Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 13. marec 2024

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 0T/210/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8123011873
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 03. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Beáta Šuťaková

ECLI: ECLI:SK:OSPO:2024:8123011873.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov samosudcom JUDr. Beátou Šuťakovou na hlavnom pojednávaní dňa 13. marca

2024 v Prešove, takto

r o z h o d o l :

Obžalovaný:

A. B., nar. XX. XX. XXXX v C., trvale bytom D. XXX,

je vinný, že

- dňa 15.11.2023 v čase o 21.56 hod. viedol osobné motorové vozidlo značky E. F., ev. č. C. XXX D.,
po diaľnici D1 v smere od diaľničného benzínového čerpadla G. – A. do centra mesta C., kde bol na
diaľničnom zjazde z diaľnice D1 na cestu I/18 v km 400, 100 diaľnice D1 v čase o 21:57 hod. zastavený
hliadkou Pohotovostnej motorizovanej jednotky Prešov KR PZ Prešov, z dôvodu, že bolo

Operačným strediskom KR PZ Prešov vyhlásené pátranie po vozidle E. F., ev. č. C. XXX D., modrej
farby, pričom bolo podozrenie, že vodič uvedeného vozidla je pod vplyvom alkoholu, kde bol vodič
po zastavení v čase o 21.57 hod. vyzvaný, aby predložil doklady potrebné na prevádzku a vedenie
motorového vozidla, pričom vodič predložil vodičský preukaz číslo G. XXX XXX, kde bolo následnou
lustráciou v informačných systémoch PZ zistené, že predložený vodičský preukaz ja neplatný a osoba
má vydaný vodičský preukaz číslo C., avšak ten je zadržaný z dôvodu, že dňa 31.7.2023 bolo
vydané rozhodnutie Okresným súdom Prešov pod číslom 0T 142/2023, ktoré nadobudlo právoplatnosť
dňa 31.7.2023, kde mu bol uložený trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá po

dobu 36 mesiacov do 28.7.2026 a následne bol vodič vyzvaný, aby sa podrobil dychovej skúške, ktorú
vykonal po zákonnom poučení hliadkou v čase o 21:58 hod. s pozitívnym výsledkom 0,86 mg/l (miligram
etanolu na liter vydychovaného vzduchu),

teda

- vykonával v stave vylučujúcom spôsobilosť, ktorý si privodil vplyvom návykovej látky činnosť, pri ktorej
by mohol ohroziť život alebo zdravie ľudí alebo spôsobiť značnú škodu na majetku, hoci bol za taký čin
v predchádzajúcich dvadsiatich štyroch mesiacoch odsúdený a vykonával činnosť, na ktorú sa vzťahuje
rozhodnutie súdu o zákaze činnosti,

čím spáchal

- prečin ohrozenie pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 odsek 3 písm. a) Trestného zákona,- prečin marenie výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 odsek 1 písm. d) Trestného zákona.

Za to mu súd ukladá

Podľa § 348 ods. 1 Trestného zákona s použitím § 38 ods. 2 Trestného zákona pri existencii poľahčujúcej
okolnosti podľa § 36 písm. l) Trestného zákona a existencii priťažujúcej
okolnosti podľa § 37 písm. h) Trestného zákona, § 41 ods. 1 Trestného zákona, §
49 ods. 2 Trestného zákona úhrnný trest odňatia slobody v trvaní 6 (šesť) mesiacov.

Podľa § 48 ods. 2 písm. a) Trestného zákona ho pre výkon trestu odňatia slobody zaraďuje do ústavu
na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.

Podľa § 61 ods. 1, ods. 2, ods. 3 Trestného zákona trest zákazu činnosti vedenia všetkých druhov
motorových vozidiel v trvaní 6 (šesť) rokov.

o d ô v o d n e n i e :

Prokurátor Okresnej prokuratúry Prešov podal dňa 17.11.2023 obžalobu na obvineného A.
B. pre skutok právne kvalifikovaný ako prečin ohrozenie pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods.
3 písm. a) Trestného zákona a prečin marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 ods. 1 písm.
d) Trestného zákona na tom skutkovom základe ako vo výroku rozhodnutia.

Na hlavnom pojednávaní obžalovaný A. B. v zmysle § 257 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku urobil
vyhlásenie, že nepopiera spáchanie skutku, ktorý sa mu kladie za vinu.
Na to súd s odkazom na znenie § 257 ods. 5 Trestného poriadku postupoval v zmysle § 333 ods. 3
písm. c/, d/, f/, g/ a h/ Trestného poriadku, kde obžalovaný uviedol, že rozumie, čo tvorí podstatu skutku,
ktorý sa mu kladie za vinu, ako obvinený bol poučený o svojich právach, najmä

o práve na obhajobu, bola im daná možnosť na slobodnú voľbu obhajcu a s obhajcom sa mohol radiť
ospôsobeobhajoby,rozumieprávnejkvalifikáciiskutkovakotrestnýchčinov,boloboznámenístrestnými
sadzbami, ktoré zákon ustanovuje za trestné činy kladené mu za vinu a dobrovoľne sa priznal a uznal
vinu za spáchaný skutok, ktorý sa kvalifikuje ako trestný čin uvedený v obžalobe.

Zároveň súd poučil obžalovaného, že súdom prijaté vyhlásenie o vine, je neodvolateľné
a v tomto rozsahu nenapadnuteľné odvolaním ani dovolaním okrem dovolania podľa § 371 ods. 1 písm.
c) Trestného poriadku.

V zmysle § 257 ods. 6 Trestného poriadku súd zistil stanovisko procesných strán, ktoré navrhli, aby súd

vyhlásenie obžalovaného prijal.

Z vykonaného dokazovania aj v prípravnom konaní mal súd jednoznačne preukázané, že skutok sa stal
tak, ako je uvedené v obžalobe a dopustil sa ho obžalovaný a nakoľko súd nemal žiadne pochybnosti
o tom, že sa skutok stal, ani o jeho právnej kvalifikácii, uznesením rozhodol, že vyhlásenie

prijíma a zároveň vyhlásil, že dokazovanie v rozsahu v akom obžalovaný priznal spáchanie skutku sa
nevykoná a na hlavnom pojednávaní vykonal dokazovanie súvisiace s rozhodnutím o treste, náhrade
škody a ochrannom opatrení.

Z oboznámenej evidenčnej karty vodiča plynie, že obžalovanému bol vodičský preukaz vydaný dňa

18.7.2006, pričom aktuálne je zadržaný. Doposiaľ mu bola udelená 1 bloková pokuta.

Vo výpise z Ústrednej evidencie priestupkov MV SR má obžalovaný zaznamenané 2 priestupky, oba
na úseku dopravy.

Obžalovaný A. B. bol doposiaľ raz súdne trestaný, a to trestným rozkazom Okresného súdu Prešov
zo dňa 31.7.2023, sp. zn. 0T 142/2023, kedy bol uznaný vinným z prečinu ohrozenie pod
vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 1 Trestného zákona, za čo mu súd uložil
trest odňatia slobody v trvaní 4 mesiacov s jeho podmienečným odkladom pri určení skúšobnej doby
14 mesiacov ako aj trest zákazu činnosti viesť všetky druhy motorových vozidiel v trvaní 3 rokov.Súd uzavrel, že keďže obžalovaný vyhlásil, že nepopiera spáchanie skutku uvedeného vo výrokovej
časti tohto rozsudku, súd považoval za preukázané, že sa skutok stal a že ho
spáchal práve obžalovaný, a teda obžalovaný svojim konaním naplnil všetky znaky prečinu ohrozenie

pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 3 písm. a) Trestného zákona ako aj
prečinu marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 ods. 1 písm. d) Trestného zákona.

Podľa § 34 ods. 1 Trestného zákona, trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým,
že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby

viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov, trest zároveň vyjadruje morálne
odsúdenie páchateľa spoločnosťou. Podľa § 34 ods. 3 Trestného zákona, trest má postihovať iba
páchateľa tak, aby bol zabezpečený čo najmenší vplyv na jeho rodinu a jemu blízke osoby.

Súd pri rozhodovaní o druhu a výmere trestu vychádzal z rozhodných okolností uvedených v § 34 ods.
4 Trestného zákona, pričom prihliadol najmä na spôsob spáchania skutku a jeho následok

zavinenie, pohnútku, osobu obžalovaného, jeho pomery a možnosti jeho nápravy, ako aj na pomer
priťažujúcich a poľahčujúcich okolností v súlade s citovaným § 38 ods. 2 Trestného zákona, pričom
skutočnosť, že obžalovaný A. B. svoje konanie oľutoval posúdil ako poľahčujúcu okolnosť
podľa § 36 písm. l) Trestného zákona. Na druhej strane obžalovanému priťažuje, že spáchal viac
trestných činov (§ 37 písm. h) Trestného zákona). Je pravdou, že už bol doposiaľ súdne trestaný, avšak

na hlavnom pojednávaní ju nevyhodnotil ako priťažujúcu okolnosť v zmysle § 37 písm. m) Trestného
zákona, keďže táto okolnosť je znakom kvalifikovanej skutkovej podstaty (§ 289 ods. 3
písm. a) Trestného zákona).

Pri ukladaní trestu súd postupoval v zmysle § 41 ods. 1 Trestného zákona, podľa ktorého ak ukladá trest

za dva, alebo viac trestných činov spáchaných v súbehu trest ukladá podľa trestnej sadzby za trestný
čin z nich najprísnejšie trestný.

Trestný zákon v jeho osobitnej časti za prečin podľa § 348 ods. 1 Trestného zákona umožňuje uložiť
trest odňatia slobody až na 2 roky a za prečin podľa § 289 ods. 3 Trestného zákona je možné uložiť

trest odňatia slobody až na 2 roky.

Teda úhrnný trest súd ukladal podľa § 348 ods. 1 Trestného zákona, kde dospel
k záveru, že na uvedomenie si následkov konania u obžalovaného práve vzhľadom
na jeho charakter a okolnosti spáchania skutku na jednej strane a na strane druhej zohľadniac postoj

obžalovaného premietnutý do jeho vyhlásenia v zmysle § 257 ods. 1 písm. c)
Trestného poriadku na hlavnom pojednávaní na dosiahnutie individuálnej a generálnej prevencie
postačí aj trest odňatia slobody uložený v dolnej polovici trestnej sadzby, a preto trest vo výmere
6 mesiacov, ktorý súd považoval za primeraný, zákonný a spravodlivý. Nakoľko obžalovanému
v čase spáchania skutku kladeného mu za vinu v tomto konaní plynula skúšobná doba podmienečného

odsúdenia za iný jeho úmyselný trestný čin, pre ktorý bol právoplatne odsúdený
(pod sp. zn. 0T 142/2023) na dosiahnutie individuálnej a generálnej prevencie u obžalovaného by
iný trest než trest spojený s obmedzením jeho osobnej slobody podľa názoru súdu nebol dostatočný
(trest podmienečný ani zákonný, a to s odkazom na § 49 ods. 2 Trestného zákona), keďže zrejme
predchádzajúce odsúdenie v podobe podmienečného trestu zrejme neviedlo k jeho náprave.

Vzhľadom na skutočnosť, že obžalovaný v posledných 10 rokoch nebol vo výkone trestu za
úmyselný trestný čin, lebo táto skutočnosť je zrejmá aj z odpisu registra trestov, obžalovaného podľa §
48 ods. 2 písm. a) Trestného zákona zaradil do ústavu na výkon trestu s minimálnym
stupňom stráženia.

Na posilnenie účelu trestného zákona ako aj na skutočnosť, že ide o skutok spáchaný v súvislosti
s výkonom činnosti vodiča a vzhľadom na okolnosti skutku a najmä jeho charakter, kedy obžalovaný
viedol vozidlo pod vplyvom alkoholu, kedy pokiaľ by aj neboli naplnené všetky znaky
skutkovej podstaty prečinu podľa § 289 Trestného zákona (čo v tomto prípade

boli), ale jazda pod vplyvom alkoholu alebo návykovej látky je porušením pravidiel cestnej premávky
závažnýmspôsobom súdukladalajtrestzákazučinnostiviesťmotorovévozidlávšetkýchdruhov,pričom
obligatórne ho s odkazom na znenie § 61 ods. 3 Trestného zákona ukladal v hornej polovici zákonom
stanovenejtrestnejsadzby,keďžeužbol1razodsúdenýzatrestnýčinohrozeniapodvplyvomnávykovejlátky podľa § 289 ods. 1 Trestného zákona, podľa ktorého sa dopustil ako vodič dopravného prostriedku
(trestný rozkaz Okresného súdu Prešov, sp. zn. 0T 142/2023), kde na uvedomenie si následkov konania
obžalovaným trest uložený v trvaní 6 rokov v tomto prípade považoval za primeraný.

Takýto trest uložený obžalovanému súd považoval za primeraný a dostatočný na zabezpečenie účelu
trestného zákona a dosiahnutie individuálnej a generálnej prevencie.

Na základe vyššie uvedených skutočností súd preto rozhodol tak, ako je uvedené

vo výrokovej časti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 (pätnástich) dní odo dňa jeho
vyhlásenia na Krajský súd v Prešove prostredníctvom Okresného súdu Prešov.