Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 29. február 2024

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 3Co/54/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1413222031
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 02. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Patricia Skotnická

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2024:1413222031.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Patricie Skotnickej a členov

JUDr. Romana Bolebrucha a JUDr. Miroslavy Saxovej v spore žalobcu: S. N. Ž., V.: XX XXX XXX, R.
XA, H., zastúpeného Z. Y. W., G..M..B.., V.: XX XXX XXX, U. XX/B, H., proti žalovanej: U. I., R. XA, H.,
zastúpenej V.. C. Š., H. XX, H., o vypratanie priestorov, na odvolanie žalovanej proti rozsudku Okresného
súdu Bratislava IV zo dňa 03.11.2021, č.k. 11C/398/2013-408, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e.

Žalobcovi priznáva proti žalovanej plný nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie uložil žalovanej povinnosť vypratať ubytovací priestor č.

XX, nachádzajúci sa na X. poschodí C. H. - Č. H., ktorý je súčasťou stavby „S. S., R. X/A“, súp. číslo
XXXX, postavenej na pozemkoch reg. „X.“ parc. č. XXXX/X, XXXX, XXXX, XXXX, zapísanej na liste
vlastníctva č. XXX, okres H. V., obec H. - I. Č.Ť. S., katastrálne územie S., vedenom Okresným úradom
Bratislava - odbor katastrálny (ďalej len „ubytovací priestor“) do 60 dní od právoplatnosti rozsudku (výrok
I.), žalobcovi priznal proti žalovanej nárok na náhradu trov prvoinštančného a druhoinštančného konania
vo výške 100% (výrok II.), s tým, že o výške náhrady rozhodne po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým
sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (výrok III.).

2. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že žalobca sa žalobou zo dňa 28.10.2013 domáhal voči žalovanej
vyprataniaubytovaciehopriestoruztitulujehoužívaniabezprávnehodôvodu.Uviedol,žesporovéstrany
uzavreli dňa 08.12.2009 zmluvu o poskytovaní sociálnej služby, v znení jej dodatkov (ďalej len „zmluva
o poskytovaní sociálnej služby“ alebo „zmluva“), v zmysle ktorej žalobca poskytoval žalovanej sociálne
služby, vrátane ubytovania v ubytovacom priestore a žalovaná mala povinnosť platiť úhradu za túto
službu v určenej sume mesačne, ktorú povinnosť si riadne v období od februára 2013 do augusta 2013

neplnila, čím jej vznikol nedoplatok v sume 447,31 eura. I napriek tomu, že žalobca zaslal žalovanej dňa
22.08.2013 výzvu na zaplatenie neuhradenej časti mesačných úhrad spolu s upozornením na možnosť
výpovede zmluvy, žalovaná predmetný nedoplatok nezaplatila. Žalobca vyzval žalovanú dňa 22.08.2013
i na podpis dodatku č. 6 ku zmluve z dôvodu zmeny rozhodujúcich skutočností na určenie úhrady za
sociálnu službu; žalovaná tento odmietla podpísať, a preto jej dal žalobca dňa 18.09.2013 výpoveď zo
zmluvy o poskytovaní sociálnej služby podľa § 74 ods. 14 písm. a) a písm. b) zákona č. 448/2008 Z.z. o
sociálnych službách a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (ďalej len

„zákon č. 448/2008 Z.z.“), s výpovednou lehotou 30 dní. Žalovaná, ktorá prevzala predmetnú výpoveď
dňa 18.09.2013, ubytovací priestor po uplynutí výpovednej lehoty nevypratala a naďalej ho užíva.3. Žalovaná namietala neplatnosť výpovede zmluvy o poskytovaní sociálnej služby pre absenciu
faktického, ako i zákonného dôvodu. Poukázala na to, že nedoplatok v sume 447,71 eura (správne má
byť447,31eura-pozn.odvolaciehosúdu)malzodpovedaťúhradezastravusoznačenímD-9,vrozsahu

večera (diabetická), ktorú v čase jeho vzniku odhlasovala. Zdôraznila, že bola nútená odoberať stravu v
príslušnom rozsahu, hoci zmluva obsahovala v tomto smere len záväzok žalobcu poskytovať jej stravu.
Vzhľadom na to, že ročný výdaj prijímateľa na nákup diabetickej stravy u poskytovateľa bol v roku 2011
najmenej 3.489 eur, v roku 2012 najmenej 3.358 eur a v roku 2013 najmenej 3.256 eur, čo predstavovalo
62% z príjmu, pri predložení návrhu dodatku č. 6, účinného od 01.08.2013, nesúhlasila s povinným

nákupom diétnej stravy, i keď za zníženú sumu (z 2,30 eura na 2,23 eura); preto sa rozhodla dodatok
nepodpísať. Žalovaná upriamila pozornosť na to, že žalobcovi zákon č. 448/2008 Z.z. nepriznával
oprávnenie vypovedať zmluvu, iba ak by išlo o prípad podľa § 74 ods. 12 tohto zákona; za skutočnosť
odôvodňujúcu uzavretie dodatku pritom nepovažovala zmenu mesačnej úhrady v závislosti od zmeny
ceny stravnej jednotky, ale len zmenu príjmu na strane prijímateľa. Po zaplatení určenej sumy by jej
zostalo 102,49 eura, pričom nedotknuteľný zostatok životného minima 20% predstavoval 39,62 eura;

ostalo by jej tak len 62,88 eura. Žalovaná poukazom na spotrebiteľský charakter zmluvy o poskytovaní
sociálnej služby argumentovala, že jej dodatky s ňou žalobca individuálne nedojednal, tieto obsahovali
neprijateľné zmluvné podmienky, čo malo za následok neplatnosť zmluvy.

4. Žalovaná si súčasne vzájomným žalobným návrhom (žalobou) uplatnila voči žalobcovi nárok na

vydanie bezdôvodného obohatenia v sume 268,35 eura za obdobie od 08.12.2009 do 31.05.2011, ako
časti úhrady zaplatenej žalobcovi bez právneho dôvodu pre nesprávnu aplikáciu cenového predpisu
Všeobecne záväzného nariadenia Hlavného mesta SR Bratislavy (ďalej len „VZN“) č. 1/2004.

5.Súdprvejinštancierozhodoložalobeprvýkrátrozsudkomzodňa16.01.2018(č.k.11C/398/2013-274)

tak, že žalobu žalobcu, ako i vzájomnú žalobu žalovanej, zamietol a rozhodol o nároku sporových strán
na náhradu trov konania. Krajský súd v Bratislave ako odvolací súd uznesením zo dňa 31.07.2020, sp.
zn. 3Co/324/2018, rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom výroku, ktorým zamietol žalobu žalobcu
a vo výroku o náhrade trov konania zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, odvolanie
žalovanej odmietol a žalobcovi proti žalovanej v súvislosti s konaním o vzájomnej žalobe priznal plný

nárok na náhradu trov odvolacieho konania. Odvolací súd označil právny názor súdu prvej inštancie
o absencii výpovedného dôvodu podľa § 74 ods. 14 písm. a) a písm. b) zákona č. 448/2008 Z.z. za
založený na nesprávnom právnom posúdení veci. Pre posúdenie existencie výpovedných dôvodov,
a tým vyhodnotenia platnosti/neplatnosti výpovede zo dňa 18.09.2013, bol podľa neho rozhodujúci
stranami sporu dohodnutý vecný rozsah služieb poskytovaných žalovanej a zistenie, či do jeho rámca

patrila i obslužná činnosť - stravovanie, či sa žalovaná zaviazala túto odoberať a platiť za ňu úhradu
v príslušnej sume, rovnako ako i skutočnosť, či vôbec a ak áno, aký vplyv malo jej oznámenie o
odhlásení stravy listom zo dňa 18.02.2013 na jej zmluvne dojednané povinnosti, a to i so zreteľom
na jej argumentáciu o existencii dôvodov podľa § 72 ods. 9 zákona č. 448/2008 Z.z. V súvislosti s
výpovedným dôvodom podľa § 74 ods. 14 písm. b) zákona č. 448/2008 Z.z. bolo podľa odvolacieho

súdu smerodajné, či zmena výšky úhrady za stravovanie predstavovala rozhodujúcu skutočnosť na
určenie úhrady za sociálnu službu podľa § 73 citovaného zákona, v prípade ktorej zmeny boli strany
povinné uzatvoriť dodatok k zmluve. Za účelom ďalšieho postupu vo veci odvolací súd konštatoval,
že strany sporu nepochybne uzavreli dňa 08.12.2009 zmluvu o poskytovaní sociálnej služby, ktorá má
charakterzmluvypodľa§51zákonač.40/1964Zb.Občianskyzákonník(ďalejlen„Občianskyzákonník“)

a podľa § 74 ods. 1 zákona č. 488/2008 Z.z. Žalobca ako verejný poskytovateľ sociálnych služieb
tieto neposkytuje ich prijímateľom ako obchodnú alebo inú podnikateľskú činnosť, keď ich dodávanie je
regulované ustanoveniami zákona č. 448/2008 Z.z.; potom i zmluva o poskytovaní sociálnych služieb,
odrážajúca záväzné a regulačné ustanovenia, nepodlieha ustanoveniam Smernice rady č. 93/13 EHS
zo dňa 05.04.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách (ďalej len „smernica“). Na

jej základe sa žalobca v súlade s ustanovením § 12 ods. 1 písm. c) zákona č. 448/2008 Z.z. zaviazal
poskytovať žalovanej sociálnu službu pobytovou formou celoročne, stanoviac jej obsah v článku II., bod
1 zmluvy; do jej rámca patrilo i zabezpečenie stravovania. I keď v zmluve nebol explicitne definovaný
záväzok žalovanej odoberať stravu, ale len záväzok žalobcu túto obslužnú službu žalovanej poskytovať,
povinnosti žalobcu korešpondovalo právo žalovanej odoberať stravu ako súčasť dojednaného rámca

poskytovaných služieb. Ten bol stranami viac krát menený dodatkami zmluvy, naposledy dodatkom č.
4 zo dňa 30.12.2011 a dodatkom č. 5 zo dňa 01.07.2013, podľa ktorých medzi poskytované obslužné
činnosti patrili ubytovanie a strava v súlade s diétou D-9, večera. Dohodnutý odber jedál bol uvedený v
prílohe jednotlivých dodatkov a podpísanými stranami v intenciách zmluvy. Žalovaná oznámila žalobcovilistom zo dňa 18.02.2013 svoj úmysel predbežne neodoberať stravu a ani za ňu neplatiť, majúc za to, že
predmetné oznámenie a dôvody v ňom uvedené ju oprávňovali jednostranne zmeniť dohodnutý rozsah
poskytovaných služieb, ktorú skutočnosť mal posúdiť konajúci súd, vychádzajúc pritom zo zmluvných

dojednaní, v rámci ktorých si strany dohodli možnosť zmeny ustanovení zmluvy formou písomných
dodatkov, podpísaných oboma stranami, zohľadniac i ustanovenie § 74 ods. 11 zákona č. 488/2008 Z.z.
Súd prvej inštancie sa pritom mal vysporiadať s argumentáciou žalobcu o jeho povinnosti zabezpečovať
žalovanej stravu, ako aj argumentáciou žalovanej o existencii dôvodov podľa § 72 ods. 9 zákona č.
488/2008 Z.z., ktorých preukázanie ju zaťažovalo. V nadväznosti na to mal konajúci súd vyhodnotiť, či

žalovanej vznikol dlh spočívajúci v nedoplatku za obslužnú činnosť - stravovanie, v rozhodnom období,
v žalobcom deklarovanej výške, či bol žalobca v takom prípade oprávnený vypovedať zmluvu podľa §
74 os. 14 písm. a) zákona č. 448/2008 Z.z., ako i tým, či existoval výpovedný dôvod podľa § 74 ods. 14
písm. b) citovaného zákona; v tom prípade bolo potrebné zohľadniť i ods. 12 citovaného ustanovenia, a
to v nadväznosti na § 73 zákona, a tieto vykladať systematickým spôsobom v ich vzájomnej súvislosti.

6. Súd prvej inštancie po vrátení veci vykonal dokazovanie a ustálil, že Hlavné mesto SR Bratislava,
ako vlastník stavby so súpisným č. XXXX, S. S. na R. X/A v H., protokolom zo dňa 22.07.2005,
č. XXXXXXXXXXXX, túto zverilo do správy žalobcovi za účelom zabezpečenia činnosti súvisiacej
s prevádzkou domova pre dôchodcov. Dňa 08.12.2009 uzavreli strany sporu zmluvu o poskytovaní
sociálnych služieb, predmetom ktorej bolo poskytovanie sociálnej služby žalovanej ako prijímateľovi, v

zariadení pre seniorov v S. N. Ž. v súlade so zákonom č. 448/2008 Z.z., formou celoročnej pobytovej
sociálnej služby. V rámci zmluvy, uzavretej na dobu neurčitú, sa poskytovateľ zaviazal pre prijímateľa
vykonávať odborné, obslužné a ďalšie činnosti, zabezpečovať a utvárať podmienky na vykonávanie
týchto činností v rozsahu poskytovanej sociálnej služby dohodnutom ako b) pomoc pri odkázanosti na
pomoc inej fyzickej osoby, c) základné sociálne poradenstvo, d) sociálna rehabilitácia, e) ošetrovateľská

starostlivosť, f) ubytovanie, g) stravovanie - raňajky, desiata, obed, olovrant, večera s prihliadnutím na
zdravotný stav, h) upratovanie, pranie, žehlenie a údržba bielizne a šatstva, i) úschova cenných vecí
na požiadanie a j) vytváranie podmienok pre záujmovú činnosť. V zmysle článku IV., bod 1 zmluvy bola
úhrada za poskytovanú sociálnu službu stanovená podľa § 72 zákona č. 448/2008 Z.z. a v súlade s VZN
č. 1/2004 a č. 2/2008, sumou 228,49 eura mesačne; podrobný výpočet mesačnej úhrady bol uvedený

v prílohe č. 1 zmluvy, pričom túto bol prijímateľ povinný zaplatiť k 25. dňu v mesiaci. Zmluvné strany
sa dohodli, že zmeny spôsobu určenia výšky úhrady za poskytovanú sociálnu službu sa spravujú VZN
zriaďovateľa, pričom každá jej zmena bude uvedená v dodatku zmluvy. Súčasťou zmluvy bola i príloha
č. 1 a dodatky zmluvy, naposledy č. 4 a č. 5, spolu s prílohami, ktoré sporové strany vzájomne podpísali.

7. Žalovaná listom zo dňa 18.02.2013, označeným ako „odhlásenie stravy“ žalobcovi oznámila, že
na základe vyšetrení odborných lekárov, podľa ktorých sa jej stav neustále zhoršuje, čo dokazovali
merania glykémie, sa rozhodla odo dňa 15.02.2013 neodoberať stravu, v dôsledku čoho ju prestala
aj uhrádzať; za stravu odobratú do 15.02.2013 pritom mala zaplatiť do 20.02.2013. V následnom liste
zo dňa 20.03.2013 (ako reakcie na list žalobcu zo dňa 14.03.2013) žalovaná, nesúhlasiac s názorom

žalobcu, potvrdila, že má odoberať aspoň jedno hlavné jedlo, v danom prípade večeru, avšak i keď túto
prevzala, každý druhý deň napokon nezjedla; vyjadrila presvedčenie, že si ju dokáže kúpiť za lepšie
peniaze.

8. Žalovaná bola rozhodnutím Hlavného mesta SR Bratislava zo dňa 24.09.2010, č. I. B. XXXXX/

XXXX-XXXXXX/XXXX (ďalej len „rozhodnutie o odkázanosti“) odkázaná na pomoc inej fyzickej osoby
II. stupňa, na základe dosiahnutia odkázanosti 85 bodov a určenia priemerného rozsahu odkázanosti
2 až 4 hodiny; z uvedeného dôvodu sa považovala za fyzickú osobu odkázanú na sociálnu službu v
zariadení seniorov, pričom táto spočívala v príprave jedál a nápojov s obsluhou - diabetická strava,
osobnej hygiene, celkovom kúpeli, pri chôdzi na dlhšiu vzdialenosť, orientácii v prostredí a v cestnej

premávke a pri dodržiavaní liečebného režimu.

9.Žalobcaoznámilžalovanejvýzvouzodňa22.08.2013,žeevidujenezaplatenúčasťdohodnutejúhrady
za poskytovanú sociálnu službu, a to v mesiaci február 2013 v sume 17,18 eura, marec 2013 v sume
73,55 eura, apríl 2013 v sume 69,09 eura, máj 2013 v sume 73,55 eura, jún 2013 v sume 69,01 eura,

júl 2013 v sume 74,40 eura a august 2013 v sume 70,53 eura, spolu 447,31 eura, a vyzval ju na jeho
úhradu v lehote do 15 dní od doručenia výzvy, so súčasným upozornením, že v opačnom prípade
bude postupovať v súlade so zmluvou (článok V., bod 2. písm. b)); výzva bola žalovanej doručená
dňa 24.08.2013, keď túto odmietla prevziať. Súd prvej inštancie ďalej zistil, že žalobca vyhotovil dňa01.08.2013návrhdodatkuč.6zmluvy,vktoromnavrholzmenučlánkuIV.,bod2vznení:výškaúhradyza
poskytovanúslužbupodľačlánku1.ačlánkuII.tejtozmluvyje131,98euramesačnena30dní;podrobný
výpočetboluvedenývprílohedodatkuč.468/2013(č.6)zodňa01.08.2013.Podľanehožalobcastanovil

žalovanej sumy úhrady týkajúcej sa stravovania, ubytovania, pomoci pri odkázanosti podľa zmluvy tak,
že: Stravovanie diéta 9 večera - 2,2300 eura/deň, ubytovanie 1 m2/0,1300 eura x 15,1500 m2 + 0,100
eura/deň, pomoc pri odkázanosti II. stupeň - 0,1000 eura/ deň, úhrada celkom 4,3995 eura x počet
dní, celkovo mesačne 131,98 eura. Podľa úradného záznamu zo dňa 22.08.2013 žalobca predložil
žalovanej návrh dodatku č. 6 osobne; žalovaná ho po oboznámení a poskytnutí sociálneho poradenstva,

v rámci ktorého ju žalobca poučil, že ak dodatok nepodpíše a neuhradí dlžnú sumu, môže pristúpiť k
jednostrannej výpovedi zmluvy, odmietla podpísať.

10. Žalobca výpoveďou datovanou dňa 18.09.2013 vypovedal zmluvu o poskytovaní sociálnej služby, s
výpovednoulehotouvtrvaní30dní,plynúcouodjejdoručeniažalovanej;žalovanávýpoveďprevzaladňa
18.09.2013. Pokiaľ išlo o výpovedné dôvody, žalobca uviedol, že žalovanej zaslal výzvu s oznámením

na zaplatenie neuhradenej časti sociálnej služby v sume 447,31 eura v lehote 15 dní, ktorú prevzala
dňa 24.08.2013. Vo výzve ju poučil o ďalšom postupe v súlade s platnou legislatívou. Dlžná suma, s
ktorousažalovanádostaladoomeškania,pritompresahovalatrojnásobokdohodnutejmesačnejúhrady,
čo ho oprávnilo uplatniť výpovedný dôvod podľa § 74 ods. 14 písm. a) zákona č. 448/2008 Z.z. Vo
výpovedi žalobca tiež uviedol, že vyzval žalovanú na uzavretie dodatku č. 6 k zmluve z dôvodu zmeny

skutočností rozhodujúcich na určenie úhrady za sociálnu službu, a preto bola povinná tento dodatok
podpísať. Vzhľadom na jej odmietavý postoj bol oprávnený vypovedať zmluvu podľa § 74 ods. 14
písm. b) zákona č. 448/2008 Z.z. Žalovaná v reakcii na výpoveď zmluvy v liste zo dňa 27.09.2013,
poukazujúc na § 72 ods. 9 zákona č. 448/2008 Z.z. a neodoberanie strany počas jej neprítomnosti, túto
neuznávala. Mala za to, že nedoplatok spočíval v úhrade za stravu - večera a druhá večera v sume

2,30 eura, ktorú po predchádzajúcich oznámeniach zo dňa 18.02.2013 a 20.03.2013 neodoberala, s
tým, že naďalej platí za poskytovanú službu ubytovanie a odkázanosť, spolu 65 eur. Za nezákonnú
považovala i aplikáciu výpovedného dôvodu podľa § 74 ods. 14 písm. b) zákona č. 448/2008 Z.z., keďže
povinnosť uzavrieť dodatok zmluvy sa podľa nej vzťahovala len k § 74 ods. 12 citovaného zákona.
Žalobca žalovanej v liste zo dňa 27.10.2013 oznámil, že z dôvodu ukončenia zmluvy trvá na opustení a

vyprataní ubytovacích priestorov. Podľa výpisu z účtu žalovanej táto poukázala na účet žalobcu sumu
65 eur v dňoch 12.04.2013, 15.05.2013, 12.07.2013 a 14.08.2013.

11. Žalovaná pri výsluchu odmietla dôvody vypratania. Potvrdila, že sa pôvodne so žalobcom dohodla
na celodennej strave, neskôr odoberala len tri jedlá, potom len dve a napokon len jedno jedlo denne, a

teda splnila podmienku odoberania aspoň jedného jedla. Podľa nej problém nastal, keď sa odhlásila aj
z večere z dôvodu, že sa jej nechcelo chodiť domov z kúpaliska. Počas trvania zmluvy nedošlo k zmene
jej príjmu, keďže naďalej poberala starobný dôchodok. Ubytovací priestor stále obýva, užíva ho a platí
za ubytovanie a sociálnu odkázanosť.

12. Vykonaným dokazovaním mal súd prvej inštancie za preukázané, že strany sporu uzatvorili
písomnú zmluvu o poskytovaní sociálnej služby v zmysle § 74 ods. 1 zákona č. 448/2008 Z.z.; išlo o
zmluvu nepomenovanú (§ 51 Občianskeho zákonníka), v rámci ktorej vystupoval žalobca ako verejný
poskytovateľ sociálnych služieb a žalovaná ako ich prijímateľ. Na jej základe sa žalobca zaviazal
poskytovať žalovanej sociálnu službu pobytovou formou celoročne, stanoviac jej rozsah podľa článku

II., bod 1, a to vykonávať odborné, obslužné a ďalšie činnosti, zabezpečovať a utvárať podmienky na
vykonávanie týchto činností v rozsahu poskytovanej sociálnej služby ako : b) pomoc pri odkázanosti na
pomoc inej fyzickej osoby, c) základné sociálne poradenstvo, d) sociálna rehabilitácia, e) ošetrovateľská
starostlivosť, f) ubytovanie, g) stravovanie - raňajky, desiata, obed, olovrant, večera s prihliadnutím
na zdravotný stav, h) upratovanie, pranie, žehlenie a údržba bielizne a šatstva, i) úschova cenných

vecí na požiadanie a j) vytváranie podmienok pre záujmovú činnosť. Povinnosti žalobcu poskytovať
žalovanej obslužnú činnosť - zabezpečovanie stravy, korešpondovalo právo žalovanej odoberať stravu
ako súčasť dojednaného rámca poskytovaných služieb. Zmluva o poskytovaní sociálnej služby bola
následne menená písomnými dodatkami, naposledy i) dodatkom č. 4. zo dňa 30.12.2011, so zmenou
úhrady za sociálne služby v sume 134,09 eura, podľa skutočného rozsahu sociálnej služby počnúc od

01.01.2012, a to za ubytovanie mesačne 62,0850 eura, za pomoc pri odkázanosti mesačne 3,0000 eura
a za stravovanie v súlade s diétou: D9-večera, denne 2,3000 eura, mesačne 69,0000 eura a ii) dodatkom
č. 5 zo dňa 01.07.2013, s dojednanou zmenou úhrady za sociálne služby podľa skutočného rozsahu
sociálnej služby v sume 134,08 eura mesačne, s súčinnosťou od 01.07.2013, s tým, že úhrada zastravovanie v súlade s diétou: D9-večera predstavovala denne 2,3000 eura a mesačne (30 dní) 69 eur,
ubytovanie 1m2/0,1333 eura na deň, pomoc pri odkázanosti II. stupeň - 0,1 eura na deň. Pokiaľ žalovaná
oznámila žalobcovi odhlásenie stravy počnúc od 15.02.2013 majúc za to, že ide o skutočnosť, ktorá ju v

zmysle§72ods.9zákonač.448/2008Z.z.oprávňovalajednostrannezmeniťzmluvu,súdprvejinštancie
konštatoval, že žalobca jej návrh neakceptoval, keďže podľa zmluvy, vo väzbe i na VZN č. 3/2011 v znení
VZN č. 6/2011, bola povinná odoberať minimálne jedno teplé jedlo denne. Sporové strany nepristúpili
k písomnej dohode a uzavretiu dodatku ku zmluve, ktorý by reflektoval na jednostranné oznámenie
žalovanej o neodoberaní stravy - jedného teplého jedla denne (večere), preto pokiaľ žalovaná od daného

obdobia večere nepreberala a súčasne za ne žalobcovi neposkytovala platbu dojednanú podľa dodatku
č. 4 a neskôr dodatku č. 5 zmluvy, poukazujúc na účet žalobcu len sumu 65 eur za ubytovanie, vznikol
jej dlh, ktorý žalobca za obdobie február až august 2013 ustálil sumou 447,31 eura a z dôvodu jeho
nezaplatenia pristúpil k daniu výpovede zmluvy podľa § 74 ods. 14 písm. a) zákona č. 448/2008 Z.z. Na
uvedenom základe vyhodnotil konajúci súd výpovedný dôvod uplatnený žalobcom za naplnený.

13. V súvislosti s existenciou predmetného výpovedného dôvodu súd prvej inštancie zisťoval, či
žalovaná preukázala dôvody v zmysle § 72 ods. 9 zákona č. 448/2008 Z.z., pre prípad ktorých by jej
nevznikol záväzok odoberať stravu v rozsahu večere a za túto platiť. Z vykonaného dokazovania mal
pritom za preukázané, že žalovaná v zariadení žalobcu počas celého rozhodného obdobia bývala a
uhrádzala platby za ubytovanie, a preto nesplnila predpoklad neprítomnosti; v tomto smere dokonca

ani netvrdila, že by sa v zariadení nenachádzala z dôvodu napr. dlhšej hospitalizácie alebo z iných
vážnych objektívnych dôvodov a v nadväznosti na to, že by sa strany dohodli na prerušení služieb
podľa VZN. V tejto súvislosti súd prvej inštancie zdôraznil, že sociálne služby v zariadení pre seniorov
sa ich prijímateľom poskytujú na základe toho, že sú na tieto služby odkázaní. Stupeň odkázanosti je
predmetom odborného posudzovania a vyhodnotenia a to jednak zo zdravotného, ako aj sociálneho

hľadiska. Pokiaľ by prijímatelia na poskytovanie sociálnych služieb neboli odkázaní, nemali by na ich
poskytovanie nárok. V nadväznosti na uvedené, bez opätovného posúdenia odkázanosti na sociálnu
službu a prípadnej zmeny v jej stupni, sa prijímatelia sociálnej služby nemôžu svojvoľne rozhodovať, či,
kedy a aké sociálne služby budú využívať alebo nie.

14. Súd prvej inštancie v ďalšom uviedol, že žalobca v konaní preukázal, že plnil povinnosti podľa
dojednanej zmluvy, t.j. poskytoval žalovanej sociálne služby, vrátane stravovania v rozsahu večere,
a preto na strane žalovanej existoval záväzok platiť za ne úhradu, naposledy v sume 138,09 eura
(správnemábyť134,09eura-pozn.odvolaciehosúdu).Nedoplatokvyčíslenýsumou447,31eurapritom
žalobca špecifikoval v písomnej výzve zo dňa 22.08.2013 podľa jednotlivých mesiacov, vo výpovedi

zo dňa 18.09.2013, ako i v žalobe, pričom jeho výška zodpovedala trojnásobku mesačnej úhrady za
služby v sume 134,90 eura. Žalovaná v odpore proti rozkazu na plnenie potvrdila, že dlžná čiastka
zodpovedala úhrade za stravu D9 v rozsahu večere, namietajúc v ďalšom jej výšku. Pokiaľ sa bránila
tým, že nedoplatok nezodpovedal odhláseným večeriam a súčasne tvrdila, že do pokladne žalobcu
uhradila i ďalšie sumy, bolo jej povinnosťou predložiť dôkaz o konkrétne vykonaných platbách, k čomu

však nepristúpila. Konajúci súd preto na jej procesnú obranu nemohol prihliadať.

15. Súd prvej inštancie neuznal za dôvodnú ani argumentáciu žalovanej, v rámci ktorej namietala
dĺžku výpovednej lehoty v spojení s aplikáciou ustanovení Občianskeho zákonníka o nájme. Sporové
strany upravili v článku V., bod 2 zmluvy výpovednú lehotu pre prijímateľa, ktorá nesmela byť dlhšia

ako 30 dní od doručenia výpovede, bez uvedenia dĺžky výpovednej lehoty pre poskytovateľa sociálnej
služby. Za tohto stavu, pokiaľ žalobca vo výpovedi zmluvy zo dňa 18.09.2013 stanovil 30 - dňovú
výpovednú lehotu, a teda v rovnakej dĺžke ako pri výpovedi danej zo strany prijímateľa sociálnej
služby, nemohlo dôjsť k nerovnováhe medzi zmluvnými stranami. Súd prvej inštancie podotkol, že
sociálnou službou je činnosť alebo súbor činností zameraných na zaistenie pomoci a podpory osobám

za účelom ich sociálneho začlenenia alebo prevencie ich sociálneho vylúčenia. Zmluva o poskytovaní
sociálnej služby je špecifickým typom zmluvy, kde sa prijímateľom sociálnej služby poskytujú odborné
činnosti, obslužné činnosti alebo ďalšie činnosti alebo súbor týchto činností, ktoré sú zamerané na
prevenciu vzniku nepriaznivej sociálnej situácie, zachovanie, obnovu alebo rozvoj schopnosti fyzickej
osoby viesť samostatný život, zabezpečenie nevyhnutných podmienok na uspokojovanie základných

životných potrieb fyzickej osoby, riešenie krízovej sociálnej situácie fyzickej osoby, prevenciu sociálneho
vylúčenia fyzickej osoby a rodiny. Druh sociálnej služby, jej forma a rozsah jej poskytovania závisia od
nepriaznivej sociálnej situácie a pri sociálnej službe uvedenej podľa § 34 až § 41 zákona č. 448/2008
Z.z., aj podľa stupňa odkázanosti fyzickej osoby na pomoc inej fyzickej osoby. Nejedná sa teda len oposkytovanie ubytovania a len riešenie bytovej situácie prijímateľa, keďže prijímateľovi sociálnej služby
sa poskytuje celý komplex viacerých činností a služieb. S ohľadom na uvedené nebol dôvod posudzovať
dĺžku výpovednej lehoty podľa ustanovení o nájme bytu upravených v Občianskom zákonníku.

16. Pokiaľ išlo o existenciu výpovedného dôvodu podľa § 74 ods. 14 písm. b) zákona č. 448/2008
Z.z. súd prvej inštancie konštatoval, že žalobca, s ohľadom na zmenu skutočností rozhodujúcich pre
určenie úhrady za sociálnu službu, predložil žalovanej dňa 22.08.2013 návrh dodatku č. 6. Z jeho obsahu
pritom vyplynulo, že navrhovaná suma úhrady za poskytovanú službu s účinnosťou od 01.08.2013

predstavovala 131,98 eura mesačne, keď podľa pripojenej prílohy č. 1 úhrada za stravovanie - diéta -
večera zodpovedala sume 2,30 eura na deň, t.j. bola nižšia ako podľa dodatku č. 5 zmluvy. Žalovaná
uvedený návrh dodatku nepodpísala, keď podľa nej nedošlo ku zmene v jej príjme, považujúc pritom
len túto skutočnosť za relevantnú pre posúdenie zmeny výšky mesačnej úhrady. Konajúci súd sa
s týmto stanoviskom žalovanej nestotožnil. Zdôraznil, že úhrada za sociálnu službu je upravená v
ustanoveniach § 72, § 72a a § 73 zákona č. 448/2008 Z.z., pričom prijímateľ sociálnej služby je povinný

túto zaplatiť v sume určenej poskytovateľom v zmluve, ak nie je ustanovené inak. V prípade verejného
poskytovateľa sociálnej služby je táto suma, spôsob jej určenia a platenia určená zmluvou podľa §
74 zákona č. 448/2008 Z.z., v súlade so všeobecne záväzným nariadením obce alebo všeobecne
záväzným nariadením vyššieho územného celku; napokon, i sporové strany sa v zmluve dohodli, že
zmeny spôsobu určenia a výšky úhrady za poskytovanú sociálnu službu sa spravujú VZN poskytovateľa,

s tým, že každá jej zmena sa prejaví v dodatku k zmluve. Pre žalobcu ako verejného poskytovateľa
sociálnych služieb platila regulácia spôsobu financovania a určovania úhrad za sociálne služby podľa
§ 71 ods. 1 a ods. 2 zákona č. 448/2008 Z.z., ako i podľa § 72, § 72a a § 73, s limitmi podľa § 72
ods. 8 zákona a na neho nadväzujúcimi ustanoveniami. Verejný poskytovateľ teda určoval výšku úhrady
sociálnej služby podľa zákonom stanovených pravidiel, pričom bol povinný prihliadať aj na majetkové a

iné pomery prijímateľa sociálnej služby, na ustanovenie § 73 ods. 2 zákona č. 448/2008 Z.z. a určovať
výšku úhrady bez ohľadu na skutočne ekonomicky oprávnené náklady. Ak došlo k zmene skutočností
rozhodujúcich na určenie sumy úhrady za sociálnu službu, tieto sa nemohli vzťahovať len k zmenám na
strane prijímateľa, ako tvrdila žalovaná, ale i k zmenám v zmysle § 72 až § 73 zákona č. 448/2008 Z.z.
v spojení s VZN hlavného mesta H.. Vzhľadom na to, že v danom prípade došlo ku zmene skutočností

rozhodujúcichnaurčenieaplatenieúhradyzasociálnuslužbu,žalobcaakoposkytovateľtietooprávnene
premietol do návrhu dodatku č. 6, ktorí boli účastníci zmluvy povinní uzavrieť. Pokiaľ za tejto situácie
žalovaná odmietla návrh dodatku zmluvy podpísať, žalobca bol oprávnený pristúpiť k výpovedi zmluvy
podľa § 74 ods. 14 písm. b) zákona č. 448/2008 Z.z, v súlade s článkom V., bod 2. písm. c) a bod 5
zmluvy. Na uvedenom konajúci súd dospel k záveru o naplnení i výpovedného dôvodu podľa § 74 ods.

14 písm. b) zákona č. 448/2008 Z.z.

17. Vykonaným dokazovaním, jeho zhodnotením, za súčasnej aplikácie ustanovení § 51, § 126
Občianskeho zákonníka, § 72 ods. 1, ods. 2, ods. 9, § 73 ods. 2, § 74 ods. 1, ods. 11, ods. 12, ods. 13
a § 74 ods. 14 písm. a) a b) zákona č. 448/2008 Z.z., súd prvej inštancie konštatoval platnosť výpovede

žalobcu zo dňa 18.09.2013. Keďže 30- dňová výpovedná lehota uplynula žalovanej dňa 18.10.2013,
nasledujúcim dňom užívala ubytovací priestor bez právneho dôvodu. Vzhľadom na to, že žalovaná
tento priestor nevypratala a neodovzdala žalobcovi, vyhodnotil konajúci súd jeho žalobu na vypratanie
žalovanejzadôvodnúavcelomrozsahujejvyhovel;majúczato,žeideoodôvodnenýprípad(sohľadom
na vek, zdravotný stav žalovanej, ako i organizačno-technické zabezpečenie vypratania) postupom

podľa § 232 ods. 3 veta druhá zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „C.s.p.“) uložil
žalovanej povinnosť vypratať ubytovací priestor v lehote 60 dní.

18. Súd prvej inštancie v ďalšom podotkol, že pokiaľ zástupca žalovanej navrhol na pojednávaní dňa
03.11.2021, aby nariadil znalecké dokazovanie za účelom preukázania splnenia povinnosti žalobcu

zabezpečovať žalovanej stravu v súlade so zásadami zdravej výživy, s prihliadnutím na jej vek a
zdravotný stav, pričom súčasne žiadal, aby neaplikoval sudcovskú koncentráciu konania v zmysle §
153 C.s.p., na tento návrh a žiadosť nemohol prihliadnuť. Dôvodil, že na prejednanie veci nariadil
pojednávanie na termín 08.09.2021, na ktorý predvolal právnych zástupcov oboch strán elektronicky,
a to upovedomením o zmene termínu pojednávania zo dňa 04.05.2021. I keď zástupca žalovanej

oznámil dňa 30.04.2021 elektronicky konajúcemu súdu, že berie uvedené na vedomie, s tým, že
oboznámi i žalovanú, na termín pojednávania dňa 08.09.2021 sa neustanovil, pričom neospravedlnil
neprítomnosť svoju, ako ani žalovanej a nepožiadal o odročenie predmetného pojednávania. Na
tomto pojednávaní (08.09.2021), odročeného na termín 03.11.2021, konajúci súd uplatnil voči stranámsudcovskú koncentráciu konania podľa § 153 C.s.p. Zástupca žalovanej prevzal predvolanie na nový
termín pojednávania, spolu s poučením o sudcovskej koncentrácii, limitujúcej uplatnenie prostriedkov
procesného útoku a procesnej obrany lehotou 10 dní, s tým, že ak tieto prostriedky strany neuplatnia

včas, nemusí na ne prihliadať; ani jedna z procesných strán v rámci poskytnutej lehoty iné prostriedky
procesného útoku a procesnej obrany nenavrhla. Za tohto stavu potom konajúci súd na návrh zástupcu
žalovanej na doplnenie dokazovania prednesený na pojednávaní dňa 03.11.2021 neprihliadal; súčasne
bol toho názoru, že pri vyhovení jeho návrhu by bolo potrebné nariadiť ďalšie pojednávanie alebo
vykonať ďalšie procesné úkony.

19. Súd prvej inštancie rozhodol o nároku na náhradu trov konania podľa § 262 ods.1 v spojení s § 255
ods. 1 C.s.p. a žalobcovi, ktorý bol úspešný tak v konaní na súde prvej inštancie, ako aj v odvolacom
konaní, priznal proti žalovanej nárok na náhradu trov prvoinštančného a odvolacieho konania v plnom
rozsahu; o výške tejto náhrady rozhodne samostatným uznesením podľa § 262 ods. 2 C.s.p.

20. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podala v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaná z
dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. b), d) až f) a h) C.s.p. Uviedla, že konajúci súd po rozhodnutí
odvolacieho súdu viac krát odročil termín pojednávania, oznámiac nový termín predvolaním doručeným
jej splnomocnenému zástupcovi, ktorý nie je advokát. Zmenu termínu pojednávania na deň 04.05.2021
mu oznámila neformálne súdna tajomníčka mailovou správou zo dňa 01.04.2021, pričom rovnakým

neformálnym spôsobom, t.j. bez listinnej formy predvolania, ho oboznámila i s odročením súdneho
pojednávania na termín 08.09.2021; žiadna z týchto zmien pritom nebola zapísaná do evidencie
pojednávaní v civilných sporoch pre verejnosť vedenej na webovom sídle Ministerstva spravodlivosti
SR. Pokiaľ išlo o predvolanie na pojednávanie na deň 03.11.2021, ktoré bolo doručené jej zástupcovi
dňa 12.10.2021, žalovaná potvrdila, že konajúci súd jej v ňom síce uložil uplatniť prostriedky procesnej

obrany v lehote 10 dní od jeho doručenia, poučiac ju i o ich včasnom použití, avšak do zápisnice
o pojednávaní zo dňa 08.09.2021 nevložil informáciu o prostriedkoch procesného útoku uplatnených
žalobcom alebo o „výsledku vykonaného dokazovania nariadeného odvolacím súdom“; podľa mienky
žalovanej týmto procesným postupom jej konajúci súd znemožnil uskutočňovať jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

21. V nadväznosti na uvedené následne súd prvej inštancie nevykonal všetky dôkazy, nariadené
rozhodnutím odvolacieho súdu zo dňa 31.07.2020, sp. zn. 3Co/324/2018, keďže na pojednávaniach v
dňoch 08.09.2021 a 03.11.2021 vykonal len niektoré z tých, konkretizovaných v bode 34. odôvodnenia.
„Vykonané dokazovanie o obsahu a účinkoch synalagmatického vzťahu záväzkom z dohody o vecnom

rozsahu poskytovania sociálnej služby v obslužnej činnosti stravovania neobsahovalo vysporiadanie sa
so subsidiárne sa vzťahujúcimi ustanoveniami Občianskeho zákonníka. Neplatnosť úkonu vynúteného
žalobcom na žalovanej na základe obmedzenia jej zmluvnej voľnosti bez splnomocnenia verejného
poskytovateľa alebo jeho zriaďovateľa zákonom alebo zákonmi je obchádzaním!“. Súd prvej inštancie
podľa žalovanej odmietol vykonať dôkaz o povinnosti žalobcu stanovenej v § 17 ods. 3 zákona

č. 448/2008 Z.z., čím ignoroval plnenie kogentnej podmienky poskytovania stravovania, ktorá bola
dôvodom odmietnutia návrhu dodatku č. 6. Zároveň nevykonal dokazovanie o odoberaní stravy v
rozhodnom období, ako aj o dňoch jej neodoberania z dôvodov na jej strane. V tejto súvislosti žalovaná
podotkla, že je bežné, že poskytovateľ umožňuje „odhlásenie“ z odberu stravy, za ktorú následne
stravníkovi neúčtuje alebo naopak vyžaduje „objednávku“ stravy deň vopred.

22. Žalovaná vo vzťahu k výpovednému dôvodu podľa § 74 ods. 14 písm. b) zákona č. 448/2008 Z.z.
zotrvala na argumentácii, že v čase predloženia návrhu dodatku č. 6 nenastala zmena skutočností
rozhodujúcich pre určenie úhrady za sociálnu službu podľa § 73 tohto zákona; navrhovaná zmena
spočívala v jednostrannom určení výšky úhrady za stravovanie zmenou sumy stravnej jednotky z 2,30

eura na 2,23 eura, a teda v rámci limitu stanoveného zriaďovateľom vo VZN, bez súčasnej zmeny
v jej príjme. Návrh dodatku č. 6 zmluvy pritom nereflektoval na jej predchádzajúce žiadosti o zmenu
vecného rozsahu poskytovanej služby spočívajúcej v neodoberaní stravy z dôvodu jej nevhodnosti pre
jejzdravotnýstav.„Uplatnenienávrhužalovanejnapodklade§17ods.3zákona(č.448/2008Z.z.-pozn.
odvolacieho súdu) nie je odmietnutím dodatku k platnej zmluve pre jej iný obsah, ale výhradne z dôvodu

obmedzenia zmluvnej voľnosti žalovanej žalobcom bez zákonného dôvodu“. Žalovaná považovala
za nepochybné, že jej návrh na nováciu dohody o vecnom rozsahu sociálnej služby v liste zo dňa
18.02.2013 žalobca odmietol listom zo dňa 14.03.2013 a napokon i dodatkom č. 5.23. V súvislosti s vyššie uvedeným žalovaná vytýkala konajúcemu súdu nesprávne právne posúdenie
dispozitívnej úpravy dohody o vecnom rozsahu poskytovanej sociálnej služby, argumentujúc, že
poskytovateľ sociálnej služby nemá právo jednostranne určovať druh a rozsah činností s ohľadom na

rozhodnutie o odkázanosti na pomoc inej fyzickej osoby. Výber činností a v ich rámci aj ich rozsah je
totiž predmetom dohody, pričom na rozdiel od poskytovateľa, nie je ich prevzatie pre prijímateľa služieb
povinné. Súd prvej inštancie „poskytol ochranu plnenia za záväzok vynútený na základe nulitného
právneho aktu, t.j. plnenie všeobecne záväzného nariadenia ako podzákonného aktu, v časti uloženia
povinnosti prijímateľovi sociálnej služby odoberať stravu v určitom rozsahu nulitnej z dôvodu absencie

kompetencie!“Územnásamosprávabolapritomvzmysle§72ods.2zákonač.448/2008Z.z.oprávnená
určiť výšku úhrady, spôsob jej určenia a podmienky jej platenia, v žiadnom prípade však nemohla určiť
povinnosť odoberať stravu, príp. inú povinnosť; pritom až novela zákona č. 448/2008 Z.z účinná od
01.01.2014 stanovila podmienky, za ktorých mohol poskytovateľ jednostranne určiť odoberanie stravy
prijímateľovi sociálnej služby.

24. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu žalovanej vo vzťahu k jej námietke o porušení práva na spravodlivý
súdny proces uviedol, že hoci žalovaná potvrdila vedomosť jej splnomocneného zástupcu o zmene
termínu súdneho pojednávania na 08.09.2021, na tento sa ani jeden z nich nedostavil. Na predmetnom
súdnom pojednávaní pritom konajúci súd nevykonal žiadne dôkazy, a preto žalovaná nemohla byť
nijakým spôsobom ukrátená na svojich procesných právach. Žalobca pritom podotkol, že žalovaná

mala možnosť sa k veci vyjadriť na nasledujúcom súdnom pojednávaní (03.11.2021), ktorého sa
zúčastnila a na ktoré bola riadne predvolaná. Žalovaná potvrdila, že v predvolaní na uvedené súdne
pojednávanie ju konajúci súd poučil o sudcovskej koncentrácii konania, ako i o lehote na navrhovanie
a predkladanie dôkazov; v zmysle § 153 C.s.p. bola povinná uplatniť prostriedky procesného útoku
a procesnej obrany včas, a to i bez výzvy konajúceho súdu, majúc na to dostatočný časový priestor.

Podľa žalobcu si žalovaná nesprávne vyložila odôvodnenie zrušujúceho uznesenia. V ňom odvolací
súd nenariadil prvoinštančnému súdu, aby vykonal konkrétne dôkazy, keďže iba konštatoval, s ktorými
skutkovými a právnymi okolnosťami sa má v ďalšom konaní vysporiadať. Napokon, navrhovanie a
predkladanie dôkazov je v prvom rade v kompetencii sporových strán, ktoré majú nielen povinnosť
tvrdiť, ale i dôkaznú povinnosť; tejto otázke sa pritom venoval Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej

len „NS SR“) v uznesení zo dňa 24.02.2010, sp. zn. 4Cdo 13/2009. Podľa zrušujúceho rozhodnutia
odvolacieho súdu sa mal konajúci súd po vrátení veci, okrem iného, vysporiadať s argumentáciou
žalovanej o existencii dôvodov podľa § 72 ods. 9 zákona č. 448/2008 Z.z., ktorých preukázanie
zaťažovalo žalovanú a v nadväznosti na to vyhodnotiť, či jej vznikol dlh, spočívajúci v nedoplatku za
obslužnú činnosť - stravovanie. Pokiaľ teda žalovaná v konaní tvrdila, že nebola povinná platiť úhradu

za stravu, resp. bola oprávnená jej odoberanie odhlásiť, zaťažovalo ju nielen bremeno tvrdenia, ale i
dôkazné bremeno preukázať, že v rozhodnom čase, za ktorý za stravu neplatila, nebola prítomná v
zariadení sociálnych služieb. Hoci konajúci súd žalovanej poskytol dodatočnú lehotu v rámci sudcovskej
koncentrácie konania, žalovaná neoznačila a nepredložila žiadne dôkazy v tomto smere, čo vyústilo do
záveru o neunesení dôkazné bremena vo vzťahu k tvrdeniu o neexistencii povinnosti platiť v rozhodnom

období za odoberanú stravu. Súd prvej inštancie preto nepochybil, pokiaľ ustálil, že žalovanej vznikol
dlh na úhradách za sociálnu službu, z dôvodu ktorého mohol ako poskytovateľ sociálnej služby pristúpiť
k výpovedi zmluvy podľa § 74 ods. 14 písm. a) zákona č. 448/2008 Z.z.

25. Pokiaľ išlo o v poradí druhý výpovedný dôvod žalobca uviedol, že podľa ustanovenia § 74 ods.

14 písm. b) zákona č. 448/2008 Z.z môže poskytovateľ vypovedať zmluvu o poskytovaní sociálnej
služby, ak prijímateľ sociálnej služby neuzatvorí dodatok k nej podľa odseku 12, viažuceho sa k zmene
skutočností rozhodujúcich na určenie úhrady za sociálnu službu podľa § 73 citovaného zákona; ten
pritom stanovuje minimálnu časť príjmu, ktorá musí prijímateľovi zostať po určení výšky mesačnej
úhrady.Natotoustanoveniepritomnadväzujúustanovenia§72a§72azákonač.448/2008Z.z.týkajúce

sa určenia výšky úhrady za sociálnu službu a spôsobu posudzovania príjmu jej prijímateľa. Konajúci
súd správne dovodil, že ustanovenia § 72, § 72a a § 73 zákona č. 448/2008 Z.z. tvoria z hľadiska
obsahového a systematického jeden celok, nakoľko pri určení výšky mesačnej úhrady konkrétneho
prijímateľa je nevyhnutné vykonať výpočet zohľadňujúci všetky tieto ustanovenia. Keďže výška úhrady
za sociálnu službu musí byť v zmysle § 72 ods. 2 zákona č. 448/2008 Z.z. stanovená zmluvou o

poskytovaní sociálnej služby, v prípade zmien skutočností rozhodujúcich pre jej výpočet, majú zmluvné
strany povinnosť uzatvoriť dodatok k zmluve; v opačnom prípade by nastal rozpor medzi sumou úhrady
určenej podľa všeobecne záväzných právnych predpisov a tou, uvedenou v zmluve. Pokiaľ by v prípade
zvýšenia úhrady sociálnej služby nemal jej prijímateľ povinnosť uzatvoriť dodatok zmluvy, znamenalo byto, že by mu nebolo možné zvýšiť úhradu podľa aktuálne platného VZN obce, čím by vznikali zásadné
a neodôvodnené rozdiely medzi jednotlivými prijímateľmi sociálnych služieb (každý by platil úhradu
podľa výšky platnej ku dňu uzatvorenia zmluvy). Na uvedenom základe bol žalobca toho názoru, že

pokiaľ sa zmenili skutočnosti rozhodujúce pre výšku mesačnej úhrady, čo v danom prípade zodpovedalo
zmene v platbe za stravovanie, bolo potrebné prepočítať sumu úhrady podľa ustanovenia § 73 zákona
č. 448/2008 Z.z. t.j. zistiť, či po zaplatení úhrady za sociálnu službu zostane žalovanej mesačne z jej
príjmu minimálna suma stanovená predmetným ustanovením. Vychádzajúc zo systematického výkladu
ustanovenia § 74 ods. 12 a ods. 14 písm. b) zákona č. 448/2008 Z.z., ak prijímateľ sociálnej služby

neuzatvorí dodatok k zmluve o poskytovaní sociálnej služby z dôvodu zmeny akýchkoľvek skutočností
rozhodujúcich na určenie výšky mesačnej úhrady, môže poskytovateľ pristúpiť k výpovedi zmluvy, tak
ako v prejednávanej veci.

26. Žalobca považoval za nedôvodnú i námietku žalovanej ohľadne nesprávneho právneho posúdenia
otázky dispozitívnosti úpravy dohody o vecnom rozsahu poskytovanej sociálnej služby. Zdôraznil,

že podľa ustanovenia § 11 zákona č. 448/2008 Z.z. sa vecný rozsah sociálnej služby neriadi
dispozitívnou zásadou, ale podľa kritérií stanovených citovaným zákonným ustanovením a ďalšími na
neho nadväzujúcimi. Žalovaná bola rozhodnutím Hlavného mesta SR Bratislavy zo dňa 24.09.2010
zaradenádoII.stupňaodkázanostifyzickejosobynapomocinejfyzickejosobyavdôsledkutohouznaná
za fyzickú osobu odkázanú na sociálnu službu v zariadení pre seniorov; jej odkázanosť spočívala,

okrem iného aj v príprave jedál a nápojov s obsluhou - diabetická diéta, t.j. týkala sa i zabezpečenia
stravovania; na tomto základe jej bol priznaný nárok na sociálnu službu. S ohľadom na túto skutočnosť,
prihliadajúc na závery zrušujúceho rozhodnutia odvolacieho súdu, ako i na VZN vydané na základe
zákonného splnomocnenia obsiahnutého v § 72 ods. 2 zákona č. 448/2008 Z.z., žalobca zdôraznil, že
existoval zákonný dôvod, aby počas prítomnosti žalovanej v zariadení vyžadovanej od nej odoberať

a uhrádzať aspoň jedno teplé jedlo denne. Podľa ustanovenia § 9 ods. 5 VZN č. 3/2011 v znení VZN
č. 6/2011 bol prijímateľ sociálnej služby povinný odoberať aspoň jedno teplé jedlo denne, s tým, že
počet ďalších odoberaných jedál bol predmetom dohody. Označené ustanovenie všeobecne záväzného
právneho predpisu, ktoré sa stalo neoddeliteľnou súčasťou zmluvy, tak stanovilo minimálny rozsah
stravovania v zariadení žalobcu. Za tejto situácie, prihliadajúc i na rozhodnutie o odkázanosti žalovanej,

tátonemohladlhodoboodmietaťodoberaniestravyazatútoneplatiť,keďžejejodberpodpisomzmluvya
jej dodatkov akceptovala. Pokiaľ sa žalovaná, bez uzatvorenia písomného dodatku alebo dohody s ním,
rozhodla jednostranne znížiť výšku dohodnutej úhrady, jej postup bol v rozpore so zmluvou; podľa jej
ustanovení si totiž strany vymienili možnosť zmeny zmluvných ustanovení formou písomných dodatkov,
podpísaných oboma stranami, zohľadniac i zodpovedajúce ustanovenia zákona č. 488/2008 Z.z. Na

uvedenom základe vznikol žalovanej dlh, ktorého výška presiahla trojnásobok dohodnutej mesačnej
úhrady, čím bol naplnený dôvod výpovede zmluvy podľa § 74 ods. 14 písm. a) zákona č. 448/208 Z.z.
ako správne vyhodnotil súd prvej inštancie. Na uvedenom základe žalobca navrhol, aby odvolací súd
napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdil a priznal mu náhradu trov odvolacieho konania v plnom
rozsahu.

27. Žalovaná v reakcii v podaní zo dňa 10.05.2022 zotrvala na tvrdení, že na súdne pojednávanie
nebola riadne predvolaná, nakoľko ňou zvolený zástupca nie je advokátom, nedisponuje elektronickou
schránkou na účely komunikácie so štátnymi orgánmi a konajúci súd mu v priebehu celého konania
doručoval záväzné listiny výhradne do poštovej schránky. Konštatovala, že odvolací súd v zrušujúcom

rozhodnutí ohraničil dokazovanie vo veci účinkov uzavretej zmluvy iba príkladmo, preto bol súd prvej
inštancie povinný skúmať absolútnu neplatnosť záväzku tvoriaceho titul žaloby. Po predložení listiny
o jednorazovom odhlásení zo stravy už ďalej nebola povinná preukazovať, či v dňoch, kedy stravu
neodoberala, sa v zariadení (ne)nachádzala. V tomto smere poukázala na znenie Domáceho poriadku
žalobcu.

28.Žalovanánamietalaioprávnenosťžalobyvčastitýkajúcejsaporušeniapovinnostiuzavrieťdodatokk
zmluve. Zopakovala, že nesúhlasila s odberom stravy ako takej, keďže táto nevyhovovala jej zdravotným
požiadavkám, upriamiac pozornosť i na postupnosť dodatkov so zmenou varianty jedál, čo podľa
nej preukazovalo, že ich uzavretie si žalobca vynucoval s odkazom na podzákonný predpis svojho

zriaďovateľa. Podotkla, že „mesačnú (dennú) výšku sumy úhrady za poskytnutú sociálnu službu určuje
aj vecný rozsah poskytovanej sociálnej služby a osobitne potom jej zložka - úhrada za odobratú
stravu je určená výškou stravnej jednotky, nie za celodennú stravu určenú podzákonným predpisom,
ale cenou jednotlivého jedla určenou štatutárom žalobcu a kontrahovaným počtom denných jedál“.Ustanovenie § 11 zákona č. 448/2008 Z.z. podľa nej reguluje základné podmienky pre zaradenie fyzickej
osoby odkázanej na pomoc inej osoby podľa správneho rozhodnutia príslušného orgánu, stanovujúc
povinnosti poskytovateľa a minimálny rozsah povinne poskytovaných činností. V žiadnom prípade nejde

o obmedzenie dispozície v dohodnutí vecného rozsahu sociálnej služby na strane prijímateľa. Žalovaná
uzavrela, že v rozhodnutí o odkázanosti bola v časti stravovania odkázaná na diabetickú diétu, pričom
vychádzajúc z popisu v posudku v znení „odkázaná pri príprave jedál a nápojov s obsluhou“ tento nebol
založený na znení § 17 ods. 3 zákona č. 448/2008 Z.z. Výsledok posudzovania odkázanosti bol teda v
priamom rozpore so skutočne dohodnutým obsahom a plnením uzavretej zmluvy, nakoľko jej žalobca

neposkytoval úkony sebaobsluhy.

29. Odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie, prejednal odvolanie žalovanej
bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 C.s.p. a contrario) a viazaný skutkovým stavom
tak, ako ho zistil súd prvej inštancie (§ 383 C.s.p.) dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie
je vo výrokoch vecne správny. Odvolací súd rozsudok verejne vyhlásil dňa 29.02.2024 (§ 378 ods. 1

C.s.p. v spojení s § 219 ods. 3 C.s.p.).

30. Z obsahu súdneho spisu, ako i z odôvodnenia napadnutého rozsudku je zrejmé, že podstatou sporu
o vypratanie žalovanej z ubytovacieho priestoru bolo posúdenie oprávnenosti jeho užívania žalovanou,
ktoré záviselo od vyhodnotenia dôvodnosti výpovede zmluvy o poskytovaní sociálnej služby zo strany

žalobcu. Súd prvej inštancie pri jej posúdení správne vychádzal z vykonaného dokazovania, ktoré bolo
v plnej dispozícii procesných strán a jeho zhodnotením a právnym posúdením podľa zodpovedajúcich
zákonných ustanovení dospel k správnemu záveru o platnosti výpovede žalobcu zo dňa 18.09.2013.

31. Žalovaná v odvolaní namietala porušenie práva na spravodlivý proces, ktorého sa mal konajúci súd

dopustiť nesprávnym procesným postupom pri jej predvolávaní na súdne pojednávania prostredníctvom
ňou splnomocneného zástupcu a pri uplatnení sudcovskej koncentrácie konania; v nadväznosti na to
tvrdila, že súd prvej inštancie odmietol vykonať ňou navrhovaný dôkaz týkajúci sa povinnosti žalobcu
zabezpečovať jej stravu v súlade so zásadami zdravej výživy, s prihliadnutím na jej vek a zdravotný stav,
pričom nevykonal ani žiadne dokazovanie o odoberaní, resp. neodoberaní stravy v rozhodnom období

(§ 365 ods. 1 písm. e) C.s.p.). Odvolací súd nemohol priznať tejto odvolacej argumentácii žalovanej
úspech.

32. V prvom rade hodno uviesť, že obsah práva na spravodlivý proces je pomerne široký, pričom medzi
jehozložkymožnozaradiťpredovšetkýmprávonaprístupksúdu,právonasúdzriadenýzákonom,právo

na nezávislý a nestranný súd, právo na zákonného sudcu, právo na prejednanie sporu v primeranej
lehote, právo na riadne poučenie o procesných právach a povinnostiach, právo byť vypočutý, právo
navrhovať dôkazy a vyjadrovať sa k nim, kontradiktórnosť konania, rovnosť zbraní, zákaz prekvapivých
rozhodnutí, zákaz ľubovôle, právo na vyporiadanie sa so všetkými relevantnými skutočnosťami v
konaní zo strany súdu, právo na riadne odôvodnenie rozhodnutia, právo na preskúmanie rozhodnutia.

Porušenie ktoréhokoľvek čiastkového práva strany sporu postupom súdu predstavuje pochybenie súdu.
O naplnenie odvolacieho dôvodu v zmysle § 365 ods. 1 písm. b) C.s.p. však pôjde len vtedy, ak
nesprávny procesný postup súdu, znemožňujúci realizáciu práv strany sporu, dosiahne určitú intenzitu
odôvodňujúcu záver o tom, že celé konanie sa nejaví ako spravodlivé.

33. Z obsahu súdneho spisu vyplýva, že súd prvej inštancie oznámil žalovanej zmenu termínu
pojednávania zo dňa 03.03.2021 o 10.00 hod. na termín 04.05.2021 o 09.00 hod., z dôvodu
mimoriadnych opatrení v justícii s ochorením COVID-19 podľa zákona č. 62/2020 Z.z. o niektorých
mimoriadnych opatreniach v súvislosti so šírením nebezpečnej nákazlivej ľudskej choroby COVID-19 v
justícii v spojení s vyhláškou Ministerstva spravodlivosti SR č. 24/2021 Z.z. o vykonávaní pojednávaní,

hlavnýchpojednávaníaverejnýchzasadnutívčasemimoriadnejsituácieanúdzovéhostavu(ajejzmeny
vyhláškou č. 91/2021 Z.z.), ktoré oznámenie jej doručoval (listinne) prostredníctvom splnomocneného
zástupcu, na adresu ním určenú, a hoci ho tento neprevzal v odbernej lehote, považoval ho za
doručené v zmysle § 111 ods. 3 C.s.p.; zmenu termínu súdneho pojednávania konajúci súd oznámil
splnomocnenému zástupcovi žalovanej i prostredníctvom e-mailu. Následne, akceptujúc žiadosť

právneho zástupcu žalobcu o odročenie súdneho pojednávania nariadeného na 04.05.2021 stanovil
nový termín na 08.09.2021, o 09.00 hod., č. dverí 226/II. poschodie, o ktorej skutočnosti informoval
splnomocneného zástupcu žalovanej emailom; ten emailom zo dňa 30.04.2021 zobral zmenu termínu
pojednávania na 08.09.2021 na vedomie, s tým, že o tom oboznámi i žalovanú; súdneho pojednávanianariadeného na 08.09.2021 sa napokon ani jeden z nich nezúčastnil. Konajúci súd po prejednaní veci
predmetné pojednávanie dňa 08.09.2021 odročil na nový termín s dátumom 03.11.2021, o 09.00 hod.,
s tým, že v jeho závere vyhlásil uznesenie, v ktorom uplatnil sudcovskú koncentráciu konania podľa §

153 C.s.p. Súd prvej inštancie poučil sporové strany, že môžu predložiť prostriedky procesného útoku a
procesnej obrany v lehote 10 dní a pokiaľ ich nepredložia včas, nemusí na ne prihliadnuť. Predvolanie na
súdne pojednávanie na termín 03.11.2021, ktorého súčasťou bolo i uplatnenie sudcovskej koncentrácie
konania, súd prvej inštancie doručoval splnomocnenému zástupcovi žalovanej, ktorý ho osobne prevzal
dňa 12.10.2021; tento v stanovenej lehote nepredložil a ani nenavrhol vykonať žiaden dôkaz, o čom

ho konajúci súd napokon oboznámil podľa zápisnice o pojednávaní dňa 03.11.2021, nepripustiac
vykonaniedokazovaniaohľadnesplneniapovinnostižalobcuzabezpečovaťstravuprežalovanúvsúlade
so zásadami zdravej výživy, s prihliadnutím na jej vek a zdravotný stav. Je zrejmé, a vyplýva to i
z odôvodnenia napadnutého rozsudku, že dôvodom zamietnutia návrhu splnomocneného zástupcu
žalovanej na doplnenie dokazovania bolo nielen jeho neskoré uplatnenie, t.j. po konajúcim súdom
stanovenej lehote na jeho podanie, ale zároveň i skutočnosť, že pripustenie jeho vykonania by

vyžadovalo nariadenie ďalšieho pojednávania, resp. vykonanie ďalších procesných úkonov súdu, s
ktorým odôvodnením sa odvolací súd plne stotožnil.

34. V nadväznosti na uvedené odvolací súd v prvom rade pripomína, že súd prvej inštancie vytvára
skutkový základ konečného rozhodnutia vo veci z úkonov plynúcich z procesnej aktivity strán sporu,

ktorá okolnosť je podstatou prejednacieho princípu. Limitom jeho uplatňovania je koncentrácia konania,
a to jednak zákonná (§ 154 C.s.p.), ako aj sudcovská (§ 153 C.s.p.). Sudcovská
koncentrácia konania v zmysle § 153 C.s.p. stanovuje povinnosť stranám sporu uplatniť prostriedky
procesného útoku a prostriedky procesnej obrany včas. I keď pri posudzovaní použiteľnosti toho ktorého
prostriedku procesnej obrany alebo procesného útoku naďalej ostáva ako prvoradá jeho relevantnosť

pre prejednávanú vec, je nepochybné, že ďalším rozhodujúcim kritériom je včasnosť jeho uplatnenia. Ide
teda o určité časové kritérium, ktoré nie je dané exaktnou časovou hranicou, pričom je charakterizované
tým, že úkon uplatnenia procesného prostriedku nemohla strana sporu vykonať skôr, hoci zároveň
konala podľa úvahy súdu rýchlo a hospodárne. Účelom sudcovskej koncentrácie je spor celkovo zrýchliť
a zefektívniť, zabrániť špekulatívnemu postupu strán pri predkladaní nových skutkových tvrdení alebo

návrhov na doplnenie dokazovania v neskoršom štádiu konania.

35. Odvolací súd má bez akýchkoľvek pochybností za to, že splnomocnený zástupca žalovanej mohol
dôkaz, ktorého vykonanie navrhol na pojednávaní dňa 03.11.2021, uplatniť skôr, ak by konal starostlivo
a hospodárne; konajúci súd preto nijako nepochybil, pokiaľ jeho návrh nepripustil, odvolávajúc sa na

ustanovenie § 153 C.s.p. Treba zdôrazniť, že koncentráciu konania uplatňuje príslušný sudca podľa
svojej vlastnej úvahy, a teda do jeho výlučnej kompetencie spadá rozhodnutie, či na prostriedok
procesného útoku alebo procesnej obrany, ktorý strana sporu mohla predložiť skôr, ak by konala
starostlivo so zreteľom na rýchlosť a hospodárnosť konania, bude prihliadať. Konajúci súd, zvážiac
všetky okolnosti prejednávanej veci, nebol preto povinný brať zreteľ na žalovanou predložený návrh

na doplnenie dokazovania. Žalovaná potom nedôvodne vytýkala konajúcemu súdu, že nevykonal
dokazovanie v ňou navrhovanom smere, keďže súc poučená o sudcovskej koncentrácii konania a
jeho dôsledkoch, taký návrh neuplatnila včas; tejto okolnosti si napokon žalovaná musela byť vedomá,
nakoľko žiadala, aby súd prvej inštancie upustil od uplatnenia postupu podľa § 153 ods. 2 C.s.p.

36. Odvolací súd nevzhliadol žiadne pochybenie na strane konajúceho súdu ani v súvislosti s
predvolávaním žalovanej, resp. jej splnomocneného zástupcu na súdne pojednávania.

37. V prvom rade treba uviesť, že rozhodnutie o nariadení súdneho pojednávania je rozhodnutím o
vedení konania, pre ktoré zákon nepredpisuje obligatórnu formu, i keď favorizuje jeho vykonanie v

písomnej podobe. Je tomu tak najmä z dôvodu, že doručenie predvolania v tejto forme je spoľahlivým
prostriedkomnazískaniepodkladuprezváženiesúdu,čivykonánariadenýprocesnýúkon(predvolanie),
a ak áno, či z neho prípadne vyvodí následky pre osobu, ktorá sa napriek predvolaniu na procesný
úkon nedostavila. Predvolanie na súdne pojednávanie je možné vykonať i telefonicky, telefaxom alebo
iným vhodným spôsobom, o čom je potrebné vykonať záznam v súdnom spise (viď § 46 ods. 3 a ods.

4 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti SR č. 543/2005 Z.z. o Spravovacom a kancelárskom poriadku
pre okresné súdy, krajské súdy, Špeciálny súd a vojenské súdy). Nevyhnutným obsahom predvolania
urobenéhovakejkoľvekformejeoznačenieveci,miestaačasutohtoprocesnéhoúkonu.Podoznačením
veci treba v zásade rozumieť jej označenie odkazom na strany konania a predmet sporu, prípadneoznačenie spisovej značky konania. Na označenie miesta a času v zásade nestačí len označenie sídla
súdu, ale aj miestnosti, v ktorej sa má úkon vykonať s uvedením konkrétneho dátumu a času.

38. Ako odvolací súd uviedol vyššie, z obsahu súdneho spisu je zrejmé, že konajúci súd doručil
splnomocnenému zástupcovi žalovanej oznámenie o zmene termínu pojednávania zo dňa 04.05.2021
na termín 08.09.2021 emailom, na ním označenú adresu; po uvedenom úkone nasledovalo potvrdenie,
t.j. akceptácia zo strany zástupcu žalovanej emailom zo dňa 30.04.2021, v rámci ktorého tento uviedol,
že s touto skutočnosťou oboznámil i žalovanú. I keď súd prvej inštancie nepredvolal žalovanú, resp.

jej splnomocneného zástupcu na uvedené súdne pojednávanie vzorovým tlačivom a nedoručil mu ho v
listinnej podobe prostredníctvom poštového orgánu, nemožno mať pochybnosti o tom, že mu oznámil
dátum, čas, ako i miesto konania v poradí ďalšieho súdneho pojednávania v označenej veci, ktorú
skutočnosť zobral zástupca žalovanej evidentne na vedomie. Za tejto procesnej situácie odvolací súd
nevzhliadol pochybenie konajúceho súdu pri úkone predvolania žalovanej na súdne pojednávanie dňa
08.09.2021; tento nijako nepochybil ani pri predvolaní na súdne pojednávanie nariadené na termín

03.11.2021, ktorého sa žalovaná, ako i jej splnomocnený zástupca riadne zúčastnili.

39. Žalovanej nemožno priznať úspech ani v súvislosti s jej námietkou o nevykonaní dokazovania
„nariadeného“ v uznesení odvolacieho súdu zo dňa 31.07.2020, sp. zn. 3Co/324/2018, resp. o odbere
stravy v rozhodnom období, ako aj o dňoch jej neodoberania. V prvom rade hodno uviesť, že odvolací

súdvbode34.zrušujúcehouznesenia(naktorésaexplicitneodvolávalažalovanávodvolaní)nezaviazal
súd prvej inštancie vykonať žalovanou ani bližšie nekonkretizované dôkazy, v dôsledku čoho sa tento
nemohol následne dopustiť ani ňou tvrdeného pochybenia. Žalovaná v priebehu konania netvrdila, že by
sa v ňou konkrétne označených dňoch roka 2013, spadajúcich do rozhodného obdobia, v ubytovacom
zariadení žalobcu nenachádzala, t.j. bola neprítomná, a tým naplnila podmienky v zmysle § 72 ods.

9 zákona č. 448/2008 Z.z,, pri splnení ktorých by nebola povinná platiť úhradu za obslužnú činnosť
- stravovanie, v rozsahu večere a za účelom ich preukázania ani nenavrhla vykonať žiaden dôkaz;
napokon, také skutkové tvrdenia neuviedla ani v podanom odvolaní, v ktorom konajúcemu súdu len
neopodstatnene vytýkala pochybenie pri dokazovaní o odbere stravy v rozhodnom období. Vzhľadom na
to, že v rámci civilného procesu sa kladie dôraz na procesnú diligenciu strán sporu, čoho dôsledkom je

obmedzenie dôkaznej iniciatívy súdu a jej presun takmer bezvýhradne na strany sporu, sú tieto zásadne
povinné v prvom rade tvrdiť rozhodujúce skutočnosti a následne označiť dôkazné prostriedky na ich
preukázanie. Tým, že si žalovaná nesplnila povinnosť tvrdiť, ktorá dôkaznej povinnosti predchádza,
pričom následne ako nositeľka dôkazného bremena neoznačila a nepredložila žiaden dôkaz o naplnení
podmienok podľa § 72 ods. 9 zákona č. 448/2008 Z.z., neuniesla svoje procesné povinnosti, čo napokon

vyústilo do záveru, že nepreukázala neprítomnosť v ubytovacom zariadení žalobcu oprávňujúcu ju v
zmysle § 72 ods. 9 zákona č. 448/2008 Z.z. za stravu neplatiť. Za taký dôkaz pritom nemožno považovať
list žalovanej zo dňa 18.02.2013, ktorým žalobcovi bez ďalšieho oznámila svoje rozhodnutie paušálne
neodoberať večere, resp. stravu počnúc od 15.02.2013; tento dôkaz nijako nepreukazuje, že by sa
žalovaná mala dlhodobo, resp. počnúc od uvedeného dátumu, zdržiavať mimo zariadenia žalobcu.

Odvolacísúdpreúplnosťzároveňdodáva,žezoznámeniažalovanejrovnakonevyplýva,žebydôvodom
jej rozhodnutia, ktoré ani nevyústilo do zmeny dohodnutého rozsahu služieb poskytovaných žalobcom,
bola jej nespokojnosť s kvalitou stravy.

40. Podľa mienky odvolacieho súdu súd prvej inštancie správne posúdil aj okolnosti výpovede zmluvy o

poskytovaní sociálnej služby, vrátane danosti v nej uvedených výpovedných dôvodov.

41. Vo vzťahu k výpovednému dôvodu podľa § 74 ods. 14 písm. a) zákona č. 448/2008 Z.z. súd
prvej inštancie správne ustálil, že žalovaná nepreukázala svoju neprítomnosť v zariadení žalobcu, ktorú
okolnosť by bolo možné v intenciách § 72 ods. 9 citovaného zákona považovať za dôvod, pre ktorý

by ako prijímateľ sociálnej služby nebola povinná platiť úhradu za stravu, tvoriacu zložku zmluvne
dohodnutej obslužnej činnosti (§ 17 ods. 1 zákona č. 448/2008 Z.z.). Vykonaným dokazovaním bolo
preukázané, že sporové strany si v zmluve o poskytovaní sociálnej služby v znení jej dodatkov dojednali
vecný rozsah služieb zabezpečovaných žalobcom podľa ich skutočného stavu; v jeho rámci si dohodli
i poskytovanie stravy podľa § 9 zákona č. 448/2008 Z.z., ktorá služba (v znení dodatku č. 4 a č. 5)

spočívala v odbere večerí žalovanou. Žalovaná mala o obsahu tohto dodatku, rovnako ako aj o obsahu
predchádzajúcich dodatkov zmluvy zužujúcich rozsah stravy (počet odoberaných jedál), nepochybne
vedomosť, pričom nijako nepreukázala tvrdenie o nátlaku zo strany žalobcu, resp. jeho pracovníkov.Napokon, sama uvádzala, že o odber celodennej stravy nemala záujem, a teda návrh na úpravu rozsahu
obslužnej činnosti - stravovanie, pramenil z jej iniciatívy a žalobca ho uzavretím dodatku len akceptoval.

42. Ako uviedol odvolací súd už v zrušujúcom uznesení zo dňa 31.07.2020, sp. zn. 3Co/324/2018,
pre posúdenie existencie výpovedného dôvodu podľa § 74 ods. 14, písm. a) zákona č. 448/2008 Z.z.
bol rozhodujúci stranami sporu dohodnutý vecný rozsah služieb poskytovaných žalovanej a zistenie,
či do jeho rámca patrila i obslužná činnosť - stravovanie, a to bez ohľadu na to, či a aké povinnosti
ukladalo v tomto smere VZN č. 3/2011, resp. VZN č. 6/2021. Je nepochybné, že podpisom zmluvy

a jej dodatkov sa žalobca zaviazal poskytovať žalovanej stravu v rozsahu večere a túto sa žalovaná
v danom rozsahu zaviazala odoberať a platiť za ňu úhradu; jej paušálne rozhodnutie o neodoberaní
žiadnej stravy, zachytené v liste zo dňa 18.02.2013, evidentne nevyústilo do uzavretia dodatku k zmluve,
a teda nijakým spôsobom nezmenilo stranami sporu dohodnutý vecný rámec poskytovaných sociálnych
služieb. Nemožno pritom prehliadnuť, že k jeho uzavretiu žalobca nepristúpil i vzhľadom na znenie VZN
č. 3/2011, ako i VZN č. 6/2011, ktoré prijímateľa sociálnej služby zaväzovalo odoberať aspoň jedno

teplé jedlo denne, ako i s ohľadom na rozhodnutie o odkázanosti žalovanej. Podľa neho sa žalovaná
považovala za fyzickú osobu odkázanú na sociálnu službu v zariadení pre seniorov, II. stupeň, keď na
pomoc inej fyzickej osoby bola odkázaná i v súvislosti s prípravou jedál a nápojov s obsluhou - diabetická
diéta.Odvolacísúdsavplnomrozsahustotožňujesargumentácioukonajúcehosúdu,žesociálneslužby
v zariadení pre seniorov, za aké možno považovať i zariadenie žalobcu, sa ich prijímateľom poskytujú

na základe ich odkázanosti na tieto služby; v nadväznosti na to sa potom prijímatelia sociálnej služby
nemôžu bez opätovného posúdenia ich odkázanosti na konkrétnu sociálnu službu, príp. zmenu v stupni
sociálnej odkázanosti, svojvoľne rozhodovať či vôbec, príp. kedy budú túto konkrétnu službu využívať.

43. Odvolací súd pre úplnosť dodáva, že pokiaľ žalovaná v priebehu konania namietala formu

uzatvárania jednotlivých dodatkov, resp. že išlo o cenový predpis, je zrejmé, že neoddeliteľnou súčasťou
každého dodatku, ako návrhu žalobcu na zmenu zmluvy, bola i príloha č. 1 s podrobným rozpisom
úhrad za každú jednotlivo poskytovanú sociálnu službu (merná jednotka, ako aj prepočet na počet
kalendárnych dní); táto príloha bola nepochybne opatrená podpisom žalovanej ako druhej zmluvnej
strany, z čoho možno vyvodiť, že žalovaná podpisom dodatku prijala návrh žalobcu na zmenu zmluvy,

a teda k jeho uzavretiu došlo konsenzuálnym prejavom vôle oboch zmluvných strán.

44. Žalovaná v odvolaní nespochybnila výšku nedoplatku na poskytovaných službách v sume 447,31
eura, ani to, že tento zodpovedal len nedoplatku na úhradách za stravu za žalobcom špecifikované
obdobie. Tento nedoplatok presiahol trojnásobok dohodnutej mesačnej úhrady sociálnej služby (do

30.06.2013 mesačná úhrada v sume á 134,09 eura, potom jej trojnásobok 402,27 eura, od 01.07.2023
mesačná úhrada v sume á 134,08 eura). Za situácie, keď žalovaná, ani napriek písomnému upozorneniu
žalobcu zo dňa 22.08.2013, neuhradila vzniknutý nedoplatok na úhradách za sociálne služby, žalobca
preukázal naplnenie výpovedného dôvodu v zmysle § 74 ods. 14 písm. a) zákona č. 448/2008 Z.z.

45. Podľa mienky odvolacieho súdu súd prvej inštancie správne a vyčerpávajúco posúdil i danosť v
poradí druhého dôvodu výpovede zmluvy o poskytovaní sociálnej služby podľa § 74 ods. 14 písm.
b) zákona č. 448/2008 Z.z., a preto v podrobnostiach odkazuje na jeho odôvodnenie v bode 54.
napadnutého rozsudku. Výkladom § 74 ods. 14 písm. b) citovaného zákona vo väzbe na ods. 12
tohto ustanovenia, zohľadniac ich sledovaný účel, sa ani odvolací súd nemohol stotožniť s odvolacou

argumentáciou žalovanej o jej povinnosti uzavrieť dodatok zmluvy len v prípade zmeny jej príjmu. Za
zmenu skutočností rozhodujúcich na určenie sumy úhrady za sociálnu službu nemožno považovať len
zmeny na strane prijímateľa sociálnej služby (v jeho príjme), bez zohľadnenia úpravy podľa § 72 zákona
č. 448/2008 Z.z., a teda bez reflexie na zmeny v sumách úhrady za sociálne služby. Ako správne
argumentoval i žalobca, ak sa zmenia skutočnosti určujúce pre výšku úhrady je vždy potrebné prepočítať

sumu úhrady podľa § 74 zákona č. 448/2008 Z.z., t.j. vykonať prepočet, či po zaplatení mesačnej
úhrady za sociálnu službu ostane jej prijímateľovi minimálna suma stanovená v § 73 citovaného zákona.
Vzhľadom na to, že podľa návrhu dodatku č. 6, vrátane jeho prílohy, malo dôjsť k úprave sumy úhrad
za jednotlivo poskytované sociálnej služby žalovanej v zmysle § 72 ods. 2 zákona č. 448/2008 Z.z., čo
mohlo mať nepochybne vplyv a dopad na príjem žalovanej, bol žalobca povinný uskutočniť prepočet v

zmysle § 73 ods. 2 citovaného zákona; išlo o zmenu rozhodujúcich skutočností na určenie úhrady za
sociálnu službu, v prípade ktorom bola žalovaná povinná uzavrieť dodatok zmluvy. Vzhľadom na to, že
k uzavretiu dodatku č. 6 žalovaná nepristúpila, bol daný i dôvod výpovede zmluvy podľa § 74 ods. 14
písm. b) zákona č. 448/2008 Z.z.46. So zreteľom na vyššie uvedené, keď žalobca v konaní preukázal dôvodnosť výpovede zmluvy zo
dňa 18.09.2023, ktorú žalovaná v ten istý deň prevzala, súd prvej inštancie dospel k správnemu záveru,

že po uplynutí 30 - dňovej výpovednej lehoty, ktorá pripadla na 18.10.2023, užívala ubytovací priestor
bez právneho dôvodu a bola povinná tento vypratať a žalobcovi odovzdať; žalobca sa preto dôvodne
domáhal uloženia tejto povinnosti žalovanej prostredníctvom súdu.

47. Vychádzajúc z uvedeného a jeho sumarizáciou dospel odvolací súd k záveru, že žalovaná v odvolaní

neuviedla také rozhodujúce skutočnosti odôvodňujúce zmenu alebo zrušenie odvolaním napadnutého
rozhodnutia; preto napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vo výrokoch vecne správny v zmysle
§ 387 ods. 1 C.s.p. potvrdil.

48. Odvolací súd rozhodol o nároku na náhradu trov odvolacieho konania podľa § 396 ods. 1 C.s.p. v
spojení s § 255 ods. 1 C.s.p. a § 262 ods. 1 C.s.p. tak, že žalobcovi, ktorý mal v odvolacom konaní

úspech, priznal proti žalovanej, ktorá úspech nemala, plný nárok na ich náhradu.

49. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon

pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
C.s.p.).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).