Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 30. august 2024

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 15Co/85/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4324201227
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 08. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Pavel Lukáč
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2024:4324201227.1

Uznesenie

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Pavla Lukáča a členiek senátu JUDr.
MartinyBalegovejaJUDr.VlastyOndrejkovej,vprávnejvecižalobcu:A.A.,nar.XX.XX.XXXX,bytomB.
C. XXX, zastúpený: Advokátska kancelária SLAMKA & Partners s. r. o., so sídlom Radlinského 1735/29,
Dolný Kubín, IČO: 50 120 000, proti žalovanému: 1/ D. E. F., nar. XX. XX. XXXX, bytom G. H. XX, I., 2/
DITURIA, a. s., so sídlom Ľ. Štúra 7, Levice, IČO: 36 530 492, o návrhu na nariadenie neodkladného

opatrenia, na odvolanie žalobcu proti uzneseniu Okresného súdu Levice č. k. 14C/15/2024 – 46 zo dňa
20. 05. 2024, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd uznesenie Okresného súdu Levice č. k. 14C/15/2024 – 46 zo dňa 20. 05. 2024 p o t
v r d z u j e.

II. Žalovanému v 2. rade p r i z n á v a nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým uznesením rozhodol o podanom návrhu žalobcu na nariadenie
neodkladného opatrenia tak, že návrh zamietol.

2. Svoje rozhodnutie odôvodnil s poukazom na ust. § 324 ods. 1, § 325 ods. 1, § 325 ods. 2 písm. d/,
§ 326 ods. 1, ods. 2, § 328 ods. 2, § 329 ods. 1, ods. 2 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“)

a o trovách rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP a § 262 ods. 1 CSP.

3. V odôvodnení svojho rozhodnutia ďalej uviedol, že z obsahu žaloby vyplýva, že žalobca v konaní,
v ktorom navrhuje súdu vydať neodkladné opatrenie, sa domáha určenia, že kúpna zmluva z 12.
06. 2023, ktorou žalovaný v 1. rade previedol svoj spoluvlastnícky podiel vo veľkosti 7/40 k celku na
nehnuteľnostiach nachádzajúcich sa v katastrálnom území B. C., obec: B. C., okres: I., ktoré sú zapísané

na LV č. XXXX ako parcela registra EKN p. č. XXXX, orná pôda o výmere 4 920 m2 na žalovaného v
2. rade je neplatná z dôvodu, že žalovaný v 1. rade previedol svoj spoluvlastnícky podiel na spornej
nehnuteľnosti bez toho, že by žalobcovi ako podielovému spoluvlastníkovi tejto nehnuteľnosti ponúkol
jeho spoluvlastnícky podiel na nehnuteľnosti na odkúpenie v súlade s ust. § 140 OZ, t. j. z dôvodu
porušenia žalobcovho predkupného práva podielového spoluvlastníka k predmetu prevodu.
Žalobca si na ochranu svojich práv ako podielového spoluvlastníka, ktorého predkupné právo malo

byť porušené konaním žalovaného v 1. rade, ktorý previedol svoj spoluvlastnícky podiel na spornej
nehnuteľnosti bez toho, že by žalobcovi ako podielovému spoluvlastníkovi tejto nehnuteľnosti ponúkol
jeho spoluvlastnícky podiel na nehnuteľnosti na odkúpenie v súlade s ust. § 140 OZ, čím porušil
predkupné právo žalobcu, zvoli ochranu formou domáhania sa určenia relatívnej neplatnosti kúpnej
zmluvy o prevode podielu. Momentom účinného dovolania sa relatívnej neplatnosti zmluvy o prevode
podielu (vyslovením relatívnej neplatnosti) nastáva stav, ako keby právny úkon nebol urobený. To

znamená, že táto možnosť nápravy porušenia predkupného práva spôsobuje navrátenie vlastníckychpráv do pôvodného stavu pred uzavretím relatívne neplatnej zmluvy, včítane práv a povinností
vyplývajúcich z predkupného práva.
Zriadením záložného práva na podiel, ktorý nie je vo vlastníctve žalobcu, nemôže byť ohrozené

vlastnícke právo žalobcu za situácie, keď si žalobca ako oprávnený spoluvlastník zvolil na ochranu
svojho predkupného práva žalobu o určenie neplatnosti kúpnej zmluvy namiesto žaloby o určenie
nahradenia prejavu vôle žalovaného v 2. rade previesť na žalobcu spoluvlastnícky podiel za tých istých
podmienok, ako ho žalovaný v 2. rade nadobudol od žalovaného v 1. rade. Len v takomto prípade,
by podľa názoru súdu, žalobca mohol osvedčiť ohrozenie jeho práva a potrebu bezodkladnej úpravy.

V prípade úspešnosti takejto žaloby (o nahradenie prejavu vôle) by sa totiž žalobca stal vlastníkom
spoluvlastníckeho podielu, ktorý by bol založený v prospech tretej osoby na zabezpečenie pohľadávky
žalovaného v 2. rade, resp. inej osoby, čím by bolo vlastnícke právo žalobcu ohrozené.
Žalobca síce osvedčil existenciu právneho vzťahu medzi ním a žalovaným v 2. rade, neosvedčil
danosť ďalších predpokladov nevyhnutných pre nariadenie neodkladného opatrenia súdom, a to potrebu
bezodkladnej úpravy a bezprostredne hroziacej a nenávratnej ujmy na vlastníckom práve žalobcu,

pričom súd zároveň konštatuje, že uložením požadovaného obmedzenia nemožno dosiahnuť ochranu
vlastníckeho práva žalobcu. Neodkladné opatrenie tak nie je efektívnym účinkom ochrany práva žalobcu
a jeho nariadením by došlo k nedôvodnému obmedzeniu povinnej osoby neprimeraným spôsobom a
nad nevyhnutný rozsah.
Žalobca neuniesol bremeno tvrdenia ani dôkazné bremeno pokiaľ ide o osvedčenie existencie

zákonnýchpredpokladovprenariadenieneodkladnéhoopatrenia,ktoréhovydaniasapodanýmnávrhom
domáhal (skutočnosti základného významu), čo viedlo súd k záveru o nutnosti tento návrh na nariadenie
neodkladného opatrenia v celom rozsahu zamietnuť. Chýbajúce osvedčenie ohrozenia práva žalobcu
a potreby bezodkladnej úpravy právneho vzťahu medzi stranami sporu vyžadujúca okamžitý zásah
súdu prostredníctvom nariadenia neodkladného opatrenia, nemožno ničím nahradiť, lebo je základnou

podmienkou pre nariadenie neodkladného opatrenia.

4. Proti tomuto uzneseniu podal žalobca v zákonnej lehote odvolanie, ktorým navrhol, aby odvolací súd
zmenil napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie tak, že podanému návrhu vyhovie a súčasne žalobcovi
prizná náhradu trov konania v rozsahu 100 %. Ako odvolacie dôvody uviedol ust. § 365 ods. 1 písm.

d/, f/ a h/ CSP. predloženými dôkazmi a skutočnosťami uvedenými v návrhu, preukázal disponovanie
žalovaného v 2. rade nehnuteľnosťami, ktoré nadobudol zmluvou, ktorej neplatnosti sa žalobca dovolal,
a to disponovanie v podobe záložnej zmluvy týkajúca sa predmetných nehnuteľností, dostatočne
preukázal a osvedčil, že jeho nárok je dôvodný a existujúci, základ nároku je osvedčený predloženými
dôkazmi, nárok žalobcu trvá, pričom zriadením neodkladného opatrenia nevznikne nepomer medzi

poskytnutou ochranou žalobcovi a dočasným obmedzením žalovaného v 2. rade.
Zo samotného návrhu je zrejmé správanie žalovaného v 2. rade, resp. jeho predchádzajúce úkony –
záložná zmluva, rozdelenie a vyčlenenie nehnuteľností na základe geometrického plánu bez súhlasu
ostatných podielových spoluvlastníkov, osvedčujú, že k neželaným úkonom, ku ktorým sa domáha
nariadenia neodkladného opatrenia, reálne môže dôjsť. Žalobca má za to, že aj vkladovým konaním

o povolenie záložnej zmluvy a povolením vkladu, dochádza k zhoršeniu jeho postavenia, aj keď súd
prvej inštancie je opačného názoru. Je podstatné si uvedomiť, že žalovaný v 1. rade, ktorý nemal
najmenší problém obísť a závažne porušiť vlastnícke práva ostatných podielových spoluvlastníkov, bude
v spolupráci so žalovaným v 2 .rade ochotný podstúpiť kroky, pre udržanie platnosti zmluvy o prevode
a záložnej zmluvy, čo najdlhšie, vykonať úkony, ktoré by bránili prinavráteniu vlastníckeho práva na

pôvodného vlastníka. Žalobca má za to, že keď dôjde k povoleniu vkladu napr. spomínanej záložnej
zmluvy, následne k určeniu súdu o neplatnosti zmluvy o prevode nehnuteľností, strany zo záložnej
zmluvy nebudú danú neplatnosť dobrovoľne akceptovať.
Ak dôjde k zaťaženiu nehnuteľnosti záložnou zmluvou, môže záložný veriteľ uskutočniť záložné právo
priamym predajom. Taktiež by mohlo dôjsť k postúpeniu pohľadávky, a nový veriteľ vykoná záložné

právo. Žalobca má za to, že žalovaný v 2. rade týmto svojim konaním spôsobuje opodstatnenú hrozbu
vzniku alebo rozšírenia škody, ujmy na vlastníckych právach žalobcu ako podielového spoluvlastníka,
hrozí zhoršenie jeho právnej pozície do takej miery, že sa mu viac neoplatí uchádzať o konečnú súdnu
ochranu.
Súdprvejinštanciedospelnazákladevykonanýchdôkazovknesprávnymskutkovýmzisteniam,nakoľko

dôkazy osvedčujú potrebu bezodkladnej úpravy pomerov strán neodkladným opatrením. Tým, že súd
prvej inštancie návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, neposkytol tak ochranu žalobcovi v rozpore
so zákonom a ustálenou judikatúrou.5. K podanému odvolaniu žalobcu sa písomne vyjadril žalovaný v 2. rade, pričom uviedol, že za účelom
vyriešenia súdneho sporu o určenie neplatnosti kúpnej zmluvy previedol spoluvlastnícky podiel na parc.
č. XXXX, k. ú. B. C., spať na pôvodného vlastníka žalovaného v 1. rade, a teda návrh na vydanie

navrhovaného neodkladného opatrenia stratil opodstatnenosť. Záložná zmluva bola uzavretá dňa 15.
03. 2024, a teda v čase keď žalovaný v 2. rade nemal ani vedomosti o žalobách A. A. a jeho bratov
o určenie neplatnosti kúpnych zmlúv.
Zo samotného návrhu na vydanie neodkladného oparenia vyplýva, že hlavným motívom podania návrhu
bolo zabránenie vkladu záložného práva, čo v danom prípade už nie je aktuálne.

6. K podanému vyjadreniu žalovaného v 2. rade sa žalobca písomne nevyjadril.

7. Krajský súd v Nitre, ako súd odvolací, byť viazaný rozsahom a dôvodmi podaného odvolania (§
379, § 380 CSP), po zistení, že odvolanie podala v stanovenej lehote strana v neprospech, ktorej bolo
rozhodnutie vydané, prejednal odvolanie bez nariadenia odvolacieho pojednávania a dospel k záveru,

že uznesenie súdu prvej inštancie je vecne správne, a preto ho podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.

8. Podľa názoru odvolacieho súdu súd prvej inštancie správne zistil skutkový stav, z takto zisteného
skutkového stavu vyvodil aj správny právny záver a svoje rozhodnutie aj v rozhodujúcom rozsahu
správne odôvodnil. Keďže odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého

uznesenia v súlade s § 387 ods. 2 CSP sa v odôvodnení svojho rozhodnutia o odvolaní obmedzuje len
na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého uznesenia.

9. Podľa § 387 ods. 1, ods. 2 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo
výroku vecne správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého

rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

10. Podľa § 325 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne
upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

11. Odvolací súd v rámci preskúmavania odvolaním napadnutého uznesenia v spojení s odvolacími
dôvodmi, ktorými je odvolací súd viazaný, úvodom zdôrazňuje, že pri rozhodovaní o návrhu na
nariadenie neodkladného opatrenia sa nevykonáva plnohodnotné dokazovanie, a preto nie je možné
odvolací dôvod založiť na tom, že súd prvej inštancie náležite a čo najpodrobnejšie nezisťoval

dokazovaním skutkový stav. Pre dôvodnosť nariadenia požadovaného neodkladného opatrenia musia
byť osvedčené rozhodujúce skutočnosti z existencie, ktorých pri rozhodnutí súd vychádza.

12. V konaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa osvedčuje a nedokazuje, čo znamená,
že súd na základe dostupných dôkazných prostriedkov zisťuje významné, relevantné skutočnosti,

ktoré by mali podanie návrhu osvedčiť. Zákonnou podmienkou na nariadenie neodkladného opatrenia
je osvedčenie potreby neodkladnej úpravy pomerov alebo obava z ohrozenia exekúcie, ktoré musí
navrhovateľ hodnoverne osvedčiť I keď nie je možné v procesnom štádiu, v ktorom bol návrh na
nariadenie neodkladného opatrenia podaný, vyžadovať dôsledné preukázanie jednotlivých skutočností,
rozhodujúcich pre nariadenie neodkladného opatrenia, tak pri zohľadnení, že neodkladné opatrenie

má v zásade preventívny účinok musia byť, ak sa má dosiahnuť jeho efektívnosť, tvrdené skutočnosti
a preukázanie potreby bezodkladnej úpravy pomerov alebo obavy, že exekúcia bude ohrozená,
osvedčené.
Neodkladné opatrenie umožňuje poskytnúť ochranu porušeným alebo ohrozeným subjektívnym právam
do toho času kým sa definitívne nerozhodne vo veci samej. Pri nariaďovaní neodkladného opatrenia

prevláda požiadavka rýchlosti nad požiadavkou úplnosti skutkových zistení. V dôsledku toho sa tu
nezisťujú všetky tie skutočnosti, ktoré má mať súd zistené pred vydaním konečného rozhodnutia. Pre
nariadenie neodkladného opatrenia musia byť však okolnosti, z ktorých sa vyvodzuje opodstatnenosť
návrhu na toto dočasné opatrenie, aspoň osvedčené. Miera osvedčenia sa riadi danou situáciou najmä
naliehavosťou jej riešenia. Osvedčovanie na rozdiel od dokazovania znamená, že súd prostredníctvom

označených dôkazov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti dôležité pre rozhodnutie o návrhu na
neodkladné opatrenie. Pri ich zisťovaní neprihliada a ani nemusí prihliadať na všetky procesné formality,
ako je to pri riadnom procesnom dokazovaní. Výsledkom takéhoto postupu je, že osvedčované
skutočnosti sa súdu so zreteľom na všetky okolnosti prípadu javia ako nanajvýš pravdepodobné.13. Súd nemôže nariadiť neodkladné opatrenie, ak sa mu na základe predbežného právneho
posúdenia nárok vo veci samej javí ako nedôvodný. Predbežná ochrana nedôvodného nároku by bola

v rozpore s podstatou a účelom neodkladného opatrenia. Hodnoverné osvedčenie dôvodnosti a trvania
meritórneho nároku môže navrhovateľ dosiahnuť len relevantnými skutkovými tvrdeniami, listinným
dôkazmi, prostriedkami a kvalifikovanou právnou argumentáciou. Hodnoverné osvedčenie nároku vo
veci samej musí na strane súdu viesť k záveru, že miera pravdepodobnosti vyhovenia žalobe v danom
štádiu konania je vyššia než pravdepodobnosť jej zamietnutia.

14. Odvolací súd (keďže ako uviedol už vyššie pri rozhodovaní o návrhu na nariadenie neodkladného
opatrenia, na rozdiel od konania vo veci samej, zásadne nevykonáva plnohodnotné dokazovanie) po
oboznámení sa s obsahom spisu dospel k záveru, že dôvodnosť nároku, ktorému sa má poskytnúť
predbežná procesná ochrana nariadením neodkladného opatrenia, ako aj jeho trvanie nie je v tejto veci
hodnoverne osvedčená.

15. Podľa názoru odvolacieho súdu, teda nie sú splnené podmienky na nariadenie neodkladného
opatrenia. Žalobca z uvedených dôvodov, v konaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia,
neosvedčil dôvodnosť svojho nároku a ani jeho trvanie, pričom bez osvedčenia tak dôvodnosti, ako aj
trvania nároku nemožno nariadiť neodkladné opatrenie. Súd prvej inštancie aplikoval správne právne

normy, správne aj interpretoval ich obsah a správne ich aplikoval na prejednávanú vec.

16. Odvolací súd naviac poukazuje na skutočnosť, že vychádzajúc z výpisu z katastra nehnuteľností
Úradu geodézie, kartografie a katastra SR, a to LV č. XXXX je nepochybné, že medzi žalovaným v 2.
rade a žalovaným v 1. rade došlo dňa 03. 06. 2020 k uzavretiu kúpnej zmluvy, predmetom ktorej bola

nehnuteľnosť, a to parcela EKN č. XXXX o veľkosti spoluvlastníckeho podielu 7/40, pričom predmetnú
nehnuteľnosť nadobudol žalovaný v 1. rade. Aj z uvedeného dôvodu teda absentuje potreba dočasnej
úpravy pomerov medzi žalobcom a žalovaným v 2. rade, tak ako bola uvedená v podanom návrhu na
nariadenie neodkladného opatrenia.

17. S poukazom na uvedené preto odvolací súd rozhodol tak ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia
s tým, že o trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 CSP s použitím §
262 ods. 1 CSP a § 255 ods. 1 CSP tak, že žalovanému v 2. rade, ktorý mal v odvolacom konaní plný
úspech, priznal voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu, t. j. 100 %.
O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením po právoplatnosti

rozhodnutia, ktorým sa konanie končí a ktoré vydá súdny úradník.

18. Rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon v § 420 až § 423 CSP pripúšťa.

Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde.

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom. To neplatí, ak je dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa; ak je dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen,

ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; ak je dovolateľ v sporoch sochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo
zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom
zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec

alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).