Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 16. september 2024

Súd: Mestský súd Bratislava III
Spisová značka: B5-2CbZm/82/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1514225775
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 09. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viera Kukučková

ECLI: ECLI:SK:MSBA3:2024:1514225775.15

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Mestský súd Bratislava III v Bratislave, v konaní pred sudkyňou JUDr. Vierou Kukučkovou v právnej veci

žalobcu: PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., Pribinova 25, Bratislava 824 96, IČO: 35 792 752, zastúpený:
Advokátska kancelária JUDr. Andrea Cviková, s. r. o., Kubániho 16, Bratislava 811 04, IČO: 47 233 516,
proti žalovanej: Q. O., K.. XX.XX.XXXX, Y. XXX/X, O. XXX XX, zastúpený: JUDr. Mgr. Mária Kováčová,
advokátka, Pod Sokolom 12, Nitrianske Hrnčiarovce 951 01, IČO: 42 212 057, o zaplatenie 4.528,70
eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Súd žalobu zamieta.

Súd žalovanej voči žalobcovi priznáva nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.

o d ô v o d n e n i e :

1) Žalobca žalobou doručenou Okresnému súdu Bratislava V dňa 10.11.2014 sa domáhal, aby súd
vo veci vydal zmenkový platobný rozkaz a zaviazal žalovanú na zaplatenie 4.528,70 eur spolu so 6%
úrokom od 15.10.2014 do zaplatenia, zmenkovú odmenu 15,10 eur. Žalobca tvrdil, že dňa 21.08.2013
ako veriteľ so žalovanou ako dlžníkom uzatvoril Zmluvu o revolvingovom úvere č. 176315, na základe
ktorej poskytol žalobca žalovanej úver vo výške 4.554,-- eur. Za poskytnutie úveru sa žalovaná zaviazala
zaplatiť oprávnenému odplatu (zmluvnú odmenu) vo výške 1.554,-- eur, ktorá predstavuje úroky za
poskytnutie úveru a to za celú dobu poskytnutia úveru. Zmluvná odmena bola splatná ku dňu poskytnutia

úveru a bola uhradená započítaním oproti nároku dlžníka na poskytnutie úveru v zmysle Zmluvy o
revolvingovom úvere bol preto dlžník povinný uhradiť istinu úveru v 18 mesačných splátkach vo výške
253,-- eur. Vzhľadom na omeškanie s úhradou splátok sa dňa 01.09.2014 sa stal splatný celý nesplatený
záväzok zo zmluvy, t.j. nesplatená istina úveru vo výške 2.024,-- eur. Žalobcovi vznikol nárok na zmluvné
pokuty podľa zmluvy vo výške 2.504,70 eur. Nárok na zmluvnú pokutu pozostáva zo zmluvnej pokuty
vo výške 227,70 eur za omeškanie s úhradou splátky číslo 11 a viac ako 15 dní, zo zmluvnej pokuty
vo výške 2.277,-- eur za omeškanie o viac ako 15 dní s úhradou zo spoplatneného úveru, ktorý sa

stal splatným dôsledku omeškania s úhradou splátky o viac ako 30 dní. Zo Zmluvy vyplýva, že pri
označení dlžníka sa uvádza jeho zápis v príslušnom registri. Žalovaná predložila žalobcovi pri podaní
žiadosti o poskytnutie úveru oprávnenie na podnikanie. A preto sa žalovaná nemožno považovať za
spotrebiteľku.Zmenkabolavystavenážalovanouakovystaviteľomnaradžalobcuakoveriteľazaúčelom
zabezpečenia pohľadávky veriteľa zo zmluvy, pre prípad omeškania žalovanej splnením jej splatných
záväzkov. Žalobca v súlade s vyplňovacím právom k blankozmenke dohodnutý v zmluve vyplnil zmenku,
pričom zmenková suma pozostáva z neuhradenej časti istiny úveru k danému dňu v sume 2.024,-- eur

a zo zmluvných sankcií 2.504,70 eur. Po splatnosti zmenky žalovaná uhradila dňa 19.12.2014 sumu
253,-- eur a dňa 30.01.2005 sumu 1.265,-- eur, dňa 15.04.2015 sumu 506,- eur, čo zohľadňuje žalobca
v čiastočnom späťvzatí žaloby.2) Uznesenie Okresného súdu Bratislava V zo dňa 06.05.2016, súd konanie v časti zaplatenia istiny vo
výške 4.301,-- eur zastavil a pripustil zmenu žaloby. Predmetom žaloby je nárok žalobcu na zaplatenie
zmenkovej sumy vo výške 227,-- eur, úrok, zmenková odmena.

3) Žalovaná vo vyjadrení nepoprela uzatvorenie Zmluvy o revolvingovom úvere z 21.08.2013. Ako
vyplýva zo samotnej zmluvy reálne poskytol žalobca žalovanej úver vo výške 3.000,-- eur. Žalovaná
tvrdí, že žalobca vyplnil zmenku v rozpore s dojednanými článku 5. 3. písm. b), keď do zmenky doplnil
zmenkovú sumu prekračujúcu súhrn ostatných záväzkov žalovanej. Žalobca je prvý majiteľ zmenky,

preto má žalovaná právo brániť sa proti zaplateniu aj námietkami, ktoré vyplývajú z ich vzájomného
zmenkového vzťahu. Žalobca pri vyplnení zmenky prekročil svoje oprávnenia týkajúce sa doplnenia
chýbajúcich údajov na blankozmenke. Aby súd mohol posúdiť, či žalobca nekonal pri vyplnení zmenky
proti dohode o vyplnení blankozmenky, je potrebné zaoberať sa kauzálnym vzťahom zakladajúci
zmenkový nárok a právo žalobcu na vyplnenie zmenkovej sumy, a to s poukazom na článok I. § 17
zákona č. 191/1950 Z.z. (zákon zmenkový a šekový) a s prihliadnutím na rozhodnutie Najvyššieho súdu

Slovenskej republiky sp.zn. 1 M Obdo V 9/2007. Žalobca neuviedol vykonané platby žalovanej v žalobe.
Žalobca poskytol žalovanej úver vo výške 3.000,-- eur, čo je rozdiel sumy 4.554,-- eur uvedené v článku
1. bod 1.1 predmetnej zmluvy po odpočítaní 1.554,-- eur ako poplatok za poskytnutie pôžičky. Takúto
sumu žalobca aj reálne poukázal na účet žalovanej. Celú poskytnutú sumu žalovaná zaplatila žalobcovi.
Konanie žalobcu žalovaná považuje ako obchádzanie zákona, zmluvu o úvere považuje za neplatnú.

Súd ju má vyhodnotiť za neplatnú, žalobca nemá nárok na odplatu za poskytnutie úveru vo výške, ktorá
tvorí viac ako 50% sumy úveru. Žalovaná tvrdí, že ku dňu vyplnenia zmenkovej sumy nemohol súčet jej
záväzkov voči žalobcovi dosahovať žalovanú sumu, ktorú žalobca ako veriteľ vyplnil do blankozmenky,
takto určená zmenková suma je do zmenky doplnená žalobcom v rozpore so zmenkovou dohodou
obsiahnutú v článku 5. bod 5.3. písm. b) Zmluvy o úvere, preto ide o hrubé a úmyselné porušenie

zmenkovej dohody zo strany zmenkového veriteľa, pretože zmenková suma ním vyplnená, doplnená
presahuje súčet všetkých splatných záväzkov žalovanej ako vystaviteľ zmenky proti žalobcovi ako
zmenkovému veriteľovi. Preto nemôže vyvolávať právne následky, ktoré zákon spája s riadne vyplnenou
a platnú zmenku a konanie žalobcu nemôže požívať právnu ochranu čestne a podľa práva konajúceho
majiteľa zmenky. Žalovaná tvrdila, že má postavenie spotrebiteľa.

4) Podľa článku I. § 10 zákona číslo 191/1950 Zb. Zákon zmenkový a šekový (ZZŠ) ak nebola zmenka,
ktorá bola pri vydaní neúplná, vyplnená tak čo, ako bolo dojednané, nemožno namietať majiteľovi
zmenky, že tieto dojednania neboli dodržané, okrem, ak majiteľ nadobudol zmenku zlomyseľne alebo
sa pri nadobúdaní zmenky previnil hrubou nedbanlivosťou.

5) Podľa článku I. § 48 ods. 1 ZZŠ, majiteľ môže postihom žiadať: 1.zmenkovú sumu, pokiaľ nebola
zmenka prijatá alebo zaplatená, s úrokmi, ak boli dojednané 2; 6% úroky odo dňa sročnosti 3.; 4. trovy
protestu a podaných správ, ako aj ostatné trovy; odmenu vo výške jednej tretiny % zmenkovej sumy
alebo menšej dohodnutej výške.

6) Podľa článku I. § 75 ZZŠ, vlastná zmenka obsahuje: 1. označenie, že ide o zmenku, pojaté do
vlastného textu listiny a vyjadrené v jazyku, v ktorom je táto listina spísaná; 2. bezpodmienečný sľub
zaplatiť určitú peňažnú sumu; 3. údaj sročnosti; 4. údaj miesta, kde sa má platiť; 5. meno toho, komu
alebo na rad koho sa má platiť; 6. dátum a miesto vystavenia zmenky; 7. podpis vystaviteľa.

7) Podľa článku I. § 77 ZZŠ, 1. pokiaľ to neodporuje povahe vlastnej zmenky, platia pre ňu ustanovenia
dané pre cudziu zmenku o indosamente (§§ 11 až 20), sročnosti (§§ 33 až 37), platení (§§ 38 až 42),
postihu pre neplatenie (§§ 43 až 50, 52 až 54), platení pre česť (§§ 55, 59 až 63), odpisoch (§§ 67 a
68), zmenách (§ 69), premlčaní (§§ 70 a 71), dňoch pracovného pokoja, počítaní lehôt a zákazu dní

odkladu (§§ 72 až 74). 2. Pre vlastnú zmenku platia ďalej ustanovenia o cudzích zmenkách splatných
u tretej osoby alebo v inom mieste než je bydlisko zmenečníka (§§ 4 a 27), o úrokovej doložke (§ 5),
o nesrovnalostiach v údajoch zmenkovej sumy (§ 6), o následkoch podpisu zmenky za podmienok §
7, o následkoch podpísania osobou, ktorá konala bez oprávnenia zastupovať alebo ktorá prekročila
takéto oprávnenia (§ 8), a o blankozmenke (§ 10). 3. Rovnako platia pre vlastnú zmenku ustanovenia o

zmenečnom ručení (§§ 30 až 32); v prípade § 31 ods. 4 platí, že sa zmenečné ručenie, ak nie je udané,
za koho sa prejíma, prejíma za vystaviteľa vlastnej zmenky.8) Podľa § 39 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej tiež „OZ“), neplatný je právny úkon,
ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým
mravom.

9) Podľa § 41 OZ, ak sa dôvod neplatnosti vzťahuje len na časť právneho úkonu, je neplatnou len táto
časť, pokiaľ z povahy právneho úkonu alebo z jeho obsahu alebo z okolností, za ktorých k nemu došlo,
nevyplýva, že túto časť nemožno oddeliť od ostatného obsahu.

10) Podľa § 265 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník (ďalej „ObZ“), výkon práva, ktorý je
v rozpore so zásadami poctivého obchodného styku, nepožíva právnu ochranu.

11) Podľa § 497 ObZ, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho
prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné
prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

12) Podľa § 502 ods. 1 ObZ, od doby poskytnutia peňažných prostriedkov je dlžník povinný platiť z nich
úroky v dojednanej výške, inak v najvyššej prípustnej výške ustanovenej zákonom alebo na
základe zákona. Ak úroky nie sú takto určené, je dlžník povinný platiť obvyklé úroky požadované za
úvery, ktoré poskytujú banky v mieste sídla dlžníka v čase uzavretia zmluvy. Ak strany dojednajú úroky

vyššie než prípustné podľa zákona alebo na základe zákona, je dlžník povinný platiť úroky v najvyššie
prípustnej výške.

13) Predmetom konania, po zrušení rozsudku odvolacím súdom a vrátení veci na ďalšie konanie, je
zo strany súdu posúdenie dôvodnosti procesnej obrany žalovanej vo vzťahu k uplatnenému nároku

zmenkovejsumyvovýške227,70eurazpríslušenstvazozmenkovejsumy.(bod 2)rozsudku).Žalovaná
v priebehu konania namietala : žalovaná má postavenie spotrebiteľa, zmenka je vyplnená v rozpore
s dojednaním v čl. 5.3. písm. b) zmluvy, zmluvu treba posúdiť za neplatnú - nepomer výšky zmluvnej
odmeny a reálne poskytnutého úveru.

14) Súd sa oboznámil s listinnými dokladmi obsiahnutými v spise : Zmluva o revolvingovom úvere č.
176315 - 24040; Žiadosť o poskytnutie úveru; Splátkový kalendár; Zmluva o sprostredkovaní; Zmenkou;
Kartou klienta; Výpismi z účtu o vykonaných úhradách ako aj ďalšími listinnými dokladmi tvoriaci
obsiahnuté v spise.

15) Zmenka obsahuje všetky náležitosti predpísané v čl. I. § 75 zákona č. 191/1950 Zb. ZZŠ pre vlastnú
zmenku. Jej prvopisom žalobca preukázal, že je riadny majiteľ a má právo postihom žiadať zmenkovú
sumu, ak zmenka nebola zaplatená, šesťpercentné úroky od dňa splatnosti a odmenu vo výške jednej
tretiny percenta zmenkovej sumy (čl. I. § 48 ods. 1 ZZŠ).

16) V konaní nebolo sporné, že zmenka bola pôvodne blankozmenkou a kauzálnym vzťahom zmenky
je zmluva o úvere. Zabezpečenie blankozmenkou je dohodnuté v bodoch 5.1. až 5.6. Zmluvy o
revolvingovom úvere, obsahom ktorých je aj dohoda oprávňujúca na vyplnenie blankozmenky.
Zmluva o revolvingovom úvere, ktorá je kauzálnym vzťahom zmenky nie je spotrebiteľskou zmluvou,
keďže bola uzatvorená medzi žalobcom a žalovanou ako dlžníkom, s odkazom na zápis v registri

finančných agentov a finančných poradcov v Národnej banke Slovenska, registračné číslo : 143408,
podregister poistenia alebo zaistenia ... ako podriadený finančný agend. V bode 1.1 zmluvy je
výslovne uvedené, že finančné prostriedky sú poskytnuté na účely výkonu jeho podnikateľskej činnosti
dlžníka. Žalovaná sa ochrany ako spotrebiteľka začala dovoláva až v priebehu súdneho konania,
preto len samotná skutočnosť, že peňažné prostriedky použila na iný účel, než ich podľa zmluvy o

revolvingovom úvere od žalobcu prijala, nepostačuje na to, aby sa dodatočne zmluva mohla považovať
za spotrebiteľskú. Zároveň sa iný účel čerpania úveru ako ten, ktorý žalovaná uviedla nepotvrdil. Po
vyhodnotení dôkazov vykonaných na objasnenie otázky, či je možné Zmluvu o revolvingovom úvere
považovať za spotrebiteľskú a žalobkyňu za spotrebiteľku zmysle § 2 písm. a) zákona o spotrebiteľských
úveroch, dospel súd k záveru, že v tomto prípade žalobca nemal dôvod pochybovať, že poskytuje

úver žalovanej ako podnikateľke na podnikateľské účely. Žalovaná ničím nepreukázala, že žalobcu
žiadala o poskytnutie spotrebiteľského úveru, naopak deklarovala, že mieni úver použiť na podnikanie
aj podpisom zmluvy potvrdila, že peňažné prostriedky sú určené na výkon jej podnikateľskej činnosti.
Ochrany ako spotrebiteľka by sa nemohla domáhať ani v prípade, ak by peniaze použila na inýúčel, než zmluve deklarovala (táto skutočnosť však konaní preukázaná ani nebola) lebo ani takáto
skutočnosť by nepostačovala na to, aby sa dodatočne zmluva mohla považovať za zmluvu o poskytnutí
spotrebiteľského úveru.

17) Zmenkový prejav žalovanej nie je preto neplatný ani zmysle článku III. § 3a zmenkového zákona
a nakoľko zaviazať žalovanej zmenkou nevznikla súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou, nemal súd
možnosť z úradnej povinnosti prihliadať na skutočnosti odôvodňujúce kauzálne námietky zmysle článku
I. § 17 ods. 2 zmenkového zákona.

18) Zmluvou o revolvingovom úvere sa žalobca zaviazal poskytnúť žalovanej ako dlžníkovi na
účely výkonu jeho podnikateľskej činnosti peňažné prostriedky vo výške 4.554,-- eur a dlžník sa zaviazal
úver splatiť v 18 mesačných splátkach po 253,-- eur podľa splátkového kalendára. Súčasne sa dlžník v
bode 4.1 Zmluvy zaviazal zaplatiť žalobcovi zmluvnú odmenu 1.554,-- eur, ktorá predstavuje úroky za
poskytnutie úveru. Odmena mala byť splatná ku dňu poskytnutia úveru. Vzájomné pohľadávky

účastníkov sa v zmysle bodu 9.1. započítali ku dňu poskytnutia úveru, takže žalobca v skutočnosti
žalovanej vyplatil sumu 3.000,-- eur.

19) Vzťah strán sporu je obchodnoprávny a zmluvu o revolvingovom úvere uzavreli podľa § 497 a
nasl. Obchodného zákonníka. Pre obchodnoprávne vzťahy platí princíp zmluvnej voľnosti. Ustanovenia

Obchodného zákonníka záväzkových vzťahoch majú dispozitívnu povahu a účastníci zmluvného
vzťahu sa od nich môžu odchýliť, pokiaľ z § 263 Obchodného zákonníka nevyplýva opak. Vzhľadom
na ustanovenie § 263 Obchodného zákonníka sa mohli účastníci zmluvy odchýliť od úpravy uvedenej v §
503 cit. zákona a dojednať si, že sa úroky stávajú splatnými ku dňu poskytnutia peňažných prostriedkov
a budú zaplatené započítaním.

20) Najvyšší súd Slovenskej republiky v spoločnom stanovisku občianskoprávneho a obchodného
kolégia číslo R 93/2015 uviedol, „až v prípade, že nie sú podané kauzálne námietky vystaviteľ zmenky
(bez ohľadu na to, či je spotrebiteľom), ktorý je na strane žalovaného, je možné preskúmať a podľa
okolností prípadu posúdiť nárok na uplatnený zmluvný úrok ako nárok už uplatnený v rozpore s dobrými

mravmi, ak výška uplatneného nároku podľa úvahy súdu takýto exces obsahuje. "

21) Súd v danom prípade dospel súd k záveru, že účelom tohto dojednania bolo obísť zákon. V dôsledku
započítania úroku ku dňu poskytnutia úveru žalobca reálne poskytol žalovanej peňažné prostriedky len
vo výške 3.000,-- eur. Dôvody takejto konštrukcie sú zjavné: ročný úrok 1.554,-- eur z úveru 4.554,--

eur predstavuje pri dobe splácania 18 mesiacov 22,75%, ale z úveru 3.000,-- eur už úrok 1.554,--eur
predstavuje 51,80%, teda viacnásobne prevyšuje obvyklé úroky požadované bankami za úvery. Takýto
úrok sa považuje za úžernícky a sankcionovaný neplatnosťou.

22) Cieľom úveru je poskytnutie peňažných prostriedkov spravidla za odplatu (úroky) na určitú dobu

za účelom ich ekonomického využitia podľa predstáv dlžníka alebo na dohodnutý účel. Z fakticky
poskytnutého úveru 3.000,-- eur žalobca inkasuje už prvý deň viac ako polovicu sumy, ktorá je
uvedená ako predmet zmluvy v úvodných ustanoveniach zmluvy o úvere. V danom prípade suma,
ktorá predstavuje zmluvnú odmenu z celkovej sumy poskytnutého úveru predstavuje 51,80%. Ak
teda ide o zmluvnú odmenu potom odmena resp. odplata za úver v rozsahu 51,80% zjavne

vybočuje z rámca akéhokoľvek úverovania, ktoré by bolo akceptovateľné z hľadiska dobrých
mravov resp. poctivého obchodného styku a niet dôvod na iné, ako úžerné označenie
takýchto úrokov. Dojednanie nominálnej výšky úveru vo výške 4.554,-- eur tak vo výsledku
iba zastiera skutočnosť, že reálna výška poskytnutého úveru predstavuje 3.000,-- eur, s možnosťou
uplatnenia neprimerane vysokých zmluvných úrokov (odplaty) vo výške 1.554,-- eur. Zo štatistických

údajov Národnej banky Slovenska (dostupné na https://www.nbs.sk/sk/statisticke-udaje/financne-trhy/
urokove-sadzby/priemerne-urokove-miery-z-uverov-bank) súd zistil, že výška obvyklej úrokovej sadzby
v bankách pre poskytnutie podnikateľských úverov s fixáciou úrokovej sadzby od 1 do 5 rokov v
roku 2013 (t.j. v čase uzatvorenia zmluvy o úvere) predstavovala 11,55% ročne. Dohodnutá výška
úrokov 51,80% ročne podstatne prekračuje priemernú úrokovú mieru bánk pri poskytovaných úveroch

v roku 2013. Výška úrokov pri úveroch poskytovaných nebankovými subjektami nemusí dôsledne
kopírovať výšku úrokov pri porovnateľných bankových úveroch, avšak dohodnutá výška úrokov (aj keď
vyššia ako pri bankách) musí byť stále súladná s požiadavkou dobrých mravov a nesmie vykazovať
znaky nepoctivého úžerného úroku. Dohodnutá úroková sadzba vo výške 51,80% ročne v obchodnýchvzťahoch je podľa názoru súdu v rozpore s dobrými mravmi (§ 39 OZ), ako aj s poctivým obchodným
stykom (§ 265 Obchod. zák.) a z uvedeného dôvodu považuje súd dojednanie odmeny - úrokov vo výške
51,80% ročne za neplatné (§ 41 OZ). Vzhľadom na uvedené má žalobca podľa § 502 ObZ nárok len na

odmenu vo výške obvyklých úrokov poskytovaných bankami pri porovnateľných úveroch, t.j. vo výške
11,55% ročne.

23) Podľa karty klienta žalovaná vykonala nasledovné splátky : dňa 26.09.2013, 04.11.2013, 13.11.2013,
23.12.2013, 04.02.2014, 03.03.2014, 31.03.2014, 17.04.2014, 13.06.20214, 15.07.2014, 19.12.2014,

30.01.2015, 30.01.2015, 30.01.2015, 30.01.2015, 30.01.2015, každá po 253,-- eur, dňa 15.04.2015
sumu 506,-- eur. Spolu 4.554,-- eur.

24) Žalobca tvrdil, že zmenka vystavená žalovaným ako vystaviteľom bola vyplnená v súlade s
vyplňovacím právom k blankozmenke dohodnutým v zmluve, pričom zmenková suma k danému dňu
predstavuje nesplatený úver 2.024,-- eur a zmluvná sankcia 2.504,70 eur.

25) Zmluvné sankcie dojednané v bode 12.1 Zmluvy bol dlžník povinný platiť v prípade omeškania
so zaplatením splátky o viac ako 15 dní. Zmluvnú pokutu podľa bodu 12.4 Zmluvy bol dlžník povinný
platiť v prípade, ak by sa v súlade s bodom 12.3 písm. b) Zmluvy stali okamžite splatnými všetky
záväzky zo Zmluvy a on by aj nevyrovnal ani do pätnástich dní po termíne splatnosti. Z obsahu Zmluvy

o revolvingovom úvere je zrejmé, že k okamžitej splatnosti všetkých záväzkov dlžníka zo zmluvy malo
dôjsť už tým, že nastal niektorý z prípadov porušenia povinností, uvedených v bode 12.3 Zmluvy ak
do omeškania s úhradou predčasne splateného úveru sa však dlžník mohol dostať len vtedy, ak sa
o predčasnej splatnosti dozvedel, t.j. ak si veriteľ nárok uplatnil výzvou zmysle bodu 18.1 písmena b)
Zmluvy.

26) Žalobca do zmenkovej sumy zahrnul aj zmluvné pokuty, ale bez toho, aby tvrdil a preukázal, že od
žalovanej zaplatenie zmluvných pokút požadoval. Zmluvné pokuty sa mali stať splatnými do desiatich
dní od vystavenia penalizačnej faktúry na ich úhradu (bod 12.2 a 12.5 Zmluvy) ale, keďže podľa bodu
18.1 písm. c) Zmluvy mal veriteľ oznámiť dlžníkovi, že úhradu zmluvných pokút požaduje, nemohla

sa žalovaná s úhradou zmluvných pokút dostať do omeškania skôr, než sa o vystavení penalizačných
faktúr dozvedela. Žalobca nepredložil súdu penalizačnú faktúru. Podľa názoru súdu nárok na zaplatenie
zmluvnej pokuty žalobcovi podľa článku 12. bod 12.1 a 12.2 Zmluvy vznikol, avšak nestala sa splatnou,
nakoľko splatnosť zmluvnej pokuty nastáva až po tom, kedy je povinný vyzvaný k jej úhrade. Až potom sa
môže dostať do omeškania, uvedený záver vyplýva aj z rozhodnutia Najvyššieho súdu Českej republiky

sp.zn. 33 Obo o 105/2013.

27) Námietku proti vyplnení a použití blankozmenky preto súd považoval za dôvodný, žalovaná nebola
v omeškaní so žiadnou pohľadávkou žalobcu, žalovaná sa proti povinnosti zaplatiť zmenkovú sumu
ubránila. Vzhľadom na vyššie uvedené preto súd žalobu zamietol.

28) Súd o náhrade trov konania rozhodol podľa ust. § 255 ods. 1 CSP a náhradu trov konania priznal
žalovanej, ktorá mala vo veci úspech. Podľa § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne
súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením,
ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Mestský súd
Bratislava III (§ 362 ods. 1 CSP).

Vodôvodnenísamusíokremvšeobecnýchnáležitostípodaniastanovenýchv§127ods.1CSP(ktorému

súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a jeho podpísania) uviesť, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, za akých dôvodov sa rozhodnutie považuje
za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) § 363 CSP.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. (§ 365 ods. 1
CSP)

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania ( § 364 CSP)

V prípade, že nebude dobrovoľne splnená povinnosť uložená týmto rozhodnutím, môže sa osoba
oprávnená z rozhodnutia domáhať uspokojenia svojho nároku návrhom na vykonanie exekúcie podľa
osobitného zákona č. 233/1995 Z.z. v platnom znení.