Rozsudok – Ostatné ,
Zmeňujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 22. október 2024

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 12Co/29/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4119203704
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 10. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Denisa Šaligová

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2024:4119203704.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Denisy Šaligovej a sudcov JUDr.

Borisa Minksa a JUDr. Renáty Pátrovičovej v spore žalobcov: 1/ A. B. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom B.
C. XX, XXX XX D., 2/ E. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom B. C. XX, XXX XX D., zastúpených spoločnosťou
Advokátska kancelária Ivan Syrový, s.r.o., so sídlom Kadnárová 83, 831 06 Bratislava, IČO: 47 232 765,
proti žalovaným: 1/ F. D., nar. XX.X.XXXX, bytom B. C. XX, XXX XX D., 2/ F. D., nar. XX.XX.XXXX,
bytom B. C. XX, XXX XX D., zastúpeným spoločnosťou Advokátska kancelária Motyčka, s.r.o., so sídlom
Štefánikova trieda 52, 949 01 Nitra, IČO: 53 503 007, o odstránenie neoprávnenej stavby, o odvolaní
žalovaných proti rozsudku Okresného súdu Nitra č. k. 19C/25/2019-385 zo dňa 19.10.2022 v spojení s

dopĺňacím rozsudkom č. k. 19C/25/2019-477 zo dňa 06.05.2024 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v spojení s dopĺňacím rozsudkom m e n í tak, že žalobu
z a m i e t a .

Žalovaným 1/ a 2/ voči žalobcom 1/ a 2/ priznáva nárok na náhradu trov prvoinštančného a odvolacieho
konania v celom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom uložil žalovaným povinnosť odstrániť na vlastné náklady
neoprávnenú stavbu prístavbu s terasou postavenú na spoločnom pozemku parc. č. 409/3 a č. 409/4

zapísaného Okresným úradom Nitra katastrálny odbor na LV číslo XXXX, pre katastrálne územie D., a
to do 60 dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti tohto rozhodnutia. Svoje rozhodnutie súd odôvodnil
odkazom na ustanovenia § 3 ods. 1, § 119 ods. 2, § 123, § 124, § 126 ods. 1, § 135c ods. 1, 2, 3, §
139 ods. 1, 2, 3 Občianskeho zákonníka a čl. 20 ods. 1, 3 Ústavy SR. V odôvodnení súd uviedol, že
žalobcovia sa podanou žalobou domáhali, aby uložil žalovaným 1/ a 2/ povinnosť odstrániť neoprávnenú
stavbu prístavby s terasou postavenú na spoločnom pozemku. V žalobe uviedli, že sporové strany
sú vlastníkmi bytov v bytovom dome s. č. 1051 nachádzajúcom sa v kat. úz. D. zapísanom na LV

č. XXXX. Žalobca 1/ je výlučným vlastníkom bytu č. 28, žalobkyňa 2/ je výlučnou vlastníčkou bytu
č. 24, žalovaní 1/ a 2/ sú každý v 1-ici podielovými spoluvlastníkmi bytu č. 26. Vlastníkom bytu č.
22 v predmetnom bytovom dome je G. H., nar. XX.XX.XXXX. Žalovaný 1/ dňa 04.07.2016 požiadal
o vydanie stavebného povolenia pre stavbu prístavby k bytovému domu. Pred podaním tejto žiadosti
žalobcovia dňa 20.04.2016 podpísali vyjadrenie vlastníka spoločných priestorov, v ktorom sa vyjadrili,
že nemajú pripomienky k predloženej projektovej dokumentácii vypracovanej Ing. Martinom Hrnčiarom.
Prílohou dokumentu bol rukou urobený náčrt vypracovaný žalovaným 1/. Žalobcovia neskôr zistili, že

náčrt vyhotovený žalovaným 1/ nezodpovedá projektovej dokumentácii. Mesto Nitra rozhodnutím zo dňa
27.07.2016vyzvalostavebníka,abynajneskôrvlehotedo60dníododňadoručeniavýzvyarozhodnutia,
svoju žiadosť doplnil o dokladovú časť stavby a konanie prerušil. Dňa 17.05.2017 Mestský úrad v
Nitre vydal rozhodnutie o začatí konania o odstránení stavby, ktoré zároveň prerušilo na 30 dní ododňa doručenia vyššie uvedeného rozhodnutia číslo: SP 12247/2016-009-lng.Fa, aby stavebník mohol v
určenej lehote doplniť požadované doklady. Žalovaný 1/ vo veci začal konať až 09.08.2017, keď doručil
žiadosť o dodatočné povolenie (dokončenej) stavby. Mestský úrad v Nitre dňa 13.06.2018 predvolal

účastníkov konania na prejednanie podľa § 137 Stavebného zákona „za účelom dosiahnutia dohody
účastníkov konania“. Posledným úkonom, ktorý žalobcovia v tejto veci urobili, bolo trestné oznámenie na
Okresnú prokuratúru v Nitre dňa 11.02.2019 pre podozrenie z neoprávneného uskutočňovania stavby
podľa § 299a Trestného zákona, ktoré vyšetruje Obvodné oddelenie Policajného zboru Nitra-Kalvária
(CVS: ORP-322/KA-NR-2019). Žalobcovia poukázali na skutočnosť, že vlastnia väčšinový 52% podiel

na spoločných pozemkoch, ktoré sú v podielovom spoluvlastníctve strán sporu a pána G. H., pričom
nedošlo k žiadnej dohode o zrušení a vyporiadaní tohto spoluvlastníctva. Žalovaný 1/ vyhotovil stavbu
bez právoplatného povolenia stavebného úradu, táto stavba je v rozpore s projektovou dokumentáciou
„Prístavba k bytovému domu“, ktorú vypracoval pán Ing. Martin Hrnčiar (apríl 2016). Vybudovaním terasy
sazabránilokprístupukukanalizačnémuotvoruspoločnémuprecelýbytovýdom.Nepovolenáprístavba
siahapovonkajšomobvodeobytnéhodomutakmerdovýškyokienbytuč.28.Odrážanímdažďovejvody

od strešnej krytiny vlhne stena a poškodzuje fasádu domu. Žalovaní nielenže vybudovali na spoločnom
pozemku neoprávnene stavbu, ale túto stavbu si aj oplotili, čím zamedzili prístup ostatným podielovým
spoluvlastníkom k pozemku, ktorý je v ich podielovom spoluvlastníctve. Strecha prístavby neoprávnene
vybudovanej žalovanými siaha až po okná bytu žalobcov, čo ovplyvnilo výhľad žalobcov z okien, na
strechu nalietava množstvo holubov, čo znepríjemňuje bývanie žalobcov.

2. Žalovaní vo vyjadrení k žalobe žiadali žalobu zamietnuť. O neoprávnenú stavbu ide vtedy, ak niekto
zhotoví stavbu na cudzom pozemku, hoci na to nemal oprávnenie, resp. právny titul, teda nebol
vlastníkom pozemku. V danom prípade však žalovaní sú podielovými spoluvlastníkmi pozemku, na
ktorých je stavba postavená, ide o vzťah medzi spoluvlastníkmi pozemku navzájom. Vzhľadom na

skutočnosť, že žalovaní už skôr súhlasili s prístavbou v prospech žalobkyne 2/, po získaní súhlasu
zo strany žalobcov zo dňa 20.04.2016 žalovaní ďalej nepredpokladali, že by žalobcovia dodatočne
už v priebehu realizácie prístavby svoj súhlas vzali späť. Žalovaní postupovali v dobrej viere a v
súlade s dobrými mravmi, riadne si zabezpečili podklady k stavebnému konaniu, a to vrátane súhlasu
ostatných spoluvlastníkov pozemkov. Nikdy nebolo ich úmyslom akýmkoľvek spôsobom zavádzať,

poškodiť alebo iným spôsobom ukrátiť spoluvlastnícke práva žalobcov. Realizovaná prístavba v celom
rozsahu reflektuje dlhoročný (40 a viac ročný) skutočný spôsob užívania „spoločných“ pozemkov.
Táto prístavba žiadnym spôsobom nezasahuje do spôsobu, resp. rozsahu užívania nehnuteľností
ostatnými spoluvlastníkmi. Žalobcovia sa domáhajú odstránenia stavby napriek tomu, že svoj súhlas
žalovaným pred realizáciou udelili, takéto konanie považovali žalovaní za konanie v rozpore s dobrými

mravmi a zjavné zneužitie práva. Je zavádzajúce tvrdenie žalobcov o vylúčení ostatných podielových
spoluvlastníkov z možnosti spoločný pozemok užívať. V rámci viac ako 40-ročnej zaužívanej praxe má
každý podielový spoluvlastník vyčlenenú svoju časť pozemku, ktorú nerušene užíva a má ju oplotenú.

3. Súd sa v prvom rade zaoberal otázkou, či rozhodnutie o nároku žalobcov patrí do právomoci súdu

alebo do kompetencie stavebného úradu. Mesto Nitra ako príslušný stavebný úrad rozhodnutím č. SP
12247/2016-026-Ing. Tr zo dňa 08.03.2019 žalobcov vo veci ich nesúhlasu s umiestnením prístavby k
bytovému domu s. č. XXXX na ulici B. C. odkázalo na súd a konanie o dodatočnom povolení tejto stavby
prerušilo. Vzhľadom na povahu prejednávanej veci a tiež vzhľadom na rozhodnutie stavebného úradu,
z ktorého je zrejmé, že sporný stav v stavebnom konaní odstránený nebol, dospel súd k záveru, že v

danom prípade je právomoc súdu daná.

4. Súd žalobu považoval za podanú dôvodne, pretože žalobcom ako vlastníkom bytov nachádzajúcich
sa v bytovom dome na ulici B. C. v Nitre, s. č. 1051 (kat. úz. D.) je potrebné poskytnúť ochranu ich
vlastníckeho práva. Bolo preukázané, že žalovaní postavili stavbu, ktorá vlastnícke právo žalobcov

obmedzuje, pretože im zabraňuje vo výhľade, zhoršuje kvalitu ich bývania a celkom im znemožňuje
realizovať výstavbu tzv. francúzskeho okna, o ktoré mali žalobcovia záujem. Realizovať tzv. francúzske
okno by bolo možné len za predpokladu, že dôjde k zníženiu sklonu strechy prístavby, čo strany sporu
aj zamýšľali vykonať a za týmto účelom dňa 01.10.2021 uzavreli mimosúdnu dohodu. Žalovaní však
napriek ich prísľubu vykonať zníženie sklonu strechy prístavby v zmysle znaleckého posudku v lehote do

01.06.2022, ani nezačali realizovať. Žalovaní spornú prístavbu postavili bez stavebného povolenia a bez
súhlasu žalobcov. Žalobcovia síce ešte pred začatím realizácie tejto stavby podpísali písomný súhlas,
z vykonaného dokazovania však vyplynulo, že žalobcovia v čase podpisu tohto súhlasu projektovú
dokumentáciu ani nemali k dispozícii, žalovaný 1/ im ukázal len jednoduchý náčrt a ubezpečil ich oparametroch prístavby, ktoré napokon pri jej realizácii ani nedodržal a vyhotovená prístavba nebola
v súlade ani s projektovou dokumentáciou predloženou stavebnému úradu. Projektovú dokumentáciu
predloženústavebnémuúradudokoncavyhotovilaináosobaakosauvádzavpredmetnomsúhlase(tuje

uvedené C. I.). Zo znaleckého posudku Ing. Petra Mesároša vyplynulo, že rozdiely medzi stavbou, ktorá
je reálne postavená a stavbou zakreslenou v projektovej dokumentácii, nie sú zanedbateľné (rozdiel
medzivýškouprístavbyaúrovňoupodlahyžalobcov0,47m,väčšísklonstrechynamiesto3°je9°,terasa
pri prístavbe v projektovej dokumentácii nie je zakreslená vôbec). Bolo pritom preukázané, že žalobcovia
postup výstavby od začiatku namietali, opakovane stavebnému úradu doručovali pripomienky a

sťažnosti, žalovaný 1/ bol stavebným úradom vyzývaný na predloženie potrebných dokladov, ktoré
stavebnému úradu nedoručil a aj napriek tomu, že stavebné povolenie nemal, stavbu dokončil. Žalovaní
v súčasnosti stavbu užívajú aj napriek tomu, že nie je skolaudovaná. Takémuto konaniu žalovaných nie
je možné poskytnúť ochranu.

5. Z dokazovania vykonaného v tomto konaní vyplynula aj tá skutočnosť, že žalovaní pred samotnou

realizáciou prístavby túto riadne neprerokovali na schôdzi vlastníkov bytov, pričom už z povahy
samotnej prístavby je zrejmé, že ide o podstatnú zmenu na bytovom dome. Žalobcovia pred
samotným začatím stavby trvali na vysporiadaní podielového spoluvlastníctva k priľahlým pozemkom. K
argumentu žalobcov, že nemajú prístup k šachte kanalizačného zberača súd uviedol, že tento argument
nepovažovalprirozhodovanízapodstatný.Súdtiežnemalpreukázané,žežalobcoviabyboliobmedzení

v prístupe na priľahlé pozemky, resp. sporná prístavba by zasiahla do ich spoluvlastníckych práv k
nim. Z výpovedí žalovaného 1/ ako aj svedka G. H. však vyplynulo, že medzi jednotlivými podielovými
spoluvlastníkmi existujú dohody, na základe ktorých podieloví spoluvlastníci užívajú vyčlenený pás
pozemku, pričom prístavba žalovaných sa nachádza práve na pozemku, ktorý by mali na základe
takýchto (ústnych) dohôd ako aj dlhodobo zaužívaného stavu užívať.

6. Súd sa zamýšľal aj nad účelnosťou odstraňovania prístavby, ktorá prakticky tvorí súčasť bytu
žalovaných a prihliadal aj na skutočnosť, že žalovaným v súvislosti s odstraňovaním prístavby vznikne
hospodárska strata spočívajúca v nákladoch, ktoré budú musieť na odstránenie prístavby vynaložiť.
Napriektomu,žepresnénákladynebolivyčíslené,užzpovahyvecivyplýva,žetietoniesúzanedbateľné

a žalovaným nepochybne v súvislosti s odstraňovaním prístavby významná hospodárska strata vznikne.
Ani tieto okolnosti však nemôžu vyvážiť nedostatok dobrej viery žalovaných pri realizácii stavby. Tí
si museli byť vedomí toho, že v čase realizácie prístavby nemali právoplatné stavebné povolenie,
čo znamená, že neboli oprávnení stavbu uskutočniť, napriek tomu ju však uskutočnili a dokonca vo
väčšom rozsahu ako v plánovanej projektovej dokumentácii. V tejto súvislosti je irelevantné, či žalovaní

potrebovali súrne riešiť bytovú otázku. K námietke žalovaných ohľadom možného narušenia statiky
bytového domu pri odstraňovaní prístavby súd uviedol, že sporná prístavba nebola súčasťou pôvodnej
stavby, ale bola k nej pristavaná dodatočne. Pôvodná stavba bola spôsobilá stáť aj bez tejto prístavby.

7. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa pomeru úspechu v zmysle § 255 ods. 1, § 262 ods. 2

CSP a úspešným žalobcom priznal voči žalovaným náhradu trov konania v plnom rozsahu.

8. O trovách štátu rozhodol súd prvej inštancie uznesením č. k. 19C/25/2019-415 zo dňa 09.01.2023
tak, že štátu priznal voči žalovaným 1/ a 2/ nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % s odkazom
na ustanovenie § 225 ods. 1, 2, § 234 ods. 1, 2 a § 255 ods. 1 CSP. V odôvodnení rozhodnutia uviedol,

že v priebehu konania nariadil znalecké dokazovanie. Strany boli uznesením č. k. 19C/25/2019-213 zo
dňa 06.10.2020 zaviazaní na úhradu preddavkov na vypracovanie znaleckého posudku, a to každý vo
výške 350 eur. Uznesením č. k. 19C/25/2019-292 zo dňa 07.07.2021 bolo znalcovi priznané znalečné
vo výške 664 eur, ktoré bolo v časti 350 eur čerpané z preddavku zloženého žalobcami a zvyšok
v sume 314 eur bol uhradený z rozpočtových prostriedkov súdu, čím vznikli štátu trovy konania vo

výške 314 eur. Žalobcovia boli v konaní úspešní, zatiaľ čo žalovaní žiadny materiálne merateľný úspech
nedosiahli, preto súd priznal štátu voči žalovaným náhradu trov konania v plnom rozsahu (100 %) s tým,
že trovy štátu budú po právoplatnosti tohto uznesenia uhradené z preddavku zloženého žalovanými vo
výške 350 eur, ktorý sa nachádza na účte súdu pod položkou D14 1627/2020. Proti tomuto uzneseniu
podali v zákonnej lehote odvolanie žalovaní. Odvolací súd uznesením č. k. 12Co/42/2023-466 zo dňa

27.03.2024 uznesenie súdu prvej inštancie č. k. 19C/25/2019-415 zo dňa 09.01.2023 o trovách štátu
zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, a to vydanie dopĺňacieho
rozsudku, ktorým súd opätovne rozhodne o trovách štátu. Súd prvej inštancie rozhodol o trovách štátu
dopĺňacím rozsudkom č. k. 19C/25/2019-477 zo dňa 06.05.2024 tak, že štátu priznal voči žalovaným 1/a 2/ nárok na náhradu trov konania vo výške 314 eur tak, že tieto budú uhradené z preddavku zloženého
žalovanými evidovaného pod položkou D14 1627/2020 a žalovaným 1/ a 2/ vrátil zvyšok preddavku na
trovy dokazovania v sume 36 eur, zaplateného dňa 29.10.2020, vedeného pod položkou registra D14

1627/2020. Dopĺňací rozsudok odôvodnil s odkazom na čl. 4 ods. 1, 2 a ust. § 225 ods. 1, 2, § 258 ods. 1,
2, § 259 CSP. O náhrade trov štátu súd rozhodol tak, že na ich náhradu zaviazal procesne neúspešných
žalovaných s tým, že trovy štátu budú po právoplatnosti tohto uznesenia uhradené z preddavku vo výške
350 eur zloženého žalovanými dňa 29.10.2020, ktorý sa nachádza na účte súdu pod položkou D14
1627/2020 a zvyšok im bude vrátený.

9. Proti rozsudku súdu prvej inštancie č. k. 19C/25/2019-385 zo dňa 19.10.2022 podali v zákonnej lehote
odvolanie žalovaní navrhujúc napadnutý rozsudok zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie
konanie a rozhodnutie. Podané odvolanie odôvodnili s odkazom na § 365 ods. 1 písm. a), e), f), h)
CSP. Mali za to, že súd nesprávne vyhodnotil skutkové a právne špecifiká daného prípadu a súčasne
sa v celom rozsahu odklonil od základov práva, ktoré okrem definovania právnych noriem vyplýva a

dbá na základy morálky a spravodlivosti. Súd vyčerpávajúcim spôsobom opísal obsah súdneho spisu a
predložených listín, avšak samotné skutkové a právne posúdenie veci je nepreskúmateľné bez hlbšieho
rácia a logiky vzájomných súvislostí, preto rozhodnutie súdu v znení jeho odôvodnenia nepovažovali
za zákonné a preskúmateľné. V rámci súdneho konania bolo celkom nesporne preukázané, že strany
sporu sú susedia s hrubo rozvrátenými susedskými vzťahmi. Tento spor nikdy nebol a nebude o

samotnej prístavbe, ale výlučne o priekoch. Z obsahu spisu vyplýva, že rovnako aj žalobcovia si so
súhlasom ostatných vlastníkov vybudovali prístavbu k svojej bytovej jednotke. Žalobcovia svoj súhlas
s prístavbou žalovaným udelili, oboznámili sa s projektovou dokumentáciou, tento súhlas následne až
počasvýstavbyodvolalipodrôznymipodmienkami,ato:pochôdznastrechaprístavby(tedavybudovanie
terasy zdarma v prospech žalobcov), rozdelenie pozemku okolo bytového domu napriek tomu, že ide

o priľahlý pozemok bytového domu, bez možnosti reálneho rozdelenia, pričom každý spoluvlastník
má spoluvlastnícky podiel. Spôsob využitia bol pred viac ako 40-timi rokmi určený vlastníkmi, čo bolo
potvrdené v rámci súdneho konania. Následne závesný bezbariérový balkón s rovinou podlahy bytovej
jednotky žalobcu. Samotné konanie žalobcov ako podielových spoluvlastníkov je doslova zneužitím
práva hraničiacim s vydieraním žalovaných v postavení, do ktorého sa dostali svojou naivnou dôverou

voči žalobcom. Neoprávnená prístavba žiadnym reálnym spôsobom nezasahuje do vlastníckych a
užívacích práv žalobcu alebo do jeho užívacieho komfortu, pretože ako bolo výsluchom dlhoročného
chovateľa pána H. v konaní preukázané ohľadom holubieho trusu na prístavbe, holuby sa na tomto
mieste nikdy nezdržiavali, pretože nemajú na to dôvod, s výnimkou, ak by ich niekto účelovo prikrmoval.
Argumentácia zníženej kvality výhľadu z okna je tvrdením ad absurdum, pretože pri výhľade z okna je

terasa na „úrovni podlahy“. Zdôraznili, že odstránením prístavby nedôjde žiadnym spôsobom k zlepšeniu
právneho či skutkového postavenia žalobcov v kontexte oprávnenia užívať „zastavaný“ pozemok, či
stavbu v mieste prístavby. Pri vybudovaní balkóna ide o hypotetickú otázku, pretože jeho realizácia
závisí od schválenia „ostatných“ vlastníkov v bytovom dome, a vzhľadom na medziľudské vzťahy
k tomu celkom nesporne nedôjde. Preto argumentácia, že realizáciou prístavby prišlo k znemožneniu

vybudovania balkóna žalobcom, nie je na mieste a je právne irelevantná. Sami žalobcovia boli zaťažení
dôkazným bremenom a boli povinní preukázať, že protiprávnosť ich (žalovaných) konania nadobudla
takú intenzitu v rozpore s ustanoveniami zákona a dobrých mravov, že takéto porušenie zákona musí
ustúpiť ústavnému princípu zakotvenému v čl. 20. ods. 1 Ústavy SR, že každý má právo vlastniť majetok.
Vlastnícke právo všetkých vlastníkov má rovnaký zákonný obsah a ochranu. Podľa § 126 Občianskeho

zákonníka sa môže fyzická alebo právnická osoba domáhať žaloby na vydanie veci, zapieracej žaloby,
žaloby na zdržanie sa neoprávnených zásahov do vlastníckeho práva, určovacej žaloby, nie však žaloby
na odstránenie stavby. Mali za to, že súd konal v hrubom rozpore s ustanoveniami zákona, pričom sám
a nezákonne si priznal právomoci, ktoré zákonodarca delegoval na iný štátny orgán - stavebný úrad.
V zmysle príslušných ustanovení zákona je orgánom oprávneným nariadiť odstránenie stavby výlučne

stavebný úrad v súlade s § 88 a nasl. Stavebného zákona, nie však prvoinštančný súd. Rovnako uviedli,
že rozhodnutie o odstránení stavby v lehote 60 dní je nevykonateľné s ohľadom na nevyhnutný rozsah
prác, zimné obdobie a s tým spojenú nemožnosť výkonu potrebných stavebných prác. Súd odmietol
vykonať znalecké dokazovanie, či je vôbec takéto odstránenie prístavby staticky možné, resp. aktuálne,
vzhľadom na vek stavby, teda či samotný petit rozsudku je alebo nie je vykonateľný. Žalobca neuniesol

dôkazné bremeno, keď nekonkretizoval a najmä nepreukázal reálny zásah do svojich vlastníckych práv.
Záverom žiadali, aby odvolací súd okrem formalistického výkladu ustanovení zákona uvážil aj nastolenie
primeranejmieryspravodlivostimedzistranamivkontexteochranyavýkonuichvlastníckychpráv.Pokiaľby žalobcovia spočiatku nezačali konať vypočítavo a zištne v rozpore s dobrými mravmi, potom by ich
konanie nebolo v rozpore so zákonom a samotný spor o merite veci by nikdy nevznikol.

10. Žalobcovia vo vyjadrení k odvolaniu smerujúcemu proti rozsudku navrhli napadnutý rozsudok
ako vecne správny potvrdiť. Mali za to, že odvolateľom vymedzené odvolacie dôvody sú nedôvodné.
Právomoc súdu rozhodovať o odstránení stavby je daná, a to aj s poukazom na § 135c Občianskeho
zákonníka. Je potrebné rozlišovať medzi neoprávnenou stavbou, ktorú riešia súdy v zmysle svojej
právomoci, a nepovolenou stavbou, ktorú riešia stavebné úrady. Zdôraznili, že stranami sporu bola

uzatvorená mimosúdna dohoda, ktorá by po znížení sklonu strechy prístavby umožnila realizovať
stavbu francúzskeho okna, no žalovaní túto dohodu nerešpektovali. V čase súhlasu s prístavbou nemali
k dispozícii projektovú dokumentáciu a odsúhlasili len jednoduchý náčrt, ktorého parametre žalovaní
absolútne nedodržali. Rovnako mali byť pred začatím stavby vysporiadané priľahlé pozemky. Pokiaľ ide
o dobré mravy, tak sú to práve žalovaní, ktorí tieto už opakovane porušili, a to pri nedodržaní náčrtu pri
výstavbe a porušení mimosúdnej dohody. Nie je pravdou, že by holubí trus na prístavbe bol výsledkom

účelového prikrmovania. Zníženie svetelnosti bolo dokazovaním preukázané, pričom táto skutočnosť
vyplýva zo strany 21 znaleckého posudku. Lehota 60 dní je podľa žalobcov primeraná.

11. K vyjadreniu žalobcov sa vyjadrili žalovaní uvádzajúc, že prepätý právny formalizmus, na ktorý
apelujú žalobcovia rozhodne nikdy nemal a nemá slúžiť na upieranie ústavného práva žalovaných

na súdnu ochranu a nastolenie spravodlivosti s poukazom na prirodzené právo. Zotrvali na všetkých
svojich vyjadreniach ako aj odvolacích dôvodoch a mali za to, že odvolanie je podané zo zákonných
dôvodov a je nevyhnutné ochrániť ústavné právo na nedotknuteľnosť obydlia a ochranu majetku.
Predmetná prístavba bola a je realizovaná výlučne na časti spoločnej nehnuteľnosti, ktorú desiatky rokov
užívali výlučne oni (žalovaní), vrátane ich právnych predchodcov. Túto časť nehnuteľnosti žalobcovia

nikdy neužívali. Rovnako tak oni neužívajú žalobcami ohradenú, pre iných vlastníkov neprístupnú časť
spoločnej nehnuteľnosti. Samotné rozhodnutie o odstránení stavby považujú za rozhodnutie „ultima
ratio“. Rozhodnutiu by malo predchádzať dôsledné a najmä spravodlivé posúdenie skutkového a
právneho stavu veci. Súd v tomto prípade vyniesol ultimátny rozsudok „smrti“ nad prístavbou, avšak
na strane druhej nedošlo a ani nedôjde k zlepšeniu resp. ochrane reálnych práv žalobcov. Samotné

rozhodnutie vo veci má jediný výsledok, a to ešte väčší rozklad susedských vzťahov a prehlbovanie
subjektívneho marazmu a nedôveru žalovaných v spravodlivosť. Je nesporné, že takýmto rozsudkom
nedôjde doslova k žiadnemu zlepšeniu právneho či skutkového postavenia žalobcov. Samotná žaloba
je účelovým zneužitím práva, apelovaním na prepätý formalizmus s jediným výsledkom poškodiť
žalovaných (majetkovo a nemajetkovo).

12. K vyjadreniu žalovaných sa vyjadrili žalobcovia uvádzajúc, že skutočnosť, že trvajú na dodržiavaní
právnych predpisov, či už hmotnoprávnych alebo procesnoprávnych, nemožno považovať za právny
formalizmus. Súd pri rozhodovaní danej veci nepostupoval svojvoľne a v rozpore so všeobecnou
spravodlivosťou, ale len v zmysle zákonných možností. Žalovaní výlučne neužívali spoločný pozemok

desiatky rokov, pretože až v roku 2014 mesto predalo spoločné pozemky vlastníkom bytov. V konaní
bolo preukázané, že sa im zvýši svetelnosť bytu tým, že dôjde k odstráneniu čiernej stavby žalovaných,
ktorá zasahuje do ich bývania. V prípade odstránenia stavby budú môcť realizovať stavebné úpravy
za účelom vybudovania francúzskeho okna. Nie je pravdou tvrdenie žalovaného, že holuby na strechu
nesadajú z dôvodu nekŕmenia ich žalobcami. Tieto nesadajú na strechu z dôvodu obavy pána H., že by

sa mohli nakaziť vtáčou chrípkou, preto ich na strechu nepúšťa.

13. K vyjadreniu žalobcov žalovaní uviedli, že žalobcovia sa správajú teritoriálne, prístavbu nepovolili len
zozištnýchdôvodov.Malizato,žeprepätýmformalizmomazjavnýmzneužitímprávažalobcovnemožno
zasahovať do ich ústavného práva vlastniť majetok a do ich práva na nedotknuteľnosť obydlia. Prístavba

bola postavená výlučne na pozemku, ktorý vždy užívali výlučne oni (žalovaní). Prístavbu zrealizovali
pred vydaním rozhodnutia príslušného úradu, mali však k tomu zákonné predpoklady. Pokiaľ by nedošlo
k účelovému späťvzatiu súhlasu, prístavba by bola postavená v súlade so zákonom, bez zásahu do
iných práv.

14. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 34 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku,
ďalej len „CSP“) viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379, § 380 CSP) ako aj skutkovým stavom
tak, ako ho zistil súd prvej inštancie (§ 383 CSP), prejednal vec na odvolacom pojednávaní (§ 385 ods.1 CSP), na ktorom v súlade s § 384 ods. 1 CSP zopakoval dôkazy v potrebnom rozsahu a po prejednaní
veci prijal záver, že rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné podľa § 388 CSP zmeniť.

15. Na pojednávaní pred odvolacím súdom žalovaní zotrvali na podanom odvolaní. Namietali aktívnu
vecnú legitimáciu žalobcov, ktorí nemohli ako vlastníci podať žalobu bez toho, aby sa uskutočnila
schôdza vlastníkov bytov, ktorej predmetom by bolo hlasovanie ohľadom prístavby bytového domu.
Pred odvolacím súdom rezonovala najmä potreba výstavby francúzskeho okna žalobcu 1/ a za tým
účelom aj zníženie strechy prístavby na úroveň podlahy žalobcov. Žalobcovia uviedli, že znalecký

posudok č. 29/2021 nebol žiadnou zo strán nenamietaný. Z tohto posudku pritom vyplýva, že bez
zásahu do prístavby sa dá prístrešok znížiť o 47 cm. Žalovaný 1/ uviedol, že francúzske okno si
mohli žalobcovia vybudovať aj v minulosti, no neurobili tak. Nerozumie, prečo začali s požiadavkou
francúzskeho okna, až keď videli ich prístavbu. Za aktuálnej situácie by mohlo vzniknúť francúzske okno
vo výške 2 m. Žalobcovia na druhej strane tvrdili, že žalovaní vedeli o ich požiadavke na vybudovanie
francúzskeho okna. Až v okamihu, keď videli, že prístavba sa vytiahla do vyššej výšky, vedeli, že

realizácia francúzskeho okna nebude možná. Napriek tomu, že žalovaní vedeli o potrebe stavebného
povolenia, pokračovali v budovaní prístavby.

16. Z dokazovania zopakovaného odvolacím súdom na pojednávaní nariadenom na deň 15.10.2024 mal
odvolací súd za preukázané, že žalobcovia sa podanou žalobou domáhali odstránenia neoprávnenej

stavby - prístavby s terasou postavenej na spoločnom pozemku parc. č. 409/3 a č. 409/4 zapísanej
Okresným úradom Nitra katastrálny odbor na LV číslo XXXX, pre katastrálne územie D., a to do 60 dní
odo dňa nadobudnutia právoplatnosti tohto rozhodnutia. Súd prvej inštancie po vykonaní dokazovania
dospelkzáveruodôvodnostipodanejžaloby,pretorozsudkomč.k.19C/25/2019-385zodňa19.10.2022
žalobe vyhovel v plnom rozsahu a rozhodol o trovách strán sporu. Následne vydal dopĺňacie uznesenie

č. k. 19C/25/2019-415 zo dňa 09.01.2023, ktorým priznal štátu voči žalovaným 1/ a 2/ nárok na náhradu
trov konania v rozsahu 100 %. Proti obom súdnym rozhodnutiam podali žalovaní 1/ a 2/ v zákonnej
lehote odvolanie. Po predložení veci odvolaciemu súdu bolo uznesením č. k. 12Co/42/2023-466 zo
dňa 27.03.2024 dopĺňacie uznesenie súdu prvej inštancie zrušené a vec bola vrátená súdu prvej
inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Súd prvej inštancie rozhodol dopĺňacím rozsudkom č. k.

19C/25/2019-477 zo dňa 06.05.2024 tak, že štátu priznal voči žalovaným 1/ a 2/ nárok na náhradu trov
konania vo výške 314 eur tak, že tieto budú uhradené z preddavku zloženého žalovanými evidovaného
pod položkou D14 1627/2020 a žalovaným 1/ a 2/ vrátil zvyšok preddavku na trovy dokazovania v sume
36 eur, zaplateného dňa 29.10.2020, vedeného pod položkou registra D14 1627/2020. Proti tomuto
rozhodnutiu súdu osobitné odvolanie podané nebolo.

17.Podľa§3ods.1Občianskehozákonníkavýkonprávapovinnostívyplývajúcichzobčianskoprávnych
vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť
v rozpore s dobrými mravmi.

18. Podľa § 119 ods. 2 Občianskeho zákonníka nehnuteľnosťami sú pozemky a stavby spojené so
zemou pevným základom.

19. Podľa § 123 Občianskeho zákonníka vlastník je v medziach zákona oprávnený predmet svojho
vlastníctva držať, užívať, požívať jeho plody a úžitky a nakladať s ním.

20. Podľa § 126 ods. 1 Občianskeho zákonníka vlastník má právo na ochranu proti tomu, kto do jeho
vlastníckeho práva neoprávnene zasahuje; najmä sa môže domáhať vydania veci od toho, kto mu ju
neprávom zadržuje.

21. Podľa § 139 ods. 1 Občianskeho zákonníka z právnych úkonov týkajúcich sa spoločnej veci sú
oprávnení a povinní všetci spoluvlastníci spoločne a nerozdielne.

22. Podľa § 139 ods. 2 Občianskeho zákonníka o hospodárení so spoločnou vecou rozhodujú
spoluvlastníci väčšinou počítanou podľa veľkosti podielov. Pri rovnosti hlasov, alebo ak sa väčšina alebo

dohoda nedosiahne, rozhodne na návrh ktoréhokoľvek spoluvlastníka súd.

23. Vzhľadom na žalovanými namietanú aktívnu vecnú legitimáciu žalobcov sa odvolací súd zaoberal
prioritne otázkou danosti aktívnej vecnej legitimácie. Žalovaní namietali aktívnu vecnú legitimáciužalobcov z dôvodu, že o prístavbe sa neuskutočnilo hlasovanie na schôdzi vlastníkov bytov. S týmto
názorom sa odvolací súd nestotožnil. Ustanovenie § 14a ods. 8 zákona č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve
bytov a nebytových priestorov umožňuje prehlasovanému vlastníkovi bytu alebo nebytového priestoru

v dome obrátiť sa do 30 dní od oznámenia výsledku hlasovania na súd, aby vo veci rozhodol, inak
jeho právo zaniká. Uvedené ustanovenie však rieši len situáciu, keď sa uskutočnila schôdza vlastníkov
bytov, na ktorej vlastníci prijali rozhodnutie. V prípade, že prehlasovaný vlastník nesúhlasí s rozhodnutím
prijatým na schôdzi vlastníkov, môže sa obrátiť na súd. Zákon však nevylučuje žiadnemu z vlastníkov
bytov obrátiť sa so žalobou na súd, ak je do jeho vlastníckeho práva neoprávnene zasahované, a to bez

ohľadu na to, či sa o danom probléme hlasovalo na schôdzi vlastníkov bytov. V danom prípade vlastníci
bytov nehlasovali ani pred výstavbou spornej prístavby. Takýto výklad zákona by fakticky znemožnil
žalobcom domáhať sa ich práv, keďže sa žiadne hlasovanie neuskutočnilo a neexistovali tak žiadni
prehlasovaní vlastníci, ktorým by zákon umožnil obrátiť sa na súd podľa § 14a ods. 8 zákona č. 182/1993
Z. z.

24. Ďalej sa odvolací súd zaoberal námietkou žalovaných ohľadom danosti právomoci civilného
súdu rozhodnúť v predmetnom spore. Právomoc sa všeobecne posudzuje ako oprávnenie určitého
štátneho orgánu riešiť otázky, ktoré sú zákonom zverené do jeho kompetencie. Civilný sporový
poriadok vymedzuje právomoc súdov v ustanovení § 3, kde určuje, že súdy prejednávajú a rozhodujú
súkromnoprávne spory a iné súkromnoprávne veci, ak ich podľa zákona neprejednávajú a nerozhodujú

iné orgány. Pre vyriešenie otázky, či tá-ktorá vec patrí do právomoci súdu v zmysle uvedených
ustanovení, je nevyhnutné predovšetkým zistiť, z ktorého právneho vzťahu žalobca vyvodzuje žalobou
uplatnený nárok (predmet súdneho konania), tento vzťah dôsledne analyzovať a následne po právnej
stránke správne vyhodnotiť a posúdiť. Žalobcovia sa podanou žalobou domáhali odstránenia stavby –
prístavby s terasou, ktorú žalovaní postavili bez súhlasu ostatných spoluvlastníkov na pozemku parc. č.

409/3 a č. 409/4, kat. úz. D., ktorý patrí do podielového spoluvlastníctva žalobcov, žalovaných a pána G.
H.. Ako rozhodujúce skutočnosti uviedli, že podanou žalobou sa domáhajú ochrany svojho vlastníckeho
práva, do ktorého žalovaní zasiahli vybudovaním nepovolenej stavby tým, že bez povolenia stavebného
úradu, napriek ich námietkam a sťažnostiam, postavili uvedenú prístavbu. V žalobe je teda tvrdený vzťah
vyplývajúci z hmotného práva medzi žalobcami ako spoluvlastníkmi pozemku, na ktorom je nepovolená

stavba postavená, a vlastníkmi bytov č. 28 a č. 24 v dotknutom rodinnom dome, a žalovanými ako
stavebníkmi a vlastníkmi nepovolenej stavby – prístavby a súčasne spoluvlastníkmi pozemku, na ktorom
je táto stavba postavená. Takto skutkovo vymedzená žaloba nepochybne vyplýva z občianskoprávneho
(majetkového) vzťahu medzi fyzickými osobami upraveného Občianskym zákonníkom. Žalobcovia
sa nedomáhajú výlučne ochrany proti porušeniu stavebných predpisov, ale ochrany proti trvajúcemu

zásahu do ich vlastníckych práv, a teda ide o súkromnoprávny spor, ktorý v zmysle § 3 CSP
prejednávajú a rozhodujú civilné súdy. Odvolací súd nevylučuje, že v zmysle ustanovenia § 88 a
nasl. Stavebného zákona je orgánom oprávneným nariadiť odstránenie stavby stavebný úrad, avšak
právomoc stavebného úradu nariadiť odstránenie stavby nevylučuje existenciu právomoci civilného
súdu rozhodnúť o žalobcami podanej žalobe. Navyše samotný stavebný úrad strany sporu v súlade

s ustanovením § 137 stavebného zákona odkázal na podanie žaloby na civilný súd a správne konanie
do rozhodnutia tohto súdu prerušil.

25. V súvislosti s otázkou právomoci súdu rozhodovať predmetný spor sa odvolací súd riadil
ustálenou rozhodovacou praxou najvyšších slovenských, ale i českých súdnych autorít. V zmysle §

137 Stavebného zákona sa aj v konaniach podľa stavebného zákona môžu vyskytnúť občianskoprávne
námietky týkajúce sa vlastníckych a užívacích práv k pozemkom a stavbám. V konaní podľa Stavebného
zákona možno uplatniť všetky námietky vychádzajúce z vlastníckych práv k pozemkom a stavbám, teda
aj námietky týkajúce sa zásahov do vlastníckych a užívacích práv. O námietkach, ktoré vyplývajú z
vlastníckych alebo iných práv k pozemkom a stavbám musí stavebný úrad rozhodnúť sám v prípade,

že riešenie je v jeho pôsobnosti (uznesenia NS ČR sp. zn. 22Cdo/1902/2001 z 19.03.2002, sp.
zn. 22Cdo/410/2005 z 26.05.2005, sp. zn. 22Cdo/572/2003 z 08.04.2003, sp. zn. 2Cdo/2929/1999 z
22.10.2001, sp. zn. 22Cdo/1902/2001 z 19.03.2002). V prípade námietok uplatnených v stavebnom
konaní môže stavebný úrad účastníka odkázať na súd len s takou námietkou, ktorej riešenie presahuje
rozsah jeho pôsobnosti, príp. rozsah pôsobnosti spolupôsobiacich orgánov štátnej správy. V každom

prípade musí stavebný úrad dôsledne vyhodnotiť charakter námietok účastníkov stavebného/územného
konania, teda či ide skutočne o občianskoprávne námietky alebo námietky územno-technického alebo
stavebno-technického charakteru.26. Odvolací súd má za to, že posúdenie vznesených námietok žalobcov presahuje právomoc
príslušného stavebného úradu, ktorý rozhoduje o odstránení stavby, pretože nejde o námietky územno-
technického alebo stavebno-technického charakteru, ale o námietky existujúcich a trvajúcich zásahov

do vlastníckych a užívacích práv žalobcov ako vlastníkov bytov č. 28 a 24 v dotknutom bytovom dome
a ako spoluvlastníkov pozemku, na ktorom je nepovolená stavba postavená. V platnej judikatúre je
ustálený názor, že pokiaľ ide o zásahy do vlastníckeho práva, ktoré nastali a trvajú, a teda ide o ochranu
proti existujúcemu zásahu do práva, rozhodovanie o námietkach vychádzajúcich z vlastníckych
práv k pozemkom a stavbám patrí do právomoci súdu. Opačne by tomu bolo v prípade budúcich

(očakávaných) zásahov do vlastníckych práv, proti ktorým sa ochrany možno domáhať v konaní
podľa Stavebného zákona (pozri rozhodnutie NS ČR sp. zn. 22Cdo/504/2005 zo dňa 18.04.2005,
sp. zn. 22Cdo/572/2003 zo dňa 08.04.2003, sp. zn. 30Cdo/2076/2003, rozhodnutie KS TT sp. zn.
25Co/56/218 zo dňa 26.03.2019, sp. zn. 11Co/230/2018 zo dňa 02.09.2019). V prejednávanej veci
nesporne ide o tvrdené zásahy do vlastníckych a užívacích práv žalobcov v dôsledku vystavania
nepovolenej stavby, pričom tieto zásahy trvajú a existujú aj v súčasnosti. Žalobcovia sa domáhajú

ochrany svojho vlastníckeho práva v súlade s ustanovením § 126 Občianskeho zákonníka, a preto je
daná právomoc súdu o nich rozhodnúť. Ustanovenie § 135c Občianskeho zákonníka tiež umožňuje
domáhať sa odstránenia stavby, avšak len tej, ktorá je postavená na cudzom pozemku bez oprávnenia,
čiže neoprávnenej stavby. V prejednávanej veci ide o žalobu na odstránenie stavby, ktorá však nie je
postavená na cudzom pozemku, preto nie je stavbou neoprávnenou, ale je postavená na pozemku,

ktorého stavebník je podielovým spoluvlastníkom.

27. Po ustálení právomoci súdu rozhodovať predmetný spor sa odvolací súd ďalej zaoberal námietkou
právneho posúdenia tohto sporu, keďže žalovaní v odvolaní namietali, že podľa § 126 Občianskeho
zákonníka, ktorý na daný spor aplikoval súd prvej inštancie, sa možno domáhať žaloby na vydanie

veci, zapieracej žaloby, žaloby na zdržanie sa neoprávnených zásahov do vlastníckeho práva,
určovacej žaloby, nie však žaloby na odstránenie stavby. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje
na samotné znenie ustanovenia § 126 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého vlastník má právo na
ochranu proti tomu, kto do jeho vlastníckeho práva neoprávnene zasahuje; najmä sa môže domáhať
vydania veci od toho, kto mu ju neprávom zadržuje. Zo znenia tohto ustanovenia možno vymedziť

rozlišovanie dvoch základných druhov vlastníckych žalôb, a to rei vindicatio (žaloba o vydanie veci)
a actio negatoria (zapieracia žaloba, resp. žaloba o zdržanie sa zásahov). Z použitia slovného
spojenia „najmä“ vyplýva, že výpočet žalôb na ochranu vlastníckeho práva v zmysle § 126 Občianskeho
zákonníka nie je ohraničený, ale na ochranu vlastníckeho práva môžu slúžiť aj iné žaloby, ktoré
zákon výslovne neuvádza. Z dôvodu, že § 126 Občianskeho zákonníka uvádza len demonštratívny

(príkladný) výpočet druhov žalôb na ochranu vlastníckeho práva, zákon pripúšťa aj iný druh žaloby na
jeho ochranu, a teda aj podanie žaloby o odstránenie stavby, pokiaľ sa nemožno domáhať odstránenia
stavby podľa § 135c Občianskeho zákonníka. V predmetnom spore ustanovenie § 135c Občianskeho
zákonníka nie je možné aplikovať, pretože sa vzťahuje na ochranu vlastníckych práv pri neoprávnených
stavbách, teda stavbách postavených na cudzom pozemku. Je potrebné rozlišovať medzi označením

neoprávnená a nepovolená stavba. V prípade neoprávnenej stavby ide o stavbu postavenú na pozemku,
ku ktorému stavebník nemá žiadne vlastnícke, či užívacie práva, a v prípade nepovolenej stavby ide
o stavbu, ktorá nie je postavená na cudzom pozemku, ale na ktorú nebolo v stavebnom konaní vydané
povolenie podľa stavebnoprávnych predpisov. V danom prípade prístavby postavenej na pozemku, ktorý
je v podielovom spoluvlastníctve žalobcov, žalovaných a pána H., ide o nepovolenú stavbu, avšak nie o

stavbu neoprávnenú. Žalobcovia sa teda môžu žalobou podľa § 126 Občianskeho zákonníka domáhať
odstránenia závadného stavu, ktorý bol neoprávneným zásahom spôsobený, a to aj prostredníctvom
žaloby o odstránenie stavby. Námietka žalovaných preto nie je dôvodná.

28. Žalovaní v podanom odvolaní namietali, že súd vo veci rozhodol formalistickým výkladom právnych

noriem bez zohľadnenia samotnej spravodlivosti pri rozhodovaní. Uvedená námietka žalovaných bola
východisková pri prejednávaní tohto sporu, keď sa odvolací súd pri rozhodovaní pridŕžal prizmy úlohy
súdu v podmienkach materiálneho právneho štátu, ktorou je vždy nájsť zákonné riešenie v súlade
so všeobecnou ideou spravodlivosti, resp. v súlade s prirodzeno-právnymi princípmi. Súd musí nielen
formálne rešpektovať právo, ale jeho výklad a aplikácia musia smerovať k spravodlivému výsledku.

Súdu prislúcha, aby sa zaoberal otázkou, či mechanická a formalistická aplikácia zákona bez ohľadu na
zmysel a účel záujmu chráneného právnou normou, nemôže priniesť absurdné následky a v prípade, že
tomu tak je, aby takúto interpretáciu zákona odmietol a zvolil výklad v duchu zákona. Vždy je nevyhnutné
vychádzať z konkrétnych skutkových zistení v každej súdom prejednávanej veci. Mnohé prípady a ichšpecifické okolnosti môžu byť značne komplikované a netypické; to však nezbavuje súd povinnosti
urobiť všetko pre spravodlivé riešenie, akokoľvek sa to môže zdať zložité. Spravodlivosť musí byť v
procese, ktorým súd interpretuje a aplikuje právo, vždy prítomná ako hodnotový činiteľ. Spravodlivosť

je hodnotovým princípom, ktorý je spoločný všetkým demokratickým právnym poriadkom. Nad každým
vytváraním súdneho rozhodnutia sa nesie dvojaký imperatív: rozhodnutie musí byť nielen zákonné,
ale predovšetkým spravodlivé. Úlohou súdu je práve rozpoznať cez zákon spravodlivosť. A práve
uvedenými úvahami sa spravoval odvolací súd aj v predmetnom spore, keď podľa jeho názoru súd prvej
inštancie v tomto spore síce aplikoval správne zákonné ustanovenia, avšak ich aplikácia nesmerovala

kspravodlivémuvýsledku–rozhodnutiusporu,pretožesúdnezohľadnildôslednevšetkyvyššieuvedené
okolnosti a nezaoberal sa dôsledne otázkou, aké konkrétne užívacie práva žalobcov sú nepovolenou
prístavbou dotknuté a akým konkrétnym spôsobom, a súčasne neprihliadol dostatočne na následok,
ktorý na strane žalovaných nastane v prípade uloženia im povinnosti odstrániť nepovolenú stavbu.
Súd teda nezohľadnil proporcionalitu zásahu do práv žalobcov protiprávnym konaním žalovaných
a následkom odstránenia stavby, pričom uvedená proporcionalita bola pre rozhodnutie tohto sporu

smerodajná.

29. Na jednej strane odvolací súd totožne so súdom prvej inštancie uvádza, že z vykonaného
dokazovania bolo preukázané, že žalovaní sa ešte pred začatím realizácie nepovolenej stavby
so žalobcami písomne dohodli, keď v listine „Vyjadrenia vlastníka spoločných priestorov“ zo dňa

20.04.2016, žalobcovia s realizáciou prístavby vyjadrili súhlas, avšak v čase podpisu tohto súhlasu
žalobcovia projektovú dokumentáciu predloženú stavebnému úradu nemali k dispozícii. Žalovaný 1/ im
ukázal len jednoduchý náčrt prístavby a ubezpečil ich o jej parametroch, ktoré následne pri jej realizácii
neboli dodržané, a vyhotovená prístavba napokon nebola v súlade ani s projektovou dokumentáciou
predloženou stavebnému úradu. Od projektovej dokumentácie sa žalovaní odchýlili, keďže výška

strechy prístavby v napojení na fasádu domu je nižšia ako bola vedená v projektovej dokumentácii
o 0,15 m. Podľa predloženej projektovej dokumentácii by bol rozdiel medzi úrovňou podlahy žalobcov
a žalovaných vo výške 0,623 m, v skutočnosti rozdiel predstavuje 0,47 m. Sklon strechy je 9° namiesto
3°, terasa pri prístavbe v projektovej dokumentácii nebola zakreslená, rozdiel bol taktiež vo svetlej
výške miestnosti (plánovaná na úrovni 2,741 m, v skutočnosti je nameraná 2,378 m) a v použitom

materiáli strechy – škridle. Odchýlenie sa od projektovej dokumentácie prístavby konštatoval súdny
znalec v znaleckom posudku č. 29/2021 (č. l. 253). V súdnom konaní dôvody odchýlenia sa žalovaní
žiadnymi relevantnými skutočnosťami nevysvetlili. Žalobcovia namietali výstavbu nepovolenej stavby
predsprávnymorgánom,avšakžalovaníajnapriektomu,žestavebnépovolenienemali,stavbudokončili
a užívajú ju aj napriek tomu, že nie je skolaudovaná. Žalovaní tiež pred samotnou realizáciou prístavby

túto riadne neprerokovali na schôdzi vlastníkov bytov, pričom už z povahy samotnej prístavby je zrejmé,
že ide o podstatnú zmenu vykonanú na spoločnej nehnuteľnosti. Na základe týchto skutočností sa
odvolací súd stotožnil so záverom súdu prvej inštancie, že žalovaní postavili predmetnú prístavbu bez
stavebného povolenia.

30. Na strane druhej, napriek uvedenému nezákonnému postupu žalovaných, ktorí postavili prístavbu
bez stavebného povolenia, bolo potrebné v tomto konaní vychádzať aj z ďalších skutočností dôležitých
pri rozhodovaní, a to skutočností, ktoré predchádzali vzniku sporu a taktiež bolo potrebné prihliadnuť
na konkrétne dôvody, ktorými žalobcovia odôvodňovali zásah do ich vlastníckych a užívacích práv,
a teda potrebu odstránenia nepovolenej stavby. Tu odvolací súd považuje za relevantné uviesť, že

dôvody, ktorými žalobcovia zdôvodnili odstránenie nepovolenej stavby, nepovažoval odvolací súd za
tak závažné, aby mali za následok jej odstránenie. Odvolací súd nepopiera, že zriadená prístavba
určitým spôsobom zasahuje do práv žalobcov oproti stavu, kedy táto prístavba postavená nebola, avšak
s prihliadnutím na dôvody, ktoré uvádzali žalobcovia v predmetnom spore, nezasahuje do ich práv
v takom rozsahu, aby bolo dôvodné a spravodlivé uložiť žalovaným sankciu spočívajúcu v odstránení

stavby.

31. Žalobcovia odôvodnili zásah do ich vlastníckych a užívacích práv zhoršením užívania ich bytu, keďže
sa na streche prístavby zhromažďujú a posedávajú holuby, pričom zanechávajú na nej trus. K tejto
skutočnosti bol vypočutý tretí spoluvlastník dotknutých nehnuteľností pán H., chovateľ holubov, ktorý

uviedol, že sa mu zdalo, že na strechu prístavby niekto hádzal pšenicu, na ktorú sadali mláďatá. Tie
sa na pšenicu dajú nalákať, ale staršie holuby si už na pšenicu nesadajú. Mal teda za to, že niekto
pravdepodobne na strechu holubom nasypal pšenicu, aby ich nalákal. Z uvedeného vyjadrenia svedka
pána H. vyplynulo, že problém sadania holubov na strechu prístavby nie je relevantný, pretože holubyna strechu prístavby sadajú len pokiaľ je na streche nasypaná pšenica, aj to len v prípade, ak ide o
dospievajúce holuby. Fotografie holubov predložené žalobcami boli s najväčšou pravdepodobnosťou
vyhotovené po nalákaní holubov. Uvedené je tiež zrejmé zo samotných fotografií, na ktorých niektoré

holuby nachádzajúce sa na streche prístavby skutočne pôsobia, ako by sa na streche kŕmili. Z viacerých
fotografií nachádzajúcich sa v spise (č. l. 102, 125, 126) vyhotovených nezávisle od seba, nebola
prítomnosť holubov na streche prístavby preukázaná. Rovnako na fotografiách strechy prístavby
vyhotovených znalcom, ktorý vypracoval znalecký posudok č. 29/2021, sa žiadne holuby nenachádzajú
(č. l. 286, 287). Tieto sa nenachádzajú ani na susedných prístavbách (č. l. 127, 128, 130). Samotní

žalobcovia napokon v písomnom vyjadrení v odvolacom konaní uviedli, že holuby na strechu nesadajú
z dôvodu obavy pána H. nakazením sa vtáčou chrípkou, ktorý ich preto na strechu nepúšťa. Nepriamo
tým potvrdili, že holuby sa na streche nenachádzajú. Pokiaľ teda holuby nebudú na streche prístavby
prikrmované, ich výskyt na streche je fakticky vylúčený a daný stav nebude pre žalobcov predstavovať
podstatné zhoršenie kvality bývania. O nezaujatosti výpovede pána H. súd nemal pochybnosť, pretože
v konaní nebolo preukázané, že by tento svedok mal akýkoľvek negatívny vzťah k stranám sporu

a svedčil by s úmyslom niektorej zo strán sporu uškodiť.

32. Žalobcovia zásah do ich vlastníckych a užívacích práv odôvodnili taktiež zhoršeným výhľadom
z okna, ktorý sa snažili preukázať fotografiami, podľa ktorých väčšinu zorného uhľa pohľadu z okna tvorí
práve strecha prístavby, keďže sa nachádza priamo pod oknom a vo výške 0,47 m nad podlahovou

úrovňou bytu žalobcu 1/. Argumentáciu zníženej kvality výhľadu z okna je potrebné tiež brať do úvahy,
keďže potencionálne môže ovplyvniť kvalitu užívania bytu žalobcami. V tomto prípade však výhľad
zoknažalobcuniejenatoľkozhoršený,abypodstatnýmspôsobomznížilkvalituichbývaniasnásledkom
potreby odstránenia spornej prístavby. Nad prístavbou žalovaných sa nachádza okno z kuchyne žalobcu
1/, pred ktorým je umiestnená kuchynská linka. Napriek postavenej prístavbe je z okna vidieť prevažnú

časť záhrady a stromov, pričom strecha prístavby sa nenachádza v priamom zornom poli pohľadu do
diaľky,jesituovanánaúrovnipodlahy.Naviac,predpostavenímprístavbysanadanommiestenachádzal
krytý prístrešok, ktorý s určitosťou taktiež ovplyvňoval výhľad z okna žalobcu. Prístavba žalovaných
neovplyvňuje ani svetelnosť bytu žalobcov. Znalecký posudok sa na strane 22 zaoberal len svetlou
výškou miestnosti žalovaných, ktorá bola plánovaná na úrovni 2,741 m, no v skutočnosti bola nameraná

2,378 m.

33. Žalovaní v podanom odvolaní zdôraznili, že odstránením prístavby nedôjde žiadnym spôsobom
k zlepšeniu právneho či skutkového postavenia žalobcov v kontexte oprávnenia užívať „zastavaný“
pozemok či stavbu v mieste prístavby. S týmto tvrdením sa odvolací súd stotožnil, pretože medzi

spoluvlastníkmi existuje určitá ústna dohoda o užívaní priľahlých pozemkov tak, že každý zo
spoluvlastníkov užíva vyčlenenú časť týchto pozemkov. Postavená prístavba sa nachádza práve na
časti priľahlých pozemkov, ktorú majú v užívaní výlučne žalovaní, je oplotená a žalobcovia na ňu prístup
nemajú, preto z hľadiska oprávnenia žalobcov užívať pozemok v časti jeho zastavenia prístavbou s
terasou, postavením prístavby nedošlo k zásahu do užívacieho práva žalobcov k priľahlým pozemkom

v tejto časti a ani odstránením tejto prístavby nedôjde k odstráneniu zásahov do užívacích práv
žalobcov k priľahlým pozemkom v tejto časti. Prístavba reflektuje dlhoročný skutočný spôsob užívania
spoločných priľahlých pozemkov, žiadnym spôsobom nezasahuje do užívania priľahlých pozemkov
ostatnými spoluvlastníkmi. Žalobcovia teda nepreukázali, že by postavenie prístavby zasiahlo do ich
spoluvlastníckych práv k priľahlým pozemkom. Ani súd prvej inštancie napriek tomu, že žalobe vyhovel,

nemal preukázané, že by žalobcovia boli obmedzení v prístupe na priľahlé pozemky, resp., že by sporná
prístavba zasiahla do ich spoluvlastníckych práv k nim. V odôvodnení poukázal na výpoveď žalovaného
1/ ako aj svedka G. H., z ktorých vyplynulo, že medzi jednotlivými podielovými spoluvlastníkmi existujú
dohody, na základe ktorých podieloví spoluvlastníci užívajú vyčlenený pás pozemku, pričom prístavba
žalovaných sa nachádza práve na pozemku, ktorý by mali na základe takýchto (ústnych) dohôd ako aj

dlhodobo zaužívaného stavu užívať.

34.Preodvolacísúdprirozhodovanítohtosporubolotiežsmerodajnýmpreskúmaťúčelnosťodstránenia
zriadenejprístavby.Priposudzovaníúčelnostiodstráneniastavbytrebaskúmaťmajetkovýaekonomický
dopad, resp. stratu, ktorú by to mohlo mať na jej vlastníka. Osobitný prístup si vyžadujú stavby

slúžiace ako obydlie (čl. 21 ods. 3 Ústavy SR) najmä pre maloleté deti. Je tiež potrebné prihliadnuť
na povahu a rozsah hospodárskej straty, ktorá by odstránením stavby vznikla, k tomu, na aký účel
bola stavba zriadená, aký je jej charakter, aký je rozsah zastavaného pozemku, za akých okolností
bola stavba zriadená, ako i možnosť využitia pozemku po odstránení stavby. Tiež je nutné prihliadnuťaj na to, aká ujma v dôsledku nepovolenej stavby vznikla a ako sú obmedzení žalobcovia v užívaní
svojich nehnuteľností (obdobný názor pri posudzovaní účelnosti odstránenia stavby zaujal aj Najvyšší
súd ČR v rozsudku sp. zn. 22Cdo/432/2002 zo dňa 17.04.2002). Účelnosť odstránenia je potrebné

hodnotiť vždy objektívne s prihliadnutím na všetky okolnosti a povahu každého jednotlivého prípadu.
Žalobcami požadované odstránenie prístavby však za súčasnej situácie súd posúdil ako také, ktoré nie
je účelné a hospodárne. Súd v prípadoch rozhodovania o odstránení stavby má povinnosť prihliadať
na účel daného zásahu, na záujem na ďalšom využití pozemku a stavby, ako aj na povahu a rozsah
hospodárskej straty, ktorá by odstránením prístavby vznikla. V rámci tejto voľnej úvahy súd zohľadnil, že

ideoprístavbuknehnuteľnostižalovaných(bytu),kdesavsúčasnostinachádzajúobytnépriestory,ktoré
žalovaní spolu s ich maloletými deťmi užívajú a bývajú v nich. Rovnako súd zohľadnil, že predmetná
prístavba sa nachádza síce na pozemku v podielovom spoluvlastníctve žalobcov, žalovaných a pána H.,
avšak na tej časti spoločných nehnuteľností, ktoré na základe dohody o užívaní spoločných pozemkov
okolo rodinného domu, užívajú výlučne žalovaní. Čo sa týka majetkového a ekonomického dopadu
odstránenia prístavby, odvolaciemu súdu je zrejmé, že odstránenie by vyžadovalo značné finančné

prostriedky zo strany žalovaných, pričom nemožno opomenúť ani finančné prostriedky, ktoré žalovaní
vynaložili na postavenie prístavby. Rovnako súd zobral do úvahy skutočnosť, že pred postavením
prístavby sa na jej mieste nachádzal prístrešok, a teda pozemok pod prístavbou bol rovnako využívaný
na zastavanie. S najväčšou pravdepodobnosťou by aj po odstránení nepovolenej stavby bol tento
pozemok využitý na rovnaký účel, a to na terasu alebo prístrešok. Taktiež odvolací súd zohľadnil, že

aj žalobcovia (resp. žalobkyňa 2/) majú postavenú prístavbu k bytovej jednotke, s ktorej výstavbou
žalovaní bez podmienok súhlasili. Pokiaľ žalobcovia poukazovali na dažďovú vodu, od ktorej má vlhnúť
stena rodinného domu, tu odvolací súd odkazuje na obsah znaleckého posudku, kde znalec uviedol, že
z technického hľadiska realizácie prístavby nebol zistený negatívny vplyv na bytový dom. Na základe
týchto skutočností odvolací súd dospel k záveru, že ujma, ktorá by žalovaným v dôsledku odstránenia

nepovolenejstavbyvznikla,bybolazjavneneprimeranávporovnanístým, akosúobmedzenínasvojich
právach žalobcovia.

35. Odvolací súd taktiež prihliadol na okolnosti predmetnej veci, ktoré predchádzali vzniku tohto sporu,
a to konkrétne na skutočnosť, že žalobcovia pred začatím stavby žalovaným udelili súhlas s postavením

prístavby, a teda boli uzrozumení s myšlienkou, že žalovaní si pristavia k svojmu bytu prístavbu.
Nakoniec aj žalobcovia (žalobkyňa 2/) si v minulosti zlepšili komfort svojho bývania vybudovaním
prístavby a terasy, preto nemali dôvod, aby žalovaným neumožnili za dohodnutých podmienok taktiež
zrealizovať prístavbu. Aj keď žalobcovia tvrdili, že skutočnosť odchýlenia sa od náčrtu prístavby bola
dôvodom, prečo upustili od udeleného súhlasu a obrátili sa na správny orgán a neskôr na súd, z obsahu

spisu skôr vyplýva, že žalobcovia zmenili svoj názor a súhlas s vybudovaním prístavby z dôvodu,
že nesúhlasili so sklonom strechy prístavby, ktorá im neumožňovala vybudovať francúzske okno
v kuchyni. Uvedené je zrejmé aj z dohody uzatvorenej medzi stranami sporu dňa 01.10.2021, v ktorej sa
žalovaní zaviazali znížiť sklon strechy prístavby, aby následne mohlo dôjsť k vybudovaniu francúzskeho
okna žalobcami. Žalobcovia až počas výstavby prístavby začali podmieňovať ich súhlas so stavbou

pochôdznou strechou prístavby a vybudovaním francúzskeho okna. Žalovaní však podmienky žalobcov
nesplnili, a žalobcovia tak nemôžu predmetnú prístavbu využiť vo svoj prospech. Žalobcom teda
v skutočnosti nejde ani tak o odstránenie celej prístavby, ako o zníženie sklonu strechy, ktorá by
im umožnila vybudovať francúzske okno, ktorým by sa vchádzalo na terasu. Aj zo záznamu Orgánu
štátneho stavebného dohľadu zo dňa 23.10.2018 vyplýva, že žalobcovia mali záujem o vybudovanie

terasy (č. l. 45), čo však začali namietať v stavebnom konaní až neskôr. Zo znaleckého posudku č.
29/2021 znalca Ing. Petra Mesároša (č. l. 255) je však zrejmé, že realizácia prístavby s možnosťou
realizácie francúzskeho okna s pochôdznou terasou so železobetónovou doskou na úrovni výšky
podlahy žalobcov, je z technického hľadiska nerealizovateľná z dôvodu technických limitov jestvujúcej
stavby – nosnosť nákladov, nutnosť vybudovania stužujúcich vencov, nosnosť obvodového muriva,

finálna výška nášľapnej vrstvy terasy, obtiažna technická realizácia. S vybudovaním terasy nesúhlasia
ani ostatní spoluvlastníci (žalovaní a pán H.). Žalobcovia v konaní nijako nepreukázali, že súhlas
s vybudovaním prístavby podmieňovali vybudovaním francúzskeho okna. Žalovaní naopak tvrdili, že
požiadavku francúzskeho okna žalobcovia vzniesli až po začatí realizácie prístavby (č. l. 101 spisu).
Ani z vyjadrenia vlastníka spoločných priestorov zo dňa 20.04.2016 a ani z obsahu spisu mesta

Nitra nevyplýva, že by žalobcovia svoj súhlas s prístavbou podmienili výstavbou francúzskeho okna
a pochôdznou terasou. Súhlas so stavbou začali po započatí výstavby podmieňovať len vysporiadaním
pozemkov (čl . 6, 23, 37 spisu). Napokon ani v samotnej žalobe nie je žiadna zmienka o zámere
vybudovania francúzskeho okna, ktorým mali žalobcovia podmieňovať súhlas s vybudovaním spornejprístavby žalovaných. Žalobcom ani v súčasnosti nič (okrem súhlasu ostatných vlastníkov) nebráni, aby
si francúzske okno nesiahajúce až po úroveň podlahy vybudovali. Pokiaľ však ich cieľom bolo takéto
okno využívať ako vstup na terasu, uvedené by nebolo ani možné, keďže podľa znalca má stavba

stavebné limity a stredový murovaný medziokenný pilier nemá nosnú funkciu.

36. Pokiaľ žalobcovia odstránenie stavby odôvodňovali zhoršením výhľadu, množstvom holubov,
vlhnutím steny, poškodzovaním fasády domu, zamedzením prístupu ku kanalizačnému otvoru, tak vo
vzťahu k týmto námietkam žalobcovia tak, ako už odvolací súd vyššie uviedol, nepreukázali, že by

postavenie prístavby zasahovalo do ich práv v takom rozsahu, aby bolo dôvodné a spravodlivé uložiť
žalovaným prístavbu odstrániť.

37. Pokiaľ však hlavným dôvodom odstránenia prístavby je nemožnosť vybudovania francúzskeho okna
a nemožnosť využívania prístavby ako terasy, tak tu treba uviesť, že žalobcovia ničím nepreukázali,
že podmieňovali svoj súhlas s vybudovaním prístavby zo dňa 20.04.2016 pochôdznou terasou

a vybudovaním francúzskeho okna. Pokiaľ žalobcovia súhlas s vybudovaním prístavby udelili žalovaným
len pod podmienkou, že na prístavbe im bude umožnené mať terasu a zároveň vybudovať francúzske
okno, mali to jasne pri podpise súhlasu žalovaným deklarovať a svoje tvrdenie o takomto podmienenom
súhlase aj preukázať. Aj z obsahu spisu vyplýva, že žalobcovia svoj súhlas so stavbou začali
podmieňovaťažpozačatívýstavby,atonajskôrvysporiadanímpozemkov(č.l.6,23,37spisu),aneskôr,

keď už bola prístavba postavená, žalobcovia pred orgánom stavebného dohľadu dňa 23.10.2018 uviedli,
že „tam chceli mať terasu“. Tiež nie je zrejmé, z akého dôvodu sa žalobcovia domáhajú odstránenia
celej prístavby, keď im v skutočnosti ide len o zníženie sklonu strechy nad prístavbou. Ohľadom zníženia
sklonustrechybolamedzistranamisporuuzatvorenáajdohoda(č.l.331spisu),avšakkjejzrealizovaniu
pre odmietnutie zo strany žalovaných napokon nedošlo. Ako vyplýva zo znaleckého posudku č. 29/2021,

nad úroveň podlahy žalobcov presahuje len napojenie strešnej krytiny na vonkajšiu stenu domu, a to 47
cm, presah samotnej prístavby nad úroveň podlahy žalobcov nebol znalcom konštatovaný. Žalobcovia
tak podľa názoru odvolacieho súdu nepreukázali dôvodnosť žaloby na odstránenie celej prístavby ani
z dôvodu nemožnosti vybudovania francúzskeho okna.

38. Žalovaní namietali, že žalobcovia boli povinní preukázať, že protiprávnosť ich (žalovaných)
konania nadobudla takú intenzitu, ktorá bola v rozpore s ustanoveniami zákona a dobrými mravmi,
že také porušenie zákona musí ustúpiť ústavnému princípu zakotvenému v čl. 20. ods. 1 Ústavy SR.
Odvolací súd v tejto súvislosti uvádza, že žalovaní sa jednoznačne dopustili protiprávneho konania,
keď postavili prístavbu bez stavebného povolenia, čoho následkom môže byť v záujme ochrany

vlastníckych a užívacích práv žalobcov odstránenie takejto stavby, avšak v danom prípade odvolací súd
nevzhliadol odstránenie stavby účelným, a to vzhľadom na konkrétne už vyššie uvedené okolnosti tohto
sporu, zohľadniac pritom aj princíp spravodlivosti. K argumentu žalobcov, že nemajú prístup k šachte
kanalizačného zberača aj súd prvej inštancie uviedol, že tento argument nepovažoval pri rozhodovaní za
podstatný. Taktiež nemal preukázané, že by žalobcovia boli obmedzení v prístupe na priľahlé pozemky,

resp. že by sporná prístavba zasiahla do ich spoluvlastníckych práv k nim. Z výpovedí žalovaného 1/
ako aj svedka G. H. vyplynulo, že medzi jednotlivými podielovými spoluvlastníkmi existujú dohody, na
základe ktorých podieloví spoluvlastníci užívajú vyčlenený pás pozemku, pričom prístavba žalovaných
sa nachádza práve na pozemku, ktorý by mali na základe takýchto (ústnych) dohôd ako aj dlhodobo
zaužívaného stavu, užívať práve žalovaní. Čo sa týka zníženia hodnoty bytov žalobcov v dôsledku

postavenej prístavby, odvolací súd poukazuje na vyjadrenie znalca v znaleckom posudku č. 29/2021,
ktorý uviedol, že hlavný vplyv na zníženie hodnoty majú neusporiadané spoluvlastnícke vzťahy ohľadom
užívania pozemkov za domom, ako i stavby na nich postavené. Objektívne preukázateľné zníženie
hodnoty bytov žalobcov však znalec nevedel určiť. Z tohto vyjadrenia znalca je zrejmé, že hlavným
dôvodom, pre ktorý by hodnota bytov žalobcov bola nižšia, sú nevysporiadané spoluvlastnícke vzťahy

k priľahlým pozemkov bytového domu, ktoré však nemožno pripisovať za vinu žalovaným, ale všetkým
spoluvlastníkom týchto pozemkov. Vyjadrenie realitnej kancelárie predložené žalobcami odvolací súd
nezohľadnil, pretože z neho nebolo zrejmé, aké parametre boli posudzované pri prijatí záveru o zníženej
hodnote. Navyše žalobcovia počas konania neuvádzali, že by byty, v ktorých dlhodobo žijú, plánovali
predať, práve naopak, z ich vyjadrení plynulo, že v nich do budúcna zamýšľajú bývať aj naďalej.

39. Odvolací súd dopĺňa, že nie je možné vyhodnotiť konanie žalobcov, ktorí sa domáhajú ochrany
svojich vlastníckych práv ako konanie v rozpore s dobrými mravmi, alebo ako zneužitie práva hraničiace
s vydieraním žalovaných. Je treba si uvedomiť, že žalovaní postavili prístavbu bez stavebnéhopovolenia, a teda pri jej výstavbe obišli zákonný postup zakotvený v stavebnom zákone. Nerešpektovali,
že na prístavbu nemajú vydané stavebné povolenie, so stavbou pokračovali aj napriek námietkam
žalobcov a dostavali ju napriek absencii platného stavebného povolenia. Žalobcovia sa preto domáhali

ochrany svojich vlastníckych a užívacích práv, a to všetkými prípustnými prostriedkami, ktoré im na tento
účel poskytuje právny poriadok.

40. Čo sa týka námietky nepreskúmateľnosti napadnutého rozsudku, v tejto súvislosti odvolací
súd uvádza, že ide o námietku nedôvodnú. Odvolací súd má za to, že odôvodnenie rozhodnutia

prvoinštančného súdu spĺňalo všetky náležitosti v zmysle ustanovenia § 220 ods. 2 CSP, keď súd
prvej inštancie v rozhodnutí uviedol, čoho sa žalobcovia domáhali, aké skutočnosti tvrdili, aké dôkazy
označili, aké prostriedky procesného útoku použili, ako sa vo veci vyjadrili žalovaní a aké prostriedky
procesnej obrany použili, následne opísal skutkový stav, uviedol, ktoré z navrhovaných dôkazov boli
vykonané a ktoré skutkové tvrdenia strán boli nimi potvrdené alebo vyvrátené, výsledky vykonaného
dokazovania súd náležite vyhodnotil a svoje rozhodnutie riadne odôvodnil, vychádzajúc zo základného

princípu voľného hodnotenia dôkazov v čl. 15 základných princípov CSP a v § 191 ods. 1 CSP,
ktorý je limitovaný požiadavkou nadväznosti medzi skutkovými zisteniami súdu získanými v procese
dokazovania, úvahami súdu v procese hodnotenia dôkazov a jeho právnymi závermi. Súd sa náležite
vyrovnal s argumentmi sporových strán, ktoré mohli mať vplyv na rozhodnutie. V rozhodnutí nechýbalo
ani dôsledné právne posúdenie veci, hoci sa odvolací súd od právneho posúdenia a vyhodnotenia

dôkazov odchýlil. Rozhodnutie súdu prvej inštancie však nemožno považovať za nepreskúmateľné.

41. Vzhľadom na vyššie uvedené dôvody odvolací súd napadnutý rozsudok v spojení s dopĺňacím
rozsudkom podľa § 388 CSP zmenil tak, že žalobu žalobcov v celom rozsahu zamietol.

42. Vzhľadom na skutočnosť, že odvolací súd napadnutý rozsudok v spojení s dopĺňacím rozsudkom
zmenil, keď dospel k záveru o neúčelnosti odstránenia nepovolenej prístavby, nepovažoval za potrebné
sa vysporiadať s ďalšími odvolacími námietkami žalovaných. Keďže súd povinnosť odstránenia stavby
žalovaným neuložil, odôvodňovanie ostatných odvolacích námietok žalovaných by bolo v tomto spore
nadbytočným.

43. O nároku na náhradu trov konania rozhodol odvolací súd podľa § 251, § 255 ods. 1, § 262 ods. 1 a §
396 ods. 1, 2 CSP a úspešným žalovaným priznal voči žalobcom nárok na náhradu trov prvoinštančného
a odvolacieho konania v celom rozsahu. Podľa § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne
súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením,

ktoré vydá súdny úradník.

44. Vzhľadom na zrealizovanie dopĺňacieho rozsudku č. k. 19C/25/2019-477 bolo o trovách štátu
rozhodnuté, tieto boli pokryté z preddavkov vložených žalovanými v sume 314 eur (36 eur bolo
žalovaným vrátené), čím vznikli žalovaným v konaní trovy konania, ktorých nárok na ich náhradu im

odvolací súd priznal voči žalobcom v plnom rozsahu.

45. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu možno podať dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419, §
420, § 421 CSP), v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému
subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii.
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).