Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 11. september 2024

Súd: Správny súd v Banskej Bystrici
Spisová značka: 2S/1/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 0824100005
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 09. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Drahomíra Mikulajová

ECLI: ECLI:SK:SpSBB:2024:0824100005.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Správny súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Drahomíry Mikulajovej

a členov senátu JUDr. Mgr. Kataríny Haviarovej (sudkyňa spravodajkyňa) a JUDr. Petra Piroša, v
právnej veci žalobcu: A. B. C., nar.: XX.XX.XXXX, bytom D. E. XXXX/XX, XXX XX F., proti žalovanému:
Banskobystrický samosprávny kraj, so sídlom Námestie SNP 23, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 37 828
100, v konaní o preskúmaní zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 11173/2023/ODDSPA zo dňa 17.
októbra 2023, takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu z a m i e t a .

II. Žiadnemu účastníkovi konania náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Administratívne konanie

1. Žalobca žiadosťou o sprístupnenie informácií zo dňa 31.07.2023 (ďalej aj len „infožiadosť 1“) požiadal
Banskobystrický samosprávny kraj, Nám. SNP 23, 974 01 Banská Bystrica (ďalej aj len „žalovaný“
alebo „povinná osoba“) ako povinnú osobu v zmysle zákona č. 211/2000 Z. z. o slobodnom prístupe
k informáciám a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o slobode informácií) v znení neskorších
predpisov (ďalej aj len „zákon č. 211/2000 Z. z.“ alebo „Zákon o slobodnom prístupe k informáciám“

alebo „Infozákon“) o sprístupnenie informácií v súvislosti s fyzickou osobou G. H. I., nar.

XX.XX.XXXX, trvale bytom J. K. XXXX/XX, C., pričom žiadal o sprístupnenie informácii: a/ či hore
uvedená FO je toho času zamestnaná na BBSK, b/ ak je hore uvedená FO zamestnancom BBSK, aká
je jej funkcia a deň ustanovenia alebo vymenovania do funkcie, c/ pracovné zaradenie a deň začiatku
výkonu pracovnej činnosti hore uvedenej FO, d/ miesto výkonu funkcie alebo pracovnej činnosti a orgán,
v ktorom túto funkciu alebo činnosť vykonáva hore uvedená FO, e/ mzda, plat alebo platové pomery

a ďalšie náležitosti priznané za výkon funkcie alebo za výkon pracovnej činnosti, ak sú uhrádzané zo
štátneho rozpočtu alebo z iného verejného rozpočtu hore uvedenej FO, f/ pracovný čas hore uvedenej
FO,c/osprístupnenieinformácievsúvislostiskontaktnýmiúdajminaBBSKhoreuvedenejFOvrozsahu
email a tel. kontakt, príp. mobilný kontakt“.

2. Úrad BBSK (ďalej aj len „prvostupňový orgán“ alebo „Úrad BBSK“) následne rozhodol o infožiadosti
1 žalobcu tak, že v jednej časti požadovaných informácií žalobcovi informácie čiastočne sprístupnil, a to

listom nazvaným „Žiadosť o sprístupnenie informácií – odpoveď“, vydaným pod č. 39806/2023 zo dňa
04.08.2023, a v ostatnej časti žalobcom požadovaných informácií vydal rozhodnutie sp. zn. 10547/2023/
ODDSPA,záznamč.340343/2023zodňa08.08.2023,ktorýmvrozsahudruhejčastipísm.c/infožiadosti
1 týkajúcej sa dňa začiatku výkonu pracovnej činnosti tam uvedenej fyzickej osoby a v rozsahu písm. e/infožiadosti 1 v zmysle § 18 ods. 2 Infozákona v spojení s § 9 a § 12 Infozákona žiadateľom požadované
informácie nesprístupnil a infožiadosti 1 žiadateľa o sprístupnenie informácií v uvedenej časti nevyhovel
(ďalej aj len „prvostupňové rozhodnutie 1“ alebo „rozhodnutie Úradu BBSK 1“).

3. Dňa 23.08.2023 bolo žalovanému doručené odvolanie 1 žalobcu proti prvostupňovému rozhodnutiu
1, ktoré žalobca odôvodnil tak, že konanie trpí podstatnými vadami správneho konania a žalobcovi
sa malo odňať právo na spravodlivý proces. Žalobcom uvádzané vady majú podľa neho spočívať
v nedostatočnom a nevyčerpávajúcom odôvodnení správneho rozhodnutia. O odvolaní 1 žalobcu

rozhodol predseda žalovaného rozhodnutím č. 10968/2023/ODDSPA zo dňa 04.10.2023, ktorým v
súlade s § 19 ods. 2 a 3 Infozákona v spojení s § 59 ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní
(ďalej len „Správny poriadok“) odvolanie 1 zamietol a rozhodnutie Úradu BBSK 1 potvrdil (ďalej aj ako
„prvé rozhodnutie predsedu žalovaného“)

4. V odvolaní 1 žalobca zároveň položil žalovanému ako povinnej osobe aj ďalšie otázky, a to:

„Dodatočne sa pýtam teda úradu BBSK, v čom je táto FO z Lučenca toho času prínosom pre ďalšie
fungovanie BBSK, aké úkony vykonáva pre BBSK a aká je jej dohodnutá odmena za vykonanú
prácu a doba, na ktorú sa dohoda uzatvorila. Dohodu o pracovnej činnosti je zamestnávateľ povinný
uzatvoriť písomne, inak je neplatná. V dohode o pracovnej činnosti musí byť uvedená dohodnutá
práca, dohodnutá odmena za vykonanú prácu, dohodnutý rozsah pracovného času a doba, na ktorú

sa dohoda uzatvára. Jedno vyhotovenie dohody o pracovnej činnosti je zamestnávateľ povinný vydať
zamestnancovi. (Zákon č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce). Zároveň, ak BBSK má s touto FO uzatvorenú
dohodu o pracovnej činnosti a vypláca tejto osobe odmenu z verejných zdrojov štátu, žiadam úrad o

vyhotovenie kópie predmetnej dohody a túto mi zaslať na adresu.“. Uvedené Úrad BBSK vyhodnotil ako

novú žiadosť o poskytnutie informácií v zmysle Infozákona (ďalej aj len „infožiadosť 2“).

5. O infožiadosti 2 rozhodol Úrad BBSK rozhodnutím sp. zn.: 10547/2023/ODDSPA, záznam č.
43905/2023, zo dňa 06.09.2023 tak, že v zmysle § 18 ods. 2 Infozákona v spojení s § 9 a § 12
Infozákonaanitietododatočnežalobcompožadovanéinformácienesprístupňujeainfožiadosti2žalobcu

nevyhovuje,atozdôvodu,ževšetkyinformáciepožadovanéžalobcomprostredníctvomjehoinfožiadosti
2 boli vyhodnotené ako informácie spadajúce pod ochranu osobných údajov fyzických osôb, ktoré
sa podľa Infozákona nesprístupňujú na žiadosť, resp. aj ako informácie, ktorými BBSK nedisponuje
a Infozákon neukladá BBSK povinnosť tieto informácie vytvárať na žiadosť (ďalej ako „prvostupňové
rozhodnutie 2“ alebo „rozhodnutie Úradu BBSK 2“).

6. Na základe odvolania doručeného žalovanému dňa 12.09.2023 (ďalej aj len „odvolanie 2“), predseda
žalovaného rozhodnutím č. 11173/2023/ODDSPA zo dňa 17.10.2023 v súlade s § 19 ods. 2 a 3
Infozákona v spojení s § 59 ods. 2 Správneho poriadku v časti požadovanej informácie týkajúcej sa
úkonov vykonávaných žiadateľom uvedenou fyzickou osobou (G. H. I., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom

J. K. XXXX/XX, C.) odvolaniu 2 žalobcu nevyhovel a prvostupňové rozhodnutie Úradu BBSK 2 v
tejto časti zmenil tak, že túto informáciu sprístupňuje nasledovne: spravovanie a úprava existujúcich
a budúcich zmluvných vzťahov (najmä nájom s INTEXCOM s.r.o. – zmluvne ošetriť prevod práv
a povinností súvisiacich so zmenou vlastníctva, kontrola dodržiavania zmluvných vzťahov, najmä
platieb nájomného a ostatných práv a povinností nájomcu), komunikácia s dotknutými subjektmi

v energetických otázkach, komunikácia týkajúca sa prihlasovania energií, zabezpečenia úhrad za
energie a vyúčtovania energií, komunikácia vo veciach revízií, riešiť možnosti poistenia a zabezpečenie
majetku, komunikácia s Mestom Zvolen, komunikácia v ďalších oblastiach najmä správnych konaniach,
katastrálnych, finančných záležitostiach, daňových oblastiach (napr. daň z nehnuteľností), úkony
smerujúce k získaniu územného a následne stavebného povolenia – v rámci inžinierskej a majetkovej

prípravy stavby (napr. žiadosti o súhlasy, odovzdanie prípadných vyvolaných investícií, vecné bremená
atď.), preberanie nájomných vzťahov medzi BBSK a Mestom Zvolen (dodatky a následný manažment
zmluvy), úkony na zabezpečenie územného konania zo strany BBSK (vlastníkom budovy je už Služby
rozvoja budova BBSK, s.r.o.), úkony asistujúce pri výbere budúcich nájomcov, predzmluvné a zmluvné
vzťahy, komunikácia súvisiaca s realizáciou stavby, agenda zabezpečenia dodržania zákona o verejnom

obstarávaní, agenda zverejňovania zmlúv, agenda potrebnej registratúry a archivácie dokumentov,
ďalšiepotrebnéúkonyscieľomrevitalizáciebudovybývaléhogymnázia,-včastipožadovanejinformácie
– vyhotovenie kópie dohody o pracovnej činnosti uzatvorenej medzi BBSK, ako zamestnávateľom, a
žiadateľom uvedenou fyzickou osobou (G. H. I., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom J. K. XXXX/XX, C.),ako zamestnancom, odvolaniu odvolateľa vyhovel a prvostupňové rozhodnutie Úradu BBSK 2 v tejto
časti zmenil tak, že túto kópiu dohody o pracovnej činnosti v prílohe tohto rozhodnutia sprístupňuje v
anonymizovanom znení, t. j. bez informácií, ktoré sú osobnými údajmi a údajmi, ktoré sa

dotýkajú osobnosti a súkromia dotknutej fyzickej osoby, a na ktoré sa nevzťahuje žiadna výnimka na
ich sprístupnenie vyplývajúca z Infozákona, - a v ostatnej časti odvolanie zamietol a prvostupňové
rozhodnutie Úradu BBSK 2 v ostatnej časti potvrdil.“ (ďalej ako „rozhodnutie žalovaného“ alebo
„napadnuté rozhodnutie“).

7. V napadnutom rozhodnutí predseda žalovaného uviedol, že žiadateľovi sa neposkytli všetky ním
požadované informácie, a to: a) v čom je táto fyzická osoba, ktorá je bližšie určená v žiadosti žiadateľa,
toho času prínosom pre ďalšie fungovanie BBSK; b) aké úkony vykonáva pre BBSK; c) aká je dohodnutá
odmena za vykonanú prácu; d) aká je doba, na ktorú sa dohoda uzatvorila; e) vyhotovenie kópie
predmetnej dohody. Následne sa v prvom rade zaoberal posúdením zákonných náležitostí odvolania 2
žalobcu, oboznámil sa s výsledkami doterajšieho konania vo veci, najmä s rozhodnutím Úradu BBSK

2, ako aj s odvolaním 2 žalobcu, a následne zhodnotil preskúmavané prvostupňové rozhodnutie Úradu
BBSK 2 nielen z hľadiska jeho zákonnosti, ale aj z hľadiska jeho vecnej správnosti. Poukázal na čl.
26 Ústavy SR, § 3 ods. 1 Infozákona, poukázal na to, čo sú informácie podľa Infozákona, kto a aké
informácie môže žiadať, čo sú osobné údaje a výnimky z ich poskytovania.

8. Následne v odôvodnení napadnutého rozhodnutia uviedol, že časť žalobcom požadovaných
informácií zo žiadosti 2, t. j. v čom je táto fyzická osoba (ktorá je bližšie určená v žiadosti 2 žalobcu)
toho času prínosom pre ďalšie fungovanie BBSK – ktorú možno zaradiť pod vytvorenie názoru a/alebo
osobitným predpisom nijako neprikazované odôvodnenie určitého úkonu/rozhodnutia/činnosti BBSK, je
tzv. nezaznamenanou informáciou, ktorá u povinnej osoby (BBSK) nie je (ani nemusí byť) k dispozícií, a

preto je BBSK oprávnený ju nesprístupniť v súlade s § 3 ods. 1 Infozákona. Podľa predsedu žalovaného,
fyzická osoba uvedená žalobcom v žiadosti 2, resp. v odvolaní 2 súčasne nespĺňa ani definičné znaky
výnimky vyplývajúcej z § 9 ods. 3 Infozákona, a ani pri nej žalobca nepožaduje sprístupnenie informácií
spadajúcich do výnimky uvedenej v § 78 ods. 3 zákona č. 18/2018 Z. z. o ochrane osobných údajov a
o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej aj len „zákon o ochrane

osobných údajov“). Poukázal na ust. § 12 Infozákona, ktorý vyjadruje, že Infozákon je založený na
základnom princípe „čo nie je tajné, je verejné“. Inak povedané, požadované informácie musia byť
sprístupnené, okrem tých, ktoré zákon zo sprístupnenia vylučuje a ktoré sú uvedené v § 8 až § 11
Infozákona. Tento princíp sa nazýva aj princípom otvorenosti (publicity) verejnej správy, pričom na tomto
princípe sú založené aj právne predpisy Európskej únie a dokumenty Rady Európy týkajúce sa prístupu

k informáciám. Z ust. § 12 Infozákona vyplýva, že ak sú medzi požadovanými informáciami aj informácie,
ktoré sú podľa § 8 až § 11 Infozákona vylúčené zo sprístupnenia, povinná osoba nemôže zamietnuť
sprístupnenie všetkých požadovaných informácií (napr. celého dokumentu obsahujúceho osobné údaje
alebo utajované skutočnosti), ale musí takéto informácie vylúčiť (napr. „znečitateľniť“ ich prekrytím a
oxeroxovaním alebo začierniť) a ostatné informácie musí sprístupniť.

9. Predseda žalovaného preto dospel k záveru, že prvostupňový orgán v rozhodnutí Úradu BBSK 2
postupoval v časti žiadosťou 2 požadovaných informácií v rozsahu písm. a),
c) a d) aj v súlade s § 12 Infozákona, keď ich Úrad BBSK posúdil ako informácie, ktoré sa na žiadosť
podľa Infozákona nesprístupňujú, a odôvodnil to tým, že v danej časti ide o osobné údaje fyzickej osoby

chránené osobitnými právnymi predpismi, resp. že v časti písm. a) ide o tzv. nezaznamenané informácie,
ktoré BBSK nemá (ani nemusí) mať k dispozícii, s poukazom na § 3 ods. 1 Infozákona. V ďalšom sa však
s argumentáciou uvedenou v odvolaním 2 napadnutom rozhodnutí Úradu BBSK 2 už ďalej nestotožnil v
časti týkajúcej sa žiadosťou 2 požadovaných informácií v rozsahu písm. b) a e), keďže tieto informácie
považoval za informácie, ktoré sa podľa Infozákona sprístupňujú po vylúčení tých informácií, ktoré je

BBSKpovinnývsúlades§12Infozákonazosprístupneniavylúčiť.Pretobolopodľanehopotrebnévtejto
časti odvolania 2 žalobcu vyhovieť a rozhodnutie Úradu BBSK 2 zmeniť tak, že žiadosťou 2 požadovaná
informácia, vyplývajúca z písm. b) aké úkony dotknutá FO vykonáva pre BBSK, sa sprístupňuje tak,
ako je uvedené vo výrokovej časti napadnutého rozhodnutia, a informácia, vyplývajúca z písm. e) kópia
dohody o pracovnej činnosti dotknutej FO, sa sprístupňuje v anonymizovanej podobe, po vylúčení

informácií, ktoré sa v zmysle Infozákona nesprístupňujú, a to konkrétne identifikačné údaje dotknutej
fyzickej osoby (zamestnanca) v rozsahu: číslo občianskeho preukazu, dátum a miesto narodenia, rodné
číslo, adresa pobytu; údaj o dohodnutej odmene a číslo bankového účtu (IBAN); ako aj podpisy obidvoch
zmluvných strán. Uviedol tiež, že číslo bankového účtu (IBAN) dotknutej fyzickej osoby okrem toho, žemôže byť vyhodnotené v kombinácii s inými žalobcovi dostupnými údajmi súčasne aj ako osobný údaj,
tvorí predmet bankového tajomstva podľa zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách a o zmene a doplnení
niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, ktorý sa v súlade s ust. § 8 ods. 1 Infozákona rovnako

nesprístupňuje.

10. Podľa predsedu žalovaného, Úrad BBSK vo svojom prvostupňovom rozhodnutí 2 v jeho potvrdenej
časti v dostatočnom rozsahu, riadne, zrozumiteľne a presvedčivo vysvetlil všetky dôvody, na základe
ktorých dospel ku záveru premietnutému vo výroku odvolaním 2 napadnutého rozhodnutia Úradu BBSK

2, a to pri súčasnom zohľadnení všetkých špecifických okolností predmetného prípadu. V tejto časti
podľa neho nedošlo k žiadnej z vád konania vytýkaných žalobcom v odvolaní 2, žalobcovi nebolo
odňaté právo na spravodlivý proces (správne konanie), pričom ním napadnuté rozhodnutie Úradu BBSK
2 je preskúmateľné. Žalobca len všeobecne poukazoval na nepreskúmateľnosť a nesprávne právne
posúdenie v rozhodnutí Úradu BBSK 2. Predseda žalovaného mal preto za nesporné a ustálené, že
informácie nesprístupnené na základne napadnutého prvostupňového rozhodnutia Úradu BBSK 2 (v

rozsahu informácií týkajúcich sa prínosu dotknutej FO, dohodnutej odmeny za vykonanú prácu dotknutej
FO, ako aj doby, na ktorú sa dohoda o pracovnej činnosti s dotknutou FO uzatvorila) sú nepochybne
informáciami, ktoré sa nesprístupňujú na základe Infozákona, keďže ide o informácie, ktoré nie sú
povinnej osobe k dispozícii = tzv. nezaznamenané informácie/údaje, ako aj o informácie týkajúce sa
(najmä sociálnej a ekonomickej) identity dotknutej fyzickej osoby. Tento právny záver si podľa neho

možno vyvodiť aj negatívnym výkladom ustanovenia § 9 ods. 3 Infozákona. Toto ustanovenie Infozákona
taxatívne vymedzuje osobné údaje, ktoré sa na základe Infozákona sprístupňujú, pričom v zmysle jeho
písm. d) (druhá časť vety) a písm. f) je prelomená ochrana osobných údajov v strete s prevažujúcim
právomnainformácie,avšakibaavýlučnevovzťahukuvňomtaxatívnevymedzenýmfyzickýmosobám,
medzi ktoré však fyzickú osobu uvedenú v

žiadosti2žalobcuzaradiťnemožno.RovnakotakzostranyBBSKnapredmetnýprípadnemožnouplatniť
ani výnimku upravenú v § 9 ods. 2 Infozákona, a síce podmienku predchádzajúceho písomného súhlasu
dotknutej fyzickej osoby, keďže takýmto predchádzajúcim písomným súhlasom BBSK nedisponuje. A s
poukazom na § 9 ods. 2 Infozákona v spojení s ustanoveniami Nariadenia o GDPR a zákona č. 18/2018
Z. z. je zrejmé, že nejde o osobné údaje fyzickej osoby spracúvané v informačnom systéme BBSK za

podmienokustanovenýchosobitnýmzákonom,ktorýchsprístupnenieustanovujezákon(Infozákon,príp.
zákon č. 18/2018 Z. z., Nariadenie o GDPR a pod.). Žalovaný následne poukázal na všetky relevantné
ustanovenia zákonov aplikovaných na predmetnú vec.

Žaloba, žalobné body a argumentácia žalobcu

11. Žalobca včas podanou správnou žalobou napadol rozhodnutie žalovaného 2 z dôvodu, že je
presvedčený, že postupom a rozhodnutím BBSK boli porušené jeho základné ľudské práva a slobody,
ústavné práva, ktoré mu garantujú zákony SR v spojení s Chartou základných práv EÚ a Dohovorom o
ochrane ľudských práv a základných slobôd EÚ, a preto žiada o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia

a postupu správneho orgánu BBSK v súvislosti s rozhodnutím BBSK zo dňa 08.08.2023 sp. zn.:
10547/2023/ODDSPA v spojení s rozhodnutím BBSK, Oddelenie sporovej agendy zo dňa 17.10.2023
pod číslom spisu 11173/2023/ODDSPA. Uviedol, že podľa neho sú rozhodnutia správneho orgánu
nezákonné a nepreskúmateľné. Navrhol, aby správny súd rozhodnutie BBSK č. 11173/2023/ODDSPA
zo dňa 17.10.2023 zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie a rozhodnutie.

Vyjadrenie žalovaného k žalobe

12. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe opísal skutkový stav veci, obsah infožiadosti žalobcu ak aj obsah
prvostupňových rozhodnutí vydaných Úradom BBSK a rozhodnutí žalovaného a na záver uviedol všetky

ustanovenia právnych predpisov použitých na danú vec. Na záver uviedol, že podľa neho je rozhodnutie
žalovaného 2 zákonné a preskúmateľné a navrhol žalobu žalobcu zamietnuť ako nedôvodnú.

Replika žalobcu na vyjadrenie žalovaného

13. Žalobca k vyjadreniu žalovaného k žalobe uviedol, že do predmetnej situácie sa BBSK dostal
sám svojim nezákonným postupom a absurdným postojom k žiadateľovi v spojení s Infozákonom, a to
predovšetkým najskôr na 1. stupni správneho konania v dôsledku rozhodnutia, keď podľa žalobcu
tento povinný subjekt BBSK porušil zákon, a neskôr aj na 2. stupni správneho konania v dôsledkurozhodnutia, keď povinný subjekt BBSK opätovne porušil zákon, keď napr. nesprístupnil podľa § 9 ods.
3 písm. g) Infozákona mzdu, plat alebo platové pomery a ďalšie finančné náležitosti za výkon funkcie
alebo za výkon pracovnej činnosti, ak sú uhrádzané zo štátneho rozpočtu alebo z iného verejného

rozpočtu; nesprístupnil nad rámec aj dobu, na ktorú sa dohoda uzatvára, viď Dohoda o pracovnej
činnosti zo dňa 21. novembra 2022 medzi zamestnávateľom BBSK zastúpený L. G. C. a zamestnancom
G. H. I. z C.. Podľa žalobcu je zrejmé, že BBSK konal na základe subjektívneho rozhodovania a v
prospech zamestnanca, a nie v zmysle všeobecne záväzných právnych predpisov SR a EÚ. Žalobca tiež
uviedol, že nie je jeho povinnosťou, ako občana SR a EÚ, podať kvalifikovanú žalobu na úrovni, napr.

obvinenia zo skutku. Je presvedčený, že BBSK mu neposkytol a nesprístupnil požadované informácie,
aj nad rámec, a to v zákonnom stanovenej lehote, v požadovanom rozsahu a spôsobom podľa zákona.
Poukázal na čl. 26 ods. 1 a 2 Ústavy SR s tým, že informácie musí povinná osoba žiadateľovi sprístupniť
bez toho, aby žiadateľ musel uviesť či preukázať dôvod, pre ktorý informáciu žiada, alebo preukázať
oprávnenosťčiopodstatnenosťžiadosti.Povinnáosobapodľanehonemôžepodmieňovaťsprístupnenie
informácie podaním vysvetlenia, za akým účelom žiadateľ informáciu požaduje, a tiež nie je oprávnená

zisťovať dôvod žiadosti. Ďalej poukázal na viaceré rozhodnutia, a to Rozsudok Krajského súdu v Prahe
sp. zn. 44 Ca 179/2002 zo dňa 3. decembra 2002, Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 236/06 zo
dňa 28. júna 2007, Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 44/00 zo dňa 5. januára 2001. Žalobca
ďalej poukázal na dôkaz z iného správneho konania, a to z odpovede BBSK zo dňa 25.05.2020 pod č.
07711/2020/ODDRLZ-1, 16852/2020 od riaditeľa úradu L. D. M., z ktorého vyplýva, že BBSK rozhodol

o sprístupnení požadovaných informácií v súvislosti s FO G. H. I., funkcia: vedúca oddelenia právnych
služieb, už na 1. stupni správneho konania. Ako odôvodnenie BBSK uviedol citujem: Informácie Vám
sprístupňujeme v rozsahu vyššie uvedenom a máme za to, že ide o informácie, ktoré sa sprístupňujú na
základe Infozákona. Ako poučenie BBSK uviedol, že podľa § 18 ods. 1 Infozákona Vami požadované
informácie poskytujeme a proti tomuto poskytnutiu nie je možné podať opravný prostriedok. Podľa

žalobcu je z toho zrejmé, že BBSK nepoužíva rovnaký meter vo vzťahu k žiadateľom v súvislosti s
odpoveďami na žiadosť o sprístupnenie informácií.

14. Žalobca ďalej vo vyjadrení uviedol, že niektoré spôsoby konania povinných osôb, vymedzené v
ustanovení § 21a ods. 1 Infozákona, vrátane porušenia povinností, ktoré vyplývajú z tohto zákona, sú

priestupkom. Poukázal pritom na ust. § 42a zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších
predpisov (ďalej aj len „zákon o priestupkoch“). Ďalej uviedol, že dodatočne poskytuje správnemu súdu
ďalší dokument od BBSK, a to Žiadosť o sprístupnenie informácií – odpoveď zo dňa 04.08.2023 pod č.
10547/2023/ODDSPA-2,39806/2023,ktorýmuboldoručenýdňa11.08.2023.Záverompožiadalsprávny
súd, aby predmetnú vec preskúmal po skutkovej a právnej stránke na základe získaných dôkazov,

každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomných príčinných súvislostiach, s prihliadnutím na
všetko, čo v správnom súdnom konaní vyšlo najavo, alebo môže vyjsť ešte najavo, keďže žalobca
má za to, že jeho návrh žaloby je dôvodný a opodstatnený a podľa žalobcu je tu dôvod na zrušenie
napadnutého rozhodnutia a vrátenie veci prvostupňovému orgánu na ďalšie konanie a nahradenie trov
konania žalobcovi v plnom rozsahu v lehote 15 dní od právoplatnosti rozhodnutia.

Duplika žalovaného na repliku žalobcu

15. Žalovaný sa vo svojom vyjadrení k vyjadreniu žalobcu zameral najmä na vysvetlenie aplikácie § 9
ods. 3 Infozákona a vysvetlenie termínu osobný údaj a nakladanie s osobnými údajmi zamestnancov.

Na základe toho následne s poukazom žalobcom uvádzaný dôkaz z iného správneho konania, kde boli
inému žiadateľovi než je osoba žalobcu sprístupnené obdobné informácie o tej istej fyzickej osobe avšak
v inej dobe a v inom postavení, dospel k záveru, že žalovaný odpoveďou na žiadosť iného žiadateľa
vybavil túto žiadosť sprístupnením všetkých ním požadovaných informácií z dôvodu, že požadované
informácie v danom čase boli osobnými údajmi fyzickej osoby, ktorá bola vedúcim zamestnancom

žalovaného ako zamestnávateľa, ktorý je orgánom verejnej moci. Tieto informácie teda spĺňali všetky
definičné znaky kategórie údajov, ktoré sa podľa § 9 ods. 3 Infozákona sprístupňujú na žiadosť.
Na rozdiel od žiadostí žalobcu o sprístupnenie informácií, ktorými žalobca požadoval sprístupnenie
informácií, ktoré sa síce týkajú rovnakej fyzickej osoby, avšak už v čase, kedy táto fyzická osoba už
nebola vedúcim zamestnancom žalovaného ako zamestnávateľa, ktorý je orgánom verejnej moci, a v

danom čase nespadala ani do inej kategórie fyzických osôb vymedzených v § 9 ods. 3 Infozákona,
ktorých osobné informácie sa v súvislosti výkonom ich funkcie/činnosti sprístupňujú na žiadosť, a to i
len výhradne v rozsahu vymedzenom v § 9 ods. 3 Infozákona. Podľa žalovaného je preto nesporné,že žalovaný postupoval vo všetkých žalobcom v tomto konaní uvádzaných prípadoch plne v súlade so
všetkými aplikovateľnými právnymi predpismi, a to predovšetkým v súlade s Infozákonom.

Posúdenie opodstatnenosti žaloby - podstatných skutkových tvrdení a právnych argumentov súdom

16. Správny súd v Banskej Bystrici, ako správny súd vecne a miestne príslušný podľa § 10 a § 13 ods.
3 SSP, po oboznámení sa s obsahom súdneho spisu a administratívneho spisu žalovaného, preskúmal
v rozsahu uplatnených žalobných bodov (§ 134 ods. 1 SSP) napadnuté rozhodnutie žalovaného 2

v spojení s prvostupňovým rozhodnutím a dospel k záveru, že správna žaloba nie je dôvodná. Správny
súd vo veci rozhodol bez nariadenia pojednávania, pretože nezistil žiadny z dôvodov na nariadenie
pojednávania podľa § 107 ods. 1 SSP. Rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 11.09.2024 v súlade s § 137
ods. 2 a 3 SSP. Miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku boli na úradnej tabuli súdu a na webovej
stránke súdu oznámené od 31.07.2024 (§ 137 ods. 4 SSP).

17. Predmetom súdneho prieskumu je žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného 2, ktorým v časti
zmenil a sprístupnil žalobcom požadované informácie a vo zvyšku potvrdil prvostupňové rozhodnutie
2 o nesprístupnení informácií podľa Zákona o slobodnom prístupe k informáciám, keď povinná osoba
s poukazom na ustanovenie § 9 a § 12 citovaného zákona žiadosti žalobcu o poskytnutie informácií
nevyhovela. Po čiastočnej zmene prvostupňového rozhodnutia 2 žalobou napadnutým rozhodnutím

žalovaného 2 tak žalobcovi v konečnom dôsledku neboli sprístupnené informácie v rozsahu: v čom
je fyzická osoba G. H. I., zamestnankyňa žalovaného, toho času prínosom pre ďalšie fungovanie
BBSK, aká je dohodnutá jej odmena za vykonanú prácu a aká je doba na ktorú sa dohoda uzatvorila,
a to z dôvodu, že ide o informácie, ktoré sa na žiadosť podľa Infozákona nesprístupňujú, keďže ide
o osobné údaje fyzickej osoby chránené osobitnými právnymi predpismi, resp. v časti požadovaných

informácií o tom, v čom je fyzická osoba G. H. I., zamestnankyňa žalovaného, toho času prínosom pre
ďalšie fungovanie BBSK, ide o tzv. nezaznamenané informácie, ktoré BBSK nemá, a ani nemusí mať,
k dispozícii v zmysle § 3 ods. 1 Infozákona.

18. Podľa § 3 ods. 1 Zákona o slobodnom prístupe k informáciám; každý má právo na prístup k

informáciám, ktoré majú povinné osoby k dispozícii.

19. Podľa § 3 ods. 3 Zákona o slobodnom prístupe k informáciám; informácie sa sprístupňujú bez
preukázania právneho alebo iného dôvodu alebo záujmu, pre ktorý sa informácia požaduje.

20.Podľa§9ods.1Zákonaoslobodnomprístupekinformáciám;informácie,ktorésadotýkajúosobnosti
a súkromia fyzickej osoby, písomnosti osobnej povahy, podobizne, obrazové snímky a obrazové a
zvukovézáznamytýkajúcesafyzickejosobyalebojejprejavovosobnejpovahypovinnáosobasprístupní
len vtedy, ak to ustanovuje osobitný zákon, alebo s predchádzajúcim písomným súhlasom dotknutej
osoby. Ak dotknutá osoba nežije, taký súhlas môže poskytnúť jej blízka osoba; súhlas sa nevyžaduje,

ak ide o sprístupňovanie osobných údajov zosnulej dotknutej osoby na vedecký účel, na štatistický
účel, na účel archivácie, dokumentačnej činnosti, historického výskumu, činností pohrebísk, umiestnenia
pamätníkov a pamätných tabúľ, konania spomienkových podujatí a piety v rozsahu nevyhnutnom pre
jeho naplnenie. Ustanovenia osobitných predpisov tým nie sú dotknuté.

21. Podľa § 9 ods. 2 Zákona o slobodnom prístupe k informáciám; informácie o osobných
údajoch fyzickej osoby, ktoré sú spracúvané v informačnom systéme za podmienok ustanovených
osobitným zákonom, povinná osoba sprístupní len vtedy, ak to ustanovuje zákon, alebo na základe
predchádzajúceho písomného súhlasu dotknutej osoby. Ak dotknutá osoba nemá spôsobilosť na právne
úkony, taký súhlas môže poskytnúť jej zákonný zástupca. Ak dotknutá osoba nežije, taký súhlas

môže poskytnúť jej blízka osoba; súhlas sa nevyžaduje, ak ide o sprístupňovanie osobných údajov
zosnulej dotknutej osoby na vedecký účel, na štatistický účel, na účel archivácie, dokumentačnej
činnosti, historického výskumu, činností pohrebísk, umiestnenia pamätníkov a pamätných tabúľ, konania
spomienkových podujatí a piety v rozsahu nevyhnutnom pre jeho naplnenie.

22. Podľa § 9 ods. 3 Zákona o slobodnom prístupe k informáciám; povinná osoba sprístupní na
účely informovania verejnosti osobné údaje fyzickej osoby, ktoré sú spracúvané v informačnom
systéme za podmienok ustanovených osobitným zákonom o fyzickej osobe, ktorá je verejným
funkcionárom, poslancom obecného zastupiteľstva, predstaveným v štátnej službe, odborníkomplniacim úlohy pre člena vlády Slovenskej republiky, prezidenta Slovenskej republiky, predsedu
Národnej rady Slovenskej republiky alebo podpredsedu Národnej rady Slovenskej republiky, vedúcim
zamestnancom vykonávajúcim práce vo verejnom záujme, vedúcim zamestnancom zamestnávateľa,

ktorým je orgán verejnej moci, nadriadeným v služobnom pomere alebo členom hodnotiacej komisie
alebo iného obdobného orgánu, ktorý sa zúčastňuje na procese rozhodovania o použití verejných
prostriedkov. Podľa prvej vety sa sprístupňujú osobné údaje v rozsahu: a) titul, b) meno, c) priezvisko, d)
funkcia a deň ustanovenia alebo vymenovania do funkcie, e) pracovné zaradenie a deň začiatku výkonu
pracovnej činnosti, f) miesto výkonu funkcie alebo pracovnej činnosti a orgán, v ktorom túto funkciu

alebo činnosť vykonáva, g) mzda, plat alebo platové pomery a ďalšie finančné náležitosti priznané za
výkon funkcie alebo za výkon pracovnej činnosti, ak sú uhrádzané zo štátneho rozpočtu alebo z iného
verejného rozpočtu.

23. Podľa § 12 ods. 1 a 2 Zákona o slobodnom prístupe k informáciám; (1)Všetky obmedzenia
práva na informácie vykonáva povinná osoba tak, že sprístupní požadované informácie vrátane

sprievodných informácií po vylúčení tých informácií, pri ktorých to ustanovuje zákon. Oprávnenie
odmietnuť sprístupnenie informácie trvá iba dovtedy, kým trvá dôvod nesprístupnenia. (2) Dôvodom na
nesprístupnenie informácie nie je skutočnosť, že informácia je
a) uvedená v zmluve, ktorá nie je povinne zverejňovanou zmluvou podľa § 5a,
b) uvedená v zmluve, o ktorej sa zverejňuje informácia o uzatvorení zmluvy podľa § 5a ods. 3, alebo

c) údajom o vyhotovenej alebo doručenej objednávke tovarov, služieb a prác alebo údajom o vystavenej
alebo doručenej faktúre za tovary, služby a práce, ktorý nie je povinne zverejňovaný podľa § 5b.

24. Podľa § 18 ods. 2 Zákona o slobodnom prístupe k informáciám; ak povinná osoba žiadosti nevyhovie
hoci len sčasti, vydá o tom v zákonom stanovenej lehote písomné rozhodnutie. Rozhodnutie nevydá v

prípade, ak žiadosť bola odložená (§14 ods. 3).

25. Podľa § 22 ods. 1 Zákona o slobodnom prístupe k informáciám; ak nie je v tomto zákone ustanovené
inak, použijú sa na konanie podľa tohto zákona všeobecné predpisy o správnom konaní (pozn.
správneho súdu - týmto všeobecným predpisom o správnom konaní sa rozumie Správny poriadok).

26. Podľa § 46 Správneho poriadku; rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi
predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a
musí obsahovať predpísané náležitosti.

27. Podľa § 47 ods. 3 Správneho poriadku; v odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré
skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil
správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s
návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia.

28. Podľa § 2 Zákona o ochrane osobných údajov; osobnými údajmi sú údaje týkajúce sa identifikovanej
fyzickej osoby alebo identifikovateľnej fyzickej osoby, ktorú možno identifikovať priamo alebo nepriamo,
najmä na základe všeobecne použiteľného identifikátora, iného identifikátora, ako je napríklad meno,
priezvisko, identifikačné číslo, lokalizačné údaje, alebo online identifikátor, alebo na základe jednej alebo
viacerých charakteristík alebo znakov, ktoré tvoria jej fyzickú identitu, fyziologickú identitu, genetickú

identitu, psychickú identitu, mentálnu identitu, ekonomickú identitu, kultúrnu identitu alebo sociálnu
identitu.

29. Každý, kto sa cíti dotknutý na svojich právach alebo právom chránených záujmoch rozhodnutím
orgánu verejnej správy, má Ústavou Slovenskej republiky zaručené právo na súdnu ochranu (čl. 46

ods. 2 Ústavy SR). Je len na ňom, ako svoje právo využije. V zmysle § 2 ods. 1 SSP správny
súd poskytuje ochranu právam a právom chráneným záujmom účastníkov administratívnych konaní
pred nezákonnosťou rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy. Správne súdnictvo je ovládané
dispozičnou zásadou, preto je na žalobcovi aký rozsah a obsah prieskumu stanoví uvedením žalobných
bodov (§ 134 ods. 1 SSP). Správny súd nie je oprávnený a ani nemôže vyhľadávať dôvody nezákonnosti

napadnutého rozhodnutia a ani za neho dopĺňať všeobecne uplatnené dôvody nezákonnosti podľa
obsahu administratívneho spisu, keďže žalobca je povinný uviesť v žalobe žalobné body (§ 182 ods. 1
SSP). Všeobecne uplatnené námietky nezákonnosti bez ich dostatočnej konkretizácie na daný prípadneumožňujú vykonať správnemu súdu plnohodnotný súdny prieskum zákonnosti žalobou napadnutého
rozhodnutia.

30. V preskúmavanej veci žalobca namietal že rozhodnutia správneho orgánu sú nezákonné a
nepreskúmateľné. Vôbec však bližšie nekonkretizoval, prečo sú nezákonné, s ktorými zákonmi nie
sú v súlade a prečo ich považuje za nepreskúmateľné. Správny súd zdôrazňuje, že s ohľadom na
dispozičnú zásadu je viazaný rozsahom a dôvodmi žalobných bodov, ktoré uvedie žalobca v žalobe (§
134 ods. 1 SSP), a to len v lehote na podanie správnej žaloby (§ 182 ods. 1 SSP). Žalobca nemôže

žalobné body dopĺňať po lehote na podanie správnej žaloby, a to ani v replike ani v iných podaniach
doručených správnemu súdu neskôr. Preto ak žalobca neuviedol konkrétne námietky nezákonnosti
napadnutého rozhodnutia v žalobe, nemôže správny súd za neho tieto dôvody vyhľadávať a skúmať
zákonnosť rozhodnutia nad rámec žaloby a žalobných bodov v nej uvedených. Výnimky z tejto zásady
ustanovuje § 134 ods. 2 SSP, avšak predmetná vec medzi ne nespadá.

31. Správny súd preto posúdil zákonnosť napadnutého rozhodnutia žalovaného 2 a jemu
predchádzajúceho prvostupňového rozhodnutia najmä z hľadiska náležitostí podľa § 46 a § 47
Správneho poriadku. Z rozhodnutí povinnej osoby a žalovaného vyplýva, že povinná osoba,
a následne aj žalovaný, odmietla poskytnúť žalobcovi ako žiadateľovi informácie ohľadom G. H. I. ako
zamestnankyne žalovaného s poukazom na § 9 a § 12 Infozákona, pretože dospela k záveru, že ide

o fyzickú osobu, ktorej osobné údaje sa nezverejňujú.

32. Podľa zákona o slobodnom prístupe k informáciám má každý právo na prístup k informáciám, ktoré
majú povinné osoby k dispozícii, pričom informácie sa sprístupňujú bez preukázania právneho alebo
inéhodôvodualebozáujmu,prektorýsainformáciapožaduje(§3ods.1a3citovanéhozákona).Napriek

princípu publicity, t. j. princípu, že v demokratickom štáte veci, ktoré nie sú zo zákona utajované, sú
verejnosti voľne dostupné, ustanovenia § 8 až 11 Zákona o slobodnom prístupe k informáciám upravujú
kategórieinformácií,ktorésapodľazákonanesprístupňujú.Osobitnýmzákonnýmdôvodomobmedzenia
prístupu k informáciám je ochrana osobnosti a osobných údajov (§ 9 Zákona o slobodnom prístupe k
informáciám).

33. Účelom ustanovenia § 9 zákona o slobodnom prístupe k informáciám je chrániť informácie týkajúce
sa súkromia a osobné údaje fyzických osôb. Z ustanovenia § 9 citovaného zákona vyplýva, že informácie
o osobných údajoch fyzickej osoby, ktoré sú spracované v informačnom systéme za podmienok
ustanovených osobitným zákonom, povinná osoba sprístupní len vtedy, ak to ustanovuje osobitný

zákon, alebo na základe predchádzajúceho písomného súhlasu dotknutej osoby. Z ustanovenia § 9
ods. 3 Zákona o slobodnom prístupe k informáciám vyplýva, že povinná osoba sprístupní na účely
informovanosti verejnosti osobné údaje fyzickej osoby, ktoré sú spracúvané v informačnom systéme za
podmienok ustanovených osobitným zákonom (ktorým je napríklad Zákon o ochrane osobných údajov),
ktorá je okrem iných vedúcim zamestnancom alebo nadriadeným v služobnom pomere, pričom v druhej

vete citovaného ustanovenia § 9 ods. 3 je stanovený rozsah sprístupňovaných osobných údajov.

34. Správny súd z administratívneho spisu zistil, že žalobca žiadal o poskytnutie informácií o fyzickej
osobe G. H. I. ako zamestnankyne žalovaného, pričom tieto informácie mu boli čiastočne poskytnuté.
Neboli mu poskytnuté len informácie: v čom je fyzická osoba G. H. I., zamestnankyňa žalovaného, toho

času prínosom pre ďalšie fungovanie BBSK, aká je dohodnutá jej odmena za vykonanú prácu a aká
je doba na ktorú sa dohoda uzatvorila, a to z dôvodu, že ide o informácie, ktoré sa na žiadosť podľa
Infozákona nesprístupňujú, keďže ide o osobné údaje fyzickej osoby chránené osobitnými právnymi
predpismi. V časti požadovaných informácií o tom, v čom je fyzická osoba G. H. I., zamestnankyňa
žalovaného, toho času prínosom pre ďalšie fungovanie BBSK, nebola táto informácia poskytnutá,

pretože ide o tzv. nezaznamenanú informáciu, ktorú žalovaný nemá k dispozícii v zmysle § 3 ods. 1
Infozákona. Tieto informácie neboli žalobcovi poskytnuté z dôvodu, že uvedená fyzická osoba nie je
osobou podľa § 9 ods. 3 Infozákona, ohľadom ktorej by bola povinná osoba povinná sprístupniť na účely
informovania verejnosti jej osobné údaje, ktoré sú spracúvané v informačnom systéme za podmienok
ustanovených osobitným zákonom, a keďže sa jedná o informácie, ktoré sa dotýkajú osobnosti a

súkromia fyzickej osoby, ktoré sa v zmysle § 9 ods. 1 a 2 Infozákona povinná osoba môže sprístupniť
len, ak to ustanovuje zákon, alebo na základe predchádzajúceho písomného súhlasu dotknutej osoby.35. Pod pojem informácie, ktoré sa dotýkajú osobnosti a súkromia fyzickej osoby možno zaradiť
písomnosti osobnej povahy, podobizne, obrazové snímky, obrazové alebo zvukové záznamy a podobne.
Definícia pojmu osobný údaj je uvedená v § 2 Zákona o ochrane osobných údajov, keď sa nimi

rozumejú údaje týkajúce sa identifikovanej fyzickej osoby alebo identifikovateľnej fyzickej osoby, ktorú
možno identifikovať priamo alebo nepriamo, najmä na základe všeobecne použiteľného identifikátora,
iného identifikátora, ako aj napr. meno, priezvisko, identifikačné číslo, lokalizačné údaje, alebo online
identifikátor, alebo na základe jednej alebo viacerých charakteristík alebo znakov, ktoré tvoria jej fyzickú
identitu, fyziologickú identitu, genetickú identitu, psychickú identitu, mentálnu identitu, ekonomickú

identitu, kultúrnu identitu alebo sociálnu identitu. Z judikatúry Ústavného súdu SR vyplýva, že ochrana
osobnýchúdajovješpecifickáformaochranysúkromia(nálezÚstavnéhosúduSRsp.zn.PL.ÚS1/09zo
dňa 19.01.2011). Povinná osoba práve s poukazom na základné právo na súkromie a ochranu osobných
údajov dotknutej fyzickej osoby nesprístupnila informácie - aká je dohodnutá jej odmena za vykonanú
prácu a aká je doba, na ktorú sa dohoda uzatvorila.

36. Správny súd po preskúmaní veci dospel k záveru, že v predmetnej veci bol dostatočne zistený
skutkový stav umožňujúci právne posúdenie veci. Jedinou relevantnou otázkou bolo, či v prípade osoby
G. H. I. ide o osobu v zmysle § 9 ods. 3 Infozákona, pri ktorej ide o zúženie rozsahu osobných údajov,
ktorým sa poskytuje ochrana, v prospech práva na informácie. Z Dohody o pracovnej činnosti zo dňa
21.11.2022, uzatvorenej medzi G. H. I. a BBSK vyplýva, že ide o zamestnanca žalovaného, ktorý nie je

vedúcim zamestnancom zamestnávateľa, ktorým je orgán verejnej moci, ani nadriadeným v služobnom
pomere alebo členom hodnotiacej komisie alebo iného obdobného orgánu, ktorý sa zúčastňuje na
procese rozhodovania o použití verejných prostriedkov (a nie je teda ani jednou fyzickou osobou, ktoré
sú taxatívne vymenované v § 9 ods. 3 Infozákona), a preto sa na túto fyzickú osobu ako zamestnanca
žalovanéhonevzťahujeust.§9ods.3Infozákona.Jednásatakoinformácie,ktorésadotýkajúosobnosti

a súkromia fyzickej osoby, ktoré sa v zmysle § 9 ods. 1 a 2 Infozákona môžu sprístupniť len, ak to
ustanovuje zákon, alebo na základe predchádzajúceho písomného súhlasu dotknutej osoby.

37. Následne bolo preto na mieste zaoberať sa otázkou, či žiadané informácie, ktoré sa dotýkajú
osobnosti a súkromia fyzickej osoby, umožňuje sprístupniť zákon alebo či dotknutá fyzická osoba G. H. I.

písomne súhlasila so sprístupnením týchto informácií (§ 9 ods. 1 a 2 Infozákona). Po preskúmaní veci je
zrejmé, že žiadny osobitný zákon neumožňuje poskytnúť žalobcovi informácie, týkajúce sa osobnosti a
súkromia fyzickej osoby G. H. I. v rozsahu, v ktorom mu neboli poskytnuté. Z administratívneho spisu tiež
vyplýva, že BBSK nedisponoval ani predchádzajúcim písomným súhlasom dotknutej fyzickej osoby so
sprístupnením informácií, dotýkajúcich sa jej osobnosti a súkromia. Správny súd preto dospel k záveru,

že správne orgány postupovali správne, keď potom, čo požadované údaje vyhodnotili ako informácie
týkajúce sa osobnosti a súkromia fyzickej osoby, skúmali, či nie je daný niektorý z dôvodov prelomenia
ochrany(povinnáosobatakmuselapostupovať,nakoľkodochádzakstretudvochzákladnýchústavných
práv, a to práva na informácie s právom na ochranu súkromia) a keď došli k záveru, že takýto
dôvod neexistuje, vyššie uvedené informácie ohľadom dohodnutej odmeny dotknutej fyzickej osoby za

vykonanú prácu a doby, na ktorú sa dohoda uzatvorila, nesprístupnili.

38. Správny súd tiež ohľadom infožiadosti 2 v časti požadovanej informácie: v čom je fyzická osoba
G. H. I., zamestnankyňa žalovaného, toho času prínosom pre ďalšie fungovanie BBSK, uvádza, že ide
o tzv. nezaznamenanú informáciu, ktorú žalovaný nemá k dispozícii. Podľa § 3 ods. 1 Infozákona právo

na prístup k informáciám sa nevzťahuje na informácie, ktoré nie sú k dispozícii, najmä na vytváranie
výkladových stanovísk, rozborov, analýz, referátov, odborných stanovísk, politických stanovísk, prognóz
a výkladov právnych predpisov a na vytváranie názorov. Keďže žalobca žiadal o informáciu, ktorá sa
nezaznamenáva a povinná osoba nie je povinná túto informáciu nemá k dispozícii a nie je povinná
vytvárať ju z dôvodu podania žiadosti o takúto informáciu, správny súd má za to, že Úrad BBSK ako aj

predseda žalovaného postupovali správne, keď túto informáciu neposkytli. Správny súd poznamenáva,
že v podstate sa nejedná o informáciu, ale o stanovisko, či hodnotiaci subjektívny názor.

39. Správny súd preskúmaním veci nezistil také vady v konaní, v dôsledku ktorých by malo
dôjsť k zrušeniu žalobou napadnutého rozhodnutia, keď žalobca namietal nepreskúmateľnosť

rozhodnutia. Správny súd opätovne poukazuje na skutočnosť, že žalobca nedefinoval, v čom spočíva
nepreskúmateľnosť napadnutého rozhodnutia žalovaného. Rozhodnutie môže byť nepreskúmateľné
buď pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov. Správny súd po preskúmaní napadnutého
rozhodnutia žalovaného dospel k záveru, že toto rozhodnutie spĺňa všetky náležitosti rozhodnutiav zmysle § 46 a § 47 Správneho poriadku, je podrobne a vyčerpávajúcim spôsobom odôvodnené
a sú v ňom zrozumiteľným spôsobom vysvetlené dôvody nesprístupnenia žalobcom požadovaných
informácií. zrozumiteľné. Skutočný stav veci bol dostatočne zistený - povinná osoba skúmala, či možno

žalobcovi na základe jeho žiadosti poskytnúť ním požadovaný rozsah informácií. V predmetnej veci,
prvostupňové rozhodnutie Úradu BBSK 2 a napadnuté rozhodnutie žalovaného 2 obsahujú dostatočné
odôvodnenie,prečoúdajeodohodnutejodmenedotknutejfyzickejosobyadoby,naktorúbolajejdohody
o pracovnej činnosti uzavretá, predstavujú osobné údaje dotknutej fyzickej osoby H. I., ako aj prečo ich
nie je možné žalobcovi na základe jeho infožiadosti sprístupniť.

40. Podľa čl. 26 ods. 1 úst. zákona č. 460/1992 Zb. (ďalej len „Ústavy SR“); sloboda prejavu a právo
na informácie sú zaručené.

41.Podľačl.26ods.4ÚstavySR;sloboduprejavuaprávovyhľadávaťašíriťinformáciemožnoobmedziť
zákonom, ak ide o opatrenia v demokratickej spoločnosti nevyhnutné na ochranu práv a slobôd iných,

bezpečnosť štátu, verejného poriadku, ochranu verejného zdravia a mravnosti.

42. Podľa čl. 13 ods. 2 Ústavy SR; medze základných práv a slobôd možno upraviť za podmienok
ustanovených touto ústavou len zákonom.

43. Podľa čl. 19 ods. 3 Ústavy SR; každý má právo na ochranu pred neoprávneným zhromažďovaním,
zverejňovaním alebo iným zneužívaním údajov o svojej osobe.

44. Podľa čl. 22 ods. 1 Ústavy SR; listové tajomstvo, tajomstvo dopravovaných správ a iných písomností
a ochrana osobných údajov sa zaručujú.

45. Keďže v predmetnej veci koliduje právo na informácie s právom na ochranu osobnosti a súkromia
fyzickej osoby, správny súd poukazuje na rozhodnutie Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 22/06,
v ktorom sa zaoberal otázkou hierarchie, resp. pripustenia eventuálnej prednosti jedného základného
práva pred iným základným právom alebo slobodou, pričom okrem iného vyslovil názor, že „základné

práva a slobody sú navzájom rovnocenné. Koncepcia materiálneho právneho štátu vylučuje vytvorenie
„hierarchie“ základných práv a slobôd, v ktorej by sa jednému základnému právu alebo slobode priznal
väčší význam, než aký má iné základné právo alebo sloboda. Základné práva a slobody sa môžu dostať
do konfliktu a aj sa do konfliktu dostávajú. Každý konflikt vo vnútri systému základných práv a slobôd
(resp. ľudských práv a základných slobôd v režime medzinárodných dohovoroch o ľudských právach)

treba riešiť pomocou zásady spravodlivej rovnováhy.“.

46. Vychádzajúc z týchto princípov Najvyšší správny súd SR v rozsudku sp. zn. 4Svk/48/2022 (bod 47)
zo dňa 20.09.2023 k ustanoveniu § 9 ods. 3 zákona č. 211/2000 Z. z. konštatoval, že „z teleologického
výkladu ustanovenia uvedenej normy, ktorá sa vzťahuje na funkcionárov majúcich špecifické postavenie

a vzhľadom na kolíznu povahu tohto ustanovenia (zásah do ochrany osobnosti dotknutých osôb vs.
právo na prístup k informáciám) vyplýva potreba zoznam týchto osôb extenzívne nerozširovať.“. Ústavný
súd pritom v náleze PL. ÚS 1/09 zo dňa 19.01.2011 uviedol, že „s ohľadom na výpočet osôb uvedených
v napadnutom ustanovení (pozn. § 9 ods. 3 zákona č. 211/2000 Z. z.) zdôraznil, že povinnosť poskytnúť
informácie sa nevzťahuje na všetky osoby, ktoré poberajú plat z verejných rozpočtov, ale len na taxatívne

vymenovaných verejných funkcionárov ustanovených zákonom (vysokých štátnych úradníkov), ktorí sú
buď riadiacimi pracovníkmi alebo majú špecifické postavenie odôvodňujúce väčšiu intenzitu zásahu do
svojho práva na súkromie.“.

47. Je zrejmé, že G. H. I. nie je takýmto riadiacim pracovníkom, ani nemá špecifické postavenie (nie

je nadriadeným v služobnom pomere) odôvodňujúce väčšiu intenzitu zásahu do jej práva na súkromie.
Závery povinnej osoby a žalovaného, že požadované informácie predstavujú osobné údaje osoby,
ktoré sú chránené zákonom o ochrane osobných údajov, ako aj prijatie skutkového a právneho záveru
žalovaného a povinnej osoby, prečo tieto údaje nesprístupnila, s poukazom na to, že nejde o osobu v
zmysle § 9 ods. 3 Infozákona. Správny súd sa s uvedeným postupom žalovaného stotožňuje ako vecne

správnym, ktorý vyústil do vydania zákonného rozhodnutia tak povinnej osoby, ako aj žalovaného.

48. Z dôvodov vyššie uvedených, opierajúc sa o citované zákonné ustanovenia relevantnej právnej
úpravy, správny súd dospel k záveru, že žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného, ktorýmbolo potvrdené rozhodnutie prvostupňového orgánu verejnej správy, ako povinnej osoby v zmysle
Infozákona, netrpí žiadnou vadou, je zákonné, zrozumiteľné a dostatočne odôvodnené, a preto správny
súd žalobu žalobcu podľa § 190 SSP ako nedôvodnú zamietol.

49. O trovách konania správny súd rozhodol podľa § 167 ods. 1 a § 168 SSP spôsobom uvedeným vo
výroku rozsudku. Žalobca nebol v konaní úspešný, preto mu právo na náhradu trov konania nepatrí (a
contrario). Žalovaný síce v konaní úspešný bol, avšak má postavenie orgánu verejnej správy, pričom
správnysúdnezistilžiadnevýnimočnédôvody,prektorébymumalibyťtrovykonaniavočineúspešnému

žalobcovi priznané. Zaplatenie eventuálnych trov konania žalovaného nemožno od žalobcu spravodlivo
požadovať.

50. Toto rozhodnutie prijal senát správneho súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP).

Poučenie:

Doručený rozsudok je právoplatný (§ 145 ods. 1 SSP).

Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť (§ 438 ods. 1 SSP, § 439 ods. 1 SSP
a § 439 ods. 3 SSP a contr.).

O kasačnej sťažnosti rozhoduje kasačný súd – Najvyšší správny súd SR (§ 438 ods. 2 SSP). Kasačnú

sťažnosť je potrebné podať na Správnom súde v Banskej Bystrici (§ 444 ods. 1 SSP) v lehote jedného
mesiaca od doručenia rozhodnutia oprávnenému subjektu (§ 443 ods. 1 SSP). Kasačná sťažnosť
podaná v listinnej podobe musí byť podaná v potrebnom počte vyhotovení (§ 56 ods. 3 SSP).

Podľa § 445 ods. 1, 2 SSP, (1) v kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania

podľa § 57 uviesť
a) označenie napadnutého rozhodnutia,
b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené,
c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440
sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"),

d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).
(2) Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.

Podľa § 449 ods. 1, 2 SSP, (1) sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej
sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého

sťažovateľa musia byť spísané advokátom.
(2) Povinnosti podľa odseku 1 neplatia, ak
a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na
kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d),

c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.