Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 31. január 2024

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 7Co/7/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1423203809
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 01. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Adela Unčovská
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2024:1423203809.1

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Adely Unčovskej a členov
senátu JUDr. Mariany Harvancovej a Mgr. Niny Dubovskej, v právnej veci žalobcov: 1/ JUDr. Danica
Surovčiaková, nar. XX.XX.XXXX, bytom A. XX, B. a 2/ C. D. E., nar. XX.X.XXXX, bytom A. XX, B.
proti žalovanému: DPS financial consulting, s.r.o., IČO: 46 713 930, so sídlom Tamaškovičova 17/2742,
Trnava o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, na odvolanie žalovaného proti uzneseniu

Mestského súdu Bratislava IV zo dňa 8.8.2023, č.k. 45C/13/2023-58, jednomyseľne takto

r o z h o d o l :

Uznesenie súdu prvej inštancie s a p o t v r d z u j e.

Žalobcom 1/ a 2/ sa proti žalovanému priznáva nárok na plnú náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie (v spojení s opravným uznesením zo dňa 8.9.2023,

č.k. 45C/13/2023-86) uložil žalovanému povinnosť zdržať sa výkonu záložného práva zriadeného
na nehnuteľnostiach evidovaných Okresným úradom Bratislava, katastrálny odbor, na LV č. XXXX,
nachádzajúcich sa v kat. úz. F., obec B. - A. G., okres B., a to parcely registra C: parc. č. XXXXX/XX vo
výmere 295 m2 - záhrada, parc. č. XXXXX/XX vo výmere 142 m2 - zastavané plochy a nádvoria a na LV
č. XXXX nachádzajúcich sa v kat. úz. F., obec B. - A. G., okres B., a to parcely registra C: parc. č. XXXXX/
XX, súp. č. XXXXX, druh stavby - rodinný dom, popis stavby: A. XX, a to do právoplatného skončenia

dovolacieho konania vedeného na Najvyššom súde Slovenskej republiky pod sp. zn. 7Cdo/59/2023
(výrok I.). Žalobcom 1/ a 2/ priznal nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 100%, o
výške ktorých rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením po právoplatnosti tohto uznesenia
(výrok II.) a poučil žalovaného o tom, že môže podľa § 337 ods. 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný
sporový poriadok (ďalej len „C.s.p.“) podať proti žalobcom 1/ a 2/ žalobu vo veci samej, týkajúcu sa
aj nárokov na navrátenie do pôvodného stavu, nárokov na náhradu škody alebo inej ujmy spôsobenej

výkonom neodkladného opatrenia s tým, že podľa § 337 ods. 1 C.s.p. jej podaním je povinný znášať
právne následky s tým spojené (výrok III.).

2. Súd prvej inštancie rozhodnutie, ktorým návrhu žalobcov 1/ a 2/ na nariadenie neodkladného
opatrenia vyhovel, právne odôvodnil ustanovením § 132 ods. 3, § 324 ods. 1, 2, 3, § 325 ods. 1
a 2 písm. d), § 326 ods. 1, 2, § 328 ods. 1, 2, § 329 ods. 1, 2, § 330 ods. 1, § 331 ods. 1, 2,

3, § 332 ods. 1, § 336 ods. 1, 2, § 337 ods. 1, 2, § 354, § 444 ods. 1 C.s.p., § 151a, § 151c
ods. 3§ 151j ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník a § 7 ods. 1, 2 zákona č. 527/2002
Z.z. o dobrovoľných dražbách a o doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 323/1992 Zb. o
notároch a notárskej činnosti (Notársky poriadok) v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o
dobrovoľných dražbách“), a vecne tým, že žalobcovia 1/ a 2/ v návrhu na nariadenie neodkladného
opatrenia v znení jeho doplnenia dostatočne spoľahlivo osvedčili dôvodnosť naliehavej úpravy pomerov

medzi stranami tým, že žalovaný, ako navrhovateľ dražby, ktorej dátumom konania je deň 25.8.2023
o 10:00 hod., podľa Oznámenia o dobrovoľnej dražbe zo dňa 25.7.2023, zaslaného žalobkyni 1/obchodnou spoločnosťou DUPOS dražobná, spol. s r. o. (dražobníkom), pokračuje vo výkone záložného
práva formou dobrovoľnej dražby napriek právoplatnému uzneseniu Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky zo dňa 28.6.2023, sp. zn. 7Cdo/59/2023, právoplatnému dňa 12.7.2023, ktorým bola odložená

vykonateľnosť rozsudku Okresného súdu Bratislava III zo dňa 23.4.2019, č.k. 24Csp/84/2017-194 a
rozsudku Krajského súdu v Bratislave zo dňa 28.9.2022, č.k. 7CoCsp/13/2020-400 do právoplatnosti
rozhodnutia dovolacieho súdu o dovolaní žalobcov 1/ a 2/ proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave
zo dňa 28.9.2022, č.k. 7CoCsp/13/2020-400. Z uvedeného prvoinštančný súd vyvodil, že je daná
naliehavá potreba úpravy pomerov strán v záujme efektívneho zabezpečenia ochrany ohrozených

práv žalobcov 1/ a 2/. Za opodstatnené súd vyhodnotil uprednostnenie záujmu žalobcov 1/ a 2/ na
ochraneichohrozenýchvlastníckychprávpredprávomžalovanéhonavýkonzáložnéhopráva.Poukázal
na odôvodnenie uznesenia najvyššieho súdu, v ktorom dovolací súd uviedol, že účelom odkladu
vykonateľnosti rozhodnutia je (okrem iného) zabrániť výkonu exekúcie počas dovolacieho konania, v
dôsledku ktorého by na strane strany sporu, ktorá dovolanie iniciovala, v prípade úspechu v tomto konaní
vznikla škoda a že odložením vykonateľnosti sa predíde následnej reparácii už vykonanej exekúcie.

Prvoinštančný súd vyvodil, že pokiaľ sa žalovaný zdrží výkonu záložného práva do právoplatného
skončenia dovolacieho konania, nariadenie neodkladného opatrenia nezávažným spôsobom obmedzí
jeho právo na výkon záložného práva (iba ho temporálne posunie na čas po právoplatnosti rozhodnutia
dovolacieho súdu). Konštatoval, že v prípade úspechu žalobcov 1/ a 2/ v dovolacom konaní, by im, v
prípade ich úspechu v dovolacom konaní, vznikla prácne reparovateľná škoda zrealizovaním výkonu

záložného práva žalovaným. Uzavrel, že ujma žalovaného by nebola zjavne neprimeraná výhode,
ktorú by nariadením neodkladného opatrenia získali žalobcovia 1/ a 2/ a nariadením neodkladného
opatrenia nebude vytvorený nenávratný stav a nebude obmedzená povinná osoba neprimeraným
spôsobom a nad nevyhnutný rozsah, keďže súd nariadil neodkladné opatrenie iba do právoplatného
skončenia dovolacieho konania. O nároku na náhradu trov konania rozhodol podľa § 255 ods. 1 C.s.p.

v spojení s 262 ods. 1 C.s.p. tak, že žalobcom 1/ a 2/ priznal nárok na náhradu trov konania voči
žalovanému v rozsahu 100%, o výške ktorých rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením po
právoplatnosti tohto uznesenia. Vzhľadom na skutkové a právne okolnosti prípadu mal prvoinštančný
súd za to, že v prejednávanej veci sa jedná o takú situáciu, kedy nie je potrebné začínať akékoľvek
konanie vo veci samej so skutkovou nadväznosťou na konanie o návrhu žalobcov 1/ a 2/ na nariadenie

neodkladného opatrenia, keď nariadené neodkladné opatrenie poskytuje žalobcom 1/ a 2/ požadovanú
plnohodnotnú súdnu ochranu. V súlade s § 337 ods. 1, 2 C.s.p. súd prvej inštancie poskytol žalovanému
zákonné poučenie, ktoré je obligatórnou súčasťou nariadenia neodkladného opatrenia, ktoré nahrádza
rozhodnutie vo veci samej, t. j. poučil žalovaného o tom, že môže podľa § 337 ods. 2 C.s.p. podať
proti žalobcom 1/ a 2/ žalobu vo veci samej, týkajúcu sa aj nárokov na navrátenie do pôvodného stavu,

nárokovnanáhraduškodyaleboinejujmyspôsobenejvýkonomneodkladnéhoopatreniastým,žepodľa
§ 337 ods. 1 C.s.p. jej podaním je povinný znášať právne následky s tým spojené.

3. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný z dôvodov podľa § 365 ods. 1
písm. a), b), d), f), g) a h) C.s.p., t.j., že neboli splnené procesné podmienky, súd nesprávnym procesným

postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k
porušeniu práva na spravodlivý proces, konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci, súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym
skutkovým zisteniam, zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej
obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené a rozhodnutie súdu prvej

inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Podľa jeho názoru v danej veci neboli
splnené procesné podmienky na vydanie neodkladného opatrenia z dôvodu, že žalobcovia hodnoverne
neosvedčili potrebu bezodkladnej úpravy pomerov medzi nimi a žalovaným, pričom hrozba konania
dobrovoľnej dražby neosvedčuje potrebu bezodkladnej úpravy pomerov. V tejto súvislosti poukázal
na rozhodnutie Krajského súdu v Bratislave, sp.zn. 5Co/138/2022, v ktorom súd uviedol, že pre

prípad uskutočnenia dobrovoľnej dražby zákonodarca ustálil osobitný mechanizmus pre ochranu práv
osôb, ktoré sa dražbou cítia dotknuté (§ 21 ods. 2 zákona o dobrovoľných dražbách). Súd prvej
inštancie potom nenáležite argumentoval dôsledkami predaja nehnuteľností v rámci exekúcie (i príp.
nadobudnutie veci od nevlastníka pri schválení príklepu exekučným súdom) na potrebu bezodkladnej
úpravy pomerov v prípade dobrovoľnej dražby, kedy v zmysle § 21 ods. 5 pri vyhlásení neplatnosti

dražby súdom účinky príklepu zanikajú ku dňu príklepu. Katastrálny úrad vyznačí stav pred dražbou
(neplatnou) podľa § 34 ods. 2 katastrálneho zákona, pri rozšírenej subjektívnej záväznosti rozsudku (§
228 ods. 2 C.s.p.). Odvolateľ tiež upozornil na rozhodnutie Krajského súdu v Banskej Bystrici, sp.zn.
41VoCsp/4/2023, v ktorom odvolací súd poukázal na uznesenie Ústavného súdu SR zo dňa 24.9.2014,sp. zn. PL. ÚS 23/2014, z ktorého vyplýva, že záložný veriteľ je oprávnený navrhnúť výkon záložného
práva prostredníctvom dobrovoľnej dražby aj bez exekučného titulu, priznávajúceho mu zabezpečenú
pohľadávku proti vlastníkovi veci. Vlastníkovi veci potom patrí na ochranu vlastníckeho práva žaloba o

neplatnosť dobrovoľnej dražby, pričom samotné konanie dražby nepredstavuje moment, kedy je osoba
obývajúca predmet dobrovoľnej dražby povinná túto nehnuteľnosť opustiť, keďže v zmysle § 21ods.2
cit. zák. má možnosť požiadať súd, aby určil neplatnosť dražby. Odvolací súd v danom prípade dospel
k záveru, že v dôsledku zamietnutia návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia nebude vytvorený
nenávratný stav, ktorý by neprimerane zasahoval do práv a povinností žalovaných a že žalovaní

neosvedčili tú skutočnosť, že by dôvod, pre ktorý považovali nariadenie neodkladného opatrenia
za nevyhnutný v súvislosti s výkonom dobrovoľnej dražby bol dôvodom, pre ktorý by odôvodňoval
neodkladnú úpravu pomerov medzi nimi. Na základe uvedeného mal odvolateľ za to, že plánované
konanie dobrovoľnej dražby a „hrozba jej uskutočnenia“ nezakladajú potrebu bezodkladnej úpravy
pomerov, ktorej existencia je základným predpokladom možnosti nariadenia neodkladného opatrenia
zo strany súdu, pričom pokiaľ navrhovateľ existenciu potreby bezodkladnej potreby úpravy pomerov

medzi stranami neosvedčí, súd neodkladné opatrenie vydať nemôže, nakoľko by nad rámec zákona
zasiahol do postavenia druhej strany. Pri rozhodovaní o neodkladnom opatrení je potrebné skúmať,
či je nárok žalobcu osvedčený a či je neodkladné opatrenie potrebné, pričom existenciu uvedených
skutočností je povinný osvedčiť žalobca. Nárok je osvedčený vtedy, ak sa súdu po kvalitatívnej stránke
javí ako pravdepodobný vzhľadom na všetky zistené a preukázané okolnosti. Miera osvedčenia teda

musí mať vlastnú kvalitatívnu stránku, ktorá musí byť dostatočná na to, aby na jej základe mohlo dôjsť k
zásahu v podobe neodkladného opatrenia. Pokiaľ miera osvedčenia neexistuje, alebo je taká slabá, že
nerobí nárok žalobcu pravdepodobným, súd nesmie neodkladné opatrenie svojim uznesením nariadiť
a návrh na nariadenie neodkladného opatrenia musí zamietnuť práve z dôvodu neosvedčenia potreby
bezodkladnej úpravy pomerov. Odvolateľ ďalej argumentoval tým, že uskutočnením dobrovoľnej dražby

sa bezprostredne nezasahuje do postavenia osoby, ktorá tvrdí, že je spoluvlastníkom predmetu dražby,
keďže o jej právnom postavení je oprávnený rozhodnúť súd v inom konaní, na základe osobitného druhu
žaloby, preto nie je pravdou, že uskutočnením dobrovoľnej dražby sa nezvratným spôsobom zmení
údajné faktické postavenie žalobcov. V tejto súvislosti poukázal na rozhodnutie Krajského súdu v Trnave
zo dňa 12.1.2017, sp.zn. 25Cb/492/2016, v ktorom bol vyslovený názor, že dočasnú úpravu pomerov

účastníkov neodkladným opatrením možno pripustiť len vtedy, ak je nevyhnutná, ak je právo tvrdené
návrhom dostatočne osvedčené, a ak ochranu práva nemožno zjednať inak, a to bez prejudikovania
rozhodnutiavovecisamej,stým,ževprípade,akžalobcoveprávabudúdražbouporušené,mámožnosť
ochranu svojho práva dosiahnuť inak. Odvolateľ tiež poukázal na záver vyslovený v rozhodnutiach
Okresného súdu Lučenec zo dňa 13.6.2018, sp. zn. 10Csp/96/2018 a Krajského súdu v Banskej

Bystrici zo dňa 4.4.2018, sp. zn. 17Co/71/2018, v zmysle ktorého započatím výkonu záložného
práva a na jeho základe procesu realizácie dražby je vlastnícke právo žalobcov ohrozené, nie je
však ohrozené bezprostredne, čo by odôvodňovalo eventuálne nariadenie neodkladného opatrenia,
nakoľko až do udelenie príklepu a zaplatenia najvyššieho podania vydražiteľom sú žalobcovia stále
vlastníkmi nehnuteľnosti a teda sa nejaví byť daný dôvod na neodkladnú úpravu pomerov. Podľa

názoru odvolateľa žalobcovia v tejto fáze, kedy žalovaný prostredníctvom dražobníka vykonával kroky
smerujúce k výkonu záložného práva, zapísané v jeho prospech v katastri nehnuteľností, neosvedčili
naliehavosťpodaniasvojhonávrhuanipotrebubezprostrednéhozásahusúduvpodobedočasnejúpravy
pomerov medzi stranami. Uviedol, že ak by došlo k porušeniu niektorého práva žalobcov v dražbe,
nemožno vylúčiť dôvodnosť ich žaloby o určenie neplatnosti dražby, ktorú možno podať v lehote troch

mesiacov od udelenia príklepu. Mal za to, že súd pri vydávaní napádaného uznesenia nedbal na rozdiel
medzi vlastnosťou právoplatnosti rozhodnutia a vlastnosťou vykonateľnosti rozhodnutia, ich odlišným
účinkom a ani rozdielu medzi nimi, rovnako nedbal na skutočnosť, že výkonom záložného práva vo
forme dobrovoľnej dražby sa nevykonáva rozsudok, keďže rozsudok sa vykonáva vo vykonávacom
konaní – v exekúcii a dobrovoľnou dražbou sa mimosúdne realizuje vecné právo k veci (záložné

právo) za účelom uspokojenia zabezpečenej pohľadávky bez ohľadu na to, či je alebo nie je táto
pohľadávka judikovaná súdnym rozhodnutím. Konštatoval, že má voči žalobcom právoplatne judikovanú
pohľadávku a i keď v súčasnosti prebieha na Najvyššom súde SR dovolacie konanie pod sp.zn.
7Cdo/58/2023, ktoré nie je dosiaľ právoplatne skončené a rozsudok Okresného súdu Bratislava III,
sp. zn. 24Csp/84/2017 a rozsudok Krajského súdu v Bratislave, sp. zn. 7CoCsp/13/2020 nie sú v

súčasnosti vykonateľné, táto skutočnosť nemá vplyv na možnosť žalovaného ako záložného veriteľa
vykonať záložné právo formou dobrovoľnej dražby, keďže pre mimosúdny výkon záložného práva je
v súčasnosti irelevantné, či zabezpečená pohľadávka judikovaná je alebo nie je. Ak judikovaná je
(hoci nemusí byť), potom o to viac nie je podstatné, či je judikovaná právoplatne, neprávoplatne,vykonateľne alebo nevykonateľne. Poukázal na to, že aj Najvyšší súd SR konštatoval (napr. v uznesení
sp. zn. 3 Cdo 156/2009), že pokiaľ záložný veriteľ ako oprávnený navrhovateľ dražby splní všetky
zákonné predpoklady a písomne vyhlási: a/ že predmet dražby je možné dražiť, b/ pravosť, výšku

a splatnosť pohľadávky, pre ktorú navrhuje výkon záložného práva, nemá – z hľadiska (ne)platnosti
dobrovoľnej dražby – právny význam skutočnosť, že v čase navrhnutia alebo vykonania dražby prebieha
(resp. nie je skončené) súdne konanie, v ktorom sa záložný veriteľ voči záložnému dlžníkovi domáha
uspokojenia pohľadávky zabezpečenej záložným právom, ktoré (záložné právo) zamýšľa záložný veriteľ
realizovať v rámci ním navrhovanej dobrovoľnej dražby. Odvolateľ poukázal aj na zásadu subsidiarity

nariaďovania neodkladných opatrení, ktorá spočíva v tom, že ak má navrhovateľ k dispozícii iný účinný
prostriedok súdnej ochrany, nie je dôvod neodkladné opatrenie nariaďovať z dôvodu, že prednosť majú
iné prostriedky súdnej ochrany, a nie neodkladné opatrenie. V predmetnej veci podľa jeho názoru súd
prvej inštancie zásadu subsidiarity nariaďovania neodkladných opatrení nerešpektoval. Mal za to, že v
tomto prípade majú žalobcovia k dispozícii minimálne dva účinné prostriedky súdnej ochrany odlišné
od neodkladného opatrenia, ktoré majú pred nariadením neodkladného opatrenia aplikačnú prednosť

(jedným z nich je vyššie zmienená žaloba o určenie neplatnosti dražby). Na základe uvedeného žiadal,
aby odvolací súd zmenil napadnuté uznesenie tak, že návrh žalobcov na nariadenie neodkladného
opatrenia zamietne. V doplnení odvolacej argumentácie doručenej súdu prvej inštancie dňa 28.8.2023
odvolateľ na podporu správnosti a dôvodnosti uvedenej argumentácie dal do pozornosti uznesenie
Mestského súdu Bratislava IV zo dňa 25.08.2023, sp. zn. B3-24Csp/84/2017, v ktorom je uvedený záver,

že dobrovoľná dražba sa nevykonáva na základe vykonateľného exekučného titulu. V danom prípade
najvyšší súd odložil vykonateľnosť rozsudkov okresného a krajského súdu, ktoré ukladajú žalobcom
(tam v postavení žalovaných) povinnosť zaplatiť. Vykonateľnosť je vlastnosť súdneho rozhodnutia,
ukladajúceho povinnosť plniť, ktorá spočíva v možnosti jeho priamej a bezprostrednej vynútiteľnosti
zákonnými prostriedkami (§ 232 ods. 1 C.s.p.). Do rozhodnutia o dovolaní tak nemožno začať exekúciu

na zaplatenie. Podľa súdu citované ustanovenia zákona o dobrovoľných dražbách o zodpovednosti
navrhovateľa dražby a dražobníka a o možnosti domáhať sa vyslovenia neplatnosti dražby však
dostatočne chránia práva a oprávnené záujmy žalobcov.

4. Žalobcovia 1/ a 2/ sa k odvolaniu žalovaného vyjadrili podaním zo dňa 22.9.2023, v ktorom uviedli,

že odvolanie žalovaného považujú za nedôvodné, nakoľko súd prvej inštancie dospel k správnym
skutkovým a právnym záverom, boli splnené procesné podmienky na vydanie rozhodnutia a žalobcovia
osvedčili naliehavosť potreby bezodkladnej úpravy pomerov medzi stranami. Žiadali, aby odvolací
súd napadnuté uznesenie potvrdil. Poukázali na to, že v dovolacom konaní vedenom pred Najvyšším
súdom SR pod sp. zn. 7Cdo/59/2023 sa rozhoduje o pohľadávke žalovaného proti žalobcom, ktorá

je medzi stranami sporná, konkrétne je sporným predovšetkým premlčanie pohľadávky, resp. jej
výška. Konštatovali, že pre posúdenie otázky premlčania v prejednávanom prípade bolo zásadné
vysporiadať sa s otázkou, kedy začína plynúť premlčacia doba v prípade úverovej zmluvy, ktorá je
zmluvou spotrebiteľskou, ak úverový veriteľ pristúpi k predčasnej splatnosti úveru po omeškaní sa s
viacerými splátkami, resp. od ktorej neuhradenej splátky začína plynúť premlčacia doba, v prípade ak

veriteľ využije svoje právo podľa ustanovenia § 565 Občianskeho zákonníka a dlžník je v omeškaní
s viac ako tromi splátkami pred využitím tohto práva veriteľom. Túto otázku súd prvej inštancie a
odvolací súd podľa názoru žalobcov posúdili nesprávne, pričom táto otázka nebola doposiaľ vyriešená
rozhodovacou praxou dovolacieho súdu, preto je táto otázka jedným z dovolacích dôvodov podaného
dovolania. Ďalšou otázkou, ktorú súdy mali posúdiť, je, či veriteľ má v prípade úverovej zmluvy, ktorá je

zmluvou spotrebiteľskou, nárok žiadať dohodnuté úroky spolu s úrokom z omeškania v prípade úroku
dohodnutéhoinakakofixnýmúrokom,resp.vdanomprípadebolosprávnymvychádzaťzúroku,ktorýbol
naposledy stanovený. Ani táto otázka podľa názoru žalobcov nebola doposiaľ ustálenou rozhodovacou
praxou vyriešená, preto je predmetom podaného dovolania. Podané dovolanie žalobcovia tiež opierajú
o názor, že výrok odvolacieho súdu vo vzťahu k priznanému úroku je nesprávny, nakoľko sa zakladá

na právnom závere, ktorý je v rozpore s rozsudkom Súdneho dvora SD EÚ C-192/20 Prima banka
Slovensko a.s. c/a HD. Poukázali tiež rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa
28.3.2023, sp. zn. 1Cdo/249/2021, v ktorom dovolací senát uzavrel, že záložný dlžník sa môže brániť
proti právu záložného veriteľa na uspokojenie zabezpečenej pohľadávky nielen obranou proti návrhu
záložného veriteľa na speňaženie zálohy, ale tiež prostredníctvom žaloby o určenie, že tu záložné právo

nie je (že nehnuteľnosť nie je zaťažená záložným právom) a pokiaľ súd takej žalobe vyhovie, odstráni
sa stav právnej neistoty žalobcov, pričom výrok rozsudku súdu v znení, že sporné nehnuteľnosti nie
sú zaťažené záložným právom v prospech záložného veriteľa je spôsobilým podkladom pre výmaz
záložného práva z katastra nehnuteľností. Žalobcovia upriamili pozornosť na to, že dovolacie konaniepriamo súvisí s dobrovoľnou dražbou, pričom žalobcovia v konaniach vedených pred nižšími súdmi,
ako aj najvyšším súdom spochybňujú pohľadávku žalovaného spôsobom, ktorý môže mať vplyv na
jej existenciu. Mali za to, že na základe týchto skutočností je dôvodné žalovanému uložiť povinnosť

zdržať sa výkonu záložného práva formou dobrovoľnej dražby, aby účel a priebeh konania vedeného
pred najvyšším súdom nebol uskutočnením dobrovoľnej dražby zmarený. Na základe výsledkov tohto
konania môže podľa ich názoru dôjsť k prehodnoteniu záverov o existencii a zákonnosti peňažného
nároku žalovaného. V prípade, ak by sa dobrovoľná dražba zrealizovala a nehnuteľnosť žalobcov by
bola vydražená pred právoplatným skončením dovolacieho konania, žalobcovia by stratili vlastníctvo

k nehnuteľnosti na základe skutočnosti, ktorá je sporná, a ktorá je predmetom rozhodovania na
najvyššom súde. Žalobcovia v tejto súvislosti ďalej poukázali na rozsudok Krajského súdu v Nitre zo dňa
28.2.2023, sp. zn. 12Co/24/2023, v ktorom súd vyslovil, že „v prípade, ak by i naďalej prebiehal výkon
záložného práva formou dobrovoľnej dražby a došlo by k uskutočneniu dobrovoľnej dražby, vytvoril
by sa nenávratný stav, ktorému je potrebné predísť, pokiaľ nebude zodpovedaná otázka peňažného
nároku žalovaného vyplývajúceho zo Zmluvy o splátkovom úvere s tým, že peňažný nárok žalovaného

je prepojený so záložným právom zriadeným Zmluvou o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam
v prospech žalovaného, preto je potrebné najprv v súdnom konaní rozhodnúť o nároku žalovaného
na zaplatenie jeho peňažnej pohľadávky.“ K tejto otázke zaujal názor aj Krajský súd Žilina vo svojom
uznesení zo dňa 19.2.2021, sp. zn. 6CoCsp/4/2021, v ktorom uviedol, že „žalobcovia sa za daných
okolností nachádzajú v stave bezprostredného ohrozenia, keďže výkon záložného práva na základe

záložnej zmluvy je prípustný bez ingerencie štátnej moci, a to na základe úpravy zákona o dobrovoľných
dražbách, preto nemožno súhlasiť s odvolacou námietkou, že tu existuje možnosť následnej ochrany
práv žalobcov a že záložný veriteľ postupoval v súlade so zákonom. Zásah v podobe dočasného
zákazu výkonu záložného práva v snahe zamedziť ohrozeniu elementárnej životnej potreby (obydlia)
žalobcov považoval súd druhej inštancie za súladný s princípom proporcionality. Obmedzenia (len

na určený čas) vzniknuté žalovanému nedosahujú intenzitu ujmy, ktorú by mohli utrpieť žalobcovia
pri strate ich obydlia. Samotná strata bývania je zásadným zásahom do práva na rešpektovanie
obydlia a každý, komu takýto vážny zásah hrozí, musí mať možnosť predložiť primeranosť takéhoto
opatrenia na súdne preskúmanie (rozsudok ESĽP č. 19003/04 a č. 27183/04). Súd nepovažoval za
postačujúce odkázať žalobcov na následnú ochranu postupom podľa zákona o dobrovoľných dražbách.

Porušenie subjektívnych práva je v zásade vždy možné riešiť následným zásahom súdu a uvedeným
by bolo možné argumentovať pri akomkoľvek bezprostrednom ohrození. Prijatím takého výkladu by
potom úprava neodkladných opatrení strácala svoj zmysel. Jej podstatou je totiž uľahčenie prístupu
k spravodlivosti promptnejším spôsobom, kedy by sa následná snaha o reparáciu poškodených práv
minula svojmu cieľu, resp. by už ani nebola možná. Názor odvolateľov smerujúci k možnosti vykonania

záložného práva s tým, že žalobcovia disponujú možnosťou chrániť svoje práva žalobou ex post popiera
podstatu nimi sledovaného návrhu. Okamžitý predaj nehnuteľností a spoliehanie sa na iné procesné
nástrojeregulovanézákonomodobrovoľnýchdražbáchvytváraneprípustnéohrozenievpodobepotreby
prípadných ďalších súdnych sporov. Filozofia súdneho procesu pritom vychádza z premisy, že toto
má slúžiť k ochrane a presadzovaniu práv subjektov, nie k produkovaniu ďalších civilných sporov.“

Odvolatelia upriamili pozornosť aj na závery Ústavného súdu SR, ktorý vo viacerých rozhodnutiach
konštatoval, že „podľa platnej právnej úpravy zákona o dobrovoľných dražbách je rozsah prostriedkov
následnej nápravy proti výkonu záložného práva obmedzený v podstate len na žalobu o neplatnosť
dobrovoľnej dražby a takáto následná prípadná obrana záložcu je podstatne sťažená (napr. Uznesenie
Ústavného súdu SR zo dňa 30.4.2013, sp. zn. II. ÚS 261/2013). Obdobne argumentoval aj Krajský

súd v Trnave vo svojom rozhodnutí zo dňa 5.8.2022, sp.zn. 26Co/58/2022. Žalobcovia nesúhlasili s
tvrdením žalovaného, že v danom prípade nebola pri nariadení predbežného opatrenia rešpektovaná
zásadasubsidiarity,nakoľkopodľaichnázorunazabezpečenieochranysvojichprávzadanýchokolností
nemajú k dispozícii iný právny inštitút. Tiež poukázali na to, že na ochranu svojich práv využili možnosť
požiadať dovolací súd o odklad vykonateľnosti dovolaním napadnutých rozhodnutí s tým, že najvyšší

súd vo svojom rozhodnutí uviedol, že účelom odkladu vykonateľnosti rozhodnutia je (okrem iného)
zabrániť výkonu exekúcie počas dovolacieho konania, v dôsledku ktorého by na strane strany sporu,
ktorá dovolanie iniciovala, v prípade jej úspechu v tomto konaní vznikla škoda, pričom odložením
vykonateľnosti sa predíde následnej reparácii už vykonanej exekúcie. Žalobcovia poukázali na to, že
žalovaný uvedené rozhodnutie nerešpektuje, výkonom záložného práva formou dobrovoľnej dražby sa

toto rozhodnutie snaží obísť a tiež zmariť účel tohto rozhodnutia; a teda je to práve žalovaný, ktorý
svojím postupom spôsobil, že boli nútení využiť aj ďalší právny inštitút na ochranu svojich práv, t.j.
neodkladné opatrenie. Vo vzťahu k uzneseniu Mestského súdu Bratislava IV zo dňa 25.8.2023, sp. zn.
B3-23Csp/84/2017 uviedli, že nakoľko sa nejedná o právoplatné rozhodnutie, nemožno na závery v ňomuvedené prihliadať; podľa ich názoru toto rozhodnutie nebolo vydané zákonným sudcom, a taktiež je
v celom rozsahu nesprávne, preto sa proti rozhodnutiu budú brániť odvolaním. Na základe uvedeného
žiadali, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie potvrdil.

5. Žalovaný reagoval v podaní doručenom súdu dňa 17.10.2023, v ktorom s ohľadom na znenie § 329
ods. 2 C.s.p. označil za neprípustné novoty zo strany žalobcov v odvolacom konaní tvrdenia uvedené
v bode 5. vyjadrenia žalobcov, a žiadal, aby odvolací súd na tieto tvrdenia neprihliadol. Opätovne
zdôraznil, že hrozba konania dobrovoľnej dražby nie je skutočnosťou, ktorá by vyžadovala nariadenie

neodkladného opatrenia zo strany súdu, žalovaný má právoplatne judikovanú svoju pohľadávku,
odloženie vykonateľnosti rozsudku bráni výlučne výkonu rozhodnutia (vykonaniu exekúcie), odloženie
vykonateľnosti rozsudku nebráni mimosúdnemu výkonu záložného práva (záložný veriteľ nevykonáva
záložné právo na základe rozsudku; na základe rozsudku sa vykonáva výlučne exekúcia) a súd prvej
inštancie porušil napádaným uznesením zásadu subsidiarity neodkladného opatrenia. Mal za to, že
žalobcovia majú v súčasnej procesnej situácii minimálne dva prostriedky účinnej súdnej ochrany, odlišné

od návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia a tieto prostriedky účinnej súdnej ochrany majú pred
neodkladným opatrením aplikačnú prednosť, a žalobcovia jeden z uvedených prostriedkov mohli využiť,
no nespravili tak alebo v budúcnosti budú môcť využiť.

6. Žalobcovia v podaní zo dňa 20.11.2023 poukázali na § 384 C.s.p., podľa ktorého môže odvolací súd

aj pri preskúmaní neodkladného opatrenia zopakovať alebo doplniť dokazovanie. Uviedli, že v prípade
nariadenia neodkladného opatrenia bola súdom rešpektovaná zásada subsidiarity a na zabezpečenie
ochrany svojich práv za daných okolností nie je k dispozícii iný rýchlejší a účinnejší právny inštitút,
nakoľkožalovaný nerešpektuje odklad vykonateľnostirozsudku súdu prvého a druhého stupňa vedenom
pred najvyšším súdom, kde sa rozhoduje o pohľadávke žalovaného proti žalobcom, ktorá je medzi

stranami sporná, konkrétne je sporné predovšetkým premlčanie pohľadávky, resp. jej výška. Poukázali
na tvrdenie žalovaného v konaní pred Krajským súdom v Bratislave, sp.zn. 7Cdo/13/2020, že môže
dražiťajpremlčanúpohľadávkuajejpremlčanímzáložnéprávonezanikne,čojevrozporesrozhodnutím
občianskoprávneho kolégia NS SR vo veci 1Cdo/249/2021, podľa ktorého sa záložný dlžník môže
brániť proti právu záložného veriteľa na uspokojenie zabezpečenej pohľadávka, že tu právo nie je

(pri premlčanej pohľadávke). Ďalej uviedli, že v konaní 24Csp/84/2017 podali žalobu o neexistenciu
záložného práva. Upozornili na znenie § 7 ods. 2 zákona o dobrovoľných dražbách, v zmysle ktorého
navrhovateľ dražby je povinný vyhlásiť, že predmet dražby je možné dražiť, a teda že neexistujú
žiadne prekážky podľa zákona o dobrovoľných dražbách, ktoré bránia výkonu dražby, pričom sa to
týka najmä pravosti pohľadávky, pričom je dôležitá aj výška. Vo vzťahu k argumentácii žalovaného,

aby odvolací súd nebral do úvahy bod 5 vyjadrenia žalobcov uviedli, že v uvedenom bode sú uvedené
iba skutočnosti popísané v rozsudkoch a judikátoch známych v čase rozhodovania o neodkladnom
opatrení.Žalobcoviauviedli,žezvyjadreniažalovanéhovyplýva,ževrámcidobrovoľnejdražbyžalovaný
ako navrhovateľ dražby vniesol nejasnosť a neurčitosť do výšky pohľadávky a takto uplatňovaná
pohľadávka predstavuje neoprávnený a neprimeraný mimosúdny výkon záložného práva. Podľa ich

názoru záložný veriteľ vyhlásením pravosti pohľadávky porušil kogentnú normu regulujúcu splatnosť
záväzku v spotrebiteľských zmluvách a to § 53 ods.9, § 101, § 565 Občianskeho zákonníka, ktorý
ustanovuje podmienky premlčania záväzku zo spotrebiteľskej zmluvy a to vedome, nakoľko najvyšší
súd uznesením odložil vykonateľnosť prvoinštančného a odvolacieho rozsudku. Mali za to, že v tomto
štádiu vyhlásenia dobrovoľnej dražby im zostáva iba možnosť podať návrh na neodkladné opatrenie

spočívajúce v zákaze výkonu dobrovoľnej dražby, nakoľko dôvod neplatnosti dobrovoľnej dražby v
uvedenom prípade predstavuje porušenie hmotného práva, majúce za následok predčasnosť výkonu
záložného práva. Ďalej uviedli, že by im vznikli neporovnateľne vyššie škody v prípade úspechu a to
stratouobydlia,podhodnotenímohodnoteniavýškynehnuteľnosti,ktorýjepredmetomtrestnéhokonania
a neurčitou pohľadávkou a obtiažným prinavrátením do pôvodného stavu, ako žalovanému, ktorý v

prípade úspechu v dovolacom konaní bude môcť uspokojiť svoju pohľadávku, nakoľko záložné právo
bude stále pretrvávať.

7. Odvolací súd, viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania, vychádzajúc z ust. § 379, § 380, § 378 ods.
1 C.s.p. dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné.

8. Podľa ust. § 324 ods. 1 C.s.p. pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže
na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.9. Podľa § 325 ods. 1 C.s.p. neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne
upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

10. Podľa § 325 ods. 2 písm. d) C.s.p. neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby niečo
vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala.

11. Podľa § 329 ods. 1 súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez
výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Ak rozhoduje odvolací súd o odvolaní proti

uzneseniu o zamietnutí neodkladného opatrenia, umožní sa protistrane vyjadriť k odvolaniu a k návrhu
na nariadenie neodkladného opatrenia..

12. Z citovaných zákonných ustanovení možno jednoznačne vyvodiť, že právna úprava ohľadom
rozhodovania o návrhoch na neodkladné opatrenie popri nevyhnutnosti rýchlo a pružne vyriešiť
vzniknutý stav, vyžaduje aj hodnoverné osvedčenie dôvodnosti a trvania nároku, resp. podmienok

na nariadenia neodkladného opatrenia. V Civilnom sporovom poriadku je možnosť nariadenia
neodkladného opatrenia uvedená v prípade potreby bezodkladnej úpravy pomerov alebo obavy z
ohrozenia exekúcie. Návrh na nariadenie neodkladného opatrenia vyžaduje opísanie rozhodujúcich
skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude
ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má

poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha.

13. Odvolací súd zdôrazňuje, že úspech strany, ktorá sa domáha nariadenia neodkladného opatrenia,
vyžaduje preukázanie danosti hmotnoprávneho nároku (práva) medzi sporovými stranami, ohľadne
ktorého majú byť upravené ich pomery (tzv. osvedčenie nároku), a súčasne vyžaduje, aby neboli

vážnejšie pochybnosti o potrebe neodkladnej (dočasnej) úpravy. Samotný nárok teda nemusí byť
preukázaný nepochybne. Podmienkou pre nariadenie neodkladného opatrenia je súčasne osvedčenie,
že bez okamžitej úpravy pomerov, by bolo právo niektorej zo strán ohrozené. Z charakteru
neodkladného opatrenia vyplýva, že pred jeho nariadením súd nemusí zisťovať všetky skutočnosti,
ktoré sú potrebné pre vydanie meritórneho rozhodnutia, čo ale neoslabuje potrebu osvedčenia aspoň

základných skutočností potrebných pre záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť
neodkladná ochrana, ako aj osvedčenie potreby bezodkladnej úpravy pomerov.

14. V preskúmavanej veci žalobcovia 1/ a 2/ podali návrh na nariadenie neodkladného opatrenia,
ktorým sa domáhajú, aby súd uložil žalovanému povinnosť zdržať sa výkonu záložného práva na

špecifikovaných nehnuteľnostiach do skončenia dovolacieho konania v spore týkajúcej sa pohľadávky
žalovaného, na zabezpečenie ktorej bolo zriadené predmetné záložné právo. Návrh odôvodnili tým,
že žalovaný začal vykonávať dražbu predajom nehnuteľností, čím obchádza právoplatné rozhodnutie
najvyššieho súdu o odklade vykonateľnosti rozsudkov okresného a krajského súdu, ktorými bolo
rozhodnuté o pohľadávke žalovaného voči žalobcom zabezpečenej záložným právom. S poukazom

na povinnosť záložného veriteľa vyhlásiť pravosť, výšku a splatnosť pohľadávky, pre ktorú sa
navrhuje výkon záložného práva žalobcovia uviedli, že žalovaný chce dosiahnuť predaj nehnuteľnosti
obchádzaním súdneho rozhodnutia a uspokojiť svoju pohľadávku protizákonne a týmto spôsobom
vyvolať ďalšie súdne konanie, aby sa žalobcovia obrátili na súd so žalobou o neplatnosť dražby.

15. Pre úspech v rámci tohto konania bolo potrebné zo strany žalobcov 1/ a 2/ predovšetkým
osvedčiť, že výkon záložného práva je vykonávaný povinným z návrhu nezákonne alebo je neprípustný.
Odvolací súd zobral do úvahy argumentáciu žalovaného, v zmysle ktorej je potrebné rozlišovať
medzi výkonom rozhodnutia v exekučnom konaní a s tým spojenou vykonateľnosťou rozhodnutia a
dobrovoľnou dražbou, ktorou sa vykonáva vecné právo k veci. Je však potrebné upriamiť pozornosť aj na

skutočnosť, že existencia pohľadávky žalovaného, na zabezpečenie ktorej je zriadené záložné právo, je
žalobcami spochybňovaná (kvalifikovaným spôsobom). Žalobcovia namietajú predovšetkým premlčanie
pohľadávky, ktorá otázka je predmetom dovolacieho konania v spore o zaplatenie tejto pohľadávky.
S uvedenou argumentáciou potom súvisí aj existencia samotného záložného práva, ktorá je rovnako
predmetom sporu, v súčasnosti v štádiu dovolacieho konania. Nemožno potom konštatovať, že medzi

otázkou riešenou v dovolacom konaní a vykonávaním dobrovoľnej dražby nie je žiaden súvis, nakoľko v
súdnom konaní je spochybňovaná tak existencia pohľadávky ako aj existencia záložného práva. Pokiaľ
ide o neodkladnosť navrhovanej úpravy pomerov a princíp subsidiarity, odvolací súd sa v tejto súvislosti
priklonil k judikatúre reprezentovanej napríklad v uznesení Ústavného súdu SR zo dňa 30.4.2013,sp.zn. II. ÚS 261/2013, podľa ktorej pri dobrovoľnej dražbe je rozsah prostriedkov nápravy obmedzený
v podstate len na žalobu o neplatnosť dražby, čím by sa ale prípadná obrana žalobcov (premlčanie
pohľadávky a neexistencia záložného práva), ktorej sa domáhajú v súdnom konaní, podstatne sťažila.

16. Odvolací súd konštatuje, že za danej procesnej situácie nie je dôvod nevyhovieť návrhu na
nariadenie neodkladného opatrenia. Nariadením neodkladného opatrenia dočasne, do skončenia
dovolacieho konania, sa zároveň nevytvorí nenávratný stav a nebude porušený ani princíp
proporcionality (ujma žalovaného by nebola zjavne neprimeraná výhode, ktorú by nariadením

neodkladného opatrenia získali žalobcovia a povinná osoba nebude obmedzená neprimeraným
spôsobom a nad nevyhnutný rozsah). Žalovanému ostáva zachované záložné právo (v prípade úspechu
v súdnom spore), pričom následky, ktoré hrozia žalovanému dočasným odložením výkonu záložného
práva sú neporovnateľne miernejšie v porovnaní s následkami, ktoré by hrozili žalobcom okamžitým
vydražením nehnuteľností (prechod založených nehnuteľností na tretiu osobu).

17. Odvolací súd na základe uvedeného odvolaním napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie podľa
§ 387 ods. 1 C.s.p. ako vecne a právne správne potvrdil.

18. Odvolací súd na záver konštatuje, že do súdneho spisu bolo doručené elektronické podanie
žalobkyne 1/ označené ako námietka zaujatosti, bez textu a bez príloh. Vzhľadom na absentujúci obsah

podania odvolací súd na neho neprihliadal.

19. O trovách konania rozhodol odvolací súd podľa § 255 ods. 1 C.s.p. v spojení s § 378 ods. 1 a
§ 262 ods.1 C.s.p. a priznal v odvolacom konaní úspešným žalobcom 1/ a 2/ nárok na plnú náhradu
trov odvolacieho konania proti neúspešnému žalovanému. O výške trov rozhodne súd prvej inštancie

samostatným uznesením vydaným vyšším súdnym úradníkom (§ 262 ods. 2 C.s.p.).

20. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods.
2 C.s.p.).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.). Dovolateľ musí byť
v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané

advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).