Uznesenie – Ostatné ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 30. september 2024

Súd: Správny súd v Banskej Bystrici
Spisová značka: 6S/8/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 0824100101
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 09. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Andrej Maukš
ECLI: ECLI:SK:SpSBB:2024:0824100101.1

Uznesenie

Správny súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Andreja Maukša (sudca
spravodajca) a členiek senátu JUDr. Kataríny Kochan Morovej a JUDr. Aleny Majerovej vo veci
žalobkyne A. B., C. D., nar. XX. XX. XXXX, E. XXX/X, XXX XX F. B., zast. Nosko & Partners
s. r. o., Podjavorinskej 2, 811 03 Bratislava – mestská časť Staré Mesto, IČO: 36 860 107, proti
žalovanému Slovenský pozemkový fond, Búdková 36, 817 15 Bratislava, IČO: 17 335 345, za

účasti ďalšej účastníčky konania G. H., C. D., nar. XX. XX. XXXX, D. XX, XXX XX C. I. J.,
K. C., L. I. zákonnosti oznámení žalovaného o plnení reštitučného nároku finančnou náhradou
č. SPFZ218844/2023, č. SPFS35440/2022/502-014 zo dňa 08. 12. 2023 a č. SPFZ218945/2023,
č. SPFS35440/2022/502-015 zo dňa 08. 12. 2023, takto

r o z h o d o l :

I. Žalobu o d m i e t a .

II. Žiaden z účastníkov n e m á p r á v o na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Správna žaloba a vyjadrenie účastníkov

1.1. Žalobkyňa sa správnou žalobou domáhala preskúmania a zrušenia oznámení žalovaného o plnení
reštitučného nároku finančnou náhradou č. SPFZ218844/2023, č. SPFS35440/2022/502-014 zo dňa 08.

12. 2023 (ďalej len „oznámenie 1“) a č. SPFZ218945/2023, č. SPFS35440/2022/502-015 zo dňa 08. 12.
2023 (ďalej len „oznámenie 2“) a vrátenia veci žalovanému na ďalšie konanie.
1.2. V správnej žalobe uviedla, že rozhodnutím Okresného úradu Dolný Kubín, pozemkového a lesného
odboru (ďalej len „okresný úrad“) č. OU-VK-PLO-2022/000431-053 zo dňa 02. 05. 2022 (ďalej len
„dodatočné rozhodnutie“) bolo podľa zákona č. 229/1991 Zb. o úprave vlastníckych vzťahov k pôde
a inému poľnohospodárskemu majetku v znení neskorších predpisov (ďalej len „reštitučný zákon“)

žalobkyni a ďalšej účastníčke konania ako dedičkám po oprávnenej osobe I. D. priznané právo na
náhradu za pôvodný pozemok zapísaný v pozemkovoknižnom protokole č. 136 ako pozemkovoknižná
parcela č. 247, roľa, v katastrálnom území M. N., v časti o výmere 800 m2, ktorý poskytne žalovaný na
základe výzvy do 3 rokov odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia. Následne bolo žalobkyni
doručené ocenenie pôvodného pozemku vydané okresným úradom č. OU-DK-PLO/2022/000431/056
zo dňa 01. 08. 2022 (ďalej len „oznámenie o ocenení“) vo výške 72 Eur. Žalobkyňa a ďalšia

účastníčka konania si na základe dodatočného rozhodnutia dňa 17. 05. 2023 uplatnili nárok na náhradu
užalovanéhoauviedli,žeichpodaniajepotrebnépovažovaťzadoplnenieuplatnenianárokupriznaného
rozhodnutím Pozemkového úradu Dolný Kubín č. R 70-2/1994 zo dňa 13. 05. 1994 (ďalej len „pôvodné
rozhodnutie“), ktorým bol priznaný nárok na náhradu za pôvodný pozemok v rozsahu 1.752 m2 (ich
právnemu predchodcovi I. D.). Nesprávnym úradným postupom okresného úradu nebolo rozhodnuté
o nároku v celej výmere pôvodného pozemku 2.252 m2, ale došlo k nedôvodnému rozdeleniu nároku na

dve časti. Napriek tomu zaslal žalovaný žalobkyni oznámenie 1, podľa ktorého bude poskytnutá finančná
náhrada, pretože žalobkyňa nespĺňa podmienky na priznanie náhrady v pozemkoch podľa § 11 ods. 2reštitučného zákona, keď reštitučný nárok priznaný dodatočným rozhodnutím posúdil ako samostatný.
Žalobkyňa oznámila žalovanému nesúhlas s týmto postupom s poukazom na stanovisko Ministerstva
pôdohospodárstva SR zo dňa 19. 03. 2008. Oznámenie 1 považuje žalobkyňa za nezákonné, pretože

rozdeľuje reštitučný nárok na náhradu za pôvodný pozemok tak, že za časť pôvodného pozemku
(o ktorej bolo rozhodnuté dodatočným rozhodnutím) priznáva finančnú náhradu napriek skutočnosti,
že žalobkyňa požaduje náhradu v pozemkoch, na ktorú má pri správnom posúdení veci (nerozdelení
nároku) právo a zároveň vychádza z nezákonným spôsobom určenej výšky náhrady v oznámení
o ocenení okresného úradu.

1.3. Žalobkyni bolo zároveň doručené aj oznámenie 2, ktorým jej žalovaný oznámil, že pokiaľ ide
o reštitučný nárok vzťahujúci sa k časti pôvodného pozemku (1.752 m2), o ktorom bolo rozhodnuté
pôvodným rozhodnutím, neposkytne žalobkyni náhradu v pozemkoch, nakoľko nesúhlasila s prevodom
ponúkaného náhradného pozemku a v zmysle § 11 ods. 8 reštitučného zákona sa jej poskytne finančná
náhrada. Aj tento postup žalovaného je podľa žalobkyne nezákonný, nakoľko nedôvodne poukazuje
na § 11 ods. 8 reštitučného zákona v znení účinnom do 28. 02. 2011, hoci sám uvádza, že ponukový

proces sa začal podaním žalobkyne zo dňa 14. 11. 2012. Podľa prechodného ustanovenia § 34c
reštitučného zákona sa podľa úpravy účinnej do 28. 02. 2011 dokončia len tie procesy, ktoré sa
začali pred 01. 03. 2011. Podľa novej úpravy nie je splnená podmienka trojnásobného nesúhlasu
žalobkyne s náhradným pozemkom (§ 11 ods. 2 písm. c) reštitučného zákona). Žalobkyňa zároveň
odmietla, že by navrhla náhradné pozemky. Žalobkyňa tiež poukázala na rozhodnutie Krajského súdu

v Žiline č. k. 20S/68/2014-51 zo dňa 09. 12. 2014, ktorým bolo zrušené rozhodnutie žalovaného č.
DE-2014-006112/2804/PER-500 zo dňa 05. 02. 2014 (ktorým žalovaný rozhodol o vyplatení finančnej
náhrady) s tým, že súd skonštatoval nezákonnosť ponukového procesu vykonaného žalovaným.
Podmienky ponukového procesu neboli splnené ani v rámci vydania oznámenia 2, keďže žalovaný
skutkovo nevymedzil postup, ktorý aplikoval podľa § 11 reštitučného zákona; nepreukázal ponuky

náhradných pozemkov adresovaných žalobkyni; nepreukázal, že išlo o jediné pozemky, ktoré mohol
v súlade s § 11 ods. 2 písm. a), b) a c) reštitučného zákona v uvedenom poradí žalobkyni poskytnúť
a nepreukázal, že pozemky, ktoré mal ponúknuť, boli jedinými pozemkami, ktoré bol žalovaný spôsobilý
na žalobkyňu previesť. Oznámenie 2 žalobkyňu ukracuje na jej právach v tom, že napriek skutočnosti, že
žalovaný nesplnil svoje povinnosti ponuky náhradného pozemku a neboli splnené podmienky na to, aby

sa žalobkyni vyplácala finančná náhrada, žalovaný oznamuje, že túto jej mieni poskytnúť hoci žalobkyňa
požaduje náhradu v pozemkoch.
1.4. K oznámeniam 1 aj 2 žalobkyňa spoločne uviedla, že podanie správnej žaloby je jediným
prostriedkom nápravy, keďže žalovaný vo veci nevydal rozhodnutie, pričom podľa obsahu oznámení,
pokiaľ žalobkyňa neoznámi potrebné údaje na poukázanie finančnej náhrady, žalovaný vec odloží, teda

nevydá rozhodnutie vo veci, proti ktorému by bolo možné podať odvolanie, resp. správnu žalobu.
1.5. Žalobkyňa okrem vyššie uvedenej argumentácie v bodoch 10. až 17. správnej žaloby namietala
nesprávne ocenenie pozemku v zmysle oznámenia o ocenení. Oznámenie o ocenení napadla aj
správnou žalobou, ktorú však Krajský súd v Žiline uznesením sp. zn. 32S/1/2022 zo dňa 31. 10. 2022
odmietol, pretože nejde o opatrenie preskúmateľné v správnom súdnictve.

2. Žalovaný navrhol konanie zastaviť, pretože správne súdy v zmysle § 7 písm. d) SSP nepreskúmavajú
súkromnoprávne spory a iné súkromnoprávne veci, v ktorých je daná právomoc súdu v civilnom
procese s odkazom na uznesenie Správneho súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 4S/9/2024, ktorý
uviedol, že žalovaný nemá postavenie orgánu verejnej správy a jeho vzťah s reštituentom je výlučne

súkromnoprávny. Žalovaný ďalej uviedol, že napadnuté oznámenia majú procesnú povahu a vychádza
sa v nich z právoplatného rozhodnutia správneho orgánu a ocenenia pozemkov, pričom správne súdy
v zmysle § 7 písm. e) nepreskúmavajú rozhodnutia orgánov verejnej správy predbežnej, procesnej alebo
poriadkovej povahy. Ak správny súd dospeje k názoru, že nie sú splnené podmienky na zastavenie
konania, navrhol žalovaný správnu žalobu ako nedôvodnú zamietnuť, nakoľko napadnuté oznámenia

boli vydané v súlade s reštitučným zákonom a internými predpismi žalovaného. Ďalšia účastníčka
konania sa vo veci nevyjadrila.

3. Žalobkyňa v replike zopakovala svoje argumenty o nesúhlase s rozdelením reštitučného nároku a
s postupom pri ocenení pozemku. Tiež uviedla, že žalovaný nevysvetlil, prečo najprv tvrdil, že ponukový

proces začal podaním žalobkyne zo dňa 14. 11. 2012 a vo vyjadrení k žalobe uviedol, že začal žiadosťou
doručenou žalovanému 09. 06. 2000, a preto sa má aplikovať § 11 ods. 8 v znení účinnom do 28.
02. 2011. Tiež sa nevysporiadal s argumentáciou žalobkyne rozsudkom Krajského súdu v Žiline č. k.
20S/68/2014-51, ktorú zopakovala. Žalobkyňa tiež poukázala na to, že predmetom súdneho prieskumuvo veci vedenej Krajským súdom v Žiline bol postup žalovaného v súvislosti s vyplatením finančnej
náhrady, čo jednoznačne potvrdzuje, že napadnuté oznámenia sú preskúmateľné správnym súdom aj
s poukazom na uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 8Sžo/296/2008 z 10. 08. 2009. Spôsobilosť

súdneho prieskumu nevylučuje ani uznesenie Správneho súdu v Banskej Bystrici č. k. 4S/9/2024-53,
na ktoré poukázal žalovaný.

Administratívne konanie a napadnuté oznámenia

4. Z priloženého administratívneho spisu správny súd zistil, že právny predchodca žalobkyne a ďalšej
účastníčky konania I. D., nar. XX. XX. XXXX si v zmysle reštitučného zákona dňa 27. 09. 1991
uplatnil pred Pozemkovým úradom Dolný Kubín nárok na vrátenie vyvlastneného pozemku zapísaného
v pozemkovoknižnom protokole č. XXX, pozemkovoknižná parcela č. XXX, roľa, v katastrálnom území
M. N. o výmere 2.552 m2. Pôvodným rozhodnutím zo dňa 13. 05. 1994 Pozemkový úrad Dolný Kubín
nepriznal I. D. vlastnícke právo k uvedenému pozemku o výmere 2.552 m2, ktorý bol vyvlastnený a za

800 m2 bola priznaná finančná náhrada, pričom nepriznaním vlastníckeho práva nie je dotknuté právo
oprávnenej osoby na náhradu podľa § 11 ods. 2 alebo § 16 reštitučného zákona za pozemok, M. K.
XXX, I. K. XXX, M. X.XXX H.. Pôvodné rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 13.
06. 1994. Dňa 20. 06. 1994 vydal Pozemkový úrad Dolný Kubín ocenenie pozemku vo výmere 1.752 m2
v sume 9.460,80 Sk (314,04 eur). Nárok vyplývajúci z pôvodného rozhodnutia voči žalovanému daroval

I. D. žalobkyni darovacou zmluvou spísanou formou notárskej zápisnice č. N 36/2000, Nz 80/2000
zo dňa 28. 04. 2000. Rozhodnutím č. DE/2014-006112/2804/PER-500 zo dňa 05. 02. 2014 rozhodol
žalovaný, že žalobkyni ako oprávnenej osobe poskytne náhradu v peniazoch za pozemky, ktoré nebolo
možné zo zákonných dôvodov vydať. Z odôvodnenia rozhodnutia vyplýva, že išlo o vyššie uvedený
pozemok vo výmere 1.752 m2 s tým, že nakoľko žalobkyňa podľa § 11 ods. 8 písm. a) reštitučného

zákona s náhradným pozemkom nesúhlasila, poskytne sa jej náhrada v peniazoch. Toto rozhodnutie
bolo na základe správnej žaloby podanej žalobkyňou zrušené rozsudkom Krajského súdu v Žiline sp.
zn. 20S/68/2014 z 09. 12. 2014 pre jeho nepreskúmateľnosť. Následne vydal žalovaný oznámenie 2,
ktorýmžalobkynioznámilplneniereštitučnéhonárokufinančnounáhradoupodľa§11ods.2reštitučného
zákona v nadväznosti na pôvodné rozhodnutie a ocenenie vo výške 314,04 Eur. V oznámení uviedol,

že žalobkyňa dňa 14. 11. 2012 sama navrhla náhradný pozemok, pričom dňa 31. 10. 2013 odmietla
jeho prevzatie, a preto jej bude podľa § 11 ods. 8 reštitučného zákona poskytnutá náhrada v peniazoch.
Z tohto dôvodu požiadal žalovaný o oznámenie čísla účtu alebo adresy, na ktorú jej môže byť náhrada
poskytnutá poštovou poukážkou. V prípade nedoručenia požadovaných údajov žalovaný po 14 dňoch
vec odloží.

5. Z administratívneho spisu správny súd tiež zistil, že okresný úrad vydal dňa 02. 05. 2022 na
návrh žalobkyne a ďalšej účastníčky konania dodatočné rozhodnutie, ktorým priznal žalobkyni a ďalšej
účastníčke konania ako dedičkám po I. D. (podľa osvedčenia o dedičstve XX/X/XXXX) I. na náhradu za
pozemok pôvodne zapísaný v pozemkovoknižnom protokole č. XXX, I. I. K. XXX, roľa, v katastrálnom

území M. N., v časti o výmere 800 m2, každej v podiele 1/2 s tým, že náhradný pozemok alebo finančnú
náhradu poskytne žalovaný. Dodatočné rozhodnutie odôvodnil tým, že vykonaným dokazovaním zistil,
že finančnú náhradu za vyvlastnenú výmeru 800 m2 I. D. neprevzal. Dodatočné rozhodnutie nadobudlo
právoplatnosť dňa 23. 05. 2022. Okresný úrad oznámením o ocenení z 01. 08. 2022 ocenil uvedený
pozemoknasumupo72eurprežalobkyňuaďalšiuúčastníčkukonania.Oznámením1oznámilžalovaný

žalobkyni plnenie reštitučného nároku finančnou náhradou podľa § 11 ods. 2 reštitučného zákona (keďže
jej nárok nie je vyšší ako 166 eur), vychádzajúc z dodatočného rozhodnutia a oznámenia o ocenení
vo výške 72 eur a požiadal žalobkyňu o oznámenie čísla účtu alebo adresy, kde jej môže byť finančná
náhrada zaslaná poštovou poukážkou. V prípade nedoručenia požadovaných údajov žalovaný po 14
dňoch vec odloží.

Posúdenie veci správnym súdom

6. Správny súd pred vecným prieskumom zákonnosti oznámení 1 a 2 v prvom rade skúmal (aj
vzhľadom na obranu žalovaného), či ide o spôsobilý predmet súdneho prieskumu. V predmetnej veci

bolo postupované podľa reštitučného zákona, ktorý v súvislosti s procesom navrátenia vlastníckeho
práva k pozemkom, ktoré prešli na štát alebo inú právnickú osobu, obsahuje viaceré procesné štádiá.
Podľa § 9 reštitučného zákona sa konanie začína na návrh oprávnenej osoby na vydanie nehnuteľnosti
adresovaný okresnému úradu (predtým pozemkovému úradu) a povinnej osobe. Konanie môže byťskončené dohodou medzi oprávnenou a povinnou osobou o vydaní nehnuteľnosti, ktorú schvaľuje
okresný úrad. Ak k dohode nedôjde, rozhodne o vlastníctve oprávnenej osoby k nehnuteľnosti okresný
úrad. Ak sú splnené podmienky vydania nehnuteľnosti stanovené v § 6 ods. 1 a 2 reštitučného zákona,

okresný úrad rozhodne o vydaní nehnuteľnosti oprávnenej osobe. V § 11 ods. 1 reštitučného zákona
sú upravené situácie, kedy napriek splneniu zákonných podmienok nehnuteľnosti nemožno vydať.
V takom prípade prizná okresný úrad oprávnenej osobe právo na náhradu. Ak okresný úrad rozhodne
o priznaní práva na náhradu, následne postupom podľa § 14 ods. 5 reštitučného zákona pozemok ocení.
Rozhodnutie okresného úradu o priznaní náhrady (po vyčerpaní riadneho opravného prostriedku) a

opatrenieokresnéhoúraduoocenenípozemkusúsprávneaktypreskúmateľnésprávnymsúdomvrámci
správneho súdnictva, nakoľko okresný úrad tu vystupuje v postavení orgánu verejnej správy, ktorý vo
veci návrhu oprávnenej osoby na vydanie nehnuteľnosti autoritatívne rozhoduje, resp. určuje hodnotu
nehnuteľnosti, ktorú nebolo možné vydať. Týmto postupom sa zakladá, mení, ruší alebo deklaruje
vlastnícke právo oprávnenej osoby (jeho samotná existencia, resp. jeho hodnota). Ocenením pozemku
sa končí administratívne konanie prebiehajúce pred okresným úradom.

7. Po vyššie uvedených procesných úkonoch nasleduje ďalšie štádium uspokojovania reštitučného
nároku v prípade, ak bolo reštituentovi priznané právo na náhradu, pretože pôvodnú nehnuteľnosť
nemožno vydať. Tu však už ide o vec výlučne súkromnoprávnej povahy, v rámci ktorej sa úspešný
reštituent a štát zastúpený Slovenským pozemkovým fondom (žalovaným) dohadujú na spôsobe

uspokojenia náhrady a výsledkom tohto štádia procesu je buď uzavretie zmluvy o bezodplatnom
prevode náhradného pozemku zo štátu na reštituenta alebo zaplatenie peňažnej náhrady reštituentovi.
V tomto postavení nevystupuje žalovaný ako orgán verejnej správy, keďže nemá voči reštituentovi
autoritatívne postavenie, nakoľko výsledkom tohto procesu nie je vydanie rozhodnutia o prevedení
pozemku alebo o zaplatení náhrady, ale uzavretie zmluvy ako súkromnoprávneho úkonu, založeného

na vôli strán, prípadne faktické zaplatenie peňažnej náhrady. V tomto smere správny súd odkazuje
na uznesenie Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 1Svk/10/2023 zo dňa 31. 01. 2024 (odseky
13. a 16.), ktorý dospel k rovnakému záveru. Žalobkyňa v správnej žalobe a replike poukázala na
rozhodnutia Krajského súdu v Žiline č. k. 20S/68/2014-51 a Najvyššieho súdu SR sp. zn. 8Sžo/296/2008
z 10. 08. 2009, v rámci ktorých došlo k vecnému prieskumu rozhodnutia resp. opatrenia vydaného

žalovaným pri uspokojovaní reštitučného nároku na náhradu, čím bolo pripustené, že ide o spôsobilý
predmet prieskumu v správnom súdnictve. Tieto rozhodnutia však nepredstavujú ustálenú rozhodovaciu
prax vzhľadom na vyššie uvedené uznesenie Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 1Svk/10/2023,
ktoré dospelo k opačnému záveru. Pri existencii odlišnej rozhodovacej praxe sa správny súd priklonil
k názoru vyslovenému v rozhodnutí Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 1Svk/10/2023, ktoré je

novšie a zároveň ho správny súd považuje za argumentačne presvedčivé z dôvodov popísaných vyššie
(najmä absencia autoritatívneho postavenia žalovaného voči reštituentovi).

8. Priebeh reštitučného konania popísaný v predchádzajúcich odsekoch sa uplatnil aj v predmetnej
veci. Na základe uplatneného reštitučného nároku právneho predchodcu žalobkyne a ďalšej účastníčky

konania bolo v rámci administratívneho konania okresným (predtým pozemkovým) úradom rozhodnuté
o priznaní náhrady pôvodným rozhodnutím za pozemok v časti 1.752 m2 a dodatočným rozhodnutím
za pozemok v časti 800 m2, pričom na tieto rozhodnutia nadväzovali aj ocenenia pozemkov vydané
okresným (pozemkovým) úradom. Tieto správne akty boli vydané v rámci administratívneho konania a
bolo možné ich (po vyčerpaní riadnych opravných prostriedkov) napadnúť správnou žalobou. Vydaním

oznámení o ocenení sa administratívne konanie skončilo. Pokiaľ žalobkyňa uviedla, že jej správna
žaloba smerujúca proti oznámeniu o ocenení bola odmietnutá uznesením Krajského súdu v Žiline sp. zn.
32S/1/2022, správny súd uvádza, že toto uznesenie bolo zrušené uznesením Najvyššieho správneho
súdu SR sp. zn. 1Svk/10/2023 citovaným vyššie so záverom, že ocenenie pozemku predstavuje
spôsobilý predmet prieskumu v správnom súdnictve (odsek 15.). Vec bola vrátená Správnemu súdu

v Banskej Bystrici, ktorý ju vedie pod sp. zn. 4S/9/2024 s tým, že vec nie je právoplatne skončená.

9. Oznámenia 1 a 2 napádané žalobkyňou boli vydané žalovaným v štádiu po skončení
administratívneho konania vedeného okresným úradom, teda v rámci uspokojovania reštitučného
nároku v súkromnoprávnom vzťahu medzi žalobkyňou a žalovaným. V tejto fáze je žalovaný viazaný

rozhodnutím o poskytnutí náhrady ako aj ocenením, ktoré vydal okresný úrad a so žalobkyňou sa už
len dohaduje na poskytnutí náhrady (v pozemkoch alebo v peniazoch). Postup žalovaného v tejto fáze
preto nemôže byť predmetom prieskumu v správnom súdnictve v zmysle § 7 písm. d) SSP, nakoľko ideo súkromnoprávnu vec, v ktorej je daná právomoc súdu v civilnom procese. Preto správny súd žalobu
podľa § 98 ods. 1 písm. g) SSP odmietol ako neprípustnú.

10. Správny súd obiter dictum dopĺňa, že pokiaľ žalobkyňa v správnej žalobe namietala, že nárok na
náhradu bol nezákonne rozdelený na dve časti, o tejto skutočnosti bolo rozhodnuté už v pôvodnom
rozhodnutí z roku 1994, ktorým bola právnemu predchodcovi žalobkyne za pôvodný pozemok vo výmere
2.552 m2 priznaná náhrada len vo výmere 1.752 m2, pretože za zvyšných 800 m2 bola priznaná
finančná náhrada. Toto rozhodnutie nebolo právnym predchodcom žalobkyne napadnuté opravným

prostriedkom, ani správnou žalobou a nadobudlo právoplatnosť, hoci ho právny predchodca žalobkyne
napadnúť mohol, ak ho považoval za nezákonné. K rozdeleniu reštitučného nároku došlo právoplatným
rozhodnutímvydanýmvadministratívnomkonaníažalovanýniejeoprávnenýprehodnocovaťposúdenie
tejto otázky, keďže je pri svojom postupe vykonávanom po skončení administratívneho konania, viazaný
rozhodnutím okresného (pozemkového) úradu o priznaní náhrady, ktorého súčasťou je aj rozsah
náhrady vymedzený výmerou pozemku uvedenou vo výroku rozhodnutia. Nič na tom nemení ani

to, že okresný úrad vydal v roku 2022 dodatočné rozhodnutie, ktorým priznal žalobkyni a ďalšej
účastníčke konania právo na náhradu za zvyšnú časť pozemku vo výmere 800 m2, nakoľko dodatočným
rozhodnutím nedošlo k zrušeniu, či zmene pôvodného rozhodnutia ani k „zlúčeniu“ nárokov. Dodatočné
rozhodnutie taktiež nebolo napadnuté opravným prostriedkom ani správnou žalobou a je pre žalovaného
v následnej fáze uspokojovania reštitučného nároku (vrátane určenej výmery pozemku, za ktorý bola

poskytnutá náhrada) záväzné.

11. K námietke žalobkyne o nesprávnosti ocenenia pozemku správny súd uvádza, že ani túto otázku nie
je možné riešiť vo fáze uspokojovania priznaného reštitučného nároku pred žalovaným. O tejto otázke
autoritatívne rozhodol okresný úrad vydaním oznámenia o ocenení, ktorým je žalovaný pri uspokojovaní

reštitučného nároku viazaný a nemôže určenú výšku nijako prehodnocovať. Ako správny súd uviedol
vyššie, toto oznámenie je momentálne predmetom prieskumu v konaní sp. zn. 4S/9/2024 (ktoré nie
je zatiaľ právoplatne skončené), v rámci ktorého správny súd posúdi jeho vecnú správnosť. Vecná
správnosť oznámenia o ocenení nemôže byť preskúmavaná v predmetnom konaní, kde žalovaným nie
je okresný úrad, ktorý ho vydal.

12. O nároku na náhradu trov konania rozhodol správny súd podľa § 170 písm. a) SSP tak, že žiaden
z účastníkov konania nemá právo na náhradu trov konania, pretože žaloba bola odmietnutá.

13. Toto rozhodnutie prijal senát pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť na Správny súd v Banskej
Bystrici v lehote 1 mesiac od jeho doručenia. O kasačnej sťažnosti rozhoduje Najvyšší správny súd
Slovenskej republiky. Kasačná sťažnosť podaná v listinnej podobe musí byť podaná v potrebnom počte
vyhotovení (§ 56 ods. 3 SSP).

Podľa § 445 ods. 1, 2 SSP, (1) V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania
podľa § 57 uviesť
a) označenie napadnutého rozhodnutia,
b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené,

c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440
sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"),
d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).
(2) Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.

Podľa § 449 ods. 1, 2 SSP, (1) Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej
sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého
sťažovateľa musia byť spísané advokátom.
(2) Povinnosti podľa odseku 1 neplatia, ak
a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na

kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d),
c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.