Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 15. august 2024

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 43Cob/15/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6121338419
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 08. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marián Blaha

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2024:6121338419.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Mariána

Blahu, členiek senátu Mgr. Miriam Kamenskej a JUDr. Martiny Holecovej v právnej veci žalobcu ENTO,
spol. s r. o. Košice, so sídlom Priemyselná 6, 040 01 Košice – mestská časť Staré Mesto, IČO: 31
656 552, zast. Advokátska kancelária JUDr. Marián Jusko s.r.o., so sídlom Račí potok 2385/3, 040 01
Košice – mestská časť Sever, IČO: 53 769 589 proti žalovanému FLORIÁNSKA ROYAL s.r.o., so sídlom
Dohnányho 8, 917 01 Trnava, IČO: 36 853 917, zast. JUDr. Ireneusz Piotr Giebel, advokát, so sídlom
Sladovnícka 22, 917 01 Trnava o zaplatenie 110.152,- Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti
rozhodnutiu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 62Cb/10/2022-254 zo dňa 10. augusta 2023, takto

r o z h o d o l :

I. Rozhodnutie Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 62Cb/10/2022-254 zo dňa 10. augusta 2023
v prvej, druhej a tretej výrokovej vete p o t v r d z u j e .

II. Žalobcovi p r i z n á v a nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalovanému v rozsahu
100 %.

o d ô v o d n e n i e :

Súdprvejinštancievprvejvýrokovejvetenapadnutéhorozhodnutiauložilžalovanémupovinnosťzaplatiť
žalobcovi sumu 110.152,00 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9,00 % ročne zo sumy 7.728,00
Eur od 06.03.2020 do zaplatenia, zo sumy 7.728,00 Eur od 02.04.2020 do zaplatenia, zo sumy 7.728,00

Eur od 01.05.2020 do zaplatenia, zo sumy 7.728,00 Eur od 05.06.2020 do zaplatenia, zo sumy 7.728,00
Eur od 04.07.2020 do zaplatenia, zo sumy 6.000,00 Eur od 01.08.2020 do zaplatenia, zo sumy 6.864,00
Eur od 10.09.2020 do zaplatenia, zo sumy 6.864,00 Eur od 01.11.2020 do zaplatenia, zo sumy 144,00
Eur od 15.11.2020 do zaplatenia, zo sumy 6.864,00 Eur od 02.12.2020 do zaplatenia, zo sumy 3.600,00
Eur od 20.11.2020 do zaplatenia, zo sumy 2.400,00 Eur od 10.01.2021 do zaplatenia, zo sumy 3.984,00
Eur od 05.02.2021 do zaplatenia, zo sumy 4.800,00 Eur od 21.02.2021 do zaplatenia, zo sumy 3.984,00
Eur od 03.03.2021 do zaplatenia, zo sumy 7.728,00 Eur od 02.01.2020 do 09.03.2021, zo sumy 5.152,00

Eur od 10.03.2021 do zaplatenia, zo sumy 7.728,00 Eur od 08.02.2020 do zaplatenia, zo sumy 6.864,00
Eurod05.10.2020dozaplatenia,zosumy5.424,00Eurod01.01.2021dozaplateniaaspoluspaušálnou
náhradou nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 40,00 Eur, všetko v lehote 3 dní od
jeho právoplatnosti.

2. V druhej výrokovej vete priznal žalobcovi nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu
100 %. V tretej výrokovej vete priznal svedkovi A. B. svedočné proti žalovanému v rozsahu 100

%, ktoré je žalovaný povinný zaplatiť svedkovi vo výške 11,30 Eur do troch dní od právoplatnosti
napadnutého rozhodnutia. V štvrtej výrokovej vete priznal žalovanému nárok voči žalobcovi na náhradu
trov odvolacieho konania vo veci o nariadenie zabezpečovacieho a neodkladného opatrenia vedeného
okresným súdom pod sp. zn. 63Cb/53/2021 v rozsahu 100 %.3. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia vyplýva, že žalobca sa svojou žalobou voči žalovanému
domáhal zaplatenia 110.152,- Eur s príslušenstvom z titulu odmeny za práce vykonávané žalobcom

v prospech žalovaného podľa Mandátnej zmluvy č. 4/14 zo dňa 31.01.2014 (ďalej aj „zmluva“), ako
aj na základe ústnej objednávky za vypracovanie energetického certifikátu a prípravu podkladov ku
kolaudačnému konaniu pre stavbu „bytový dom na Floriánskej ulici v Košiciach“, ktoré žalobca vyúčtoval
žalovanému podľa faktúr pripojených k návrhu a ktoré žalovaný riadne a včas neuhradil. Vzhľadom
na procesnú obranu žalovaného poukazoval žalobca v priebehu konania na to, že medzi stranami

sporu vo vzťahu k stavbe „bytový dom na Floriánskej ulici v Košiciach“ boli uzavreté dve mandátne
zmluvy, a to č. 24/13 zo dňa 04.06.2013 a č. 4/14 zo dňa 31.01.2014. Žalovaný v priebehu vzájomnej
spolupráce žalobcom vyúčtované práce preberal aj ich uhrádzal a až v roku 2020 prestal s úhradou
dohodnutých platieb, keď žalovaný ubezpečoval žalobcu, že všetky záväzky budú splnené. Podľa
žalobcu predmetná stavba bola odovzdaná a žalovaným prevzatá, žalobcovi žalovaný nedoručil ani
jednu výzvu alebo upozornenie, že dochádza zo strany žalobcu k porušovaniu podmienok zmluvy.

Všetky faktúry boli prebraté bývalým konateľom žalovaného C. A. B. s uvedením dátumu prevzatia
faktúr a jeho vlastnoručným podpisom. Žiadnu z fakturovaných súm žalovaný nerozporoval, ani žiadnu
faktúruzdôvodujejnesprávnostižalobcovinevrátil.Pokiaľbyžalovanýnesúhlasilsústnouobjednávkou,
faktúru by neprevzal. Po vzájomnej dohode sa v priebehu realizácie uvedenej stavby riešili vzniknuté
problémy dodatkami k predmetným zmluvám. Ústne dohodnuté práce boli žalobcom fakturované až po

ich realizácii a prevzatí. Vo vzťahu k námietkam žalovaného voči vyúčtovaniu odmeny za zabezpečenie
výberových konaní (faktúra č. V20200277 na sumu 2.400,- Eur) žalobca namietal tvrdenie žalovaného,
žetietovýberovékonaniamaliprebehnúťvčasepredrealizačnejčastivýstavby.Podľažalobcujebežnou
praxou, že aj počas realizácie prác sa realizujú výbery dodávateľov v časti stavby, ktoré neboli pred
realizáciou u dodávateľa objednané z rôznych dôvodov (v danom prípade napr. záložné zdroje UPS,

garážové brány, video-vrátniky, oplechovanie garážových stĺpikov a pod.). V súvislosti so zabezpečením
energetického certifikátu stavby (podľa faktúry č. V20200244 na sumu 3.600,- Eur) sa jedná o zákonnú
povinnosť, podľa ktorej musí byť energetický certifikát stavby priložený ku dňu začatia kolaudačného
rozhodnutia. Pretože žalobca nebol povinný túto činnosť zabezpečiť podľa zmluvy, bývalý konateľ
žalovaného C. B. objednal ústne túto činnosť a žalovaný odsúhlasil cenovú ponuku. Taký istý postup

bol zrealizovaný zo strany žalobcu aj na základe súhlasu C. B., t.j. bývalého konateľa žalovaného
pri ostatných žalovaným napádaných faktúrach (faktúra č. V20200223 na sumu 840,- Eur za prípravu
podkladov ku kolaudačnému konaniu a faktúra č. V20200220 na sumu 144,- Eur za zabezpečenie
vypracovania špecifikácie postupu výpočtu množstva emisií pre stavbu „bytový dom na Floriánskej
ulici v Košiciach“). Žalobca poukazoval aj na to, že žalovaný dňa 18.02.2021 odsúhlasil inventarizáciu

pohľadávok ku dňu 31.12.2020, čím svoj záväzok uznal v celom rozsahu. Dôvod neuhrádzania dlžných
súm odôvodňoval žalovaný tým, že nedisponuje dostatkom finančných prostriedkov. Pokiaľ žalovaný
namietal protest prokurátora proti kolaudačnému rozhodnutiu žalobca uvádzal, že nebol zhotoviteľom
projektovej dokumentácie.

4. V priebehu konania ďalej žalobca uviedol, že k mandátnej zmluve, na základe ktorej boli vystavené
faktúry, ktoré sú predmetom konania, bolo uzavretých 14 dodatkov, pričom v roku 2019 boli uzavreté
dodatky č. 6 – 9 a v roku 2020 dodatky č. 10 – 14. Posledný dodatok č. 14 k mandátnej zmluve
predlžoval dobu spolupráce už len o jeden mesiac. Do ukončenia zmluvy ku dňu 29.01.2021 žalobca
riešil aj odstraňovanie vád a nedorobkov. Následne došlo k odovzdaniu a prevzatiu diela žalovaným,

pričom žalobca odoslal žalovanému aj popis vád a nedorobkov a všetky práce osobne prevzal konateľ
žalovaného. Po ukončení zmluvného vzťahu už tieto činnosti zabezpečoval žalovaný sám a pretože
zmluvné strany sa nedohodli na pokračovaní zmluvného vzťahu žalobca nemal dôvod chodiť ďalej na
stavbu. Žalobca nebol zhotoviteľom diela, mal na vady len poukazovať. Pri vydávaní kolaudačného
rozhodnutia žalobca predložil stavebnému úradu všetky potrebné doklady vrátane projektu skutočného

vyhotovenia, kde spoločný priestor bol označený ako kotolňa, a preto žalobca nenesie zodpovednosť
za to, že stavebný úrad tento priestor v kolaudačnom rozhodnutí zadefinoval odlišne, teda ako nebytový
priestor, ktorá vada bola následne vytknutá stavebnému úradu protestom prokurátora. Z podkladov
predložených žalobcom nevyplývalo, že priestor mal byť definovaný ako nebytový priestor.

5. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia vyplýva, že žalovaný v priebehu konania potvrdil uzavretie
mandátnej zmluvy medzi stranami sporu dňa 31.01.2014, viackrát menenú písomnými dodatkami.
Žalobca sa zaviazal v tejto zmluve pre žalovaného ako mandatára na výkon inžinierskej činnosti,
a to zariadiť pre žalovaného a v jeho mene investorské činnosti vo fáze zabezpečenia výberovéhokonania – tendra dodávateľov jednotlivých častí stavby, vo fáze zriadenia prevádzky a odstránenia
zariadenia staveniska vrátane zabezpečenia strážnej služby a vo fáze komplexného organizačno-
technického zabezpečenia (činnosť Construction management-vedenie stavby). Žalobca vykonával

počas trvania vzťahu svoju činnosť riadne v súlade s dohodnutými podmienkami a preto žalovaný
žalobcovi vystavené faktúry uhrádzal. Pred blížiacim sa kolaudačným konaním dochádzalo k narušeniu
vzájomných vzťahov. Podľa žalovaného si žalobca neplnil svoje povinnosti podľa čl. III. bod 3.2 písm.
q) a t) zmluvy, pretože žalobca si neplnil povinnosť poskytovať súčinnosť so stavebným dozorom pri
organizácii písomných preberacích a odovzdávacích konaní diela, vrátane nedorobkov a zabezpečenia

ich odstránenia (čl. III. bod 3.2 písm. q/ zmluvy). Pri technických obhliadkach boli do zápisov (protokol
o technickej obhliadke a protokol o odovzdaní/prebratí nehnuteľnosti) evidované viaceré nedorobky,
ktoré mali byť odstraňované, avšak odstránené neboli ani pri preberaní a odovzdaní jednotlivých
bytov a nebytových priestorov. Žalobca si preto svoju povinnosť nesplnil a žalovanému spôsobil
svojim konaním škodu. Žalobca si nesplnil ani ďalšiu povinnosť, a to v súčinnosti so stavebným
dozorom pripravovať dokumentáciu pre kolaudačné konania a asistovať investorovi pri kolaudačných

konaniach (čl. III. bod 3.2 písm. t/ zmluvy), t.j. žalobca porušil povinnosť spočívajúcu v súčinnosti so
stavebným dozorom pri príprave dokumentácie pre kolaudačné konanie. Žalovaný poukázal na to, že
boli vydané dve kolaudačné rozhodnutia Mestom Košice, avšak proti kolaudačnému rozhodnutiu zo
dňa 18.12.2020 bol podaný protest prokurátora z dôvodu viacerých porušení zákona a pokiaľ dôjde
k vyhoveniu protestu prokurátora a k zrušeniu kolaudačného rozhodnutia čo i len v časti, bude to mať

za následok vznik ďalšej škody žalovanému. Žalobcom vystavené faktúry preto žalovaný nepovažoval
za opodstatnené, keďže žalobca si neplnil v záverečnej fáze výstavby bytového domu svoje zmluvné
povinnosti. Žalovaný ďalej namietal, že niektorými faktúrami si uplatnil žalobca čiastky nad rámec
oprávnenýzmluvouanepreukázalaniústneobjednávkyadohodyzmluvnýchstrán.Namietalvystavenie
faktúry č. V20200223 na sumu 840,- Eur, ktorá sa týkala prípravy podkladov ku kolaudačnému konaniu,

pričom túto činnosť mal žalobca vykonávať podľa zmluvy a nemal oprávnenie uplatňovať si faktúrou
sumu nad rámec mesačnej fakturácie podľa čl. VI. bod 6.1.3 zmluvy. Žalobca nepreukázal ani ústnu
objednávku nad rámec jeho povinností pri faktúre č. V20200244, v ktorej účtoval sumu 3.600,- Eur za
vypracovanie energetického certifikátu pre uvedenú stavbu. Aj faktúru č. V20200220 na sumu 144,- Eur,
ktorou účtoval žalobca zabezpečenie vypracovania špecifikácie postupu výpočtu množstva emisií na

predmetnú stavbu považoval za nedôvodnú a zmluva nepozná žiadnu možnosť takéhoto vyúčtovania,
keďže za svoje činnosti žalobca vystavoval pravidelné mesačné faktúry. Nedôvodná je aj faktúra č.
V20200277 na 2.400,- Eur, ktorou žalobca vyúčtoval činnosti za zabezpečenie výberových konaní
v priebehu realizácie stavby, pretože v zmysle čl. VI. bod 6.1.2 zmluvy faktúra za túto činnosť mala
byť predložená po vyhodnotení druhého, resp. tretieho kola výberového konania v čase predrealizačnej

časti výstavby bytového domu, t.j. ešte pred samotným začatím výstavby bytového domu.

6. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia vyplýva, že okresný súd vykonal výsluch navrhovaného
svedka, bývalého konateľa žalovaného A. B., ktorý vykonával funkciu konateľa žalovaného od roku 2015
do apríla 2021, ktorý za žalovaného preberal všetky faktúry, voči ktorým nevzniesol žiadne námietky.

Svedok uviedol, že ako konateľ žalovaného podpísal aj inventarizáciu pohľadávok na základe účtovných
podkladov a pokiaľ prevzal žalobcom vystavené faktúry, tak práce v nich uvedené boli riadne vykonané
a odovzdané, a to aj na základe ústnych objednávok a všetko čo odsúhlasil platilo. Vo vzťahu k vydaniu
kolaudačného rozhodnutia mal žalobca vykonávať činnosti podľa zmluvy, avšak niečo sa aj navyšovalo
a na konkrétne okolnosti si nespomínal. Ak sa objednávalo niečo navyše, podľa svedka išlo o činnosti,

ktoré neboli kryté zmluvou. Poukázal na to, že od žalobcu obdržal rozsiahly zoznam nedorobkov, pričom
vady diela mal odstrániť hlavný dodávateľ stavby a žalobca len dohliadal na ich odstránenie. Nároky
súvisiace s odstraňovaním vád žalovaný uplatňoval voči dodávateľovi stavby. Podľa svedka dôvodom
ukončenia spolupráce medzi žalovaným a žalobcom bolo neuhrádzanie faktúr zo strany žalovaného.

7. Po vykonanom dokazovaní dospel okresný súd k záveru, že návrh žalobcu je v celom rozsahu
dôvodný. Poukázal na to, že predmetom sporu bol nárok žalobcu na zaplatenie ním vyčíslenej sumy
110.152,- Eur s príslušenstvom na základe odplaty dohodnutej v Mandátnej zmluve č. 4/14 zo dňa
31.01.2014 v znení jej dodatkov, ako aj na základe ústnych objednávok žalovaného. Okresný súd
mal preukázané, čo nebolo sporné, že žalobca sa ako mandatár zaviazal zmluvou v rámci výkonu

inžinierskej činnosti zariadiť za dohodnutú odplatu a za podmienok uvedených v zmluve pre žalovaného
ako mandanta, v jeho mene a na jeho účet investorské činnosti vo fáze zabezpečenia výberového
konania – tendra na dodávateľov jednotlivých častí stavby, vo fáze zriadenia, prevádzky a odstránenia
zariadenia staveniska vrátane zabezpečenia strážnej služby a vo fáze komplexného organizačno-technickéhozabezpečeniarealizáciestavbypredmetnéhobytovéhodomuvrozsahupodľačl.III.zmluvy.
V rámci fázy komplexného organizačno-technického zabezpečenia mal žalobca poskytovať aj súčinnosť
so stavebným dozorom pri organizácii písomných preberacích a odovzdávacích konaní diela, vrátane

nedorobkov a zabezpečenia ich odstránenia (čl. III. bod 3.2 písm. q/ zmluvy) a v súčinnosti so stavebným
dozorom pripravovať dokumentáciu pre kolaudačné konanie a asistenciu investorovi pri kolaudačných
konaniach (čl. III. bod 3.2 písm. t/ zmluvy). Cena za tieto činnosti bola upravená v čl. V. bod 5.2, pričom
podľa dodatku č. 14 zo dňa 31.12.2020 bola dohodnutá celková cena v sume 386.520,- Eur bez DPH
a týmto dodatkom sa zároveň strany dohodli na ukončení činnosti projektového manažéra a činnosti

finančného manažéra do 29.01.2021.

8. Podľa okresného súdu žalobca preukázal, že na základe tejto zmluvy postupne žalobca účtoval
žalovanému odmenu za výkon činnosti manažéra pre danú stavbu a na základe dokladu „Otvorené
položky – odberatelia (dlžníci) podľa účtov k 11/03/2021“ mal preukázané, že z faktúry č. V20190322
splatnej dňa 01.01.2020 vystavenej na sumu 7.728,- Eur bola čiastočne uhradená dňa 01.10.2020 suma

2.576,- Eur a neuhradený ostal zostatok tejto faktúry v sume 5.152,- Eur. Žiadne ďalšie úhrady na
žalobcom predložené faktúry žalovaný nevykonal. Okresný súd uviedol, že žalovaný nepoprel tvrdenia
žalobcu, že ním vystavené faktúry neboli uhradené riadne a včas a nepoprel ani to, že neuhradená suma
predstavuje čiastku 110.152,- Eur. Nepoprel ani tvrdenie, že žalovaný predmetné faktúry od žalobcu
prevzal a ako neoprávnené mu ich nevrátil.

9. Podľa okresného súdu sporné medzi stranami bolo to, či žalobcovi vznikol nárok na odplatu za
výkon činnosti podľa mandátnej zmluvy a ústnych objednávok, ktoré sú vyúčtované predloženými
faktúrami, keď žalovaný okrem iného namietal aj to, že žalobca si svoje povinnosti vyplývajúce zo zmluvy
riadne neplnil. Okresný súd poukázal na § 571 ods. 2 Obchodného zákonníka (ďalej „ObZ“), z ktorého

vyplýva, že nárok na odplatu mandatárovi vznikne okamihom riadneho vykonania činnosti, ak zo zmluvy
nevyplýva niečo iné, bez ohľadu na to, či činnosť priniesla očakávaný výsledok alebo nie. Žalovaný
vyčítalžalobcovi,ževočikolaudačnémurozhodnutiustavebnéhoúraduMestaKošicezodňa18.12.2020
č.k. MK/A/2020/18136-05/l/STS o povolení užívania stavby „Obytný dom Floriánska ulica, Košice“ bol
podaný protest prokurátora Okresnej prokuratúry Košice I dňa 24.09.2021 s tým, že podľa tvrdenia

žalovanéhožalobcanezabezpečilstavebnémuúraduvšetkydokladypotrebnénavydaniekolaudačného
rozhodnutia, najmä súvisiace s označením kotolne ako nebytového priestoru. Okresný súd poukázal
na povinnosti žalobcu podľa zmluvy, v zmysle ktorej mal žalobca povinnosť v súčinnosti so stavebným
dozorom pripraviť dokumentáciu pre kolaudačné rozhodnutie a asistovať investorovi pri kolaudačných
konaniach. Žalobca tvrdil, že si tieto povinnosti, t.j. predloženie všetkých potrebných dokladov splnil,

vrátane projektu skutočného zamerania s označením kotolne ako spoločného priestoru domu, pričom
k pochybeniu došlo až na strane stavebného úradu, ktorý v rozpore s predloženou dokumentáciou a so
zákonom vo svojom rozhodnutí nesprávne zadefinoval spoločný priestor domu ako nebytový priestor.
Okresný súd sa stotožnil so žalobcom, pretože skutočnosť, že kolaudačné rozhodnutie bolo napadnuté
protestom prokurátora a predloženie podkladov žalobcom neprinieslo pri rozhodovaní stavebného úradu

v kolaudačnom konaní očakávaný výsledok podľa § 571 ods. 2 ObZ nie je dôvodom pre nepriznanie
nároku žalobcovi na odplatu za výkon jeho činnosti. Ak podľa žalovaného žalobca nepredložil všetky
podklady alebo ich predložil nesprávne, bolo povinnosťou žalovaného uviesť a preukázať aké doklady
boli zo strany žalobcu preukázané a v čom spočívala ich nesprávnosť. Podľa okresného súdu z protestu
prokurátora vyplýva, že nesprávnosť napadnutého kolaudačného rozhodnutia spočívala práve v tom,

že kotolňa ako spoločný priestor domu nemôže byť charakterizovaná ako nebytový priestor, a preto
považoval argumentáciu žalobcu za logickú, podľa ktorej v ním predloženej dokumentácii bol daný
priestor označený správne ako kotolňa. Okresný súd preto dospel k záveru, že nemal preukázané
pochybenie na strane žalobcu a obranu žalovaného vyhodnotil ako nedôvodnú.

10. Okresný súd sa vyporiadaval aj s výhradami žalovaného, ktorý žalobcovi vytýkal neplnenie
povinností súvisiacich so zabezpečovaním vád a nedorobkov pri preberacích a odovzdávacích
konaniach diela. Poukázal na to, že žalobca v konaní nepoprel, že v čase ukončenia vzájomnej zmluvnej
spolupráce dielo vady malo, pričom predložil zoznam vád, ktorý bol žalovanému aj zaslaný. Okresný
súd sa stotožnil s argumentáciou žalobcu, že vzhľadom na ukončenie vzájomnej spolupráce ku dňu

29.01.2021, keď žalobca prestal vykonávať činnosti, na ktoré sa zmluvne zaviazal, už nebolo jeho
povinnosťou zabezpečovať odstraňovanie vád a pokračovať v tejto činnosti. Riadne plnenie povinností
vyplývajúcich zo zmluvy do ukončenia zmluvnej spolupráce mal okresný súd preukázanú svedeckou
výpoveďou bývalého konateľa žalovaného A. B.. Tento potvrdil, že prebral všetky faktúry vystavenéžalobcom a pokiaľ ich prevzal, práce žalobcom boli vykonané a odovzdané, a to aj tie, ktoré boli
dohodnuté na základe ústnych objednávok. Podľa okresného súdu pokiaľ v januári 2021 existovali
na diele vady a nedorobky, bol to žalovaný, kto zavinil, že žalobca v zabezpečovaní ich odstránenia

nepokračoval, vzhľadom k tomu, že dôvodom ukončenia vzájomnej spolupráce aj podľa svedeckej
výpovede bolo neuhrádzanie vystavených faktúr zo strany žalovaného. Podľa okresného súdu žalovaný
v konaní neprodukoval žiaden dôkaz, ktorým by preukázal, že v priebehu trvania zmluvného vzťahu
žalobcu na neplnenie zmluvných povinností upozorňoval.

11. Vo vzťahu k žalovaným namietaným faktúram č. V20200233 (vystavenej na sumu 840,- Eur za
prípravu podkladov ku kolaudačnému konaniu), č. V20200244 (vystavenej na základe ústnej objednávky
na vypracovanie energetického certifikátu v sume 3.600,- Eur), č. V20200277 (vystavenej na sumu
2.400,- Eur za zabezpečenie výberových konaní v priebehu realizácie stavby) č. V20200220 (na sumu
144,- Eur za vypracovanie špecifikácie postupu výpočtu množstva emisií) okresný súd odkázal na
výpoveď svedka, bývalého konateľa žalovaného p. B., ktorý potvrdil prebratie všetkých uvedených faktúr

a žiadnu z týchto faktúr nevrátil žalobcovi ako neopodstatnenú. Svedok potvrdil tvrdenia žalobcu, že
niektoré činnosti, ktoré neboli kryté zmluvou boli dohodnuté ústne a v prípade prevzatia týchto faktúr
boli práce žalobcom podľa vzájomnej dohody riadne vykonané a odovzdané. Potvrdil aj to, že všetko,
čo odsúhlasil, platilo a na základe uvedeného preto okresný súd obranu žalovaného voči uvedeným
faktúram považoval za nedôvodnú.

12. Okresný súd preto dospel k záveru, že žalobca preukázal nárok na zaplatenie uplatnenej sumy
110.152,- Eur, preukázal splnenie povinnosti z jeho strany, na ktoré sa zaviazal a preto žalobe vyhovel
azviazalžalovanéhoajnazaplatenieúrokuzomeškaniaapaušálnychnákladovspojenýchsuplatnením
pohľadávky vo výške 40,- Eur.

13. Pri rozhodovaní o náhrade trov konania postupoval podľa § 255 ods. 1 CSP a žalobcovi ako
strane úspešnej v spore priznal nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 100 %.
Vzhľadom k tomu, že v konaní bol vypočutý svedok A. B., priznal mu náhradu svedočného, a to vo
výške cestovného 11,30 Eur, na úhradu ktorého zaviazal žalovaného ako stranu neúspešnú v spore.

Vzhľadom na neúspech žalobcu v konaní o nariadenie zabezpečovacieho a neodkladného opatrenia,
keď návrh žalobcu bol zamietnutý uznesením sp. zn. 63Cb/53/2021-37 zo dňa 03.06.2021, ktoré bolo
potvrdené rozhodnutím odvolacieho súdu sp. zn. 41Cob/42/2021-102 zo dňa 29.09.2021, rozhodol
o náhrade trov uvedeného odvolacieho konania tak, že podľa pomeru úspechu priznal nárok na ich
náhradu žalovanému.

14. Proti prvému, druhému a tretiemu výroku uvedeného rozhodnutia podal včas odvolanie žalovaný
z dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. d), f) a h) CSP. V odvolaní citoval body 16.,17. a 18. odôvodnenia
napadnutého rozhodnutia, pričom podľa žalovaného okresný súd dospel k nesprávnemu skutkovému
zisteniu, s čím súvisí nesprávne právne posúdenie veci a okresný súd bez jednoznačného objasnenia

nekriticky prijal tvrdenia žalobcu a nereflektoval na procesnú obranu žalovaného, čím má konanie inú
vadu. Podľa žalovaného okresný súd nekriticky prijal procesný útok žalobcu, ktorý svoje tvrdenia
nedokázalpodložiť,pričompriprocesnejobranežalovanéhotakétotvrdeniapovažovalzanedostatočné.

15. Žalovaný namietal, že okresný súd s poukazom na § 571 ods. 2 ObZ v podstate uvádza,

že nesplnenie povinnosti zo strany žalobcu vykonať činnosť riadne podľa zmluvy nemá vplyv na
nárok na odplatu za výkon takejto činnosti. Podľa žalovaného však v zmysle citovaného ustanovenia
nárok na odplatu vznikne len za predpokladu, ak je dohodnutá činnosť riadne vykonaná. Žalobca sa
podľa Mandátnej zmluvy č. 4/14 zaviazal poskytovať súčinnosť so stavebným dozorom pri organizácii
písomných preberacích a odovzdávacích konaní diela, vrátane nedorobkov a zabezpečenia ich

odstránenia, čo však žalobca neplnil, a to ani riadne, ani včas, čo bolo preukázané preberacími
protokolmi k jednotlivým bytom. Žalovaný nesúhlasil s argumentáciou okresného súdu v napadnutom
rozhodnutí podľa ktorej tým, že žalobca prestal vykonávať činnosť ku dňu 29.01.2021, potom
nezodpovedá za to, či v čase platnosti zmluvy si svoje povinnosti plnil riadne a včas, pričom napriek
neplneniu tejto povinnosti mu bol okresným súdom ním uplatnený nárok priznaný. Podľa žalovaného

všakeštevčase,keďžalobcabolzmluvouviazanýbolopreukázané,žesvojepovinnostisineplnilriadne,
pretože dielo vykazovalo vady, o ktorých zabezpečenie odstránenia sa mal žalobca pričiniť. Akceptáciou
záverov okresného súdu, že mandatár nemusí vykonať činnosť riadne podľa zmluvy a napriek tomu mu
vznikne nárok na zaplatenie odplaty, by potom žiaden podnikateľ nezodpovedal za riadne vykonaniečinnosti, na ktorú sa zaviazal a po ukončení zmluvy by si mohol uplatňovať nárok aj za činnosti, ktoré
boli vykonané v rozpore so zmluvou.

16. Žalovaný ďalej poukázal v odvolaní na to, že žalobca bol povinný v súčinnosti so stavebným dozorom
podieľať sa na príprave dokumentácie na kolaudačné konania. Zopakoval, že voči kolaudačnému
rozhodnutiu Mesta Košice zo dňa 18.12.2020 bol podaný protest prokurátora z dôvodu viacerých
porušení zákona. V časti bolo kolaudačné rozhodnutie z uvedených dôvodov zrušené, v dôsledku
čoho došlo k vzniku škody na strane žalovaného. Ako vyplýva z tvrdenia žalovaného, z kolaudačného

rozhodnutia a aj protestu prokurátora v kolaudačnom konaní bol žalovaný zastúpený žalobcom.
Všetky podklady k vydaniu kolaudačného rozhodnutia mal žalobca, za ktorých správnosť a úplnosť aj
zodpovedal. Namietal, že okresný súd na jednej strane odôvodňuje prijatie procesného útoku žalobcom
s odôvodnením, že žalovaný nedostatočne poprel tvrdenia žalobcu, avšak na druhej strane nekriticky
bez odôvodnenia, neakceptoval výhrady žalovaného. Podľa žalovaného sa jedná o jednostranné
posúdenie tvrdení sporových strán, keď na jednej strane považoval okresný súd za dostatočné

jednoduché tvrdenie žalobcu bez podloženia ďalšími dôkaznými prostriedkami za preukázané a na
druhej strane tvrdenie žalovaného podložené protestom prokurátora považoval za nedostatočné, čo robí
napadnuté rozhodnutie nepreskúmateľným a arbitrárnym.

17. V odvolaní žalovaný opätovne poukázal na jeho výhrady voči konkrétne vystaveným a uplatneným

faktúram, ktoré nepovažuje za opodstatnené, sú bez zmluvného základu a oprávnenia. Zopakoval
výhrady voči faktúre č. V20200220 na sumu 144,- Eur za zabezpečenie vypracovania špecifikácie
postupu výpočtu množstva emisií pre predmetnú stavbu, keďže zmluva takúto možnosť vyúčtovania
a fakturovanie uvedenej sumy nepozná. Voči faktúre č. V20200223 na sumu 840,- Eur za prípravu
podkladov na základe ústnej objednávky ku kolaudačnému konaniu uviedol, že túto činnosť mal žalobca

stanovenú už v zmluve a zmluva ho neoprávňovala účtovať sumu za túto činnosť nad rámec mesačnej
faktúry podľa čl. VI. bod 6.1.3, pričom nebola preukázaná ani ústna objednávka. Voči faktúre č.
V20200244 na 3.600,- Eur za vypracovanie energetického certifikátu na základe ústnej objednávky
namietal, že nebola preukázaná žiadna ústna objednávka, ktorá by bola nad rámec povinností žalobcu
zo zmluvy a voči faktúre č. V20200277 na 2.400,- Eur na zabezpečenie výberových konaní v priebehu

realizácie stavby namietal, že túto faktúru mohol žalobca vyúčtovať len v čase predrealizačnej časti
stavby a táto fáza bola vykonaná ešte pred samotným začatím výstavby bytového domu. Na základe
uvedeného navrhol, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie zrušil vo výrokoch I., II., III. a vec vrátil
okresnému súdu na ďalšie konanie alebo aby napadnuté rozhodnutie zrušil v uvedených výrokoch
a žalobu zamietol.

18. Žalobca sa k odvolaniu žalovaného nevyjadril.

19. Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací prejednal vec podľa § 379 a § 380 Civilného
sporového poriadku (ďalej CSP) bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP, pretože nie je

potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie vykonané súdom prvej inštancie a nevyžaduje to ani
dôležitý verejný záujem. Rozsudok bol v zmysle § 378 ods. 1 a § 219 ods. 1 CSP odvolacím súdom
verejne vyhlásený, čo bolo v zmysle § 219 ods. 3 CSP oznámené na úradnej tabuli krajského súdu.

20. Predmetom konania bol nárok žalobcu na zaplatenie sumy 110.152,- Eur s úrokom z omeškania

vo výške 9 % ročne od splatnosti jednotlivo vystavených faktúr, vrátane paušálnej náhrady nákladov
spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 40,- Eur. Žalobca uplatnil svoj nárok z dôvodu výkonu
činnosti mandatára podľa písomne uzavretej Mandátnej zmluvy č. 4/14 zo dňa 31.01.2014, ako
aj na základe ústnych objednávok žalovaného týkajúcich sa inžinierskych činností pri výstavbe
uvedeného bytového domu. Podľa tvrdenia žalobcu konateľ žalovaného všetky vystavené faktúry

prevzal, podpísal, žalovaný nenamietal žiadne údaje z uvedených faktúr, nenamietal nevykonanie
činností ani vrátenie týchto faktúr a naopak dňa 18.02.2021 odsúhlasil zostatok uvedených faktúr ich
odsúhlasením v Inventarizácii pohľadávok ku dňu 31.12.2020. Žalovaný namietal, že žalobca riadne
neplnil svoje povinnosti pri poskytovaní súčinnosti pri preberacích konaniach a zabezpečení odstránenia
vád v súčinnosti so stavebným dozorom a neplnil si ani svoje povinnosti pri predložení podkladov

nevyhnutných na kolaudačné rozhodnutie, čím došlo k porušeniu povinnosti podľa čl. III. ods. 2 písm. q)
a t) zmluvy. Zároveň namietal, že pri vyššie uvedených štyroch faktúrach sa jedná o sumy vyúčtované
nad rámec dohodnutých odmien, keďže činnosti za prípravu podkladov na kolaudačné rozhodnutie, ako
aj pri špecifikácii postupu výpočtu množstva emisií boli činnosti dohodnuté v rámci mandátnej zmluvy,pričom žalobca nepreukázal žiadnu ústnu objednávku na tieto činnosti a ústnu objednávku nad rámec
povinností podľa zmluvy nepreukázal ani pri faktúre č. V20200244 na 3.600,- Eur za vypracovanie
energetického certifikátu. Pri vyúčtovaní ceny podľa faktúry č. 20200277 za zabezpečenie výberových

konaní namietal, že tieto činnosti mali byť účtované v predrealizačnej fáze a nie počas vykonávania diela
v záverečnej fáze tak, ako to vyplýva z predloženej faktúry.

21. Podľa § 566 ods. 1 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník (ďalej „ObZ“) mandátnou zmluvou
sa mandatár zaväzuje, že pre mandanta na jeho účet zariadi za odplatu určitú obchodnú záležitosť

uskutočnením právnych úkonov v mene mandanta alebo uskutočnením inej činnosti a mandant sa
zaväzuje zaplatiť mu za to odplatu.

22. Podľa § 566 ods. 2 ObZ, ak je zariadenie záležitosti predmetom podnikateľskej činnosti mandatára,
predpokladá sa, že odplata bola dohodnutá.

23. Podľa § 571 ods. 2 ObZ, ak zo zmluvy nevyplýva niečo iné, vznikne mandatárovi nárok na odplatu,
keď riadne vykoná činnosť, na ktorú bol povinný, a to bez ohľadu na to, či priniesla očakávaný výsledok
alebo nie. Ak možno očakávať, že v súvislosti s vybavovaním záležitosti vzniknú mandatárovi značné
náklady, môže mandatár požadovať po uzavretí zmluvy primeraný preddavok.

24. Podľa § 573 ObZ mandatár nezodpovedá za porušenie záväzku osoby, s ktorou uzavrel zmluvu
pri zariaďovaní záležitosti, ibaže sa v zmluve zaručil za splnenie záväzkov prevzatých inými osobami v
súvislosti so zariaďovaním záležitosti.

25. Odvolací súd preskúmal napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie v rozsahu a z dôvodov

uvedených žalovaným v odvolaní. Zistený skutkový stav súdom prvej inštancie považoval odvolací
súd za dostatočný, ktorý je spôsobilý na rozhodnutie o veci samej, pričom nepovažoval za potrebné
vykonané dokazovanie doplniť alebo ho zopakovať.

26. Po zhodnotení skutočností zistených z predloženého spisu dospel odvolací súd k záveru, že súd

prvej inštancie v tejto veci dostatočne zistil skutkový stav a zistené skutočnosti správne posúdil, keď
vydal napadnutý rozsudok, ktorým žalobe v celom rozsahu vyhovel. V konaní súdu prvej inštancie
nezistil odvolací súd vady, okresný súd sa dostatočne vysporiadal s námietkami žalovaného podstatnými
pre rozhodnutie vo veci samej a odôvodnenie napadnutého rozhodnutia spĺňa zákonom stanovené
podmienky na odôvodnenie rozsudku súdu ako rozhodnutia vo veci samej. Odvolací súd dospel

k záveru, že súd prvej inštancie neodňal žalovanému možnosť konať pred súdom a v celom rozsahu
sa stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, na ktoré v zmysle § 387 ods. 2 CSP odkazuje.
Vzhľadom na dôvody žalovaným podaného odvolania odvolací súd dodáva k veci nasledovné.

27. Okresný súd v napadnutom rozhodnutí správne posúdil vzťah medzi stranami sporu na základe

zmluvy č. 4/14 ako vzťah z mandátnej zmluvy medzi podnikateľmi pri ich podnikateľskej činnosti. Pokiaľ
okresný súd dospel k záveru, že žalobca v konaní preukázal oprávnenosť ním uplatneného nároku na
zaplateniedohodnutejodmeny,čiužpodľapísomneuzavretejmandátnejzmluvyalebonazákladeústnej
objednávky a neprihliadol na obranu žalovaného, ktorý svoje výhrady voči nároku žalobcu nepreukázal,
s takýmto posúdením žalobcom uplatneného nároku a nedôvodnej obrany žalovaného sa odvolací súd

stotožnil.

28. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia vyplýva, že okresný súd sa v napadnutom rozhodnutí
zaoberal procesnou obranou žalovaného, ktorý vytýkal žalobcovi neplnenie jeho zmluvných povinností
podľa čl. III. bod 3.2 písm. q) zmluvy, keď podľa žalovaného žalobca neplnil povinnosť poskytovať

súčinnosť so stavebným dozorom pri organizácii písomných preberacích a odovzdávacích konaniach
diela, vrátane nedorobkov a zabezpečenia ich odstránenia. Okresný súd pri zhodnotení vykonaného
dokazovania poukazoval na mailovú komunikáciu z ktorej vyplýva, že pred ukončením vzájomnej
zmluvnej spolupráce ku dňu 29.01.2021 žalobca odosielal žalovanému podrobný zoznam a súpis vád
a nedorobkov existujúcich v januári 2021, pričom tvrdenie žalovaného o existujúcich vadách diela sporné

ani nebolo.

29. Odvolací súd sa stotožnil so záverom okresného súdu o tom, že povinnosť žalobcu na výkon
činnosti pri poskytovaní súčinnosti zabezpečenia odstránenia zistených nedorobkov trvala len doukončenia zmluvného vzťahu, t.j. do 29.01.2021. Odvolací súd poukazuje na to, že žalobca nebol
zhotoviteľom diela, jeho povinnosťou bolo poskytnúť súčinnosť pri zabezpečovaní odstránenia zistených
vád a nedorobkov predmetného diela. Žalovaný v odvolaní uviedol, že ešte počas trvania zmluvného

vzťahu žalovaný preukázal, že žalobca si svoje povinnosti neplnil riadne, keďže dielo vykazovalo vady,
o ktorých zabezpečenie odstránenia sa mal pričiniť žalobca. Na tomto mieste odvolací súd opätovne
pripomína, že nebol to žalobca, ktorý mal vady odstrániť, ale žalobca mal poskytnúť súčinnosť pri
zabezpečení odstránenia vád a nedorobkov diela, t.j. v súčinnosti so stavebným dozorom a zhotoviteľom
predmetnej časti diela. Žalovaný v priebehu konania a ani v odvolaní netvrdil, akú konkrétnu povinnosť

vo vzťahu ku konkrétnemu bytu, resp. nebytovému priestoru alebo inej časti predmetného diela, na ktorej
bola zistený nedorobok alebo vada si žalobca nesplnil neposkytnutím súčinnosti pri odstraňovaní vád
a nedorobkov.

30. Existencia vád a nedorobkov ku dňu ukončenia zmluvnej činnosti medzi stranami sporu ešte sama
o sebe neznamená, že k tomuto okamihu došlo k porušeniu povinnosti žalobcu poskytnúť súčinnosť pri

odstraňovaní nedorobkov a vád diela. Je predsa nepochybné, že aj v prípade poskytnutia súčinnosti,
keďže žalobca nebol zhotoviteľom diela, nemuselo dôjsť k odstráneniu vád a nedorobkov, avšak
nie z dôvodu na strane žalobcu. Žalovaný netvrdil a nevymedzil v čom konkrétne žalobca porušil
povinnosť súčinnosti pri zabezpečení odstránenia vád a nedorobkov, keďže ich samotná existencia
nie je dôkazom o porušení zmluvnej povinnosti žalobcu. Podľa odvolacieho súdu všeobecné tvrdenie,

že ešte v januári 2021 pred ukončením zmluvného vzťahu medzi stranami sporu dielo vykazovalo
vady, na odstránení ktorých sa mal podieľať žalobca poskytnutím súčinnosti, nepostačuje na to, aby
bolo preukázané tvrdenie žalovaného o konkrétnom porušení zmluvných povinností žalobcu. Ako už
bolo uvedené samotný súpis vád a nedorobkov existujúcich ku dňu ukončenia zmluvného vzťahu
nepreukazuje sám o sebe porušenie povinnosti žalobcu poskytnúť súčinnosť pri zabezpečovaní ich

odstránenia. Žalovaný v konaní a ani v odvolaní neuviedol, či opomenul žalobca svoju povinnosť
vykonať súpis vád, či opomenul poskytnúť konkrétnu súčinnosť, kedy vo vzťahu k akým vadám a voči
komu tak, aby bolo zabezpečené ich odstránenie a preto samotný nesporný stav existencie vád
a nedorobkov nie je preukázaním všeobecných tvrdení žalovaného o porušení povinností žalobcu podľa
čl. III. bod 3.2 písm. q) zmluvy. Žalovaný preto nepreukázal svoje tvrdenie o porušení povinnosti žalobcu

z dôvodu neposkytnutia súčinnosti pri preberacích konaniach a nezabezpečenia odstránenia zistených
vád a nedorobkov. Existencia vád a nedorobkov sporná nebola a pokiaľ mienil žalovaný preukázať svoje
tvrdenia o nesplnení povinností žalobcu v zmysle čl. III. bod3. 2 písm. q) zmluvy, potom v zmysle §
151 ods. 2 CSP mal uviesť konkrétne vlastné skutkové tvrdenia a následne ich preukázať príslušnými
dôkaznými prostriedkami. Záver okresného súdu, že žalobca už nemal po dátume 29.01.2021 povinnosť

vykonávať činnosti podľa čl. III. bod3. 2 písm. q) zmluvy zodpovedá zistenému skutkovému stavu
o ukončení zmluvného vzťahu k tomuto dátumu. Na tieto tvrdenia žalovaného v odvolaní preto odvolací
súd neprihliadol.

31. Žalovaný vytýkal napadnutému rozhodnutiu, že okresný súd nesprávne dospel k záveru o vzniku

nároku na zaplatenie odplaty mandatára bez toho, aby činnosť, na ktorú sa zaviazal bola riadne
vykonaná. Takýto záver okresného súdu nevyplýva z obsahu napadnutého rozhodnutia. Okresný
súd v žiadnej časti svojho odôvodnenia neuviedol, že žalobca nevykonal svoje povinnosti riadne.
Okresný súd v odôvodnení napadnutého rozhodnutia v bode 16. poukazoval na ust. § 571 ods.
2 ObZ, t.j. na vznik nároku mandatára na zaplatenie dohodnutej odmeny okamihom riadneho

vykonania činnosti, a to bez ohľadu, či takáto činnosť priniesla očakávaný výsledok, pričom sa jednalo
o odôvodnenie v časti žalovaným namietaného kolaudačného rozhodnutia napadnutého protestom
prokurátora. Pri vyporiadaní sa s výhradami žalovaného voči riadnemu nevykonaniu činnosti žalobcu,
vzhľadom na žalovaným tvrdené neposkytnutie súčinnosti pri preberacích a odovzdávajúcich konaniach
a neposkytnutí súčinnosti pri zabezpečovaní odstránenia zistených vád a nedorobkov žiaden takýto

záver ako to uviedol žalovaný v odvolaní (keď vytýkal napadnutému rozhodnutiu záver o vzniku nároku
na odplatu aj v prípade, ak dohodnutá činnosť nebola vykonaná riadne) v napadnutom rozhodnutí
uvedený nebol. Ako bolo uvedené vyššie, existencia vád a nedorobkov zistených ešte počas trvania
zmluvného vzťahu medzi stranami sporu sama o sebe nepreukazuje porušenie zmluvných povinností
žalobcu podľa čl. III ods. 3.2 písm. q) zmluvy.

32. Žalovaný vytýkal napadnutému rozhodnutiu nesprávne vysporiadanie sa s účinkami protestu
prokurátora voči kolaudačnému rozhodnutiu Mesta Košice zo dňa 18.12.2020, ktoré bolo napadnuté
protestom prokurátora. Žalovaný v odvolaní tvrdil, že osobou zodpovednou za správnosť podkladovje žalobca podľa čl. III. bod 3.2 písm. t) zmluvy a preto osobou zodpovednou za protest prokurátora,
v dôsledku ktorého bolo časť kolaudačného rozhodnutia zrušená, je žalobca. S takýmto tvrdením sa
odvolací súd nestotožnil.

33. Okresný súd zrozumiteľne a jasne v bode 16. odôvodnenia napadnutého rozhodnutia poukázal
na dôvod podaného protestu prokurátora voči kolaudačnému rozhodnutia, ktorým bolo nesprávne
definovanie časti vykonaného diela - kotolne, keď v kolaudačnom rozhodnutí bol vymedzený tento
priestor ako nebytový priestor, hoci správne mal byť označený ako spoločný priestor. Okresný súd

poukázal na to, že podľa tvrdenia žalobcu v ním predloženej dokumentácie bol tento priestor správne
označený ako kotolňa a preto nemal preukázané pochybenie žalobcu a obranu žalovaného vyhodnotil
ako nedôvodnú.

34. Žalovaný vytýkal napadnutému rozhodnutiu, že okresný súd na tento procesný útok žalobcu
prihliadal, a to bez toho, aby bol podložený konkrétnymi dôkazmi a listinami a naopak na procesnú

obranu žalovaného, ktorý namietal toto zmluvné porušenie (zabezpečenie riadnych podkladov pre
kolaudačné rozhodnutie) bez ďalšieho neprihliadol. S takýmto tvrdením sa odvolací súd nestotožnil.

35. Odvolací súd zdôrazňuje, že okresný súd pri svojom závere o správnosti žalobcom predložených
podkladov na vydanie kolaudačného rozhodnutia poukázal na konkrétnu listinu, a to na obsah

kolaudačného rozhodnutia a protest prokurátora. Na základe uvedeného obsahu listín a tvrdenia
žalobcu o ním označenom priestore v podkladoch pre kolaudačné rozhodnutie ako kotolne, nemal
preukázané pochybenie žalobcu. Okresný súd teda v rozpore s tvrdením žalovaného nevychádzal len
„z jednoduchého“ tvrdenia žalobcu vo vzťahu k splneniu povinnosti predloženia riadnych podkladov pri
vydaní kolaudačného rozhodnutia, ale okresný súd pri svojom závere vychádzal z obsahu kolaudačného

rozhodnutia, protestu prokurátora a tvrdenia žalobcu.

36. Odvolací súd poukazuje na to, že žalovaný okrem všeobecného tvrdenia o pochybení žalobcu, ktorý
mal predložiť nesprávne podklady, výsledkom ktorých bol protest prokurátora svoje tvrdenie žiadnym
spôsobom nepodložil listinnými dokladmi, ako to správne uviedol aj okresný súd. Ani v odvolaní žalovaný

neuviedol žiadnu vecnú a obsahovú nesprávnosť konkrétnych podkladov žalobcu predložených v rámci
kolaudačného konania. Ak teda žalovaný namietal nesprávnosť žalobcom predložených dokladov
bol povinný svoje tvrdenie preukázať, čo neurobil, ako to správne uviedol okresný súd. Žalovaného
zaťažovalo dôkazné bremeno preukázania svojho tvrdenia o konkrétnom porušení povinnosti žalobcu
(predloženie nesprávnych podkladov pre účely kolaudačného konania), pričom žalovaný svoje dôkazné

bremeno v tejto časti svojho tvrdenia neuniesol. Namietanie odlišného posudzovania procesného útoku
a procesnej obrany preto nezodpovedá obsahu spisu a dôkaznej povinnosti strán sporu.

37. Okresný súd neposudzoval odlišne procesný útok žalobcu a procesnú obranu žalovaného. Pri
procesnom útoku žalobcu vo vzťahu k podkladom na kolaudačné rozhodnutie vychádzal z tvrdenia

žalobcu a konkrétnych listinných dokladov (protest prokurátora a kolaudačné rozhodnutie), ktoré
zodpovedali tvrdeniam žalobcu, avšak aj tvrdeniu žalovaného, že podklady na kolaudačné konanie
zabezpečil žalobca, čím si žalobca splnil povinnosti podľa čl. III. bod 3.2. písm. t) zmluvy. Na druhej
strane pokiaľ žalovaný tvrdil, že žalobcom predložené doklady boli nesprávne, bolo jeho povinnosťou
toto tvrdenie aj preukázať, t.j. uviesť (a preukázať), ktorý konkrétny doklad predložený žalobcom a v akej

časti bol nesprávny, čo neurobil, ako to správne uviedol aj okresný súd. Bez uvedenia a preukázania
konkrétnych pochybení žalobcu (okrem všeobecného odkazu na podanie protestu prokurátora bez
toho, aby bola špecifikovaná konkrétna vada a pochybenie v postupe, činnosti a obsahu žalobcom
predložených dokladov) preto okresný súd správne dospel k záveru, že nemal preukázané pochybenie
na strane žalobcu a správne vyhodnotil obranu žalovaného ako nedôvodnú. Okresný súd preto správne

vyhodnotil skutkový stav a procesnú situáciu, keď vytýkal žalovanému, že neuviedol a nepreukázal
aké podklady boli zo strany žalobcu predložené a v čom mala spočívať ich nesprávnosť. Takéto
posúdenie, dôsledkom ktorého bol záver okresného súdu o nepreukázaní porušenia povinnosti žalobcu
pri predkladaní úplných a správnych podkladov pre kolaudačné rozhodnutie je správne, zodpovedá
obsahu spisu, vykonanému dokazovaniu a správnemu posúdeniu dôkazného bremena strán sporu.

38. V odvolaní žalovaný nesúhlasil s priznaním nároku žalobcovi z namietaných faktúr č. V20200220,
č. V20200223, č. V20200244 a č. V20200277, keďže tvrdil, že sa jedná o nároky pri ktorých nebola
preukázaná ústna dohoda, resp. že sa jedná o nároky na zaplatenie ktorých mal žalobca nároklen v zmysle dohodnutých mesačne vystavených faktúr a nemal právo na ich účtovanie nad rámec
dohodnutej odmeny. V odvolaní zopakoval svoje skutkové výhrady voči tejto časti uplatneného nároku.

39. Odvolací súd odkazuje na bod 18. odôvodnenia napadnutého rozhodnutia okresného súdu, v ktorom
dospel okresný súd k záveru o dôvodnosti žalobcom uplatneného nároku aj v tejto časti. Podľa
odvolacieho súdu okresný súd v súlade s povinnosťou vyhodnotenia dôkazov každého jednotlivo
a všetkých dôkazov v ich vzájomnej súvislosti dospel k správnemu záveru o preukázaní aj tejto časti
nároku žalobcu.

40. Okresný súd v napadnutom rozhodnutí poukázal na to, že všetky žalobcom vystavené faktúry
(vrátane namietaných vyššie uvedených štyroch faktúr) boli bývalým konateľom žalovaného podpísané
a prevzaté. Okresný súd správne poukázal na to, že žiadnu z vyššie uvedených faktúr žalovaný
žalobcovi nevrátil, žiadnu z vyššie uvedených faktúr nenamietal po ich prevzatí ako nedôvodnú
a neoprávnenú. Správne poukázal na výsluch svedka B. ako bývalého konateľa žalovaného, ktorý

potvrdil, že pokiaľ konkrétne faktúry potvrdil svojim podpisom a ich prevzal, potom zodpovedali tieto
faktúry dohodnutým vzájomným právam a povinnostiam. Svedok sa zároveň vyjadril aj o ústnom
objednávaní a doobjednávaní ďalších činností, ktoré neboli predmetom písomne uzavretej mandátnej
zmluvy. Ak teda svedok, ktorého konanie žalovaného zaväzovalo vzhľadom na výkon funkcie konateľa
v čase realizácie stavby, namietané faktúry prevzal, čo potvrdil svojim podpisom, pričom podľa jeho

výpovede, prevzatím faktúr a ich podpisom potvrdil existenciu ústnych objednávok, vykonanie prác
účtovaných vo faktúrach, ako aj dohodu o ich cene, potom žalobca preukázal dôvodnosť nároku aj v tejto
časti, ako to správne uviedol aj okresný súd.

41. Odvolací súd dopĺňa, že mandátna zmluva podľa § 566 a nasl. Obchodného zákonníka nemusí

byť uzavretá v písomnej podobe. Mandátna zmluva č. 4/14 neobsahuje ustanovenie o tom, že jej
zmena a doplnenie môže byť vykonané len v písomnej podobe. Znamená to, že jej zmeny a doplnenia,
vrátane objednania ďalších prác a činností, ktoré neboli predmetom jej písomne uzavretého obsahu,
ako aj dohoda o ich cene mohla byť realizovaná ústne medzi stranami sporu, čo potvrdil aj svedok vo
svojej výpovedi. S prihliadnutím na vykonané dokazovanie, vychádzajúc z existencie vyššie uvedených

štyroch faktúr, ktoré boli potvrdené podpisom konateľa žalovaného, ktorý vo svojej svedeckej výpovedi
potvrdil správnosť ich obsahu, ktorý potvrdil aj existenciu ústneho objednávania a ceny činností, ktoré
neboli predmetom písomne uzavretej mandátnej zmluvy, vychádzajúc aj z nesporného skutkového stavu
o tom, že žiadnu z vyššie uvedených faktúr žalovaný nenamietal, potom okresný súd pri vyhodnotení
dokazovania, keď posudzoval jednotlivé dôkazy zvlášť a všetky vo vzájomnej súvislosti, správne dospel

k záveru o preukázaní nároku žalobcu aj vo vzťahu k uvedeným štyrom faktúram.

42. Nárok na zaplatenie odmeny za vypracovanie špecifikácie postupu výpočtu množstva emisií pre
stavbu a za energetický certifikát preto zodpovedá vykonanému dokazovaniu o existencii vzájomnej
dohodymedzistranamisporuovykonanítejtočinnostinadrámecmandátnejzmluvyzadohodnutúcenu,

pričom vykonanie tejto činnosti, vrátane správnosti ceny na základe vzájomnej dohody bolo preukázané
vyššie uvedenými faktúrami (s podpisom konateľa žalovaného), svedeckou výpoveďou svedka B.
a nesporným skutkovým stavom o nenamietaní týchto súm a nevrátení faktúr ako nedôvodných. Aj pri
faktúre č. V20200223, ktorou boli vyúčtované náklady za prípravu podkladov ku kolaudačnému konaniu
sa svedok B. vyjadril, že žalobca požadoval aj niektoré činnosti nad rámec dohodnutého rozsahu, pričom

svedok ako bývalý konateľ žalovaného akceptoval aj túto faktúru, ktorú potvrdil čo do jej obsahu ako
aj vyúčtovanej ceny, písomne ju prevzal a nenamietal voči žalobcovi žiadnu jej časť. Ten istý záver sa
týka aj faktúry č. V20200277 za zabezpečenie výberových konaní v priebehu realizácie stavby. Odvolací
súd v tejto súvislosti poukazuje na tvrdenie žalobcu, že vzhľadom na priebeh vykonávania činnosti, bolo
nevyhnutné zabezpečiť dodávateľov aj na ďalšie činnosti, ktoré neboli pred realizáciou u dodávateľa

objednané (záložné zdroje UPS, garážové brány, video-vrátniky, oplechovanie garážových stĺpikov
a pod.), pričom žalovaný tieto skutkové tvrdenia žalobcu účinne nepoprel. Toto tvrdenie zodpovedá
aj výpovedi svedka B., ktorý prevzal uvedenú faktúru, pričom jej obsah, t.j. vykonanie činnosti v nej
uvedenej, ako aj cenu považoval za správnu, žalovaný ju žiadnym spôsobom až ku dňu podania odporu
nenamietal a nevrátil ako nesprávnu.

43. Na základe okresným súdom zisteného skutkového stavu bol správny jeho záver o vzniku nároku
žalobcu na zaplatenie celej uplatnenej sumy istiny, vrátane úrokov z omeškania a paušálnej náhrady
nákladov spojených s uplatnením pohľadávky.44. Žalovaný podal odvolanie aj proti druhému a tretiemu výroku napadnutého rozhodnutia, v ktorých
okresný súd priznal žalobcovi nárok na náhradu trov konania voči žalovanému podľa zásady úspechu

v rozsahu 100 % a zároveň ho zaviazal na zaplatenie svedočného ako strany neúspešnej v spore
v rozsahu 11,30 Eur.

45. Pretože okresný súd žalobe v celom rozsahu vyhovel, v súlade so zásadou úspechu podľa § 255
ods. 1 CSP priznal žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. Aj v tejto časti je preto

napadnuté rozhodnutie v druhom výroku správne.

46. Keďže žalovaný bol v spore neúspešný a preukázateľne vznikli v konaní trovy konania zaplatením
svedočného svedkovi Borysovi vo výške 11,30 Eur, potom okresný súd správne v zmysle § 258 ods. 1
a 3 CSP uložil žalovanému ako strane neúspešnej v spore povinnosť zaplatiť svedkovi náhradu účelne
vynaložených hotových nákladov v súvislosti s jeho výsluchom, ktoré pozostávajú z vyúčtovaného

a preukázaného cestovného.

47. Odvolací súd preto v zmysle § 387 ods. 1 CSP potvrdil napadnuté rozhodnutie v prvej, druhej a tretej
výrokovej vete ako vecne správne.

48. Pri rozhodovaní o náhrade trov odvolacieho konania sa odvolací súd riadil ustanovením § 255 ods.
1 s použitím § 396 ods. 1 CSP a žalobcovi ako úspešnej strane v odvolacom konaní priznal nárok na
ich náhradu voči žalovanému v rozsahu 100 %.

Rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu nie je odvolanie prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods.
1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).