Rozsudok – Ostatné ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 26. september 2024

Súd: Okresný súd Pezinok
Spisová značka: 12P/167/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1723202840
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 09. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vincent Szabó

ECLI: ECLI:SK:OSPK:2024:1723202840.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Pezinok sudcom JUDr. Vincentom Szabóom v právnej veci starostlivosti súdu o maloleté

dieťa: T. Y. P., narodený XX.XX.XXXX, v konaní zastúpené procesným opatrovníkom Úradom práce,
sociálnych vecí a rodiny Pezinok, pracovisko Senec, Krátka 1, dieťa rodičov: matka - X.. Q. X.. W.B. P.,
narodená XX.XX.XXXX, trvale bytom J. XXXX/XX, U., a otca - T. P., narodený XX.XX.XXXX, trvale bytom
B.. X. T. X, U., t.č. bytom J. XX, U., o návrhu matky na úpravu výkonu rodičovských práv a povinností
k maloletému dieťaťu, takto

r o z h o d o l :

I. Súd zveruje maloleté dieťa: T. Y. P., narodený XX.XX.XXXX, do osobnej starostlivosti matky.

II. Zastupovať maloletého T. Y. a spravovať jeho majetok sú oprávnení obaja rodičia.

III. Otec je povinný prispievať na výživu maloletého T. Y. mesačne sumou 300 eur počnúc dňom
právoplatnosti tohto rozsudku, ktorú sumu je otec povinný zasielať k rukám matky vždy do 15. dňa v
mesiaci vopred.

IV. Otec je oprávnený stýkať sa s maloletým T. Y. nasledovne:

- každý párny kalendárny týždeň v roku v utorok od 09:00 hod do 12:00 hod. a vo štvrtok od 09:00 hod
do 12:00 hod.,
- každý nepárny kalendárny týždeň v roku v stredu od 09:00 hod do 12:00 hod. a v sobotu od 09:00
hod do 12:00 hod.,
s tým, že miestom prevzatia a odovzdania maloletého dieťaťa je bydlisko matky.

V. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Návrhom zo dňa 26.10.2023 sa matka maloletého dieťaťa domáhala, aby súd maloletého T. zveril do

jej osobnej starostlivosti, zastupovať a spravovať majetok maloletého budú obaja rodičia, otcovi uložiť
povinnosť prispievať na výživu maloletého T. sumou 350 eur na tvorbu úspor sumou 150 eur mesačne,
zaplatiť zročné výživné a styk otca s maloletým dieťaťom neupravovať.

2. Svoj návrh zdôvodnila tým, že s otcom maloletého nie sú manželia, ona má z predchádzajúceho
vzťahu ďalšiu vyživovaciu povinnosť k maloletej B. P., nar. XX.XX.XXXX, ktorá bola do jej osobnej
starostlivosti zverená rozsudkom Okresného súdu Bratislava III sp. zn. 37P/260/2017. Nakoľko vzťahy

medzi rodičmi boli výrazne zhoršené, rodičia maloletého sa rozišli. Otec maloletého trávil veľmi málo
času pri maloletom. Spočiatku na maloletého ani finančne neprispieval, až neskôr sa matke podarilo
docieliť, aby nakupoval aspoň potreby pre maloletého. Matka nevedela či, kedy a v akej výške jej
poskytne finančné prostriedky na maloletého. Osobnú starostlivosť o maloletého zabezpečuje matkaa otec až do rozchodu nemal žiadne výhrady. Maloletý syn je dojčený na požiadanie a v noci je
dojčený niekoľkokrát. Matka maloletého detí je na rodičovskej dovolenke a spolu s prídavkami na
dve deti a výživným na maloletú B. dosahuje príjem 743,30 eur. Výživné na maloletú je vymáhané v

exekučnom konaní pod sp. zn. 387EX 32/23u súdneho exekútora JUDr. Borisa Sobolovského a poberá
náhradné výživné. Maloletá B. je žiačkou druhého ročníka Základnej školy na W. D. P. U.. Maloletý T. je
batoľa, celodennú a neprežitú starostlivosť o neho zabezpečuje matka, mesačné výdavky na maloletého
predstavujú sumu 508,02 eur.

3. Otec maloletého sa pojednávania nezúčastnil, avšak k návrhu sa vyjadril v tom zmysle, že žiadal
schváliť dohodu rodičov, na základe ktorej bude maloletý T. zverený do osobnej starostlivosti matke,
otec bude zaviazaný prispievať na výživu maloletého sumou 300 eur mesačne, zastupovať a spravovať
majetok maloletého budú obaja rodičia, a styk otca s maloletým dieťaťom sa neupraví.

4. Súd vykonal dokazovanie výsluchom matky maloletého a oboznámil sa s listinnými dôkazmi

založenými v spise, a to najmä rodným listom maloletého dieťaťa, potvrdeniami o príjmoch matky,
správou kolízneho opatrovníka zo dňa 14.11.2023, ako aj ďalším na vec sa vzťahujúcim spisovým
materiálom, pričom zistil nasledovný skutkový stav veci:

5. Maloletý T. sa narodil z mimomanželského vzťahu rodičom - otcovi T. P. a matke W. P.. Otcovstvo bolo

určené súhlasným vyhlásením rodičov na matrike. Maloletý je vo veku takmer 2 rokov, je plienkovaný na
noc, je zdravý, nemá zvýšené výdavky na zdravotnú starostlivosť. Matka vyčíslila priemerné mesačné
výdavky na maloletého sumou cca 520 eur, ktorá pozostáva: alikvotná čiastka na bývanie 58 eur, strava
300 eur, hygiena a drogéria 10 eur, oblečenie a obuv 120 eur, hračky 15 eur, plienky 13 eur

6. Matka maloletého je slobodná, má ďalšiu vyživovaciu povinnosť k maloletej dcére B. P., narodenej
XX.XX.XXXX. Matka je v súčasnosti na rodičovskej dovolenke s maloletým T. a poberá rodičovský
príspevok vo výške 473,30 eur mesačne, rodinné prídavky vo výške 120 eur a náhradné výživné na
maloletú dcéru B. 150 eur mesačne. Otec maloletého T. jej od novembra 2023 pravidelne prispieva
výživným vo výške 300 eur mesačne na maloletého T.. Býva sama s jej dvoma maloletými deťmi

v dvojizbovom byte v U., ktorý je v jej výlučnom vlastníctve. Nehnuteľnosť je zaťažená hypotékou.
Hypotekárny úver spláca mesačnými splátkami vo výške 211 eur a zostatok hypotekárneho úveru činí
cca 51.000 eur. Náklady na bývanie pre 3 osoby sú vo výške cca. 175 eur mesačne.

7. Otec maloletého je podľa zistených údajov slobodný, nemá ďalšiu vyživovaciu povinnosť. Žije sám

v trojizbovom byte v U., ktorý je vo vlastníctve jeho rodičov. Je zamestnaný v Z. Z. U. ako zdravotný
záchranár s mesačným príjmom vo výške 2.200 eur.

8. Podľa čl. 3 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v
znení neskorších predpisov (ďalej len „Zákon o rodine“), rodičovstvo je spoločnosťou mimoriadne

uznávaným poslaním ženy a muža. Spoločnosť uznáva, že pre všestranný a harmonický vývin dieťaťa
je najvhodnejšie stabilné prostredie rodiny tvorenej otcom a matkou dieťaťa. Spoločnosť poskytuje
rodičovstvu nielen svoju ochranu, ale aj potrebnú starostlivosť, najmä hmotnou podporou rodičov a
pomocou pri výkone rodičovských práv a povinností.

9. Podľa čl. 4 zákona o rodine, všetci členovia rodiny majú povinnosť vzájomne si pomáhať a podľa
svojich schopností a možností zabezpečovať zvyšovanie hmotnej a kultúrnej úrovne rodiny. Rodičia
majú právo vychovávať deti v zhode s vlastným náboženským a filozofickým presvedčením a povinnosť
zabezpečiť rodine pokojné a bezpečné prostredie. Rodičovské práva a povinnosti patria obom rodičom.

10. Podľa čl. 5 zákona o rodine, záujem maloletého dieťaťa je prvoradým hľadiskom pri rozhodovaní
vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú. Pri určovaní a posudzovaní záujmu maloletého dieťaťa sa
zohľadňuje najmä
a) úroveň starostlivosti o dieťa,
b) bezpečie dieťaťa, ako aj bezpečie a stabilita prostredia, v ktorom sa dieťa zdržiava,

c) ochrana dôstojnosti, ako aj duševného, telesného a citového vývinu dieťaťa,
d) okolnosti, ktoré súvisia so zdravotným stavom dieťaťa alebo so zdravotným postihnutím dieťaťa,
e) ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do jeho dôstojnosti a ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do
duševnej, telesnej a citovej integrity osoby, ktorá je dieťaťu blízkou osobou,f) podmienky na zachovanie identity dieťaťa a na rozvoj schopností a vlôh dieťaťa,
g) názor dieťaťa a jeho možné vystavenie konfliktu lojality a následnému pocitu viny,
h) podmienky na vytváranie a rozvoj vzťahových väzieb s obidvomi rodičmi, súrodencami a s inými

blízkymi osobami,
i) využitie možných prostriedkov na zachovanie rodinného prostredia dieťaťa, ak sa zvažuje zásah do
rodičovských práv a povinností.

11. Podľa § 28 ods. 1 zákona o rodine súčasťou rodičovských práv a povinností sú najmä

a) sústavná a dôsledná starostlivosť o výchovu, zdravie, výživu a všestranný vývoj maloletého dieťaťa;
b) zastupovanie maloletého dieťaťa;
c) správa majetku maloletého dieťaťa.

12. Podľa § 28 ods. 2 zákona o rodine rodičovské práva a povinnosti majú obaja rodičia. Pri ich výkone
chrániť záujmy maloletého dieťaťa.

13. Podľa § 24 ods. 1 zákona o rodine v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého
dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode,
najmä určí, či maloleté dieťa zverí do spoločnej starostlivosti obidvoch rodičov, do striedavej osobnej
starostlivosti obidvoch rodičov alebo do osobnej starostlivosti jedného z rodičov, kto ho bude zastupovať

a spravovať jeho majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do
osobnej starostlivosti, prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného.

14. Podľa § 24 ods. 2 zákona o rodine, ak sú obidvaja rodičia spôsobilí dieťa vychovávať a ak majú
o spoločnú osobnú starostlivosť o dieťa obidvaja rodičia záujem a ak obidvaja rodičia súhlasia so

spoločnou osobnou starostlivosťou o dieťa, súd môže zveriť dieťa do spoločnej osobnej starostlivosti
obidvoch rodičov, ak je to v záujme dieťaťa a ak budú takto zaistené potreby dieťaťa.

15. Podľa § 24 ods. 4 zákona o rodine rozhodnutie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností
možno nahradiť dohodou rodičov. Dohoda musí byť schválená súdom, inak je nevykonateľná.

16. Podľa § 24 ods. 5 zákona o rodine súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností
alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu
k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby,
vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na

výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na
výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie
pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.

17. Podľa § 24 ods. 6 zákona o rodine súd pri rozhodovaní o zverení maloletého dieťaťa do osobnej

starostlivosti jedného z rodičov dbá na právo toho rodiča, ktorému nebude maloleté dieťa zverené
do osobnej starostlivosti, na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati. Rodič, ktorému nebolo
maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, môže sa práva na pravidelné informovanie sa o
maloletom dieťati domáhať na súde.

18. Podľa § 25 ods. 1 zákona o rodine rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom
pred vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s maloletým
dieťaťom sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode.

19. Podľa § 25 ods. 2 zákona o rodine, ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom

podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak
rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť.

20. Podľa § 62 ods. 1 zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná
povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

21. Podľa § 62 ods. 2 zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich
schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.22. Podľa § 62 ods. 3 zákona o rodine, každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a
majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30%
zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa

osobitného zákona.

23.Podľa§62ods.4zákonaorodine,priurčenírozsahuvyživovacejpovinnostisúdprihliadanato,ktorý
z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť
rodičov o domácnosť.

24. Podľa § 62 ods. 5 zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri
skúmaní schopností,možnostíamajetkovýchpomerov povinnéhorodičasúdneberiedoúvahyvýdavky
povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

25. Podľa § 62 ods. 7 zákona o rodine, ak je maloleté dieťa zverené do spoločnej osobnej starostlivosti

obidvoch rodičov, súd môže schváliť dohodu rodičov o výške výživného alebo môže rozhodnúť aj tak,
že počas trvania spoločnej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov výživné neurčuje.

26. Podľa § 63 ods. 1 zákona o rodine, rodič, ktorý má príjmy z inej než závislej činnosti podliehajúcej
dani z príjmu, je povinný preukázať ich súdu, predložiť podklady na zhodnotenie svojich majetkových

pomerov a umožniť súdu sprístupnením údajov chránených podľa osobitného predpisu zistenie aj
ďalších skutočností potrebných na rozhodnutie. Ak si rodič nesplní túto povinnosť, predpokladá sa, že
výška jeho priemerného mesačného príjmu predstavuje dvadsaťnásobok sumy životného minima.

27. Podľa § 75 ods. 1 zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby

oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti
a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu
výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na primerané
majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

28. Podľa § 76 ods. 1 zákona o rodine, výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré
sú zročné vždy na mesiac dopredu.

29. Vykonaným dokazovaním bolo zistené, že v danom konkrétnom prípade je návrh matky na zverenie
maloletého dieťaťa do jej osobnej starostlivosti opodstatnený. Matka maloletého T. od jeho narodenia

zabezpečuje prevažnú časť starostlivosti o maloletého, a to aj s ohľadom na jeho nízky vek. Matka je
aktuálne pre maloletého primárnou opatrujúcou osobou, ktorú okolnosť bolo potrebné vziať do úvahy pri
rozhodovaní o zverení maloletého do osobnej starostlivosti matky.

30. Otec, ktorému maloletý nebol zverený do osobnej starostlivosti má naďalej právo na to, aby jeho

vzťah k dieťaťu bol zachovaný a aby mal možnosť sa podieľať na výchove maloletého dieťaťa. Dieťa
má súčasne právo na zachovanie rovnocenných vzťahových väzieb k obidvom rodičom. Súd v priebehu
konania nezistil, že by matka bránila otcovi v styku a kontakte s maloletým. Na druhej strane z vyjadrenia
matky vyplýva, že otec si svojvoľne určuje čas, kedy ho chce tráviť s maloletým synom neberúc ohľad
na denný režim dieťaťa a aj jeho matky. Matka v tomto smere poukázala na to, že maloletý syn je ešte

dojčený a nevyhovuje jej, aby otec chodil za dieťaťom len podľa jeho predstáv, ale aby mali dohodnutý
konkrétny čas, aby mohla mať aj svoj program. Súd sa s argumentáciou matky v plnej miere stotožnil
a styk otca s maloletým určil vo vymedzenom čase tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti rozsudku,
keď dospel k záveru, že vzhľadom na nízky vek maloletého T. je v najlepšom záujme dieťaťa, aby aj
otec maloletého rešpektoval jeho zabehnutý biorytmus. Súčasne je potrebné si uvedomiť, že matka

maloletého je dospelá a svojprávna osoba, ktorá má právo organizovať si vlastný čas podľa svojho
uváženia a nie podľa vôle otca maloletého. Bude preto povinnosťou otca do budúcna rešpektovať
biorytmus dieťaťa, ako aj osobný život matky, a styk s maloletým si zariadiť v čase určenom súdom alebo
vopred dohodnutom s matkou maloletého.

31. Pokiaľ ide o zastupovanie maloletého a spravovanie jeho majetku, súd nezistil, že by na strane
niektorého z rodičov boli dané dôvody, pre ktoré by niektorý z nich mal byť z tohto práva vylúčený, a
preto súd ponechal obom rodičom právo zastupovať maloletého a spravovať jeho majetok.32. Matka uviedla obvyklé výdavky na maloleté dieťa, ktoré nebolo potrebné v konaní zvlášť
preukazovať, nakoľko sú súdu známe z jeho činnosti (náklady na stravu, oblečenie, hygienu, zdravotnú
starostlivosť a pod.). Matka vyčíslila priemerné mesačné výdavky na maloletého sumou cca 520 eur,

ktoré súd vyhodnotil ako primerané a opodstatnené, zodpovedajúce potrebám bežného maloletého
dieťaťa vo veku maloletého T..

33. Vo vzťahu k vyživovacej povinnosti otca vychádzal súd z tvrdení matky, ktoré otec nijakým spôsobom
nerozporoval, nepredložil súdu žiadne doklady o svojich príjmoch ani odôvodnených výdavkoch. Súd

na základe toho zistil, že príjem otca je minimálne vo výške 2.200 eur mesačne v hrubom. Pri takomto
príjme, bez preukázania nadmerných (teda nie bežných a obvyklých), odôvodnených a zdokladovaných
výdavkov otca, má súd za to, že schopnostiam a možnostiam otca zodpovedá uhrádzať výživné vo
výške 300 eur mesačne (tak, ako to otec podľa vyjadrenia matky doposiaľ činí). Vychádzajúc z metodiky
Ministerstva spravodlivosti SR na určenie výšky výživného a z matkou vyčíslených odôvodnených
potrieb maloletého dieťaťa vo veku 2 rokov, dospel súd k záveru, že výživné vo výške 300 eur mesačne

odzrkadľujejednakmožnosti,schopnostiamajetkovépomeryobochrodičov,akoajodôvodnenépotreby
maloletého dieťaťa.

34. Spolu s určením bežného výživného súd posudzoval aj návrh matky na určenie zročného výživného,
pričom podľa vyjadrenia matky otec jej platí pravidelne od novembra 2023 výživné na maloletého v sume

300 eur mesačne, a teda žiadny dlh na výživnom mu počas konania nevznikol, čo znamená, že nebolo
o akom zročnom výživnom rozhodovať.

35. Podľa § 52 Civilného mimosporového poriadku žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov
konania, ak tento zákon neustanovuje inak.

36. Súd o nároku na trovy konania rozhodol v súlade s citovaným § 52 Civilného mimosporového
poriadku tak, že žiadnemu z účastníkov konania nepriznal nárok na náhradu trov konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na Okresnom súde

Pezinok.

Odvolanie môže podať účastník konania, v ktorého neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav
veci.

Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní.V odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy.

Rozsudky o výživnom sú vykonateľné doručením. (§ 44 Civilného mimosporového poriadku)

V prípade, že niektorý z účastníkov nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom, je možné vo veci
starostlivosti o maloleté deti navrhnúť na súd výkon tohto rozhodnutia alebo v časti výživného na
vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.