Rozsudok · Zmluva o dielo · Rozhodnutie

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 8Co/121/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1314226386
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 09. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ondrej Krajčo

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2024:1314226386.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ondreja Krajča a členiek

senátu JUDr. Jany Vlčkovej a JUDr. Moniky Holickej v spore žalobcu: UNICO Invest SK s.r.o.,
so sídlom Pestovateľská 2/134, Bratislava, zastúpeného: JUDr. Radovan Repa, advokát, s.r.o., so
sídlom Záhradnícka 16514/60, Bratislava, proti žalovanému: Račianka, Spoločenstvo vlastníkov bytov
a nebytových priestorov, Račianska 11, Bratislava - Nové mesto, zastúpenému advokátom: JUDr.
Jaroslav Málek, so sídlom Kraskova 2, Bratislava, o zaplatenie 41.759,33 eura s príslušenstvom,
o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Bratislava III zo dňa 31. októbra 2018, č.k.
17C/458/2015-223, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti m e n í tak, že žalobu zamieta.

Žalovaný má nárok na náhradu trov prvoinštančného, odvolacieho a dovolacieho konania v celom
rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom zastavil súd prvej inštancie konanie v časti o zaplatenie sumy 14.733,40 eura
a žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 26.985,93 eura spolu s úrokom z omeškania
vo výške 8,75 % ročne z tejto sumy od 01.01.2011 do zaplatenia a náklady spojené s uplatnením
pohľadávky vo výške 40 eur, všetko v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Žalobcovi priznal nárok

na náhradu trov prvoinštančného a odvolacieho konania v rozsahu 29,36 %.

2. Prvoinštančný súd poukázal na to, že žalobou doručenou dňa 05.12.2014 sa žalobca domáhal,
aby súd zaviazal žalovaného zaplatením istiny v sume 41.759,33 eur spolu s príslušenstvom z titulu
neuhradenia pohľadávky právneho predchodcu (postupcu) žalobcu - spoločnosti MTM systém, spol.
s r. o. titulom nároku na doplatenie ceny diela. Rozsudkom zo dňa 21.01.2016, č.k. 17C/458/2015-78
žalobu zamietol z dôvodu, že žalovaný v spore opodstatnene vzniesol námietku premlčania uplatneného

nároku, keď žalovaného treba považovať za spotrebiteľa, a takto vystupoval aj na strane objednávateľa
v predmetnej Zmluve o dielo, v dôsledku čoho posudzoval úkon v stavebnom denníku zo dňa 15.12.2010
označený žalobcom ako uznanie dlhu podľa Občianskeho zákonníka a vychádzajúc z datovania
uznania dospel k záveru, že žalovaným uplatnená námietka premlčania, ktorú je potrebné posúdiť
podľa ustanovení Občianskeho zákonníka, je dôvodná a pohľadávka žalobcu bola ku dňu podania
žaloby už premlčaná. Z dôvodu hospodárnosti konania sa vecou ďalej nezaoberal a žalobu bez
ďalšieho skutkového a právneho odôvodnenia zamietol. Pre úplnosť poznamenal, že ak by aj predmetná

pohľadávka nebola premlčaná, žalobca by zrejme nebol v konaní aktívne legitimovaný, t.j. neprináležalo
by mu právo, ktorého sa v tomto spore domáha, nebol by jeho nositeľom, keď Zmluva o prevode práv
a povinností zmluvných podmienok zo dňa 02.09.2013 nemá náležitosti riadnej Zmluvy o prevode práv
a nebola by podľa súdu neurčitosťou svojho obsahu spôsobilá previesť právo domáhať sa uspokojeniapohľadávky z postupcu na postupníka, t.j. zo spoločnosti MTM systém, s. r. o. na žalobcu. Krajský súd
v Bratislave však na základe odvolania žalobcu uznesením zo dňa 28.09.2017, č.k. 8Co/296/2016-124
rozsudok zo dňa 21.01.2016, č.k. 17C/458/2015-78 zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie

konanie s tým, že za skutkových okolností preukázaných vykonaným dokazovaním v danej veci
nemožno žalovaného považovať za spotrebiteľa v zmysle ust. § 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka,
a preto so zreteľom na bod 1.56 Zmluvy o dielo nemožno premlčanie uplatneného nároku posúdiť
podľa ustanovení Občianskeho zákonníka o premlčaní, naopak, túto otázku je potrebné posúdiť podľa
ust. § 397 Obchodného zákonníka, ktoré stanovuje všeobecnú štvorročnú premlčaciu dobu. Odvolací

súd ďalej uviedol, že pokiaľ ide o poznámku súdu prvej inštancie, že žalobca "zrejme" nedisponuje v
danom spore aktívnou vecnou legitimáciou, nemožno ju považovať za riadne meritórne posúdenie danej
otázky. Odvolací súd vyslovil záväzný právny názor (ust. § 391 ods. 2 C.s.p.), podľa ktorého nemožno
žalovanému v právnom vzťahu, ktorý je predmetom tohto sporu, priznať postavenie spotrebiteľa, a
premlčanie uplatneného nároku je tak potrebné posúdiť podľa ustanovení Obchodného zákonníka o
premlčaní, a uložil súdu prvej inštancie opätovne meritórne posúdiť vecnú opodstatnenosť podanej

žaloby z hľadiska existencie vecnej legitimácie žalobcu v danom spore, ako i splnenia všetkých ďalších
podmienok vzniku nároku žalobcu, vrátane jeho výšky, a opätovne rozhodnúť vo veci samej. Po zrušení
a vrátení na ďalšie konanie opätovne vec prejednal a dospel k záveru, že žalobe je potrebné vyhovieť.

3. Vykonaným dokazovaním mal súd prvej inštancie preukázané, že právny predchodca žalobcu,

spoločnosť MTM systém, spol. s r. o. ako zhotoviteľ pre žalovaného ako objednávateľa vykonal práce na
základe Zmluvy o dielo zo dňa 21.06.2009, z ktorej obsahu zistil, že predmetom plnenia podľa bodu 1.2.
Zmluvy o dielo bolo zhotovenie zateplenia bytového domu v súlade s vládnym programom zatepľovania
na obnove bytového domu Račianska 11, 13 v Bratislave, uvedených v projektovej dokumentácii a v
prílohách k tejto zmluve za odplatu. Podľa bodu 1.4 Zmluvy o dielo sa za žalovaného bude kontrolných

dní zúčastňovať Správca alebo predseda spoločenstva T.. Q. a stavebný dozor žalovaného. Cena diela
bola dohodnutá v čl. 3 Zmluvy o dielo, pričom podľa bodu 1.15 je cena diela konečná na základe
jednotkových cien uvedených v prílohe, sa môže však upraviť podľa skutočne zrealizovaných výmer
objektu, odsúhlasených oboma stranami. Rovnako podľa bodu 1.19 Zmluvy o dielo je cena diela vo
výške 419.763,31 eura konečná, upraviť sa môže v prípade naviac prác alebo upraviť podľa skutočne

zrealizovanýchvýmerobjektu,odsúhlasenýchobomastranami.Podľabodu1.20Zmluvyodielo,cenaza
zhotovenie prác naviac a podmienky každého prípadu vykonania týchto prác budú dopredu dojednané
a následne premietnuté do osobitného dodatku k tejto zmluve. Podľa bodu 1.21 Zmluvy o dielo, každá
zmena či úprava technického či materiálového riešenia a rozsahu prác, oproti riešeniam uvedeným
v Projektovej dokumentácii, ktorá môže mať vplyv na celkový rozsah diela a jeho cenu, bude na

základe vzájomného odsúhlasenia zmluvnými stranami upravená formou písomného dodatku. Platobné
podmienkycenydielabolidohodnutévčlánku4Zmluvyodielo,keďpodľabodu1.22Zmluvyodielocena
za zhotovenie diela bola dohodnutá tak, že bude platená zo strany objednávateľa čiastkovými faktúrami,
tak, že objednávateľ poskytne zhotoviteľovi za čiastkové plnenie predmetu diela v súlade s podmienkami
dohodnutými v tejto zmluve a vo väzbe na zrealizované vecné plnenie zhotoviteľa čiastkové ceny z

diela. Zhotoviteľ bude predkladať objednávateľovi súpisy vykonaných prác s uvedením % odpočtu z
celkovej ceny diela ako podklad pre úhradu faktúr. Objednávateľ a stavebný dozor objednávateľa budú
vykonávať kontrolu správnosti predložených súpisov vykonaných prác. Sporné položky budú riešené
bezodkladne, aby bola pôvodná alebo opravená faktúra uhradená v lehote splatnosti. Faktúry na úhradu
budú podpisovať: zhotoviteľ, stavebný dozor, Správca domu a predseda spoločenstva K.. A. Q. alebo

jeden z členov rady spoločenstva. Podľa bodu 1.35. Zmluvy o dielo zmluvné strany považujú stavebný
denník za základný dokument o priebehu zmluvných prác, na ktorý je možné sa odvolať v ďalšom
konaní (zmeny projektovaného riešenia, zmena materiálu, zmena cien atď.). V ustanovení bodu 1.56
Zmluvy o dielo je uvedené, že v ostatných vzťahoch neupravených touto zmluvou platí Obchodný
zákonník a platné právne predpisy. Z obsahu Zmluvy o prevode práv a povinností zmluvných podmienok

zo dňa 02.09.2013, uzavretej medzi MTM systém, spol. s r. o. ako prevádzajúcim a žalobcom ako
nadobúdateľom zistil, že MTM systém, spol. s r. o. realizoval na základe Zmluvy o dielo stavebné práce
o.i. na objektoch Račianska 11-13, Bratislava, zmluva zo dňa 29.12.2009 s tým, že všetky práce sú
ukončené a odovzdané a z uvedených zmluvných vzťahov pripadá do úvahy o.i. vysporiadanie nárokov
zo záručných vád, prípadne aj ďalšie práva, záväzky a pohľadávky, vzhľadom na čo sa zmluvné strany

dohodli na prevode všetkých existujúcich ako aj budúcich práv a povinností, pohľadávok a záväzkov
zo zmlúv uvedených vyššie. Podľa čl. III Zmluvy o prevode práv a povinností zmluvných podmienok
sa zmluvné strany dohodli, že MTM systém, spol. s r.o. prevádza na žalobcu bezodplatne všetky a
akékoľvek existujúce ako aj budúce práva, povinnosti, pohľadávky a záväzky z vyššie uvedených zmlúv,s čím žalobca súhlasí. Z Dodatku č. 1 k Zmluve o prevode práv a povinností zmluvných podmienok
zo dňa 02.09.2013, uzavretej medzi MTM systém, spol. s r.o. ako prevádzajúcim a žalobcom ako
nadobúdateľom dňa 25.10.2013 vyplýva, že nakoľko zmluvné strany uviedli v Zmluve prevode práv

a povinností zmluvných podmienok zo dňa 02.09.2013 v bode 11 týkajúcom sa práv a povinností,
pohľadávok a záväzkov zo Zmluvy o dielo ohľadne stavebných prác na bytovom dome Račianska 11-13
zo dňa 29.12.2009, nesprávny dátum, pre vylúčenie pochybností chybu opravujú v tom, že sa jedná o
Zmluvu o dielo zo dňa 21.06.2009. Z obsahu zápisu v stavebnom denníku - Záznamu z kontrolného dňa
z 11.11.2010 vyplýva, že konečná suma za zrealizované prác podľa Zmluvy o dielo a prác naviac činí

569.489,53 eura s DPH, a že táto končená suma je odsúhlasená. Ďalej sa uvádza, že financie vo výške
24.000 eur žalovaný nemá, túto sumu dodávateľovi uhradí podľa splátkového kalendára bez platenia
úrokov. Z výsluchu svedkov zistil, že podpisy na zápise patria osobám: p. V., V. T.. R., T.. A., O., H. L.., U.,
I.. Z obsahu zápisu v stavebnom denníku - Záznamu z kontrolného dňa z 15.12.2010 vyplýva, že investor
zaplatí zhotoviteľovi dve faktúry vo výške 14.610,62 eur s DPH (19 %) a druhú vo výške 26.761,05
eur s DPH (19 %) záväzne v mesiaci december 2010. Z výsluchu svedkov súd zistil, že podpisy na

zápise patria osobám: T.. V., T.. I., T.. A., T.. H. E. T.. U.. Z obsahu zápisov v stavebnom denníku -
Záznamu z kontrolného dňa z 22.04.2010 a 23.06.2010 vyplýva, že v nich boli odsúhlasované naviac
práce mimo rozpočtu podľa Zmluvy o dielo. Vychádzajúc zo zhodných tvrdení strán a z tvrdení, ktoré
strany výslovne nepopreli, konštatoval, že ešte v r. 2012 vykonával správu bytového domu Račianska
11-13 Správca, ktorého štatutárnym zástupcom - konateľom oprávneným konať samostatne bol až do

06.05.2013 T.. I. H.. Osobou oprávnenou konať za žalovaného v období do 25.06.2010 bola K.. A. Q. a
v období od 25.06.2010 do 03.12.2012 K.. Ľ. A.. Zo Zápisnice zo zhromaždenia žalovaného konaného
dňa 27.06.2012, zistil, že Správca domu podal vlastníkom informáciu o finančnom zabezpečení obnovy
domu, pričom pôvodná cena diela je uvedená vo výške 419.767,98 eura, cena spolu 530.589,85 eur,
práce naviac celkom (bez odpočítania nevykonaných prác a nedorobkov vo výške 19.325,75 eur)

predstavovali spolu 130.147,62 eur. Podľa zápisnice bolo zhotoviteľovi uhradené celkovo 528.966,81
eur, vrátane sumy štátnej dotácie vo výške 14.610,62 eur. Podľa zápisnice Správca domu uviedol,
že urobil kontrolu skutočných nákladov úhrad za dodané práce zhotoviteľovi podľa Zmluvy o dielo
a dohodnutých naviac prác a predbežne zistil, že zhotoviteľovi nebudú vlastníci doplácať uvedených
41.887 eur. Podľa dodatku č. 1 k zápisnici zo dňa 25.04.2013 T.. H. Y.. informoval zhromaždenie, že

údajný dlh voči MTM systém, spol. s r.o. odmieta a trvá na tom, že žalovaný nie je nič dlžný. Z obsahu
uznesenia č.k. 11C/36/2017-126 zo dňa 05.06.2017 vyplýva, že žalovaný sa domáha voči žalobcovi
v opačnom procesnom postavení ako žalovanému nariadenia neodkladného opatrenia spočívajúceho
v povinnosti odovzdať stavebný denník súvisiaci s realizovaním stavebných prác na stavbe bytového
domu Račianska 11-13, pričom v ods. 2 odôvodnenia uznesenia sa uvádza, že žalobca poukázal v

návrhu na to, že Zmluvou o prevode práv a práv a povinností zo dňa 02.09.2013 uzavretou medzi MTM
systém, spol. s r.o., ako prevádzajúcim a žalovaným ako nadobúdateľom boli prevedené na žalovaného
práva a povinnosti zo Zmluvy o dielo. Z faktúry č. 2010067 zo dňa 30.11.2010, splatnej dňa 22.12.2010,
vystavenej dodávateľom MTM systém, spol. s r.o., pre žalovaného ako odberateľa súd zistil, že táto
znie na sumu 14.610,62 eur s DPH vo výške 19 % (12.277,83 eur bez DPH) a je vystavená na základe

ZoD na stavbu Račianska 11-13. Fa č. 2010067 je podpísaná T.. V., pripojená je pečiatka a podpis
T.. U. ako stavebného dozoru a pečiatka žalovaného a podpis (zrejme) T.. A.. Z nerozporovaného a
nepopretého tvrdenia žalobcu mal za to, že faktúra bola uhradená dvoma čiastkovými platbami dňa
23.12.2010 a 18.01.2011. Z výpovede konateľa žalobcu, Ľ. V., ako strany sporu, zistil, že podkladom
pre vypracovanie cenovej ponuky v Zmluve o dielo bol výkaz výmer pre stavebné povolenie a nie

realizačný projekt, ktorý by obsahoval všetky detaily. Výkaz výmer pre stavebné povolenie iba hrubo
vykresľoval, aké práce majú byť vykonané a až počas výkonu prác boli priebežne vypracované a
odsúhlasované cenové ponuky na podrobne špecifikované práce. Konateľ žalobcu uviedol, že právny
predchodca žalobcu namietal, že postupne vypracovávaný projekt T.. H. U. je neúplný a nepresný,
nezahŕňa všetky detaily vykonávaných prác, ktorú skutočnosť vlastníci a ich zástupcovia vedeli, pretože

projekt bol okopírovaný z vedľajšieho bytového domu a bolo treba doplniť detaily. Uviedol ďalej, že cena
diela bola hradená vlastníkmi cez ŠFRB, ktorý neumožňuje dodatočne navýšiť cenu diela, preto vlastníci
v zastúpení ich zástupcami, predsedom spoločenstva a aj vtedajším konateľom Správcu postupne
dohadovali, navyšovali a odsúhlasovali cenu prác. Veľká časť neuhradenej ceny diela zahŕňa cenu
za vykonané dielo nad rámec dohodnutého, napr. výmena schodiska - kopiloty, vlastníci vedeli, že

na ich úhradu peniaze nemajú, pri dokončení a odovzdaní diela mali na účte cca 12.000,- eur a na
túto sumu bola vystavená faktúra, táto bola neskôr stornovaná, v ostatnom sa čakalo, že vlastníci si
potom, čo vymenia Správcu T.. H., vezmú na zaplatenie navýšenej ceny diela ďalší (zrejme) komerčný
úver. Žalovaná suma je každoročne uvádzaná v správe pre audítora. Uviedol, že z dôvodu výmenySprávcu je možné, že Správca im neodovzdal všetku dokumentáciu a ani vlastníci nevedeli, čo bolo
fakturované, čo bolo uhradené a čo nie. Potvrdil, že zápis zo dňa 11.11.2010 je podpísaný ním a
ostatnými prítomnými podľa rozpisu. Na zázname zo dňa 11.11.2010 a 15.12.2010 žalobca identifikoval

aj ostatné podpisy, vrátane T.. H. a A.. Z výpovede svedka, K.. E. V., zistil, že na stavbe Račianska 11-13
vykonával pre zhotoviteľa stavebný dozor, išlo o bežnú stavbu s položkovým rozpočtom. Kontrolných
dní sa zúčastňovali T.. U., T.. H. a členovia komisie napr. T.. O., T.. I., T.. A. a na týchto kontrolných
dňoch sa riešila kvalita a priebeh prác. Vlastníci vniesli požiadavky na naviac práce, zhotoviteľ im
predložil cenové ponuky, o čom sa vykonal zápis v stavebnom denníku a tieto práce sa odsúhlasili.

Cena prác a faktúry sa odsúhlasovali najprv T.. U. ako dozorom investora, súhlas podpisoval T.. A. za
pracovnú komisiu, a následne sa faktúry predkladali T.. H.. Pri konci realizácie okolo 15.12.2010 sa
zistilo, že bytový dom nemá dostatok peňazí na fonde opráv na úhradu týchto prác, preto sa vykonal dňa
11.11.2010 a 15.12.2010 zápis v stavebnom denníku, kde sa tieto financie vyrovnali. Sporných bolo cca
40.000,- eur, vlastníci riešili ako cenu zaplatia a zvažovali bezúročne na splátky, navýšenie platieb do
fondu opráv a aj preklenovací komerčný úver, s týmito návrhmi pracovná skupina nesúhlasila. Svedok

uviedol, že dokonca T.. V. ponúkli byt, ktorý by na neho na započítanie pohľadávky previedli, toto sa
však nedotiahlo. V tom čase T.. H. odvolali ako Správcu a cenu prác neuhradili. Svedok uviedol, že
zápis zo dňa 15.12.2010 osobne napísal, zápis z 11.11.2010 spísal T.. V., neskôr ho doplnila zrejme T..
O.. Svedok potvrdil, že zápisy z 11.11.2010 a 15.12.2010 podpísali o.i. p. H. E. T.. A.. K cene naviac
práv svedok uviedol, že celá cena bola 569.489,53 eur s DPH, z poznámok vie, že z toho 419.763,31

eur s DPH bola cena podľa Zmluvy o dielo, práce naviac boli 149.726,22 eur s DPH. Z naviac prác
im ostalo neuhradené 41.371.67 eur s DPH s tým, že menila sa sadzba DPH z 19 % na 20 %, a tieto
peniaze sú sporné. Práce, ktoré vlastníci požadovali naviac a vykonali, boli napr. vymaľovanie, pričom
z celkových naviac prác cca 150.000 eur uhradili cca 108.000 eur s DPH. Výpoveďou svedka Y. I.,
mal preukázané, že svedok vykonával kontrolu stavby aj s T.. V., ktorý realizoval zateplenie. Pôvodný

stavebný dozor bol vymenený, meno si nepamätá. K zápisu v stavebnom denníku uviedol, že ten zápis
pozná, nebola to vec ktorá bola uznaním, ale aby nedošlo k zastaveniu stavby, mala byť táto vec
prerokovaná T.. H. E. T.. V.. T.. H. nemal pri sebe ani faktúry a svedok ako rádový vlastník k nim prístup
nemal. Pamätal si na stavbyvedúceho T.. V., ktorý prevzal stavbu po predchádzajúcom stavbyvedúcom,
uviedol, že ten pri podpise stavebného denníku dňa 15.12.2010 prítomný nebol, bol tam predchádzajúci

stavbyvedúci. Nebol pri dohadovaní toho, že sa so záväznou platnosťou menila cena diela, rozsah prác,
hodnota diela, iba keď sa menila projektová dokumentácia. K zápisu zo dňa 11.11.2010 v stavebnom
denníku, ktorý podpísal, uviedol, že išlo o havarijný stav, keď po odkrytí terás začalo zatekať, bolo treba
zrealizovať izoláciu, nebolo to navyšovanie stavby ale havarijný stav. Svedok uviedol, že podpísal aj
zápis v stavebnom denníku zo dňa 15.12.2010 a potvrdil, že zápis o.i. podpísali aj T.. H. E. A.. K sumám

uvedeným v zápise zo dňa 15.12.2010 uviedol, že p. V. im deklaroval, že sú dlžní tieto sumy s tým, že
T.. H. nemal podklady, či to je alebo nie je uhradené, nepovažoval to za dlžobu voči T.. V., podpísalo
sa to len aby sa nezastavila stavba. T.. H. neskôr na schôdzu vlastníkov priniesol podklady, ktorými
deklaroval úhradu všetkých faktúr T.. V.. Z výpovede svedka, K.. Ľ. A., zistil, že v júli 2010 bol povereným
predsedom spoločenstva na úkony v tejto veci po vzdaní sa funkcie predchádzajúcej predsedníčky T..

Q..AkopoverenýpredsedažalovanéhopodpisovalfaktúrypredkladanénaúhradupopodpiseSprávcua
stavebného dozoru, ktorí mali projektovú dokumentáciu a rozpočet a za tieto zodpovedali. Vzhľadom na
termín ukončenia zateplenia a skutočnosť, že spoločenstvu bola poskytnutá štátna dotácia - bezúročný
úver - vedel o pohľadávke, že sa o nej hovorilo, k ďalšiemu posunu ale nedošlo, nebola vydaná ani
predložená žiadna faktúra a možno aj preto, že T.. H. na zasadnutí spoločenstva predložil plnenie

rozpočtu a úhrady s tým, že všetko je uhradené a spoločenstvo nemá žiadne záväzky voči dodávateľovi.
Potvrdil, že na kontrolnom dni dňa 15.12.2010 bol osobne prítomný aj on aj o.i. p. H., T.. V. na tomto
kontrolnom dni nebol. Zápis podpísal s tým, že ako účastník potvrdil tam uvedenú informáciu, Správca
a stavebný dozor mali doriešiť veci. K zápisu v stavebnom denníku zo dňa 11.11.2010 uviedol, že je tam
jeho podpis. Z výpovede svedka, I. H. L.., zistil, že koncom roka 2010 bol zvolaný kontrolný deň, že je

treba urovnať nedoplatky voči p. V., išlo o sumy cca 26.000,- eur a 14.000,- eur, stretnutia predsedníctva
sa zúčastnili o.i. T.. A., T.. O. napísala, že tieto sumy sa majú ešte zaplatiť, k čomu namietal, že nemá
podklady, podpísal to, že je prítomný, ale to nie je jeho súhlas s úhradou. Cca o 2 mesiace po kontrole
faktúr, ktoré uhradili, zistil dlh, ktorý sa má uhradiť, v liste vlastníkom napísal, čo ešte nebolo dorobené,
bolo to okolo 20.000,- eur ako práce naviac s tým, že kým to nie je urobené, nebudú nič platiť. Z čoho

vychádzali pri sume 26.000,- eur a 14.000,- eur v zápise nevie, suma 14.000,- eur bola ako faktúra
predložená ŠFRB, táto bola uhradená, v čase stretnutia tento dlh bol, teda túto sumu chcel zhotoviteľ
v tom čase oprávnene. Svedok potvrdil, že na zápise v stavebnom denníku zo dňa 11.11.2010 a z
15.12.2010 je jeho podpis a o.i. aj podpis T.. A.E.. K zápisu zo dňa 15.12.2010 uviedol, že vychádza ztoho, že keď zápis bol napísaný, bol záujem, aby sa to uhradilo, chýbali mu ale podklady, peniaze, čo
boli sa zaplatili cez ŠFRB, na sumu 26.000 eur peniaze neboli, uvažoval sa splátkový kalendár, rôzne
spôsoby,akobysatodalourovnať,presnenevedelako.Nasumu14.000eur,ktorásapredkladalaŠFRB

podľa svedka musela byť vystavená faktúra podpísaná predsedom, stavebným dozorom a zhotoviteľom,
za žalovaného to podpísal T.. A., na sumu 26.000,- eur nevie, či bola faktúra vystavená, nepamätá sa.
K osobe T.. V. uviedol, že si myslí, že pri zápise v stavebnom denníku dňa 15.12.2010 nebol. Na záver
svedok doplnil, že vo vyjadrení pre vlastníkov ohľadne neuhradenej sumy uviedol sumu cca 19.000,-
eur, ktorú odpočítal od požiadavky T.. V., pokiaľ boli dorobené, mali byť zaplatené, pripustil, že niečo

nezarátal, že možno to spolu bolo 25.000 - 26.000,- eur.

4. Takto ustálený skutkový stav po právnej stránke v merite veci vo vzťahu k napadnutej časti posúdil
podľa § 266 ods. 1,2,3,4, § 323 ods. 1,2, § 340a ods. 1, veta prvá, § 407 ods. 2,3 Obchodného
zákonníka, § 34 Občianskeho zákonníka, vychádzajúc tiež z ust. § 192 C.s.p. a dospel k záveru, že
v tejto časti je potrebné žalobe vyhovieť. Vychádzajúc zo záväzného právneho názoru odvolacieho

súdu, podľa ktorého nemožno žalovanému v právnom vzťahu, ktorý je predmetom tohto sporu, priznať
postavenie spotrebiteľa a že na právny vzťah založený Zmluvou o dielo (vrátane premlčania) je potrebné
v súlade s bodom 1.56 Zmluvy o dielo aplikovať ustanovenia Obchodného zákonníka, nároky vzniknuté
zo Zmluvy o dielo a na ňu nadväzujúce posúdil podľa Obchodného zákonníka, vrátane posúdenia
uznávacieho úkonu v zápise v stavebnom denníku zo dňa 05.12.2010, keď platí, že ak sa zabezpečuje

záväzok riadiaci sa Obchodným zákonníkom, bude sa zabezpečenie riadiť jeho treťou časťou v rozsahu
Hlavy I (v rozsahu všeobecných ustanovení záväzkových vzťahov). Rovnako sa z dôvodu viazanosti
právnym názorom odvolacieho súdu podrobne nezaoberal námietkami žalovaného, týkajúcimi sa toho,
že žalovanému je potrebné priznať postavenie spotrebiteľa a že na Zmluvu o dielo je potrebné aplikovať
Občiansky zákonník. Poukázal na to, že uznanie záväzku (dlhu) je upravené v Občianskom zákonníku

(ust. § 558 Občianskeho zákonníka) aj v Obchodnom zákonníku (ust. § 323 Obchodného zákonníka)
ako zabezpečovací inštitút. Právna úprava uznania záväzku v Obchodnom zákonníku je vo vzťahu
k Občianskemu zákonníku ucelená, preto sa právna úprava v Občianskom zákonníku v obchodných
vzťahoch nepoužije ani podporne alebo doplnkovo. Existencia záväzku v čase uznania sa predpokladá
a dôkazné bremeno o neexistencii uznaného záväzku zaťažuje dlžníka. Vznik vyvrátiteľnej právnej

domnienkyzaväzujeajsúdprihodnotenídôkazov,atovtomzmysle,žeskutočnosť,prektorújevzákone
ustanovená domnienka, ktorá pripúšťa dôkaz opaku, má súd za preukázanú, pokiaľ v konaní nevyšiel
najavo opak (§ 192 C.s.p.). Existencia záväzku je nesporná len v čase uznania, preto z uznania záväzku
nemožno vyvodzovať, že tento záväzok trvá aj neskôr (napr. môže zaniknúť na druhý deň po uznaní jeho
splnením). Pre uznanie záväzku Obchodný zákonník vyžaduje písomnú formu, z ktorej stanoví odchýlky

v ust. § 323 ods. 2 Obchodného zákonníka. Na rozdiel od Občianskeho zákonníka, ktorý vyžaduje
určeniedlhučododôvoduajvýšky,Obchodnýzákonníkvyžadujeuznanieurčitéhoexistujúcehozáväzku
bez špeciálnych požiadaviek na jeho určitosť, pričom treba rešpektovať všeobecné požiadavky kladené
na právne úkony. Preto nie je dôležité, či vo vyhlásení dlžníka sú použité výrazy ako "uznanie", alebo
je výslovne vymedzený rozsah, v ktorom sa záväzok uznáva. V každom konkrétnom prípade bude

rozhodujúca jednoznačnosť spôsobu vymedzenia záväzku, a nie spôsob tohto vymedzenia. V praxi
nie je neobvyklé, že sa identifikácia záväzku príp. jeho výška realizuje odkazom na konkrétnu zmluvu,
na základe ktorej záväzok vznikol, prípadne na iný doklad. Pokiaľ by rozsah uznania záväzku nebol
určený, má sa za to, že sa uznáva záväzok v celom rozsahu. Uznanie záväzku má za následok dva
základné dôsledky - vznik vyvrátiteľnej domnienky, že záväzok v čase uznania trval a začatie plynutia

novej štvorročnej premlčacej lehoty. Ust. § 323 ods. 2 Obchodného zákonníka s odkazom na ust. §
407 ods. 2 a 3 Obchodného zákonníka pripúšťa výnimku z výslovného, formálneho uznania záväzku vo
formepísomnéhovyhláseniadlžníkaaúčinkyuznaniazáväzkupriznávaajkonkludentnémuprejavuvôle
dlžníka, napr. konaním, za predpokladu, že záväzok nebol v čase uznania premlčaný. Podľa ust. § 407
ods. 2 Obchodného zákonníka ide ďalej o platenie úrokov, ktoré sa považuje za uznanie záväzku, pokiaľ

ide o sumu, z ktorej sa úroky platia a podľa ust. § 407 ods. 3 Obchodného zákonníka ide o čiastočné
plnenie záväzku dlžníkom, ktoré má účinky uznania zvyšku dlhu za predpokladu, že možno usudzovať
nato,žeplnenímdlžníkuznávaajzvyšokdlhu.Splneniepredpokladu"možnousudzovať"môževyplynúť
z rôznych okolností. Podľa ust. § 266 Obchodného zákonníka právna úprava právnych úkonov je
obsiahnutá vo všeobecných ustanoveniach Občianskeho zákonníka (ust. § 34 až 42 Občianskeho

zákonníka). Obchodný zákonník úpravu právnych úkonov obsiahnutú v Občianskom zákonníku iba
dopĺňa, právna úprava v Obchodnom zákonníku ako lex specialis obsahuje výklad právnych úkonov (ust.
§ 266 Obchodného zákonníka) a neplatnosť právnych úkonov (ust. § 267, 268 Obchodného zákonníka).
Odchylná právna úprava a interpretačné pravidlá sú zakotvené v Obchodnom zákonníku pre výkladprejavu vôle - zatiaľ čo Občiansky zákonník uprednostňuje jazykový prejav a vôľa, ktorá bola prejavená,
má doplňujúci, podporný význam, Obchodný zákonník pri úprave interpretácie pre všetky právne úkony
akcentujekritériumvýznamuvôle,ktorúuprednostňujepredjazykovýmprejavom.Vdanomprípadeideo

subjektívnekritériumspočívajúcevúmyslekonajúceho,pritomsavyžaduje,abyúmyselbolstrane,ktorej
je určený, známy alebo jej musel byť známy. Pri výklade vôle podľa ust. § 266 ods. 1 a 2 Obchodného
zákonníka nemôže byť východiskom len sám prejav vôle, resp. vôľa konajúceho v momente, kedy
prejav vôle urobil. Výklad sa musí opierať o komplexný pohľad na okolnosti prípadu s prihliadnutím na
samotnérokovanieouzavretízmluvy,prax,ktorúsistranyvovzájomnomobchodnomstykuzaviedliaich

správanie po uzavretí zmluvy (ZSP 56/2006). Ak by pri výklade obsahu záväzku z akýchkoľvek dôvodov
nebolo úspešné uvedené subjektívne kritérium konajúcej osoby podľa ust. § 266 ods. 1 Obchodného
zákonníka, lebo úmysel konajúceho nemožno zistiť, je potrebné postupovať podľa ust. § 266 ods. 2
Obchodného zákonníka, ktorý spôsoby výkladu prejavu vôle objektivizuje tak, že sa prejav vôle vykladá
podľa významu, ktorý by mu spravidla prikladala osoba v postavení, v akom je adresát úkonu - nejde o
význam, ktorý prejavu vôle prikladá určitá konkrétna osoba, ide o objektivizáciu interpretačného hľadiska

v tom, že sa berie do úvahy abstraktná osoba (objektivizovaná rozumná osoba či priemerný riadny
obchodníka) v rovnakom postavení ako osoba, ktorej bol prejav vôle určený. Ide o ustálenie takého
významu prejavenej vôle, ktorý by mu prisúdila osoba v postavení adresáta. Významné je aj ust. § 266
ods. 2 Obchodného zákonníka, druhá veta, podľa ktorého výrazy používané v obchodnom styku treba
vykladať podľa významu, ktorý sa im spravidla v tomto styku prikladá a vychádza sa z toho, že obchodné

zvyklosti sú predpokladanou vôľou strán a v pochybnostiach sa má za to, že strany sa nimi chceli
spravovať. V ust. § 266 ods. 3 Obchodného zákonníka je upravené osobitné interpretačné pravidlo, ktoré
treba použiť pri výklade vôle podľa ust. § 266 ods. 1 a 2 Obchodného zákonníka, keď zákon prikazuje,
pokiaľ to pripúšťa povaha veci, brať náležitý zreteľ na všetky okolnosti súvisiace s prejavom vôle a na
správanie účastníkov právneho úkonu a zákon výslovne akcentuje tri skutočnosti - rokovania o uzavretí

zmluvy, prax, ktorú strany medzi sebou zaviedli, a následné správanie strán. Pri posúdení dôvodnosti
uplatneného nároku sa primárne, aj s odkazom na zrušujúce uznesenie odvolacieho súdu, zaoberal
otázkou, či žalobca disponuje v spore aktívnou vecnou legitimáciou. Stotožnil sa s argumentáciou
žalobcu, aj s odkazom na citované uznesenie Krajského súdu v Bratislave, sp. zn. 4Cob/244/2015,
že nadobudol pohľadávku zo Zmluvy o dielo voči žalovanému na základe Zmluvy o prevode práv a

povinností zmluvných podmienok zo dňa 02.09.2013, v znení Dodatku č. 1 zo dňa 25.10.2013, kde bola
pohľadávka jeho právneho predchodcu identifikovaná s poukazom na Zmluvu o dielo, z ktorej vznikla
(aj po jej spresnení Dodatkom č. 1), čím je dostatočne určitým spôsobom vymedzená postupovaná
pohľadávka a požiadavke určitosti tohto právneho úkonu postúpenia zodpovedá vymedzenie predmetu
postúpenia odkazom na Zmluvu o dielo a označenie objektu (stavby Račianska 11-13), neumožňujúce

zamenenie s inou pohľadávkou postupcu voči žalovanému. Poukázal aj na to, že sám žalovaný pri
uplatňovaní nárokov zo Zmluvy o dielo koná so žalobcom ako nadobúdateľom práv a povinností, čím
nie je pochýb o tom, na koho prešli práva a povinnosti zhotoviteľa zo Zmluvy o dielo. Vykonaným
dokazovaním mal preukázané, že žalobca v konaní uplatňuje pohľadávku na nezaplatenú časť ceny
vykonaných stavebných naviac prác na bytovom dome na Račianskej 11-13 v Bratislave, ktoré boli

vykonávané na základe Zmluvy o dielo zo dňa 21.6.2009 právnym predchodcom žalobcu. Uvedené
je možné dovodiť aj z vyjadrení svedkov K.. V., konateľa Správcu, ako aj z vyjadrení strán sporu,
ktorí potvrdili, že na stavbe sa realizovali naviac práce a sám žalovaný nespochybnil skutočnosť, že
zástupcovia žalovaného nad rámec zazmluvnených prác požadovali od žalobcu vykonanie prác, ktoré
boli potvrdené zápismi v stavebnom denníku, čo je možné dovodiť aj z obsahu zápisov v stavebnom

denníku zo dňa 22.04.2010, 23.06.2010, 11.11.2010 a zo dňa 15.12.2010. Zo zápisu v stavebnom
denníkuzodňa11.11.2010vyplýva,žekonečnásumazazrealizovanéprácpodľaZmluvyodielovrátane
prác naviac k danému dňu činí sumu 569.489,53 eur s DPH a že táto končená suma je odsúhlasená.
Žalovaný rovnako nespochybnil, že naviac práce boli zhotoviteľom vykonané. Výsluchom svedka K.. V.
bola preukázaná skutočnosť, podporená samotnou Zmluvou o dielo ako aj Zápisnicou zo zhromaždenia

žalovaného konaného dňa 27.06.2012, že celková cena prác ku dňu 11.11.2010 vo výške 569.489,53
eur s DPH bola tvorená cenou diela vo výške 419.763,31 eur s DPH podľa Zmluvy o dielo a (po jej
odpočítaní) cenou naviac práce v hodnote 149.726,22 eur s DPH. Zo zápisov v stavebnom denníku
zo dňa 23.06.2010 a 11.11.2010 zistil, že celková cena prác priebežne rástla a bola odsúhlasovaná
žalovaným, keď v zápise zo dňa 23.06.2010 sa uvádza celkovo cena diela 559.376,19 eura a v zápise

zo dňa 569.489,53 eura. Správca v Zápisnici zo zhromaždenia žalovaného konaného dňa 27.06.2012
uviedol, že právnemu predchodcovi žalobcu uhradil 528.966,81 eura, vrátane sumy štátnej dotácie
vo výške 14.610,62 eura (v ktorej časti po prepočte aktuálnou sadzbou DPH vo výške 20 % vzal
žalobca žalobu späť). Vychádzajúc z posledného zápisu v stavebnom denníku zo dňa 11.11.2010 preduznaním záväzku zápisom zo dňa 15.12.2010, po odpočítaní žalovaným uvádzanej sumy vo výške
528.966,81 eura ako uhradenej sumy od celkovej sumy ceny diela deklarovanej ku dňu 11.11.2010
vo výške 569.489,53 eura, predstavuje neuhradený rozdiel ceny diela sumu vo výške 40.522.72 eura

vrátane 19 % DPH, z čoho je možné dovodiť, že táto sa zásadným spôsobom nelíši od pohľadávky
uznanej zápisom zo dňa 15.12.2010 v celkovej výške 41.377.67 eura s 19 % DPH. S prihliadnutím na
priebežnézvyšovaniesumykonečnejcenydielavrátanenaviacprác,odsúhlasenejpostupnežalovaným
v zápisoch, zvýšenie dlžnej sumy v zápise zo dňa 15.12.2010 oproti zápisu zo dňa 11.11.2010, t.j.
s časovým odstupom cca mesiac, o sumu 854,95 eura sa javí ako pravdepodobné, nevymykajúce

sa predchádzajúcim úkonom strán, zavedenej praxe a správaniu strán a vývinu ceny diela, a teda
je primerané a zodpovedajúce sume uplatnenej v tomto konaní, čo výrazne podporuje dôvodnosť a
správnosť sumy uvedenej v zápise zo dňa 15.12.2010. Vo vzťahu k námietke žalovaného, že podľa bodu
1.20 a 1.21 Zmluvy o dielo práce naviac a ich cena mali byť upravené písomným dodatkom k Zmluve o
dielo, a že takéto dodatky nikdy podpísané neboli, teda žalobca nemá nárok na ich úhradu, konštatoval,
že zo zápisov v stavebnom denníku je zrejmé, že bolo bežnou praxou a správaním zmluvných strán v

priebehu realizácie diela podľa Zmluvy o dielo meniť rozsah diela podľa Zmluvy o dielo o naviac práce
odsúhlasenými zápismi v stavebnom denníku, na ktoré dodatok uzavretý nebol, a žalovaný ich prípadné
uzavretie ani skutočnosť, že uzavretie dodatkov na iné naviac práce požadoval, v konaní nepreukázal.
V tomto smere sa stotožnil s argumentáciou žalobcu, že podľa bodu 1.35 Zmluvy o dielo bolo možné
uskutočniť zmenu zmluvného vzťahu aj zápisom v stavebnom denníku a žalovaný sám potvrdil, že

časť ceny naviac prác dohodnutých vo forme zápisov v stavebnom denníku aj uhradil, čo je zrejmé aj
zo Zápisnice zo zhromaždenia žalovaného konaného dňa 27.06.2012, zápisov v stavebnom denníku
a vyjadrení samotného žalovaného, keď žalovaný ani svedkovia nespochybnili skutočnosť, že naviac
práce boli vykonané a aj čiastočne uhradené. Pokiaľ ide o námietku žalovaného, že zápis v stavebnom
denníku zo dňa 15.12.2010 nie je možné považovať za uznanie dlhu podľa ust. § 558 Občianskeho

zákonníka, keď na zhromaždeniach žalovaného konaných v dňoch 27.06.2012 a 25.04.2013 štatutárny
zástupca Správcu informoval zhromaždenie, že dlh vo vyššie špecifikovanej výške voči právnemu
predchodcovi MTM systém, spol. s r.o. odmieta, resp. že takýto dlh vôbec neexistuje, pričom na to, aby
mohlo dôjsť k uznaniu dlhu vo výške špecifikovanej v zápise v stavebnom denníku, musel by v čase
jeho uznania takýto dlh existovať, pričom v zápise nie je uvedené za čo a ako sa budú fakturovať sumy,

aký rozsah prác bol vykonaný a že uvedený zápis vznikol na základe požiadavky zástupcu právneho
predchodcu žalobcu s tým, že ostatní zúčastnení (zástupca Spoločenstva Račianka ako i zástupca
Správcu) si vymieňovali preskúmanie opodstatnenosti úhrad čiastok uvedených v zápise v stavebnom
denníku zo dňa 15.12.2010, poukázal na to, že nakoľko je právny úkon zápisu v stavebnom denníku zo
dňa 15.12.2010 potrebné posudzovať podľa ust. § 323 Obchodného zákonníka, v danom prípade ide o

platné uznanie záväzku žalovaným. Uznanie záväzku podľa Obchodného zákonníka nevyžaduje jeho
uznanie čo do dôvodu a výšky, na platnosť uznania postačuje uznanie určitého existujúceho záväzku
bez špeciálnych požiadaviek na jeho určitosť, čo má za následok vznik vyvrátiteľnej právnej domnienky
o existencii záväzku v čase. Záväzok žalovaného vyjadrený formuláciou "Investor zaplatí zhotoviteľovi
dve faktúry vo výške 14.610,62 Eur s DPH (19 %) a druhú vo výške 26.761,05 Eur s DPH (19 %)

záväzne v mesiaci december 2010" v stavebnom denníku z realizácie stavby na základe Zmluvy o dielo
jasne a jednoznačne vyjadruje vedomosť a uznanie povinnosti žalovaného zaplatiť sumu v uvedenej
výške dodávateľovi. Prihliadol aj na tú skutočnosť, že existencia záväzku žalovaného uhradiť cenu
naviac prác je zrejmá aj zo zápisov zo dňa 22.04.2010 a zo dňa 23.06.2010, výška uznaného dlhu
zodpovedá sume vykonaných naviac prác neuhradených k danému dátumu 15.12.2010, keď táto suma

sa výrazne nelíši od rozdielu vyčíslenej celkovej ceny diela ku dňu 11.11.2010 a žalovaným uhradenej
sumy, čo podporuje tvrdenie o existencii dlhu žalovaného v uznanej výške a dôvodnosť a správnosť tam
uvedenej sumy. Naopak, v rozpore ust. 323 ods. 1 Obchodného zákonníka a ust. § 192 C.s.p. žalovaný
nepreukázal v konaní neexistenciu záväzku žalovaného na zaplatenie súm v uvedených výškach v
čase uznania. Žalovaným uvádzané skutočnosti, že nemal vedomosť o svojom záväzku, že nebolo

úmyslom záväzok uznať a zástupca žalovaného a Správca si vymieňovali preskúmanie dôvodnosti a
opodstatnenosti úhrad čiastok uvedených v zápise predložením súpisu fakturovaných prác, nemajú
oporu v zápise zo dňa 15.12.2010 a neboli právnemu predchodcovi žalobcu známe. Svedok K.. V., K..
A. E. E. T.. I. H. potvrdili, že o existencii (nejakej) pohľadávky žalobcu vedeli, na úhradu zostatku ceny
diela vo výške 26.000 eur nemal žalovaný dostatok finančných prostriedkov, zvažovalo sa dokonca viac

spôsobov vysporiadania záväzku (komerčný úver, splátkový kalendár, byt ako zápočet na úhradu) a
úhrada právnemu predchodcovi žalobcu sa mala riešiť, čomu logicky zodpovedajú aj obsahy zápisov
v stavebnom denníku zo dňa 11.11.2010 a 15.12.2010. Úmysel žalovaného a správnosť a pravdivosť
údajov uvedených v zápise zo dňa 15.12.2010 potvrdzuje aj to, že sumu vo výške14.610,62 eur s DPH,t.j. sumu totožnú zo zápisom v denníku, uhradil žalovaný cez ŠFRB, ktorému bola fa predložená dňa
20.12.2010, po jej uznaní dňa 23.12.2010 a 18.01.2011. Z uvedeného je možné logicky dovodiť, že ak
bola dôvodná a aj uhradená táto časť ceny naviac prác zo zápisu v stavebnom denníku dňa 15.12.2010,

nasvedčuje to dôvodnosti zostatku pohľadávky žalobcu uvedenej v zápise v stavebnom denníku zo dňa
15.12.2010 (26.761,05 eur s DPH 19 %). Svedok I. H., zástupca Správcu, vo svojej výpovedi rovnako
pripustil, že vo vyjadrení pre vlastníkov (zápisnica zo dňa 27.06.2012) uviedol neuhradenú a odpočítanú
sumu nedorobkov vo výške cca 19.000 eur s tým, že ak tie práce boli vykonané, mali byť aj zaplatené, a
že je možné, že niečo nezarátal a suma spolu mohla byť vo výške 25.000 - 26.000 eur. Zo skutočnosti,

že boli uhradené iné naviac práce žalovaným a z obsahu fa č. 2010067 zo dňa 30.11.2010 nevyplýva,
že by bol k ním vyhotovený súpis fakturovaných a vykonaných prác, ako uvádza, že očakával žalovaný
pri oboch sumách v zápise v stavebnom denníku zo dňa 15.12.2010. Túto argumentáciu žalovaného
preto vyhodnotil ako účelovú vo vzťahu k ostatku uznanej sumy vo výške 26.761,05 eura. Namietané
nejasné alebo rozporné okolnosti vzniku záväzku žalovaného, príp. žalovaným namietané chýbajúce
podklady a informácie, samy o sebe na vyvrátenie domnienky podľa § 323 Obchodného zákonníka

nepostačujú (viď. rozsudok NS ČR sp. zn. 29Cdo 2854/99), vychádzal preto z toho, že domnienka o
existencii záväzku nebola v konaní vyvrátená a prihliadol aj na to, že s poukazom na ust. § 407 ods. 3
Obchodného zákonníka je naviac aj čiastočná úhrada pohľadávky vo výške 14.610,62 eur na základe
fa č. 2010067 zo dňa 30.11.2010 uznaním dlhu. Poukázal tiež na to, že zápis v stavebnom denníku
zo dňa 15.12.2010 bol, mimo iných zúčastnených, podpísaný aj T.. H. L.. E. T.. A., ktorí v rozhodnom

období boli štatutárnymi zástupcami tak žalovaného ako aj Správcu, keď štatutárnym zástupcom -
konateľom oprávneným konať samostatne v mene Správcu bol až do 06.05.2013 p. I. H. a osobou
oprávnenou konať za žalovaného v období od 25.06.2010 do 03.12.2012 bol K.. Ľ. A.. Rovnako uzavrel,
že z vykonaného dokazovania je preukázané, ako správne uvádza žalobca, že zápisy týkajúce sa
úhrad ceny naviac prác v stavebnom denníku sú podpísané osobami schvaľujúcimi platby podľa bodu

1.22 Zmluvy o dielo (T.. V., T.. U., T.. H. L.., T.. A.). Z tohto dôvodu vyhodnotil námietky žalovaného
o tom, že štatutárny zástupca Správcu nebol oprávnený podpísať z titulu zmluvného vzťahu Zmluvy o
dielo žiaden záznam v stavebnom denníku bez osobitného splnomocnenia, ako nedôvodné. Výpovede
svedkov, navrhnutých žalovaným, ktorí sa snažili vykladať ich vôľu ktorú vyjadrili podpisom zápisu
stavebnom denníku dňa 15.12.2010 tak, že nešlo u uznanie záväzku, ktoré sú vo výslovnom rozpore s

písomným prejavom vôle, vyhodnotil ako nehodnoverné, nemajúce oporu v ďalšom dokazovaní. Je síce
pravdou, že Obchodný zákonník pri úprave interpretácie pre všetky právne úkony akcentuje kritérium
významu vôle, ktorú uprednostňuje pred jazykovým prejavom, ale zároveň sa vyžaduje, aby úmysel
bol strane, ktorej je určený, známy alebo jej musel byť známy. Pre výklad vôle nie je východiskom len
sám prejav vôle a vôľa konajúceho v momente, kedy prejav vôle urobil, takýto výklad sa musí opierať

o komplexný pohľad na okolnosti prípadu s prihliadnutím na správanie strán pri uzavretí, plnení ako aj
na správanie po uzavretí zmluvy. Zo skutočnosti, že uznaný záväzok v časti sumy vo výške 14.610,62
eura s DPH bol uhradený po zápise v stavebnom denníku a že žalovaný aj v predchádzajúcom zápise
zo dňa 11.11.2010 potvrdil existenciu záväzku z titulu vykonaných naviac prác s tým, že bolo viacerými
listinnými dôkazmi a výpoveďami svedkov preukázané, že v danom čase na úhradu časti sumy žalovaný

nemal peniaze, prihliadajúc na všetky okolnosti súvisiace s týmto prejavom vôle a správanie strán,
nie je možné pri výklade daného úkonu dospieť k inému záveru, ide o uznanie záväzku ako spôsob
vysporiadania a aj zabezpečenia tohto záväzku žalovaného. V súvislosti s obranou žalovaného, ktorý
namietal nepredloženie faktúr na sumy uvedené v uznaní záväzku, uviedol, že skutočnosť, že faktúra na
sumu vo výške 14.610,62 eur s DPH bola dňa 30.11.2010 vystavená, bola v konaní preukázaná, pričom

aj z ust. § 340a Obchodného zákonníka platného v súčasnosti je zrejmé, že faktúra je považovaná
výhradne za výzvu veriteľa na splnenie peňažného záväzku. Je nesporné, že faktúra je účtovným
a daňovým dokladom, nie je ale dokladom, preukazujúcim samotnú existenciu žalovaného nároku
veriteľa. Ani prípadné porušenie právnych predpisov žalobcom, príp. jeho právnym predchodcom, voči
príslušným štátnym orgánom súvisiace s nevystavením alebo nepredložením faktúry podľa zákona o

účtovníctve, prípadne nesplnenie iných napr. daňových povinností, nemá vplyv na posúdenie vzniku
a dôvodnosti žalobcovho nároku uplatneného v tomto konaní. Na základe vyššie uvedeného dospel k
záveru, že zápis v stavebnom denníku zo dňa 15.12.2010 ako písomný prejav žalovaného, príp. Správcu
žalovaného adresovaný právnemu predchodcovi žalobcu, ktorým bol uznaný určitý existujúci záväzok,
je platným uznaním záväzku podľa ust. § 323 Obchodného zákonníka v tam uvedenej výške. Výška

zostatku záväzku (41.371,67 eura vrátane 19 % DPH), po prepočítaní aktuálnou sadzbou DPH vo výške
20 % (41.719,33 eura vrátane 20 % DPH), predstavuje po čiastočnom späťvzatí vo výške 14.733,40
eura žalovanú sumu vo výške 26.985,93 eura s 20 % DPH, a preto žalobe v napadnutej časti vyhovel
tak, ako je uvedené vo výroku rozsudku. Žalobcovi tiež, vychádzajúc z ust. § 369 ods. 2, § 369c ods. 1Obchodného zákonníka, v spojení s ust. § 2 Nariadenia vlády 21/2013 Z.z. priznal aj úroky z omeškania
a paušálne náklady spojené s uplatnením pohľadávky. Poukázal na to, že sadzba úrokov z omeškania
ku dňu 01.01.2011 ako prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu zo záväzkového vzťahu,

ktorý vznikol pred 01.02.2013 bola 9 % p.a. (v období od 13.5.2009 do 12.4.2011). Viazaný žalobným
návrhom uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi úroky z omeškania vo výške vo výške 8,75 %
ročne zo sumy 26.985,93 eur od 01.01.2011 do zaplatenia, keďže omeškanie s plnením peňažného dlhu
doposiaľ trvá. Žalobcovi úroky z omeškania priznal odo dňa nasledujúceho po dni splatnosti záväzku
v zápise v stavebnom denníku zo dňa 15.12.2010, ktorý bol splatný do konca decembra 2010, t.j. do

31.12.2010. O nároku na náhradu trov konania rozhodol v súlade s ust. § 255 ods. 1 C.s.p. a § 256 ods.
1 C.s.p. Poukázal na to, že žalobca sa v konaní domáhal pôvodne zaplatenia sumy istiny 41.759,33
eura, neskôr po späťvzatí žaloby v časti 14.733,40 eura sa domáha zaplatenia sumy istiny vo výške
26.985,93 eura a paušálnej náhrady nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 40 eur.
Žalobca bol v spore úspešný v priznanej časti žalovanej istiny vo výške 26.985,93 eura. V časti istiny
vo výške 14.733,40 eura zastavenie konania procesne zavinil žalobca, keďže k uhradeniu tejto sumy

došlo pred podaním žaloby, v dôsledku čoho patrí náhrada trov konania v zastavenej časti žalovanému.
Pomer úspechu v konaní ustálil tak, že od percentuálneho úspechu úspešnejšej strany, ktorým bol v
tomto prípade žalobca, odpočítal úspech menej úspešnej strany, ktorou bola v tomto prípade žalovaný
a zistil, že čistý úspech žalobcu predstavuje 29,36 %. S ohľadom na uvedené priznal žalobcovi voči
žalovanému nárok na náhradu trov konania v tejto výške s tým, že o výške trov v súlade s ust. § 262

ods. 2 C.s.p. rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti rozsudku.

5. Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote do vyhovujúceho výroku a súvisiaceho
výroku o trovách konania odvolanie žalovaný, ktorý v napadnutej časti žiadal rozsudok súdu prvej
inštancie zmeniť a žalobu zamietnuť. Odvolanie odôvodnil tým, že súd prvej inštancie dospel na

základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a vychádzal z nesprávneho právneho
posúdenia veci. V prvom rade zotrval na argumentácii, že právny vzťah, z ktorého žalobca odvodzuje
svoje právo, by mal podliehať a tým teda i požívať ochranu podľa ustanovení Občianskeho zákonníka
a súvisiacich právnych noriem o ochrane spotrebiteľa, a to aj napriek tomu že v tejto právnej Krajský
súd v Bratislave vyslovil opačný názor. Zopakoval v tejto súvislosti svoju argumentáciu a konštatoval,

že súd prvej inštancie ako i predtým Krajský súd v Bratislave v tejto právnej veci vo vzťahu k uvedeným
skutočnostiam zaťažili konanie má vadou, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci a súd
prvej inštancie v súvislosti s uvedeným dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a jeho rozhodnutie
vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Ďalej poukázal na to, že ustanovenia zmluvy o dielo
uzavretej medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaného, ktoré odkazujú úpravu právnych vzťahov

medzi účastníkmi zmluvy na režim podliehajúci Obchodnému zákonníku, sú postihnuté neplatnosťou,
nakoľko tieto sú neurčité a teda nezrozumiteľné, nakoľko daný právny vzťah bol uzatvorený podľa
Občianskeho zákonníka s tým že v záverečných ustanoveniach zmluva odkazuje na úpravu právnych
vzťahov podľa Obchodného zákonníka, a to tých ktoré nie sú upravené zmluvou samotnou. Ak by
malo dôjsť k právne perfektnému naplneniu dotknutých zmluvných ustanovení, potom by muselo dôjsť

v dotknutých ustanoveniach ku špecifikácii ktoré konkrétne vzťahy sa budú riadiť právnym režimom
podľa Obchodného zákonníka, ak zmluva samotná je uzatvorená podľa Občianskeho zákonníka.
Vytkol súdu prvej inštancie, že otázkou určenia platnosti resp. neplatnosti zmluvy o prevode práv a
povinností zmluvných podmienok sa nezaoberal, a preto má jeho rozhodnutie vadu, ktorá mohla mať za
následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Uviedol tiež, že v danom prípade, teda ak sa zabezpečovacie

právne vzťahy sa riadia ustanoveniami Občianskeho zákonníka, ak by aj pohľadávka žalobcu skutočne
existovala (podľa jeho názoru neexistuje) a právo žalobcu uplatnené na súde na jej úhradu by malo
byť dôvodné, k uplatneniu takého práva zo strany žalobcu by došlo po uplynutí trojročnej premlčacej
doby. Teda ak by aj súd dospel k názoru že žalobcom uplatnené právo v tejto právnej vo vzťahu k
žalovanému je uplatňované dôvodne, dôvodne namieta premlčanie uvedeného práva s prihliadnutím

na ust. § 101 Občianskeho zákonníka. Súd prvej inštancie sa však v konaní nezaoberal otázkou či
so zreteľom ku skutočnostiam uvedeným v tejto časti odvolania nedošlo k premlčaniu práva žalobcu.
Pokiaľ súd prvej inštancie poukazuje na rozpornosť v jeho právnych záveroch, keďže z tej istej zmluvy o
prevode práv a povinností zmluvných podmienok odvodzuje svoje právo voči žalovanému uplatnené v
konaní na Okresnom súde Bratislava II (uplatnené právo na odstránenie vád diela), uvedená skutočnosť

nič nemení na tom, že prevod dotknutej pohľadávky uplatnenej v tomto konaní je sporný. Vo vzťahu k
otázke uznania pohľadávky, ktorá je predmetom sporu, zdôraznil, že ak sa žalobca odvoláva na ním
uplatňované právo podľa zápisu v stavebnom denníku zo dňa 15.12.2010, podľa ktorého usudzuje,
že týmto zápisom došlo z jeho strany k uznaniu pohľadávky, pokiaľ sa právny predchodca žalobcu sožalovaným dohodol o predmete a cene diela (zmluvy) podľa občianskoprávneho režimu, aj prípadný
úkon smerujúci k uznaniu akejsi pohľadávky (ktorá podľa neho neexistuje) by mal bezpodmienečne
a bezvýhradne napĺňať hmotnoprávne podmienky pre uznanie pohľadávky, dlhu, záväzku, určené,

vyžadované a obsiahnuté v občianskoprávnej úprave (Občianskom zákonníku). Zápis v stavebnom
denníku zo dňa 15.12.2010 nespĺňa zákonné podmienky pre účinné uznanie dlhu, práva alebo iného
záväzku so zreteľom k zákonným podmienkam obsiahnutým v Občianskom zákonníku - výslovné
vyhlásenie dlžníka čo do výšky a dôvodu uznania dlhu. So zreteľom k uvedenému konštatoval, že
z jeho strany uvedeným úkonom nemohlo dôjsť k právne perfektnému úkonu, ktorým by došlo k

uznaniu práva žalobcu. Opätovne zdôraznil, že si nikdy nebol vedomý záväzku voči žalobcovi (jeho
právnemu predchodcovi) v rozsahu, v akom sa ho domáha v tomto konaní. Vo vzťahu k nedôvodnosti
a neopodstatnenosti žalobcom uplatňovaného práva poukázal aj na to, že žalobca nielen v čase,
ale ani v nasledujúcich obdobiach, resp. doposiaľ, mu nikdy nepredložil faktúry alebo iné účtovné
doklady, na základe ktorých by malo dôjsť k úhrade akýchsi prác, ktoré mali uhradené čiastkami
podľa zápisu v stavebnom denníku zo dňa 15.12.2010. Ak by žalobca dobroverne požadoval od neho

úhradu čiastok podľa záznamu stavebného denníka zo dňa 15.12.2010, musel by vystaviť účtovné
doklady (faktúry) so špecifikáciou konkrétne vykonaných prác, prípadne konkrétne špecifikovaného
materiálu, aby sa mohol k opodstatnenosti a dôvodnosti takýchto účtovných dokladov vyjadriť i tým že
v prípade ich opodstatnenosti by takéto faktúry uhradil, prípadne by mohol namietnuť, že takéto práce
v skutočnosti uskutočnené neboli alebo ak by aj mali byť vykonané, tak potom by sa žalovaný mohol

vyjadrovať čo do dôvodnosti ich skutočného uskutočnenia a následného čo do správneho vyčíslenia
hodnoty prác. Doposiaľ však nikdy nemal možnosť byť oboznámený (t.j. ani prostredníctvom účtovných
dokladov) v súvislosti s akými prácami alebo inštalovanými materiálmi je žalobcom požadovaná úhrada
dotknutých peňažných čiastok od žalovaného. Ak aj uvedené peňažné čiastky uvedené v zápise
stavebného denníka zo dňa 15.12.2010 mali súvisieť s naviac prácami vo finančnom rozsahu podľa

zápisu v stavebnom denníku zo dňa 15.12.2010, tak je spravodlivé od žalobcu požadovať, aby bol
oboznámený so špecifikáciou prác a použitého materiálu, k čomu však nikdy počas realizácie diela
právnym predchodcom žalobcu nedošlo. Súd prvej inštancie sa pritom vo svojom rozhodnutí nezaoberal
ani otázkou, či túto právnu vec tiež nie je potrebné posudzovať ako prípadne uplatnenie práva žalobcu
z dôvodov bezdôvodného obohatenia na strane žalovaného. Pre taký prípad posúdenia veci uplatňoval

námietku premlčania práva žalobcu a opätovne premlčanie tohto práva žalobcu z opatrnosti namieta,
a to s poukazom na ustanovenia § 107 Občianskeho zákonníka. Opätovne tiež v súvislosti s uznaním
záväzku v stavebnom denníku zo dňa 15.12.2010 prostredníctvom podpisu štatutárneho zástupcu
správcu domu (Správa domov s.r.o.) žalovaného, ktorý mal tento záznam zo dňa 15.12.2010 podpísať,
namietol, že štatutárny zástupca k takému úkonu nemohol mať mandát, musel by mať na takýto úkon

splnomocnenie zo strany štatutárneho zástupcu žalobcu, teda takýto úkon z jeho strany by bol vo
vzťahu k žalovanému neplatný. I v tomto prípade rozhodnutie súdu prvej inštancie má vadu, ktorá mohla
mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, súd prvej inštancie dospel k nesprávnym skutkovým
zisteniam, a taktiež jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Zopakoval, že
vzájomné právne vzťahy medzi účastníkmi daného zmluvného vzťahu boli podriadené právnemu režimu

Občianskeho práva, pričom návrh zmluvy o dielo medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným
predkladal a vyhotovoval zhotoviteľ diela - MTM systém, spol. s r.o., IČO: 35 864 478 a už pri predložení
a následnom uzatváraní uvedenej zmluvy bola táto zmluva vypracovaná a žalovanému predložená v
takom znení, ktoré znenie následne malo medzi zhotoviteľom diela a žalovaným vytvoriť priestor značnej
nerovnováhy v právach a povinnostiach medzi zmluvnými stranami, čím v rozpore s ust. § 53 ods.1

Občianskeho zákonníka došlo zásadným spôsobom k narušeniu zákonných podmienok pre udržanie
rovnováhy v právach a povinnostiach zmluvných strán v jeho neprospech. Vo vzťahu k uznaniu záväzku
z jeho strany ďalej vytkol súdu prvej inštancie, že nebral na zreteľ výpovede ním navrhnutých svedkov
K.. A., I. H. E. Y. I., z ktorých nevyplýva, že ich podpismi v stavebnom denníku zo dňa 15.12.2010
malo dôjsť k uznaniu záväzku v rozsahu, v akom sa žalobca domáhal svojho práva v žalobnom návrhu

v tejto právnej veci, ale z ich strany pripojením ich podpisov k zápisu v stavebnom denníku zo dňa
15.12.2010 malo byť iba deklarované, že obsah zápisnice berú na zreteľ a jeho dôvodnosť bude
dodatočne preverená a odsúhlasená. Pokiaľ výpovede týchto svedkov súd označil ako nehodnoverné,
nakoľko nimi opisovaný a vysvetľovaný prejav vôle má byť v rozpore s ich písomným prejavom vôle v
stavebnom denníku, odôvodňovanie súdu prvej inštancie neprihliada na možnosť, že zápisom zo dňa

15.12.2010mohlodôjsťajkmylnémuvyčísleniuúdajnéhonedoplatkuzanaviacprácezostranyžalobcu,
nakoľko žalobca žalovanému nikdy nepredložil žiadny hodnoverný zoznam prác alebo účtovný doklad
(faktúru), v ktorých dokladoch by boli reflektované rozpisy naviac vykonaných prác a materiálu následne
premietnuté do vyčíslených peňažných čiastok, okrem ako už bolo vyššie uvedené, t.j. okrem čiastky14.610,62 eura, ktorá bola i uhradená. Nepriamo to demonštruje aj správa štatutárneho zástupcu (I.
H.) správcu dotknutého obytného domu zo dňa 27.06.2012 na schôdzi vlastníkov bytov a nebytových
priestorov obytného domu Račianska 11,13 v Bratislave, kde výslovne uviedol že po preverení účtovnej

dokumentácie spojenej s vykonávaním stavebných prác žalobcom na základe zmluvy o dielo zo dňa
21.06.2009 nemá žalovaný vo vzťahu k žalobcovi už žiadne záväzky a iné právne povinnosti. Rovnako
žalovaný v odvolaní opätovne zhrnul svoju argumentáciu a námietky smerujúce k jeho ochrane ako
spotrebiteľa, resp. neprofesionála, konštatoval, že v právnom vzťahu založenom zmluvou o dielo zo
dňa 21.06.2009 ako i v tomto konaní by mal mať postavenie spotrebiteľa, a teda mal by i požívať jeho

ochranu, ktorej sa spotrebiteľovi dostáva a je mu poskytovaná prostredníctvom ustanovení Občianskeho
zákonníka ako i prostredníctvom "lege specialis" zákona o ochrane spotrebiteľa. Zdôraznil, že Račianka
Spoločenstvo vlastníkov bytov a nebytových priestorov nie je právnickou osobou podľa Obchodného
zákonníka, t.j. právnickou osobou za účelom pravidelne sa opakujúcich obchodných činností za účelom
vytvárania obchodného zisku, ale právnickou osobou zriadenou podľa § 7 ods. 1 zákona č. 182/1993
Z.z., ktorý predstavuje vo vzťahu k Občianskemu zákonníku zákon "lege specialis", a preto, keď ako

právnická osoba nevykonáva pravidelne sa opakujúce obchodné činnosti za účelom získavania a
tvorby zisku, a teda nemôže získavať v prípadných záväzkových vzťahoch také skúsenosti a znalosti
ako právnická osoba zriadená podľa Obchodného zákonníka. V takomto právnom vzťahu (zmluva
o dielo) medzi účastníkmi tohto sporu sa ocitol v postavení a pozícii neprofesionála na rozdiel od
žalobcu, pretože nemôže objektívne nikdy získať také skúsenosti a znalosti ako právnická osoba

zriadená podľa Obchodného zákonníka uskutočňujúca pravidelne sa opakujúcu obchodnú činnosť,
nakoľko takéto spoločenstvá tak ako žalovaný vstupujú do takýchto právnych vzťahov raz za niekoľko
desaťročí, pričom žalobca tak ako jeho právny predchodca len v priebehu jedného kalendárneho roka
uskutoční niekoľko takýchto obchodných prípadov. Článok 1.56 zmluvy o dielo zo dňa 21.06.2009 medzi
právnym predchodcom žalobcu a žalovaným bol výsledkom akejsi neznalosti a neskúsenosti zástupcov

žalovaného pri uzatváraní uvedeného zmluvného vzťahu, ktorý v danom prípade žalovaného posúval
do značne nevyváženého, nerovnocenného a teda nevýhodnejšieho postavenia, v dôsledku čoho súd
prvej inštancie vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia veci. Napokon namietal nedôvodnosť
- zmätočnosť rozhodnutia súdu prvej inštancie čo do jeho výroku o povinnosti žalovaného uhradiť
žalobcovi sumu 26.985,93 eura s príslušenstvom s poukazom na zápis stavebného denníka zo dňa

15.12. 2010, kde bola uvedená čiastka 26.761,05 eura, keďže súd prvej inštancie zrejme žalobcovi
mienil priznať právo na úhradu tejto čiastky s príslušenstvom, t.j. čiastky 26.761,05 eura. Žiadal preto
podanému odvolaniu vyhovieť.

6. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného žiadal rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej

časti ako vecne správny potvrdiť. Uviedol, že pokiaľ žalovaný namieta, že súd prvej inštancie vychádzal
z právneho názoru, že žalovaný nie je spotrebiteľom, domáha sa priznania statusu spotrebiteľa,
súdu prvej inštancie vzhľadom na právny názor odvolacieho súdu vyslovený v zrušovacom uznesení
ani neostávalo nič iné ako si takýto právny názor osvojiť. Naviac, právna úprava je v tomto smere
jednoznačná, keď z relevantných ustanovení Občianskeho zákonníka účinných v čase podpisu zmluvy o

dielo vyplýva, že spotrebiteľom je fyzická osoba. Z ustanovení zákona o vlastníctve bytov a nebytových
priestorov pritom vyplýva, že spoločenstvo vlastníkov (t.j žalovaný) je osoba právnická. Pokiaľ by súd
za daného explicitného právneho stavu určil, že žalovaný je spotrebiteľom v zmysle Občianskeho
zákonníka a požíva tam uvedenú spotrebiteľskú ochranu, mohlo by sa jednať o akt svojvôle. Za daného
stavu, keď súd prvej inštancie vyslovil svoj predbežný právny názor, že u žalovaného sa nejedná

o spotrebiteľa, boli žalovaného námietky neprijateľných spotrebiteľských podmienok bezpredmetné a
zaoberanie sa nimi by bolo zbytočné. Na margo však dodal, že v samotnej voľbe Obchodného zákonníka
v zmysle bodu 1.56 Zmluvy o dielo nevidí neprijateľnú podmienku. Napríklad vo vzťahu k premlčaniu
sa všeobecná 4 ročná doba aplikuje na práva oboch zmluvných strán a poskytuje zvýšenú ochranu
oproti Občianskemu zákonníku aj prípadným právam žalovaného. Rovnako pokiaľ Obchodný zákonník

kladie miernejšie podmienky na uznanie dlhu, tak uvedené rovnako platí i na potenciálne uznanie dlhu
žalobcom voči žalovanému (ak by taký dlh existoval) naviac v zmysle bodu 1.35 postačoval by zápis v
stavebnom denníku ako je to aj v prípade pohľadávky uplatnenej v konaní. Nejde o žiadne jednostranné
znevýhodnenie žalovaného voči žalobcovi. Vo vzťahu k námietke žalovaného, že voľba Obchodného
zákonníka v zmysle bodu 1.56 Zmluvy o dielo je neurčitou s tým, že malo byť uvedené ktoré vzťahy

sa budú riadiť Obchodným zákonníkom, konštatoval, že uvedená námietka je nedôvodná. Zmluva o
dielo vo svojom záhlaví obsahuje ustanovenie, v zmysle ktorého sa riadi ustanoveniami o príslušnom
zmluvnom type podľa Občianskeho zákonníka čo v spojení s článkom 1.56 znamená, že na všetky
ostatné otázky zmluvných vzťahov sa v rozsahu ktorom sú upravené v Obchodnom zákonníku výlučnealebo voči Občianskemu zákonníku doplňujúcim spôsobom (napríklad aj zmena, zabezpečenie, zánik
premlčanie a uznanie dlhu) sa použijú práve ustanovenia Obchodného zákonníka. Uvedené vyplýva aj z
výslovného znenia bodu 1.56 zmluvy o dielo (...ostatné zmluvou neupravené právne vzťahy...). Podobný

koncept pozná aj § 261 ods. 9 Obchodného zákonníka. Pokiaľ žalovaný namieta platnosť zmluvy medzi
žalobcom a jeho právnym predchodcom, na základe ktorej žalobca nadobudol pohľadávku uplatňovanú
v konaní a tiež namieta, že sa súd s námietkou v tomto smere nevyporiadal, uvedené je vyvrátené v
bod 52 odôvodnenia napádaného rozhodnutia, kde sa súd platnosťou zmluvy zaoberal. Pohľadávka
v tejto zmluve je označená s poukazom na presnú identifikáciu zmluvného vzťahu, z ktorého vznikla

čo je s poukazom na žalobcovi známu judikatúru (uvádzanú napríklad v replike žalobcu z 20.6.2017)
postačujúce. Naviac, nedá v tejto súvislosti opakovane neuviesť, že v iných konaniach (odstránenie vád
diela) sa žalovaný sám v pozícii žalobcu tejto zmluvy sám dovoláva a žaluje žalobcu v dôsledku prevodu
pohľadávky na základe tejto zmluvy. Pokiaľ ide o úvahu žalovaného o tom, kto sa môže dovolávať
neplatnosti relevantnú skorej pre iné konania ako toto, jedná sa primárne o relatívnu neplatnosť podľa
§ 40a Občianskeho zákonníka, čo nie je prejednávaný prípad. Za nedôvodnú považuje tiež námietku

žalovaného, že uznanie dlhu malo byť posúdené podľa Občianskeho zákonníka vzhľadom na platnú
voľbu podľa bodu 1.56 Zmluvy o dielo. Naviac, ak by aj sporný zápis v stavebnom denníku z 15.12.2010
nespĺňal náležitosti v zmysle uznania dlhu, je to jednoznačný listinný dôkaz podpísaný štatutárnym
zástupcom žalovaného, jeho správcu, preukazujúci dôvodnosť pohľadávky. Bolo pritom preukázané,
že žalovaný dokonca časť pohľadávky uvedenú v spornom zápise plnil, čím uznal aj zvyšnú časť

pohľadávky. V tejto súvislosti tiež uviedol, že podľa jeho názoru zápis v stavebnom denníku spĺňa
náležitosti uznania dlhu i podľa Občianskeho zákonníka, a to jednak v zmysle § 110 ods. 1 Občianskeho
zákonníka a dokonca i v zmysle § 558 Občianskeho zákonníka. Zápis totiž obsahuje výšku dlhu (súhrnná
suma dvoch faktúr tam uvedených) termín splatnosti (december 2010) je vedený preukázateľne v
súvislosti so stavebnými prácami vykonávanými na základe zmluvy o dielo zo dňa 21.6.2009, a to s

poukazomnabod1.35zmluvyodielo.(čižejeurčenýdôvodpohľadávky-pohľadávkazastavebnépráce
v zmysle zmluvy o dielo). Rovnako s poukazom na bod 1.35 zmluvy o dielo nemožno mať pochybnosť
o tom, že obsahom stavebného denníka môže byť aj právny úkon. Pokiaľ žalovaný tvrdí, že na
pohľadávkyuvedenévzápisevstavebnomdenníkumunebolipredloženéúčtovnédoklady,jehotvrdenie
nemá čiastočne ani oporu v zistenom skutkovom stave. Samotný žalovaný predložil faktúru právneho

predchodcu na menšiu zo súm uvedených v zápise v stavebnom denníku zo dňa 15.12.2010. Ani z tejto
faktúry nevyplýva, že by bola vystavená na základe súpisu prác a žiadny súpis ani žalovaný nedoložil.
Naviac je nelogické predpokladať, že by viacerí zástupcovia žalovaného vrátane štatutára žalovaného
a štatutára správcu žalovaného podpísali záznam v stavebnom denníku zaväzujúci k plateniu desiatok
tisícov eur bez toho, aby boli náležite oboznámení s tým za čo majú platiť. Nie je ani náležitosťou uznania

dlhu (či už podľa Občianskeho alebo i Obchodného zákonníka) obsiahnuť v právnom úkone uznania
dlhu konkrétne položky stavebných prác, keď inak by zápis náležitosti uznania dlhu spĺňal, čo je aj v
tomto prípade. Naviac, faktúra je iba doklad na zaevidovanie pohľadávky do účtovníctva a slúži iba
na vysporiadanie vzťahov voči štátu. Podanie žaloby po márnom uplynutí lehoty na plnenie v zmysle
predžalobnej upomienky, ktorá je prílohou žaloby, je na riadne uplatnenie práv žalobcu v tomto prípade

postačujúce. Pokiaľ ide o obranu žalovaného, že sa má jednať maximálne o bezdôvodné obohatenie
v zmysle tam uvádzaného uznesenia Krajského súdu v Bratislave, poukázal na to, že sa jednalo o
iný skutkový stav, čo podrobne vysvetlil vo svojom podaní z 8.3.2018. Naviac, v dôsledku uznania
dlhu začala plynúť nová premlčacia doba a nemôže ísť o premlčanie ako uvádza žalovaný v odvolaní.
Z predloženého stavebného denníka ďalej vplýva, že žalovaný a právny predchodca žalobca menili

zmluvu spôsobom uvedeným v bode 1.35 zmluvy o dielo bežne keď predložený denník obsahuje viaceré
údaje o naviac prácach. Za nedôvodnú a bezpredmetnú označil aj námietku, že uznanie dlhu podpísal
štatutár správcu domu žalovaného bez splnomocnenia, nakoľko správca bytového domu nepotrebuje
splnomocnenie, nakoľko má zákonné splnomocnenie podľa §8b ods. 1 až 3 zákona 182/1993 Zb.,
pričom v priebehu dokazovania vyšlo najavo, že tento zápis v stavebnom denník (uznanie dlhu) podpísal

i štatutárny zástupca samotného žalovaného K.. A., čo menovaný sám potvrdil pri svojom výsluchu.
Napokon, v nadväznosti na námietky týkajúce sa výpovedí svedkov poukázal na to, že nie je možné
vykladaťvôľusvedkovvrozporesjejvýslovnýmpísomnýmprejavom,pričomK..A.(štatutáržalovaného)
a K.. I. H. st. (štatutárny zástupca správcu bytového domu žalovaného) sú vysokoškolsky vzdelané
osoby a obsah jednoduchého zápisu obsahujúceho záväzok uhradiť pohľadávky (uznanie dlhu zo dňa

15.12.2010) právneho predchodcu žalobcu v lehote tam uvedenej nemohli pochopiť inak ako vyplýva
z výslovného znenia.7. Odvolací súd prejednal vec podľa § 380 ods. 1 C.s.p., viazaný odvolacími dôvodmi žalovaného
uvedenými v jeho odvolaní, bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 378 ods. 1 v spojení s §
219 ods. 3 C.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné a preto svojim rozsudkom

zo dňa 26. mája 2020, č.k. 8Co/123/2019-399, rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti ako
vecne správny potvrdil, keď sa stotožnil so skutkovými a právnymi závermi súdu prvej inštancie.

8. Na základe dovolania žalovaného po preskúmaní rozsudku odvolacieho súdu Najvyšší súd SR svojim
uznesením zo dňa 27.09.2023 sp. zn. 7Cdo/151/2021, rozsudok odvolacieho súdu zo dňa 26. mája

2020, č.k. 8Co/123/2019-399, zrušil a vec vrátil odvolaciemu súdu na ďalšie konanie, pričom vyslovil
záväzný právny názor, že predmetný právny vzťah medzi sporovými stranami je potrebné považovať
za vzťah spotrebiteľský, z čoho vyplýva, že je nevyhnutné v danej veci aplikovať príslušné ustanovenia
Občianskeho zákonníka a nie Obchodného zákonníka.

9. Žalobca v nadväznosti na právne závery vyslovené dovolacím súdom vo svojom písomnom podaní

poukázal na to, že právny záver dovolacieho súdu, podľa ktorého odvolací súd vychádzal z nesprávneho
právneho posúdenia veci, ak zmluvný vzťah medzi stranami posúdil ako obchodnoprávny vzťah, nič
nemení na dôvodnosti ním uplatnenej pohľadávky v tomto konaní. Poukázal na to, že dovodzuje
svoju pohľadávku za vykonané stavebné práce predovšetkým zo zápisu v stavebnom denníku zo
dňa 15.12.2010, ktorý bol posúdený v zrušenom rozsudku odvolacieho súdu ako i predchádzajúcom

rozsudku súdu prvej inštancie ako uznanie dlhu podľa § 323 Obchodného zákonníka. Vzhľadom na
rozhodnutie dovolacieho súdu je preto potrebné vysporiadať sa, aké účinky zápis v stavebnom denníku
má. Podľa právneho názoru žalobcu, vysloveného už v priebehu doterajšieho konania spĺňa zápis v
stavebnom denníku aj zákonné požiadavky na uznanie dlhu v zmysle Občianskeho zákonníka (§ 110
ods. 1 v spojitosti s § 558). V tejto súvislosti doplnil vzhľadom na právny názor dovolacieho súdu a

s odkazom na názory odbornej literatúry a judikatúru (beck - online, Občiansky zákonník 2. vydanie,
2019, s.2080 -2091, § 558, rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR, sp. zn. 33 Odo 725/2006), že pokiaľ ide o
náležitosti predmetného uznania dlhu, zápis v stavebnom denníku, ktorý je prílohou žaloby je napísaný
na listine, ktorá je jednou zo strán stavebného denníka a je vlastnoručne podpísaný mimo iných aj
pánom H. (štatutárom správcu bytového domu žalovaného) a pánom A.. (štatutárom žalovaného), teda

osobami schvaľujúcimi za žalovaného platby (pričom úkon je podpísaný aj ďalšou osobou oprávnenou
schvaľovať platby - Y. O.), pričom stavebný denník, ktorého súčasťou je zápis v stavebnom denníku,
je vedený v súvislosti so stavbou realizovanou právnym predchodcom žalobcu na bytovom dome
Račianska 11-13, stavebné práce na tejto stavbe boli predmetom zmluvy o dielo, a preto je daný zápis
v stavebnom denníku písomným právnym úkonom žalovaného vo vzťahu k zmluve o dielo, ohľadne

stavebných prác na bytovom dome Račianska 11-13 žalovaného. Zároveň poukázal na to, že obsahom
písomného vyhlásenia žalovaného, je výslovný a nepodmienený záväzok záväzne zaplatiť dve faktúry v
tam uvedenej výške, pričom faktúru v nižšej z dvoch uvedených súm žalovaný v pozícii dlžníka zaplatil a
zákonná podmienka uznania zaplatenia dlhu určeného čo do výšky je teda tiež splnená. Napokon, pokiaľ
ide o uznanie zaplatenia dlhu čo do dôvodu, ten je uvedený primárne a predovšetkým s poukazom na

dve faktúry v tam uvedenej výške, ktoré má investor zaplatiť zhotoviteľovi. Podstatné meno zhotoviteľ, je
odvodenéodslovesazhotoviť.Pritomvslovenskomjazykumáslovesozhotoviťjasnývýznam-znamená
vykonať práce, dielo. To jest, investor sa zaviazal zaplatiť zhotoviteľovi, tam uvedené sumy za určité
zhotovené práce/dielo/výkon. Aj zo zápisov na tej istej listine predchádzajúcich zápisu v stavebnom
denníku zjavne vyplýva, že stavebný denník bol vedený v súvislosti so stavebnými prácami. Rovnako

vľavo hore na listine zápisu v stavebnom denníku sa uvádza údaj "denný záznam stavby". V zápise v
stavebnom denníku sa po samotnom uznávacom prejave (Investor zaplatí zhotoviteľovi dve faktúry vo
výške 14 610,62 EUR s DPH (19 % DPH) a druhú vo výške 26 761,05 EUR s DPH (26 761,05 EUR
s 19 % DPH) záväzne v mesiaci december 2010) príkladom uvádzajú niektoré stavebné práce, ktoré
treba ešte dodatočne vykonať, pričom sa spomína, že tieto práce sa majú vykonať vo vchodoch 11 a

13. Obsahom spisu je prvá strana stavebného denníka, z ktorej vyplýva, že je vedený v súvislosti so
stavbou realizovanou právnym predchodcom žalobcu na bytovom dome Račianska 11-13. Z uvedeného
možno jednoznačne dovodiť, že dlh je už len na základe obsahu stavebného denníka určený čo do
dôvodu ako odplata za stavebné práce vykonané na adrese Račianska 11-13. Uvedené zodpovedá
predmetu zmluvy o dielo, ktorou sú tam uvedené stavebné práce na bytovom dome Račianska 11-13.

Priložil v tejto súvislosti ďalší list zo stavebného denníka, z ktorého vyplýva v akej súvislosti bol stavebný
denník vedený a konštatoval, že čo do dôvodu (aj pokiaľ ide o ďalšie zákonné náležitosti uznania
dlhu) je dlh dostatočne určený už obsahom stavebného denníka. Naviac však podotkol, že podľa
jeho vedomostí v čase zápisu do stavebného denníka, žalovaný voči jeho právnemu predchodcoviiné, ako tam uvedené záväzky nemal. Aj s prihliadnutím na túto skutočnosť, je tu dostatočné určenie
dôvodu a výšky dlhu žalovaného. Nevidí pritom žiadny dôvod v čom by zápis v stavebnom denníku
porušoval spotrebiteľské práva žalovaného v zmysle § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka platného v

čase uzatvorenia zmluvy o dielo. Naviac, uznanie dlhu je jednostranný právny úkon dlžníka adresovaný
veriteľovi. Spotrebiteľská ochrana sa priznáva v súvislosti so zmluvami. (§ 52 ods. 1 v spojitosti s §
53 ods. 1 Občianskeho zákonníka). Niet preto zákonného dôvodu ju priznávať jednostranným právnym
úkonom spotrebiteľa v pozícii dlžníka. Na základe uvedeného uzavrel, že nakoľko jedným z právnych
účinkov zápisu v stavebnom denníku je prerušenie plynutia premlčacej lehoty v zmysle § 110 ods.

1, druhá veta Občianskeho zákonníka, pričom žalovaný sa zaviazal uhradiť pohľadávky právneho
predchodcu žalobcu v decembri 2010 a nová premlčacia lehota začala plynúť od 1.1.2011 a uplynula
1.1.2021, žalobu podal včas, pohľadávka uplatnená v tomto konaní nie je premlčaná, a preto žiada,
aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie ako vecne správne potvrdil a priznal mu
náhradu trov konania na odvolacom súde.

10. Žalovaný v replike na vyjadrenie žalobcu nadväzujúce na zrušujúce uznesenie dovolacieho súdu
zdôraznil, že štatutárny zástupca spoločnosti SPRÁVA DOMOV s.r.o., pán I. H., na pojednávaní
dňa 06.06.2018 uviedol, že jeho podpis pod zápisom v stavebnom denníku zo dňa 15.12.2010 mal
vyjadriť jeho prítomnosť na stretnutí, ku ktorému sa mal vzťahovať zápis v stavebnom denníku zo dňa
15.12.2010, avšak tento podpis nemal znamenať jeho súhlas s úhradou faktúr znejúcich na čiastku

14.610,62 EUR a 26.761,05 EUR. Poprel tiež opätovne tvrdenie žalobcu, že jednou z osôb, ktorá mala
mať oprávnenie schvaľovať úhrady faktúr za vykonané práce a dodané materiály právnym predchodcom
žalobcu, mala byť pani Y. O.. Poukázal na to, že ešte v mesiaci december 2010 došlo zo strany právneho
predchodcu žalobcu k predloženiu faktúry č. 2010067 znejúcej na čiastku 14.610,62 EUR žalovanému
(jedna z dvoch čiastok špecifikovaných v zápise v stavebnom denníku zo dňa 15.12.2010). Žalovaný po

oboznámení sa z obsahom dotknutej faktúry s ohľadom na špecifikáciu fakturovaných prác a materiálov
(teda vo vzťahu k jej dôvodnosti), túto faktúru ešte v mesiaci december 2010 uhradil, o čom však žalobca
zrejme do mesiaca jún 2018 nemal vedomosť, nakoľko do uvedenej doby v tomto konaní žalobca žiadal
uvedenú čiastku opätovne uhradiť, pričom až svojim písomným podaním zo dňa 20.06.2018 v tomto
konaní zobral svoju žalobu v jej časti o zaplatenie 14.610,62 EUR späť. V súvislosti s dôvodnosťou

úhrady čiastky 26.761,05 EUR, opätovne uviedol, že doposiaľ nie je známy a zrejmý dôvod požadovania
úhrady uvedenej čiastky zo strany žalobcu, ktorý mu ako spotrebiteľovi doposiaľ nepredložil žiadnu
faktúru znejúcu na čiastku 26.761,05 EUR so špecifikáciou prác a materiálov, za ktoré práce by mal
po oboznámení sa z obsahom dotknutej faktúry žalobcovi uhradiť ním požadovanú peňažnú čiastku -
26.761,05EUR.Vtejtosúvislostijepotompotrebnédaťdopozornostivyjadreniežalobcunapojednávaní

dňa 03.10.2018 v jeho záverečnej reči, kde uviedol, že pokiaľ ide o druhú faktúru, táto predložená
nebola, avšak žalobca resp. jeho právny predchodca mal k tomu legitímny dôvod, žalovaný pohľadávku
žalobcu neuznal, celkovú sumu tam uvedenú, ktorú už zaplatil považuje za uzatvorenú a pohľadávku
MTM (právny predchodca žalobcu) za nedôvodnú, za danej situácie nemožno od právneho predchodcu
žalobcu správne požadovať vystavenie faktúry, ktoré by viedlo k povinnosti DPH a pritom žalobca by

platbu neobdržal, DPH by hradil zo svojho a v prípade úspechu svoje vzťahy voči štátnemu rozpočtu
usporiada zákonným spôsobom. Ak mala byť podľa žalovaného právnym predchodcom žalobcu v
uvedenom období dôvodne uplatňovaná pohľadávka vo výške 26.761,05 EUR, mal podľa platných
účtovných právnych predpisov vystaviť faktúru znejúcu na čiastku 26.761,05 EUR so špecifikáciou prác
a dodaných materiálov, a túto predložiť žalovanému ako spotrebiteľovi za účelom oboznámenia sa s jej

dôvodnosťou, pri splnení zákonnej povinnosti odviesť (uhradiť) príslušnému daňovému úradu zákonom
určenú výšku dane na dani z pridanej hodnoty. Z uvedeného je teda zrejmé a nepochybné, že tak ako v
mesiacidecember2010(15.12.2010),takanidoposiaľniejezrejmýdôvod,nazákladeakýchskutočností
(vykonaných prác a dodaných materiálov) sa žalobca domáha úhrady čiastky 26.761,05 EUR, nikdy
doposiaľ nemal možnosť byť oboznámený a posúdiť, či faktúrou znejúcou na čiastku 26.761,05 EUR

došlo k fakturovaniu prác a dodaných materiálov podľa rozsahu dohodnutých prác v zmluve o dielo
zo dňa 21.06.2009, resp. či uvedenou mali byť fakturované akési naviac vykonané práce ako i akési
naviac dodané materiály, ktoré mali presahovať rozsah dohodnutých prác a materiálov podľa uvedenej
zmluvy. Zo zápisu v stavebnom denníku zo dňa 15.12.2009 také skutočnosti nevyplývajú. V čase
vykonania zápisu v stavebnom denníku zo dňa 15.12.2009 mal mať právny predchodca žalobcu už

všetky faktúry spojené s výkonom prác a dodaných materiálov podľa uvedenej zmluvy o dielo uhradené.
Vzhľadom k tejto skutočnosti teda žalovaný dôvodnosť žalobcom uplatňovaného práva popiera v celom
jeho rozsahu. Vo vzťahu k otázke, či zápis v stavebnom denníku zo dňa 15.12.2010 spĺňa náležitosti
uznania dlhu v zmysle § 558 Občianskeho zákonníka s prihliadnutím k ustanoveniam § 110 ods. 1Občianskeho zákonníka, konštatovalo, že uvedený zápis v stavebnom denníku zo dňa 15.12.2010
zákonom určené podmienky účinného uznania dlhu podľa neho nespĺňa. Zápis v stavebnom denníku
zo dňa 15.12.2010 so zreteľom k jeho obsahu (Investor, teda žalovaný, zaplatí zhotoviteľovi...) má

skôr charakter prikazujúci vo vzťahu k žalovanému - spotrebiteľovi. V žiadnom prípade nemá charakter
akéhosi údajného slobodného prejavu vôle zástupcu (správcu domu) žalovaného (viď taktiež výpoveď
štatutárneho zástupcu spoločnosti SPRÁVA DOMOV s.r.o., pán I. H., na pojednávaní dňa 06.06.
2018), smerujúceho k akémusi dobrovoľnému prijatiu záväzku (uznaniu dlhu) vo vzťahu k právnemu
predchodcovi žalobcu. Z obsahu zápisu stavebného denníka v žiadnom prípade nevyplývajú objektívne

také skutočnosti, že by zo strany zástupcu (správcu domu) žalovaného - spotrebiteľa pri dotknutom
úkone došlo k "výslovnému uznaniu" akéhosi dlhu vo výške 14.610,62 EUR a 26.761,05 EUR, ktorý
úkon účinne nie je možné učiniť inak, ako slobodným, vážnym a zrozumiteľným prejavom vôle, čo
z uvedeného zápisu v stavebnom denníku zo dňa 15.12.2010 taktiež nevyplýva. Zápis v stavebnom
denníku taktiež neobsahuje zákonom požadovanú podmienku opisu dôvodu uznania dlhu. V zápise v
stavebnomdenníkujelenpísomnýodkaznaakésifaktúryvovýške14.610,62EURa26.761,05EURbez

konkrétneho označenia a špecifikácie (absentujú čísla faktúr, dátum ich vystavenia, dátum ich splatnosti,
ako i špecifikácia prác a materiálov za realizáciu ktorých prác a dodanie materiálov ku ktorým sa majú
vzťahovať tie ktoré finančné čiastky, ktorých úhradu mal požadovať právny predchodca žalobcu. Opis
dôvodu prípadného uznania dlhu v zápise v stavebnom denníku zo dňa 15.12.2010 úplne absentuje, čo
v danom prípade je v rozpore s požadovanými zákonnými podmienkami pre prípadné právne perfektné a

účinné uznanie dlhu zo strany žalovaného podľa § 558 Občianskeho zákonníka. Vzhľadom na uvedené
uzavrel, že zápisom v stavebnom denníku zo dňa 15.12.2010 nedošlo k právne účinnému uznaniu dlhu
zo strany žalovaného vo vzťahu k žalobcovi, a to z dôvodu absencie viacerých podmienok (výslovný
slobodný, vážne a zrozumiteľne učinený prejav vôle vzťahujúci sa k dôvodu a výške prípadného dlhu -
dôvod nie je špecifikovaný vôbec, ku ktorému sa malo vzťahovať uznanie dlhu zo strany žalovaného),

ktoré zákon vyžaduje pre právne účinné uznanie dlhu. Ak je žalobca podľa zápisu v stavebnom denníku
zo dňa 15.12.2010 v domnení, že týmto zápisom malo dôjsť právne účinne k uznaniu akéhosi dlhu zo
strany žalovaného voči právnemu predchodcovi žalobcu, tak potom je opakovane potrebné zdôrazniť, že
dotknutý právny úkon, ktorý mal byť právnym predchodcom žalobcu a následne žalobcom považovaný
za úkon smerujúci k uznaniu dlhu (zápis v stavebnom denníku zo dňa 15.12.2010), je úkon neplatný,

jeho účinky teda nikdy nemohli nastať a zápis v stavebnom denníku zo dňa 15.12.2010 teda nebol,
resp. nemohol byť spôsobilý vyvolať také účinky, v súvislosti s ktorými by mohlo dôjsť k prerušeniu
plynutia premlčacej lehoty v zmysle § 110 ods. 1, druhá veta Občianskeho zákonníka, t.j. teda že by takto
právnemu predchodcovi žalobcu uvedeným zápisom v stavebnom mala začať plynúť nová premlčacia
lehota na uplatnenie jeho práva v dobe od 01.01.2011 do 01.01.2021. So zreteľom k uvedenému a s

prihliadnutím na právny názor a závery súdneho rozhodnutia premietnuté do uznesenia Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky zo dňa 27.09. 2023 sp. zn. 7Cdo/151/2021, žiadal odvolaniu vyhovieť.

11. Žalobca v reakcii na toto vyjadrenie žalovaného zotrval na svojej argumentácii, pričom zdôraznil, že
pokiaľ žalovaný namieta význam podpisu pána I. H. v zápise v stavebnom denníku zo dňa 15.12.2010,

táto námietka nie je dôvodná. Pripojenie podpisu osoby k určitému textu znamená vyjadrenie súhlasu
tejto osoby s podpisovaným textom, pokiaľ pri podpise nie je uvedený alebo predtlačený odlišný význam.
K účinkom podpisu zápisu v stavebnom poukázal žalobca opakovane na článok 1.35 zmluvy o dielo,
teda že zápis v stavebnom denníku mohol mať povahu právneho úkonu, čo je aj prípad zápisu zo
dňa 15.12.2010. Za neopodstatnenú označil aj námietku ohľadne účinkov podpisu pani O. na zápise v

stavebnom denníku. Ďalej uviedol, že pokiaľ sa žalovaný bráni nepredložením faktúry k sume 26.761,05
eur so špecifikáciou prác a materiálov, ani žalovaným druhá uhradená faktúra v sume 14.610,62 eur v
zmysle zápisu v stavebnom denníku zo dňa 15.12.2010, založená v súdnom spise, žiadnu špecifikáciu
neobsahuje. Napriek tomu bola (zjavne na základe uznania zo dňa 15.12.2010) uhradená. Obrana
nemožnosti oboznámenia sa s prácami je preto zjavne účelová, nakoľko žalovanému boli vykonané

práce známe. Inak by uznanie dlhu v presne určenej výške nepodpisoval. Rovnako by ani neuhradil
druhú faktúru, ku ktorej smerovalo uznanie dlhu vo výške 14.610,62 eur. Žalovanému bolo známe, že
sa jedná o práce na bytovom dome Račianska 11,13., záväzok uhradiť sumy za tieto práce podpísal
nielen štatutár žalobcu (K.. A.), ale aj odborne spôsobilá osoba zastupujúca záujmy žalovaného -
konateľ správcu bytového domu žalovaného, spoločnosti SPRÁVA DOMOV s.r.o. - I. H.. Z obsahu

spisu dokonca vyplýva, že žalovaný vedel konkrétne o aké práce sa jedná a tieto (resp. úhradu ceny
za ich uskutočnenie) odsúhlasil. K námietkam nevysporiadania vzťahu žalobcu so štátnym rozpočtom
(nevystavením faktúry na sumu 26.761,05 eur) sa vyjadril na pojednávaní v tom smere, že pohľadávku
riadneevidujevúčtovníctve.Faktúrajenaviacibaspôsobomusporiadaniavzťahusoštátnymrozpočtoma jej ne/vystavenie nemá vplyv na záväzok uhradiť cenu za vykonanie diela, ktorá bola v prejednávanom
prípade splatná 31.12.2010. Žalovaný platobné údaje (právneho predchodcu) žalobcu mal k dispozícii
zo zmluvy o dielo, ako aj napríklad z faktúry na sumu 14.610,62 eur, pohľadávku však neuhradil a ani sa

faktúry nedožadoval, nakoľko plniť zjavne nemienil. Pokiaľ žalovaný namieta absenciu uznania dôvodu
dlhu, poukazuje na obsah svojho ostatného vyjadrenia, kde podrobne uviedol, z čoho vyplýva, že dlh
je určený čo do dôvodu. Poukázal na to, že žalovaný nepopiera, že by bol stavebný denník, ktorý je
jedna kompaktná listina vedený v súvislosti so zmluvou o dielo medzi ním a právnym predchodcom
žalobcu zo dňa 21.6.2009 a že sa týkal stavebných prác na bytovom dome Račianska 11,13, čo vyplýva

aj z označenia stavebného denníka a hlavne zo záznamu z prevzatia staveniska zo dňa 10.10.2009,
kde je účel prevzatia vymedzený identicky s predmetom zmluvy o dielo z 21.6.2009. Preto pokiaľ sa
žalovaný zaviazal zaplatiť spornú sumu, tak dôvodom uznania tohto dlhu sú stavebné práce na bytovom
dome Račianska 11,13 právnym predchodcom žalobcu na základe zmluvy o dielo z 21.6.2009 a nie
je pri tom podstatné, že je uvedená len úhrnná a nie položková cena (resp. súpis prác a materiálov).
Žalovanýstýmitojehozáverminepolemizuje,snažísaibastriktneanedôvodneformalizovaťpožiadavky

na popis dôvodu uznania dlhu, čo je v rozpore so závermi odbornej literatúry, uvedenej v jeho ostatnom
písomnom vyjadrení. Rovnako je iba v rovine nedôvodnej úvahy žalovaného i to, že si žalobca nie
je istý účinkami zápisu v stavebnom denníku, keďže nárok uplatnil v 4 ročnej premlčacej dobe podľa
Občianskeho zákonníka. Už vo vyjadrení k odporu proti platobného rozkazu totiž uviedol, že sporný
zápis v stavebnom denník spĺňa nielen zákonné požiadavky na uznanie dlhu v zmysle Obchodného

zákonníka, ale aj prísnejšie podmienky v zmysle Občianskeho zákonníka. Zápis v stavebnom denníku
má teda povahu uznania dlhu v zmysle § 110 Občianskeho zákonníka a námietka premlčania nie je
dôvodná. Vzhľadom na uvedené žiadal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie potvrdiť.

12. Odvolací súd po zrušení v poradí prvého rozsudku dovolacím súdom opätovne preskúmal

prvoinštančný rozsudok v napadnutej časti, v ktorej bolo podanej žalobe vyhovené, pričom po právnom
posúdenívecivsúladesozáväznýmprávnymnázoromvyslovenýmdovolacímsúdomvjehozrušujúcom
uznesení zo dňa 27.09.2023 sp. zn. 7Cdo/151/2021, dospel k záveru, že ani v napadnutej časti podanej
žalobe nie je možné vyhovieť, pretože tomu bráni žalovaným dôvodne vznesená námietka premlčania.

13. V prvom rade odvolací súd považuje za potrebné poukázať na to, že pokiaľ ide o skutkový základ
pre rozhodnutie o podanej žalobe v napadnutej časti, je (ako to už odvolací súd konštatoval aj vo svojom
v poradí prvom rozsudku zo dňa 26. mája 2020) nepochybné, že súd prvej inštancie vykonal všetky
predložené a navrhnuté dôkazy potrebné na ustálenie skutkového stavu významného pre rozhodnutie,
pričom na ich základe skutkový stav veci ustálil dostatočne a správne, a to aj pokiaľ ide o obsah

stavebného denníka, do ktorého bolo, okrem mnohých iných zápisov opisujúcich priebeh realizácie
stavebných prác a ďalších skutočností, vpísané aj vyhlásenie štatutárov žalovaného datované dňa
15.12.2010, v znení, cit.: "Investor zaplatí zhotoviteľovi dve faktúry vo výške 14.610,62 Eur s DPH (19
%) a druhú vo výške 26.761,05 Eur s DPH (19 %) záväzne v mesiaci december 2010". Na základe
uvedeného, keď súd prvej inštancie skutkový stav veci ustálil dostatočne, správne a v tomto smere mu

niet čo vytknúť, pričom naviac po zrušení a vrátení veci dovolacím súdom ani sporové strany nežiadali
vykonať ďalšie dôkazy, dospel odvolací súd k záveru, že neboli splnené podmienky na zopakovanie
alebo doplnenie dokazovania odvolacím súdom v súlade s ust. § 384 C.s.p., a preto vychádzal zo
skutkového stavu veci tak, ako ustálil súd prvej inštancie, ako bol opísaný vyššie; a zostávalo preto
už iba nanovo vec posúdiť po právnej stránke v intenciách záväzného právneho názoru vysloveného v

zrušujúcom uznesení dovolacieho súdu.

14. Pre posúdenie dôvodnosti podaného odvolania a tým aj vecnej správnosti prvoinštančného rozsudku
v napadnutej časti bolo rozhodujúce posúdenie dôvodnosti námietky premlčania vznesenej žalovaným.
V tomto smere bolo kľúčové, či sa právny vzťah medzi stranami, vrátane právnych úkonov, ku ktorým v

tejto súvislosti došlo, vrátane premlčania uplatneného práva posúdi podľa právnej úpravy Obchodného
zákonníkaalebopodľaObčianskehozákonníka.Toplatívovzťahukdĺžkepremlčacejdoby,avšaktiežvo
vzťahu k žalobcom tvrdenému uznaniu uplatneného nároku. Každý z uvedených kódexov totiž upravuje
uznanie a jeho právne následky rozdielne.

15. Vzhľadom na celkom jednoznačne formulovaný záväzný právny názor dovolacieho súdu, z ktorého
vyplýva, že vzhľadom na spotrebiteľský charakter daného právneho vzťahu je nevyhnutné všetky
relevantné právne otázky posúdiť podľa právnej úpravy Občianskeho zákonníka, odvolaciemu súdu
nezostalo iné, než v danej veci, na rozdiel od súdu prvej inštancie (ktorému však v tomto smere nemožnonič vytknúť) aplikovať ustanovenia § 558 Občianskeho zákonníka a § 100 Občianskeho zákonníka v
spojení s ust. § 110 Občianskeho zákonníka.

16. Je nesporné, že vzhľadom na povahu uplatneného nároku (neuhradená časť odmeny za zhotovenie
diela) sa dané právo premlčuje vo všeobecnej trojročnej premlčacej dobe v zmysle ust. § 101
Občianskeho zákonníka, pričom pokiaľ ide premlčanie počítané výlučne podľa tejto lehoty, bola žaloba
podaná až po márnom uplynutí premlčacej doby. Žalovaný sa totiž aj podľa tvrdenia žalobcu zaviazal
danú sumu uhradiť v mesiaci december 2010, teda treba vychádzať z toho, že najneskôr do 31.12.2010,

a preto keď premlčacia doba začala plynúť dňa 01.01.2011, márne uplynula dňa 01.01.2014, a žaloba
bola súdu doručená až dňa 05.12.2014.

17. Jedinú okolnosť, ktorá by bola spôsobilá vyššie uvedené nepriaznivé následky plynutia času
zvrátiť, mohlo predstavovať uznanie dlhu žalovaným, ku ktorému podľa žalobcu malo dôjsť vyhlásením
žalovaného, reprezentovaného jeho štatutármi, v stavebnom denníku dňa 15.12.2010, podľa ktorého

"Investor zaplatí zhotoviteľovi dve faktúry vo výške 14.610,62 Eur s DPH (19 %) a druhú vo výške
26.761,05 Eur s DPH (19 %) záväzne v mesiaci december 2010". Ohľadne predmetného vyhlásenia v
stavebnom denníku žalobca tvrdí, že spĺňa všetky náležitosti nielen uznania dlhu podľa Obchodného
zákonníka, avšak aj ust. § 110 a § 558 Občianskeho zákonníka, čo však žalovaný popiera, keď okrem
iného namieta, že predmetný dlh nie je riadne označený čo do jeho dôvodu.

18. Podľa § 558 veta prvá Občianskeho zákonníka, ak niekto uzná písomne, že zaplatí svoj dlh určený
čo do dôvodu aj výšky, predpokladá sa, že dlh v čase uznania trval.

19. Podľa § 110 ods. 1 veta druhá Občianskeho zákonníka, ak právo dlžník písomne uznal čo do dôvodu

i výšky, premlčuje sa za desať rokov odo dňa, keď k uznaniu došlo; ak bola však v uznaní uvedená
lehota na plnenie, plynie premlčacia doba od uplynutia tejto lehoty.

20. Na základe vyššie citovaných ustanovení s prihliadnutím na závery vyplývajúce z ustálenej
rozhodovacej praxe a judikatúry, možno konštatovať, že či už ide o uznanie s následkom presunu

dôkazného bremena na žalovaného alebo uznanie s následkom nastúpenia novej desaťročnej
premlčacej doby, je nesporné, že okrem dodržania písomnej formy musí z uznávacieho prejavu vyplývať
výška dlhu, avšak i jeho právny dôvod. Iba také uznanie dlhu, ktoré spĺňa tieto náležitosti, môže vyvolať
právne následky s tým spojené, teda vznik vyvrátiteľnej právnej domnienky, že dlh v čase trvania trval
alebo nastúpenie premlčania podľa § 110 Občianskeho zákonníka.

21. Pokiaľ ide o posúdenie otázky, či sporné vyhlásenie v stavebnom denníku zo dňa 15.12.2010 spĺňa
všetky náležitosti uznania dlhu v zmysle ust. § 110 a § 558 Občianskeho zákonníka, v prvom rade treba
poukázať na to, jeho písomná forma i náležitosť riadneho vymedzenia výšky dlžnej sumy boli tomto
prípade nepochybne naplnené. Pokiaľ ide o podpis štatutárneho zástupcu žalovaného I. H., v tomto

smere sú správne závery súdu prvej inštancie a tiež je dôvodná argumentácia žalobcu, že táto námietka
žalovaného nie je dôvodná, keď pripojenie jeho podpisu k celkom jednoznačne vyjadrenému prísľubu
(záväzku) zaplatiť určitú peňažnú sumu zhotoviteľovi jednoducho nie je možné interpretovať inak, než
ako vyjadrenie súhlasu tejto osoby s podpisovaným textom a nie iba potvrdenie prítomnosti na mieste,
pre ktorú verziu nemožno nájsť žiadnu oporu v iných dôkazoch ani tvrdeniach žalovaného, no ani v

iných častiach stavebného denníka. Kľúčové pre posúdenie právnych následkov sporného vyhlásenia
v stavebnom denníku zo dňa 15.12.2010 tak bolo zodpovedanie otázky, či je v ňom dlh žalovaného
náležite vymedzený čo do dôvodu.

22. Vymedzením dôvodu dlhu sa myslí určenie jeho právneho titulu, z ktorého vznikol, t. j. primárneho

záväzku. Na to, aby písomné uznanie práva dlžníkom malo právne dôsledky uvedené v § 558
Občianskehozákonníka(t.j.dôsledkyvpodobeprerušeniapremlčania),jepotrebné,abydošlokuznaniu
práva čo do dôvodu, ako aj čo do výšky, pričom pokiaľ ide o uznanie práva čo do dôvodu, nemusí byť
síce tento dôvod v listine obsahujúcej uznanie práva uvedený vždy výslovne, ale musí byť jednoznačne
vyvoditeľný z inej listiny, na ktorú je v listine o uznaní dlhu výslovný odkaz. Taktiež dôvod uznania dlhu

nemusí byť v uznávacom prejave uvedený výslovne. Výška dlhu však musí byť vyjadrená tak, aby bola
objektívne určiteľná (Najvyšší súd SR, sp. zn. 4 M Cdo 1/2007). Je potrebné zdôrazniť, že nakoľko zákon
výslovne neurčuje spôsob vymedzenia právneho dôvodu dlhu, možno tento právny dôvod špecifikovať
akýmkoľvek jednoznačným spôsobom, ktorý umožňuje zainteresovaným stranám, avšak aj akejkoľvektretej osobe nezameniteľne (s iným záväzkom) identifikovať, aký dlh bol uznaný. Zároveň sa však v tejto
súvislosti žiada poukázať aj na to, že určitosť písomného prejavu vôle je objektívna kategória, a preto
je nevyhnutné vychádzať z obsahu daného písomného prejavu, pričom ani súd nie je oprávnený už raz

uskutočnený písomný prejav meniť ani dopĺňať s pomocou výkladu tohto právneho úkonu nad rámec
toho, čo je objektívne jeho obsahom.

23. Vyššie uvedené všeobecné právne závery majú v preskúmavanej veci ten dôsledok, že sporné
vyhlásenie v stavebnom denníku zo dňa 15.12.2010 nespĺňa náležitosti uznania dlhu z dôvodu

nedostatočného vymedzenia uznaného dlhu čo do jeho dôvodu. Dlh je v ňom totiž, pokiaľ ide o žalovanú
sumu 26.761,05 eura s DPH, identifikovaný výlučne výškou a odkazom na bližšie (číslom ani dátumom
vystavenia) neoznačenú faktúru, ktorá však, ako v priebehu konania vyšlo najavo, ani nikdy nebola
vystavená. Nejde teda o uznanie dlhu s identifikáciou právneho dôvodu, ktorý by bol jednoznačne
vyvoditeľný z inej listiny, na ktorú je v listine o uznaní dlhu výslovný odkaz, keď listina, na ktorú uznanie
odkazuje, nikdy neexistovala a akékoľvek ďalšie upresnenie právneho dôvodu plnenia chýba. Pokiaľ

žalobca v tejto súvislosti argumentuje tým, že uznanie je súčasťou stavebného denníka, a preto je
právny dôvod dlhu určený jeho obsahom, odvolací súd to nepovažuje za dostatočné na vymedzenie
(právneho) dôvodu uznaného dlhu. Právny predchodca žalobcu totiž v rámci výkonu stavebných prác
na predmetnom bytovom dome vykonal množstvo rôznych čiastkových stavebných prác, pričom nie je
možné bez ďalšieho ustáliť, ktorých sa uznanie dlhu má týkať a (ako už bolo uvedené) právny dôvod

dlhu musí byť objektívne identifikovateľný už len na základe uskutočneného písomného prejavu tak, aby
nemohlo dôjsť zámene s iným dlhom medzi stranami. To však predmetné vyhlásenie, obsahujúce iba
odkaz na neexistujúcu (nikdy nevystavenú) faktúru, nespĺňa.

24. Pokiaľ žalobca argumentuje tým, že predmetný dlh je čo do dôvodu vymedzený ako odplata za

stavebné práce vykonané na adrese Račianska 11-13 s tým, že predmetnú pohľadávku riadne eviduje v
účtovníctve a žiadnu inú pohľadávku jeho právny predchodca už nemal, odvolací súd sa ani s touto jeho
argumentáciou nemohol stotožniť. Z uznávacieho prejavu totiž ani s pomocou (nevystavenej) faktúry na
ktorú odkazuje, nie je možné zistiť, za ktoré stavebné práce mal byť dlh takto uznaný, avšak ani to, akých
prác sa uznanie dlhu netýka. Nič na tom nemení ani to, že pohľadávka je riadne vedená v účtovníctve,

keď to samé o sebe nie je spôsobilé identifikovať vymedzenie dlhu v písomnom uznaní, v ktorom ani
o zaúčtovaní dlhu nie je žiadna zmienka.

25. Na základe uvedeného potom odvolací súd, v intenciách záväzného právneho názoru dovolacieho
súdu, dospel k záveru, že vyhlásenie žalovaného v stavenom denníku zo dňa 15.12.2010, z dôvodu

neurčitého vymedzenia právneho dôvodu dlhu v sume 26.761,05 eura s DPH, ktorý je predmetom
konania vo veci samej, nespĺňa náležitosti riadneho uznania dlhu v zmysle ust. § 110 Občianskeho
zákonníka ani § 558 Občianskeho zákonníka, čo má za následok, že predmetné právo žalobcu sa
v tomto prípade nepremlčuje podľa § 110 Občianskeho zákonníka, ale podľa § 101 Občianskeho
zákonníka, a teda priznaniu predmetného práva žalobcovi a tak aj vyhoveniu podanej žalobe v

napadnutej časti bráni žalovaným dôvodne vznesená námietka premlčania.

26. Nedôvodne žalobca v reakcii na právne závery vyslovené dovolacím súdom v spojení s námietkami
žalovaného po zrušení a vrátení veci argumentuje tým, že pokiaľ sa žalovaný bráni nepredložením
faktúry k sume 26.761,05 eur so špecifikáciou prác a materiálov, ani žalovaným uhradená faktúra v

sume 14.610,62 eur v zmysle zápisu v stavebnom denníku zo dňa 15.12.2010, založená v súdnom
spise, žiadnu špecifikáciu neobsahuje a napriek tomu bola (podľa žalobcu zjavne na základe uznania
zo dňa 15.12.2010) uhradená, pričom žalovanému boli vykonané práce na bytovom dome Račianska
11,13 známe, inak by uznanie dlhu v presne určenej výške nepodpisoval a neuhradil by druhú faktúru
vo výške 14.610,62 eura a neodsúhlasila by ich ani odborne spôsobilá osoba zastupujúca záujmy

žalovaného - konateľ správcu bytového domu žalovaného, spoločnosti SPRÁVA DOMOV s.r.o. I. H.,
a to za stavu, keď z obsahu spisu vyplýva, že žalovaný vedel konkrétne, o aké práce sa jedná a tieto
(resp. úhradu ceny za ich uskutočnenie) odsúhlasil. To, či žalovaný o dlhu vedel alebo či odmenu za
vykonané práce odsúhlasil a bol ochotný ju uhradiť totiž, ako už odvolací súd uviedol aj vyššie, z hľadiska
splnenia náležitostí písomného uznania dlhu vo výške 26.761,05 eur čo do dôvodu nemá relevanciu,

keď z tohto pohľadu nie je kľúčové, či žalovaný práce odsúhlasil, či si bol ich vykonania vedomý, ale
to, ako bol právny dôvod špecifikovaný v písomnom vyhlásení z 15.12.2010 v stavebnom denníku.
Hoci sa na prvý pohľad môže javiť kladenie takejto požiadavky na predmetné vyhlásenie ako prílišný
formalizmus, odvolací súd poukazuje na to, že v tomto prípade, vzhľadom na obligatórnu písomnú formuuznania v spojení s požiadavkou špecifikácie aspoň za pomoci odkazu na listinu, ktorá však v danom
prípade nebola nikdy vystavená, je nevyhnutnosť dodržania aspoň minimálnych formálnych obsahových
náležitosti plne na mieste vzhľadom na závažnosť následkov, ktoré s uznaním ustanovenia § 110 a

§ 558 Občianskeho zákonníka spájajú. Naviac, pokiaľ ide o sumu vo výške 14.610,62 eur, táto mala
predstavovať podľa žalobcu odmenu za iné (odlišné) vykonané práce, pričom bola zo strany právneho
predchodcu žalobcu riadne vyfakturovaná a aj žalovaným uhradená, čo však z hľadiska uznania iného
dlhu v sume 26.761,05 eura, ktorý je predmetom sporu v odvolaním napadnutej časti, nemá právny
význam, keď identifikácia iného dlhu ani jeho uhradenie nemôžu vady predmetného uznania dlhu v

sume 26.761,05 eura konvalidovať, ako sa to snaží interpretovať žalobca. Táto argumentácia žalobcu
potom nemôže obstáť a privodiť pre neho priaznivejšie posúdenie písomného vyhlásenia z 15.12.2010
v stavebnom denníku a tak ani priaznivejší výsledok sporu.

27. Na základe vyššie uvedeného, keď pokiaľ ide o zaplatenie sumy 26.761,05 eura, bráni jej priznaniu
žalovaným dôvodne vznesená námietka premlčania, potom odvolaciemu súdu nezostalo iné, než v

napadnutej vyhovujúcej časti podľa § 388 C.s.p. rozsudok súdu prvej inštancie zmeniť a z dôvodu
premlčania v tejto časti žalobu zamietnuť.

28. O nároku na náhradu trov prvoinštančného, odvolacieho i dovolacieho konania rozhodol odvolací
súd podľa ust. § 396 ods. 2 a § 453 ods. 3 C.s.p. v spojení s § 262 ods. 1 a § 255 ods. 1 C.s.p. v spojení

s § 256 ods. 1 C.s.p. a žalovanému priznal plný nárok na náhradu trov celého, t.j. prvoinštančného,
odvolacieho i dovolacieho konania, keď v časti žalobou uplatnenej sumy vo výške 14.610,62 eur bolo
zastavenie konania procesne zavinené žalobcom a vo zvyšnej časti o zaplatenie sumy 26.761,05 eura
bol žalovaný úspešný v merite veci. O výške náhrady rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti
rozhodnutia vo veci samej.

29. Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, ten, kto v konaní vystupoval
ako strana, nemal procesnú subjektivitu, strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v
plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, v tej istej veci sa už
prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, rozhodoval vylúčený sudca

alebo nesprávne obsadený súd, alebo súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby
uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces (§ 420 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo

rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky, pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho
súdu, ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo je dovolacím súdom
rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je
prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods.

2 C.s.p.).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom
plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, napadnutý výrok
odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok

minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo
pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen
a)ab).Naurčenievýškyminimálnejmzdyvprípadochuvedenýchvodseku1jerozhodujúcideňpodania
žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 C.s.p.).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427
ods. 1,2 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je dovolateľom
fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, dovolateľom právnická

osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa, alebo ak je dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto
zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou
na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo
odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické

vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 C.s.p.).

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná 28. 2. 2026. Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.

Rozsudok – Zmluva o dielo , Zmeňujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 24. september 2024

Rozsudok – Zmluva o dielo ,
Zmeňujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 24. september 2024