspekty výpovede
maloletého.

13.
Súd napriek tomu znalecké dokazovanie nepovažoval za dôvodné a v rámci odôvodnenia rozsudku

skutkové zistenia oprel prakticky výlučne o výsluch maloletého a písomné vyjadrenie SPDDD Úsmev
ako dar, stretnutia v ktorom mali iba edukačný charakter. Odvolateľka na základe priebehu sedení
nemá voči tejto inštitúcii dôveru, podľa jej názoru je vyjadrenie tendenčné a nemôže nahradiť znalecké
skúmanie príčin odmietania matky maloletým.

14.
Konštatovanie súdu uvedené v ods. 19 odôvodnenia napadnutého rozsudku, že: „Správa z organizácie
Úsmev ako dar podporuje tieto závery, pretože sa potvrdila potreba edukácie a nasvedčuje to
skutočnostiam vyplývajúcim z výsluchu otca, že došlo u maloletého k strate dôvery v navrhovateľkuako matku, ktorú je možné obnoviť len postupne;“ je podľa názoru navrhovateľky celkom irelevantné a
nemôže odôvodňovať zverenie maloletého do osobnej starostlivosti otca, pričom matke ponechá styk s
maloletým v priemere na 15 hodín týždenne.

Takáto úprava styku matky s maloletým je závažným zásahom do práv matky aj maloletého, a preto
by mala byť zdôvodnená relevantnými skutočnosťami a dôkazmi. V tomto prípade však navrhovateľka
takéto dôvody nevzhliadla, a preto považuje odôvodnenie napadnutého rozsudku za svojvoľné a
arbitrárne.
V tejto súvislosti navrhovateľka dáva odvolaciemu súdu do pozornosti aj vyjadrenia kolíznej

opatrovníčkymaloletého,ktoránapojednávanízodňa11.1.2022eštenavrhovalanariadenieznaleckého
dokazovania, no zrejme na základe celkom irelevantných, laických a tendenčných správ SPDDD Úsmev
ako dar dospela (v rámci pojednávania zo dňa 5.5.2022) k záveru, že znalecké dokazovanie už
potrebné nie je, a dokonca v rámci záverečných návrhov (na pojednávaní zo dňa 5.5.2022) navrhla,
aby styk maloletého s matkou súd neupravil vôbec. Takéto konanie kolízneho opatrovníka maloletého
navrhovateľka nepovažuje za súladné so záujmami maloletého, nakoľko je taktiež zjavne celkom

svojvoľné.
Navyše, ako už navrhovateľka opakovane uvádzala počas konania na súde prvej inštancie, dôvodnosť
nariadenia znaleckého dokazovania odôvodňuje aj vyjadrenie (vydané na žiadosť otca) F. M. G.
(poradenskýpsychológapsychoterapeutpredetiadospelých)zodňa22.7.2021,zktoréhojednoznačne
vyplýva, že odborník v oblasti detskej psychológie považuje za nutné urgentne verifikovať závažné

tvrdenia oboch rodičov o ich neštandardnom správaní formou znaleckého dokazovania, a to v záujme
psychického zdravia a ďalšieho vývoja maloletého.
V tejto súvislosti ďalej navrhovateľka upriamuje pozornosť odvolacieho súdu na ods. 18 odôvodnenia
Uznesenia Krajského súdu v Bratislave zo dňa 29.6.2021, č. k. 11 CoP 167/2021–303 (ďalej ako
„Uznesenie KSBA“), v rámci ktorého odvolací súd vo veci návrhu matky a návrhu otca na nariadenie

neodkladného opatrenia uviedol nasledovné: „... Styk matky s maloletým neprebieha, čo je v absolútnom
rozpore so záujmom maloletého a toto status quo vážne ohrozuje udržanie a budovanie ich vzájomného
citového puta a celkového vzťahu.... Avšak dôvody na tak vážny zásah do jej rodičovských práv, ktoré
pri rozsahu styku navrhuje otec odvolací súd nenašiel a preto ponechal ucelené víkendy v mesiaci,
ktoré matka bude využívať na plnohodnotné trávenie času s maloletým, ako aj primerane vymedzený

čas kalendárneho mesiaca august, ktorého hodnotenie môže byť podkladom pre ďalšie dokazovanie
súdom prvej inštancie v 9/2021. Styk matky počas pracovných dní v týždni odvolací súd považuje v
tomto prípade za nevyhnutný a samozrejmý.“
Odo dňa vydania Uznesenia KSBA však styk matky s maloletým doposiaľ fakticky neprebieha, čo je
(ako uviedol odvolací súd) v absolútnom rozpore so záujmom maloletého. Súd prvej inštancie pritom

v priebehu konania prakticky žiadnym spôsobom neprispel k zlepšeniu (náprave) vzniknutej situácie a
nekriticky preberal iba návrhy odporcu, ktorý určoval zariadenia, ktoré bude maloletý navštevovať (ako
tomu bolo aj v prípade SPDDD Úsmev ako dar). Odporca pritom prezentoval SPDDD Úsmev ako dar
ako organizáciu s „výbornými výsledkami v tejto oblasti“, avšak predložené vyjadrenia (správy) SPDDD
Úsmev ako dar sú natoľko všeobecné a povrchné, že boli pre napredovanie veci celkom neprínosné,

naopakpočaskonanianasúdeprvejinštancieuplynuloobdobieďalšíchštyrochmesiacov,počasktorých
styk maloletého s matkou neprebiehal ani len v rozsahu stanovenom Uznesením KSBA.

15.
Zajasnýdôkazmanipuláciemaloletéhozostranyotcapovažujematkalistinupredloženúnapojednávaní

konanom dňa 5.5.2022 – Zoznam, v ktorom maloletý zaškrtával činnosti rodičov. Matka považuje za
nepredstaviteľné, aby 6 ročné dieťa z vlastnej iniciatívy vytvorilo takýto zoznam, podľa nej bol maloletý
zmanipulovaný.
Súd ustálil mesačné výdavky na maloletého v sume 440 eur, z ktorej polovicu 220 eur predstavujú
náklady na krúžky, čo odvolateľka považuje za nadštandardné, rovnako ako školné na súkromnej škole,

ktorú maloletý navštevuje iba na žiadosť otca. Pritom, hoci životná úroveň otca je vyššia, ju zaviazal súd
na platenie výživného vo výške 250 eur, teda viac ako je polovica výdavkov na maloletého.

16.
Odvolateľka považuje za otázne, či otec nebráni maloletému v povinnej školskej dochádzke, nakoľko

počas školského roka 2021/22 v škole vymeškal 213 hodín, čo by hypoteticky mohlo napĺňať znaky
skutkovej podstaty trestného činu ohrozovania mravnej výchovy mládeže. Súd pritom odmietol vykonať
ňou navrhované výsluchy riaditeľa školy a predchádzajúcej triednej učiteľky, nezaobstaral si základné
relevantné podklady pre rozhodnutie o odňatí dieťaťa matke, keď v snahe čo najskôr rozhodnúť zrušilnariadené znalecké dokazovanie a odôvodnil to spôsobom, ktorý sám o sebe zakladá vážnu vadu
konania.

17.
V tejto súvislosti odvolateľka poukazovala aj na právne názory Európskeho súdu pre ľudské práva,
prezentované v jeho rozhodnutiach, podľa ktorých názor dieťaťa je potrebné vypočuť s plnou vážnosťou,
ale nemožno ho brať ako definitívny, pre rozhodnutie súdu, s absolútnym právom veta na iné okolnosti,
zistenia, a pre vynesenie rozsudku v neprospech znevýhodneného rodiča, ak je dieťa v konflikte lojality

s rodičom voči ktorému sa vedie odpor, treba zistiť príčinu a adekvátne ju pomenovať, či podľa ktorých
právo dieťaťa na rovnocenný a rovnoprávny vzťah k obom rodičom môže byť porušené len vtedy, ak
rodič ohrozuje život alebo zdravie dieťaťa, ináč je v rozpore s najlepším záujmom a právami dieťaťa. Súd
je presvedčený, že stav, keď rodič nepripravuje dieťa na styk s druhým rodičom sa rovná ,,neumožneniu“
druhému rodičovi stretávať sa s dieťaťom a tento rodič nespĺňa dostatočné morálne predpoklady
na osobnú starostlivosť o dieťa. Niet záruky, že dieťa bude vychovávané v zdravom prostredí. Ide

totiž len o skryté pestovanie odmietania, čo je zo strany rodiča a v záujme zdravého vývoja dieťaťa
neakceptovateľné, ak neexistujú dôvody na zákaz styku.

18.
Podľa odvolateľky sa súd pred hrubým odňatím jej základných práv má vysporiadať s nasledovným:

· Obstarať si kvalifikovaný znalecký posudok, ktorý by podľa ustálenej judikatúry musel
konštatovať vážne ohrozovanie zdravia a života dieťaťa matkou. V kontexte doterajšieho konania je
predpoklad takéhoto záveru viac ako nepravdepodobný.
·Zisteniepríčinadôslednévysporiadaniesasdôvodmi,prečodieťavovynútenejdlhodobejstarostlivosti
iba jedného z rodičov, a to otca, po dlhom čase strávenou iba s otcom odmieta svoju matku, s ktorou

malo toto dieťa intenzívny a zdravý rodičovský vzťah od svojho narodenia, kedy ho otec zneužívajúc
nedostatky systému matke de facto odňal.
Súd by si v tejto súvislosti obstaral podrobné dôkazné materiály, ktoré strana navrhovateľky márne
požadovala (napr. zo školského prostredia, známych, z okruhu rodiny matky), aby bolo možné zistiť
bez účelových a premyslene pripravovaných „podkladov“ a „správ“ z obdobia vážneho zásahu do práv

dieťaťa a matky (z obdobia, kedy matka s dieťaťom prakticky nemohla byť), skutočný vzťah a postoj
matky k dieťaťu a jeho postoj k matke v období, kedy mu mohla dávať svoju lásku a starať sa o neho
(t.j. v období od narodenia do času rozchodu).
V tejto súvislosti veľa napovedá aj vyjadrenie strany otca, ktorej PZ na pojednávaní 11.1.2022 vyhlásil,
že vykonateľné rozhodnutia priznávajúce právo matke stýkať sa s dieťaťom sú pre neho iba nepodstatné

zdrapy papiera.
· Dôsledné vysporiadanie aj s takými okolnosťami, ako sú metódy použité stranou otca pri presadzovaní
vlastných záujmov, obstarávaní dôkazov, ich charakter a tiež okruh osôb zvolených pre tento účel a
tiež skutočnými motívmi konania otca (napr. rozchod, osobná pomsta, riešenie osobných problémov
prostredníctvom dieťaťa, a pod.).

·Posúdenievplyvutakýchokolnostínadieťaakojeaktívnakomunikáciasextrémistickýmiorganizáciami
a osobami, podozrenia z vnucovania tendenčných (až fanatických) náboženských vplyvov implicitne
nesúcich v sebe odsudzovanie, zastrašovanie a vzbudzovanie obáv z osôb, ktoré majú iný názor či svoju
vieru a vyznanie dávajú (alebo aj nedávajú) najavo iným spôsobom.

19.
Podľa odvolateľky neobsahuje odôvodnenie napadnutého rozsudku zákonom vyžadované náležitosti,
v dôsledku čoho je rozhodnutie nepreskúmateľným, súd postupoval arbitrárne a formalisticky,
presvedčivýmspôsobomsanevysporiadalsotázkou,prečoodmietolvykonaťznaleckédokazovanie,ale
svoje závery podporil správami SPDDD Úsmev ako dar, ktoré má výlučne edukačné zameranie a jeho

závery nemôžu byť pre súd relevantné.
Súdrozhodolovecivčase,keďmatkadlhodobonemážiadenprístupksynovipričomtentostavnavodila
a udržiava na strane otca s účelovým tvrdením, že matka nemá o syna záujem, že syn matku odmieta
a že predložené dôkazy odôvodňujú zverenie maloletého do starostlivosti otca a preukazujú negatívny
vplyv matky.

20.
Považuje za zjavné, že ide o premyslenú stratégiu otca majúcu za cieľ prerušenie akýchkoľvek väzieb
maloletého k matke. V konaní sa pritom relevantne a najmä objektívne nezisťovali pomery, vzťah dieťaa starostlivosť rodičov o dieťa (v danom prípade najmä matky) do času, kedy došlo k rozchodu rodičov
(napr. zisťovaním pomerov a správania sa maloletého v škole do času rozchodu rodičov, zisťovaním
situácie pred rozchodom, výpoveďami blízkych osôb). Ide pritom o relevantné zistenia, nakoľko ide

o jediné obdobie, kedy je dôvodný predpoklad, že otec voči matke nebol negatívne zaujatý a kedy
aj matka mohla (pre ňu naposledy) nerušene realizovať svoje rodičovské práva (v rámci rodinného
prostredia). Údajné stanoviská a posudky predkladané otcom sú pritom prakticky všetky z obdobia, kedy
matke bolo dieťa násilne (proti jej vôli) odobraté a vzhľadom na konanie otca už nemala takmer žiadny
priestor poskytnúť dieťaťu to základné, čo dieťa od matky potrebuje pre vytvorenie, v tomto prípade pre

zachovanie, citovej väzby.

21.
Podľa matky sú odborné názory a judikatúra jednoznačné, strana ktorá má dieťa vo faktickej
starostlivosti, a teda má na neho prakticky bezvýhradný vplyv, má elementárnu povinnosť vplývať
na dieťa tak, aby malo záujem a tešilo sa na stretnutie s druhým rodičom. Nie druhého rodiča

očierňovať, dieťa zastrašovať, vzbudzovať u neho pocity viny pokiaľ prejaví city k druhému rodičovi, a v
horšom prípade až nenávisť voči rodičovi. Výsluch maloletého, ktorý údajne „má postačovať súdu“ pre
rozhodnutie, preto nie je dôkazom, aby syn bol zverený do výchovy otca, t.j. rodiča, ktorý po mesiacoch
prakticky výlučného vplyvu na dieťa umožnil, aby dieťa druhého rodiča (s ktorým prakticky vôbec nie je v
styku) odmietalo, či dokonca nenávidelo alebo sa ho bálo. Je výlučne dôkazom o výraznom negatívnom

vplyvenadieťatohozrodičov,ktorýmaldieťavosvojejstarostlivostiasaméosebedôvodomnazverenie
do starostlivosti matky (v tomto prípade). Prípadným rozhodnutím o zverení maloletého do starostlivosti
otca by došlo k zasiahnutiu do práv matky ale najmä do základného práva dieťaťa, ktorému jeden z
rodičov pri zneužití systému de facto odobral milujúcu matku.

22.
Odvolateľka navrhovala, aby odvolací súd napadnutý rozsudok vo výrokoch II. až III. zmenil tak, že
v celom rozsahu vyhovie jej návrhu, alebo aby rozhodnutie zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na
ďalšie konanie.

23.
Otec maloletého v písomnom vyjadrení k odvolaniu navrhol rozsudok súdu prvého stupňa potvrdiť.
Podľa neho je z odvolania navrhovateľky zjavné, že zodpovednosť za aktuálnu situáciu vzťahu s

maloletým prenáša na otca a dokonca počas súdneho konania na súd, kolízneho opatrovníka aj
SPDDD Úsmev ako dar. Rozsudok súdu považuje navrhovateľka za povrchný, otec maloletého ho
proti matke manipuluje, správa SPDDD Úsmev ako dar vykazuje znaky laickosti a nekompetentnosti
a kolízna opatrovníčka nekoná v súlade so záujmami maloletého a jej konanie je svojvoľné. Priznanie
zodpovednosti matky za rozvrátený vzťah s maloletým je základom jej ďalšej edukácie pre budúcu

reparáciu vzťahov medzi navrhovateľkou a maloletým. Prvostupňový súd v odôvodnení rozsudku
správne uviedol, že nastavená úprava styku maloletého s matkou má byť základom pre budúcu zmenu
úpravy styku s ingerenciou súdu alebo dohodou rodičov. Matka sama v konaní potvrdila, že osobnú
starostlivosť o maloletého po prerušení spolužitia účastníkov konania zabezpečuje v prevažnej miere
otec, s ktorým maloletý aj žije. Matka zároveň potvrdila, že maloletý s ňou odmieta žiť a odmietanie

matky zo strany maloletého vytvára rizikové situácie, kedy maloletý napríklad skoro skočil pod auto.
Maloletý stratil voči matke dôveru v dôsledku správania sa matky najmä po opustení spoločnej
domácnosti v máji 2020, kedy matka odišla z dôvodu mimomanželskej známosti. Matka častým
striedaním partnerov nevytvorila pre maloletého stabilné prostredie a maloletý jej nedôveruje a
odmieta ju. Za aktuálny stav vzťahu maloletého k matke nenesie zodpovednosť nikto iný ako matka.

Prvostupňový súd správne posúdil vykonané dokazovanie v súlade s výpoveďou maloletého keď prijal
záver, že maloletého nie je aktuálne možné zveriť do striedavej ani výlučnej osobnej starostlivosti matky.
Maloletý matku odmieta a osobná starostlivosť matky by nebola bez ďalej edukácie a reparácie vzťahov
v prospech maloletého dieťaťa.
Otec matke v styku s maloletým nebráni. Nie je pravdou, že otec matku „odpísal.“ Zo zhodnej výpovede

účastníkov bolo preukázané, že medzi nimi predtým prebiehal režim striedavej starostlivosti ale táto
v dôsledku konania a správania sa matky ublížila jej vzťahu s maloletým. Matka počas striedavej
starostlivosti opakovane maloletého sklamala a ponižovala ho a tento k nej stratil dôveru a začal ju
odmietať. Striedavá starostlivosť nebola pre maloletého prospešná a maloletý začal postupne viacinklinovať k otcovi. V dôsledku striedavej starostlivosti maloletý nechcel chodiť do školy keď mala po
neho prísť matka, plakával a mal nevoľnosť. Striedavá starostlivosť nie je po predchádzajúcej skúsenosti
rodičovvhodnádovtedy,kýmsaedukácioumatkyabudúcoureparácioujejvzťahusmaloletýmnevytvorí

prostredie vhodné pre jej osobnú starostlivosť o maloletého.
Otec matku na odmietanie zo strany maloletého a nevhodnosť jej správania a konania upozornil a
podporoval, aby si maloletý na novú situáciu zvykol. Počas konania navrhoval stretnutia matky s
maloletým prostredníctvom organizácie Úsmev ako dar. Otec maloletého ku komunikácii s matkou
povzbudzuje ale maloletý s matkou komunikuje iba na jeho podnet. Dôkaz o nezáujme matky o styk s

maloletým otec preukázal aj predložením denníka styku v prvostupňovom konaní. Otec odmieta tvrdenia
matky, že maloletého na styk s matkou nepripravuje. Zo súdneho spisu vyplýva, že otec sám dovážal
maloletého k matke do bytu, platil deväť mesiacov nájomné a podporoval v rozsahu všetkých svojich
možností, aby si maloletý zvykol na novú situáciu. Chodil sa hrať s maloletým do matkinho bytu, prinášal
rôznepochutiny,prišielzobudiťmaloletéhovmatkinombytekeďbolopotrebnévstávaťdoškolyaodviezť
ho tam. Otec neustále nabáda maloletého, aby matke zavolal a stretol sa s ňou, avšak matka výhradne

svojim postojom a nesprávnou komunikáciou s maloletým v reparácii vzťahu s ním nenapreduje. Otec
trvá na tom, že vynaložil obrovské úsilie, aby sa vzťah maloletého s matkou zlepšil a to viac ako 60
pokusmi vo forme whatsappových správ, navrhnutím spolupráce s organizáciou Úsmev ako dar, aktívne
zapracoval odporúčané terapeutické nástroje do života maloletého ako napríklad pridal fotografiu matky
k spoločným fotografiám s maloletým a pod.

Matka má podľa napádaného prvostupňového rozhodnutia právo styku s maloletým v každom
kalendárnom týždni v utorok a vo štvrtok od 16:00 h do 19:00 h a vždy v párnom kalendárnom týždni
každú sobotu a v nedeľu v čase od 10:00 h do 19:00 h. Na jednej strane matka podaným odvolaním
žiada styk s maloletým upraviť vo väčšom rozsahu, na druhej strane sa s maloletým nestretáva ani
v rozsahu styku upravenom prvostupňovým rozhodnutím. Rozsudok Okresného súdu Bratislava I zo

dňa 12.05.2022, č. k.: 2P/7/2021-536 sa stal vykonateľným dňa 14.6.2022. Dňa 28.6.2022 sa matka s
maloletým stretla v rozsahu 11 minút, dňa 30.6.2022 matka na styk s maloletým neprišla, dňa 2.7.2022
matka na styk neprišla, dňa 3.7.2022 matka na styk neprišla, dňa 5.7.2022 matka na styk neprišla, dňa
7.7.2022 matka sa matka omeškala 45 minút a styk s maloletým trval v rozsahu 9 minút.
Z doterajšieho dokazovania považuje za preukázané tieto podstatné skutočnosti rozhodujúce pre

zverenie do osobnej starostlivosti a úpravu styku s matky s maloletým:
Organizácia Úsmev ako dar zabezpečila stretnutia maloletého s matkou s odporúčaním jej ďalšej
edukácie a následným nastavením práce na uzdravení vzťahu a pocitu bezpečia medzi matkou a
maloletým tak, aby matka viac rozumela prežívaniu a potrebám maloletého, naučila sa správne reagovať
a komunikovať. Zo správy organizácie je preukázané, že matka vytvára na dieťa neúmerný tlak a nedarí

sa dosiahnuť cieľ vzhľadom na svojvoľné rozhodnutia matky, porušovania odporúčaní a konaní v rozpore
s procesom smerujúcim k náprave a dosiahnutí cieľa, ktorým je náprava vzťahu. Maloletý vo výsluchu
prejavil záujem byť s otcom, nechce byť s matkou.
Kolízny opatrovník, ktorý nestranne zastupuje záujmy maloletého dieťaťa sám navrhol, aby bol maloletý
zverený do osobnej starostlivosti otca, pretože iná forma nie je vhodná. Vo vzťahu k vyživovacej

povinnosti navrhovateľka nesúhlasí, že ju súd zaviazal na platenie výživného vo výške 250 eur mesačne,
čo je viac ako polovica výdavkov maloletého. Otec sa stotožňuje s názorom súdu, že v prípade výlučnej
osobnej starostlivosti otca a pri príjme matky 1.275 eur mesačne v čistom je vyživovacia povinnosť
matky vo výške 250 eur primeraná a tvorí necelých 20% jej deklarovaného príjmu. Navrhovateľka
považuje zaradenie výdavkov na krúžky maloletého vo výške 220 eur za nadštandardný výdavok, s

čím otec nesúhlasí. Výdavky na záujmy a krúžky nie sú nadštandardným ale obvyklým výdavkom pri
posudzovaní výšky vyživovacej povinnosti rodiča. Zo spisového materiálu vyplýva, že matka na jednej
strane napáda otca, že maloletého otec nedáva na krúžky, na druhej strane tieto výdavky považuje za
nadštandardné. Maloletý preukázane navštevuje dva povinné školské krúžky a to plávanie a časopisový
krúžok. Nepovinne navštevuje tenisovú akadémiu.

Rozsah dokazovania prvostupňového súdu považuje otec za postačujúci. Maloletý kontinuálne v konaní
uvádzal, že matka nemá o neho záujem, ponižuje ho a nechce sa s ním stretávať. Prvostupňový súd
správne považoval vykonané dokazovanie za postačujúce, keď dôkaz nariadením odborného posúdenia
nevykonal. Prvostupňový súd rozhodol o zverení maloletého do výlučnej osobnej starostlivosti otca
po posúdení všetkých vykonaných dôkazov, ktoré boli vo vzájomnej súvislosti jednotné a to výsluch

matky aj otca k aktuálnemu stavu vzťahu matky a maloletého, výsluch maloletého, vyjadrenie kolízneho
opatrovníka a správa organizácie Úsmev ako dar. K zistenému skutočnému stavu vzťahu matky
a maloletého nebolo potrebné odborné posúdenie, nakoľko tento vzťah bol v konaní dostatočne
preukázaný ako nevhodný pre zverenie maloletého do osobnej starostlivosti matky. Matkou žiadanéodborné posúdenie znalca nemôže tento vzťah napraviť a ďalšia edukácia matky by mala vychádzať z jej
vlastnej snahy a iniciatívy v čase po rozhodnutí prvostupňového súdu s využitím aktuálnej úpravy styku.
Znalecké dokazovanie by v tomto prípade neefektívne a v rozpore so zásadou rýchlosti prejednania veci

v rodinnoprávnej agende.

24.
Podobne procesný opatrovník vo svojom vyjadrení k odvolaniu navrhol rozsudok súdu prvého stupňa
potvrdiť.

Podľa jeho názoru z dokazovania, ktoré súd priebežne vykonával od začatia konania (II/2021) až
do vyhlásenia rozsudku (V/2022) vyplýva, že bolo vykonaných dostatok dôkazov, z ktorých bolo
preukázané, že najvhodnejšia forma starostlivosti je zverenie maloletého do osobnej starostlivosti otca.
Z pohovorov s maloletým a zisťovania názoru, ktoré realizoval kolízny opatrovník sa ukázalo, že má
vážne výhrady voči správaniu matky, striedavá osobná starostlivosť mu nevyhovuje a odmieta ju. Aj pri
pohovore, ktorý realizovala zákonná sudkyňa uviedol, že chce byť v starostlivosti otca. Jeho vyjadrenia

a názory boli v priebehu konania konzistentné a jednoznačné. Kolízny opatrovník po vykonanom
dokazovaní dospel k záveru, že aktuálne nie je možné maloletého zveriť do osobnej starostlivosti matky,
ani do striedavej osobnej starostlivosti rodičov a to v situácii, keď matku odmieta a je potrebné obnoviť
jeho dôveru smerom k matke.
Kolízny opatrovník súhlasí s výškou výživného, ktorú určil súd vo výške 250 eur, nakoľko zodpovedá

odôvodneným potrebám dieťaťa, zárobkovým možnostiam matky a dosiahnutej životnej úrovne
maloletého, ktorú mu nadstavili obidvaja rodičia.

25.
V následnom písomnom stanovisku k veci matka maloletého zotrvala na odvolaní, s tým, že tvrdenia

otca maloletého a kolízneho opatrovníka sú nesprávne a nepravdivé.
Uvádzala, že styk s maloletým naďalej nefunguje, maloletý styk odmieta, čo odôvodňuje tým, že ho
navrhovateľka nerešpektuje a preto sa s ňou nechce stretávať. Pokiaľ sa však ona na styk nedostaví,
otec jej vyčíta, prečo neprišla. Je preto presvedčená o tom, že maloletý je zo strany otca naďalej
manipulovaný v záujme znemožnenia akéhokoľvek styku syna s matkou.

26.
Za splnenia procesných podmienok odvolací súd prejednal vec bez nariadenia pojednávania, oboznámil
sa s celým obsahom spisového materiálu a dospel k záveru o nedôvodnosti odvolania matky maloletého,
keď nezistil odvolateľkou namietané vady či jeho vydaniu predchádzajúceho postupu súdu prvého

stupňa.

27.
Podľa zistenia odvolacieho súdu vykonal súd prvého stupňa dokazovanie vo veci v dostatočnom
rozsahu, vykonané dôkazy vyhodnotil v súlade s ich logickým významom, pričom v odôvodnení

rozhodnutia, s ktorým sa odvolací súd stotožňuje, jasne a zrozumiteľne ozrejmil jeho právne i skutkové
základy, vysvetlil, akými úvahami sa pri rozhodovaní riadil i prečo nevykonal ďalšie navrhované dôkazy.
Rozhodnutie tak, hoci nezodpovedá predstavám odvolateľky, zodpovedá požiadavkám procesného
predpisu a svojim obsahom nenarúša právo odvolateľky na spravodlivý proces.

28.
V zmysle § 185 ods. 1 CSP (zákon č. 160/2015 Z.z., Civilný sporový poriadok) o tom, ktoré z (nielen)
navrhnutých dôkazov budú vykonané, rozhoduje súd na základe potreby objasnenia skutočného stavu
veci, ktorý je v mimosporovom konaní povinný zistiť. Jeho povinnosťou teda nie je vykonať všetky
účastníkmi navrhnuté dôkazy, ale len tie, ktoré považuje za spôsobilé objasniť skutočný stav veci v miere

potrebnej pre rozhodnutie o predmete konania.

29.
V danom prípade považoval súd prvého stupňa skutočný stav veci za dostatočne objasnený, umožňujúci
rozhodnutie o zverení maloletého do osobnej starostlivosti niektorého z rodičov bez znaleckého

dokazovania,ktoréjeibajednýmzradydôkaznýchprostriedkovaktoréhovykonanieprichádzadoúvahy
vprípadoch,keďrozhodnutiezávisíodposúdeniaskutočností,naktorésúpotrebnévedecképoznatky(§
207 ods. 1 CSP). Dôvody, pre ktoré súd po zmene zákonného sudcu nevykonal pôvodne predpokladaný
dôkaz znaleckým dokazovaním, ale aj výsluchom svedkov z prostredia základnej školy navštevovanejmaloletým, pritom súd zrozumiteľne vysvetlil v bodoch 24 a 25 odôvodnenia napadnutého rozsudku,
keď skutočný stav veci mal za dostatočne objasnený najmä výpoveďami rodičov maloletého, samotného
maloletého, stanoviskom procesného opatrovníka a vyjadrením SPDDD Úsmev ako dar, ktoré, v rozpore

s tvrdením odvolateľky, nie je náhradou znaleckého dokazovania.

30.
Rozhodnutie súdu prvého stupňa zverujúce maloletého na čas po rozvode manželstva rodičov do
osobnej starostlivosti otca nie je rozhodnutím o odňatí dieťaťa matke, ako odvolateľka prezentovala vo

svojomopravnomprostriedku,nakoľkozvyjadreníobochrodičovjezrejmé,žesamaloletývstarostlivosti
matky nenachádzal už od mája 2020, kedy opustila spoločnú domácnosť vedenú dovtedy s otcom
maloletého (jej tvrdenie v návrhu na začatie konania, že do konca roka 2020 na základe dohody
prebiehala prakticky striedavá osobná starostlivosť oboch rodičov, sa nepreukázalo).

31.

Zverenie maloletého do starostlivosti otca je tak akceptovaním doterajšej situácie maloletého
a zohľadňuje aj názor maloletého zisťovaný ako priamo súdom, tak i prostredníctvom procesného
opatrovníka, ktorý (názor) je významným a súd naň podľa § 38 ods. 1 CMP (zákon č. 161/2015 Z.z.,
Civilný mimosporový poriadok) musí prihliadnuť, nie však jediným kritériom pri rozhodovaní o zverení
dieťaťa do starostlivosti niektorého z rodičov.

Maloletý v súčasnosti (v čase rozhodovania súdu prvého stupňa) matku výrazne odmieta, pričom
nič nenasvedčuje tomu, že by to bolo následkom negatívneho vplyvu doterajšej výchovy otca,
preto je postupné zbližovanie matky s maloletým formou styku v rozsahu stanovenom súdom
prvého stupňa namieste. Odvolací súd v tejto súvislosti za nedôvodné považoval spochybňovanie
kompetentnosti procesného opatrovníka pri formulovaní jeho stanoviska ohľadne zverenia maloletého

do starostlivosti niektorého z rodičov, rovnako ako spochybňovanie významu a objektivity vyjadrenia
Spoločnosti priateľov deti z detských domovov (SPDDD) Úsmev ako dar, s ktorou rodičia maloletého
dobrovoľne spolupracovali a ktorá na základe dožiadania procesného opatrovníka ozrejmuje priebeh
tejto spolupráce.

32.
V neposlednom rade mal podľa odvolacieho súdu súd prvého stupňa dostatok podkladov pre
rozhodnutie o výške vyživovacej povinnosti matky a stanovené výživné 250 eur mesačne (cca 20%
z príjmu matky) zodpovedá ako potrebám maloletého a ďalším okolnostiam prípadu, tak Metodike
výpočtuvýživnéhovSlovenskejrepublikezverejnenejMinisterstvomspravodlivostiSlovenskejrepubliky,

ktorá síce je nezáväznou, ale vydanou na základe rozhodovacej praxe súdov v rodinnoprávnej agende
a za účelom jej zjednocovania.

33.

K námietkam matky týkajúcim sa výšky mesačných nákladov na maloletého z ktorých súd uznal sumu
440 eur, je možné uviesť, že táto čiastka ani podľa rozhodovacej praxe odvolacieho súdu nepredstavuje
pri dieťati vo veku 9 rokov (v čase rozhodovania súdu prvého stupňa) žiaden nadštandard, už podľa
súdu prvého stupňa nezahŕňa výdavky na súkromnú školu, ktoré sú inak otcom objektívne vynakladané,
pričom nepoukázať sa nedá ani na to, že sama matka maloletého v návrhu na rozvod manželstva

priemerné mesačné náklady na maloletého vyčíslila sumou 735 eur.

34.
Vzhľadom na skutočnosť, že výživné zo strany rodiča, ktorý dieťaťu poskytuje osobnú starostlivosť, je
konzumované touto osobnou starostlivosťou, ktorá je vzhľadom na nižšiu mieru samostatnosti dieťaťa,

logicky, najnáročnejšou práve pri deťoch vo veku do 10 rokov, nemožno mať výhrady ani voči tomu, že
výživné zo strany matky predstavuje viac ako polovicu mesačných nákladov na maloletého.

35.
Vychádzajúc z vyššie uvedeného odvolací súd v postupe a rozhodnutí súdu prvého stupňa nezistil

pochybenia s možným následkom na správnosť rozhodnutia a preto napadnutý rozsudok podľa § 387
ods. 1 a 2 CSP ako vecne správny potvrdil.

36.O trovách odvolacieho konania rozhodol súd podľa § 52 CMP.

37.

Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,

a) pri, ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo, ak do konania vstúpil (§
426 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom

súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto

ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).

Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).