Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 20. jún 2023

Súd: Okresný súd Humenné
Spisová značka: 5Csp/9/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6122469344
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 06. 2023
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Anna Hrehová

ECLI: ECLI:SK:OSHE:2023:6122469344.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Humenné sudkyňou JUDr. Annou Hrehovou v spore žalobcu: EOS KSI Slovensko, s.r.o.,

IČO: 35 724 803, so sídlom Pajštúnska 5, 851 01 Bratislava, zastúpený: Remedium Legal, s.r.o., IČO: 53
255 739, so sídlom Pajštúnska 5, 851 01 Bratislava, proti žalovanému: U. N., nar. XX.XX.XXXX, trvale
bytom XXX XX F., o zaplatenie 2701,01 Eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 2.106,52 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 %
ročne zo sumy 2.106,52 Eur od 04.03.2022 do zaplatenia, a to všetko v lehote 3 dní od právoplatnosti
rozhodnutia vo veci samej.

II. V prevyšujúcej časti žalobu zamieta.

III. Žalobca má nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 10%, o výške ktorých
rozhodne súdny úradník samostatným uznesením po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou na Okresnom súde Banská Bystrica ako upomínacom súde domáhal, aby súd
zaviazal žalovaného zaplatiť mu sumu 2701,01 Eur spolu s úrokom z úveru v kapitalizovanej výške
907,20 Eur, s kapitalizovaným úrokom z omeškania vo výške 231,41 Eur a úrokom z omeškania vo
výške 5% ročne zo sumy 2697,01 Eur od 04.03.2022 do zaplatenia a zároveň, aby súd priznal žalobcovi

nárok na náhradu trov konania voči žalovanej v plnom rozsahu.

2. Predmetnú žalobu odôvodnil tým, že právny predchodca žalobcu uzatvoril so žalovaným dňa
5.9.2018 zmluvu č. XXXXXXXXXXXXXXX, na základe ktorej poskytol právny predchodca žalobcu
žalovanému finančné prostriedky za podmienok, ktoré sú upravené v zmluve ako aj vo Všeobecných
obchodných podmienkach. Žalobca uviedol, že má za to, že zmluva obsahuje všetky podstatné
náležitosti zmluvy o úvere podľa § 497 až 507 Obchodného zákonníka ako aj podľa zákona č. 129/2010

Z.z. o spotrebiteľských úveroch. Žalovaný napriek opakovaným výzvam právneho predchodcu žalobcu,
ktorýpostupovalvsúlades§53ods.9Občianskehozákonníka,neplnilvstanovenýchtermínochsplátky,
v dôsledku čoho sa dostal do omeškania so splácaním úveru po dobu dlhšiu ako tri mesiace a zároveň
bol upozornený v lehote nie kratšej ako 15 dní na možnosť uplatnenia práva na vyhlásenie mimoriadnej
splatnosti úveru, preto právny predchodca žalobcu k 17.6.2020 vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru a
vyzval žalovaného na zaplatenie dlžnej sumy. Na základe Rámcovej zmluvy o postúpení pohľadávok
zo dňa 13.11.2020 došlo medzi právnym predchodcom žalobcu a žalobcom k postúpeniu predmetnej

pohľadávky, ktorá v čase prechodu predstavovala sumu vo výške 3839,62 Eur, pozostávajúcu z istiny
vo výške 2697,01 Eur, úroku z úveru vo výške 907,20 Eur, úroku z omeškania vo výške 231,40 Eur
a z poplatkov vo výške 4,- Eur. Žalovaný po postúpení pohľadávky podľa tvrdení žalobcu neuhradil
žiadnu platbu. Žalobca ohľadom uplatnených zmluvných úrokov k vyhláseniu mimoriadnej splatnosti vsporoch s ochranou slabšej strany poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp.zn. 6Cdo/113/2018
z 30.7.2019 ako aj na rozhodnutie Súdneho dvora EÚ zo dňa 7.8.2018 v spojených veciach C-96/16 a
C-94/17. Vo vzťahu k úrokom z omeškania poukázal na to, že tieto si uplatňuje počnúc dňom 4.3.2022,

t.j. dňom účinnosti postúpenia pohľadávky.

3. Na preukázanie svojich tvrdení žalobca predložil Rámcovú zmluvu o postúpení pohľadávok zo
dňa 13.11.2020, prílohy k zmluve o postúpení, prílohu k zmluve o postúpení zo dňa 3.3.2022,
Štandardné európske informácie o spotrebiteľskom úvere, Zmluvu o poskytnutí spotrebiteľského

úveru č.XXXXXXXXXXXXXXX zo dňa 05.09.2019 vrátane zmluvných podmienok, Informácie o ročnej
percentuálnej miere nákladov a priemernej RPMN na príslušný spotrebiteľský úver, výzvu na predčasné
splatenie zostatku úveru zo dňa 17.6.2020 s doručenkou, Žiadosť o VÚB Pôžičku, Cenníkom VÚB, a.s.-
Občania, platným od 13.01.2018, Tretiu upomienku- pokus o zmier z 15.4.2020, Platobnú disciplínu
žalovaného, Oznámenie o postúpení pohľadávky žalobcom zo dňa 17.3.2022 spolu s Pokusom o zmier,
Pokus o zmier žalobcu so žalovaným zo dňa 15.8.2022 s príslušným podacím hárkom.

4. Okresný súd Banská Bystrica vydal vo veci platobný rozkaz sp.zn. 36Up/1560/2022 zo dňa
28.11.2022, ktorý sa žalovanému nepodarilo doručiť. Po oznámení uvedenej skutočnosti, žalobca
súhlasil s pokračovaním v konaní a postúpením veci tunajšiemu súdu podľa § 10 zákona č. 307/2016
Z.z.. Dňa 24.1.2023 bola vec postúpená tunajšiemu súdu.

5. Následne tunajší súd vyzval žalobcu, aby oznámil a zároveň aj preukázal súdu ako si jeho právny
predchodca pri uzatváraní zmluvy o spotrebiteľskom úvere splnil povinnosti podľa §7 zákona č.
129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene
a doplnení niektorých zákonov (ďalej len zákon č. 129/2010 Z.z.), teda ako skúmal bonitu žalovaného

a informácie o jeho finančnej a ekonomickej situácií podľa § 7 ods. 27 zákona č. 129/2010 Z.z..
Žalobca na predmetnú výzvu reagoval podaním zo dňa 27.2.2023, v ktorom poukázal na ustanovenia
§ 7 ods. 1, 2, 16, 17, 19 a 20 zákona o spotrebiteľských úveroch a §2 ods.1, 2, 3 a 5 Opatrenia
Národnej banky Slovenska č. 10/2017 v znení ku dňu účinnosti zmluvy a konštatoval, že veriteľ pri
posudzovaní schopnosti spotrebiteľa splácať úver bral do úvahy dobu, na ktorú sa úver poskytuje, príjem

spotrebiteľa, údaje o existujúcich záväzkoch získaných z registra a výšku nákladov na zabezpečenie
základných životných potrieb spotrebiteľa podľa § 7 ods. 17 zákona o spotrebiteľských úveroch. Taktiež
prihliadal na rodinný stav žalovaného a počet osôb s ním žijúcich v spoločnej domácnosti, ktoré mu
poskytol samotný žalovaný. Čo sa týka povinnosti vypočítať limit pre ukazovateľ schopnosti spotrebiteľa
splácať spotrebiteľský úver, žalobca uviedol, že tento sa vypočítava z údajov v § 7 ods.2 zákona o

spotrebiteľských úveroch a jeho výsledná hodnota nesmie prekročiť hodnotu 1. Metodiku výpočtu limitu
ukazovateľa schopnosti splácať stanovilo opatrenie Národnej banky Slovenska č.10/2017 v § 2 ods.1,
pričom sa jedná o podiel výdavkov a príjmu spotrebiteľa, zníženého o jeho náklady na zabezpečenie
základných životných potrieb. Veriteľ akceptoval výšku príjmu žalovaného v sume 344,- Eur, keďže jeho
príjem titulom mzdy bol v sume 204,- Eur a vedľajší príjem titulom invalidného dôchodku bol vo výške

140,-Eur.TietoskutočnostiveriteľoverildopytomvSociálnejpoisťovni.Výdaježalovanéhopredstavovali
jeden záväzok vyplývajúci z bankového registra, ktorý žalovaný uhrádzal v mesačnej splátke po 12,-
Eur a záväzok novo poskytnutého úveru bol vo výške 51,65 Eur. Taktiež veriteľ bral do úvahy aj výšku
životného minima v sume 205,- Eur. Veriteľ prihliadol aj na skutočnosti uvedené žalovaným a to, že
tento je slobodný a nemá žiadnu vyživovaciu povinnosť. Vzhľadom na uvedené hodnoty bol realizovaný

výpočet ukazovateľa schopnosti splácať úveru, pričom výsledok tohto ukazovateľa bol v hodnote 0,46,
pričom úver je možné poskytnúť spotrebiteľovi do momentu, kým hodnota ukazovateľa neprekročí 0,80.
Na základe uvedeného mal žalobca za to, že jeho právny predchodca neporušil povinnosti vyplývajúce
z ust. § 7 zákona č. 129/2010 Z.z.. Žalobca záverom taktiež uviedol, že veritelia nie sú povinní žiadať
preukázanie konkrétnych mesačných výdavkov napríklad faktúrami za telefón, bývanie a iné. Podľa

názoru žalobcu uvedené je realizované z dôvodu zachovania transparentnosti, nakoľko v opačnom
prípade by spotrebiteľovi postačovalo zatajiť existujúce výdavky na zlepšenie svojej platobnej kapacity.
Má za to, že uplatňovanie paušálnych výdavkov v súlade s opatrením Národnej banky a zákona o
spotrebiteľských úveroch spĺňa predpoklady postupu s odbornou starostlivosťou. Vzhľadom na uvedené
žalobca navrhol, aby konajúci súd žalobe v plnom rozsahu vyhovel. Žalobca k predmetnému podaniu

pripojil aj výsledok z lustrácie v registri SRBI, výsledok dopytu v Sociálnej poisťovni a výpis zo žiadosti
o úver z roku 2019.6. Súd výzvou zo dňa 13.3.2023 vyzval žalobcu, aby preukázal platobnú históriu žalovaného a zároveň,
aby uviedol, v akej suma bol žalovanému úver vyplatený, v akých sumách žalovaný tento úver splácal,
ako tieto platby boli zarátané na úhradu jednotlivých splátok a taktiež, aby špecifikoval, v akej výške

bol žalovaný povinný uhrádzať úrok z úveru, nakoľko z predloženej zmluvy vyplýva, že žalobcovi
bola poskytnutá zľava z úrokovej sadzby, avšak súdu nie je zrejmé, či táto zľava bola zrušená z
dôvodu neplnenia si zmluvných povinností žalovaným, a teda, či nedošlo k zmene úrokovej sadzby
počas úverového vzťahu medzi právnym predchodcom žalobcu žalovaným. Žalobca v podaní zo dňa
22.03.2023 uviedol, že žalovanému bol dňa 05.09.2018 vyplatený úver vo výške 3000 Eur, na účet

pre čerpanie uvedený v článku 1 ods. 1 zmluvy, pričom z predmetného úveru žalovaný uhradil sumu
893,48 Eur. Žalobca pripojil tabuľku, z ktorej je zrejmé, ako boli jednotlivé splátky úveru zarátané
na istinu, úroky, úrok z omeškania, poplatok za poskytnutie a iné poplatky. Z uvedeného prehľadu
vyplýva, že na istinu bola započítaná suma 302,99 Eur, na riadny úrok bola započítaná suma 523,41
Eur, na úroky z omeškania suma 0,08 Eur a na poplatky sumu 67 Eur. Žalobca taktiež uviedol, že
žalovanému boli vyúčtované poplatky v celkovej sume 71 Eur, z toho poplatok za poskytnutie úveru

bol vo výške 60 Eur podľa článku 1 ods. 7 úverovej zmluvy a poplatky za upomienky boli v sume 11
Eur, z toho poplatok za prvú upomienku bol vo výške 1,50 Eur poplatok za každú ďalšiu podmienku
bol vo výške 4,- Eur, keďže zo žalovaným zaplatenej sumy bola na poplatky zarátaná suma 67,- Eur,
doposiaľ neuhradené poplatky sú vo výške 4,- Eur. Vo vzťahu k žalobou uplatnenému riadnemu úroku
žalobca poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu sp.zn. 5Cdo/42/2020, ktoré je zverejnené v Zbierke

stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky pod R5/2021, v zmysle ktorého po
vyhlásení predčasnej splatnosti spotrebiteľského úveru veriteľovi náleží úrok z istiny vo výške, ako by pri
riadnom plnení povinností dlžník zaplatil ako cenu peňazí. Vzhľadom na uvedené žalobca odôvodnil ním
uplatnený nárok na úrok vo výške 907,20 Eur tým, že v prípade riadneho plnenia povinností by žalovaný
uhradil celkovo čiastku 5018,40 Eur, ktorá by pozostávala z čerpanej istiny vo výške 3000,- Eur, poplatku

za poskytnutie úveru vo výške 60,- Eur a riadneho úroku vo výške 1958,40 Eur, keďže zo žalovaným
uhradenej sumy bola na úrok započítaná suma 523,41 Eur, neuhradený zostatok riadneho úroku, ktorý
by žalovaný zaplatil pri riadnom plnení zmluvných povinností je v sume 1434,99 Eur. Z tohto nároku
však žalobca uviedol, že uplatňuje len časť a to vo výške 907,20 Eur. Úrok z omeškania do zosplatnenie
bol vypočítaný ako 5% ročný úrok z neuhradenej sumy v celkovej výške 1,12 Eur, pričom žalovanému

z jeho úhrad bola na zmluvný úrok započítaná suma vo výške 0,08 Eur, v dôsledku čoho sa žalobca
domáhal úroku z omeškania do zosplatnenia pohľadávky vo výške 1,04 Eur. Po zosplatnení úveru do
postúpenia pohľadávky sa žalobca domáhal úroku z omeškania v kapitalizovanej sume 230,37 Eur,
pričom táto suma bola vypočítaní za obdobie od 17.06.2020 do 02.03.2022, t.j. za 615 dní omeškania
zo sumy 2697,01 Eur.

7. Žaloba bola žalovanému doručená vyvesením na úradnej tabuli tunajšieho súdu ako aj na webovej
stránke tunajšieho súdu období od 19.04.2023 do 04.05.2023, pričom žalovaný v súdom stanovenej 15
dňovej lehote na vyjadrenie sa k žalobe, žiadne vyjadrenie súdu nedoručil.

8. Súd vykonal dokazovanie, pričom z predložených listinných dokladov mal za preukázané, že medzi
právnym predchodcom žalobcu (VÚB bankou, a.s. - ďalej aj ako dodávateľ) a žalovaným (ďalej aj ako
spotrebiteľom) došlo dňa 05.09.2018 k uzatvoreniu zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru „VÚB
Pôžička“ č. XXXXXXXXXXXXXXX, na základe ktorej sa dodávateľ zaviazal, že poskytne za podmienok
dohodnutých v tejto zmluve a vo „Všeobecných obchodných podmienkach VÚB, a.s., na poskytovanie

spotrebiteľských úverov fyzickým osobám-občanom“ peňažné prostriedky ako spotrebiteľský úver a
spotrebiteľ sa zaviazal, že poskytnutý úver vráti, zaplatí úroky, poplatky, resp. náklady ako aj dohodnuté
sankcie pre prípad porušenia jeho povinností a rovnako splní ďalšie záväzky podľa tejto zmluvy. Z bodu
I predmetnej zmluvy vyplýva, že právny predchodca žalobcu poskytol žalovanému spotrebiteľský úver
vo výške 3000- Eur, s dohodnutou úrokovou sadzbou vo výške 13,74 % ročne so zľavou a s úrokovou

sadzbou15,74 % ročne bez zľavy z voliteľnej služby, pričom žalovaný sa zaviazal uhrádzať mesačné
anuitné splátky vo výške 51,65 Eur. Žalovaný sa zavial predmetné splátky uhrádzať od 4.10.2018, kedy
sa stala splatnou prvá splátka úveru a zaviazal sa uhradiť 96 mesačných splátok. Zároveň v predmetnej
zmluve je uvedené, že mesačná anuitná splátka bez zľavy z voliteľnej služby predstavuje sumu 55,10
Eur. Zľava z titulu voliteľnej služby prestavovala zľavu z úrokovej sadzby vo výške 2% ročne, ktorá bola

viazaná na splnenie podmienok a to, že žalovaný neuhradí veriteľovi mimoriadnu splátku taktiež, že
dlžník nebude v omeškaní so splácaním s dvoma alebo viac po sebe nasledujúcimi anuitnými splátkami
alebo inými peňažnými záväzkami z úverovej zmluvy. RPMN bola vypočítaná vo výške 15,33% pri
úrokovej sadzbe 13,74 % ročne a vo výške 17,64% pri výške úrokovej sadzby 15,74% (teda bezzľavy z úrokovej sadzby vo výške 2% ročne). Rovnako aj celkové náklady boli určené v prípade, ak
bude žalovanému poskytnutá zľava z úrokovej sadzby, pričom v tom prípade mali predstavovať sumu
2018,40 Eur a za predpokladu, že by zľava poskytnutá nebola, tak mali predstavovať sumu 2349,60 Eur.

Taktiež z predmetnej zmluvy (bod 7) je zrejmé, že medzi zmluvnými stranami bol dohodnutý poplatok
za poskytnutie úveru vo výške 60,- Eur, ktorý bol splatný ku dňu 1. čerpania úveru, pričom v zmysle
poznámky k uvedenému je zrejmé, že tento poplatok sa účtuje v najbližší bankový deň v prípade, ak k
čerpaniu úveru došlo v iný ako bankový deň.

9. V prípade nesplácania úveru, resp. v prípade neplnenia si dojednaných povinností bolo medzi
právnym predchodcom žalobcu a žalovaným v bode 5 zmluvy dojednané, že banka je oprávnená v
súlade s Podmienkami:
a.) účtovať úrok z omeškania uvedený v zmluve (čl. III. bod 3 Podmienok),
b.) vyhlásiť okamžitú splatnosť úveru z dôvodov, spôsobom a za podmienok upravených v čl. VIII.
Podmienok;

c.) realizovať, resp. uplatniť príslušný druh zabezpečenia úveru za účelom uspokojenia vzniknutej
pohľadávky, pokiaľ pohľadávka nebude zo strany dlžníka uhradená v súlade s príslušnými právnymi
predpismi.

10. Z vyjadrenia žalobcu zo dňa 21.03.2023 na č.l.115 ako aj z platobnej histórie na č.l. 5 je zrejmé,

že dňa 05.09.2018 veriteľ vyplatil žalovanému na jeho účet pre čerpanie sumu 3000,- Eur, avšak ešte
v ten istý deň si vyrubil poplatok za poskytnutie úveru, ktorý žalovanému zrazil z účtu a z vyplatených
prostriedkov vo výške 60,-Eur. Okrem uvedenej sumy 60,- Eur žalovaný uhradil právnemu predchodcovi
žalobcu ešte sumu 833,48 Eur.

11. Keďže žalovaný sa omeškal s úhradou dojednaných splátok úveru, právny predchodca žalobcu ho
vyzval listom zo dňa 15.4.2020, označeným ako Tretia upomienka- pokus o zmier, aby uhradil svoje
záväzky plynúce zo zmluvy o úvere vo výške 162,13 Eur, z čoho istina predstavovala 63,14 Eur, úroky
sumu 94,74 Eur, úroky z omeškania sumu 0,25 Eur a poplatky sumu 4,- Eur. Zároveň ho upovedomil, že
v prípade, ak dlžnú sumu neuhradí, veriteľ bude oprávnený požadovať, aby dlžník vrátil celú poskytnutú

sumu úveru s príslušenstvom pred dátumom splatnosti dohodnutým v zmluve o úvere. Nakoľko však
žalovaný ani po predmetnej výzve dlžnú sumu neuhradil, právny predchodca žalobcu listom zo dňa
17.06.2020 mu oznámil, že došlo k predčasnému zosplatneniu úveru ku dňu 17.06.2020, v dôsledku
čoho jeho dlh predstavuje sumu 2884,05 Eur, z čoho istina predstavuje sumu 2697,01 Eur, ktorá sa
odo dňa 18.6.2020 úročí úrokovou sadzbou z omeškania v zmysle zmluvy o úvere až do jej zaplatenia a

taktiež dlžná suma pozostáva z úrokov vo výške 183,04 Eur a poplatkov vo výške 4,- Eur. Oznámenie o
mimoriadnom zosplatnení úveru bolo žalovanému doručované doporučenou zásielkou na adresu, ktorú
uviedol veriteľovi v zmluve o úvere a zároveň, ktorá bola aj adresou jeho trvalého pobytu. Zásielka sa
právnemu predchodcovi žalobcu vrátila s poznámkou neprevzatá v odbernej lehote.

12. Listom právneho predchodcu žalobcu zo dňa 17.03.2022 bol žalovaný informovaný o postúpení
pohľadávky spoločnosti VÚB banka, a.s. voči nemu ako dlžníkovi zo zmluvy č. XXXXXXXXXXXXXXX
uzavretej dňa 5.9.2018 v celosti na základe zmluvy o postúpení pohľadávok medzi VÚB bankou, a.s.
ako postupcom a spoločnosťou EOS KSI, s.r.o. ako postupníkom.

13. Zo zmluvy o postúpení pohľadávok v spojení s Prílohou k zmluve o postúpení pohľadávok medzi
VÚBbanka,a.s.aEOSKSISlovensko,s.r.o.zodňa3.3.2022jezrejmé,žeVÚBbanka,a.s.,postúpilana
spoločnosť EOS KSI Slovensko, s.r.o. pohľadávku zo zmluvy č. XXXXXXXXXXXXXXX zo dňa 5.9.2018,
ktorú vymedzila tak, že istina postúpenej pohľadávky predstavuje sumu 2697,01 Eur, základný úrok
sumu 907,20 Eur, sankčný úrok sumu 231,41 Eur a poplatky sumu 4,- Eur.

14. Takto ustálený skutkový stav súd právne posúdil tak, že na vec aplikoval nasledovné zákonné
ustanovenia:

15. Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na

právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

16. Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky
iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je tona prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých
obsahomaleboúčelomjeobchádzanietohtoustanovenia,súneplatné.Navšetkyprávnevzťahy,ktorých
účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by

sa inak mali použiť normy obchodného práva.

17. Špeciálna úprava spotrebiteľského úveru je obsiahnutá v zákone č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských
úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
Súd na vec aplikoval ustanovenia predmetného zákona v znení účinnom ku dňu uzatvorenia zmluvy o

spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXXXXXXXX zo dňa 05.09.2018 (ďalej len ako „zákon č. 129/2010
Z.z.“).

18. Podľa § 1 ods. 2 prvé dve vety zákona č. 129/2010 Z.z., spotrebiteľským úverom na účely
tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom
úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej

veriteľom spotrebiteľovi. Spotrebiteľský úver podľa tohto zákona možno poskytnúť len bezhotovostným
prevodom finančných prostriedkov na platobný účet spotrebiteľa alebo na účet stavebného sporiteľa,
poštovým poukazom, ktorého adresátom je spotrebiteľ alebo platobným prostriedkom vydaným na meno
spotrebiteľa;1) tým nie je dotknuté bezhotovostné poskytnutie viazaného spotrebiteľského úveru podľa
§ 15 alebo poskytnutie spotrebiteľského úveru bezhotovostne na splatenie iného úveru alebo úverov

úhradou veriteľovi oprávnenému poskytovať úver podľa tohto zákona alebo osobitného predpisu.18b)

19. Podľa § 2 písm. l) zákona č. 129/2010 Z.z., na účely tohto zákona sa rozumie celkovou výškou
spotrebiteľského úveru maximálna výška alebo súčet všetkých finančných prostriedkov poskytnutých na
základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere.

20. Podľa § 9 ods. 2 písm. e) zákona č. 129/2010 Z.z., zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem
všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka18) musí obsahovať tieto náležitosti celkovú
výšku a konkrétnu menu spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie,

21. Podľa § 11 ods. 1 písm. zákona č. 129/2010 Z.z. poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za
bezúročný a bez poplatkov, ak zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods.
2 písm. d), e), g) až i), l) a p),

22. Na základe vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že zmluva, uzatvorená medzi právnym

predchodcom žalobcu a žalovaným je spotrebiteľská zmluva, na ktorú je nevyhnutné aplikovať
ustanovenia Občianskeho zákonníka o ochrane spotrebiteľov ako aj ustanovenia zákona č. 129/2010
Z.z. o spotrebiteľských úveroch. Súd na základe uvedeného skúmal, či právny predchodca žalobcu ako
veriteľ a zároveň dodávateľ splnil všetky podmienky, ktoré mu vymedzuje zákon č. 129/2010 Z.z. o
spotrebiteľských úveroch, pričom dospel k záveru, že žalobca postupoval s odbornou starostlivosťou

pri skúmaní bonity žalovaného, nakoľko mal zistený príjem ako aj výdavky žalovaného, tieto si preveril
v príslušných registroch a pri poskytovaní úveru prihliadol aj na to, či žalovaný disponuje voľnými
finančnými prostriedkami, z ktorých by bol schopný uhrádzať dohodnutú výšku splátky. Následne po
uzatvorení toho, že dodávateľ splnil podmienky vymienené v ustanovení § 7 zákona č. 129/2010 Z.z. súd
skúmal, či predložená zmluva o úvere obsahuje všetky zákonom č. 129/2010 Z.z. vymienené náležitosti

a či tieto sú jasne, zrozumiteľne a správne, pričom dospel k záveru, že v zmluve bol uvedený nesprávny
údaj o celkovej výške spotrebiteľského úveru podľa § 9 ods. 2 písm. e) v spojení s §2 písm. l) zákona č.
129/2010 Z.z., čo má za následok bezúročnosť a bezpoplatkovosť poskytnutého úveru podľa § 11 ods.
1 písm. b) zákona č. 129/2010 Z.z.

23. V tejto súvislosti tunajší súd poukazuje na rozsudok Najvyššieho súdu SR z 30. júna 2022, sp. zn. 9
Cdo 287/2021, ktorý bol zverejnený v Zbierke stanovísk NS a rozhodnutí súdov SR 4/2022 pod č.49 a
z ktorého vyplýva, že celkovú výšku spotrebiteľského úveru podľa § 2 písm. l) zákona č. 129/2010 Z. z.
o spotrebiteľských úveroch predstavuje suma finančných prostriedkov reálne poskytnutá spotrebiteľovi
veriteľom. Poplatok za poskytnutie úveru zrazený z istiny hneď pri uzavretí zmluvy nemožno zahrnúť do

celkovej výšky spotrebiteľského úveru. V predmetnom rozhodnutí v bode 9 Najvyšší súd SR odkázal na
rozsudok vo veci C-377/14 Radlinger, Radlingerová proti Finway a.s. z 26. apríla 2016, kde Súdny dvor
EurópskejÚnievyslovil,že„pojem„celkovávýškaúveru“obsiahnutývčlánku3písm.l)ačlánku10ods.2
smernice 2008/48 a pojem „výška čerpania“ obsiahnutý v bode I prílohy I tejto smernice sa majú vykladaťv tom zmysle, že celková výška úveru a výška čerpania úveru označujú celkovú sumu, ktorá bola daná
k dispozícii spotrebiteľovi, čo vylučuje sumy, ktoré si poskytovateľ úveru účtuje na úhradu nákladov
súvisiacich s predmetným úverom a ktoré nie sú tomuto spotrebiteľovi reálne vyplatené.“ V bode 10

judikátu 49/2022 Najvyšší súd SR uviedol: „Pokiaľ teda údaje predstavujúce obligatórne náležitosti
spotrebiteľskej zmluvy nie sú uvedené v zmluve správne, nemožno hovoriť o splnení povinnosti podľa
§ 9 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch, pričom nesplnenie z neho vyplývajúcej povinnosti zákon
striktne sankcionuje tým, že spotrebiteľský úver sa stáva od počiatku bezúročný a bez poplatkov (§ 11
ods. 1 písm. b) zákon o spotrebiteľských úveroch). V tomto smere teda neexistuje žiadna výnimka a

veriteľ sa nemôže zbaviť svojej povinnosti, resp. nemôže konvalidovať nesprávne, či zavádzajúce údaje
v zmluve tým, že v nej síce výslovne uvedie, akú čiastku predstavuje poplatok za poskytnutie úveru,
avšak zároveň ju prezentuje ako súčasť poskytnutého úveru, teda aktívum, hoci v skutočnosti ide o
náklad spotrebiteľa, a to ani za tej podmienky, že klient súhlasí s okamžitým započítaním poplatku za
poskytnutie úveru podľa obchodných podmienok.“ Z bodu 11 predmetného rozhodnutia zas vyplýva: „Ak
je teda predmetom posúdenia poplatok za poskytnutie úveru, ktorý je bez pochýb nákladom spotrebiteľa

súvisiacim s úverom, potom je pojmovo vylúčené, aby bol zároveň považovaný za finančné prostriedky
poskytnuté na základe úverovej zmluvy. Žalobkyňa tak síce formálne poskytla žalovanej finančné
prostriedky v sume 8.000,- eur, avšak v dôsledku následného odpočítania poplatku za poskytnutie úveru
s týmito finančnými prostriedkami žalobkyňa nemohla disponovať a v skutočnosti jej bola ako úver
poskytnutá suma nižšia, než bola deklarovaná v zmluve o úvere. Navýšenie celkovej výšky úveru o

poplatok za poskytnutie úveru má zároveň aj ten následok, že sa bude úročiť nielen poskytnutý úver,
ale aj poplatok za jeho poskytnutie, tým pádom dôjde k zvýšeniu celkovej splatnej čiastky a mení sa tým
výška hlavného predmetu zmluvy.“

24. Vzhľadom na uvedené závery ako aj na princíp právnej istoty, na ktorom je založený procesný kódex

a v zmysle ktorého každý môže legitímne očakávať, že jeho spor bude rozhodnutý v súlade s ustálenou
rozhodovacou praxou najvyšších súdnych autorít, tunajší súd dospel k záveru, že v spotrebiteľskej
zmluve uzatvorenej medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným nebol správne uvedený údaj
o celkovej výške poskytnutého úveru, nakoľko veriteľom deklarovaná suma úveru vo výške 3000,- Eur
v sebe zahŕňala aj poplatok za poskytnutie úveru vo výške 60,- Eur, ktorý bol žalovanému zrazený v

rovnaký deň, v aký veriteľ vyplatil žalovanému úver, teda nemožno konštatovať, že by bol žalovanému
poskytnutý úver vo výške 3000,- Eur, keďže v tejto sume bol zahrnutý aj náklad spotrebiteľa, ktorý
predstavuje poplatok za poskytnutie úveru. Z dôvodu nesprávne uvedenej náležitosti zmluvy podľa § 9
ods. 2 písm. e) zákona č.129/2010 Z.z., súd vyhodnotil právnym predchodcom žalobcu poskytnutý úver
ako bezúročný a bezpoplatkový podľa § 11 ods. 1 písm. b) zákona č. 129/2010 Z.z. a teda žalovaný

bol povinný uhradiť veriteľovi iba poskytnutú istinu vo výške 2940,- Eur (bez prihliadnutia na poplatok
za poskytnutie úveru, ktorý bol žalovanému vyplatený a okamžite mu bol aj stiahnutý z vyplatených
prostriedkov titulom poplatku za poskytnutie úveru), pričom z vyjadrení žalobcu ako aj z platobnej
histórie je tunajšiemu súdu zrejmé, že žalovaný uhradil právnemu predchodcovi žalobcu sumu 833,48
Eur (v prípade, ak sa neprihliada na zaplatený poplatok za poskytnutie úveru, v opačnom prípade

žalobca deklaroval úhradu žalovaného vo výške 893,48 Eur, ktorá obsahuje aj úhradu poplatku za
poskytnutie úveru). Vzhľadom na súdom prijatý záver o bezúročnosti a bezpoplatkovosti poskytnutého
úveru pre nesprávne uvedenú celkovú čiastku úveru, ktorá bola žalovanému poskytnutá, súd konštatuje,
že žalovaný mal povinnosť uhradiť žalobcovi sumu 2940,- Eur, z ktorej doposiaľ uhradil sumu 833,48
Eur, a teda dlh žalovaného titulom poskytnutého úveru predstavuje sumu 2106,52 Eur. Čo sa týka tejto,

zosplatnenej sumy, tunajší súd konštatuje, že žalovaný sa omeškal s úhradou dohodnutých splátok o
viac ako 3 mesiace, pričom právny predchodca žalobcu postupoval podľa § 53 ods. 9 v spojení s §
565 Občianskeho zákonníka a vyzval žalovaného na úhradu dlžnej sumy v lehote nie kratšej ako 15
dní, pričom žalovaný ani po tejto výzve dlžnú sumu neuhradil, v dôsledku čoho právny predchodca
žalobcu úver mimoriadne zosplatnil, pričom toto zosplatnenie doručoval na adresu, ktorú žalovaný

uviedol v zmluve o úvere. V dôsledku uvedeného súd dospel k záveru, že právny predchodca žalobcu
platne zosplatnil predmetný úver, avšak celková suma, ktorú bol žalovaný povinný žalobcovi, resp.
jeho právnemu predchodcovi uhradiť bola iba vo výške 2106,52 Eur, teda bez akýchkoľvek úrokov a
poplatkov.

25.Vzmysle§517ods.2OZ,akideoomeškaniesplnenímpeňažnéhodlhu,máveriteľprávopožadovať
od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z
omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.26. V zmysle § 3 Nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonáva ustanovenie § 517 ods. 2 OZ,
výška úrokov z omeškania je o 5 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej
centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

27. Žalovaný sa s plnením svojho peňažného záväzku dostal do omeškania, preto má nárok aj
na zaplatenie úroku z omeškania. Podľa citovaných ustanovení vznikol žalobcovi nárok na úrok z
omeškaniao5percentuálnychbodovvyšší,akojezákladnáúrokovásadzbaEurópskejcentrálnejbanky.
Výška základnej úrokovej sadzby ECB k dňu omeškania, od ktorého si žalobca tento nárok uplatnil,

činila 0,00 %. Súd preto priznal žalobcovi úrok z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 2109,52
Eura od 04.03.2022 (odo dňa nasledujúceho po dni účinnosti zmluvy o postúpení pohľadávok medzi
právnym predchodcom žalobcu a žalobcom, nakoľko súd je viazaný dispozičným návrhom žalobcu,
uvedeným v žalobe, a tento nemôže prekročiť, pričom v čase, od ktorého žalobca žiada priznať úrok
z omeškania už žalovaný v omeškaní s úhradou dlhu, titulom zosplatneného úveru, bol, v dôsledku
čoho súd priznal tento nárok odo dňa žiadaného žalobcom) do zaplatenia. Súd však nepriznal žalobcom

uplatnený kapitalizovaný úrok z omeškania, nakoľko tento bol vypočítaný nie len z dlžnej istiny ale aj z
úrokov a poplatkov, ktoré súd vyhodnotil ako nezákonné podľa § 11 ods.1 písm. b) zákona č. 129/2010
Z.z.

28. Podľa § 255 ods. 1 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“) súd prizná

strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

29. Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

30. Podľa § 262 ods.2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

31. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods.1 CSP, podľa ktorého súd prizná strane náhradu
trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Žalobca bol v konaní úspešný v rozsahu 55% (keďže

súd priznal nárok na zaplatenie 2106,52 Eur zo žalobcom v žalobe uplatnenej a kapitalizovanej sumy
3839,62 Eur) a žalovaný bol úspešný v rozsahu 45% (t.j. v tej časti konania o zaplatenie, v ktorej súd
žalobu zamietol), teda rozdiel medzi úspechom žalobcu a žalovaného bol 10% v prospech žalobcu,
preto súd zaviazal žalovaného na náhradu trov konania žalobcovi v rozsahu 10%, keďže v konaní
neboli zistené žiadne dôvody na strane žalovaného, pre ktoré by na vec aplikoval ustanovenie § 257

CSP. O samotnej výške náhrady trov konania rozhodne súdny úradník samostatným uznesením po
právoplatnosti rozsudku vo veci samej.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné v zmysle ust. § 355 Civilného sporového poriadku (CSP) odvolanie,
ktoré sapodľaust.§362CSPpodávavlehote15dníododňajehodoručenianaOkresnýsúdHumenné.

Podľa ust. § 358 CSP odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

Podľa ust. § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za

nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa ust. § 364 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na podanie odvolania.

Podľa ust. § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že:
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa ust. § 365 ods. 3 CSP odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len
do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa ust. § 366 CSP prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli
uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak nebude povinnosť uložená týmto rozhodnutím splnená v stanovenej lehote, možno sa jej splnenia
domáhať návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.