Rozsudok ,
Zrušené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 20. júl 2023

Súd: Okresný súd Prievidza
Spisová značka: 14C/33/2019
Identifikačné číslo súdneho spisu: 3819205282

Dátum vydania rozhodnutia: 20. 07. 2023
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Štefan Fedor

ECLI: ECLI:SK:OSPD:2023:3819205282.13

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

25 14C/33/2019

Okresný súd Prievidza sudcom Mgr. Štefanom Fedorom v spore žalobcu: BC REALITY SERVIS s.r.o.,
IČO: 50 946 978, so sídlom Š. Závodníka 510/49, Prievidza, právne zastúpený JUDr. Samuelom
Baránikom, advokátom, so sídlom Podjavorinskej 7, Bratislava, proti žalovaným: v 1. rade Slovenská
republika, v mene ktorej koná Úrad pre územné plánovanie a výstavbu Slovenskej republiky, IČO: 54
669 464, so sídlom Lakeside park 2, Tomášikova 14366/64A, Bratislava, právne zastúpený BADUCCI
legal s.r.o., IČO: 35 872 900, so sídlom Mostová 2, Bratislava, v 2. rade A. B. C. D., nar. XX.X.XXXX,
bytom E. A. XXXX/XX, F., v 3. rade RIKU, s.r.o., IČO: 44 372 205, so sídlom Clementisa 24, Prievidza,
za účasti intervenienta na strane žalovaného v 1. rade: Mesto Prievidza, IČO: 00318442, so sídlom

Námestie slobody 14, Prievidza, o náhradu škody, takto

r o z h o d o l :

25 14C/33/2019

I. Žalovaní v 1. a v 2. rade sú povinní zaplatiť spoločne a nerozdielne žalobcovi sumu 16.288,19 EUR
s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 16.288,19 EUR od 12.10.2019 do zaplatenia, do
troch dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.

II. Vo zvyšnej časti žalobu zamieta.

III. Žalobca má proti žalovaným v 1. a v 2. rade nárok na náhradu 100% trov konania.

IV. Žalovaný v 3. rade nemá proti žalobcovi nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

22 14C/33/2019

1. Žalobou doručenou tunajšiemu súdu sa žalobca domáhal, aby súd zaviazal žalovaných v 1. až v
3. rade aby mu spoločne a nerozdielne nahradili škodu vo výške 26.430,35 EUR, spolu s úrokom z
omeškania vo výške 5 % ročne z tejto sumy od 12.10.2019 do zaplatenia.2. Žalobca odôvodnil žalobu tým, že na základe kúpnej zmluvy zo dňa 29.9.2017 sa stal výlučným
vlastníkom nehnuteľností v katastrálnom území F., a to okrem iných: pozemku parcelné číslo C-KN
3984/7 – zastavaná plocha a nádvorie o výmere 698 m2, pozemku parcelné číslo C-KN 3984/95

– zastavaná plocha a nádvorie o výmere 40 m2 a stavby súpisné číslo 1850 – prevádzková
budova (garáže, dielne, kotolňa), postavená na pozemkoch parcelné číslo C-KN 3984/7 a parcelné
číslo 3984/95. Budova bola skolaudovaná (kolaudačné rozhodnutie bývalého MsNV v Prievidzi č.
1189/83-370 zo dňa 20.7.1983). Vklad kúpnej zmluvy povolil orgán katastra pod číslom V 5809/2017
dňa 31.10.2017. Vlastnícke právo žalobcu bolo zapísané na list vlastníctva číslo XXXXX pre katastrálne

územie F.. G. F., konajúc v rámci preneseného výkonu štátnej správy na úseku územného plánovania
a stavebného poriadku (ako stavebný úrad), vydalo dňa 2.11.2017 oznámenie o začatí konania o
odstránení budovy v k.ú. F. (v tom čase už vo vlastníctve žalobcu v celku), a to na základe žiadosti
vlastníka susedného pozemku parcelné číslo C-KN 3984/82, žalovaného v 2. rade a spoločnosti
Petrochémia, a.s., pričom búracie práce mal dodávateľsky zabezpečiť žalovaný v 3. rade. Žalobca
ako vlastník budovy nebol so začatím konania oboznámený. V oznámení o začatí konania dokonca

stavebný úrad označil budovu za nepovolenú stavbu, čo sa rovnako vôbec nezhoduje so skutočnosťou.
Dňa 14.11.2017 stavebný úrad nariadil a následne vykonal ústne pojednávanie spojené s miestnym
zisťovaním na pozemku parcelné číslo C-KN 3984/7, opätovne bez oboznámenia a prizvania žalobcu
ako vlastníka budovy a obhliadaného pozemku. Dňa 8.12.2017 vydal stavebný úrad rozhodnutie pod
číslom 2.4.2–06-7048–2017, ktorým povolil odstránenie budovy (avšak iba špecifikovanej v rozhodnutí

umiestnením na pozemku parcelné číslo 3984/7 pre k.ú. F.), podľa projektovej dokumentácie pre
búracie povolenie. V rozhodnutí stavebný úrad mylne označil ako vlastníka budovy žalovaného v 2.
rade a spoločnosť Petrochémia, a.s. Rozhodnutie nebolo doručené žalobcovi ako vlastníkovi budovy,
ktorá sa má zbúrať. Podľa doložky právoplatnosti vyznačenej na rozhodnutí malo toto rozhodnutie
nadobudnúť právoplatnosť dňa 11.12.2017. V tomto období (t.j. koniec roka 2017 a začiatok roka

2018) žalobca rokoval so žalovanými v 2. a v 3. rade ohľadne usporiadania vzájomných vzťahov a
zosúladenia stavebných plánov na oboch stranách. Žalobca mal v čase kúpy nehnuteľností zámer
využiť budovu tak, že bude prejazdná vo forme podjazdu. Malo to byť najekonomickejšie riešenie pre
dodržaniepodmienkyvecnéhobremenaprejazduprespoločnosťPetrochémia,a.s..Takétoriešeniebolo
schválené stavebným úradom a aj realizované na inej časti budovy. V záujme zosúladenia stavebných

plánov oboch strán žalobca riešil aj zámer prístavby desiatich garáží, ku ktorým bol plánovaný prejazd
cez pozemok parcelné číslo C-KN 3984/95, nachádzajúci sa v susedstve s pozemkom žalovaného
v 2. rade parcelné číslo XXXX/XX. Takýto projekt však stavebný úrad neodsúhlasil. V rámci týchto
rokovaní, keď mal žalovaný v 2. rade zrejme potrebu získať výhodu, oboznámil konateľa žalobcu s
tým, že disponuje právoplatným búracím povolením na budovu vo vlastníctve žalobcu. Udialo sa to dňa

26.2.2018. Vtedy sa konateľ žalobcu dozvedel, že prebehlo bez jeho účasti konanie, ktorého výsledkom
je právoplatné rozhodnutie o zbúraní budovy vo vlastníctve žalobcu. V nadväznosti na to konateľ žalobcu
pripustil len z dôvodu zachovania dobrých susedských vzťahov, že by jednou z alternatív riešenia by
mohlo byť zbúranie budovy, ale za iných podmienok, ako si to búracím povolením vymohol žalovaný
v 2. rade. Pokiaľ by teda žalobca pripustil búranie svojho majetku, museli by existovať garancie toho,

že to bude realizované v súlade s jeho požiadavkami a žalovaný v 2. rade by musel poskytnúť garancie
splnenia týchto požiadaviek. Žalovaný v 2. rade na druhej strane každú požiadavku zo strany žalobcu
vnímal ako prekážku na realizáciu svojich vytýčených stavebných zámerov bytového komplexu, ktorým
budova nevyhovovala, vzhľadom, charakterom a tienením – čo vysvetľuje to, prečo sa žalovaný v 2.
rade angažoval v súvislosti s odstránením budovy. Výsledkom každej komunikácie medzi žalobcom a

žalovaným v 2. rade bolo to, že žalobca zdôraznil, že nesúhlasí so zbúraním budovy, pričom v závere
týchto rokovaní sa dospelo k záveru, že žalovaný v 2. rade neakceptoval podmienky zbúrania budovy,
ktoré si žalobca stanovil. Žalobcovi teda bolo zrejmé, že sa javí byť ekonomicky výhodnejšie vrátiť
sa k pôvodnému záveru – stavebne upraviť budovu vybudovaním podjazdu. Žalobca listom zo dňa
17.4.2018, doručeným do podateľne rovnakého dňa, upozornil stavebný úrad na to, že jeho rozhodnutie

o zbúraní budovy nie je správne, uviedol námietky voči nemu, preukázal, že je vlastníkom budovy a teda
jej odstránenie bez účasti žalobcu nemohlo byť povolené. Súčasne požiadal o pozastavenie účinnosti
búracieho povolenia. Stavebný úrad na list žalobcu nereagoval.
Dňa 23.4.2018, v dopoludňajších hodinách, bez oznámenia žalobcovi, napriek všetkým okolnostiam,
zahájil žalovaný v 2. rade prostredníctvom žalovaného v 3. rade búracie práce na budove. Konatelia

žalobcu ihneď, ako sa uvedené dozvedeli, informovali stavebný úrad a požiadali o okamžité vykonanie
štátneho stavebného dohľadu a súčasne privolali na miesto policajnú hliadku. Po príchode policajnej
hliadky boli búracie práce prerušené, pričom príslušníci polície boli zo strany žalovaného v 2. rade
a žalovaného v 3. rade oboznámení s tým, že konajú na základe právoplatného búracieho povoleniastavebného úradu, čo hliadka akceptovala a miesto opustila bez prijatia ďalších opatrení. V rovnaký
deň sa na miesto samé dostavili aj pracovníci stavebného úradu, pričom do zápisnice o vykonaní
štátneho stavebného dohľadu žalobca uviedol, že nesúhlasí s búracími prácami. Stavebný úrad (do

zápisnice) poučil stavebníka (t.j. žalovaného v 2. rade), aby „sa zdržal akejkoľvek činnosti, ktorá
by viedla ku škodám vzhľadom na skutočnosti uvedené na dnešnom konaní. Stavebný úrad bude
postupovať v zmysle zákona.“ Žalovaný v 2. rade napriek tomu búracie práce dokonal a budovu
odstránil prevádzkovou činnosťou žalovaného v 3. rade. Okresná prokuratúra Prievidza v rozhodnutí
číslo Pd 68/18/3307 – 12 vyhovela podnetu žalobcu a protestom prokurátora zo dňa 18.7.2018

napadla rozhodnutie stavebného úradu, ktorým povolil zbúranie budovy. Rozhodnutie bolo v proteste
prokurátora označené za nezákonné, primárne z dôvodu, že stavebný úrad nekonal so žalobcom
ako vlastníkom budovy. Rozhodnutím zo dňa 21.8.2018 stavebný úrad protestu prokurátora v celom
rozsahu vyhovel a napadnuté búracie povolenie zrušil. Toto rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa
10.9.2018. Žalobcovi vznikla zbúraním budovy škoda vo výške 26.430,35 EUR. Táto škoda pozostáva
zo: škody spôsobenej odstránením časti stavby na hodnote tejto časti stavby podľa znaleckého posudku

znalca Ing. Štefana Pastieroviča č. 150/2018 vo výške 12.862,51 EUR, škody spôsobenej nákladmi
na nevyhnutné zabezpečenie (stabilizovanie) zvyšku stavby v rámci predchádzania ďalším škodám
na majetku vo výške 12.927,84 EUR, z nákladov žalobcu vynaložených na vypracovania znaleckého
posudku vo výške 440 EUR a z nákladov žalobcu vynaložených na rozpočet stavby vo výške 200 EUR.
Listom zo dňa 21.2.2019 požiadal žalobca žalovaného v 1. rade prostredníctvom Ministerstva dopravy a

výstavby Slovenskej republiky, aby predbežne prerokovala nárok žalobcu na náhradu škody pri výkone
verejnej moci, ktorý vznikol žalobcovi nezákonným rozhodnutím Stavebného úradu zo dňa 8.12.2017.
Žalovaný v 1.rade listom zo dňa 8.7.2019 (doručeným žalobcovi dňa 26.7.2019) nárok žalobcu odmietol.
Listami zo dňa 23.9.2019, doručenými žalovanému v 2. rade a žalovanému v 3. rade dňa 26.9.2019
vyzval žalobca žalovaných v 2.a v 3. rade na náhradu škody, ktorá vznikla žalobcovi zbúraním budovy,

a to do 15 dní odo dňa doručenia výzvy, na bankový účet žalobcu. Žalovaný v 2. rade listom zo dňa
27.9.2019 a žalovaný v 3. rade listom zo dňa 26.9.2019 nárok žalobcu odmietli.

3. Súd doručil žalobu žalovaným do vlastných rúk.

4. Žalovaný v 1. rade v písomnom vyjadrení k žalobe uviedol, že sa so žalobou v plnom rozsahu
nestotožňuje, pretože nebola preukázaná príčinná súvislosť medzi zrušeným rozhodnutím a vznikom
škody.RozhodnutímmestaPrievidzač.2.4.3.-09-6579-2018zodňa21.8.2018bolozrušenérozhodnutie
mesta Prievidza č. 2.4.2-06-7048-2017 zo dňa 8.12.2017 vo veci odstránenia časti stavby „Prevádzková
budova“ so súpisným číslom XXXX, na parcele 3984/7 v katastrálnom území F.. Povolenie na

odstránenie stavby č. 2.4.2-06-7048-2017 zo dňa 8.12.2017 bolo vydané pre vlastníkov stavby
žalovaného v 2. rade a spoločnosť Petrochémia a.s..
Podľa kúpnej zmluvy uzavretej medzi spoločnosťou Petrochémia a.s. a žalovaným v 2. rade zo dňa
18.8.2016, ktorej predmetom bola budova, bolo súčasťou zmluvy aj vyhlásenie kupujúceho (teda
žalovaného v 2. rade) v článku IV ods. 2, že „na svoje náklady zabezpečí asanáciu, odvoz a

uskladnenie sutiny z časti prevádzkovej budovy (garáže, dielne, kotolňa) súp. Č. 1850 postavenej
na parcele 3984/7, ktorá je vo vlastníctve predávajúceho (...)“. Kúpnou zmluvou zo dňa 29.9.2017
previedla spoločnosť Petrochémia a.s.. vlastnícke práva k budove na žalobcu. V kúpnej zmluve zo dňa
29.9.2017 nie sú uvedené záväzky, ktoré vyplývajú zo zmluvy medzi spoločnosťou Petrochémia a.s.
a žalovaným v 2. rade zo dňa 18.8.2016. Počas konania o vydanie povolenia na odstránenie budovy

spoločnosť F., H. neinformovala G. F. o zmene vlastníka budovy. Na základe podnetu prokurátora Pd
68/18/3307-12 zo dňa 18.7.2018 bolo rozhodnutím mesta F. č. 2.4.3-09-6579-2018 zo dňa 21.8.2018
zrušené povolenie na odstránenie stavby, pretože v dobe vydania rozhodnutia spoločnosť Petrochémia,
a.s. už nebola vlastníkom budovy. Existencia nezákonného rozhodnutia podľa žalovaného v 1. rade nie
je predmetom sporu. Podľa žalovaného v 1. rade však škoda nebola zapríčinená vydaním povolenia

na odstránenie stavby, ktoré vymedzuje podmienky realizácie vlastníckeho práva vlastníkovi budovy
spoločnosti Petrochémia, a.s. za účasti vlastníka pozemku žalovaného v 2. rade odstrániť budovu. V
dobe vydania povolenia na odstránenie stavby bolo povolenie nulitné, pretože spoločnosť Petrochémia,
a.s. už nemala voči budove žiadne vlastnícke práva, ktoré by mohla realizovať. Priamou príčinou škody
sú neprehľadné občiansko-právne zmluvné vzťahy medzi spoločnosťou Petrochémia, a.s., žalovaným

v 2. rade a žalobcom. Spoločnosť Petrochémia, a.s. predala žalobcovi budovu, ktorá bola podľa zmluvy
z 18.8.2016 určená na odstránenie. Podľa názoru žalovaného v 1. rade, je hodnotu odstránenej budovy
možnéžiadaťodspoločnostiPetrochémia,a.s..Knákladomnanevyhnutnézabezpečeniezvyškustavby
žalovaný v 1. rade uviedol, že v článku IV. ods. 2 kúpnej zmluvy z 18.8.2016 sa žalovaný v 2. radezaviazal „(...) že narušenú časť muriva opraví a vybuduje novú obvodnú priečku v jej chýbajúcej časti tak,
aby budova naďalej slúžila svojmu účelu.“ Náklady na zabezpečenie zvyšku stavby teda nesie žalovaný
v 2. rade. Podľa názoru žalovaného v 1. rade sa žalobcovi nepodarilo preukázať príčinnú súvislosť

medzi zrušeným rozhodnutím a škodou. Príčinou vzniknutej škody je konanie iných osôb než Slovenskej
republiky. Žalovaný v 1. rade navrhol, aby súd žalobu voči nemu ako nedôvodnú a neopodstatnenú v
celom rozsahu zamietol.

5.Súdzároveňuvádza,žežalobcapôvodnesprávneoznačilMinisterstvodopravyavýstavbySlovenskej

republiky ako ústredný orgán štátnej správy, konajúci v mene žalovaného 1.rade, Slovenskej republiky.
S účinnosťou od 1.1.2023 sa ústredným orgánom je ústredným orgánom štátnej správy pre územné
plánovanie, výstavbu a vyvlastnenie stal v zmysle platného a účinného znenia zákona č. 575/2001 Z.z. o
organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy Úrad pre územné plánovanie a výstavbu
Slovenskej republiky, ktorý v súčasnosti v spore vystupuje v mene žalovaného v 1. rade.

6. Žalovaný v 2. rade v písomnom vyjadrení k žalobe uviedol, že kúpna zmluva, ktorú dňa 29.9. 2017
uzavrel žalobca so spoločnosťou Petrochémia, a.s., nie je len kúpnou zmluvou, ale tiež zmluvou o
zriadení vecného bremena (Článok III. ods. 5. predmetnej zmluvy). Týmto ustanovením žalobca ako
kupujúci nadobudol tiež právo účastníka búracieho konania a tak vydané búracie povolenie bolo pre
žalobcu v tom čase záväzné. Žiadateľom o búracie povolenie bol žalovaný v 2. rade a spoločnosť

Petrochémia, a.s.. V žiadosti o vydanie búracieho povolenia sa však žalovaný v 2. rade nikdy
neprezentoval ako vlastník stavby. Považoval za chybu v písaní, že ho stavebný úrad v rozhodnutí
označil ako vlastníka stavby, hoci bol len vlastníkom pozemku pod časťou stavby. V čase vydávania
búracieho povolenia bol žalovaný v 2. rade vlastníkom parcely, na ktorej stála časť stavby, ktorej
vlastníkom bola Petrochémia, a.s.. Žalovaný v 2. rade v tom čase nemal vedomosť o predaji tejto

stavby. Nie je pravdou, že sa žalobca až 26.2.2018 dozvedel o búraní časti budovy. Na pozemku parc.
č. 3984/95 je žalobcom zriadené časovo neobmedzené vecné bremeno (okrem iného právo prístupu
automobilmi, mechanizmami a pešo v celom rozsahu parciel v prospech vlastníka stavby postenej
na susednej parcele). Toto vecné bremeno zriadil sám žalobca dňa 29.9.2017, z čoho vyplýva, že v
danom čase žalobca vedel o zbúraní spornej časti stavby, keďže zriadenie takého vecného bremena

nie je možné na pozemku, na ktorom je postavená stavba. Dňa 5.6.2018 bolo žalovanému v 2. rade
doručené rozhodnutie mesta F. č. 2.4.2-09-5985-2018, ktorým zastavilo búracie práce na časti stavby
prevádzkovej budovy súp. č. XXXX na parc. č. 3984/7 v k. ú. F.. S výrokovou časťou rozhodnutia
súhlasil a aj bez nadobudnutia právoplatnosti predmetného rozhodnutia búracie práce zastavil, odvolal
sa proti odôvodneniu predmetného rozhodnutia. Orgán štátneho stavebného dozoru ho dňa 23.4.2018

nevyzval k zastaveniu stavebných prác v zmysle § 102 ods. 2 zákona č. 50/1976 Zb. o územnom
plánovaníastavebnomporiadkuvzneníneskoršíchpredpisovatiežhonakonanínepoučilodôsledkoch
neuposlúchnutia výzvy štátneho stavebného dohľadu, keďže poučenie nie je súčasťou spomínanej
zápisnice. Štátny stavebný dohľad ho dňa 23.4.2018 len upozornil, aby sa pri realizácii búracích prác
zdržal akejkoľvek činnosti, ktorá by viedla k škodám. Žalovaný v 2. rade mal za to, že bol upozornený

na to, aby nespôsobil škodu na susedných pozemkoch a stavbách pri súčasnom pokračovaní búracích
prác v zmysle právoplatne vydaného rozhodnutia o povolení odstránenia stavby. V búracích prácach
preto dobromyseľne pokračoval rešpektujúc upozornenie štátneho stavebného dohľadu a nedopustil sa
žiadneho protiprávneho konania, ani nespôsobil žiadnu škodu na susednom majetku. Škodu nespôsobil,
keďže boli len dokončené práce v zmysle búracieho povolenia v tom čase právoplatného. Búracie práce

prebiehali podľa projektovej dokumentácie, ktorú vypracoval Ing. Dušan Homola. Žalobcovi nevznikla
žiadna škoda. Ak mu nejaká vznikla, je to dané len jeho vlastnou činnosťou. V čase vydania búracieho
povolenia ho žalovaný v 2. rade považoval za správne a chybu Stavebného úradu v označení účastníkov
nepovažoval za podstatnú, keďže meno, priezvisko, bydlisko, názov a sídlo boli správne. Stavebný
úrad len oboch účastníkov tituloval ako vlastníkov stavby, i keď vlastníkom stavby bol len jeden z

účastníkov a žalovaný v 2. rade bol len vlastníkom pozemku. Nie je pravdou, že by čokoľvek držal v
tajnosti ako tvrdí žalobca, keďže o existencii žalobcu spočiatku ani len nevedel. Zároveň vie, že o danom
búracom povolení bol žalobca informovaný už pri predaji budovy predsedom predstavenstva spoločnosti
Petrochémia, a.s. Žalovaný v rade bol toho názoru, že žalobcovi žiadna škoda nevznikla a žalobu žiadal
zamietnuť.

7. Žalovaný v 3. rade v písomnom vyjadrení k žalobe uviedol, že nie je pravdou, že až 26.2.2018 sa
žalobca dozvedel o búraní časti budovy. Na pozemku parc. č. 3984/95 je žalobcom zriadené časovo
neobmedzené vecné bremeno. Toto vecné bremeno zriadil sám žalobca dňa 29.9.2017, z čoho vyplýva,ževdanomčasežalobcavedelozbúraníspornejčastistavby,keďžezriadenietakéhovecnéhobremena
nie je možné na pozemku, na ktorom je postavená stavba. Žalovaný v 3. rade rešpektoval poučenie
stavebného úradu a škodu nespôsobil, keďže len dokončil práce v zmysle búracieho povolenia, v

tom čase právoplatného. Žalobcovi nevznikla žiadna škoda. Ak mu nejaká vznikla, je to dané len
jeho vlastnou činnosťou. Búracie práce nie sú prevádzkovou činnosťou žalovaného v 3. rade, ale
len príležitostnou činnosťou, na ktorú má živnostenské oprávnenie. Daná situácia by nevznikla, ak
by stavebný úrad postupoval správne. Žalovaný v 3. rade aj tak postupoval s najlepším vedomím
rešpektujúc zákony Slovenskej republiky a rozhodnutia jej orgánov. Keďže žalobcovi žiadna škoda

nevznikla, navrhol žalovaný v 3. rade žalobu zamietnuť ako nedôvodnú.

8. Dňa 17.3.2020 bolo súdu doručené oznámenie o vstupe G. F. do konania ako intervenienta na strane
žalovaného v 1. rade. Ako existenciu právneho záujmu pre vstup do konania Mesto Prievidza uviedlo,
že ako stavebný úrad plnil úlohy štátu v rámci preneseného výkonu štátnej správy. V prípade neúspechu
žalovaného v 1. rade v spore by bolo právne postavenie intervenienta nepriaznivo ovplyvnené, keďže

by mal povinnosť uhradiť žalovanému v 1. rade regresnú náhradu.

9. Žalobca v písomnom vyjadrení k vyjadreniam žalovaných uviedol, že tvrdenie žalovaného v 1. rade,
že povolenie na odstránenie stavby zo dňa 8.12.2017 bolo vydané pre vlastníkov stavby žalovaného
v 2. rade a spoločnosť Petrochémia a.s. nie je pravdivé. Žalobca sa stal vlastníkom predmetnej stavby

dňom povolenia vkladu, teda dňa 31.10.2017. Už ústne pojednávanie nariadené stavebným úradom na
deň 14.11.2017 vykonal stavebný úrad v čase, keď bol vlastníkom stavby žalobca, teda aj rozhodnutie
zo dňa 8.12.2017 bolo vydané stavebným úradom nie pre vlastníkov stavby ale tak, že vlastník stavby
bol opomenutý. Bolo povinnosťou stavebného úradu skúmať skutkový stav ku dňu vydania rozhodnutia,
pričom skutkový stav skúma úrad z úradnej povinnosti. Stavebný úrad v rozhodnutí zo dňa 8.12.2017

povoľuje odstránenie časti stavby, avšak na pozemku parcelné číslo 3984/7, pričom v tom čase už celá
stavba a aj uvedený pozemok boli vo vlastníctve žalobcu. Stavebný úrad vlastníka budovy nepreveril,
nariadil zbúranie budovy na pozemku parcelné číslo 3984/7, nehľadiac na dôvod odstránenia uvedený
v žiadosti o povolenie. Inak povedané, žiadosť bola rozporuplná a stavebný úrad namiesto toho, aby
daný rozpor odstránil, svojím rozhodnutím ho ešte prehĺbil a nenariadil odstránenie stavby z pozemku

s parcelné číslo 3984/82, ale parcelné číslo 3984/7. Žalovaný v 2. rade toto pochybenie stavebného
úradu, na ktorom mal veľký podiel, obratne využil a zbúral budovu celú, čo pre neho predstavovalo
lacnejšie a veľmi vítané riešenie. Získal výhľad pre svoju novú stavbu, ktorej už netienila priemyselná
budova. Z právneho hľadiska nemožno ani teoreticky uvažovať o tom, že by budova pri prevode na
žalobcu mala nejaké vady, resp. by sa na ňu viazali nejaké vecné práva (súvisiace so zbúraním),

ktoré by účinkovali aj voči žalobcovi ako novému nadobúdateľovi. Žalobca bol pri prevode budovy
spoločnosťou Petrochémia, a.s. informovaný, že zhruba tretina budovy by sa mala výhľadovo zbúrať,
avšak za podmienok, ktoré si dohodne žalobca ako nový vlastník. Žalobca sa so žalovaným v 2. rade
na technických podmienkach zbúrania nedohodol, čo vyriešil žalovaný v 2. rade tak, že arogantne
budovu zbúral celú. Žalobca bol veľmi aktívny. Opakovane a dôrazne upozorňoval žalovaného v 2. rade

pred začatím búrania, že ide o jeho stavbu a že so zbúraním nesúhlasí. Rovnako dňa 17.4.2018, t.j.
pred začatím búrania, preukázateľne žalobca upozornil stavebný úrad na nezákonné búracie povolenie,
uviedol, že ako vlastník s búraním nesúhlasí. Stavebný úrad nekonal, na základe čoho žalovaný v 2.
a 3. rade začal dňa 23.4.2018 s búraním. Aj po začatí búrania žalobca tomuto aktívne bránil tým,
že opakovane na miesto samé privolal políciu, ktorá však v konečnom dôsledku pri prvom výjazde

odmietla búranie zastaviť s odkazom na búracie povolenie. Pri druhom výjazde (v rovnaký deň na
základe opakovaného naliehania žalobcu) žalobca zdôrazňoval, že žalovaný v 2. rade im chodí po
pozemku so stavebnými strojmi, voči čomu sa žalovaný v 2. rade bránil pred políciou tvrdením, že podľa
listu vlastníctva síce nie je vlastník pozemku, ale právoplatné búracie povolenie ho oprávňuje užívať
týmto spôsobom majetok žalobcu, čo polícia akceptovala. K zmene vlastníctva došlo ešte pred vydaním

rozhodnutia, dokonca ešte pred upovedomením účastníkov konania o jeho zahájení. Búracie povolenie
nebolo pre žalobcu záväzné, nakoľko nebol účastníkom konania a búracie povolenie nie je všeobecne
záväzným správnym aktom. Vedomosť žalovaného v 2. rade o predaji budovy a vlastníctve žalobcu je
pre právne posúdenie tejto veci podstatné v momente, keď žalovaný v 2. rade vstúpil do škodového deja,
t.j. keď začal búrať, čo bolo počnúc dňom 23.4.2018. V tom čase mal žalovaný v 2. rade preukázateľnú

a nespochybniteľnú vedomosť o tom, že vstupuje a búra cudzí majetok, majetok žalobcu. Žalovaný
v 2. rade nebol nikdy dobromyseľný, konal veľmi premyslene. Už dávno pred začatím búrania vedel,
že rozhodnutie stavebného úradu je v rozpore so zákonom a vedel, že ide spôsobiť škodu na majetku
žalobcu.10. Žalovaný v 2. rade v písomnom vyjadrení k vyjadreniu žalobcu uviedol, že nikdy nemal v úmysle
odstrániť celú budovu súpisné číslo XXXX. Vždy bolo jeho úmyslom odstrániť len tú časť, ktorá bola

špecifikovaná projektovou dokumentáciou k žiadosti o vydanie búracieho povolenia. Nikdy ani celú
budovu súpisné číslo XXXX nezbúral. Daná budova dodnes stojí na celej ploche pozemku parcelné
číslo 3984/7 a prebiehajú na nej stavebné práce. Žalovaný v 2. rade si splnil svoj zmluvný záväzok voči
spoločnosti Petrochémia, a.s.. K búraniu dal súhlas vtedajší vlastník budovy spoločnosť Petrochémia,
a.s., na základe čoho bolo vydané búracie povolenie a teda so súhlasom vlastníka žalovaný v 2.

rade búral časť budovy. Aj keď budova medzitým zmenila vlastníka, právoplatnosť búracieho povolenia
spochybnená v danom čase nebola. Vecné bremeno predpokladá prístup v celom rozsahu parciel.
Pozemok parcelné číslo 3984/95 žalovaný v 2. rade zbúraním časti budovy vlastne vyčistil a umožnil tak
žalobcovi splnenie jeho záväzku voči oprávnenému z vecného bremena. Od toho okamihu bolo možné
uplatniť dané vecné bremeno. K výške uplatňovanej škody 26.430,35 EUR, žalovaný v 2. rade uviedol,
že v kontraste s touto sumou je nadobúdacia cena za celú budovu o rozlohy 738 m2 v sume 19.472 EUR,

t.j. cena uvedená v kúpnej zmluve medzi žalobcom a spoločnosťou Petrochémia, a.s.. Pri kúpe budovy
v roku 2017 si tak žalobca cenil danú budovu na 26,38 EUR/m2, no pri uplatňovaní škody v roku 2019
si už budovu cení na 660,76 EUR/m2, čo je evidentný nepomer (ceny nehnuteľností medziročne nikdy v
histórii takým tempom nerástli). Z uvedeného vyplýva, že žalobca sa chce v tomto konaní jednoznačne
obohatiť zneužívajúc pochybenie stavebného úradu.

11. Súd vo veci nariadil pojednávania, na ktorých vykonal dokazovanie výsluchom konateľov žalobcu,
výsluchom žalovaného v 2. rade, ktorý je zároveň konateľom žalovaného v 3. rade a výsluchom svedkov,
znaleckým dokazovaním a listinnými dôkazmi.

12. Konateľ žalobcu I. J. na pojednávaní uviedol, že problémom je rozsah zbúrania budovy. Pán D. im
vopred oznámil, že sa dohodli so žalovaným v 2. rade, že zbúra budovu po hranicu svojho pozemku.
Žalobca predtým nevidel zmluvu medzi spoločnosťou Petrochémia, a.s. a žalovaným v 2. rade. Teraz
už jej obsah žalobca pozná. Bolo medzi nimi dohodnuté, že si žalovaný zbúra budovu na svojej časti
pozemku a vyčistí to. S touto časťou teda žalobca nemá problém. Ak by žalovaný v 2. rade spravil

iba to, tak by s tým rovnako nemali problém. Nebola tam dohoda o tom, že sa bude búrať po prvé
železobetónovéstĺpy.Žalobcanevedel,žeprebiehastavebnékonanie.Stavebnýúradžalobcuneprizval.
Pán D. starší sa im niekedy v januári ozval, že už má právoplatné búracie povolenie. Konatelia žalobcu
sa vtedy zľakli. Zisťovali podrobnosti. Zistili, že už v čase vydania rozhodnutia boli zapísaní ako vlastníci.
V ten deň, keď boli dvakrát volaní policajti, vtedy volali aj štátny stavebný dohľad. Ten stavbu hneď v ten

deň úplne nezastavil, keďže žalobca narýchlo nevedel preukázať svoje vlastnícke právo. To preukázali
až dodatočne. Dňa 17.4. dali žiadosť o obnovu stavebného konania. Oni však začali búrať už 23.4.
Stavebný úrad obnovu konania nezačal. Žalobca chce zbúranú časť svojej budovy dostavať. Stavebný
úrad mu v stavebnom povolení určil, že má vybúrať dva podchody. Vecné bremeno je preložené do
jedného z týchto podchodov. Podmienkou vecného bremena teda nebolo zbúranie stavby. Problémom

bolo, že so žalobcom nekomunikovali a vopred nepovedali, čo chcú búrať a kedy chcú búrať. Žalobca
chcel, aby búrali len v tej časti, v akej sa zaviazali ešte spoločnosti Petrochémia, a.s.. Žalovaný v 2.
rade si v rámci budovy postavil betónovú priečku hrubú 30 cm, ktorá zasahovala na pozemok žalobcu
a zo vzniknutého priestoru si urobil sklad. V prípade, že by zbúral len časť, ktorá bola na jeho pozemku,
stále by v budove zostávala betónová priečka, ktorú postavil žalovaný v 2.rade, pričom zbúranie tejto

priečky by žalobcu zaťažilo ďalšími nákladmi. Po tom, čo žalovaný v 2.rade zbúral časť stavby, stavba
zostala „rozrezaná“, zatekali strešné panely, neboli tam ani žiadne ochranné fólie. Žalobca čakal, čo
s tým bude stavebný úrad robiť. Čakal do novembra 2018, avšak nič sa nedialo. Tak zaslali stavebnému
úradu oznámenie o odstránení havarijného stavu a na vlastné náklady za mesiac stavbu uzavreli. Z
modulu, resp. sekcie sa mala zbúrať len tá časť, ktorá zasahovala na pozemok žalovaného v 2. rade.

Oni však zbúrali celú túto sekciu, teda aj časť, ktorá zasahovala na pozemok žalobcu. Betónovú priečku,
ktorú tam oni postavili, žalobca potom odstránil v novembri a postavil novú obvodovú priečku.

13. Konateľ žalobcu B. K. L. na pojednávaní uviedol, že sa snažil pristupovať k žalovanému v 2. rade
a k jeho otcovi slušne. Keď zistil, ako došlo k vydaniu stavebného rozhodnutia, chcel si veci objasniť.

Niekoľko stretnutí v tejto veci sa uskutočnilo aj v objekte spoločnosti Petrochémia, a.s.. Žalovaný v 2.
radesatýchtostretnutínezúčastnil.Zúčastňovalsaichjehootec.Žalovanýv2.radesavyjadril,žeotom,
že je žalobca vlastníkom stavby sa dozvedel až 16.4., avšak nie je to pravda. Konateľ žalobcu mu poslal
už skôr listy, a to dňa 6.3. a 27.3.. Na tieto listy reagoval len otec žalovaného v 2. rade. Konateľ žiadalobnovu konania. Zároveň navrhoval, aby sa na odstránení časti stavby dohodli v zmluve. Stavebný úrad
na to nereagoval. Neubehol ani týždeň a volal mu druhý konateľ, že na ich stavbe sú bagre, a že sa
búra. Požiadal stavebný úrad o štátny stavebný dohľad. Myslel si, že zastavia stavebné práce, avšak

nestalo sa tak. Nepomohol ani druhý štátny stavebný dohľad. Do októbra sa nerobilo nič. Stavba bola
podmočená. Chceli vec riešiť. Stálo ich to nemalé prostriedky. Do 4.10. na stavbe nemohli robiť nič, do
rozhodnutia o obnove konania. Potom si zavolali statika. Do mesiaca dostavali stenu a zabetónovali
podmočenú plochu. Predchádzajúca priečka bola medzi dvoma stĺpmi. Neplnila statické účely, nemala
pod sebou základ a neplnila účel obvodovej steny. Žalobca chce v tejto budove stavať garáže. Pri

uzatváraní kúpnej zmluvy so spoločnosťou Petrochémia, a.s. bola kúpna cena určená ako pevná za celý
objekt. Keď sa potom vyhotovovala kúpna zmluva, dohodlo sa, že sa rozdelí na jednotlivé položky, aby to
bolo v súlade s účtovníctvom. Cena za budovu bola v podstate symbolická. Budovu nebolo možné kúpiť
od spoločnosti Petrochémia, a.s. samostatne, predávali to ako celok. D. nevyhovovala tá časť stavby.
Bolo to z komerčného dôvodu. Stavba ovplyvňovala zámery žalovaného v 2. rade, lebo jeho domy sú
blízko tejto stavby. Bolo možné búrať stavbu len po hranicu pozemku žalobcu. Museli by sa osadiť nové

nosné stĺpy na hranicu pozemkov a zostávajúca časť budovy by sa zbúrala. Spoločnosť Petrochémia,
a.s. neinformovala žalobcu, že budova je určená na búranie. Boli len upozornení, že časť tejto budovy
stojí na pozemku iného vlastníka, a že tá časť sa má búrať. Budova bola na liste vlastníctva žalovaného
2/ už vymazaná. O tom, že časť stavby má byť zbúraná sa konatelia žalobcu dozvedeli už pri podpise
kúpnej zmluvy. Na liste vlastníctva žalovaného v 2. rade už stavba vtedy ani nefigurovala. O konaní

o odstránenie stavby konateľ nemal vedomosť. Záujem mal, ale nevedel o týchto konaniach. Žalobcovi
nebolo nič doručené. Pozemok parcelné číslo 3894/95 upravili po odstránení stavby podľa statického
posudku. V súčasnosti čakajú na stavebné povolenie.

14. Žalovaný v 2. rade, ktorý je zároveň aj konateľom žalovaného v 3. rade na pojednávaní uviedol, že

o prevode vlastníckeho práva na žalobcu sa dozvedel e-mailom dňa 16.4.2018. Dovtedy to nevedel.
Mail mu poslal pán L. 16.4.2018 o 9:33 hod. Predtým ten pán asi komunikoval s otcom žalovaného
v 2. rade. Následne žalovaný v 2. rade pochopil, že je to asi zástupca nového vlastníka. Žalovaný v 2.
rade búral aj napriek nesúhlasu vlastníka na základe analógie s dobrovoľnými dražbami, kde tiež dáva
vlastník predmet na dražbu aj keď s tým v podstate nesúhlasí. Mal právoplatné rozhodnutie a potom je

už jedno, že s ním vlastník nesúhlasil, jeho názor v takejto situácií nemal význam. Žalovaný v 2. rade
si už nepamätá, či doručil žalobcovi búracie povolenie. Stretnutí s konateľmi žalobcu sa nezúčastňoval.
Zastupoval ho na nich jeho otec, ktorý mal jeho plnú moc. Žalovaný v 2. rade poprel tvrdenia o jeho
údajných nadštandardných vzťahoch na stavebnom úrade. Sú konania, kde už druhým rokom čaká na
vydaniestavebnéhopovolenia.Čižeajonmávýhradykstavebnémuúradu.Snikýmnastavebnomúrade

si netyká a ani na nikoho nemá súkromný telefón. Rešpektoval aj rozhodnutie stavebného dohľadu. Za
chyby stavebného úradu on ako občan tohto mesta nezodpovedá. Ak by búral inak, ako mu to určil
stavebný úrad, porušil by povinnosti uložené rozhodnutím. Mal búrať rozoberaním stavby, čo aj urobil.
Priečka, ktorú postavili bola samonosná. Bola upevnená roxorom. Jej búranie bolo zbytočné a navýšilo
náklady žalobcu.

15. Svedkyňa B. M. E., bývalá zamestnankyňa mesta F., stavebného úradu na pojednávaní uviedla, že
si okolnosti vydania búracieho povolenia ohľadom prevádzkovej budovy z 18.12.2017 veľmi nepamätá.
Vie, že navrhovateľmi boli asi spoločnosť Petrochémia, a.s. a asi spoločnosť RIKU, s.r.o.. Svedkyňa
na konci roka 2017 podala výpoveď. Pri zisťovaní vlastníka vychádzala z listov vlastníctva. Vie, že

kolegovia spomínali, že tam prebieha nejaké majetkové vysporiadanie. Pri podaní návrhu vlastník
svoje vlastníctvo dokladuje. V priebehu konania sú účastníci povinní oznámiť každú zmenu dôležitých
skutočností. V priebehu konania si úrad preveruje vlastnícke vzťahy. Nepamätá si, ako to bolo konkrétne
v tomto prípade, nevie sa k tomu vyjadriť. Vylučuje, že by si stavebný úrad vlastnícke vzťahy k danej
stavbe vôbec nepreveroval. Nepamätá si, kto v tomto prípade fyzicky podal žiadosť o búracie povolenie.

Nepamätá si, či jej bolo na miestnom zisťovaní oznámené, že sa nachádza na pozemku inej osoby. Vie,
že sa stretla s konateľom žalobcu B. L. niekedy v marci alebo začiatkom roka 2018, ale na obsah tohto
stretnutia si už nepamätá.

16. Svedok B. G. D., bývalý predseda predstavenstva spoločnosti Petrochémia, a.s. na pojednávaní

uviedol, že žalovaný v 2. rade aj pán J. od nich kupovali nehnuteľnosti. Najprv spoločnosť RIKU, s.r.o.,
ktorá kúpila aj pozemok, kde stála sčasti budova, ktorú neskôr kúpil žalobca. Žalovaný v 2. rade sa
zaviazal, že časť budovy, ktorá zasahuje do jeho pozemku zbúra. Asi rok potom vstúpili do rokovaní
so žalobcom. V ich majetku napokon zostala len malá budova, kde sú energetické zariadenia. PánJ. bol upozornený, že tá časť budovy, ktorá zasahuje na pozemok, ktorý patrí žalovanému v 2. rade,
že je ju potrebné odstrániť, a že odstránenie má zabezpečiť žalovaný v 2. rade. Preto je aj v zmluve
uvedené, že žalobca nadobúda len tú časť budovy, ktorá stojí na ich pozemkoch, pretože časť budovy,

ktorá stála na pozemku, ktorý patrí žalovanému v 2. rade nebola predmetom predaja žalobcovi. Žalobca
súhlasil so zriadením vecného bremena, a to právom prechodu k energetickým zariadeniam. Tak to
bolo zapísané aj na katastri. Boli uzrozumení s tým, že časť stavby až po prvé železobetónové nosné
stĺpy bude odstránená. Išlo o to, aby tam bol vytvorený prístup v šírke 3 až 4 metre. Svedok to už ďalej
potom nesledoval. Celý manažment mal zabezpečiť žalovaný v 2. rade. Až keď došlo k odstráneniu

časti stavby, tak svedok zaregistroval, že sa medzi nimi niečo deje. Podľa svedka bol žalobca v čl. 1
ods. 1.10. Kúpnej zmluvy zo dňa 29.9.2017 upozornený na to, že sa mu predáva len tá časť budovy,
ktorá stojí na jeho pozemkoch. Svedok neinformoval stavebný úrad, že o tom, že budovu predávajú.
Svedok nebol prítomný na konaní o odstránenie stavby dňa 19.9.2017. Všetko nechal na spoločnosť
RIKU, s.r.o.. Oni mali splnomocnenie. Svedok nepozná B. E., ktorá konala v stavebnom konaní. Svedok
nemal vedomosť o tom, že má stavebný úrad informovať o uzavretí kúpnej zmluvy so žalobcom.

Návrh zmluvy z 29.9.2017 spisovali u A. N., je to uvedené aj v zmluve. Objednal to predávajúci. Pri
dolaďovaní zmluvy sa zúčastňovali svedok aj páni L. a J.. Trvalo to asi tri mesiace. Svedok mal za to,
že aj ústna dohoda o odstránení časti budovy je doklad. Stavba sa odstránila kvôli koridoru. Problém
však nastal až v spôsobe uzatvárania vybúranej časti stavby. Existuje ešte listina o zriadení vecného
bremena a žiadosť žalobcu o vyhotovenie geometrického plánu, aby bol vyčlenený koridor. Spoločnosť

Petrochémia, a.s. súhlasila s presunutím vecného bremena na iný pozemok, aby žalobcovi nebránili
v podnikaní. Bolo dohodnuté, že stavba má byť odstránená po prvé železobetónové stĺpy. Stĺpy sú na
každých šiestich metroch. Toto riešenie bolo najvhodnejšie zo statického hľadiska. Svedok si myslí, že
sa na tom dohodli pri rokovaniach, keď spisovali zmluvu. Keď ešte rokovali so žalovaným v 2. rade
bolo to ešte pred predajom žalobcovi, vtedy ešte neboli ani v kontakte. Predpokladali, že zvyšok budovy

zostane vo vlastníctve spoločnosti Petrochémia, a že to vyriešia sami. Keď sa ako záujemca objavil
žalobca, upozornili ho, že bude potrebný prístup k energetickému zariadeniu. Žalobca súhlasil s tým,
že vecné bremeno pôjde cez jeho pozemok. Taká bola dohoda. Svedok nebol osobne prítomný na
miestnom zisťovaní počas stavebného konania. Svedok sa nepamätá, či si osobne prevzal rozhodnutie
stavebnéhoúradu.Bolvšakubezpečený,žerozhodnutienadobudloprávoplatnosť.Ovydanombúracom

povolení komunikoval so žalovaným v 2. rade. Mal za to, že je všetko v poriadku. Na vyhlásení o tom,
že sa účastníci vzdávajú odvolania v stavebnom konaní je svedkov podpis. Nepamätá, kto mu doniesol
túto listinu na podpis možno to bol žalovaný v 2. rade. Medzi žalobcom a žalovaným v 3. rade prebiehali
rokovania o búraní budovy. Žalobca nenamietal fakt, že sa stavba odstráni. Problémom bol realizačný
projekt. Žalobca namietal, že tam má byť nejaký ďalší stĺp. Samotný fakt, že sa ide stavba odstrániť

nebol sporný.

17. Súd na návrh žalobcu nariadil kontrolné znalecké dokazovanie a znaleckou úlohou poveril znalecký
ústav Slovenskú technickú univerzitu v Bratislave, Stavebnú fakultu. Znalecký posudok číslo 8/2023 bol
súdu doručený dňa 1.3.2023.

18. Súd napokon vykonal dokazovanie týmito listinami: výpis z Listu vlastníctva číslo XXXXX pre k.ú. F.,
kúpna zmluva a zmluva o zriadení vecného bremena zo dňa 29.9.2017, rozhodnutie Okresného úradu
Prievidza, katastrálny odbor č. V5809/2017 z 31.10.2017, žiadosť o obnovu konania č.l. 21, fotografia č.l.
22, podnet na vydanie protestu prokurátora z 18.5.2018, upovedomenie Okresnej prokuratúry Prievidza

o prijatí podnetu z 25.5.2018, protest prokurátora z 18.7.2018, rozhodnutie Mesta Prievidza o proteste
prokurátora z 21.8.2018, znalecký posudok Ing. Štefana Pastieroviča č. 150/2018, súhrnný list stavby
č.l. 44, krycí list rozpočtu č.l. 45, rozpočet č.l. 46, certifikát Ing. Kurillovej + živnostenský list, faktúra
č.l. 49, faktúra č.l. 50, žiadosť o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody zo dňa 21.2.2019,
odpoveď na žiadosť na návrh na predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody zo dňa 8.7.2019,

predžalobná výzva z 23.9.2019 č.l. 57, predžalobná výzva z 23.9.2019 č.l. 58, odpoveď na predžalobnú
výzvu č.l. 59, žiadosť o povolenie na odstránenie stavby č.l. 61, informatívna kópia z mapy č.l. 62,
odpoveď na predžalobnú výzvu č.l. 62a), výpis z Obchodného registra SR týkajúci sa žalobcu, výpis
z Obchodného registra SR týkajúci sa žalovaného 3/, výpis z Listu vlastníctva číslo XXXXX pre k.ú.
F., žiadosť o povolenie na odstránenie stavby č.l. 83, kúpna zmluva zo dňa 18.8.2016, rozhodnutie

o povolení odstránenia stavby zo dňa 8.12.2017, čestné vyhlásenie č.l. 87 + doručenky, výpis z Listu
vlastníctvačísloXXXXXprek.ú.F.,zmluvaouzavretíbudúcejkúpnejzmluvyzodňa29.9.2017,stavebné
povoleniez16.1.2019č.l.114,oznámenieozahájeníprácnaodstráneniehavarijnéhostavučastiobjektu
súp. č. XXXX z 9.10.2018, fotografie č.l. 131, statický posudok stavby č.l. 132, podklady k vykonaniuštátneho stavebného dohľadu č.l. 136, fotografie č.l. 137 – 142, dohoda o odstránení časti stavby
súp. č. XXXX k.ú. F. č.l. 167, dohoda o odstránení časti stavby súp. č. XXXX k.ú. F. L. XXX, zápis
o odovzdaní dobudovaných častí po odstránení časti stavby č.l. 170, znalecký posudok Ing. Antona

Macha č. 216/2021, fotografie č.l. 234, žiadosť o potvrdenie záväzku č.l. 238, podací lístok č.l. 239,
žiadosť o bezodkladné zaujatie záväzného stanoviska č.l. 240, záznam zo sledovania zásielok č.l.
241, prešetrenie – odpoveď (Okresný úrad Prievidza, katastrálny odbor) č.l. 242, fotografie na č.l.
243, mailová komunikácia č.l. 250, mailová komunikácia č.l. 266, územnoplánovacia informácia č.l.
267, stanovisko k projektovej dokumentácii stavby č.l. 268, zápisnica zo štátneho stavebného dohľadu

zo dňa 30.5.2018 č.l. 272, výpis z Listu vlastníctva číslo XXXXX pre k.ú. F., rozhodnutie Okresného
úradu Trenčín, odbor výstavby a bytovej politiky z 24.9.2018, čestné prehlásenie Ing. Vážana č.l. 285,
rozhodnutieMestaF.zodňa5.6.2018nač.l.289,zápisnicač.l.298,odvolanieč.l.300,znaleckýposudok
STU, stavebná fakulta č. 8/2023, spis Mesta F., stavebný úrad č. 242-09-8533-2018 a spis Mesta F.,
stavebný úrad č. 242-09-6579-2018, kotolňa Petrochémie – projekt pre búracie povolenie.
19. Podľa § 3 ods. 1 písm. a) zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri

výkone verejnej moci štát zodpovedá za podmienok ustanovených týmto zákonom za škodu, ktorá bola
spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti toho zákona, pri výkone verejnej moci nezákonným
rozhodnutím.
20. Podľa § 3 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z.z. zodpovednosti podľa odseku 1 sa nemožno zbaviť.
21. Podľa § 4 ods. 1 písm. d) zákona č. 514/2003 Z.z. vo veci náhrady škody, ktorá bola spôsobená

orgánom verejnej moci podľa § 3 ods. 1, koná v mene štátu ministerstvo alebo iný ústredný orgán štátnej
správy, ak škoda vznikla pri výkone verejnej moci v oblasti štátnej správy, ktorá patrí do pôsobnosti tohto
ministerstva alebo tohto ústredného orgánu štátnej správy a aj keď ide o škodu, ktorá vznikla pri výkone
štátnej správy, ktorá bola prenesená na územnú samosprávu podľa osobitného predpisu.
22. Podľa § 5 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z.z. právo na náhradu škody (spôsobenej nezákonným

rozhodnutím) má i ten, s kým nebolo konané ako s účastníkom konania, aj keď s ním, ako s účastníkom
konania, konané malo byť.

23. Podľa § 6 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. ak tento zákon neustanovuje inak, právo na náhradu škody
spôsobenej nezákonným rozhodnutím možno uplatniť iba vtedy, ak právoplatné rozhodnutie, ktorým

bola škoda spôsobená, bolo zrušené alebo zmenené pre nezákonnosť príslušným orgánom. Súd, ktorý
rozhoduje o náhrade škody, je viazaný rozhodnutím tohto orgánu.

24. Podľa § 6 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z.z. právo podľa odseku 1 možno priznať iba vtedy,
ak poškodený podal proti nezákonnému rozhodnutiu riadny opravný prostriedok podľa osobitných

predpisov. Splnenie tejto podmienky sa nevyžaduje, ak ide o prípady hodné osobitného zreteľa.

25. Podľa § 15 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným
rozhodnutím, nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody, rozhodnutím
o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, ako aj nárok na náhradu škody spôsobenej

nesprávnym úradným postupom je potrebné vopred predbežne prerokovať na základe písomnej žiadosti
poškodeného o predbežné prerokovanie nároku (ďalej len „žiadosť“) s príslušným orgánom podľa § 4
a 11.

26. Podľa § 16 ods. 4 zákona č. 514/2003 Z.z. ak príslušný orgán neuspokojí nárok na náhradu škody

alebo uspokojí iba jeho časť do šiestich mesiacov odo dňa prijatia žiadosti alebo ak príslušný orgán
písomne oznámi poškodenému, že neuspokojí jeho nárok na náhradu škody, môže sa poškodený
domáhať uspokojenia nároku alebo jeho neuspokojenej časti na súde. Pri uplatnení nároku na súde
môže poškodený požadovať úhradu len v rozsahu nároku, ktorý bol predbežne prerokovaný, a z
titulu, ktorý bol predbežne prerokovaný. Ak súd rozhodnutím o náhrade škody prizná poškodenému aj

úrok z omeškania, lehota omeškania začína príslušnému orgánu plynúť najskôr dňom oznámenia, že
neuspokojí nárok na náhradu škody, alebo uplynutím šesťmesačnej lehoty na predbežné prerokovania
nároku, ak súd neurčí začiatok jej plynutia neskôr.

27. Podľa § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka (ďalej aj OZ) každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil

porušením právnej povinnosti.

28. Podľa § 420 ods. 2 OZ škoda je spôsobená právnickou osobou alebo fyzickou osobou, keď bola
spôsobená pri ich činnosti tými, ktorých na túto činnosť použili. Tieto osoby samy za škodu taktospôsobenú podľa tohto zákona nezodpovedajú; ich zodpovednosť podľa pracovnoprávnych predpisov
nie je tým dotknutá.

29. Podľa § 420 ods. 3 OZ zodpovednosti sa zbaví ten, kto preukáže, že škodu nezavinil.

30. Podľa § 438 ods. 1 OZ ak škodu spôsobí viac škodcov, zodpovedajú za ňu spoločne a nerozdielne.

41. Podľa § 442 ods. 1 OZ uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk).

42. Podľa § 88 ods. 1 zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (Stavebný
zákon) stavebný úrad nariadi vlastníkovi stavby odstránenie
a) závadnej stavby ohrozujúcej život alebo zdravie osôb, pokiaľ ju nemožno hospodárne opraviť,
b) stavby postavenej bez stavebného povolenia alebo v rozpore s ním alebo bez písomného oznámenia
stavebného úradu podľa ô§ 57 ods. 2 pri stavbách, ktoré treba ohlásiť; odstránenie stavby sa nenariadi

iba v prípadoch, keď dodatočné povolenie stavby nie je v rozpore s verejnými záujmami,
c) stavby, na ktorú bolo zrušené stavebné povolenie (§102 ods. 3),
d) dočasnej stavby, pri ktorej uplynul určený čas jej trvania alebo pominul účel, na ktorý bola zriadená.

43. Podľa § 88 ods. 3 Stavebného zákona Na odstránenie stavby, pokiaľ nebolo nariadené, je potrebné

povolenie stavebného úradu, ak tento zákon neustanovuje inak. O povolenie môže žiadať vlastník
stavby. V žiadosti o povolenie vlastník stavby uvedie druh, účel, miesto a označenie stavby, dôvody
odstránenia stavby a dátum predpokladaného začatia a skončenia prác, či stavbu odstráni svojpomocne
alebo prostredníctvom zhotoviteľa, ako sa naloží s odpadom a s uvoľneným pozemkom a aké opatrenia
sú potrebné na zabezpečenie susedných pozemkov a stavieb.

44. Podľa § 117 ods. 1 Stavebného zákona stavebným úradom je obec. Pôsobnosť stavebného úradu
je preneseným výkonom štátnej správy.

45. Z vykonaného odkazovania mal súd za preukázaný nasledovný skutkový stav: Mestu F. ako

stavebnému úrad bol dňa 19.9.2017 doručený návrh na vydanie povolenia na odstránenie časti stavby
(ďalej aj stavebné konanie) súpisné číslo XXXX, nachádzajúcej sa v katastrálnom území F., postavenej
na pozemkoch v katastrálnom území F. parcelné číslo KN-C 3984/7 a KN-C 3984/95. Navrhovateľmi
boli žalovaný v 2. rade a spoločnosť Petrochémia, a.s.. Dňa 29.9.2017 uzatvoril žalobca kúpnu zmluvu
a zmluvu o zriadení vecného bremena so spoločnosťou Petrochémia, a.s., na zákale ktorej žalobca

ako kupujúci nadobudol do svojho výlučného vlastníctva (okrem iného) aj uvedené nehnuteľnosti.
Kúpna cena za budovu bola 19.472 EUR. Vklad vlastníckeho práva žalobcu bol povolený rozhodnutím
katastrálneho úradu dňa 31.10.2017. Predchádzajúci vlastník neupovedomil žalobcu o stavebnom
konaní, ktoré sa ohľadom predanej budovy viedlo. Mesto F. vydalo dňa 2.11.2017 oznámenie o začatí
stavebného konania. Žalobca ako vlastník budovy nebol oboznámený so začatím konania. Stavebný

úrad nariadil a vykonal ústne pojednávanie spojené s miestnym zisťovaním, ktoré sa uskutočnilo
bez prizvania a účasti žalobcu. Dňa 8.12.2017 vydal Stavebný úrad rozhodnutie pod číslom 2.4.2–
06-7048–2017, ktorým povolil odstránenie časti budovy súpisné číslo XXXX podľa pripojenej projektovej
dokumentácie. V rozhodnutí Stavebný úrad označil ako vlastníkov budovy žalovaného v 2. rade a
spoločnosť Petrochémia, a.s. Rozhodnutie nebolo doručené žalobcovi. Toto rozhodnutie nadobudlo

právoplatnosť dňa 11.12.2017. Žalovaný v 2. rade a spoločnosť Petrochémia, a.s. sa dňa 11.12.2017
vzdali práva podať odvolanie proti tomuto rozhodnutiu. Žalobca sa o existencii povolenia na odstránenie
časti budovy dozvedel v januári 2018. Žalobca nesúhlasil s búraním časti budovy a so žalovaným
intenzívne komunikoval v mesiacoch marec a apríl 2018. Žalobca listom zo dňa 17.4.2018 podal
na stavebnom úrade žiadosť o obnovu konania o povolení odstránenia stavby. Žalovaný v 2. rade

prostredníctvom žalovaného v 3. rade začal dňa 23.4.2018 búrať časť budovy súpisné číslo XXXX.
Začatie búracích prác žalovaný v 2 rade neoznámil žalobcovi. Konatelia žalobcu sa hneď po tom, čo
sa o búraní dozvedeli obrátili na stavebný úrad, požiadali o okamžité vykonanie štátneho stavebného
dohľadu, a privolali sto policajnú hliadku. Po príchode policajnej hliadky boli búracie práce prerušené.
Žalovaní v 2. a v 3. rade oboznámili hliadku s právoplatným búracím povolením, a na čo hliadka z miesta

odišla. Na miesto sa dostavili aj pracovníci stavebného úradu. Žalobca pracovníkom stavebného úradu
uviedol, že nesúhlasí s búracími prácami. Stavebný úrad poučil žalovaného v 2. rade do zápisnice,
aby sa zdržal akejkoľvek činnosti, ktorá by viedla ku škodám. Žalovaný v 2. rade napriek tomu búracie
práce dokončil prostredníctvom činnosti žalovaného v 3. rade. Žalobca podal dňa 18.5.2018 na Okresnejprokuratúre Prievidza podnet na podanie protestu prokurátora proti rozhodnutiu o povolení odstránenia
stavby. Okresná prokuratúra Prievidza v rozhodnutí číslo Pd 68/18/3307 – 12 zo dňa 18.7.2018 vyhovela
podnetu žalobcu a protestom prokurátora napadla rozhodnutie stavebného úradu číslo 2.4.2–06-7048–

2017, zo dňa 18.7.2018, ktorým povolil zbúranie budovy. Rozhodnutím zo dňa 21.8.2018 stavebný úrad
protestu prokurátora v celom rozsahu vyhovel a napadnuté búracie povolenie zrušil. Toto rozhodnutie
nadobudlo právoplatnosť dňa 10.9.2018. Žalobca vykonal následne na prevádzkovej budove stavebné
práce s cieľom odstrániť havarijný stav a zabezpečiť budovu. Začatie prác oznámil stavebnému úradu
listom zo dňa 9.10.2018. Žalobca v rámci stavebných prác zbúral priečku, ktorú dal počas búrania

postaviť žalovaný v 2. rade, keďže táto priečka nespĺňala požadované technické parametra a postavil
novú priečku s betónovým základom. Stavebné práce boli dokončené dňa 28.10.2019. V časti pozemku,
kde pôvodne stála zbúraná časť budovy sa v súčasnosti nachádza spevnená plocha. Žalobca listom
zo dňa 21.2.2019 požiadal žalovaného v 1. rade, prostredníctvom Ministerstva dopravy a výstavby
Slovenskej republiky o predbežné prerokovanie nároku žalobcu na náhradu škody. Žalovaný v 1. rade
listom zo dňa 8.7.2019 nárok žalobcu odmietol. Listami z dní 23.9.2019, doručenými žalovaným v 2.

a v 3. rade vyzval žalobca týchto žalovaných na náhradu škody do 15 dní od doručenia výzvy. Žalovaní
v 2.a v 3. rade nárok žalobcu písomne odmietli.

46. Súd na základe záverov vykonaného dokazovania konštatuje, že bola zbúraná časť stavby vo
vlastníctve žalobcu a to v rozpore s vôľou žalobcu. Aj napriek tomu, že žalobca vedel od pôvodného

vlastníka, že tento mal v úmysle zbúrať časť budovy, žalobca nechcel búrať budovu až v takom
rozsahu. Búranie realizovala osoba, ktorú tým žalobca nepoveril. Pred začatím búrania žalobca
s búraním nevyjadril predchádzajúci súhlas. Ani v jeho priebehu, hneď ako sa o búraní dozvedel, s týmto
búraním nesúhlasil a dostupnými prostriedkami žiadal o jeho okamžité zastavenie.

47. Podľa názoru súdu, zbúraním časti budovy vo vlastníctve žalobcu nastal úbytok v majetkovej
sfére žalobcu. Budova ako celok mala určitú hodnotu a zbúraním časti tejto budovy žalobca časť
tejto majetkovej hodnoty stratil. Zo strany súdu teda nie sú pochybnosti o tom, že škoda žalobcovi
vznikla. Túto škodu si nespôsobil sám a to ani prípadnou nedbanlivosťou. Nemožno hovoriť ani o jeho
prípadnej pasivite v stavebnom konaní, keďže nebol účastníkom stavebného konania. Rozhodnutie

stavebného úradu zo dňa 8.12.2017 nadobudlo právoplatnosť dňa 11.12.2017. Žalobca však nemal
o tomto stavebnom konaní vedomosť. Nemožno ani hovoriť o tom, že by bolo búracie povolenie
pre žalobcu ako právneho nástupcu predchádzajúceho vlastníka a účastníka stavebného konania,
spoločnosti Petrochémia, a.s. záväzné v tom, že by bol musel odstrániť časť budovy v rozsahu búracie
povolenia alebo, že by nebodaj musel strpieť odstránenie stavby v jeho vlastníctve treťou osobou. Nie

je správny ani ten názor, že žalovaný už kupoval budovu s tým, že jej časť sa bude búrať a že teda preto
musel toto búranie aj strpieť. Nikto okrem vlastníka stavby nemal právo účinne prejaviť vôľu na zbúranie
časti stavby v súlade s povolením na odstránenie stavby.

48. Súd sa nemôže stotožniť s argumentáciou, ktorú opakovane uvádzali žalovaní, že žalobca mal byť

nejako uzrozumený s tým, že sa budova bude búrať. Či, že žalobca nejako vstúpil do záväzku inej osoby,
ktorá sa predtým voči predchádzajúcemu vlastníkovi budovy, spoločnosti Petrochémia, a.s. zaviazal
časť budovy zbúrať a že búranie bolo preto nevyhnutné a žalobca to musel akceptovať. Žalobca kúpou
budovy vstúpil do práv a povinností spoločnosti Petrochémia, a.s., vždy sa však mohol sám rozhodnúť, či
stavbu (jej časť) naozaj zbúra alebo nie. Žiaden zmluvný záväzok o zbúraní časti budovy ani neexistoval.

Tu je potrebné predovšetkým zdôrazniť, že stavbu je možné odstrániť buď na základe vôle vlastníka
alebo na základe nariadenia správneho orgánu, z dôvodov presne vymedzených v zákone. Búracie
povolenie dáva vlastníkovi oprávnenie na búranie jeho stavby a nie ukladá povinnosť stavbu odstrániť.
V tomto prípade bolo rozhodnutie stavebného úradu rozhodnutím o povolení odstránenia stavby podľa
§ 88 ods. 3 Stavebného zákona a nie rozhodnutím ktorým sa nariaďuje (aj proti vôli vlastníka stavby)

odstránenie stavby v zmysle § 88 ods. 1 Stavebného zákona (tu ide o stavby ktoré ohrozujú život
alebo zdravie alebo nepovolené stavby). Uvedené dva typy rozhdnutí stvebného úradu je potrebné
dôrazne rozlišovať. V prípade budovy patriacej žalobcovi išlo o povolenie odstránenia časti stavby, t.j.
o rozhodnutie ktoré umožňuje vlastníkovi dispozíciu s jeho stavbou (podľa vôle vlastníka) a nie mu
autoritatívne nariaďuje stavbu odstrániť. Súd nesúhlasí ani s tvrdeniami žalovaných, že by žalobca mal

mať nejaký úžitok, zisk, či výhodu z toho, že búranie za neho uskutočnila iná osoba, t.j. ako keby za
žalobcu splnila niečo, čo mal v zmysle rozhodnutia stavebného úradu splniť sám.49. Žalobca v žalobe vychádzal z názoru, že mu bola spôsobená škoda a že túto škodu mu spoločným
konaním spôsobili všetci traja žalovaní a preto je ich podľa neho potrebné zaviazať aby mu škodu
nahradili spoločne a nerozdielne. Súd sa preto u každého zo žalovaných musel zaoberať, či sa svojim

konaním alebo opomenutím konať na vzniknutej škode nejakým spôsobom podieľal, či je preto daná
jeho zodpovednosť za škodu a či je zároveň aj povinný žalobcovi škodu nahradiť.

50. Porušenie právnej povinnosti nemusí byť jedinou príčinou vzniku škody. Stačí, že je jednou z príčin,
ktorá sa podieľa na nepriaznivom následku, a to príčinou dôležitou, podstatnou a značnou. Ani škodlivý

následok nemusí vzniknúť len z jednej príčiny. Rozhodujúce je, že či by ku škode nedošlo nebyť tejto
skutočnosti, alebo naopak, či by škodlivý následok nastal aj bez tejto skutočnosti. Ak existuje viac príčin,
ktoré pôsobia súbežne alebo následne, je pre existenciu príčinnej súvislosti nevyhnutné, aby reťazec
postupne nastupujúcich príčin a následkov bol vo vzťahu k vzniku škody natoľko prepojený (prvotná
príčina bezprostredne vyvolala ako následok inú príčinu a tá postupne prípadne ďalšiu príčinu), že
už z pôsobenia prvotnej príčiny možno dôvodne vyvodzovať vecnú súvislosť so vznikom škodlivého

následku. Príčinou vzniku tej istej škody môže byť viac skutočností. Môže to byť najbližšia alebo
vedľajšia príčina. V takom prípade je potrebné zisťovať dôležitosť týchto príčin na samotný vznik škody
u poškodeného.

51. Z dokazovania vyplynulo, že všetci traja žalovaní sa nejakým spôsobom zúčastnili na skutkovom deji

v dôsledku ktorého bola zbúraná časť budovy patriacej žalobcovi. Išlo o komplexný skutkový dej. Niet
pochýb o tom, že prvotnou príčinou bolo rozhodnutie vydané stavebným úradom – búracie povolenie.
Po jeho vydaní a nadobudnutí právoplatnosti toto rozhodnutie spôsobilo ďalší reťazec rôznych udalostí,
ktoré boli navzájom v príčinnej súvislosti a tento reťazec vyvrcholil konečným následkom, ktorým bolo
zbúranie časti budovy vo vlastníctve žalovaného.

52. Žalovaný v 1. rade sa na spomínanom skutkovom deji podieľal tým, že vydal rozhodnutie
v stavebnom konaní, ktorým povolil zbúranie časti budovy patriacej žalobcovi. Žalovaný v 2. rade na
základe tohto rozhodnutia, avšak bez predchádzajúceho súhlasu žalobcu ako vlastníka budovy búranie
realizoval, teda vykonával úkony, ktorými prejavoval vôľu aby bola časť budovy zbúraná a na búranie

„použil“ žalovaného v 3. rade ako právnickú osobu (obchodnú spoločnosť vykonávajúcu stavebné
práce), ktorej pracovníci na popud žalovaného v 2. rade vykonali samotné búranie.

53. Ako žalovaný v 1. rade vystupuje Slovenská republika, v ktorej mene koná ústredný orgán štátnej
správy Úrad pre územné plánovanie a výstavbu Slovenskej republiky. Slovenská republika je žalovaná

preto, že G. F. ako stavebný úrad v stavebnom konaní nevystupovalo ako subjekt územnej samosprávy
ale vykonávalo prenesený výkon štátnej správy na úseku územného plánovania a stavebného poriadku
v zmysle zákona (§ 117 Stavebného zákona).

54. Podmienky vzniku zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím alebo

nezákonným úradným postupom orgánu verejnej moci a spôsob a rozsah náhrady tejto škody upravuje
zákon č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci v platnom
znení. Pokiaľ štátny orgán pri výkone svojej právomoci zverenej štátom spôsobí niekomu škodu, či už
nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom, za túto škodu zodpovedá štát, t.j.
Slovenská republika. Z uvedeného dôvodu je potrebné v súdnom spore o náhradu takejto škody žalovať

štát. Predpokladmi vzniku zodpovednosti štátu za škodu podľa zákona č. 514/2003 Z.z. sú: 1. vydanie
nezákonného rozhodnutia štátneho orgánu alebo nesprávny úradný postup štátneho orgánu, 2. vznik
škody ako majetkovej ujmy a 3. existencia príčinnej súvislosti medzi nezákonného rozhodnutia štátneho
orgánu alebo nesprávnym úradným postupom a vzniknutou škodou. Súd konštatuje, že v danom prípade
sa zavinenie neskúma, zodpovednosť štátu je absolútna objektívna, čo vyplýva z ustanovenia § 3 ods.

2 zákona č. 514/2003 Z.z.

55. Súd skúmal v prvom rade formálne podmienky uplatnenia náhrady škody, t.j. či boli splnené
podmienky na to, aby sa súd vôbec mohol zaoberať žalobou podanou proti Slovenskej republike.
Súd konštatuje, že žalobca vopred predbežne prerokoval svoj nárok na náhradu škody so žalobcom

prostredníctvom príslušného správneho orgánu v zmysle ustanovenia § 15 ods. 1 zákona č. 514/2003
Z.z. Príslušný orgán nárok žalobcu neuspokojil, čo žalobcovi oznámil listom zo dňa 8.7.2019. Žalobca
si teda následne mohol uplatniť svoj nárok na náhradu škody voči žalovanému v 1. rade na súde
v zmysle ustanovenia § 16 ods. 4 zákona č. 514/2003 Z.z., čo aj urobil podaním žaloby, doručenej súdudňa 5.12.2019. Žalobca zároveň v žalobe označil správny ústredný orgán štátnej správy, ktorý v spore
vystupuje v mene štátu. Súd sa preto mohol zaoberať dôvodnosťou žaloby.

56. Žalobca ako nezákonné rozhodnutie, ktorým mu bola spôsobená škoda označil Rozhodnutie
Mesta F. Č.sp.2.4.2-06-7048-2017 zo dňa 8.12.2017, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 11.12.2017.
Rozhodnutie stavebného úradu povoľuje vlastníkovi stavby odstrániť časť stavby – Prevádzková budova
súpisné číslo1850 na pozemku parcelné číslo 3984/7 v katastrálnom území F., podľa projektovej
dokumentácie. Zároveň rozhodnutie vymedzuje podmienky, ktoré má vlastník pri odstraňovaní stavby

rešpektovať.

57. V zmysle ustanovenia § 88 ods. 3 Stavebného zákona o povolenie na odstránenie stavby môže
požiadať vlastník stavby a povolenie sa aj vlastníkovi (ako adresátovi rozhodnutia) udeľuje. Niet teda
žiadnych pochybností o tom, že vlastník stavbe je v zmysle Stavebného zákona účastníkom konania
o povolenie odstránenia stavby.

58. Konanie o povolenie odstránenia stavby sa začalo na základe návrhu zo dňa 19.9.2017.
Navrhovateľmi boli žalovaný v 2. rade a spoločnosť Petrochémia, a.s.. Vlastníkom budovy bola
v tom čase spoločnosť Petrochémia, a.s.. Stavebný úrad preto správne konal s touto spoločnosťou
ako s vlastníkom stavby. Na základe kúpnej zmluvy zo dňa 29.9.2017, však bolo vlastnícke právo

k predmetnej budove prevedené na žalobcu. Rozhodnutím Okresného úradu Prievidza, katastrálny
odbor zo dňa 31.10.2017 bol povolený vklad vlastníckeho práva k predmetnej budove v prospech
žalobcu. Hoci stavebné konanie v tom čase stále prebiehalo, uvedenú skutočnosť stavebný úrad
nezohľadnilanaďalejkonalsospoločnosťouPetrochémia,a.s.akosvlastníkombudovy.Vrozhodnutízo
dňa 8.12.2017 dokonca okrem tejto spoločnosti označil za vlastníka prevádzkovej budovy aj žalovaného

v 2. rade, čo bola evidentne zrejmá nesprávnosť.

59. Keďže stavebný úrad nekonal so žalobcom ako vlastníkom predmetnej prevádzkovej budovy, hoci
s ním konať mal, rozhodnutie stavebného úradu z 8.12.2017 je v zmysle ustanovenia § 5 ods. 2 zákona
č. 514/2003 Z.z. nezákonným rozhodnutím. Tu súd len na okraj pripomína materiálnu publicitu katastra

nehnuteľností v zmysle katastrálneho zákona. T.j. bolo povinnosťou stavebného úradu si v priebehu
konania z katastra zistiť, kto je vlastníkom stavby a konať s ním ako s účastníkom konania.

60. Súd konštatuje, že je splnená aj podmienka podľa ustanovenia § 6 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z.,
že nezákonné rozhodnutie stavebného úradu bolo zrušené. V tomto prípade k tomu došlo na základe

protestu prokurátora a nezákonné rozhodnutie stavebného úradu bolo zrušené rozhodnutím zo dňa
21.8.2018,ktorýmstavebnýúradprotestuprokurátoravcelomrozsahuvyhovelanapadnutérozhodnutie
- búracie povolenie zrušil.

61. K ustanoveniu § 6 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z.z., ktorý na vznik práva na náhradu škody spôsobenej

nezákonným rozhodnutím vyžaduje aj to aby poškodený podal proti rozhodnutiu riadny opravný
prostriedok súd uvádza, že žalobcovi bolo znemožnené podávať riadne opravné prostriedky tým, že s
ním nebolo konané ako s účastníkom konania a neboli mu doručované rozhodnutia prvostupňového
orgánu. Preto možno konštatovať, že tu ide o prípad hodný osobitného zreteľa tak, ako to má na mysli
druhá veta citovaného ustanovenia.

62. Vzhľadom na uvedené súd uzavrel, že boli splnené podmienky vyžadované zákonom č. 514/2003
Z.z. na to aby bolo možné ohľadom rozhodnutia G. F. ako stavebného úradu zo dňa 8.12.2017
konštatovať, že je nezákonné.

63. Ako súd uviedol vyššie, prvotnou príčinou celého škodového deja bolo rozhodnutie stavebného
úradu. Keďže súd dospel k záveru, že toto rozhodnutie je nezákonné a že bolo príčinou škody,
ktorá vznikla žalobcovi, možno konštatovať, že škoda vznikla žalobcovi aj vydaním tohto rozhodnutia.
Zodpovednou za škodu je v tomto prípade Slovenská republika, t.j. žalovaný v 1. rade. Žalobca má preto
proti žalobcovi v 1. rade právo na náhradu škody.

64. Súd sa ďalej zaoberal otázkou, či je daná aj zodpovednosť žalovaného v 2.rade za škodu, ktorá
vznikla žalobcovi. Súd vyššie skonštatoval, že žalovaný v 2. rade sa tiež podieľal rozhodujúcou mierou
na škodovom deji, t.j. na reťazci udalostí, ktoré viedli ku škode, ktorá vznikla žalobcovi.65. V prvom rade si súd musel vyriešiť otázku, či vôbec prichádza do úvahy aby popri Slovenskej
republike, ktorá zodpovedá za škodu v zmysle zákona č. 514/2003 Z.z. bol za škodu spoločne

zodpovedný ešte nejaký iný subjekt v zmysle ustanovenia § 483 Občianskeho zákonníka. Na uvedenú
otázku neexistuje v právnej teórii či judikatúre jednotný názor.

66. Názory sú jednotné v tom, že štát nemôže zodpovedať za škodu spôsobenú nesprávnym úradným
postupom spolu so subjektom, voči ktorému má poškodený nárok z titulu porušenia zmluvy (rozhodnutie

Najvyššieho súdu ČR z 23.2.2005 sp.zn. 25Cdo/1704/2004). Nárok na náhradu škody spôsobenej
nesprávnym úradným postupom teda môže byť úspešne uplatnený voči štátu iba vtedy, ak poškodený
nemôže úspešne dosiahnuť uspokojenie svojej pohľadávky voči dlžníkovi, ktorý je mu povinný plniť,
pokiaľ nárok poškodeného vyplýva zo zmluvného záväzku alebo z bezdôvodného obohatenia.

67. Na druhej strane, za dlžníka však nemožno považovať iného škodcu v situácii, keď okrem štátu,

ktorý by mohol byť uznaný zodpovedným za vzniknutú škodu, existujú ďalší škodcovia, ktorí sa rôznou
mieroupodieľalinavznikutejtoškody,avšakžiadnyznichnezodpovedážalobcoviztitulubezdôvodného
obohatenia ani nejde v danom prípade o plnenie vyplývajúce zo zmluvy. V takom prípade je potrebné
aplikovať aj ustanovenie § 438 Občianskeho zákonníka (rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR zo 4.4.2013
sp.zn. 28Cdo/1702/2012).

68. Aj žalovaný v 2. rade v rámci svojej argumentácie predložil súdu názor uznávaného slovenského
ústavného právnika JUDr. Jána Drgonca. JUDr. Drgonec okrem iného konštatuje, že povinnosť nahradiť
škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím nezaťažuje subjekt súkromného práva. Predpokladom
vzniku tejto zodpovednosti je právomoc. Kto ju nemá, nemôže znášať zodpovednosť za jej zneužitie

vydaním nezákonného rozhodnutia. V materiálnom právnom štáte musí byť neprijateľné, aby sa
nad rámec platného právneho poriadku konštruovala povinnosť oprávnenej osoby preskúmať, či je
rozhodnutiezakladajúcejejprávovydalorgánverejnejmocivmedziachzverenejprávomociaspôsobom
súladným so zákonom. Subjekt súkromného práva svoje právne postavenie vyvodzuje z domnienky
súladu rozhodnutia orgánu verejnej moci s platným právnym poriadkom. V príčinnej súvislosti so škodou

spôsobenou pri výkone verejnej moci môže iná nadväzujúca právna zodpovednosť vzniknúť len celkom
výnimočne a ojedinele, v neštandardných situáciách, akú by mohla na seba prevziať aj súkromná
osoba. Najčastejšie by mohlo ísť o trestnoprávnu zodpovednosť, ak by bolo bez pochybnosti zrejmé, že
zákonným rozhodnutím ukladá orgán verejnej moci adresátovi rozhodnutia povinnosť spáchať zločin.

69. Súd konštatuje, že sa prikláňa k právnemu názoru, že v ojedinelých prípadoch je možné uplatniť
ustanovenie § 438 Občianskeho zákonníka a popri štáte môže byť celkom výnimočne, vzhľadom na
konkrétne okolnosti daného prípadu, zaviazaný na náhradu škody aj iný subjekt.

70. Prejednávaný spor je podľa názoru súdu takýmto výnimočným prípadom. Súd v prvom rade

poukazuje na charakter rozhodnutia stavebného úradu. Ako už bolo konštatované, nejednalo sa
o rozhodnutie, ktorým by sa autoritatívne niekomu ukladala povinnosť odstrániť stavbu resp. jej časť.
T.j. nekonštatovalo sa, že stavba nespĺňa určité zákonom stanovené kritéria, resp. že nebola povolená
alebo, že ohrozuje život alebo zdravie osôb. V takomto prípade niet pochýb o tom, že stavba odstránená
byť musí. Preto by mohla nastať situácia, že aj iný subjekt, odlišný od vlastníka stavby, by v dobrej viere

a v úprimnom presvedčení, že sa rozhodnutia štátnych orgánom musia za každých okolností dodržiavať,
takúto stavbu zbúral. Osoba konajúca týmto spôsobom by vlastne transformovala vôľu štátneho orgánu
prejavenú v rozhodnutí.

71 V prejednávanom prípade však nešlo o príkaz štátneho orgánu, že sa niečo musí vykonať. Išlo o iný

druh rozhodnutia. O vyjadrenie súhlasu, t.j. „privolenie“ štátneho orgánu k tomu, že niekto niečo urobiť
môže, pokiaľ chce. Vyplýva to zo samotného výroku rozhodnutia, kde je uvedené, že sa vlastníkovi
„povoľuje odstránenie časti stavby“. T.j. k vôli štátneho orgánu prejavenej v rozhodnutí mohol ale
nemusel pristúpiť ďalší právne relevantný prejav vôle vlastníka nehnuteľnosti. Nebolo bezprostredne
nevyhnutné postupovať v súlade s týmto rozhodnutím, nevyhovenie rozhodnutiu nebolo sankcionované

a neprichádzal do úvahy ani nútený výkon takéhoto rozhodnutia. Napokon iba vlastník nehnuteľnosti
sa mohol rozhodnúť, či takýto súhlas využije. A podľa tohto rozhodnutia mohol postupovať v súlade s
právom iba vlastník stavby, ktorý jediný má do tejto stavby legálny prístup.72. Stavebný úrad v danom prípade vydal nesprávne rozhodnutie, pretože v ňom neuviedol skutočného
vlastníka stavby, ktorej zbúranie sa povoľuje Za normálnych okolností by takéto rozhodnutie bolo
nulitné, pretože aj keby určitá fyzická či právnická osoba odlišná od vlastníka stavby (nie štátny orgán)

disponovala právom búrať cudziu stavbu, pokiaľ by sa riadila platným právom búranie by nemohla
uskutočniť, pretože by bez súhlasu vlastníka nemohla do tejto stavby vstúpiť.

73. Súd poukazuje na právnu úpravu vlastníckeho práva, ktorá má základ v článku 20 Ústavy Slovenskej
republiky. V západnej právnej kultúre je ochrana vlastníckeho práva „posvätná“. Ochranu vlastníckeho

práva poskytuje predovšetkým Občiansky zákonník (§ 123 a nasl.) a okrem toho celý rad iných predpisov
obsiahnutých v celom právnom poriadku Slovenskej republiky. S porušením niektorých sa spája aj vznik
administratívnej a trestnoprávnej zodpovednosti za neoprávnený zásah do vlastníckeho práva.

74. Súd teda konštatuje, že pokiaľ by žalovaný v 2. rade bol konal, ako sám uvádzal dobromyseľne,
nemohlo ku škode dôjsť, pretože by nebol vstúpil do stavby žalobcu. Bez súhlasu žalobcu totiž do stavby

nemohol vstúpiť a ani sa tam zdržiavať. Nebolo pochýb o tom, že žalovaný v 2. rade hoci mohol byť
presvedčený, že má právo časť budovy v súlade s búracím povolením zbúrať, od počiatku vedel, že
nie je vlastníkom budovy. Pokiaľ teda chcel vykonávať akúkoľvek činnosť, ktorá mala nejako súvisieť
s budovou vo vlastníctve žalobcu, musel si na to od žalobcu vypýtať súhlas. Súd zároveň poukazuje aj
na ustanovenie § 120 ods. 2 Občianskeho zákonníka, zmysle ktorého stavba nie je súčasťou pozemku.

Vlastník pozemku (pozemku pod časťou tejto stavby) teda nemá zároveň vlastnícke právo k stavbe
postavenej na tomto pozemku.

75. Žalovaný v 2. rade nepostupoval v súlade so zákonom, pokiaľ vstúpil na pozemok vo vlastníctve
žalobcu a do budovy vo vlastníctve žalobcu bez súhlasu žalobcu. Možno teda konštatovať, že ak by bol

žalovaný v 2. rade dodržal svoje povinnosti a rešpektoval vlastnícke právo žalobcu k budove, nebolo
by, aj napriek existencii nezákonného rozhodnutia došlo ku škode na budove žalovaného. Žalovaný 2.
rade teda svojou činnosťou aktívne vstúpil do škodového deja a jeho konanie prispelo k reťazcu príčin
a následkov, ktoré viedli ku škode, ktorá vznikla žalobcovi.

76. Podľa názoru súdu je teda aj žalovaný v 2. rade zodpovedný za škodu. V jeho prípade ide
o zodpovednosť podľa ustanovenia § 420 Občianskeho zákonníka, t.j. o tzv. všeobecnú zodpovednosť
za škodu. Táto zodpovednosť spočíva na zavinenom spôsobení škody. Jeho právnym základom je
protiprávne konanie škodcu, z ktorého vznikne škoda inej fyzickej alebo právnickej osobe. Obsahom
záväzkového vzťahu medzi škodcom a poškodeným je povinnosť škodcu nahradiť škodu a právo

poškodeného uplatniť právo na jej náhradu. Ustanovenie § 420 Občianskeho zákonníka sa použije vždy,
ak konkrétny prípad spôsobenia škody nespadá pod niektoré iné ustanovenie Občianskeho zákonníka
o náhrade škody, ktoré ustanovuje osobitné podmienky (predpoklady) zodpovednosti za škodu, alebo
ak zodpovednosť za škodu nie je osobitne upravená v inom zákone. Predpokladmi zodpovednosti
za škodu podľa citovaného ustanovenia sú: 1. porušenie právnej povinnosti (existencia protiprávneho

úkonu),2.vznikškodyakomajetkovejujmy,3.existenciapríčinnejsúvislostimedziprotiprávnymúkonom
škodcu a vzniknutou škodou a 4. zavinenie toho, kto škodu svojím protiprávnym úkonom spôsobil (ide
o zodpovednosť za predpokladané zavinenie).

77. Porušením právnej povinnosti je objektívne vzniknutý rozpor medzi tým, ako osoba skutočne konala

a tým, ako konať mala, resp. sa mala určitého konania zdržať, aby dodržala určité povinnosti uložené
právnym predpisom alebo inou právnou skutočnosťou. Je to teda konanie v rozpore s objektívnym
právom. Ako už súd konštatoval, žalovaný v 2. rade porušil svoju právnu povinnosť tým, že zasiahol do
vlastníckeho práva žalobcu. Už vstupom do budovy, ktorá je vo vlastníctve žalobcu bez súhlasu vlastníka
konal žalovaný v 2. rade v rozpore s právom. Vlastnícke právo je chránené predpismi občianskeho práva

atopredovšetkýmvustanoveniach§123anasl.Občianskehozákonníka.Zásahydovlastníckehopráva
sú možné len na základe zákona. Žalovaný v 2. rade porušil právnu povinnosť aj tým, že v budove vo
vlastníctve žalobcu vykonával činnosť – búracie práce bez súhlasu žalobcu, resp. na vykonanie týchto
búracích prác použil žalovaného v 3. rade.

78. Súd už vyššie konštatoval, že zbúraním časti budovy vo vlastníctve žalobcu bez súhlasu žalobcu
vznikla žalobcovi škoda. Súd zároveň dospel k záveru, že žalovaný v 2. rade svojim správaním škodu
zapríčinil, resp. že popri nezákonnom rozhodnutí, ktoré vydal stavebný úrad bolo ďalšou udalosťou
z reťazca udalostí vedúcich ku škode ako jedna z čiastkových príčin aj konanie žalovaného v 2.rade.79. Posledným nevyhnutným predpokladom vzniku všeobecnej občianskoprávnej zodpovednosti za
škodu je zavinenie škodcu. Občiansky zákonník neviaže rozsah náhrady škody na formu a druh

zavinenia škodcu. Z hľadiska poškodeného nie je dôležité, či mu bola škoda spôsobená z nedbanlivosti
alebo úmyselne. Všeobecná občianskoprávna zodpovednosť je založená na princípe zodpovednosti za
predpokladané (prezumované) nedbanlivostné zavinenie. Dôkazné bremeno o tom, že škoda nevznikla
zavineným konaním, spočíva na škodcovi, ktorý sa môže zodpovednosti zbaviť preukázaním toho, že
škodu nezavinil. Žalovanému v 2. rade sa nepodarilo preukázať, že by škodu nezavinil. Podľa názoru

súdu má zavinenie žalovaného v 2 rade minimálne formu nevedomej nedbanlivosti. Žalovaný v 2. rade
mal podľa názoru súdu vzhľadom na okolnosti a na svoje osobné pomery vedieť, že môže žalobcovi
škodu spôsobiť.

80. Súd teda konštatuje, že je daná aj zodpovednosť žalovaného v 2. rade za škodu spôsobnú žalobcovi.
Zároveň je daná aj spoločná zodpovednosť žalovaných v 1 a v 2. rade podľa § 438 ods.1 Občianskeho

zákonníka. Je to preto, že je daná príčinná súvislosť medzi nezákonným rozhodnutím žalovaného
v 1. rade, následným protiprávnym konaním žalovaného v 2. rade a škodou, ktorá vznikla žalobcovi.
Jednoducho možno konštatovať, že ak by niektorý zo žalovaných v 1. a v 2. rade bol býval dodržal svoje
povinnosti, nemuselo dôjsť ku škode na majetku žalobcu.

81. V prípade žalovaného v 3. rade súd dospel k záveru, že tento nie je zodpovedný (spoluzodpovedný)
za škodu, ktorá vznikla žalovanému. Z dokazovania vyplynulo, že búracie práce boli vykonávané
prostredníctvom žalovaného v 3. rade, t.j. búracie práce bezprostredne vykonávali pracovníci
žalovaného v 3. rade, avšak nebola preukázaná existencia právne účinnej vôle zo strany žalovaného
v 3. rade, ktorá by smerovala k vzniku škody. V prípade žalovaného v 3. rade ide presne o situáciu, ktorú

upravuje ustanovenie § 420 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Žalovaný v 3. rade ako osoba, ktorá bola
na predmetnú činnosť (búranie) použitá za škodu nezodpovedá. Zodpovedá ten, kto žalovaného v 3.
rade na túto činnosť použil, t.j. žalovaný v 2. rade. Podľa názoru súdu bola preto žaloba v časti, v ktorej
smerovala proti žalovanému v 3. rade nedôvodná.

82. Keďže súd dospel k záveru, že žalovaní v 1. a v 2. rade spoločne zodpovedajú za škodu a preto je
dôvodné priznať žalobcovi náhradu škody, musel sa zaoberať výškou škody. Škoda je na jednej strane
úbytkom majetku na strane poškodeného vzniknutým v dôsledku konania škodcu ale zároveň ju tvoria
aj náklady vynaložené poškodeným na uvedenie veci do stavu pred poškodením.

83. Žalobca v žalobe žiadal priznať náhradu škody vo výške 26.430,35 EUR. Uplatnená škoda
pozostávala zo škody spôsobenej odstránením časti budovy patriacej žalobcovi, z nákladov
vynaložených na nevyhnutné zabezpečenie (stabilizovanie) zvyšnej časti stavby, z nákladov na
vypracovanie znaleckého posudku a z nákladov na vypracovanie rozpočtu stavby. Žalovaní okrem toho,
že nepripúšťali svoju zodpovednosť za škodu namietali aj výšku uplatnenej škody.

84 Žalovaný v 3. rade predložil vlastný súkromný znalecký posudok, podľa záverov ktorého bola
všeobecná hodnota prevádzkovej budovy súpisné číslo XXXX, časť kotolňa vo výške 4.900 EUR.

85. Súd na návrh žalobcu naradil znalecké dokazovanie na kontrolné znalecké posúdenie výšky

škody. Vypracovaním znaleckého posudku bol poverený znalecký ústav: Slovenská technická univerzita
v Bratislave.

86. Zo záverov znaleckého posudku vyplynulo, že: všeobecná hodnota znehodnotenia stavby k termínu
ukončenia búracích prác 5.6.2018 je 13.000 EUR. Všeobecná hodnota znehodnotenia stavby k termínu

ukončenia stavebných prác žalobcom (opravné práce) k termínu 28.10.2019 je 5.800 EUR. Búracie
práce na predmetnej časti objektu (prevádzkovej budove) sa nerealizovali vo väčšom rozsahu ako
bolo uvedené v projekte pre búracie povolenie, vypracovanom Ing. Dušanom Homolom. Všeobecná
hodnota vykonaných stavebných prác vrátane zabudovaného materiálu na predmetnej časti stavby
kotolne, budovy súpisné číslo XXXX v katastrálnom území F. je spolu 10.048,19 EUR bez DPH.

Stenová konštrukcia, priečka vybudovaná žalovaným v 2. rade ešte pred zbúraním časti budovy
nebola vybudovaná v súlade s projektovou dokumentáciou k búraciemu povolenie, keďže nebola
vybudovaná na betónovom základe. Znalecký ústav sa zaoberal aj porovnaním súhrnného listu stavby
vypracovaného Ing. Kurillovou so skutočne vynaloženými nákladmi zo strany žalobcu, potrebnýmina odstránenie havarijného stavu po odporúčaní statika. Dospel k záveru, že celkový rozdiel medzi
fakturovanou cenou 11.005,50 EUR v porovnaní s celkovou kalkulovanou cenou z vypracovaného
rozpočtu 12.927,84 EUR je 1.922,34 EUR. Celková fakturovaná cena bola teda oproti celkovej cene

uvedenej v rozpočte nižšia o 14,87%. Celkový rozdiel medzi sumárom jednotlivých cien stavebných prác
v objednávkach (faktúrach), ktoré sú porovnávané s prácami podľa rozpočtu (9.395 EUR) v porovnaní
so sumárom jednotlivých cien stavebných prác v rozpočte, ktorú sú porovnávané s prácami podľa
objednávok (11.702 EUR) je -2.307 EUR. Fakturovaná cena oproti vene uvedenej v rozpočte je nižšia
o 19,71%.

87. Podľa názoru súdu bolo možné pri úvahách o výške náhrady škody použiť závery znaleckého
posudku. Znalecký posudok vyriešil sporné otázky, ktoré vyplývali zo skutkových tvrdení strán a z nimi
predložených dôkazov. Súd preto pri výpočte náhrady škody vychádzal predovšetkým zo záverov
znaleckého posudku a dospel k názoru, že žalobcovi je ako náhradu škody dôvodné priznať sumu
16.288,19 EUR.

88. Táto suma pozostáva zo sumy 5.800 EUR, čo je znaleckým ústavom zistená všeobecná hodnota
znehodnotenia stavby k termínu ukončenia stavebných prác žalobcom. T.j. o toľko je aktuálne nižšia
hodnota prevádzkovej budovy oproti stavu ak by budova nebola poškodená. O toľko teda bol žalobca
ukrátený na svojom majetku v dôsledku vzniknutej škody. Ďalej náhrada škody pozostáva zo sumy

10.048,19 EUR, čo je znaleckým ústavom zistená hodnota zabudovaného materiálu a vykonaných prác,
ktoré bolo potrebné vykonať na odstránenie havarijného stavu, ktorý nastal po zbúraní časti budovy.
Túto sumu teda musel žalobca vynaložiť na zmiernenie následkov vzniknutej škody. Napokon pozostáva
náhrada škody aj to sumy 440 EUR, t.j. z nákladov žalobcu vynaložených na vypracovanie súkromného
znaleckého posudku znalcom Ing. Štefanom Pastierovičom. Tieto náklady považoval súd za oprávnené,

pretože znalecký ústav nevyjadril k tomto posudku žiadne zásadné odborné výhrady.

89. Súd naopak do náhrady škody nezahrnul náklady žalobcu vynaložené na rozpočet stavby
vypracovaný B. O. D. vo výške 200 EUR. Zo záverov znaleckého posudku vyplynulo, že rozpočet sa
vpodstatnejmiereodlišovalodkonečnejfakturovanejcenystavebnýchprácaajodcelkovejfakturovanej

ceny v porovnaní s cenami kalkulovanými v rozpočte. Súd preto nepovažoval za dôvodné priznať
náhradu za takýto neodborne vypracovaný rozpočet.

90. V zmysle ustanovenia § 438 Občianskeho zákonníka sa v prípade spoločnej zodpovednosti za škodu
sa zodpovedné subjekty zásadne zaväzujú aby poškodenému nahradili škodu spoločne a nerozdielne.

Spoločná a nerozdielna zodpovednosť viacerých škodcov môže vzniknúť ako spoločnou činnosťou,
tak aj vzájomne nezávislým konaním viacerých osôb. Podľa názoru súdu, v prejednávanej veci nebolo
možné určiť, ktorý zo subjektov zodpovedných za škodu, t.j. žalovaný v 1. rade a žalovaný v 2. rade
mal akú percentuálnu zodpovednosť na vzniku škody. Nebolo tak možné uvažovať o tzv. delenej
zodpovednosti podľa § 438 ods. 2 Občianskeho zákonník, t.j. nebolo možné vyjadriť podiel, v akom ktorý

zo škodcov zodpovedá za škodu. Ich pochybenia boli navzájom podmienené a žiaden z nich neprispel
ku vzniku škody viac alebo menej. Súd preto zaviazal žalovaných v 1. a v 2. rade aby žalobcovi nahradili
škodu spoločne a nerozdielne.

91. Voči žalovanému v 3. rade súd žalobu ako nedôvodnú zamietol.

92.Súdpriznalžalobcoviajúrokzomeškaniaprotižalovanýmv1.av2.radeatovovýške5%zpriznanej
sumy náhrady škody od 12.10.2019 až do zaplatenia. U oboch išlo o dátum, ktorý nasledoval po tom,
čo boli žalobcom vyzvaní na dobrovoľnú náhradu škody. U žalovaného v 1. rade je zároveň zohľadnené
ustanovenie § 16 ods. 4 zákona č., 514/2003 Z.z., v zmysle ktorého ak súd rozhodnutím o náhrade

škody prizná poškodenému aj úrok z omeškania, lehota omeškania začína príslušnému orgánu plynúť
najskôr dňom oznámenia, že neuspokojí nárok na náhradu škody, alebo uplynutím šesťmesačnej lehoty
na predbežné prerokovania nároku, ak súd neurčí začiatok jej plynutia neskôr.

93. Súd konštatuje, že intervenient má postavenie v zmysle § 85 Civilného sporového poriadku a teda

spolu so žalovaným v 1. rade, na strane ktorého vystupuje, netvoria nerozlučné spoločenstvo.

94.Súdkonštatuje,ženevykonalvšetkydôkazynavrhnutéstranami.IšloovýsluchB.N.M.,ktorýnavrhol
žalobca, v jeho prípade sa súd uspokojil s čestným vyhlásením. Ďalej to boli výsluchy svedkov B. K. P.a pána C. D. N.. Súd dospel k záveru, že ich žalovaní v. 2 v 3. rade navrhovali vypočuť ku skutočnostiam,
ktoré medzi stranami neboli sporné. Súd nevykonal ani výsluch deviatich osôb, ktoré žalovaný v 2.
rade navrhol vypočuť ako svedkov vo svojom vyjadrení zo dňa 7.2.2020. Svedkovia sa mali vyjadriť

kmorálnemunastaveniužalovanéhov2.rade.Súdkonštatoval,ževykonanietohtodôkazunepovažoval
za hospodárne, okrem toho si súd robí úsudok o morálnom nastavení strán sám v priebehu konania.

95. Podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP) súd prizná strane náhradu trov
konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

96. Podľa § 255 ods. 2 CSP ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania
pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

97. Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

98. Podľa § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník

99. Súd vyhovel žalobcovi v časti, v ktorej sa domáhal náhrady škody proti žalovaným v 1. a v 2. rade.

Vtomtorozsahužalobnéhonárokubolžalobcaúspešný.Jevšakpravdou,žesúdpriznalžalobcovinižšiu
sumu, než akej sa domáhal v žalobe. Súd sa teda pri určená výšky trov, ktoré budú povinní žalovaní
v 1. a v 2. rade žalobcovi nahradiť ako neúspešné strany, zaoberal otázkou v akom rozsahu priznať
žalobcovi náhradu trov konania. Súd konštatuje, že v základe nároku bol žalobca úspešný keďže súd
dospel k záveru, že mu bola škoda spôsobená a že subjekty, ktoré ju spôsobili sú povinné ju žalobcovi

nahradiť. Súd napokon pri určení výšky škody vychádzal zo záverov znaleckého dokazovania. Súd si je
vedomý, že v súčasnosti už v Civilnom sporovom poriadku nie je ustanovenie, ktoré by svojou povahou
zodpovedalo ustanoveniu § 142 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku, účinného do 30.6.2015. Súd
je však v zmysle Čl. II. ods. 2 povinný rozhodovať spory v súlade s ustálenou rozhodovacou praxou
najvyššíchsúdnychautorít.Nietpochýbotom,žeÚstavnýsúdSlovenskejrepublikyjetakoutonajvyššou

súdnou autoritou. Súd v tejto súvislosti poukazuje na uznesenie Ústavného súdu SR sp.zn. I.ÚS
56/2017 a na nález sp.zn. II. ÚS 225/2020, v ktorých ústavný súd dospel k zhodnému záveru, že
aj naďalej je možné strane, ktorej bola priznaná náhrada škody priznať plnú náhradu trov konania,
pokiaľ výška priznaného plnenia závisela od znaleckého posudku alebo od úvahy súdu. Súd konštatuje,
že prejednávaná vec je takýmto prípadom, keďže súd výšku náhrady škody určil na základe záverov

znaleckého dokazovania, a preto v súlade s citovanou rozhodovacou praxou priznal žalobcovi proti
žalovaným v 1. a v 2. rade náhradu trov konania v rozsahu 100%.

100. O konkrétnej výške trov konania bude rozhodnuté samostatným uznesením, ktoré po právoplatnosti
rozsudku vydá vyšší súdny úradník.

101. Žalovanému v 3. rade hoci bol v spore úspešný, keďže súd žalobu voči nemu zamietol, súd
náhradu trov konania nepriznal. Žalovaný v 3. rade si náhradu trov neuplatnil a vynaloženie žiadnych
trov žalovaným v 3. rade nevyplýva ani zo súdneho spisu.

Poučenie:

22 14C/33/2019

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia.

Odvolanie sa podáva na Okresnom súde Prievidza v troch vyhotoveniach. O odvolaní rozhodne Krajský
súd v Trenčíne.

Podľa § 393 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za

nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).Podľa § 364 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty
na podanie odvolania.

Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 365 ods. 3 CSP odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do
uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Ak povinnosť uložená týmto rozhodnutím nebude dobrovoľne splnená, možno podať návrh na vykonanie
exekúcie podľa Exekučného poriadku.