Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 19. júl 2023

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 15Co/1/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6121375501
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 07. 2023
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Klaudia Kosková

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2023:6121375501.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Klaudie Koskovej a

členov senátu JUDr. Jaroslava Mikulaja a JUDr. Jaroslava Galla, v právnej veci žalobcu: J.. C. Y., nar.
X.X.XXXX,trvalebytomH.L.L.,zastúpenéhoJUDr.PetromPetríkom,advokátom,sosídlomPetelenova
15456/1, 974 01 Banská Bystrica, proti žalovanej: Slovenská republika, za ktorú koná Generálna
prokuratúraSlovenskejrepubliky,IČO:00166481,sosídlomŠtúrova2,Bratislava,ozaplatenie15.000,-
EUR s príslušenstvom, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica zo dňa
01.08.2022, č. k. 7C/34/2021-138, takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e.

II. Žalovanému náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom okresný súd rozhodol tak, že:

„I. Žalovaná je p o v i n n á uhradiť žalobcovi náhradu nemajetkovej ujmy vo výške 1.485,-EUR spolu s
úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 1.485,-EUR od 28.1.2021 do zaplatenia, v lehote
3 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

II. Súd žalobu v časti o zaplatenie 40,-EUR z a m i e t a.

III. Súd žalobu vo zvyšnej časti z a m i e t a.

IV. Žalovaná j e p o v i n n á zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania v rozsahu 100% z priznanej
sumy nemajetkovej ujmy, v lehote 3 dní od právoplatnosti uznesenia súdu prvej inštancie o určení výšky
náhrady trov konania žalobcu.“

2. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že v danom prípade žalobcovi bolo v trestnom konaní vznesené
obvinenie zo spáchania prečinu ublíženia na zdraví a prečinu nebezpečného vyhrážania, z ktorých,
súd považoval za splnený zákonný predpoklad na uplatnenie náhrady škody podľa § 6 ods. 1 zákona
č. 514/2003 Z. z., t. j. existenciu nezákonného rozhodnutia iba v časti uznesenie vyšetrovateľa
Okresného riaditeľstva PZ Banská Bystrica, ČVS: ORP-525/2-VYS-BB-2016 zo dňa 24.08.2016, ktorým
bolo žalobcovi vznesené obvinenie zo spáchania prečinu nebezpečného vyhrážania (jedného z dvoch
prečinov). Preto súd krátil rozsah základnej sumy náhrady nemajetkovej ujmy na sumu 1 012,50

EUR (2 025 EUR : 2). Poukázal na to, že žalobca si v konaní uplatňoval nemajetkovú ujmu za 44
mesiacov trestného stíhania v 5 oblastiach jeho života (osobnostný život, zdravotný stav, rodinný život,
pracovný a sociálny život). Súd vychádzal z toho, že ide o 5 rovnocenných oblastí z celku 100%, z
ktorého potom každá tvorí 20%. Po vykonanom dokazovaní okresný súd dospel k záveru, že žalobcovivznikla preukázateľne nemajetková ujma v priamej príčinnej súvislosti so vznesením obvinenia, z 5 ním
uvádzaných oblastí jeho života, len vo 2, a to v jeho osobnostnom živote (zásah do jeho osobnostných
práv) a v jeho sociálnom živote. Ide tak o nemajetkovú ujmu v časti 40% zo žalobcom tvrdených

zásahov do jeho života, čo zo sumy 1 012,50 EUR, ako základu, predstavuje sumu 405 EUR za
rok a 33,75 EUR za mesiac. Trestné stíhanie žalobcu trvalo spolu 44 mesiacov, preto súd žalobcovi
priznal náhradu nemajetkovej ujmy za nezákonné rozhodnutie štátu v sume 1 485,- EUR (33,75 x
44). Uvedenú sumu súd považoval za primeranú utrpenej ujme žalobcu, ktorá bola preukázateľne v
priamej príčinnej súvislosti s nezákonným rozhodnutím štátu, primeranú trestnej činnosti, za ktorú bol

žalobca trestne stíhaný a okolnostiam, za ktorých k ujme žalobcu došlo, primeranú dĺžke jeho trestného
stíhania a súčasne neprevyšujúcu maximálnu hranicu morálnej škody obete násilného trestného činu
(NS SR sp. zn. 6MCdo/15/2020 a sp. zn. 8Cdo/191/2020). V prevyšujúcej časti, z dôvodu nepreukázania
utrpenej nemajetkovej ujmy (v zdravotnom stave žalobcu, v rodinnom živote žalobcu), resp. z dôvodu
nepreukázania priamej príčinnej súvislosti medzi vznesením obvinenia a vznikom nemajetkovej ujmy
(v pracovnom živote žalobcu), súd žalobu zamietol. Zároveň priznal žalobcovi aj úrok z omeškania z

priznanej náhrady nemajetkovej ujmy s poukazom na aktuálnu rozhodovaciu činnosť Najvyššieho súdu
SR. Rozhodnutie oprel o ust. § 3 ods.1, § 2; §6 ods. 1, § 2; § 15 ods. 1; § 16 ods. 4; § 17 ods. 1, 2, 3,
4 zákona č. 514/2003 Z. z.; § 5 ods. 1, 2; § 6 zákona č. 2015/2006 Z. z.; § 12 ods. 3; § 13 zákona č.
274/2017 Z. z.; § 232 ods. 3 veta prvá CSP; § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka; § 3 Nariadenia vlády
Slovenskej republiky č. 87/1995 Z. z. O trovách konania rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP.

3. Proti rozsudku sa odvolal žalobca, a to proti všetkým výrokom rozhodnutia. Uplatnil odvolací dôvod
podľa § 365 ods. 1 písm. b), d), f), h) CSP. Rozsudok okresného súdu žiadal zrušiť a vec vrátiť na
ďalšie konanie a nové rozhodnutie okresnému súdu. Poukázal na bod 90. odôvodnenia napadnutého
rozhodnutia s tým, že argumentáciu v tomto bode považuje za neetickú s nevhodne zvolenými prvkami,

má za to, že v tomto bode sú porovnávané neporovnávateľné skutočnosti. Namietal, že v tomto smere
je rozhodnutie okresného súdu nepreskúmateľné. Žalobca sa nevie stotožniť ani s tým, aby bol nárok
na náhradu nemajetkovej ujmy limitovaný s ohľadom na zákon o odškodňovaní osôb poškodených
násilnými trestnými činmi. V tomto smere je potom nepreskúmateľné zníženie základnej sumy náhrady
zo sumy 4 050,- EUR na sumu 2 025,- EUR z dôvodu, že išlo „len“ o ujmu osobnostnej sféry

človeka a nie o jeho telesnú integritu. Podľa názoru žalobcu mal súd vychádzať z nekrátenej sumy.
Obdobne aj krátenie sumy 2 025,- EUR na sumu 1 012,50 EUR v bode 91. s ohľadom na skutočnosti
uvedené v bode 67. považuje žalobca za nedôvodné, nesúhlasí ani s týmto právnym názorom. Ďalej
namietal, že žalobcovi bolo vznesené obvinenie a následne bola voči nemu podaná obžaloba pre 2
trestné činy, a to prečin ublíženia na zdraví a prečin nebezpečného vyhrážania, keď výrok meritórneho

rozhodnutia obsahuje i skutkové vymedzenia fyzického útoku. Namietal, že nie je možné život rozdeliť
na 5 častí, nakoľko je to navzájom poprepájaný „mechanizmus“. Výpočet sumy priznaného nároku je
nepreskúmateľný a podľa názoru žalobcu i nesprávny. Navyše súd nesprávne vec právne posúdil. Fakt,
že nevyhľadal zdravotnú pomoc, ako to konštatuje súd, neznamená, že týmito netrpel, obzvlášť, keď
svedkyňa V. potvrdila, že chodil na stretnutia k psychoterapeutovi J. L..

4. Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu nevyjadril.

5. Krajský súd, ako súd odvolací, preskúmal vec podľa § 379, 380 ods. 1, 2 CSP a bez nariadenia
pojednávania podľa § 385 ods. 1 (a contrario) CSP rozsudok okresného súdu podľa § 387 ods. 1, 2

CSP potvrdil.

6. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne
správne. Podľa ods. 2 ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého

rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

7. Preskúmaním veci odvolací súd dospel k záveru, že rozhodnutie okresného súdu je správne.
Prvoinštančný súd náležite zistil skutkový stav a aj správne aplikoval a interpretoval použité právne
normy, ktoré sú pre rozhodnutie v danej veci relevantné. V odôvodnení dostatočne zrozumiteľne

vysvetlil, na základe akých úvah dospel k rozhodnutiu. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje
aj s právnymi názormi vyslovenými prvoinštančným súdom v jeho odôvodnení. V odôvodnení tento
odpovedal na všetky podstatné otázky pre toto rozhodnutie, pričom v odvolaní žalobca neuvádza žiadne
nové skutočnosti, s ktorými by sa okresný súd nevysporiadal.8. Odvolací súd námietky žalobcu uvedené v odvolaní nepovažuje za dôvodné.

9. Podľa § 17 ods. 2 zák. č. 514/2003 Z.z. v prípade, ak iba samotné konštatovanie porušenia práva
nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nezákonným rozhodnutím alebo
nesprávnym úradným postupom, uhrádza sa aj nemajetková ujma v peniazoch, ak nie je možné
uspokojiť ju inak.

10. Zák. č. 514/2003 Z.z. v ust. § 17 ods. 2 priznáva poškodeným, ktorým vznikla škoda nesprávnym
úradným postupom právo na náhradu nemajetkovej ujmy, a to za súčasného splnenia dvochpodmienok
a) že samotné konštatovanie porušenie práva nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na
spôsobenú ujmu; b) že nie je možné túto vzniknutú ujmu uspokojiť inak, napr. formou verejného
ospravedlnenia, uverejnením rozsudku znením jeho odôvodnenia, konštatovaním porušenia práva
príslušným orgánom a pod.

11. Ustanovenie § 17 ods. 2 zák. č. 514/2003 Z.z. je právnou úpravou, zmyslom ktorej je odstránenie
následkov zásahu do práv poškodeného nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným
postupom a nie „finančné odškodnenie“. Finančná satisfakcia v podobe náhrady nemajetkovej ujmy v
peniazoch, prichádza do úvahy iba vtedy, ak samotné konštatovanie porušenia práva nie je dostatočným

zadosťučinením. V súvislosti s poskytnutím primeraného zadosťučinenia v nadväznosti na poskytnutie
nemajetkovej ujmy v peniazoch je potrebné zdôrazniť, že priznanie nemajetkovej ujmy v peniazoch
vyžaduje, aby v konaní boli preukázané konkrétne negatívne následky daného zásahu, nestačí iba
možnosť takýchto následkov.

12. Ustanovenie § 17 ods. 3 zák. č. 514/2003 Z.z. určuje, ktoré skutočnosti je treba pri určení výšky
nemajetkovej ujmy v peniazoch zohľadniť. Podľa § 17 ods. 3 citovaného zákona, výška nemajetkovej
ujmy v peniazoch podľa odseku 2 sa určuje s prihliadnutím najmä na a) osobu poškodeného, jeho
doterajší život a prostredie, v ktorom žije a pracuje, b) závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti,
za ktorých k nej došlo, c) závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v súkromnom živote, d)

závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v spoločenskom uplatnení.

13. Priznanie zadosťučinenia v peniazoch, teda náhrada nemajetkovej ujmy v peniazoch za ujmu
spôsobenú nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom, predpokladá naplnenie
radu zákonných podmienok, ktoré musia byť súdu skutočne známe a pre daný prípad individualizované.

Nakoľko náhrady nemajetkovej ujmy sa žalobca môže domáhať len v sporovom konaní, aj pre priznanie
náhrady nemajetkovej ujmy musia byť splnené predpoklady na ktorých je Civilný sporový poriadok
založený, a to najmä s prihliadnutím na zásadu kontradiktórnosti konania (čl. 9 CSP) a zásadu
povinnosti tvrdenia a podoprenia tvrdení dôkazmi (čl. 8 CSP). Nárok na náhradu nemajetkovej ujmy
v zmysle § 17 ods. 2 zák. č. 514/2003 Z.z. je dôvodný len v prípade, ak porušenie práva nie je

dostatočným zadosťučinením, pričom pri určovaní jej výšky je potrebné prihliadnuť na konkrétne
podmienky stanovené v § 17 ods. 3 citovaného zákona.

14. Strany sporu sú povinné označiť skutkové tvrdenia dôležité pre rozhodnutie vo veci a podoprieť
svoje tvrdenia dôkazmi, a to v súlade s princípom hospodárnosti a podľa pokynov súdu. Dôkazné

bremeno sa preto chápe v spojitosti s procesnou zodpovednosťou strany konania za to, že ak v
konaní neboli preukázané jej tvrdenia, prejaví sa to aj v procesnom výsledku a v takom prípade
neúspechu strany konania. Označenie rozhodujúcich skutočností znamená prezentovanie okolností,
od ktorých žalobca v súdnom spore odvodzuje opodstatnenosť svojho návrhu, pričom ich označenie
má aj procesnoprávne dôsledky. Pokiaľ žalobca nepreukáže, že iba samotné konštatovanie porušenia

práva nie je dostatočným zadosťučinením a nepreukáže s poukazom na ust. § 17 ods. 3 zák. č.
514/2003 Z.z. konkrétne skutkové okolnosti odôvodňujúce požadovanú výšku nemajetkovej ujmy v
peniazoch, takýto žalobca nemôže byť úspešný. Stanovenie výšky nemajetkovej ujmy totiž musí byť
založené na konkrétnych a preskúmateľných hľadiskách, ktoré musia vychádzať zo skutkového stavu
na základe dokazovania vykonaného najmä za účelom zisťovania konkrétnych následkov v jednotlivých

oblastiach spoločenského života dotknutej osoby, pričom dôkazné bremeno zaťažuje poškodeného -
žalobcu. Priznanie náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch nemožno vyvodiť len zo samotnej existencie
nesprávneho úradného rozhodnutia alebo nesprávneho úradného postupu bez zreteľa na následky
dopadu vzniknutej ujmy na jednotlivé stránky života dotknutej osoby.15. Žalobca v odvolaní síce uvádza odvolacie dôvody, avšak vo svojej argumentácii je formalistický
a všeobecný, pričom poukazuje len na to, že výpočet sumy priznaného nároku je nepreskúmateľný a

podľa názoru žalobcu i nesprávny a navyše nesprávne právne posúdený. Žalobca v odvolaní vôbec
nereaguje na vyslovené závery okresného súdu, ktoré mu vytýkajú neunesenie dôkazného bremena,
len všeobecne odkazuje na nesprávnosť a nepreskúmateľnosť napadnutého rozhodnutia. Žalobca si v
predmetnom konaní uplatnil nárok z titulu nemajetkovej ujmy bez náležitého tvrdenia a s tým súvisiacej
povinnosti predložiť na svoje tvrdenia aj dôkazy. Odvolací súd len dopĺňa, že sa rozhoduje v sporovom

konaní, kde úspech či neúspech závisí predovšetkým od aktivity strán sporu.

16. Odvolací súd sa v plnom rozsahu stotožňuje so záverom okresného súdu, že žalobca nepreukázal
utrpenú nemajetkovú ujmu v jeho zdravotnom stave, rodinnom živote ani v pracovnom živote, a to z
dôvodu nepreukázania priamej príčinnej súvislosti medzi vznesením obvinenia a vznikom nemajetkovej
ujmy v týchto sférach jeho života.

17. Okresný súd posudzoval žalobcom tvrdené následky v týchto sférach jeho života, pričom ich
čiastočne akceptoval a nie všetky argumenty žalobcu uznal ako náležité, napríklad vo vzťahu k príčinnej
súvislosti so zhoršením zdravotného stavu, o vplyve vznesenia obvinenia na jeho pracovný život a tiež
rodinný život žalobcu, nakoľko v týchto oblastiach žalobca neuniesol dôkazné bremeno.

18. Podstatná argumentácia žalobcu smerovala k výške priznaného odškodnenia. Odvolací súd v
tomto smere poukazuje na citovanú ustálenú judikatúru okresným súdom, z ktorej ustálenej praxe
vychádzal Najvyšší súd Slovenskej republiky aj v rozhodnutí 9Cdo/17/2022 zo dňa 03.12.2022.
Priznaná výška nemajetkovej ujmy nijako nevybočuje z rámca rozhodovacej činnosti a okresný súd

pri rozhodovaní vychádzal z platnej judikatúry a nekonal svojvoľne, keď výšku priznanej nemajetkovej
ujmy veľmi precízne a presvedčivo odôvodnil, a jeho rozhodnutie nie je možné považovať za
svojvoľné. Myšlienkový postup okresného súdu bol v odôvodnení napadnutého rozhodnutia dostatočne
presvedčivo odôvodnený a odvolací súd sa s ním v plnom rozsahu stotožňuje. Podľa názoru odvolacieho
súdu výška nemajetkovej ujmy je primeraná a plne zodpovedá okolnostiam daného prípadu a je tiež

spravodlivá. Žalobca ani v odvolaní neuviedol žiadne konkrétne dôkazy, ktorými by bol preukázal, v čom
spočíva závažnosť vzniknutej ujmy a aké závažné následky mu vznikli, tiež v rodinnom a pracovnom
živote a zdravotnom stave. Z odvolania žalobcu nevyplývajú žiadne konkrétne argumenty, ktorými by
bol podoprel svoje všeobecné tvrdenia. Žalobca v odvolaní len teoreticky rozpisuje, že rozhodnutie je
nepreskúmateľné a nesprávne.

19. Zároveň odvolací súd zdôrazňuje, že za porušenie práva na spravodlivý proces nie je možné
považovať, ak súd prvej inštancie neodôvodní svoje rozhodnutie podľa predstáv žalobcu. Okresný súd
jasne a zrozumiteľne odôvodnil rozhodnutie, vysporiadal sa so všetkými podstatnými tvrdeniami strán
konania, vykonal vo veci náležité dokazovanie, pričom dôkazy vyhodnotil nielen jednotlivo, ale aj vo

vzájomnej súvislosti a odôvodnil aj precízne výšku nemajetkovej ujmy, ktorú žalobcovi priznal.

20. Odvolací súd tak dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné, argumenty žalobcu uvedené
v odvolaní nespochybnili správnosť rozhodnutia okresného súdu, preto jeho rozhodnutie potvrdil ako
vecne správne.

21. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol v súlade s ust. § 396 ods. 1 CSP, § 255 ods.
1 a § 262 ods. 1 CSP, keď v odvolacom konaní bol v celom rozsahu úspešný žalovaný, v odvolacom
konaní mu však žiadne trovy nevznikli, preto mu nárok na ich úhradu nevznikol.

22. O veci senát krajského súdu rozhodol pomerov hlasov členov senátu 3.0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, aka) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP)

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).

Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).

Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods.
1 CSP).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde ( § 427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie,
a) ktorému súdu je určené,

b) kto ho robí,
c) ktorej veci sa týka,
d) čo sa ním sleduje a
e) podpis.(§ 127 ods. 1 CSP)

Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky

tohto konania (§ 127 ods. 2 CSP).

Strany konania majú možnosť zvoliť si advokáta alebo obrátiť sa na Centrum právnej pomoci so
žiadosťou o poskytnutie právnej pomoci (§ 160 ods. 2 CSP). Žiadateľ, u ktorého hrozí nebezpečenstvo
zmeškania lehoty, môže zároveň so žiadosťou požiadať centrum o predbežné poskytnutie právnej

pomoci (§ 11 ods. 1 zákona č. 327/2005 Z.z.).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa predchádzajúceho odseku neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

Ak má dovolanie vady podľa § 429 a dovolateľ na výzvu súdu prvej inštancie na odstránenie vád

neodstráni vady, následkom neodstránenia vád dovolania je odmietnutie dovolania.