Rozsudok – Spotrebiteľské zmluvy ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 15. máj 2024

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 9CoCsp/30/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6120289407
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 05. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dana Popovičová

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2024:6120289407.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dany Popovičovej a členov

senátu JUDr. Gizely Majerčák a JUDr. Aleny Mikovej v právnom spore žalobcu: EOS KSI Slovensko,
s.r.o., so sídlom v Bratislave, Prievozská 2, IČO: 35 724 803, zastúpeného Advokátskou kanceláriou
Remedium Legal, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Prievozská 2, IČO: 53 255 739 proti žalovanej: A. B., nar.
XX.X.XXXX, bytom v C., C. XX, zastúpenej Občianskym združením ZEMPLÍN S, so sídlom Topolianska
2829/174, Michalovce, IČO: 53 360 851, o zaplatenie 3 000 € s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku
Okresného súdu Košice II č. k. 12Csp/203/2020 - 215 z 5. októbra 2022

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok.

Žalovaná má nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalobcovi v celom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Košice II ako súd prvej inštancie rozsudkom označeným v záhlaví v celom rozsahu
zamietol žalobu právneho nástupcu banky ako pôvodného veriteľa (Slovenská sporiteľňa, a.s.; ďalej
aj len ako „banka“) na peňažné plnenie 3.000 € s príslušenstvom proti žalovanej ako spotrebiteľovi,
a to titulom bankového dlhu zo zmluvy o splátkovom úvere č. 5057162396 zo dňa 13.05.2014, ktorej
predmetom bolo poskytnutie bezúčelového spotrebiteľského úveru vo výške 11 500 € bankou žalovanej
spotrebiteľke. Žalobca ako nebankový subjekt svoje právne nástupníctvo odvodzoval od zmluvy o

postúpení pohľadávok zo 17.12.2018.

2. Rozhodnutie vo veci samej právne odôvodnil podľa ustanovení §39, § 45 ods.1, § 52 ods. 1,2,3, § 53
ods.9, § 524 ods.1,2 Občianskeho zákonníka, §1ods.1, 2,a,b zákona č. 129/2010 Z. z .a § 92 ods.8 zák.
č. 483/2001 Z.z. o bankách. a § 4 ods.1,2,7,8 zák.č.266/2005 Z.z. o ochrane spotrebiteľa pri finančných
službách na diaľku.
3. Pri posudzovaní aktívnej vecnej legitimácie žalobcu v tomto spore aplikujúc ustanovenie §92 ods.

8 zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách súd pristúpil k posúdeniu, či v danom prípade medzi bankou
a žalobcom došlo k platnému postúpeniu pôvodne bankovej pohľadávky na nebankový subjekt bez
súhlasu žalovaného ako klienta banky, t. j. či pre takýto postup banky kumulatívne boli splnené v §92
ods. 8 zákona č. 483/2001 Z. z. ustanovené podmienky: (i) splatná pohľadávka, (ii) písomná výzva banky
a (iii) následné nepretržité, viac ako 90 dní trvajúce omeškanie žalovaného ako klienta so splnením
jeho záväzku voči banke. Vzhľadom na to, že podľa posudzovanej zmluvy o spotrebiteľskom úvere
konečnásplatnosťúveruvdanomprípademalanastaťaž20.05.2024,zostranybankyakoveriteľadošlo

k zosplatneniu dlžného zostatku úveru. Súd preto pristúpil k posúdeniu, či zosplatenie bolo uskutočnené
v súlade s ustanovením §53 ods. 9 o. z. V zmysle tohto zákonného ustanovenia v prípade porušenia
zmluvnej povinnosti dlžníka úver splácať riadne a včas, banka ako veriteľ (dodávateľ) bola oprávnenámimoriadnu splatnosť úveru vyhlásiť až po doručení písomnej výzvy dlžníkovi v zmysle §53 ods. 9 o. z.
V tejto výzve banka dlžníka zároveň mala upozorniť aj na možnosť uplatnenia práva podľa §565 o. z.

4. Vychádzajúc z výsledkov vykonaného dokazovania v naznačenom smere súd uzavrel, žalovanej
v bolo doručené iba oznámenie o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru z 23.01.2018, ktorou bola
žalovaná bankou upozornená, že banka dňom 22.01.2018 vyhlásila mimoriadnu splatnosť úveru
a žiadala vrátenie celej poskytnutej sumy úveru s príslušenstvom pred dátumom splatnosti dohodnutým

v zmluve. Nepreukázala však, že by táto výzva (oznámenie o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru)
žalovanej bola skutočne aj doručená. Poštový podací hárok EPH 117831889 svedčiaci o tom, že
29.1.2018 výzva adresovaná žalovanému na adresu jeho bydliska na pošte bola podaná (odoslaná),
súd nepovažoval za dostatočný dôkaz o jej doručení žalovanej.

5.Pretosúdkonštatoval,ženebolsplnenýzákonnýpredpokladpreplatnépostúpeniepohľadávkybanky.
Celá postúpená pohľadávka nebola v čase jej postúpenia pohľadávkou spôsobilou na postúpenie. Ak
pohľadávka nie je postupiteľná, potom jej postúpenie je svojím obsahom v priamom rozpore so zákonom
a ako také je neplatné v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka. Ak nie sú splnené zákonom stanovené
predpoklady (§ 92 ods. 8 Zákona o bankách), nie je pohľadávka banky postupiteľná (teda jej postúpenie

je objektívne neprípustné) a jej postúpenie je svojím obsahom a účelom v priamom rozpore so zákonom
a ako také absolútne neplatné v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka, a to nielen medzi stranami zmluvy
o postúpení, ale aj navonok voči dlžníkovi.

6. Súd dospel k záveru o nedostatku aktívnej vecnej legitimácie žalobcu v konaní, ktorý nepreukázal, že

je nositeľom ním uplatňovaného práva voči žalovanej. Vzhľadom na zamietnutie žaloby pre nedostatok
aktívnej legitimácie sa ďalšími námietkami žalovanej nezaoberal.

7. Plne úspešnej žalovanej súd priznal nárok na plnú náhradu jeho trov, aplikujúc tak zásadu úspechu
strany v spore (§ 255 ods. 1 a 262 ods. 1 C.s.p.).

8. Rozsudok napadol včas podaným odvolaním žalobca z dôvodov uvedených v § 365 ods.1 písm.
b/, f/, h/ C.s.p. Odvolateľ poukázal na § 45 ods.1 OZ a konštatoval, že sa nestotožňuje s právnym
posúdením súdu týkajúcim sa doručenia zásielky. Poukázal na rozhodnutie R 4/2021, podľa ktorého

§ 53 ods.1 OZ neodporuje a zásade zmluvnej voľnosti zodpovedá aj dohoda spotrebiteľa a veriteľa v
spotrebiteľskej zmluve o tom, že pri doručovaní zásielky spotrebiteľovi sa môže uplatniť fikcia doručenia
zásielky na poslednú známu adresu spotrebiteľa. K obdobným záverom dospel aj Najvyšší súd SR v
uzneseniach z 28. januára 2011 sp.zn. 5Cdo/129/2010 a sp.zn. 1ObdoV/63/2005 z 30.4.2007. Ďalej
žalobca poukázal na čl. 2 ods.2 C.s.p. a uviedol, že závery súdu nezodpovedajú dohode zmluvných

strán, ktoré si dojednali fikciu doručenia, kedy sa zásielka považuje za doručenú na tretí deň po jej
odoslaní. Podľa odvolateľa ani samotný súd nespochybnil, že žalobca preukázal dátum odoslania
uvedenej výzvy žalovanému a preto nie je zrejmé, z akého dôvodu sa odchýlil od ustálenej rozhodovacej
praxe Najvyššieho súdu SR a neprihliadol na dohodu na zmluvných strán ohľadom fikcie doručenia
a s ohľadom na preukázanie odoslania písomností neprihliadol na doručenie dohodnutou fikciou, t.j.

tretí deň po odoslaní. Argumentoval, že súd tak dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym
skutkovým zisteniam a rovnako vec nesprávne právne posúdil a k napriek predloženému podaciemu
hárku preukazujúcemu, že písomnosť bola odoslaná a dostala sa dispozičnej sféry žalovaného uzavrel,
že uvedené nebolo v konaní preukázané. Na podporu svojich tvrdení citoval právny názor z vybraných
súdnych rozhodnutí (napr. Krajského súdu v Žiline 9CoCsp/9/2021 z 22.04.2021, Krajského súdu

v Trenčíne 5Co/351/2017 zo 24.05.2018, 13CoCsp/43/2020 z 18.05.2021). Na základe uvedeného
navrhol, aby odvolací súd rozsudok v napadnutom rozsahu preskúmal a podľa § 388 C.s.p. ho v
napadnutej časti zmenil tak, že žalobe v celom rozsahu vyhovie resp. v zmysle ust. 389 ods.1 C.s.p. ho
zrušil a vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

9. Žalovaná vo vyjadrení k odvolaniu navrhla potvrdiť rozsudok v napadnutom rozsahu ako vecne
správny a stotožnila sa so skutkovými a právnymi závermi súdu prvej inštancie, ktoré považuje za
správne. Odvolanie žalobcu považuje za účelové.10. Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací po kladnom posúdení včasnosti a prípustnosti odvolania
podaného stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnuté, viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania a

tiež viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie bez potreby nariadiť odvolacie
pojednávanie preskúmal napadnutý rozsudok spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo a dospel k
záveru, že odvolanie žalobcu nie je opodstatnené.

11. Súd prvej inštancie dokazovanie vo veci vykonal v potrebnom rozsahu, na základe neho správne

zistil skutkový stav a vo veci na základe neho aj správne rozhodol. Skutkové zistenia súdu prvej inštancie
zodpovedajú vykonanému dokazovaniu a odôvodnenie rozsudku má podklad v zistení skutkového stavu
vyplývajúceho zo spisu. Na správnosti týchto skutkových zistení nič nezmenili ani odvolacie námietky
žalobcu, ktoré namietal aj v priebehu konania pred súdom prvej inštancie, s ktorými tento súd aj náležite,
presvedčivo a zákonom ustanoveným spôsobom sa vysporiadal.

12. Správne, podrobné, presvedčivé a zákonu zodpovedajúce sú aj dôvody rozsudku, s ktorými sa
odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje a na tieto odkazuje (§ 387 ods. 2 CSP). Odvolacie námietky
žalobcu nie sú spôsobilé spochybniť vecnú správnosť napadnutého rozsudku a neumožňujú prijať iné
závery.

13. Odvolací súd sa stotožňuje so správnym záverom súdu prvej inštancie o nedostatku aktívnej
legitimácie žalobcu, ktorý vyplýva z tej skutočnosti, že zmluva o postúpení pohľadávok uzatvorená medzi
ním a jeho právnym predchodcom (Slovenská sporiteľňa, a.s.) je neplatná v zmysle § 39 OZ pre rozpor
so zákonom, konkrétne pre nedodržanie podmienok pre postúpenie pohľadávky banky tretej osobe v
zmysle § 92 ods. 8 zák. č. 483/2001 Z.z. o bankách.

14. Žalobca svoju aktívnu legitimáciu odvodzuje zo zmluvy o postúpení pohľadávok, uzavretej so
Slovenskou sporiteľňou a.s. Žalobca je pritom nebankovým subjektom. Správne preto súd skúmal
splnenie podmienok pre platné postúpenie pohľadávky v zmysle ust. § 92 ods. 8 zák. č. 483/2001 Z.z.
o bankách, t.j. správne skúmal platnosť zmluvy o postúpení žalobou uplatnenej pohľadávky z hľadiska

tohto zákonného ustanovenia.

15. Podľa § 92 ods. 8 zák. č. 483/2001 Z.z. o bankách , ak je napriek písomnej výzve banky alebo
pobočky zahraničnej banky jej klient nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní so splnením
čo len časti svojho peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky, môže banka alebo

pobočka zahraničnej banky svoju pohľadávku zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku postúpiť
písomnou zmluvou inej osobe, a to aj osobe, ktorá nie je bankou (ďalej len „postupník“), aj bez
súhlasu klienta. Toto právo banka alebo pobočka zahraničnej banky nemôže uplatniť, ak klient ešte pred
postúpením pohľadávky uhradil banke alebo pobočke zahraničnej banky omeškaný peňažný záväzok v
celom rozsahu vrátane jeho príslušenstva; to neplatí, ak súčet všetkých omeškaní klienta so splnením

čo len časti toho istého peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky presiahol
jeden rok. Pri postúpení pohľadávky je banka alebo pobočka zahraničnej banky povinná odovzdať
postupníkovi aj dokumentáciu o záväzkovom vzťahu, na ktorého základe vznikla postúpená pohľadávka;
banka alebo pobočka zahraničnej banky môže postupníkovi poskytnúť informáciu o jednotlivých iných
záväzkových vzťahoch medzi bankou alebo pobočkou zahraničnej banky a klientom len za podmienok

a v rozsahu ustanovených týmto zákonom.

16. Uvedené zákonné ustanovenie stanovuje predpoklady postúpenia bankovej pohľadávky inému
subjektu, a to aj nebankovému subjektu bez súhlasu klienta, pričom musí ísť o postúpenie písomnou
zmluvou, postúpená môže iba tá časť pohľadávky, ktorá zodpovedá nesplácanému dlhu a ktorá je

splatná a podmienkou postúpenia je aj omeškanie dlžníka nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní
so splnením čo len časti peňažného záväzku voči banke, a to napriek písomnej výzve banky. Dané
predpoklady sú zákonným predpokladom pre platné postúpenie pohľadávky banky a musia byť splnené
v čase postúpenia pohľadávky.

17. Splnenie podmienok stanovených v § 92 ods. 8 (do 31.12.2008 ods. 7) zák. č. 483/2001 Z.z.
o bankách je teda potrebné pre platné postúpenie pohľadávky banky na inú osobu, a iba v prípadesplnenia týchto zákonných podmienok je daná aktívna legitimácia postupníka na vymáhanie bankovej
pohľadávky.

18. V prípade nároku zo spotrebiteľskej zmluvy, o aký ide aj v prejednávanej veci, súd je povinný ex
offo skúmať, či došlo k platnému postúpeniu pohľadávky v zmysle ust. § 92 ods. 8 (do 31.12.2008 ods.
7) zák. č. 483/2001 Z.z. a či je žalobca aktívne legitimovaný na podanie žaloby.

19. Z citovaného zákonného ustanovenia vyplýva, že banka ako účastník zmluvy o úvere má

obmedzené možnosti postúpenia svojej pohľadávky voči svojmu klientovi zo zmluvy o úvere a to v
tom, že môže postúpiť bez súhlasu klienta iba splatnú pohľadávku, resp. jej splatnú časť. Postúpením
nesplatnej pohľadávky inému subjektu ako je banka by totiž došlo k neprípustnému vstupu iného
subjektu do aktívneho právneho vzťahu, ktorého účastníkom v zmysle zákonnej úpravy Zákona o
bankách môže byť iba banka. Z uvedeného zároveň vyplýva, že mimoriadnu splatnosť celého zostatku
úveru nemôže úspešne uplatniť iný subjekt ako banka (na základe zmluvy o postúpení pohľadávky),

keďže tomu bráni vyššie uvedená prekážka v možnosti postúpiť nesplatnú pohľadávku.

20. Rozborom ustanovenia ust. § 92 ods. 8 (do 31.12.2008 ods. 7) zák. č. 483/2001 Z.z. je potrebné
dospieť k záveru, že jednoznačne definuje podmienky, za akých (ne)možno postúpiť pohľadávku
patriacubankebuďinejbankealeboajsubjektu,ktorýniejebankou.Prvávetacit.ust.definujedvetakéto

podmienky (nad rámec písomnej formy zmluvy o postúpení a nepotrebnosti súhlasu klienta s takýmto
krokom, ktoré predpokladá už § 524 ods. 1 OZ), z ktorých prvou je písomná výzva banky, uvažujúcej
o postúpení riadne nesplácanej úverovej pohľadávky, klientovi, aby pohľadávku splnil, a druhou je
nepretržite viac než 90 dní trvajúce omeškanie klienta so splnením čo i len časti jeho peňažného
záväzku, zodpovedajúceho pohľadávke banky. Druhá veta potom obsahuje úpravu situácie, v ktorej

(napriek splneniu podmienok postúpenia) banka nebude môcť uplatniť právo postúpiť pohľadávku, a to
vtedy, ak klient ešte pred postúpením svoj omeškaný peňažný záväzok v celom rozsahu, vrátane jeho
príslušenstva, splní; okrem nej ale tiež prípad, v ktorom práve zmienené obmedzenie banky existovať
nebude - vtedy, ak súčet všetkých omeškaní klienta so splnením čo len časti toho istého peňažného
záväzku trval viac než jeden rok. Tretia veta cit. ust. vymedzuje povinnosť odovzdania postupníkom

postupcovi dokumentácie o záväzkovom vzťahu, na základe ktorého vznikla postúpená pohľadávka a
úpravu týkajúcu sa samotného bankového tajomstva a jeho prelomenia.

21. V danom prípade žalobca ako postupník v konaní neuniesol svoje dôkazné bremeno na preukázanie
svojej aktívnej legitimácie, teda vlastníctva pohľadávky, z ktorej odvodzuje svoj nárok.

22. Odvolací súd má za to, že súd prvej inštancie správne aplikoval ust. § 92 ods. 8 zákona č. 283/2001
Z.z. o bankách a posudzoval či boli splnené podmienky pre platné postúpenie pohľadávky z veriteľa,
ktorým bola banka (Slovenská sporiteľňa, a.s.), na iný subjekt nebankového charakteru. Odvolací súd
považuje za správne závery súdu prvej inštancie o potrebe kumulatívneho splnenia všetkých v zákone

ustanovených podmienok (existencia splatnej pohľadávky, písomná výzva banky, následne nepretržité
viac ako 90 dní trvajúce omeškanie klienta so splnením jeho záväzku voči banke) a stotožňuje sa so
záverom súdu, že v danom prípade nebola splnená jedná z týchto podmienok, a to existencia písomnej
výzvy ( oznámenie o vyhlásení predčasnej splatnosti) banky. Žalobca takýto dôkaz v konaní nepredložil.

23. Odvolací súd súhlasí s názorom žalobcu, že za takúto výzvu možno považovať výzvu zo dňa
23.1.2018.

24. Správne však súd prvej inštancie uzavrel, že žalobca nepreukázal, že doručil žalovanej túto písomnú
výzvu ( oznámenie o vyhlásení predčasnej splatnosti) zo dňa 23.1.2018, príp. inú výzvu v zmysle § 92

ods. 8 zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách. Z listinného dôkazu produkovaného žalobcom - poštový
podací hárok - totiž vôbec nevyplýva, či dotknutá písomnosť bola žalovanej doručovaná. Poštový podací
hárok sám o sebe môže preukázať tú skutočnosť, že písomnosť bola podaná u poštového doručovateľa
na prepravu, avšak už nemôže bez akýchkoľvek pochybností preukázať, že aj došlo k doručovaniu
písomnosti, na akej adrese, kedy a s akým výsledkom.

25. Doručenie výzvy (oznámenia o vyhlásení okamžitej splatnosti úveru) je pritom potrebné posudzovať
podľa ust. § 45 ods. 1 Občianskeho zákonníka, v zmysle ktorého prejav vôle pôsobí voči neprítomnej
osobe od okamihu, keď jej dôjde.26. V zmysle uvedeného ustanovenia prejav vôle pôsobí voči neprítomnej osobe od okamihu, keď
jej dôjde. V danom prípade sa jedná o tzv. teóriu dôjdenia, a teda pri hmotnoprávnych úkonoch

sa nevyžaduje skutočné doručenie a prevzatie písomnosti, zachytávajúcej právny úkon. Účinnosť
adresovaných jednostranných hmotnoprávnych úkonov v režime Občianskeho zákonníka predpokladá,
že prejav vôle dôjde, resp. je doručený adresátovi, t.j. že sa dostane do sféry jeho dispozície - už týmto
okamihom začína právny úkon pôsobiť voči druhej zmluvnej strane.

27. Slovné spojenie „dostane sa do jeho dispozičnej sféry“ nemožno vykladať v zmysle
procesnoprávnych predpisov. Je ním potrebné rozumieť objektívnu možnosť neprítomnej osoby
zoznámiť sa s jej adresovaným právnym úkonom. Právna teória i súdna prax takou možnosťou chápe
nielen samotné prevzatie písomného hmotnoprávneho úkonu adresátom, ale i také prípady, kedy
doručením listu či telegramu, obsahujúceho prejav vôle, do bydliska alebo sídla adresáta, či do jeho
poštovej schránky, poprípade i hodením oznámenia do poštovej schránky o uložení takej zásielky,

nadobudol adresát hmotnoprávneho úkonu objektívnu príležitosť zoznámiť sa s obsahom zásielky.
Pritom nie je nevyhnutné, aby sa adresát skutočne zoznámil s obsahom hmotnoprávneho úkonu,
postačuje, že mal objektívnu možnosť spoznať jeho obsah. Rozhodujúce je teda objektívne hľadisko, t.j.
ak sa preukáže, že adresát mal reálnu možnosť oboznámiť sa s prejavom vôle, nastávajú právne účinky
jednostranného právneho úkonu, obsahujúceho takýto prejav bez ohľadu na to, či sa s ním adresát

skutočne oboznámil (viď uznesenie Najvyššieho súdu SR z 28.1.2011 sp.zn. 5Cdo/129/2010)

28. Vo vzťahu k preukázaniu doručovania podania len prostredníctvom obyčajnej listovej zásielky
odvolací súd poukazuje na to, že len samotné preukázanie podania listiny na poštovú prepravu ešte
neznamená, že žalovaný mal možnosť sa s jej obsahom oboznámiť. Pre preukázanie uvedeného

je potrebné, aby žalobca preukázal to, že listina vôbec došla do dispozičnej sféry žalovaného
(najčastejšie je uvedené preukázané buď doručenkou alebo kópiou vrátenej listovej zásielky neprevzatej
spotrebiteľom ani v odbernej lehote). Z uvedeného teda vyplýva, že nositeľnom dôkazného bremena
o možnosti žalovaného oboznámiť sa s obsahom podania je žalobca. Odvolací súd v tomto smere
poukazuje aj na rozsudok Najvyššieho súdu SR zo dňa 15.12.2020, sp. zn. 5 Cdo 36/2020 (uverejnené

v Zbierke stanovísk NS a rozhodnutí súdov SR 1/2021), ktorý sa vo vzťahu k doručovaniu právnych
úkonov vyjadril nasledovne: „Z povahy ustanovenia § 45 ods. 1 Občianskeho zákonníka vyplýva,
že ide o kogentné ustanovenie, ktoré nepripúšťa odchylnú dohodu zmluvných strán v podobe fikcie
doručenia. Právna konštrukcia doručovania upravená týmto ustanovením totiž zabezpečuje spravodlivé
vyvažovanie záujmov zmluvných strán. Adresátovi právneho úkonu poskytuje možnosť oboznámiť sa s

obsahom právneho úkonu a taktiež istotu, aby účinky daného právneho úkonu nenastali bez toho, že mu
to nebolo umožnené. Subjekt realizujúci právny úkon má na druhej strane istotu, že doručovaný právny
úkon sa stane právne perfektným a vyvolá zamýšľané právne následky aj v prípade, že sa adresát
vyhýba prevzatiu zásielky, príp. zmarí jej doručenie hoci i z nedbanlivosti (napr. zmenou doručovacej
adresy bez oznámenia tejto skutočnosti druhej zmluvnej strane). Tu je potrebné poukázať práve na

požiadavku právnej istoty na strane adresáta, aby sa mohol s prejavom vôle oboznámiť, ale zároveň sa
chráni aj právna istota odosielateľa v tom zmysle, že ak sa adresát mal možnosť (príležitosť) oboznámiť
s prejavom vôle, ale sa tak nestalo, prejav vôle sa považuje za účinný. Pritom nie je podstatné, či sa
adresát s obsahom zásielky aj skutočne oboznámil. Je potrebné si však uvedomiť, že v prípade sporu o
doručení písomnosti bude dôkazné bremeno o doručení zaťažovať odosielateľa. Je preto vhodné, aby

odosielateľ vhodným spôsobom doručenie zásielky adresátovi zdokumentoval, resp. ju vedel relevantne
preukázať.“

29. Podporne odvolací súd uvádza, že aj keby prijal za preukázané tvrdenie žalobcu o podaní poštového
podacieho hárku na pošte, táto skutočnosť sama osebe ešte nedokazuje, že došlo k dôjdeniu zásielky

- výzvy (oznámenie o vyhlásení okamžitej splatnosti úveru) do dispozičnej sféry žalovaného na adresu
uvedenú v zmluve o úvere, t.j. aký bol osud zásielky po jej odovzdaní na pošte. Aj keď odvolací súd
chápe, že na doručovanie zásielky prostredníctvom poštového doručovateľa nemá odosielateľ vplyv a
dosah, ust. § 45 ods. 1 OZ jednoznačne vyžaduje, aby prejav vôle došiel adresátovi - neprítomnej osobe.
Nestačilo teda v spore preukázať podanie zásielky na pošte, ale aj to, že pošta zabezpečila dôjdenie

zásielky do dispozičnej sféry adresáta, čím mu bola vytvorená objektívna možnosť oboznámiť sa s ňou,
s jej obsahom.30. Z uvedených dôvodov odvolacie námietky žalobcu nie sú spôsobilé spochybniť vecnú správnosť
napadnutého rozsudku, odvolací súd o jeho odvolaní rozhodol preto tak, ako je uvedené v enunciáte
tohto rozsudku, a to vrátane správneho a zákonného, na zásade úspechu žalovanej strany v spore

založeného rozhodnutia o trovách konania (§255 ods. 1, §262 ods. 1 C.s.p.).

31. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 C.s.p. v spojení s § 255
ods. 1 C.s.p. V odvolacom konaní bol žalobca neúspešný, preto odvolací súd rozhodol, že úspešná
žalovaná má nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu.

O výške náhrady v zmysle §262 ods. 2 C.s.p. po právoplatnosti tohto rozsudku rozhodne súd prvej
inštancie samostatným uznesením.

32. Toto rozhodnutie senátu odvolacieho súdu bolo prijaté pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo

rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 C.s.p.).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia

dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 C.s.p.).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie jepodané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427
ods. 1,2 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 C.s.p.).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 C.s.p.).