Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 30. september 2024

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 7Co/128/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5723203209
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 09. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Mária Kašíková
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2024:5723203209.3

Uznesenie

Krajský súd v Žiline, ako odvolací súd, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Márie Kašíkovej
a členov senátu Mgr. Františka Dulačku a JUDr. Zuzany Krivdovej, v právnej veci žalobcu: A. B., nar.
XX.XX.XXXX, bytom C. D. XXX, E., proti žalovaným: 1/ NEOGRAFIA, a.s., so sídlom Sučianska 39A,
Martin - Priekopa, IČO: 31 597 912, 2/ Okresný súd Martin, so sídlom E.B. Lukáča 2A, Martin, 3/ Krajský
súd v Žiline, so sídlom Orolská 3, Žilina, 4/ asi stovka zločinecky konajúcich sudcov zjavnou korupciou

odmietajúcich riešiť žalobný návrh z 04.02.2002, o neurčitom podaní žalobcu vo veci samej, o odvolaní
žalobcu proti uzneseniu Okresného súdu Námestovo č.k. 16C/26/2024-39 zo dňa 14.05.2024, takto

r o z h o d o l :

Uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

Žalovaným nárok na náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie odmietol podanie žalobcu datované k 25.10.2023
v spojení s jeho podaním zo dňa 19.12.2023. Konštatoval, že podanie žalobcu na prvý pohľad sa javí
ako žaloba, keď aj žalobca svoje prvotné podanie zo dňa 25.10.2023 nazval žalobou. Z prvotného
podania žalobcu a z jeho podania, ktoré súdu doručil dňa 19.12.2023 (a ktorým mal žalobu
doplniť) nemožno, ani berúc ich ako jeden celok, prijať záver, že ide o žalobu. V podaniach sú síce
uvedené sporové strany: žalobca a žalovaní (aj keď žalovaní č. 4 sú uvedení neúplne a neurčito, keď

sú uvedení pomnožne „asi stovka sudcov“), avšak pokiaľ ide o opísanie rozhodujúcich skutočností a
žalobný návrh, tak tieto sú uvedené nielen nezrozumiteľne, ale najmä fakticky ani nemôžu predstavovať
novú žalobu, pretože rozhodujúce skutočnosti sa týkajú predmetu konania Okresného súdu Martin
sp. zn. 11C 311/2002, ktoré je už dávno (od 26.10.2004) právoplatne skončené. V úvode prvotného
podania žalobca uvádza: základná vec: sp. zn. 11C/311/2002 (ďalej len MT-11C), odvolací súd sp.
zn. 23Co/229/04 (ďalej len ZA - 23Co). Z oboch jeho podaní, prvotného i doplňujúceho, je zrejmé, že

žalobca nežiada priznať nejaký nový, od konania MT -11C nezávislý nárok alebo poskytnúť ochranu
jeho, na konaní 11C/311/2002 nezávislému, právu. Svojimi podaniami sa žalobca fakticky domáha iného
posúdenia, odôvodnenia, či postupu v konaní Okresného súdu Martin sp. zn. 11C/311/2002, ktoré je
už dávno právoplatne skončené. Takúto súdnu ochranu mu však súd poskytnúť nemôže. Náprava
prípadných nesprávnych právoplatných súdnych rozhodnutí (a postupov im predchádzajúcich) je možná
len prostredníctvom mimoriadnych opravných prostriedkov, ktoré možno využiť len v obmedzených

lehotách a z obmedzených dôvodov. Súdu je známe, že žalobca podal na Okresnom súde Námestovo
návrh na obnovu konania Okresného súdu Martin sp. zn. 11C 311/2002, pričom tunajší súd tento návrh
uznesením č. k. DK-10C/4/2023- 5 zo dňa 16.06.2023 ako oneskorene podaný odmietol a Krajský
súd v Žiline toto uznesenie potvrdil svojím uznesením sp. zn. 9Co/100/2023 zo dňa 31.08.2023. Je
teda zrejmé, že žalobca (hoc neúspešne), už využil mimoriadny opravný prostriedok vo vzťahu k
rozhodnutiam vydaným v konaní Okresného súdu Martin 11C 311/2002. V nadväznosti na uvedené súd

zdôrazňuje že žiadna, resp. akákoľvek žaloba právoplatné súdne rozhodnutie (jeho výrok, odôvodnenie)
zmeniť nemôže. Preto, ak žalobca svoje podania označí akokoľvek a uvedie akékoľvek sporové strany,tak pokiaľ skutkové okolnosti bude uvádzať stále len vo vzťahu k pôvodnej, základnej veci Okresného
súdu Martin 11C 311/2002 a svojím podaním bude chcieť dosiahnuť zmenu, resp. čokoľvek iné než
bolo právoplatne ustálené v konaní Okrasného súdu Martin 11C 311/2002, tak jeho „žaloba“ žalobou byť

nemôže za žiadnych okolností a žalobou ju robia len jej vonkajšie znaky, a to nazvanie podania žalobou
a uvedenie žalobcu a žalovaných.
Nakoľko žalobca neodstránil vady svojho prvotného podania v tom smere, že by uviedol nové (a
zrozumiteľné) skutkové okolnosti a žiadal, aby súd rozhodol, že má právo na odškodné za preklúziu
počas práceneschopnosti vo výške 13.896,20 Čk, tak súd uzaviera, že o žalobu nejde a ísť ani nemôže.

Ide o podanie, ktorým sa žalobca snaží zmeniť výsledok konania Okresného súdu Martin 11C 311/2002.
De facto tak vo svojej podstate ide o čosi obdobné ako opravný prostriedok, ktorý inštitút Civilný sporový
poriadok nepozná, keď je zároveň vylúčené, aby išlo o odvolanie alebo o návrh na obnovu konania
(o ktorých už v „pôvodnej“ veci bolo rozhodnuté). Zhrnúc doteraz uvedené, ide o podanie vo veci
samej, ktoré nemožno podradiť ani pod žalobu, ani pod žiadny opravný prostriedok. Toto podanie je
nezrozumiteľné a tým neúplné. Preto rozhodol o odmietnutí toho podania, keď postupoval podľa § 129

ods. 3 CSP.
Žalobca žiadal rozhodnúť, že má právo na odškodné za majetkovú a nemajetkovú ujmu, ktorá bude
vyčíslená do 3 pracovných dní od vynesenia rozsudku. V tejto časti jeho podanie odmietol z dôvodu, že
výška „odškodného“ musí byť uvedená už v samotnom žalobnom návrhu. Bez uvedenia jej konkrétnej
sumy je žalobný návrh neurčitý a nemožno v konaní o ňom pokračovať. Súd nemôže nikoho zaviazať na

zaplatenie nekonkretizovanej sumy. Okresný súd Martin pritom žalobcu v uznesení zo dňa 12.12.2023
poučil, že žalobný návrh (petit), podľa ktorého výšku škody určí žalobca do troch dní nie je riadny, t. j.
zrozumiteľný a vykonateľný s tým, že petit musí byť naformulovaný presne, s jasným obsahom. Napriek
uvedenému žalobca túto žalobnú požiadavku neupravil, resp. nedoplnil.
Pokiaľ žalobca vo svojich podaniach uvádzal, že chce, aby vady podania odstránil súd postupom podľa

§ 130 CSP, tak ak má podanie vo veci samej vady, súd môže postupovať podľa § 129 ods. 2 CSP
a pisateľa podania vyzvať na odstránenie vád písomne alebo podľa § 130 CSP ho za týmto účelom
vypočuť. V danom prípade Okresný súd Martin zvolil postup podľa § 129 CSP a nebol tak už potom
dôvod postupovať aj podľa § 130 CSP.

2. Proti uzneseniu súdu prvej inštancie podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca,
ktorý s vydaným uznesením nesúhlasil. Naliehavý právny záujem o určení právoplatnosti rozsudku
MT-11C/311/2002 v konaní súdu Námestovo č.k. 16C/26/2024 je v tom, že bez určenia súdu
v Námestove – či rozsudok MT-11C je právoplatný, nie je možné vec č.k. 16C/26/2024 spravodlivo
rozsúdiť. Poukázal na celú históriu pracovného úrazu z 01.08.1977 a genézu konania vedeného na

Okresnom súde Martin pod sp. zn. 11C/311/2002 a opakovane prezentoval súdu svoje skutkové tvrdenia
týkajúce sa konania vo veci samej. Zároveň podal námietku zaujatosti na zákonnú sudkyňu JUDr. Janu
Veselú z dôvodu zjavnej korupcie alebo neodbornosti sudcu podľa napadnutého uznesenia tak, že
nedokázala právoplatnosť rozsudku MT-11C. O dôvodoch jej vylúčenia sa dozvedel 17.5.2024, čo je
preukázané spismi vo veci MT-11C/311/2002v nerozsúdenej veci od 04.02.2002 do dnes podľa dôkazu

o preklúzií zo dňa 17.01.2000. Nemôže existovať právoplatný rozsudok podľa § 216 CSP a ius ex iniuria
non orfitur vtedy, ak súd porušením ústavných povinností sudcu zmení príčinu aj žalobnú otázku sporu,
nekoná podľa § 216 CSP, zatají svojim rozhodnutím dôkazy znalcovi a porušením ústavných povinností
sudcu, ústavných aj ľudských práv žalobcu vynesie nespravodlivý rozsudok za účelom bezdôvodne
obohatiť žalovanú. Vyzval súd, aby po zmene sudcu prizval žalobcu k súdnemu konaniu a nebránil mu

konať pred súdom.

3. Krajský súd v Žiline ako odvolací súd (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie proti uzneseniu bolo
podané včas (§ 362 ods. 1 CSP) stranou v neprospech ktorej bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP),
proti ktorému je prípustné odvolanie (§ 355 ods. 2, § 357 písm. c/ CSP) bez nariadenia odvolacieho

pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) preskúmal napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie
v intenciách ustanovenia § 379 a § 380 CSP, ktoré ako vecne správne podľa § 387 ods. 1, 2 CSP potvrdil.

4. Odvolací súd podrobne preskúmal všetky rozhodujúce otázky, ktoré boli vo veci vznesené a v časti
odmietnutiažalobyzdôvodupodľa§129ods.3CSPsastotožnilsoskutkovýmiaprávnymizávermisúdu

prvej inštancie. Ten v uvedenej časti v dostatočnom rozsahu zistil skutočnosti rozhodné pre posúdenie
danej veci, vecne správne rozhodol a svoje rozhodnutie odôvodnil v súlade s ustanovením § 236 CSP,
s ktorým odôvodnením sa odvolací súd v plnom rozsahu stotožňuje a na jeho závery v bodoch 11. – 15.
odôvodnenia napadnutého uznesenia odkazuje v zmysle § 387 ods. 2 CSP.5. Vo väzbe na samotné meritórne posúdenie daného prípadu odvolací súd poukazuje na zodpovednosť
žalobcu za obsahové vymedzenie svojho odvolania a na viazanosť odvolacieho súdu odvolacími

dôvodmi (§ 379 CSP). Žalobca v odvolaní rezignoval na akúkoľvek konkrétnu úvahu vo vzťahu k vecným
dôvodom, ktoré súd prvej inštancie viedli k odmietnutiu žaloby. Fakticky sa obmedzil len na skutkové
tvrdenia týkajúce sa konania sp.zn. 11C/311/2002, ktoré sú len opakovaním žalobného návrhu, a to bez
relevantnej reakcie na konkrétne nosné dôvody napadnutého rozhodnutia.

6. V odvolaní proti napadnutému uzneseniu žalobca žiadal postupovať podľa § 130 CSP p. Podľa tohto
ustanovenia súd predvolá na výsluch toho, kto podanie urobil, ak má za to, že tým možno dosiahnuť
odstránenie vád podania. Pri výsluchu súd uvedie, v čom je podanie neúplné alebo nezrozumiteľné,
a poučí, ako podanie opraviť alebo doplniť. Odvolací súd uvádza, že toto ustanovenie dáva súdu
možnosť zvoliť si, či vady podania, t. j. neúplnosť alebo nezrozumiteľnosť podania, odstráni písomne
postupom podľa § 128 alebo § 129 v závislosti od toho, či ide o podanie vo veci samej alebo iné

podanie, alebo využije osobný styk so stranou, ktorú predvolá na výsluch, pri ktorom uvedie, v čom
je podanie neúplné alebo nezrozumiteľné a poučí, ako podanie opraviť alebo doplniť. Bolo preto na
okresnom súde akú možnosť zvolí. Podľa odvolacieho súdu bol žalobca uznesením súdu náležite
poučený o nedostatkoch jeho podania.

7. Podľa odvolacieho súdu súd prvej inštancie rozhodol napadnutým uznesením vecne správne, keď
podanie žalobcu odmietol, nakoľko žalobca vady neodstránil ani po usmernení súdom prvej inštancie
podľa ust. § 129 ods. 1, 2 CSP, a to podaním doručeným súdu dňa 19.12.2023, pričom vady nedovolili
súdu pokračovať v konaní. S poukazom na vyššie uvedené závery odvolací súd neuznal opodstatnenosť
argumentácii odvolateľa, na ktorých založil svoje odvolacie dôvody, a keďže sa stotožnil so záverom

súdu prvej inštancie, že žaloba obsahovala vady, ktoré žalobca napriek výzve neodstránil, súd prvej
inštancie správne procesné postupoval v zmysle § 129 ods. 3 CSP a žalobu odmietol. Odvolací súd
preto napadnuté uznesenie potvrdil ako vecne správne.

8. Pokiaľ žalobca v odvolaní podal námietku zaujatosti na zákonnú sudkyňu JUDr. Janu Veselú

z dôvodu zjavnej korupcie alebo neodbornosti sudcu podľa napadnutého uznesenia tak, že nedokázala
právoplatnosť rozsudku MT-11C, tak odvolací súd na túto námietku nemohol prihliadnuť pretože dôvody
označené žalobcom na jej vylúčenie sú okolnosti, ktoré spočívajú v procesnom postupe sudcu a v jeho
rozhodovacej činnosti. Uvedené nie je dôvodom na vylúčenie sudcu podľa § 49 ods. 3 CSP a v zmysle
§ 53 ods. 3 CSP súd na takúto námietku neprihliada.

9. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol krajský súd podľa § 262 ods. 1 CSP v spojení
s § 255 ods. 1 CSP a § 396 ods. 1 CSP tak, že žalovaným ako úspešnej procesnej strane nepriznal nárok
na ich náhradu, nakoľko im žiadne nevznikli. Ak si strana náhradu trov konania neuplatní, ani jej podľa
obsahu spisu v konaní žiadne nevznikli, je v súlade s čl. 17 základných princípov CSP, zakotvujúcim

procesnú ekonómiu, rozhodnúť priamo tak, že sa jej nárok na náhradu trov konania nepriznáva (napr.
rozhodnutie NS SR sp.zn. 7Cdo/14/2018, 5Cdo/12/2018).

10. Rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním pomerom hlasov 3 : 0 .

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 CSP)

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu
zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebof) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.
(§ 420 CSP)

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní
proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP)

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde. (§ 427 ods. 1 a 2 CSP)

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 CSP (ktorému
súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému

rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 CSP)

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou
a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa. (§ 429 CSP)

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania. (§ 430 CSP)