Uznesenie ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 31. október 2023

Súd: Okresný súd Banská Bystrica
Spisová značka: 80Ek/1006/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6123290227
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 10. 2023

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Daniel Ivanko, PhD.
ECLI: ECLI:SK:OSBB:2023:6123290227.2

Uznesenie

OkresnýsúdBanskáBystricavexekučnejvecioprávneného:POHOTOVOSŤ,s.r.o.,sosídlomPribinova
25, 811 09 Bratislava-Staré Mesto, IČO: 35 807 598 zast.: JUDr. Katarína Hegedüšová, so sídlom
Majerníkova 3/A, 841 05 Bratislava - Karlova Ves, IČO: 42 185 190 proti povinnému: A. B., nar:
XX.XX.XXXX, trvale bytom C. XXX/XX, D. o vymoženie 562,74 EUR s príslušenstvom, o sťažnosti
oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 80Ek/1006/2023 zo dňa 12. 07.

2023, takto

r o z h o d o l :

I. Sťažnosť oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 80Ek/1006/2023 zo
dňa 12. 07. 2023 z a m i e t a.

II. Oprávnený n e m á nárok na náhradu trov konania o sťažnosti proti uzneseniu Okresného súdu
Banská Bystrica sp. zn. 80Ek/1006/2023 zo dňa 12. 07. 2023.

o d ô v o d n e n i e :

1. Oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie domáhal od povinného vymoženia 562,74 EUR s
príslušenstvom, na základe exekučného titulu - rozsudok stáleho rozhodcovského súdu, sp. zn. SR
1398/06, zo dňa 09.05.2006.
2. Súd, konajúc vyšším súdnym úradníkom, uznesením sp. zn. 80Ek/1006/2023 zo dňa 12. 07. 2023
zamietol návrh oprávneného na vykonanie exekúcie.

3. Proti uzneseniu podal oprávnený včas sťažnosť, ktorú odôvodnil tým, že rozhodcovská zmluva je
v spotrebiteľských zmluvách prípustná a nie je neprijateľnou zmluvnou podmienkou, keď je možnosť
riešenia sporov aj pred všeobecným súdom.
4. Podľa § 202 ods. 1 druhá veta zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej
činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej
len „Exekučný poriadok“), sudca v exekučnom konaní koná a rozhoduje, ak ide o rozhodnutie, proti

ktorému je prípustné odvolanie, a o sťažnostiach proti rozhodnutiam vyššieho súdneho úradníka.

5. Podľa § 250 ods. 1 CSP, ak nie je sťažnosť dôvodná, súd sťažnosť zamietne.

6. Po preskúmaní sťažnosti oprávneného proti uzneseniu vyššieho súdneho úradníka dospel súd k
záveru, že bola podaná včas, ale je v celom rozsahu nedôvodná.

7. K námietke právneho posúdenia rozhodcovskej doložky sudca považoval za preukázané, že
rozhodcovská doložka, ktorá mala založiť právomoc rozhodcovského súdu na konanie a rozhodovanie
v spore medzi oprávneným a povinným bola uvedená vo Všeobecných podmienkach poskytnutia úveru.
Pokiaľ má byť rozhodcovská doložka uzavretá so spotrebiteľom právom akceptovateľná ako prejav
jeho zmluvnej autonómie, musí byť výsledkom slobodnej vôle oboch zmluvných strán. Slobodná vôľa

vyžaduje informácie o možnosti voľby medzi viacerými riešeniami a informácie o tom, čo tá ktorá
voľba konkrétne znamená (napr. uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6 M Cdo9/2012 zo dňa 16. 01. 2013). Kvalifikačným kritériom pre záver, že nejde o individuálne vyjednanú
zmluvnú podmienku je stav, ak zmluvné podmienky boli vopred pripravené a nebolo možné meniť ich
obsah, čo je daný prípad podľa § 53 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Samotný obsah a jednotlivé

náležitosti rozhodcovskej doložky boli vopred pripravené dodávateľom (oprávneným) a spotrebiteľ
(povinný) ich nemohol ovplyvniť. Na tejto skutočnosti nič nemení ani tvrdenie oprávneného, že v zmysle
znenia rozhodcovskej zmluvy bolo možné spory riešiť aj pred všeobecným súdom. Táto skutočnosť
vzbudzuje pochybnosti o tom, že spotrebiteľ sa skutočne oboznámil s obsahom rozhodcovskej doložky a
následkami jej uzavretia, čo preukazuje aj tá skutočnosť, že nedošlo ani k jej podpísaniu, keď Všeobecné

obchodné podmienky nie sú spotrebiteľom podpísané. Zo znenia rozhodcovskej doložky síce vyplýva,
že spory medzi účastníkmi zmluvného vzťahu nemusia byť riešené len v rozhodcovskom konaní, ale
aj v súdnom konaní, ide ale len o zdanlivú alternatívu, pretože výber spočíva na žalobcovi, ktorým je
vo väčšine prípadov práve dodávateľ, ako veriteľ. Ten sleduje riešenie sporov práve v rozhodcovskom
konaní, čo je aj dôvod, pre ktorý rozhodcovskú zmluvu naformuloval. O doložku, ktorá vyžaduje,
aby spotrebiteľ riešil spory výlučne v rozhodcovskom konaní ide aj vtedy, ak síce spotrebiteľ podľa

nej má možnosť vybrať si medzi rozhodcovským a štátnym súdom, ale ak by podľa tejto doložky
začalo rozhodcovské konanie na návrh dodávateľa, spotrebiteľ by bol nútený nezvratne podrobiť
sa rozhodcovskému konaniu. Dôsledkom rozhodcovskej doložky je, že spotrebiteľovi je odopretá
možnosť brániť svoje práva pred všeobecným súdom vo všetkých prípadoch, ak dodávateľ podá voči
spotrebiteľovi žalobu na ním vopred vybranom rozhodcovskom súde. Spotrebiteľovi je tak odopretá

možnosť brániť svoje práva vo všetkých sporoch, v ktorých sa domáha svojich práv v rozhodcovskom
konaní dodávateľ. Znenie rozhodcovskej doložky neodporuje síce doslovnému zneniu zákonného
ustanovenia, avšak svojimi dôsledkami sleduje ten cieľ, aby predmetné ustanovenia dodržané neboli,
teda zákon obchádza (in fraudem legis). O obchádzanie zákona ide vtedy, ak je právnym úkonom
dohodnuté niečo, čo síce nie je so zákonom v priamom rozpore, avšak svojimi dôsledkami sleduje

cieľ, aby zákon nebol dodržaný (nález Ústavného súdu Slovenskej republiky, sp. zn. PL.ÚS 16/95 zo
dňa 24. 05. 1995). Obchádzanie zákona spočíva vo vylúčení právne záväzného pravidla správania
sa zámerným použitím prostriedkov, ktoré samy osebe nie sú zákonom zakázané, v dôsledku čoho
sa nastolený stav javí z hľadiska pozitívneho práva ako nenapadnuteľný. Konanie in fraudem legis
predstavuje postup, keď sa niekto správa formálne podľa práva, ale tak, aby zámerne dosiahol výsledok

právnounormouzakázanýalebonepredvídanýanežiaduci(nálezÚstavnéhosúduSlovenskejrepubliky,
sp. zn. III. ÚS 314/07 zo dňa 16. 12. 2008). Rozhodcovská doložka núti spotrebiteľa neodvolateľne sa
podrobiť rozhodcovskému konaniu vo všetkých prípadoch ak bude vystupovať na strane žalovaného
a vzdať sa tak ústavného práva na spravodlivý proces pred nezávislým súdom, ak sa dodávateľ
bude voči spotrebiteľovi domáhať svojich práv pred rozhodcovským súdom. Rozhodcovský súd je

súkromnoprávnym orgánom, ktorý neoplýva atribútmi nositeľa verejnej moci. Aj keď rozhodcovská
doložka je tzv. nevýhradná, možnosť voľby pre spotrebiteľa je len iluzórna. Pokiaľ má spotrebiteľ
postavenie žalovaného, tak v prípade žaloby na rozhodcovskom súde si už nemôže zvoliť všeobecný
súd. Vychádzajúc zo znenia rozhodcovskej doložky je zrejmé, že dodávateľ už od počiatku sleduje
jej koncipovaním riešenie prípadných sporov rozhodcovským súdom za účelom reálneho sťaženia

uplatnenia práv spotrebiteľa.

8. Súd tiež pre úplnosť uvádza, že rozhodcovská doložka vo Všeobecných podmienkach poskytnutia
úveru nespĺňa požiadavky na uzatvorenie rozhodcovskej zmluvy písomnou formou podľa § 4 ods.
2 zákona o rozhodcovskom konaní, v znení účinnom do 31.12.2014, keď Všeobecné podmienky

poskytnutia úveru nie sú obsiahnuté v dokumente podpísanom zmluvnými stranami (chýba podpis
dlžníka aj veriteľa). V takejto forme absentuje písomná forma uzatvorenia rozhodcovskej zmluvy
(doložky), ktorá podľa zákona o rozhodcovskom konaní vyžaduje dokument podpísaný zmluvnými
stranami alebo vo vzájomne vymenených listoch. V danom prípade takúto písomnú formu uzatvorenia
rozhodcovskej zmluvy (doložky) oprávnený nepreukázal, nepredložil Všeobecné podmienky poskytnutia

úveru podpísané oboma zmluvnými stranami. Z týchto dôvodov dospel exekučný súd k záveru o
neexistencii platne uzatvorenej rozhodcovskej zmluvy - rozhodcovskej doložky, ktorá ak nie je uzavretá
písomnou formou je neplatná. Právne posúdenie platnosti uzavretia rozhodcovskej doložky uvedenej
vo všeobecných obchodných podmienkach nepodpísaných zmluvnými stranami podľa právnej úpravy
účinnej do 31. 12. 2014 súdna prax najvyšších súdnych autorít v uznesení Najvyššieho súdu Slovenskej

republiky sp. zn. 3 Obdo 19/2009 zo dňa 24. 11. 2010 a 2 Cdo 245/2010 zo dňa 30. 11. 2011 vykonala
v zhode s názorom exekučného súdu.9. Z vyššie uvedených dôvodov sudca podľa § 250 ods. 1 CSP v spojení s § 202 ods. 1
Exekučného poriadku sťažnosť oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn.
80Ek/1006/2023 zo dňa 12. 07. 2023 vydanému vyšším súdnym úradníkom zamietol, keď sa stotožnil

so záverom, že rozhodcovský súd nemal právomoc na vydanie exekučného titulu, keď rozhodcovská
doložka uzatvorená medzi oprávneným a povinným je absolútne neplatná z dôvodu nedodržania
predpísanej formy právneho úkonu a z dôvodu neprijateľnej podmienky v spotrebiteľských zmluvách,
následkom čoho je oprávneným predložený exekučný titul nevykonateľný, a preto podľa § 53 ods. 3
písm. f) bod 1 je daný dôvod na zamietnutie návrhu na vykonanie exekúcie.

10. O trovách konania v časti rozhodovania o podanej sťažnosti oprávneného rozhodol súd podľa § 262
ods. 2 CSP v spojení s § 255 ods. 1 CSP za použitia čl. 4 ods. 2 CSP tak, že v konaní o oprávneným
podanej sťažnosti neúspešný oprávnený nemá nárok na ich náhradu, keď jeho sťažnosť bola v celom
rozsahu zamietnutá. Nárok na náhradu trov konania nebolo možné priznať povinnému, pretože do
vydaniapoverenianavykonanieexekúciejeúčastníkomkonanialenoprávnený(§35ods.1Exekučného

poriadku) a navyše o podanej sťažnosti povinný nemal ani vedomosť.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je odvolanie prípustné (§ 355 ods. 2 CSP).
Dovolanie ani dovolanie generálneho prokurátora proti tomuto uzneseniu nie je prípustné (§
202 ods. 4 Exekučného poriadku).