Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 26. september 2024

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 3To/53/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3124010756
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 09. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Roman Hargaš
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2024:3124010756.1

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Romana Hargaša a sudcov JUDr.
Tomáša Brinčíka a JUDr. Juraja Valáška v trestnej veci proti obžalovanému A. B., nar. XX.XX.XXXX
vTrenčíne,trvalebytomC.D.C.E.,X.XXXXXXX/X,tohočasuvovýkoneväzbyvÚstavenavýkontrestu
odňatia slobody a Ústave na výkon väzby Leopoldov, pre obzvlášť závažný zločin vraždy podľa § 145
ods. 1 Tr. zákona, na verejnom zasadnutí dňa 26. septembra 2024 prejednal odvolanie obžalovaného

proti rozsudku Okresného súdu Trenčín zo dňa 10. júna 2024, sp. zn. 74Tk/1/2024 a takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Trestného poriadku sa odvolanie obžalovaného zamieta, pretože nie je dôvodné.

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom Okresného súdu Trenčín zo dňa 10. júna 2024, sp. zn. 74Tk/1/2024, bol obžalovaný A. B.
uznaný vinným zo spáchania obzvlášť závažného zločinu vraždy podľa § 145 ods. 1 Trestného zákona
na tom skutkovom základe, že „dňa 09.11.2023, v presne nezistenom čase od 22.45 hodiny, najneskôr

do 02.00 hod. dňa 10.11.2023, na ulici F. E. C. D. C. E., E. G. H. XX, na druhom poschodí bytového
domu č. 2071/39, pod vplyvom alkoholu a omamnej a psychotropnej látky – tetrahydrokanabinolu,
fyzicky napadol svoju priateľku F. I. takým spôsobom, že ju opakovane veľmi silnou intenzitou udieral
päsťami a otvorenými dlaňami do oblasti tváre a hlavy, hrdúsil ju silným zvieraním krku rukami, čím
jej spôsobil zranenia, a to malígny opuch mozgu, krvácanie pod mäkké blany mozgové, krvácanie do
mozgovomiešneho moku v mozgu, akútne rozdutie pľúc, opuch pľúc, výrazný opuch tváre a podliatiny

okolo oboch očí, krvácanie do spojiviek, zlomeniny nosových kostí, zmliaždenie ľavej ušnice a krvácanie
z ľavého zvukovodu, poškodenie ľavého bubienka, zmliaždenie sliznice pier, výrazné a početné odreniny
na brade a prednej ploche krku vpravo aj vľavo, následkom ktorých spôsobil poškodenej F. I. smrť.“

Za to bol obžalovaný okresným súdom odsúdený podľa § 145 ods. 1 Trestného zákona s použitím § 38
ods. 2, 3 Trestného zákona, § 36 písm. l), n) Trestného zákona, § 37 písm. m) Trestného zákona na trest

odňatiaslobodyvovýmere15(pätnásť)rokovnepodmienečne,navýkonktoréhobolobžalovanýpodľa§
48 ods. 3 písm. b) Trestného zákona zaradený do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s maximálnym
stupňom stráženia.

Okresný súd obžalovanému A. B. podľa § 73 ods. 2 písm. a), d) Trestného zákona uložil zároveň
ochranné ústavné protitoxikomanické liečenie.

Podľa § 76 ods. 1 Tr. zák. a § 78 ods. 1 Tr. zák. uložil okresný súd obžalovanému A. B. ochranný dohľad
v trvaní 3 (tri) roky.

Citovaný rozsudok okresného súdu nenadobudol právoplatnosť, pretože obžalovaný A. B. podal proti
nemu v zákonnej lehote odvolanie proti výroku o uloženom treste odňatia slobody a spôsobe jeho

výkonu.Obžalovaný A. B. písomne odôvodnil prostredníctvom svojho obhajcu podané odvolanie nasledovne:

„Obžalovaný sa priznávam k tomu, čo som spravil a nesmierne toho ľutujem, a to napriek tomu, že si

nespomínam, čo sa presne udialo.

Takýto postoj som zaujal ako po prednese obžaloby, tak aj počas pojednávania na Okresnom súde
Trenčín.

S poškodenou sme žiaľ fungovali bežne spôsobom, že sme boli k sebe agresívni po požití návykových
látok. Na druhý deň sme neriešili, čo konkrétne sa udialo večer predtým a takto sa naše stretnutia
opakovali. Predpokladám, že aj v osudný večer došlo medzi nami k hádke, ktorá vyústila až do fyzického
konfliktu. Ako som už uviedol, nepamätám sa na detaily, no ráno som bol v tom, že budeme pokračovať
ako vždy predtým, no už poškodená nebola medzi živými.

Som si vedomý zranení, ktoré poškodená mala a preto som sa rozhodol aj priznať v plnom rozsahu
vinu, napriek tomu, čo uvádzam.

Domnievam sa, že prvostupňový súd nepostupoval správne, keď mi uložil trest nepodmienečný so
zaradením na výkon trestu odňatia slobody do ústavu s maximálnym stupňom stráženia.

Okresný súd mal možnosť ukladať trest s minimálnym stupňom stráženia podľa § 48 ods. 4 Trestného
zákona, ktorý takýto postup expressis verbis nevylučuje z dôvodu, že som obžalovaný nikdy nebol vo
výkone trestu odňatia slobody.

S ohľadom na môj vek, okolnosti prípadu, hodnotenie ústavu, by bola moja náprava lepšie zaručená
v ústave na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia.

Rovnako sa domnievam, že prichádzalo do úvahy mimoriadne znižovanie trestu pod dolnú hranicu
trestnej sadzby z dôvodu vyhlásenia o vine a rovnako z dôvodu, že som skutok spáchal v stave afektu

a schopnosť ovládať moje konanie bola výrazne a forenzne podstatne zmenšená, ako je uvedené na
strane 52. znaleckého posudku č. 40/2024.

Na prípadnú aplikáciu mimoriadneho zníženia trestu je dôležité vyhodnotiť všetky okolnosti, za ktorých
došlo k spáchaniu trestného činu, ako dlho trval a na koľkých osobách bol spáchaný a za akých okolností

bol spáchaný.

Odvolávam sa aj na rozhodnutie NSSR vo veci sp. zn. 3To/2/2019 pokiaľ ide o úvahy súdu k výške
uloženého trestu:

„Osobu páchateľa treba hodnotiť vo všetkých súvislostiach. Pri hodnotení osoby konkrétneho páchateľa
treba posúdiť negatívny alebo pozitívny význam jeho osoby pre hodnotenie nebezpečnosti činu pre
spoločnosť, ktoré vyplýva z jeho správania v spoločnosti. Nemôže však ísť len o registráciu osobných
údajov páchateľa bez hlbšieho rozboru jeho osobnosti vo vzťahu ďalším kritériám, ktoré sú rozhodujúce
z hľadiska určovania druhu trestu a jeho výmery. V rámci hodnotenia osoby páchateľa nemožno obísť

ani možnosti jeho nápravy, najmä z hľadiska určenia prognózy jeho budúceho vývoja správania, na
základe objasnenia jeho osobných vlastností a ich spojitosti so spáchaným trestným činom, vrátane
vplyvu sociálnej mikroštruktúry. Pomery páchateľa sa takisto týkajú hodnotenia jeho osoby, priamo však
nesúvisia so spáchaným trestným činom, hoci môžu ovplyvniť úvahy o treste. Ide o okolnosti, ktoré
charakterizujú osobu páchateľa ako objekt trestu, pričom ide o okolnosti, pre ktoré je rovnaký trest pre

rôznych páchateľov rôzne citeľný.“

K využitiu mimoriadneho zníženia trestu:

S ohľadom na okolnosti prípadu, ktoré popisujem, osobu mňa obžalovaného bolo možné postupovať

podľa § 39 ods. 1 Trestného zákona a trest mimoriadne znižovať.

Trest znížený pod dolnú hranicu trestnej sadzby by bol svojím charakterom a so zohľadnením osobných
pomerov mňa obžalovaného pre dosiahnutie účelu trestu tak, ako je upravený účel trestu v zmysle §34 ods. 1 Trestného zákona, t. j. dosiahnutie individuálno-preventívneho charakteru a s ním následne
spojeného generálneho-preventívneho účinku, dostatočným trestom.

Podľa ust. § 34 ods. 4 Trestného zákona:

Pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadne najmä na spôsob spáchania činu a jeho následok,
zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti a na osobu páchateľa, jeho pomery
a možnosť jeho nápravy.

Okolnosti prípadu, možnosti nápravy, aktuálne rodinné pomery odôvodňujú aplikáciu mimoriadneho
zníženia trestu podľa § 39 ods. 1 Trestného zákona.

Opakovanesauvádza,žeužsamotnépriznanieviny(§257ods.1písm.b),psím.c)Trestnéhoporiadku)
možno považovať za okolnosť prípadu podľa § 39 ods. 1 Trestného poriadku.

Nijako nespochybňujem nesprávnosť môjho konania, vôbec som si neuvedomil možné následky.

Z vyššie uvedených dôvodov žiadam, aby Krajský súd v Trenčíne po zvážení všetkých faktov a
argumentácie, podľa § 321 ods. 1 písm. e) Trestného poriadku zrušil napadnutý rozsudok a následne

rozhodol vo veci rozsudkom sám podľa § 322 ods. 3 Trestného poriadku a to tak, že mi bude uložený
trest v zmysle vyššie uvedenej argumentácie.“

Prokurátor sa k podanému odvolaniu obžalovaného A. B. vyjadril nasledovne:

„Vo vzťahu k navrhovanému mimoriadnemu zníženiu trestu uvádzam, že obžalovaný A. B. z hľadiska
závažnosti skutku spôsobil poškodenej ten najzávažnejší následok na živote, ktorým bola jej smrť,
a to tak, že ju bezprostredne pôsobiacim opakovaným násilím brutálne udieral do oblasti najmä hlavy
a tváre, intenzívne ju škrtil, pričom takto konal pod vplyvom alkoholu a návykovej látky. Ak obžalovaný
argumentuje poukazom na zmenšenú schopnosť ovládať svoje konanie, je takýto argument neprijateľný,

pretože obžalovaný poznajúc svoju trestnú minulosť, poznajúc a uvedomujúc si vplyv požitia alkoholu
a návykových látok na svoje správanie, vyvolávajúcich u neho agresivitu, aj napriek tomu, sa do takého
stavu priviedol sám a dobrovoľne, a to naviac v čase súdom uloženého zákazu ich požívania.

Obžalovaný ani z hľadiska jeho osobných pomerov nespĺňa predpoklady pre aplikáciu ustanovenia §

39 Tr. zákona, nakoľko sa u neho jedná o kriminálne závadnú osobu, trikrát súdne trestanú pre násilnú,
majetkovútrestnúčinnosť,ktorejsavovšetkýchprípadochdopustilpodvplyvomalkoholu,činávykových
látok, preto mu boli vo všetkých prípadoch súdom uložené primerané ochranné opatrenia. Obžalovaný
sadopustilpredmetnejtrestnejčinnostivskúšobnejdobepodmienečnéhoodsúdeniaavčaseuloženého
zákazu súdom nepožívať alkohol a návykové látky. Pre agresivitu obžalovaného navyše svedčia aj

výpovede ostatných svedkov, najmä rodinných príslušníkov poškodenej, ktorí sa tiež stretli s brachiálne
agresívnymi prejavmi zo strany obžalovaného, ktoré boli prejednávané priestupkovo.

Ďalšiu argumentáciu obžalovaného pre zohľadnenie dĺžky trvania skutku a počtu jeho obetí považujem
za plne irelevantnú.

Pokiaľ ide o vyhlásenie viny obžalovaným, táto okolnosť mu bola súdom zohľadnená aplikovaním
postupu podľa § 36 písmeno l), n) Trestného zákona, a teda existencia prevažujúcich poľahčujúcich
okolností u neho vyvolala priaznivé právne účinky použitím § 38 odsek 3 Tr. zákona.

V súhrne mám za to, že v predmetnej veci neboli zaznamenaná žiadne okolnosti prípadu alebo pomery
obžalovaného, ktoré by boli mimoriadne či výnimočné, bežne sa nevyskytujúce.

Vyššieuvedenéokolnostipoukazujúcenazávažnosťskutkuvspojenísmierounarušeniaobžalovaného,
opakovane súdne trestaného, u ktorého podľa znaleckého posudku dominujú narcistické, impulzívne,

disociálne rysy a dlhodobá závislosť od viacerých psychoaktívnych látok, nie sú rozhodne dôvodmi
predpokladajúcimi, že náprava obžalovaného bude lepšie zaručená v ústave výkonu trestu odňatia
slobody iného stupňa stráženia, ako maximálneho. Obžalovaný po splnení zákonných podmienok môže
v budúcnosti požiadať o preradenie do nižšieho stupňa stráženia.Z uvedených dôvodov senát Okresného súdu Trenčín postupoval vecne správne a zákonne, keď
uznal vinu obžalovaného A. B. v zmysle podanej obžaloby prokurátorky Krajskej prokuratúry Trenčín

a obžalovanému správne uložil trest odňatia slobody v rámci zákonnej trestnej sadzby v súlade
s ustanovením § 34 Trestného zákona.

Vzhľadom k uvedeným skutočnostiam navrhujem odvolaciemu súdu odvolanie obžalovaného A. B.
podané proti výroku o treste rozsudku Okresného súdu Trenčín sp. zn. 74Tk/1/2024 zo dňa 10.06.2024

podľa § 319 Trestného poriadku ako nedôvodné zamietnuť.“

Krajský súd ako odvolací, nezistiac dôvody pre rozhodnutie podľa § 316 Tr. por., na podklade podaného
odvolanianaverejnomzasadnutípreskúmalvrozsahuazdôvodovpodľa§317ods.1Tr.por.zákonnosť
a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku okresného súdu o uloženom treste odňatia slobody
a spôsobe jeho výkonu, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo. Svoju prieskumnú

povinnosť odvolací súd okrem vytýkaných chýb zameral aj na prípadné chyby, ktoré neboli odvolaním
vytýkané, avšak by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. por. Na základe vykonania
svojej prieskumnej povinnosti v uvedených zákonných medziach, odvolací súd dospel k záveru,
že odvolanie obžalovaného nie je dôvodné.

Pokiaľ ide o správnosť postupu okresného súdu, ktorý predchádzal vydaniu odvolaním obžalovaného
napadnutých výrokov rozsudku okresného súdu o uloženom treste odňatia slobody a spôsobe jeho
výkonu, z obsahu odvolania obžalovaného a jeho dôvodov vyplýva, že v podanom odvolaní nie sú
vytýkané chyby takéhoto procesného charakteru, pričom odvolací súd nezistil v postupe okresného
súdu ani existenciu takýchto procesných chýb, v odvolaní nevytýkaných, ktoré by odôvodňovali podanie

dovolania podľa § 317 ods. 1 Tr. por.

Na základe preskúmania veci odvolací súd zistil, že obžalovaný urobil na hlavnom pojednávaní
vyhlásenie podľa § 257 ods. 1 písm. b) Tr. por., ktoré vyhlásenie okresný súd prijal podľa § 257 ods. 7
Tr. por. Na základe tohto postupu okresný súd rozhodol napadnutým rozsudkom o vine obžalovaného,

ktoré rozhodnutie o vine je nenapadnuteľné odvolaním. Preto prieskumná povinnosť odvolacieho súdu
sa v tomto prípade nemohla vzťahovať na výroky o vine obžalovaného, ale predmetom posudzovania
správnosti a zákonnosti mohli byť len odvolaním obžalovaného napadnuté výroky o uloženom treste
obžalovanému.

Zdôvodovpodanéhoodvolaniavyplýva,žeobžalovanýnamietal neprimeranúprísnosťuloženéhotrestu
odňatia slobody a spôsobu jeho výkonu v zmysle § 321 ods. 1 písm. e) Tr. por.

Na základe preskúmania veci v rozsahu a dôvodov odvolania obžalovaného odvolací súd dospel
k záveru, že skutkové zistenia okresného súdu v odôvodnení napadnutého rozsudku, na obsah ktorého

týmto odvolací súd poukazuje v zmysle jednoty rozhodnutia súdu prvého a druhého stupňa, ktoré
zistenia boli podkladom pre uloženie trestu odňatia slobody obžalovanému, majú oporu vo výsledkoch
vykonaného dokazovania, pričom odvolací súd konštatuje, že ich správnosť obžalovaný v dôvodoch
podaného odvolania ani nenamietal.

Pre ukladanie trestu platia zásady, ktoré ustanovuje Trestný zákon v ustanovení § 34. Na jednej strane
má trest zabezpečiť ochranu spoločnosti tak, že páchateľovi zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a
súčasne iných odradí od páchania trestných činov, na druhej strane má uložený trest vytvoriť podmienky
na výchovu páchateľa k tomu, aby viedol riadny život, pričom trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie
páchateľa spoločnosťou. Pri určení druhu trestu a jeho výmery má súd prihliadnuť na jednej strane na

spôsob spáchania činu, jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce a poľahčujúce okolnosti, na
druhej strane na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy. Trest by mal postihovať
iba páchateľa tak, aby bol zabezpečený čo najmenší vplyv na jeho rodinu a blízke osoby.

Odvolací súd sa nestotožnil s názorom obhajoby o neprimeranej prísnosti trestu odňatia slobody,
uloženého obžalovanému v prejednávanom prípade. Na základe preskúmania veci odvolací súd zistil,
že okresný súd v súlade aj s ustanovením § 38 ods. 2, 3 Tr. zák. v znení účinnom v čase spáchania
činu v danom prípade správne ustálil trestnú sadzbu trestu odňatia slobody v rozsahu 15 rokov až 18rokov a 4 mesiace. Okresný súd pritom prihliadol na dve poľahčujúce okolnosti podľa 36 písm. l) a n)
Tr. zák. a jednu priťažujúcu okolnosť podľa § 37 písm. h) Tr. zák., ktorý záver okresného súdu má
oporu v spisovom materiáli. Uloženie nepodmienečného trestu odňatia slobody obžalovanému na dolnej

hranici správne ustálenej trestnej sadzby (vo výmere 15 rokov) s prihliadnutím na povahu a závažnosť
spáchaného trestného činu, ktorý je obzvlášť závažným zločinom, okolnosti prípadu, ako aj osobu
obžalovaného, podľa názoru odvolacieho súdu nevykazuje znaky neprimeranej prísnosti uloženého
trestu v zmysle § 321 ods. 1 písm. e) Tr. por.

Odvolací súd poukazuje na to, že obžalovaný sa dopustil jedného z najzávažnejších trestných činov
proti životu a zdraviu a svojím protiprávnym konaním zasiahol do zákonom chráneného objektu, ktorým
je ľudský život. Obžalovaný svojím agresívnym konaním silnej intenzity spôsobil celkom nezvratný
následok - smrť mladého človeka. Z hľadiska posudzovania osoby obžalovaného výrazne v jeho
neprospech vyznieva aj jeho trestná minulosť. Predmetného skutku sa obžalovaný dopustil v skúšobnej
dobe podmienečného odsúdenia za inú jeho úmyselnú trestnú činnosť a pod vplyvom návykových

látok, a to napriek zákazu požívania takýchto látok, ktorý mu bol uložený predchádzajúcim súdnym
rozhodnutím. Pri hodnotení osoby obžalovaného bolo tiež potrebné prihliadnuť aj na závery znaleckého
posudku znalca z odboru psychiatria, na ktoré poukázal aj okresný súd vo svojom rozhodnutí. Podľa
názoru odvolacieho súdu okresný súdom zistené skutočnosti svedčia o existencii sklonov obžalovaného
k porušovaniu záujmov chráneným Trestným zákonom, ktorá osobnostná črta obžalovaného z hľadiska

ochrany spoločnosti v zmysle 34 ods. 1 Tr. zák. vylučuje uloženie nepodmienečného trestu odňatia
slobody pod spodnú hranicu trestnej sadzby trestu odňatia slobody.

Pokiaľ sa obhajoba domáhala zníženia uloženého trestu odňatia slobody pod zákonom ustanovenú
sadzbu odňatia slobody, odvolací súd k tomu uvádza, že okresný súd po materiálnej stránke v zmysle

§ 34 ods. 4 Tr. zák. správne prihliadol na to, že sa obžalovaný priznal k spáchaniu trestného činu
a tento úprimne oľutoval a na skutočnosť, že obžalovaný urobením vyhlásenia o vine, ktoré okresný súd
prijal, významným spôsobom napomohol súdu pri objasňovaní trestnej činnosti v zmysle § 36 písm. n)
Tr. zák. Keďže túto okolnosť aj podľa názoru odvolacieho súdu je nevyhnutné významným spôsobom
zohľadňovať pri ukladaní trestu, okresný súd správne kompenzoval vyššie konštatovanú zvýšenú

závažnosť trestného činu obžalovaného v spojení s negatívnymi poznatkami o osobe obžalovaného
zistenými poľahčujúcimi okolnosťami do takej miery, že uložil obžalovanému trest odňatia slobody vo
výmere na samej dolnej hranici zákonom ustanovenej trestnej sadzby. Pokiaľ obhajoba argumentovala
poukazom na zmenšenú schopnosť obžalovaného ovládať v čase skutku svoje konanie, odvolací súd
k tomu poukazuje na to, že obžalovaný poznajúc svoju trestnú minulosť, poznajúc a uvedomujúc si

vplyv požitia alkoholu a návykových látok na jeho správanie, vyvolávajúcich u neho agresivitu, aj napriek
tomu, sa do takého stavu priviedol sám a dobrovoľne, a to naviac v čase súdom uloženého zákazu ich
požívania.

Keďže podľa názoru odvolacieho súdu okresný súd dal v odôvodnení napadnutého rozsudku

odôvodnené, logické, správne a zákonné odpovede na to, prečo je nevyhnutné uložiť obžalovanému
nepodmienečný trest odňatia slobody pri dolnej hranici trestnej sadzby, pričom už v samotnom
odôvodnení napadnutého rozsudku dal správne odpovede aj na argumenty obžalovaného, uplatnené v
dôvodoch jeho odvolania, odvolací súd sa nemohol stotožniť s názorom obžalovaného, podľa ktorého
by napadnutý rozsudok trpel vadou v zmysle § 321 ods. 1 písm. e) Tr. por.

Odvolací súd s poukazom na vyššie uvedené skutočnosti sa nestotožnil ani s dôvodnosťou názoru
obhajoby, podľa ktorého by v prípade obžalovaného boli dané dôvody na zaradenie obžalovaného na
výkon trestu odňatia slobody do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia postupom
podľa § 48 ods. 4 Tr. zák. Okresný súd v prejednávanom prípade správne aplikoval ustanovenie § 48

ods. 3 písm. b) Tr. zák.

Následne odvolací súd preskúmal správnosť a zákonnosť napadnutých výrokov rozsudku okresného
súdu aj z hľadiska existencie prípadných chýb, ktoré by odôvodňovali podanie dovolania.

Z tohto hľadiska odvolací súd považuje za potrebné poukázať na to, že podľa § 371 ods. 1 Tr. por.
dovolanie možno podať, ak
a) vo veci rozhodol nepríslušný súd,
b) súd rozhodol v nezákonnom zložení,c) zásadným spôsobom bolo porušené právo na obhajobu,
d) hlavné pojednávanie alebo verejné zasadnutie bolo vykonané v neprítomnosti obvineného, hoci na
to neboli splnené zákonné podmienky,

e) vo veci konal alebo rozhodol orgán činný v trestnom konaní, sudca alebo prísediaci, ktorý mal byť
vylúčený z vykonávania úkonov trestného konania,
f) trestné stíhanie bolo vykonané bez súhlasu poškodeného, hoci jeho súhlas sa podľa zákona vyžaduje,
g) rozhodnutie je založené na dôkazoch, ktoré neboli súdom vykonané zákonným spôsobom,
h) bol uložený trest mimo zákonom ustanovenej trestnej sadzby alebo bol uložený taký druh trestu, ktorý

zákon za prejednávaný trestný čin nepripúšťa,
i) rozhodnutie je založené na nesprávnom právnom posúdení zisteného skutku alebo na nesprávnom
použití iného hmotnoprávneho ustanovenia; správnosť a úplnosť zisteného skutku však dovolací súd
nemôže skúmať a meniť,
j) bolo uložené ochranné opatrenie, hoci na to neboli splnené zákonné podmienky,
k) proti obvinenému sa viedlo trestné stíhanie, hoci bolo neprípustné,

l) odvolací súd zamietol odvolanie podľa § 316 ods. 1, hoci na to neboli splnené zákonné dôvody, alebo
zobral na vedomie späťvzatie odvolania obhajcom alebo osobou uvedenou v § 308 ods. 2 napriek tomu,
že obvinený nedal výslovný súhlas na späťvzatie odvolania,
m) pred podaním obžaloby generálny prokurátor zrušil právoplatné rozhodnutie prokurátora po lehote
uvedenej v § 364 ods. 3,

n) bol obvinenému uložený trest odňatia slobody na doživotie a súd rozhodol, že podmienečné
prepustenie z výkonu tohto trestu nie je prípustné.

Na základe preskúmania napadnutých výrokov rozsudku okresného súdu z uvedených dôvodov
odvolací súd v prejednávanom prípade nezistil existenciu vád napadnutého rozsudku, uvedených v

ustanovení § 371 ods. 1 Tr. por.

Podľa § 319 Tr. por. odvolací súd odvolanie zamietne, ak zistí, že nie je dôvodné. Keďže s poukazom
na vyššie uvedené odvolací súd dospel k záveru, že odvolanie obžalovaného nie je dôvodné, rozhodol
tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.

Toto rozhodnutie bolo prijaté hlasmi členov senátu v pomere 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu zákon nepripúšťa žiadny ďalší riadny opravný
prostriedok.