Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 18. september 2024

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 13CoP/167/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3824203968
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 09. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ján Burik
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2024:3824203968.1

Uznesenie

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jána Burika a
členov senátu JUDr. Márie Dubcovej, Mgr. Zuzany Štolcovej, vo veci starostlivosti súdu o maloletého
A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom u matky, v konaní zastúpeného kolíznym opatrovníkom Úradom práce,
sociálnych vecí a rodiny Prievidza, dieťa rodičov: matky C. D. D., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom B.
XX, zastúpenej JUDr. Ing. Michalom Mladým, advokátom, so sídlom v Bojniciach, Prievidzská 254/26,

IČO: 42 273 927 a otca E. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom F. G., H. XXX/XX, zastúpeného JUDr.
Martin Lukačovič - advokát, s. r. o., so sídlom v Prievidzi, F. Madvu 330/27, IČO: 36 860 247, v konaní
o nariadení neodkladného opatrenia, na odvolanie otca proti uzneseniu Okresného súdu v Prievidzi č.k.
10P/81/2024-26 zo dňa 30. júla 2024, takto

r o z h o d o l :

Uznesenie okresného súdu p o t v r d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením Okresný súd Prievidza zamietol návrh otca na nariadenie neodkladného
opatrenia, ktorým žiadal dočasne zveriť maloletého A. do jeho osobnej starostlivosti, a to až do
právoplatného skončenia veci vedenej na Okresnom súde v Prievidzi pod sp.zn. 10P/74/2024.
Pri rozhodovaní vo veci vychádzal z ust. § 2 ods. 1 CMP v spojení s ust. § 324 ods. 1 a § 325 ods. 1 CSP,
keď konštatoval, že v tomto štádiu konania neboli osvedčené také skutočnosti, z ktorých by vyplynula
potreba okamžitého zásahu súdu formou neodkladného opatrenia. Zo skutkových okolností opísaných

otcom v obsahu návrhu vo veci samej a v návrhu otca na nariadenie neodkladného opatrenia vyplýva,
že maloletý bol rodičovskou dohodou zverený do osobnej starostlivosti matky a otcovi bola uložená
povinnosť prispievať na jeho výživu sumou 80,- Eur mesačne. Vzájomný styk otca s maloletým dieťaťom
bol ponechaný na dohode rodičov. Vyživovacia povinnosť otca bola naposledy upravená rozsudkom
zo dňa 12.05.2021, kedy súd schválil rodičovskú dohodu, na základe ktorej sa otec zaviazal prispievať
zvýšeným výživným na maloletého v sume 110,- Eur mesačne. V čase rozhodovania o neodkladnom

opatrení neboli zistené také nedostatky, ktoré by nasvedčovali o zanedbaní starostlivosti zo strany
matky. Matka má zabezpečené stabilné bývanie a zamestnanie, maloleté dieťa je riadne zaopatrené,
navštevuje Základnú školu v I.. Otec síce poukázal na nedostatky vo výchove matky, ktorá podľa
jeho názoru už dlhodobo nevytvára zdravé priaznivé výchovné prostredie pre maloletého A., avšak aj
prešetrením týchto skutočností prostredníctvom Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Prievidza, ktorý
vykonal pohovor aj s maloletým, nemal súd preukázané, že by bol ohrozený zdravý vývoj maloletého,

ktorýježiakom4.ročníkazákladnejškoly.Užvpredškolskomzariadenímalmaloletývýchovnéproblémy
a matka aj z uvedených dôvodov vyhľadala odbornú pomoc u H. J., ktorá maloletému diagnostikovala
ADHD, poruchy aktivity, pozornosti správania a emotivity. Obaja rodičia okrem toho dodržiavajú dohodu
v realizácii styku, ktorú si dohodli na Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny Prievidza dňa 22.07.2024,
kedy a v ktorej domácnosti sa maloletý bude nachádzať. Súd prvej inštancie záverom poukázal
na prebiehajúce konanie vo veci samej, v ktorom bude realizovať patričné objektívne dokazovanie

a účastníkom konania bude umožnené vyjadriť sa k vykonaným dôkazom, ktoré v konaní o nariadení
neodkladného opatrenia objektívne vykonať nie je možné.2. Proti tomuto uzneseniu podal odvolanie v zákonom stanovenej lehote prostredníctvom svojho
právneho zástupcu otec maloletého dieťaťa. Žiadal napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie zmeniť,

jeho návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia v celom rozsahu vyhovieť, majúc za to, že v priebehu
konania osvedčil také skutočnosti, z ktorých vyplýva potreba dočasne zveriť maloletého A. do jeho
osobnej starostlivosti, a to až do právoplatného skončenia konania, vedeného na Okresnom súde
v Prievidzi pod sp.zn. 10P/74/2024. Podľa vyjadrenia kolízneho opatrovníka maloletý potrebuje z dôvodu
jeho lekárskej diagnózy a z toho vyplývajúcich špecifických potrieb, stabilný režim, ktorý mu matka podľa

jeho názoru zabezpečiť nevie. Správanie maloletého počas pobytu u otca je slušné a bezproblémové,
z čoho je evidentné, že otec, na rozdiel od matky, je schopný zabezpečiť maloletému stabilné prostredie.
Vyhovenie návrhu je preto i v súlade so záujmom maloletého v zmysle § 24 ods. 4 Zákona o rodine.

3. Matka vo svojom vyjadrení prostredníctvom právneho zástupcu žiadala napadnuté uznesenie súdu
prvej inštancie ako vecne správne potvrdiť. Mala za to, že v súčasnom štádiu konania nie sú splnené

zákonné podmienky na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorého sa otec domáha. Skutkový stav je
taký, že obaja rodičia aj maloletý boli na intervenciách u ÚPSVaR Prievidza, kde sa dohodli, že maloletý
bude do 02.08.2024 dočasne v starostlivosti starých rodičov zo strany matky, s tým, že maloletý mal styk
s otcom aj s matkou. Skutkovo bol maloletý v starostlivosti starých rodičov do 11.08.2024 a následne
na základe dohody rodičov počas školských prázdnin od 12.08.2024 do 23.08.2024 bol u otca s tým, že

matka realizovala styk dňa 17.08.2024 a 20.08.2024 v čase od 12:00 hod. do 19:00 hod.. Od 23.08.2024
sa maloletý mal vrátiť do starostlivosti matky s tým, že u nej zostane do konca školských prázdnin
a začne sa pripravovať na školský rok. Poprela, že by dieťaťu nejakým spôsobom ubližovala a mala
za to, že je to práve otec, ktorý vťahuje maloletého do rodičovských konfliktov, čo robil aj v prípade
maloletej F.. V konaní vedenom na Okresnom súde v Prievidzi pod sp.zn. 10P/74/2024 bude podľa jej

názoru potrebné riadne upraviť styk otca s maloletým, aby sa zaviedol systém a určité pravidlá styku
otca s maloletým, pretože súčasne neupravený styk vytvára stav neurčita, čo nie je vhodné pre maloleté
dieťa ani pre rodičov.

4. Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, preskúmal vec v rozsahu mu danom ust. § 65, § 66 CMP
a bez nariadenia pojednávania (podľa § 385 ods. 1 CSP a contrario), napadnuté uznesenie súdu prvej
inštancie podľa ust. § 387 ods. 1 CSP ako vecne správne potvrdil.

5. Zákonná úprava neodkladných opatrení umožňuje súdu riešiť situáciu, keď je potrebný okamžitý

zásah zo strany súdu za účelom dočasnej úpravy pomerov medzi účastníkmi. Nariadenie neodkladného
opatrenia vo veci ochrany maloletého dieťaťa bude prichádzať do úvahy v prípadoch, ak sa maloleté
dieťa ocitne bez akejkoľvek starostlivosti, alebo ak si to vyžaduje ochrana jeho života a zdravia,
s prihliadnutím na jeho priaznivý vývoj. Jedná sa tu vždy o výnimočné opatrenie, ktorým súd nenahrádza
rozhodnutie vo veci samej a jeho účelom je len dočasná úprava pomerov. Je potrebné zároveň poukázať

na to, že neodkladné opatrenie nie je (ani nemôže byť) prostriedkom na zmenu, opravu, resp. doplnenie
právoplatného a vykonateľného rozhodnutia, keďže dokazovanie v takomto konaní nie je dokazovaním
v rozsahu vyžadovanom v konaní vo veci samej.

6. Vychádzajúc z týchto skutočností súd prvej inštancie postupoval správne, keď na základe návrhu

otca skúmal, či je potrebné medzi účastníkmi dočasne upraviť pomery formou okamžitého zásahu –
nariadením neodkladného opatrenia. V tomto smere na základe doposiaľ osvedčených skutočností
dospel i k správnemu záveru, keď návrh otca na nariadenie neodkladného opatrenia v celom rozsahu
zamietol.

7. Zo samotnej skutočnosti, kedy sa u maloletého prejavujú výchovné problémy vyplývajúce z jeho
zdravotného stavu, nemožno vyvodiť, že by mohlo dôjsť k bezprostrednému ohrozeniu života, resp.
zdravia maloletého, čo by bolo nepochybne dôvodom pre okamžitý zásah zo strany súdu. Výchovné
problémy sa prejavovali u maloletého už aj v predškolskom veku a je na rodičoch, aby zlepšením
vzájomnej komunikácie sa snažili zabezpečiť maloletému primerané výchovné prostredie.

8. Tak, ako je i vyššie uvedené, dôvodom pre okamžitý zásah súdu je bezprostredné ohrozenie života
alebo zdravia maloletého, čo v prejednávanej veci doposiaľ osvedčené nebolo, a preto odvolací súd
napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie ako vecne správne potvrdil.9. Pri rozhodovaní vo veciach starostlivosti o maloleté deti súd vždy prihliada v prvom rade na
záujem maloletého dieťaťa na zabezpečení priaznivého výchovného prostredia, k čomu musí vždy

smerovať i dokazovanie vo veci samej. Bude preto povinnosťou súdu prvej inštancie v prebiehajúcom
konaní o zmenu výchovného prostredia skúmať podmienky na strane obidvoch rodičov, lebo len potom
bude môcť ustáliť i s prihliadnutím na zdravotný stav maloletého, ktorý z rodičov je schopný vytvoriť
maloletému lepšie podmienky pre zabezpečenie jeho zdravého vývoja.

10. Rozhodnutie bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote 2
mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval

v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného
uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach

podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda,
z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha
(dovolací návrh) (§ 428 CSP).