Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 31. október 2024

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 3Tos/42/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3123011072
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 10. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Roman Hargaš
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2024:3123011072.2

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Romana Hargaša a sudcov JUDr.
Milana Straku a JUDr. Michala Eliaša v trestnej veci proti odsúdenému A. B., nar. XX.XX.XXXX v Nitre,
trvalé bytom ul. C. XXX/XX, D., t. č. vo výkone trestu odňatia slobody v NOO a UVTOS Trenčín, na
neverejnom zasadnutí dňa 31.10.2024 prejednal sťažnosť odsúdeného proti uzneseniu Okresného súdu
Trenčín zo dňa 31. januára 2024, sp. zn. 74Pp/10/2023 a takto

r o z h o d o l :

Podľa § 193 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku sa sťažnosť odsúdeného zamieta, pretože nie je
dôvodná.

o d ô v o d n e n i e :

Uznesením Okresného súdu Trenčín zo dňa 31. januára 2024, sp. zn. 74Pp/10/2023, bolo rozhodnuté
tak, že podľa § 415 ods. 1 Trestného poriadku (ďalej len „Tr. por.“) v spojení s § 66 ods. 1, ods. 2
Tr. zákona sa návrh odsúdeného A. B. na podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody

zamieta.

Citované uznesenie nenadobudlo právoplatnosť, pretože proti nemu podal písomnú sťažnosť odsúdený,
ktorú odôvodnil s poukazom na hodnotenie ústavu zo dňa 17.01.2024, o ktorom do konania verejného
zasadnutia nemal žiadnu vedomosť, pričom súčasne okresný súd nebol ani oboznámený s tým, že dňa
23.12.2023 bol mimoriadne odmenený prepusteným na vianočné sviatky (a to do 26.12.2023). Ďalej

poukázal na pochybenie v odôvodnení rozhodnutia okresného súdu o jeho výkone trestu v minimálnom
stupni stráženia, čo nie je pravda, keďže vykonáva uložené tresty odňatia slobody v strednom stupni
stráženia. Odsúdený je názoru, že okresný súd nemohol o jeho návrhu riadne rozhodnúť, keďže nemal
vedomosť o všetkých vedomostiach pre riadne rozhodnutie. Vzhľadom na uvedené preto žiada krajský
súd aby napadnuté rozhodnutie zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

Prokurátor sa po vyhlásení napadnutého uznesenia vzdal práva podať proti nemu sťažnosť.

Krajský súd v Trenčíne, ako nadriadený súd, na neverejnom zasadnutí podľa § 192 ods.1 písm. a),
b) Tr. por. preskúmal správnosť výroku napadnutého uznesenia, ako aj konanie, ktoré predchádzalo
tomuto výroku. Na základe svojej prieskumnej povinnosti dospel k záveru, že sťažnosť odsúdeného nie
je dôvodná.

Krajský súd v rámci preskúmania konania, ktoré predchádzalo vydaniu napadnutého uznesenia, nezistil
v postupe okresného súdu chyby procesného charakteru, ktoré by samé osebe opodstatňovali zrušenie
napadnutéhouznesenia.Okresnýsúdpostupovalprocesnésprávne,keďonávrhuodsúdenéhovsúlade
s ustanovením § 415 ods. 1 Tr. por. rozhodoval na verejnom zasadnutí. Odsúdený tak mal možnosť v
prítomnosti svojho obhajcu vyjadriť sa k predmetu konania, ako aj k jeho hodnoteniu zo strany ústavu

na výkon trestu odňatia slobody.V rámci preskúmania správnosti samotného výroku napadnutého uznesenia, krajský súd skúmal, či je
napadnuté uznesenie v súlade so zákonom.

Podľa § 66 ods. 1 Tr. zák. súd môže odsúdeného podmienečne prepustiť na slobodu, ak odsúdený vo
výkone trestu plnením svojich povinností a svojím správaním preukázal polepšenie a môže sa od neho
očakávať, že v budúcnosti povedie riadny život, a
a) ak ide o osobu odsúdenú za prečin po výkone polovice uloženého nepodmienečného trestu
odňatia slobody alebo rozhodnutím prezidenta Slovenskej republiky zmierneného

nepodmienečného trestu odňatia slobody,
b) ak ide o osobu odsúdenú za zločin po výkone dvoch tretín uloženého nepodmienečného trestu
odňatia slobody alebo rozhodnutím prezidenta Slovenskej republiky zmierneného
nepodmienečného trestu odňatia slobody,
c) ak ide o osobu odsúdenú za zločin, ktorá nebola pred spáchaním trestného činu vo výkone
trestu odňatia slobody po výkone polovice uloženého nepodmienečného trestu odňatia slobody alebo

rozhodnutím prezidenta Slovenskej republiky zmierneného nepodmienečného trestu odňatia slobody;
súd zároveň nariadi kontrolu technickými prostriedkami.

Podľa § 66 ods. 2 Tr. zák. pri rozhodovaní o podmienečnom prepustení súd prihliadne aj na povahu
spáchaného trestného činu a na to, v akom ústave na výkon trestu odsúdený trest vykonáva.

Podľa § 66 ods. 3 Tr. zák. ak odsúdený má vykonať viac trestov odňatia slobody, odsúdený môže byť
podmienečne prepustený najskôr po výkone súčtu pomerných častí uložených trestov podľa odseku 1
písm. a) až c), § 67 ods. 1 a 2 Tr. zák. a celého zvyšku trestu podľa § 68 ods. 2 Tr. zák.

V súvislosti s posudzovaním splnenia podmienok na podmienečné prepustenie každého odsúdeného,
krajský súd považuje za potrebné zdôrazniť, že o dĺžke trestu, a teda aj o dĺžke pôsobenia výchovného
účinku tohto trestu na odsúdeného, rozhoduje súd, ktorý vydal právoplatný odsudzujúci rozsudok. Na
druhej strane zákonodarca dobrodením, zakotveným v ustanoveniach o podmienečnom prepustení z
výkonu trestu odňatia slobody, ustanovil možnosť podmienečného prepustenia odsúdeného z výkonu

trestu odňatia slobody za splnenia zákonom stanovených podmienok. Z právnej úpravy tohto inštitútu
nepochybne vyplýva, že zákonodarca prezumuje možnosť nápravy páchateľov trestných činov v rámci
výkonu trestu odňatia slobody do takej miery, že i výkonom tohto trestu po dobu kratšiu, než ju stanovil
súd v odsudzujúcom rozsudku, je možné pri správnom výchovnom pôsobení dosiahnuť výchovný účel
trestu, teda nápravu páchateľa trestného činu, aby sa do budúcna už nedopúšťal trestnej činnosti

aj pri jeho pobyte na slobode. Zákonodarca pritom neurčil povinnosť súdu podmienečne prepustiť
každého odsúdeného, ale ponecháva na úvahu súdu posúdiť, či výchovný účel trestu odňatia slobody aj
kratšieho trvania zapôsobil na toho ktorého odsúdeného v takom rozsahu, že z hľadiska zabezpečenia
ochrany spoločnosti nie je potrebné, aby odsúdený vykonal celý uložený trest odňatia slobody. V tejto
súvislosti považuje krajský súd tiež za potrebné zdôrazniť, že z hľadiska naplnenia výchovného účelu

trestu v zmysle § 34 ods. 1 Tr. zák. u osoby, ktorá je vo výkone trestu odňatia slobody prvýkrát,
vystupuje do popredia výchovná zložka trestu, na rozdiel od osoby, ktorá je opakovane vo výkone trestu
odňatia slobody, u ktorej vystupuje do popredia represívna zložka trestu, keďže u takejto osoby došlo k
opakovanému páchaniu trestnej činnosti napriek predchádzajúcemu výkonu trestu odňatia slobody.

Na základe preskúmania správnosti výroku samotného uznesenia okresného súdu, napadnutého
sťažnosťou odsúdeného, krajský súd dospel k záveru, že okresný súd rozhodol v konečnom dôsledku
správne a zákonne, keď návrh odsúdeného o podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody
zamietol.

Ako vyplýva z obsahu odôvodnenia napadnutého uznesenia, okresný súd dospel k záveru, že odsúdený
vykonal ustanovením § 66 ods. 1 písm. a) Tr. zák. požadovanú časť trestu odňatia slobody, počas
doterajšieho výkonu trestu plnením svojich povinností a svojím správaním preukázal polepšenie, ale
nemal preukázané, že by odsúdený po podmienečnom prepustení viedol riadny život.

Podľa názoru krajského súdu závery okresného súdu o tom, že odsúdený počas doterajšieho výkonu
trestu preukázal polepšenie, nemajú oporu vo vykonaných dôkazoch. Z obsahu napadnutého uznesenia
vyplýva, že okresný súd odôvodnil svoj právny záver o preukázaní polepšenia odsúdeného tým,
že odsúdený preukázal schopnosť viesť „ riadny život v podmienkach výkonu trestu“ a je kritickýk spáchanej trestnej činnosti. Krajský súd v tejto súvislosti považuje za potrebné uviesť, že k
vyvodeniu odôvodneného záveru o preukázaní polepšenia v zmysle § 66 ods. 1 Tr. zák. nestačí
len samotné preukázanie dodržiavania ústavného poriadku odsúdeným v podmienkach výkonu testu,

teda preukázanie „schopnosti viesť riadny život v podmienkach výkonu trestu“ bez toho, aby takéto
správanie sa odsúdeného a plnenie povinností skutočne svedčilo o tom, že počas výkonu trestu došlo u
odsúdeného k reálnej eliminácii tých osobnostných čŕt, ktoré viedli k odbrzdeniu zábran u odsúdeného
opakovane porušovať záujmy, chránené Trestným zákonom
.

S poukazom na uvedené krajský súd dospel k záveru, podľa ktorého záver okresného súdu o preukázaní
polepšenia u odsúdeného, odôvodnený len tým, že odsúdený preukázal schopnosť viesť „riadny život
v podmienkach výkonu trestu“, nie je založený na všestrannom zhodnotení osobnosti odsúdeného a
zmien jeho osobnosti, ku ktorým malo dôjsť pôsobením doterajšieho výkonu trestu.

Z obsahu spisového materiálu vyplýva, že odsúdený sa opakovane dopustil úmyselných trestných

činov, pre ktoré je aktuálne vo výkone trestu, potom, čo už bol za obdobnú trestnú činnosť dvakrát
vo výkone trestu odňatia slobody. Z uvedeného tak logicky vyplýva, že ani najprísnejšia forma trestu
odsúdeného neodradila od ďalšieho porušovania záujmov chránených Trestným zákonom, aj napriek
jeho osobnej skúsenosti s výkonom trestu odňatia slobody. Vzhľadom k predchádzajúcemu spôsobu
života odsúdeného krajský súd dospel k záveru, že v prejednávanom prípade správanie sa odsúdeného

vovýkonetrestuodňatiaslobodyvsúladesústavnýmporiadkomsvedčílenotom,ževprípadeneustálej
kontroly je odsúdený schopný dodržiavať normy správania sa, nie však o tom, že by doterajším výkonom
trestu odňatia slobody boli u osobnosti odsúdeného úplne eliminované zistené sklony k úmyselnému
porušovaniu záujmov chránených Trestným zákonom.

Nakoľko v preskúmavanom prípade nebolo preukázané splnenie materiálnej podmienky polepšenia
sa odsúdeného vo výkone trestu odňatia slobody a otázku preukázania polepšenia nie je možné
posudzovať izolovane od otázky budúcej perspektívy vedenia riadneho života, podľa názoru krajského
súdu nemožno z tohto dôvodu dospieť k odôvodnenému záveru o možnosti očakávať od odsúdeného
vedenie riadneho života v budúcnosti. Okresný súd aj s poukazom na sklony odsúdeného k trestnej

činnosti, ktoré vyplývajú zo záznamov z registra trestov k jeho osobe, preto dospel k správnemu
záveru o nesplnení ani druhej materiálnej podmienky pre podmienečné prepustenie odsúdeného.
Podľa krajského súdu poznatky o doterajšom spôsobe života odsúdeného aj napriek jeho súčasnému
správaniu sa vo výkone trestu odňatia slobody v súlade s ústavným poriadkom, nedávajú podklad k
tomu, aby bolo možno dospieť k rozumnému a odôvodnenému presvedčeniu, že u odsúdeného odpadlo

zvýšené riziko ďalšej recidívy.

S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti podľa krajského súdu existuje vážna obava, či by odsúdený
v budúcnosti neviedol riadny život. Nakoľko k jeho prevýchove neprispeli v minulosti opakované výkony
trestu odňatia slobody, ani podľa názoru krajského súdu nemožno rozumne predpokladať, že odsúdený

v budúcnosti povedie riadny spôsob života.

Podľa §193 ods. 1 písm. c) Tr. por. nadriadený orgán zamietne sťažnosť, ak nie je dôvodná.

Keďže s poukazom na vyššie uvedené, krajský súd dospel k záveru, že sťažnosť odsúdeného nie je

dôvodná, rozhodol tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.

Toto rozhodnutie bolo prijaté hlasmi členov senátu v pomere 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná.