Rozsudok – Kataster nehnuteľností ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 30. október 2024

Súd: Správny súd v Košiciach
Spisová značka: KE-6S/2/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7022200011
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 10. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Andrea Daráková

ECLI: ECLI:SK:SpSKE:2024:7022200011.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Správny súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Andrea Daráková (sudkyňa

spravodajkyňa) a členov senátu: Mgr. Roman Die a Mgr. Bc. Marián Haladej, v právnej veci žalobkyne:
A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XXX, XXX XX D., právne zastúpená advokátom: JUDr. Miloš
Kaščák, so sídlom Kalinčiakova 10, 093 01 Vranov nad Topľou, proti žalovanému: Okresný úrad Košice,
odbor opravných prostriedkov, so sídlom Komenského 52, 041 26 Košice, za účasti ďalšieho účastníka
konania: E. F. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom ul. H. B. XXXX/XX, XXX XX I., právne zastúpený advokátom:
JUDr. Martin Bašista, so sídlom Štefánikova 8, 058 01 Poprad a za účasti osoby zúčastnenej na
konaní: DIFFEWA s.r.o., so sídlom Nám. Jozefa Herdu 1/579, 917 01 Trnava, IČO: 47 498 561, právne

zastúpenej advokátskou kanceláriou: PETKOV & Co s.r.o., so sídlom Šoltésovej 14, 811 08 Bratislava,
IČO:50430742,opreskúmaniezákonnostirozhodnutiažalovanéhoč.OU-KE-OOP5-2021/040554-002
z 03.11.2021, takto

r o z h o d o l :

I. Žalobu z a m i e t a.

II. Žalovanému n e p r i z n á v a voči žalobkyni právo na náhradu trov konania.

III. Ďalšiemu účastníkovi n e p r i z n á v a voči žalobkyni právo na náhradu trov konania.

IV. Osobe zúčastnenej na konaní n e p r i z n á v a voči žalobkyni právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou elektronicky doručenou 10.01.2022 pôvodne Krajskému súdu v Košiciach (ďalej tiež
iba „krajský súd“), sa žalobkyňa domáhala, aby po preskúmaní rozhodnutia žalovaného č. OU-
KE-OOP5-2021/040554-002 z 03.11.2021, ktorým žalovaný potvrdil rozhodnutie Okresného úradu
Košice, katastrálneho odboru (ďalej len „katastrálny úrad“) č. V-3613/2020 z 02.09.2021, aby toto
rozhodnutie žalovaného bolo z dôvodu jeho nezákonnosti zrušené, žalovanému vrátené na ďalšie

konanie a žalobkyni aby bol priznaný 100% nárok na náhradu trov konania.

2. Podľa § 1 písm. c) a § 3 ods. 1 a 3 písm. c) zákona č. 151/2022 Z.z. o zriadení správnych súdov a o
zmene a doplnení niektorých zákonov, s účinnosťou od 01.06.2023 prešla právomoc výkonu súdnictva
v správnych veciach (čo je aj daný prípad) z Krajského súdu v Košiciach na Správny súd v Košiciach
(ďalej tiež aj len „správny súd“), z ktorého dôvodu bolo rozhodovanie o žalobe žalobkyne, v zmysle
rozvrhu práce Správneho súdu v Košiciach na rok 2023 v jeho znení účinnom od 01.06.2023, pridelené

senátu správneho súdu „6S.“

Administratívne konanie3. Dňa 01.04.2020 bol katastrálnemu úradu doručený spoločný návrh žalobkyne (A. B.) a ďalšieho
účastníka (E. F. G.), ktorým sa domáhali povolenia vkladu do katastra nehnuteľností vlastníckeho práva
v prospech ďalšieho účastníka a to k nehnuteľnostiam – parcela CKN 7788 a na nej stojací rodinný

dom so súpisným č. XXX; parcela CKN 7789; parcela CKN 7790 (spolu ďalej len „predmet prevodu“)
– evidovaným pre katastrálne územie D. na LV XXXX (okres Košice IV-doplnenie súdom, pozn.),
vlastníctvo ku ktorým žalobkyňa ako predávajúca, a ich výlučná vlastníčka na základe dňa 03.02.2020
právoplatného rozsudku Okresného súdu Košice II sp. zn. 40 C 8/2018 z 22.01.2020, previedla na
ďalšieho účastníka advokátom autorizovanou kúpnou zmluvou z 25.03.2020, ktorou bolo súčasne

k predmetu prevodu zriadené v prospech žalobkyne aj vecné bremeno, spočívajúce v jej doživotnom
bezodplatnom práve užívania predmetu prevodu a ktoré oprávnenie bol ďalší účastník povinný strpieť.

4. Rozhodnutím č. V 3613/2020 zo 06.05.2020 katastrálny úrad prerušil katastrálne vkladové konanie
z dôvodu zistenia, že žalobkyňa ako prevodkyňa vlastníckeho práva k predmetu prevodu, nie je v katastri
nehnuteľností evidovaná ako jeho vlastníčka, t.j. ako osoba, ktorá by bola oprávnená s týmto predmetom

prevodu disponovať. Súčasne katastrálny úrad žalobkyňu vyzval, aby v lehote 30 dní preukázala svoje
vlastnícke právo k predmetu prevodu s poučením, že inak bude katastrálne vkladové konanie zastavené.

5. Podaním doručeným katastrálnemu úradu 05.08.2020, žalobkyňa v zastúpení svojim právnym
zástupcom opakovane poukázala, že titulom dňa 03.02.2020 právoplatného rozsudku Okresného súdu

Košice II sp. zn. 40 C 8/2018 z 22.01.2020 je vlastníčkou predmetu prevodu s poukazom na § 228 ods.
2 zákona č. 160/2025 Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) v zmysle ktorého je podľa žalobkyne
tento rozsudok cit. „... záväzný aj pre osobu, ktorá nadobudla vecné právo k tejto nehnuteľnosti v čase,
kedy v katastri nehnuteľností bola vykonaná poznámka o tomto súdnom konaní.“, preto podľa žalobkyne
je označený rozsudok záväzný aj pre osobu aktuálne zapísanú v katastri.

6. Rozhodnutím č.k. V-3613/2020 z 02.09.2021 katastrálny úrad zastavil katastrálne vkladové konanie
s odôvodnením, že rozsudok Okresného súdu Košice II sp. zn. 40 C 8/2018 z 22.01.2020, ktorý bol
predložený prostredníctvom právneho zástupcu žalobkyne avšak do konania č. Z-2326/2020 (t.j. nie
do konania č. V-3613/2020, pozn. súdu), s poukazom na § 36a ods. 2 a 3 zákona č. 162/1995 Z.z. o

katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam (ďalej len „katastrálny
zákon“), nie je možné záznamom zapísať do katastra nehnuteľností, pretože sa netýka osoby, ktorá
je aktuálne evidovaná v katastri nehnuteľností ako vlastník predmetu prevodu, t.j. cit. „....ako vlastník
dotknutých nehnuteľností nie je evidovaný žalovaný...“ [rozumej pre vysvetlenie „žalovaný“ z konania
sp. zn. 40 C 8/2018, pozn. súdu], ale vlastníkom predmetu prevodu je spoločnosť DIFFEWA s.r.o. [v

tomto súdnom konaní majúca status osoby zúčastnenej na konaní, pozn. súdu], ktorá tento predmet
prevodu nadobudla v roku 2018 v opakovanej dobrovoľnej dražbe – zápis vykonaný pod Z-7817/2018
(výkaz zmien – v.z. 3110/18).
V ďalšom katastrálny úrad poukázal, že § 36a ods. 2 katastrálneho zákona počíta so situáciou, kedy
je na vykonanie záznamu v katastri nehnuteľností predložené súdne rozhodnutie, ktoré sa týka osoby,

v čase jeho predloženia, evidovanej ako vlastník nehnuteľnosti a teda toto súdne rozhodnutie je pre
túto osobu záväzné a priamo sa dotýka jej práva k nehnuteľnosti, tak vtedy katastrálny úrad vykoná
zápis záznamom podľa výroku tohto súdneho rozhodnutia, a keďže v tomto prípade aktuálne v katastri
zapísaný vlastník (t.j. tu osoba zúčastnená na konaní - DIFFEWA s.r.o., pozn. súdu) predmetu prevodu
nebol účastníkom súdneho konania, takže pre neho nie je súdne rozhodnutie záväzné, tak katastrálny

úrad uzavrel, že podmienka pre zápis podľa tohto ustanovenia splnená nebola. Ďalej katastrálny úrad
poukázal aj na znenie § 36a ods. 3 katastrálneho zákona, ktoré zas pojednáva o tom, že katastrálny
úrad nevykoná zápis záznamom takého súdneho rozhodnutia, ktoré v dôsledku ďalšej právnej zmeny
nie je záväzné pre osobu zapísanú v katastri nehnuteľností ako vlastník nehnuteľností s tým, že
v tomto prípade katastrálny úrad zapíše do katastra na dobu dvoch mesiacov iba poznámku o existencii

takéhoto súdneho rozhodnutia a súčasne vyzve osobu, ktorej podľa tohto súdneho rozhodnutia svedčí
právo k nehnuteľnosti, aby v uvedenej dvojmesačnej lehote podala na súde žalobu o určenie práva
k nehnuteľnosti, v ktorej súvislosti katastrálny úrad opakovane konštatoval, že súdne rozhodnutie sa
netýka osoby, ktorá aktuálne v čase predloženia súdneho rozhodnutia sp. zn. 40 C 8/2018 z 22.01.2020
bola evidovaná v katastri nehnuteľností ako vlastník predmetu prevodu. Preto súčasne katastrálny úrad

podcit.„č.zmeny789/2021“vyznačilvLVXXXXprek.ú.D.podobu2mesiacovobmedzujúcupoznámku
v znení cit. „Žaloba o určenie vlastníckeho práva vedená na OS Košice II sp. zn. 40C/8/2018.“ a po
uplynutí 2 mesiacov odo dňa jej zápisu, túto poznámku pod cit. „č. zmeny 776/2020“ dňa 28.07.2020
vymazal.Napokon katastrálny úrad uzavrel, že zápis vlastníctva k predmetu prevodu v prospech žalobkyne na
základe súdneho rozhodnutia sp. zn. 40 C 8/2018 z 22.01.2020 nie je možné vykonať ani na základe
§ 228 ods. 2 CSP, pretože podľa tohto ustanovenia je výrok právoplatného rozsudku o určení vecného

práva k nehnuteľnosti záväzný aj pre inú osobu odlišnú od účastníka súdneho konania iba vtedy, ak
táto osoba nadobudla vlastníctvo k nehnuteľnosti na základe návrhu na vklad tohto vlastníctva podaný
v čase, kedy bola ohľadne tejto nehnuteľnosti v katastri nehnuteľností zapísaná poznámka o súdnom
konaní, čo podľa katastrálneho úradu taktiež nie je tento prípad, pretože vlastník predmetu prevodu
evidovaného pre katastrálne územie D. na LV XXXX nenadobudol vlastníctvo k tomuto predmetu

prevodu na základe návrhu na vklad, ale ho nadobudol v dobrovoľnej dražbe cit. „... čo bolo v katastri
nehnuteľností zapísané záznamom.“
Katastrálny úrad uzavrel, že citované zákonné ustanovenia majú kogentný charakter a preto ich nie je
možné vykladať extenzívne.
Katastrálny úrad vo svojom rozhodnutí tiež uviedol, že v záznamovom konaní Z-2326/2020 podala
žalobkyňa prostredníctvom svojho právneho zástupcu 18.05.2020 a 08.06.2020 námietky, na ktoré

katastrálny úrad odpovedal listami zo 04.06.2020 a 16.06.2020 v ktorých poukázal na výklad § 36a
katastrálneho zákona
Katastrálny úrad uzavrel, že keďže rozsudok Okresného súdu Košice II sp. zn. 40 C 8/2018 z 22.01.2020
niejelistinouspôsobilouprezápisvlastníctvažalobkynekpredmetuprevodu,ktorátaknemáoprávnenie
s predmetom prevodu disponovať a žalobkyňa inú listu preukazujúcu toto jej oprávnenie nepredložila,

preto katastrálny úrad katastrálne vkladové konanie zastavil.

7. Podľa, v súdnom spise (čl. 18) sa nachádzajúceho rozsudku Okresného súdu Košice II sp. zn. 40
C 8/2018 z 22.01.2020 [súčasťou s vecou súvisiaceho admin. spisu vkladového katastrálneho konania
č. V-3613/2020 nie je, ale mal byť predložený do záznamového katastrálneho konania č. Z-2326/2020,

pozn. súdu], sa jedná o skrátený civilný rozsudok v sporovej veci medzi žalobkyňou (p. Bohunickou)
a žalovaným F. J. vo veci určenia vlastníckeho práva k predmetu prevodu (špecifikáciu vid vyššie, pozn.),
ktoré vlastnícke právo bolo určené v prospech žalobkyne.

8. Žalobkyňa v zastúpení svojim právnym zástupcom svoje odvolanie proti rozhodnutiu katastrálneho

úradu o zastavení vkladového konania č.k. V-3613/2020 z 02.09.2021 odôvodnila svojim presvedčením
o jeho nezákonnosti s poukazom na katastrálnym úradom nesprávne učinený výklad § 36a ods. 2
katastrálneho zákona, kvôli ktorému katastrálny úrad odmieta zapísať do katastra súdne rozhodnutie
sp. zn. 40 C 8/2018 z 22.01.2020 osvedčujúce vlastnícke právo žalobkyne k predmetu prevodu. Podľa
žalobkyne § 36a ods. 2 katastrálneho zákona totižto priamo uvádza, že katastrálny úrad vykoná záznam

predloženého súdneho rozhodnutia, ktoré je záväzné pre osobu zapísanú v katastri a priamo sa dotýka
jej práv k nehnuteľnosti, pričom záväznosť tohto rozhodnutia pre tretiu osobu vyplýva podľa žalobkyne
z § 228 ods. 2 CSP, pretože návrh bol podaný v čase, kedy v katastri nehnuteľností bola zapísaná
poznámka o súdnom konaní. Žalobkyňa dodala, že preto nie je potrebné, aby viedla ďalší súdny spor,
pretože cit. „V čase, keď spoločnosť DIFEWA, s.r.o. nadobudla vlastníctvo spornej nehnuteľnosti, bola

v katastri zapísaná informatívna poznámka o prebiehajúcom súdnom konaní.“ s dodatkom žalobkyne,
že aj podľa rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6 Sžo/221/2008 zo 17.06.2009 informatívna
poznámka v katastri je prostriedkom ochrany tretích osôb vo vzťahu k nehnuteľnostiam ohľadne ktorých
savediesúdnyspor,takžežiadnypotencionálnynadobúdateľvecnéhoprávaktakýmtonehnuteľnostiam
pravdepodobne nebude mať záujem o ich nadobudnutie v čase neistého súdneho sporu. Žalobkyňa

s poukazom na § 5 ods. 3 katastrálneho zákona, pojednávajúceho o charaktere informatívnej poznámky
v katastri uzavrela cit. „Pokiaľ teda bude v katastri po zaznamenaní poznámky o prebiehajúcom súdnom
spore zapísaná osoba odlišná od účastníka konania, rozsudok o určení dopadne aj na takúto osobu a
predstavuje listinu spôsobilú záznamom privodiť právny stav, ktorý tu bol pred zmenou.“
Záverom žalobkyňa podotkla, že jej názor je plne podporený, síce ešte neprávoplatným, ale s jej

názorom plne súladným rozsudkom Okresného súdu Košice II sp. zn. 20 C 8/2019 z 29.09.2020, ktorý
predložila a podľa ktorého ním bol rozhodnutý civilný spor medzi spoločnosťou DIFFEWA, s.r.o. ako
žalobcom a v tomto konaní žalobkyňou a spol. (spol. boli príbuzní žalobkyne, pozn.) ako žalovanými
o vypratanie predmetu prevodu (špecifikáciu viď vyššie, pozn.). Spoločnosť DIFFEWA, s.r.o. (t.j. tu ako
osoba zúčastnená na konaní, pozn.) dôvodila tým, že príklepom licitátora udeleným na dobrovoľnej

dražbe organizovanej dražobníkom DUPOS dražobná spol. s.r.o. pod č. DU-POS-DD 193a/2017 dňa
28.06.2018 sa stala vlastníkom predmetu prevodu, ktorý bol v čase dražby vo výlučnom vlastníctve
Lukáša Marcina. Žalovaná a spol. (v tomto konaní je to žalobkyňa, pozn.) dôvodila, že v čase ešte pred
dražbou dňa 18.06.2018 podala na Okresnom súde Košice II voči F. J. žalobu o určenie vlastníckehopráva k predmetu prevodu [titulom neplatnosti kúpnej zmluvy z 08.06.2011, pretože ju mala žalobkyňa
v tom čase v stave duševnej choroby uzavrieť so spoločnosťou TRADE TK s.r.o., až ktorá následne
predmet prevodu následnou kúpnou zmluvou v roku 2012 predala F. J., pozn.], o ktorej bolo konané pod

sp. zn. 40 C 8/2018, a návrh na zapísanie poznámky o prebiehajúcom tomto súdnom konaní bol podaný
katastrálnemu úradu v ten istý deň 18.06.2018 (registrovaný pod č. P-547/2018), takže podľa žalovanej
a spol., žalobca (t.j. DIFFEWA, s.r.o.) nemohol dražbou nadobudnúť vlastníctvo od F. J. ako nevlastníka.
Žalobca (DIFFEWA, s.r.o.) sa bránil tvrdením, že vlastníctvo k predmetu prevodu nadobudol v dražbe
a s poukazom na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3 Cdo/272/2007 z 01.07.2008 podotkol,

že ak žalovaná a spol. chcela túto dražbu spochybniť mohla tak učiniť osobitnou žalobou o určenie
neplatnosti dražby v prekluzívnej lehote 3 mesiacov od udelenia príklepu podľa zákona o dobrovoľných
dražbách, čo neučinila. Žalovaná a spol. (v tomto konaní je žalobkyňou, pozn.) dôvodila argumentáciou
prezentovanou aj v tomto konaní. Na základe uvedeného Okresný súd Košice II s poukazom na § 228
ods. 2 CSP rozsudkom č. k. 20 C 8/2019-122 z 29.09.2020 žalobu spoločnosti DIFFEWA, s.r.o. zamietol.

9. Ďalší účastník tohto súdneho konania (Ing. Lukáš Zuščák) v zastúpení svojim právnym zástupcom
svoje odvolanie proti rozhodnutiu katastrálneho úradu o zastavení vkladového konania č.k. V-3613/2020
z 02.09.2021 odôvodnil jednako konštatovaním, že žalobkyňa v napadnutom vkladovom katastrálnom
konaní predložila dostatok dôkazov svedčiacich v prospech jej vlastníctva k predmetu prevodu a to
najmä rozsudok Okresného súdu Košice II sp. zn. 40 C 8/2018 a jednako tým, že s poukazom na § 228

ods. 2 CSP, keďže spoločnosť DIFFEWA, s.r.o. nadobudla vlastnícke právo k predmetu prevodu v čase
kedy bola pri predmete prevodu zapísaná v katastri informatívna poznámka o súdnom konaní, je aj pre
túto spoločnosť rozsudok Okresného súdu Košice II sp. zn. 40 C 8/2018 záväzný.

10. Žalovaný svojim žalobou napadnutým rozhodnutím č. OU-KE-OOP5-2021/040554-002 z

03.11.2021 odvolania žalobkyne a ďalšieho účastníka zamietol a rozhodnutie katastrálneho úradu
o zastavení vkladového katastrálneho konania č.k. V-3613/2020 z 02.09.2021 potvrdil [oprava chyby
v písaní letopočtu rozhodnutia katastrálneho úradu bola žalovaným vykonaná listom č. OU-KE-
OOP5-2021/040554/PYT z 18.11.2021, pozn.].
Pri opise skutkového stavu žalovaný do odôvodnenia svojho rozhodnutia ešte doplnil relevantné

informácie zo záznamového konania vedeného katastrálnym úradom pod č. Z-2326/2020, ktoré začalo
24.03.2020, kedy bol katastrálnemu úradu doručený návrh žalobkyne na zápis do katastra rozsudku
Okresného súdu Košice II sp. zn. 40 C 8/2018 z 22.01.2020. V tomto záznamovom konaní katastrálny
úrad žalobkyňu skrz jej právneho zástupcu listom z 27.04.2020 vyrozumel o nemožnosti zápisu
predmetného rozsudku, pretože ten nevychádza z platných údajov katastra nehnuteľností, pretože

titulom dobrovoľnej dražby sa medzičasom stala vlastníkom predmetu prevodu spoločnosť DIFFEWA,
s.r.o., s tým, že katastrálny úrad súčasne v súlade s § 36a ods. 3 katastrálneho zákona zapísal pri
predmete prevodu do katastra o uvedenom na dobu 2 mesiacov obmedzujúcu poznámku a súčasne
žalobkyňu vyzval, aby v tejto lehote podala na súde žalobu o určenie vlastníckeho práva k predmetu
prevodu o čom katastrálny úrad vyrozumel aj spoločnosť DIFFEWA, s.r.o..

Žalovaný svoje rozhodnutie v jeho podstatnej časti takto odôvodnil cit. „Podľa odvolateľov výklad týchto
ustanovení je nutné aplikovať tak, že subjektívna záväznosť rozhodnutia o určení vlastníckeho práva sa
vzťahuje aj na (tretiu) osobu evidovanú v katastri z dôvodu, že svoje vlastnícke právo nadobudla počas
vyznačenia poznámky o prebiehajúcom konaní o určení vlastníctva.
Odvolací orgán uvádza, že tento právny záver by bol správny, ak by vlastník evidovaný v katastri

nehnuteľností nadobudol uvedenú nehnuteľnosť v rámci konania o návrhu na vklad -t.j. v katastrálnom
konaní upravenom § 28 a nasl. katastrálneho zákona.
Súčasne evidovaný vlastník nehnuteľností ich nadobudol v rámci dobrovoľnej dražby, ktorá nepodlieha
konaniu o návrhu na vklad, ale podlieha zápisu v rámci katastrálneho konania ako záznamová listina
podľa í 34 a nasl. katastrálneho zákona.

Katastrálny zákon pozná tri druhy zápisov do katastra nehnuteľností, a to vklad, záznam a poznámku.
Každý z uvedených druhov zápisu má iný účel a s každým sa spájajú iné právne účinky. Vybrané práva
k nehnuteľnostiam, uvedené v § 1 ods. 1 katastrálneho zákona, sa teda do katastra nehnuteľností
zapisujú jednak vkladom, ktorý má konštitutívne účinky a jednak záznamom, ktorý má evidenčné účinky.
Právoplatnérozhodnutieovkladeprávadokatastranehnuteľnostímákonštitutívnycharakter,nazáklade

neho vzniká, mení sa alebo zaniká právo. Záznam je v zmysle § 5 ods.2 katastrálneho zákona úkon
okresného úradu, katastrálneho odboru plniaci evidenčné funkcie, ktoré vznikli na základe inej právnej
skutočnosti (dedením, rozsudkom súdu, vydržaním, príklopom licitátora, výstavbou a pod.), ktorá nemá
vplyv na vznik, zmenu ani na zánik práv k nehnuteľnosti. (...)V tomto prípade predložené súdne rozhodnutie o určení vlastníctva nie je možné vykonať z dôvodu, že
súd rozhodol o určení vlastníctva, pričom nereflektoval vo svojom rozhodnutí, že v priebehu súdneho
konania nadobudol nehnuteľnosť tretí subjekt, ktorý však nebol účastníkom súdneho konania a súčasne

nadobudol svoje vlastnícke právo na základe verejnej listiny zapísanej do katastra záznamom a
nie rozhodnutím o povolení vkladu. V dôsledku, toho je vylúčená možnosť rozšírenia subjektívnej
záväznosti rozhodnutia o určení vlastníckeho práva v zmysle § 228 ods. 2 CSP ako uvádzajú odvolatelia.
Subjektívna záväznosť rozhodnutia by sa vzťahovala na tretiu osobu iba v prípade, ak by nadobudla
nehnuteľnosť počas vyznačenia poznámky o prebiehajúcom súdnom konaní zmluvne, t.j. v rámci

konania o povolenie vkladu vlastníckeho práva.
Zákonodarca predvídal vzniknutú situáciu a upravil postup, ak v dôsledku právnej zmeny nie je možné
vykonať zápis do katastra nehnuteľností. V prípade nevykonania zápisu do katastra nehnuteľností z
dôvodu ďalšej právnej zmeny vyznačí správny orgán v katastri nehnuteľností obmedzujúcu poznámku o
vydaní súdneho rozhodnutia, a to po dobu dvoch mesiacov počítanú od jej zápisu. Počas tohto obdobia
kataster nevykoná žiadne zápisy do katastra nehnuteľností. Týmto postupom sa riadil aj prvostupňový

správny orgán. (...) Po podaní žaloby o určenie práva k nehnuteľnosti na súd okresný úrad zmení
poznámku podľa odseku 3 na poznámku o začatom súdnom konaní. (...)
Dražba je procesom, pri ktorom dochádza k originárnemu spôsobu nadobudnutia vlastníckeho práva
vydražiteľom, nakoľko vydražiteľ neodvodzuje svoje právo od právneho predchodcu. Nadobudnutie
práva na dražbe je postavené výlučne na princípe prechodu práva a nie na princípe prevodu viď. § 2

písm. a) zákona č. 527/2002 Z. z. o dobrovoľných dražbách a o doplnení zákona Slovenskej národnej
rady č. 323/1992 Zb. o notároch a notárskej činnosti (Notársky poriadok) v znení neskorších predpisov.
Teda navrhovateľ dražby zodpovedá za správnosť vyhlásenia o tom, že predmet dražby je možné dražiť
a v prípade, ak sa ukáže opak je osobou zodpovednou za spôsobenú škodu. Vyznačená poznámka o
prebiehajúcom súdnom konaní o určení vlastníctva nemôže byť dôvodom spochybňovania vlastníckeho

práva nadobúdateľa, keďže tento neodvodzuje svoje vlastnícke právo od predchádzajúceho vlastníka a
súčasne nebol účastníkom súdneho konania o určení vlastníckeho práva k nehnuteľnosti s poukazom
na § 228 ods. 2 CSP. Právo domáhať sa určenia neplatnosti dražby, čím by došlo k zrušeniu vlastníckeho
práva súčasného vlastníka, bližšie určuje zákon o dobrovoľných dražbách.“
Rozhodnutie žalovaného bolo právnemu zástupcovi žalobkyne doručené 08.11.2021.

Súdne konanie

11. Žalobkyňa svoju včas podanú správnu žalobu [lehota na podanie žaloby mala uplynúť 08.01.2022,
avšak keďže sa jednalo o sobotu, tak posledný deň lehoty pripadol na 10.01.2022, pozn. súdu]

v zastúpení svojim právnym zástupcom odôvodnila identickou argumentáciou, akú uvádzala aj
v odvolaní proti rozhodnutiu katastrálneho úradu. Opakovane zdôraznila, že v čase kedy k predmetu
prevodu nadobudla na dražbe vlastníctvo spoločnosť DIFFEWA, s.r.o., bola pri predmete prevodu
v katastri zapísaná poznámka o prebiehajúcom súdnom konaní sp. zn. 40 C 8/2018 vo veci určenia
vlastníckeho práva k predmetu prevodu medzi žalobkyňou a ďalším účastníkom, takže rozsudok

z tohto súdneho konania, ktorým bolo k predmetu prevodu určené vlastnícke právo žalobkyne, musí
katastrálny úrad zapísať, pretože spoločnosť DIFFEWA, s.r.o. je sobou, pre ktorú je podľa § 36a ods. 2
katastrálneho zákona toto rozhodnutie záväzným s odkazom na § 228 ods. 2 CSP, keďže návrh na zápis
vlastníckeho práva tejto osoby do katastra k predmetu prevodu, bol podaný v čase zapísania v katastri
poznámky o prebiehajúcom súdnom konaní. V tej súvislosti uviedla, že závery žalovaného sú v rozpore

s rozhodnutím Najvyššieho súdu SR sp. zn. 8 Cdo 26/2016 z 20.12.2017 pojednávajúceho o účele § 228
CSP, ktorého cieľom je zabrániť stavu, aby v dôsledku ďalších zmien práv k nehnuteľnosti, ku ktorým,
by došlo počas súdneho konania, nebolo potrebným meniť žalobu (napádaním ďalších právnych úkon
a rozširovaním pasívne legitimovaných účastníkov konania), ale aby právoplatný výrok rozsudku bol
záväzným nie len pre účastníkov súdneho konania, ale aj pre osoby v rozsudku neoznačené, ktoré

však nadobudli vecné právo k nehnuteľnosti počas súdneho konania, ak právna zmena ich vlastníctva
v katastri bola vykonaná v čase po zápise v katastri poznámky o začatí súdneho konania. Podľa
žalobkyne tak cit. „Z pohľadu vyššie uvedeného je právne irelevantné, či nový vlastník nadobudol
nehnuteľnosť v rámci konania o návrhu na vklad alebo zápisom záznamovej listiny.“
Žalobkyňa žiadala nariadiť vo veci pojednávanie.

12. Žalovaný vo svojom vyjadrení k žalobe, vo svojej podstate zotrval na svojej argumentácii
prezentovanej už v žalobou napadnutom rozhodnutí, pričom zdôraznil rozdiel právnych účinkov vkladu
práva do katastra (intabulačná zásada) a záznamu o práve do katastra. Intabulačná zásada javyjadrením toho, že pre prevod vlastníckeho práva k nehnuteľnosti nepostačuje iba zmluva (napr. kúpna
zmluva),ktorásamaosebetedaeštenespôsobujeprevodvlastníctva,alekjehoprevoduatedakvzniku,
zmene či zániku vlastníctva, dôjde až zápisom do katastra právoplatného rozhodnutia o povolení vkladu,

ktoré rozhodnutie o povolení vkladu má tak konštitutívne (právotvorné) účinky, t.j. až vkladom dochádza
k vzniku, zmene či zániku práva k nehnuteľnosti. Zatiaľ čo záznam údajov do katastra má iba evidenčnú
funkciu o tom, na základe akej inej právne relevantnej skutočnosti (napr. na základe rozhodnutia súdu;
príklepom licitátora na dražbe, vydržaním a pod.), už došlo k vzniku, zmene či zániku práva a teda
tento záznam iba deklaruje a eviduje inú právnu skutočnosť, ktorá už bez ohľadu na tento záznam

nastala a ktorá mala vplyv na vznik, zmenu či zánik práva k nehnuteľnosti. Žalovaný dodal, že na
strane žalobkyne dochádza k nesprávnej interpretácii § 228 ods. 2 CSP, pretože žalobkyňa nerozlišuje
medzi týmito druhmi katastrálnych konaní, t.j. medzi konaním vkladovým a záznamovým. V ďalšom
identicky, ako v žalobou napadnutom rozhodnutí poukázal, že katastrálny úrad postupoval plne v súlade
so zákonom, keď po zistení o nemožnosti zápisu do katastra rozsudku sp. zn. 40 C 8/2018 z dôvodu,
že tento nekorešpondoval s evidenciou v katastri (v čase jeho vydania žalovaný už nebol vlastníkom

dotknutých nehnuteľností), katastrálny úrad vyznačil o existencii predmetného rozsudku v katastri pod
dobu dvoch mesiacov poznámku, pričom cit. „... žalobkyňa nevyužila svoje právo podať žalobu o určenie
práva k nehnuteľnosti voči vydražiteľovi ani nebola podaná žaloba o určenie neplatnosti dražby, čím by
došlo k zrušeniu vlastníckeho práva súčasného vlastníka.“

13. K vyjadreniu žalovaného, ktoré bolo právnemu zástupcovi žalobkyne na zaujatie stanoviska
doručené 01.04.2022, už žalobkyňa svoje stanovisko (replika) nezaujala.

14. Návrhom doručeným krajskému súdu 14.06.2022 sa spoločnosť DIFFEWA, s.r.o. v zastúpení svojim
právnym zástupcom dovolávala priznania jej statusu osoby zúčastnenej na tomto súdnom konaní,

ktorému návrhu bolo vyhovené uznesením krajského súdu č.k. 6S/2/2022-50 z 23.08.2022.
Spoločnosť DIFFEWA, s.r.o. vo svojom návrhu uviedla, že rozhodnutím súdu by mohla byť dotknutá
na svojich vlastníckych právach k dotknutým nehnuteľnostiam, ktoré vlastníctvo nadobudla prechodom
na základe inej právnej skutočnosti – udelením príklopu licitátorom na dobrovoľnej dražbe konanej
28.06.2018,ktorejpriebehjezaznamenanývnotárskejzápisnicič.N1061/2018, Nz21216/2018,NCRIs

21767/2018 (ďalej len „notárska zápisnica“), ktorú predložila. Spoločnosť DIFFEWA, s.r.o. označila
rozhodnutie katastrálneho úradu č. 3613/2020 z 02.09.2021 za správne a zákonné.
Označenou notárskou zápisnicou bol osvedčený priebeh opakovanej dobrovoľnej dražby dotknutých
nehnuteľností evidovaných pre k.ú. D. na LV XXXX vykonanej dražobníkom – DUPOS dražobná, spol.
s.r.o.; predmet dražby (rodinný dom) podľa zápisu nebol sprístupnený, preto jeho stavebno-technický

popis vychádzal zo znaleckého posudku č. 04/2012 z dňa obhliadky 12.01.2012; licitátor oboznámil
so zápismi v časti „C“ v pre k.ú. D. vedenom LV XXXX, a to o zmluve o zriadení záložného práva
k zmluve o spotrebnom úvere, o zmene záložného veriteľa titulom postúpenia pohľadávky, o šiestich
zriadených exekučných príkazoch na zriadenie exekučného záložného práva, o troch informatívnych
poznámkach a to o začatí dvoch výkonov záložného práva a o začatí dobrovoľnej dražby dražobníkom

Auctioneer, s.r.o. z 05.02.2016, o jednej obmedzujúcej poznámke vo veci upovedomenia o začatí
exekúcie; licitátor informoval, že navrhovateľom opakovanej dobrovoľnej dražby je záložný veriteľ – DPS
financial consulting, s.r.o., a že výlučným vlastníkom predmetu dražby je záložca F. J.. Licitátor udelil
príklop vydražiteľovi – spoločnosti DIFFEWA, s.r.o..

15. V dôsledku reorganizácie súdnictva a vzniku Správneho súdu v Košiciach (ďalej len „správny súd“;
viď vyššie) následne už konal vo veci od 20.06.2023 senát správneho súdu.

16. Uznesením č.k. KE-6S/2/2022-63 z 15.11.2023 (v spojení s opravným uznesením z 10.01.2024),
správny súd pribral do konania E. F. G. ako ďalšieho účastníka, t.j. kupujúceho, ktorý spolu so

žalobkyňou podali katastrálnemu úradu návrh na začatie vkladového konania, konanie ktoré bolo
žalobou napadnutými rozhodnutiami zastavené.
Správny súd zaslal ďalšiemu účastníkovi všetky, v spise sa nachádzajúce, účastníkmi konania do tej
doby produkované vyjadrenia s tým, že má právo sa k nim vyjadriť.
Ďalší účastník vo svojom vyjadrení prostredníctvom svojho právneho zástupcu iba oznámil, že

s obsahom žaloby súhlasí a pritom neprodukoval žiadne ďalšie argumenty.
K vyjadreniu ďalšieho účastníka, ktoré bolo právnemu zástupcovi žalobkyne na zaujatie stanoviska
doručené 22.02.2024, už žalobkyňa svoje stanovisko nezaujala.17. Právny zástupca osoby zúčastnenej na konaní, ktorému bola žaloba s vyjadrením žalovaného
doručená 22.02.2024, svoje právo nevyužil a svoje stanovisko k nim nezaujal.

18. Na prejednanie veci správny súd nariadil vo veci pojednávanie na deň 30.10.2024, na ktoré boli
riadne a včas predvolaní všetci účastníci konania, avšak keďže právny zástupca žalobkyne, žalovaný
a aj právny zástupca osoby zúčastnenej na konaní ospravedlnili svoju neprítomnosť na pojednávaní, so
súhlasom vec prejednať v ich neprítomnosti, správny súd postupom podľa § 114 zákona č. 162/2015
Z.z. Správny súdny poriadok, vec prejednal a vo veci rozhodol v ich neprítomnosti.

Na pojednávaní prítomný právny zástupca ďalšieho účastníka sa v plnej miere stotožnil s argumentáciou
žalobkyne; zdôraznil, že ďalší účastník uzavrel so žalobkyňou kúpnu zmluvu z 25.03.2020 ohľadne
kúpy sporných nehnuteľnosti, v dobrej viere, že žalobkyňa je v zmysle rozsudku sp. zn. 40C/8/2018 z
22.01.2020 ich vlastníčkou; má za to, že žalovaným učinený výklad § 228 ods. 2 Civilného sporového
poriadku je prísne formalistický, s tým však, že zasahuje do práv, konkrétne do vlastníckeho práva
účastníkov právneho úkonu; má za to, že kúpna zmluva uzavretá medzi žalobkyňou ďalším účastníkom

konania, ako aj rozsudok sp. zn. 40C/8/2018 sú spôsobilými na zápis vlastníckeho práva v prospech
ďalšiehoúčastníkakonaniakspornýmnehnuteľnostiamjehovkladomdokatastra;mázatoauvedomuje
si, že správne orgány môžu konať iba v rámci zákona a na základe zákona, avšak ak zákon nepočíta s
takou ojedinelou situáciou a z ktorého dôvodu je v zákone medzera, vtedy má za to, žeby ju mal svojím
výkladom vyplniť súd.

Právne východiská pre rozhodnutie

19. Podľa § 493e zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“) „Konania začaté
a neskončené do 30. júna 2023 sa dokončia podľa tohto zákona v znení účinnom do 30. júna 2023;

ustanovenie § 493f tým nie je dotknuté.“

20. Podľa § 177 ods. 1 SSP v jeho znení účinnom do 30.06.2023 „Správnou žalobou sa žalobca môže
domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu
orgánu verejnej správy.“

21. Podľa § 4 ods. 1 až 3 zákona č. 162/1995 Z.z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych
a iných práv k nehnuteľnostiam (ďalej len „katastrálny zákon“) v znení účinnom ku dňu (01.04.2020)
začatia preskúmavaného vkladového konania (ďalej len „v znení účinnom v rozhodnom čase“) „(1)
Práva k nehnuteľnostiam sa do katastra zapisujú vkladom práv k nehnuteľnostiam do katastra (ďalej len

„vklad“), záznamom práv k nehnuteľnostiam do katastra (ďalej len „záznam“) a poznámkou o právach
k nehnuteľnostiam v katastri (ďalej len „poznámka“).
(2) Zápisom práv k nehnuteľnostiam sa rozumie vklad, záznam a poznámka.
(3) Zápisy práv k nehnuteľnostiam majú právotvorné, evidenčné alebo predbežné účinky podľa tohto
zákona.“

22. Podľa § 5 ods. 1 až 3 katastrálneho zákon v znení účinnom v rozhodnom čase „(1) Vklad je úkon
okresného úradu; vkladom vzniká, mení sa alebo zaniká právo k nehnuteľnostiam.
(2) Záznam je úkon okresného úradu plniaci evidenčné funkcie, ktoré nemajú vplyv na vznik, zmenu ani
na zánik práv k nehnuteľnostiam.

(3) Poznámka je úkon okresného úradu, ktorý je určený na vyznačenie skutočností alebo pomeru
vzťahujúceho sa na nehnuteľnosti alebo na osobu a ktorý nemá vplyv na vznik, zmenu ani na zánik práv
k nehnuteľnostiam.“

23. Podľa § 28 ods. 1 až 3 katastrálneho zákon v znení účinnom v rozhodnom čase „(1) Práva

k nehnuteľnostiam zo zmlúv uvedené v § 1 ods. 1 sa zapisujú do katastra vkladom, ak tento zákon
neustanovuje inak.
(2)Právaknehnuteľnostiamuvedenév§1ods.1vznikajú,meniasaalebozanikajúvkladomdokatastra,
ak tento zákon neustanovuje inak.
(3) Právne účinky vkladu vznikajú na základe právoplatného rozhodnutia okresného úradu o jeho

povolení.“

24. Podľa § 31 ods. 1 a 2 katastrálneho zákon v znení účinnom v rozhodnom čase „(1) Okresný úrad
preskúma zmluvu z hľadiska, či obsahuje podstatné náležitosti zmluvy, či je úkon urobený v predpísanejforme, či je prevodca oprávnený nakladať s nehnuteľnosťou, či sú prejavy vôle dostatočne určité a
zrozumiteľné, či zmluvná voľnosť alebo právo nakladať s nehnuteľnosťou nie sú obmedzené, či zmluva
neodporuje zákonu, či zákon neobchádza a či sa neprieči dobrým mravom. Pri rozhodovaní o vklade

prihliadaokresnýúradajnaskutkovéaprávneskutočnosti,ktorébymohlimaťvplyvnapovolenievkladu.
(2) Ak ide o zmluvu o prevode nehnuteľnosti, ktorá bola vyhotovená vo forme notárskej zápisnice alebo
autorizovaná advokátom, okresný úrad posudzuje zmluvu iba z pohľadu, či je súladná s katastrálnym
operátom a či sú splnené procesné podmienky na povolenie vkladu.“

25. Podľa § 31b ods. 1 písm. f) katastrálneho zákon v znení účinnom v rozhodnom čase „Konanie o
návrhu na vklad sa zastaví, ak (f) účastník konania v určenej lehote neodstránil nedostatky návrhu na
vklad, prípadne jeho príloh.“

26. Podľa § 34 ods. 1 katastrálneho zákon v znení účinnom v rozhodnom čase „Práva k nehnuteľnostiam
uvedené v § 1 ods. 1, ktoré vznikli, zmenili sa alebo zanikli zo zákona, rozhodnutím štátneho orgánu,

príklopom licitátora na verejnej dražbe, vydržaním, prírastkom a spracovaním, práva k nehnuteľnostiam
osvedčenénotárom,akoajprávaknehnuteľnostiamvyplývajúceznájomnýchzmlúv,zozmlúvoprevode
správy majetku štátu alebo z iných skutočností svedčiacich o zverení správy majetku obce alebo správy
majetku vyššieho územného celku sa do katastra zapisujú záznamom, a to na základe verejných listín
a iných listín. Záznamom sa zapisuje i zmena poradia záložných práv z dohody záložných veriteľov o

poradí ich záložných práv rozhodujúcom na ich uspokojenie.“

27. Podľa § 36a ods. 1 až 4 katastrálneho zákon v znení účinnom v rozhodnom čase „(1) Ak je vlastnícke
právoknehnuteľnostizapísanénalistevlastníctvaanavykonaniezáznamujepredloženáďalšiaverejná
listina alebo iná listina, ktorá nevychádza z údajov katastra, okresný úrad nevykoná záznam a túto

skutočnosť oznámi tomu, kto ju predložil, a tomu, v koho prospech právo k nehnuteľnosti svedčí podľa
listiny. Okresný úrad súčasne vyzve dotknuté osoby, aby uzavreli dohodu alebo podali na súde žalobu
o určenie práva k nehnuteľnosti.
(2) Ak je na vykonanie záznamu predložené súdne rozhodnutie, ktoré je záväzné pre osobu zapísanú v
katastri a priamo sa dotýka jej práva k nehnuteľnosti, okresný úrad vykoná záznam

a) podľa výroku súdneho rozhodnutia,
b) vyznačením stavu pred právnym úkonom, dobrovoľnou dražbou alebo inou právnou skutočnosťou,
ak súd rozhodol o neplatnosti právneho úkonu, neplatnosti dobrovoľnej dražby alebo inej právnej
skutočnosti,
c) vyznačením stavu pred rozhodnutím o povolení vkladu, pred vykonaním záznamu alebo pred

rozhodnutím o oprave chyby v katastrálnom operáte, ak správny súd rozhodol o ich zrušení.
(3) Ak je na vykonanie záznamu predložené súdne rozhodnutie, ktoré v dôsledku ďalšej právnej zmeny
nie je záväzné pre osobu zapísanú v katastri, okresný úrad záznam nevykoná a o vydaní súdneho
rozhodnutia zapíše do katastra poznámku na dobu dvoch mesiacov od jej zápisu. Okresný úrad
zároveň vyzve toho, komu svedčí právo k nehnuteľnosti podľa súdneho rozhodnutia, aby v uvedenej

dvojmesačnej lehote podal na súde žalobu o určenie práva k nehnuteľnosti.
(4) Počas vyznačenia poznámky podľa odseku 3 okresný úrad nemôže vo vzťahu k nehnuteľnostiam,
ktorých sa súdne rozhodnutie týka, rozhodnúť o povolení vkladu alebo vykonať záznam. Po podaní
žaloby o určenie práva k nehnuteľnosti na súd okresný úrad zmení poznámku podľa odseku 3 na
poznámku o začatom súdnom konaní.“

28. Podľa § 38 katastrálneho zákon v znení účinnom v rozhodnom čase „Poznámka vyjadruje
skutočnosti, ktoré obmedzujú oprávnenie vlastníka nakladať s nehnuteľnosťou, alebo informuje o
nehnuteľnosti alebo o práve k nehnuteľnosti.“

29. Podľa § 228 ods. 1 a 2 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len CSP“) v znení
účinnom v rozhodnom čase „(1) Výrok právoplatného rozsudku je záväzný pre strany a pre tých, ktorí
sa stali právnymi nástupcami strán po právoplatnosti rozsudku, ak nie je ustanovené inak.
(2) Výrok právoplatného rozsudku o určení vecného práva k nehnuteľnosti alebo o určení neplatnosti
dobrovoľnej dražby nehnuteľnosti je záväzný aj pre osobu, ktorej sa týka návrh na povolenie vkladu

vecného práva k nehnuteľnosti, ak bol návrh podaný v čase, keď v katastri nehnuteľností bola zapísaná
poznámka o súdnom konaní.“

Odôvodnenie rozhodnutia správnym súdom30. V danom prípade žalobkyňa založila svoje presvedčenie o nezákonnosti žalobou napadnutého
rozhodnutia žalovaného a jemu predchádzajúceho rozhodnutia katastrálneho úradu o zastavení

katastrálneho vkladového konania č. K./2020 o povolení vkladu vlastníckeho práva zápisom kúpnej
zmluvy uzavretej medzi žalobkyňou a ďalším účastníkom konania dňa 25.03.2020, v podstate na
argumente, že v, tomuto vkladovému konaniu predchádzajúcom záznamovom konaní č. Z-2326/2020 vo
vecizápisusúdnehorozhodnutiasp.zn.40C8/2018z22.01.2020,označenésprávneorgányvdôsledku
nesprávneho výkladu cit. § 36a ods. 2 katastrálneho zákona v interakcii na cit. § 228 ods. 2 CSP, dospeli

k nesprávnemu záveru o nemožnosti zápisu označeného rozsudku sp. zn. 40 C 8/2018 z 22.01.2020
určujúceho vlastnícke právo žalobkyne k predmetu prevodu, v dôsledku skutočnosti ktorej správne
orgány tak dospeli k nesprávnemu záveru aj o potrebe zastaviť vkladové katastrálne konanie z dôvodu
v katastri evidovaného vlastníckeho práva k predmetu prevodu iného subjektu odlišného od žalobkyne,
ktorá vo vkladovom konaní nepreukázala svoje vlastnícke právo k predmetu prevodu, oprávňujúceho ju
s predmetom prevodu disponovať napr. aj formou jeho prevodu na inú osobu kúpnou zmluvou (v danom

prípade na ďalšieho účastníka, pozn.).

31. Z uvedeného je na prvý pohľad zrejmým, že žalobkyňa svoju žalobnú argumentáciu koncentrovala
do dôvodov, ktoré by mali svoju relevanciu skôr pre spochybnenie záverov záznamového katastrálneho
konania č. Z-2326/2020 a nie žalobou napadnutého vkladového katastrálneho konania č. V-3613/2020,

resp. rozhodnutia o zastavení tohto vkladového katastrálneho konania, keďže leitmotívom týchto
žalobných dôvodov bol výklad cit. § 36a ods. 2 katastrálneho zákona v interakcii na cit. § 228 ods.
2 CSP, pričom cit. § 36a ods. 2 katastrálneho zákona je aj v rámci systematiky katastrálneho zákona
zaradený medzi ustanovenia tohto zákona pojednávajúce o zázname (záznamové katastrálne konanie)
a nie o vklade (vkladové katastrálne konanie) vlastníckeho práva do operátov katastra nehnuteľností.

Ako to vyplýva z odôvodnenia žalobou napadnutého rozhodnutia žalovaného, o záveroch záznamového
katastrálneho konania č. Z-2326/2020, v zmysle ktorých podľa katastrálneho úradu nebolo možným
vykonať zmenu zápisu vlastníka predmetu prevodu v katastri zo spoločnosti DIFFEWA, s.r.o. na
žalobkyňu a to „záznamom“ rozsudku Okresného súdu Košice II sp. zn. 40 C 8/2018 z 22.01.2020,
bola žalobkyňa a jej právny zástupca informovaní listom katastrálneho úradu z 27.04.2020 [následne na

žalobkyňou 18.05.2020 a 08.06.2020 v tomto záznamovom konaní podaných námietkach, katastrálny
úrad odpovedal listami zo 04.06.2020 a 16.06.2020, pozn.]. Už v liste z 27.04.2020 zo „záznamového“
katastrálneho konania katastrálny úrad ozrejmil, že na daný prípad nie je možné aplikovať cit. § 228 ods.
2 CSP o záväznosti súdneho rozhodnutia aj pre osobu zapísanú v katastri ako vlastník nehnuteľnosti,
aj keď táto osoba nebola účastníkom predmetného súdneho konania, keďže toto ustanovenie malo na

mysli iba prípad takej osoby, ktorá počas prebiehajúceho súdneho konania vo veci sporného vlastníctva
k nehnuteľnosti, nevyčkala závery tohto súdneho konania, ale aj napriek svojej vedomosti o tomto
prebiehajúcom súdnom spore, nadobudla vlastníctvo k tejto nehnuteľnosti, avšak „vkladom“ a nie
„záznamom“, ako tomu bolo v tomto prípade, keďže spoločnosť DIFFEWA, s.r.o. nadobudla dotknuté
nehnuteľnosti do vlastníctva na dobrovoľnej dražbe, čo sa v zmysle cit. § 34 ods. 1 katastrálneho

zákona zapisuje do katastra „záznamom“ a nie „vkladom“, ako to pre svoju aplikáciu vyžaduje cit. §
228 ods. 2 CSP. Súčasne listom z 27.04.2020 zo záznamového konania č. Z-2326/2020 bola žalobkyňa
a jej právny zástupca vyrozumení, že katastrálny úrad v súlade s § 36a ods. 3 katastrálneho zákona
zapísal pri predmete prevodu do katastra o uvedenej skutočnosti (t.j. o existencii rozsudku Okresného
súdu Košice II sp. zn. 40 C 8/2018 z 22.01.2020, pozn.) na dobu 2 mesiacov obmedzujúcu poznámku

a súčasne žalobkyňu vyzval, aby v tejto lehote podala na súde žalobu o určenie vlastníckeho práva
k predmetu prevodu o čom katastrálny úrad vyrozumel aj v katastri ako vlastníka zapísanú spoločnosť
DIFFEWA, s.r.o.. Žalobkyňa však takúto žalobu nepodala, resp. táto informácia nevyplýva z jej vyjadrení
produkovaných v tomto súdnom konaní.
Otázka správnosti (zákonnosti) výkladu a aplikácie cit. § 36a ods. 2 katastrálneho zákona v interakcii na

cit. § 228 ods. 2 CSP, na otázke ktorej je v podstate vystavaná žalobná argumentácia žalobkyne v tomto
súdnom konaní, bola teda otázkou právnou majúcou význam už pre katastrálne záznamové konanie
vedené pod č. G./2020, ktorého závery vyjadrené v liste katastrálneho úradu z 27.04.2020 (na toto
záznamové katastrálne konanie sa totiž v zmysle § 34 ods. 3 katastrálneho zákona nevzťahoval zákon o
správnom konaní, teda v tomto záznamovom konaní sa nevydávalo osobitné rozhodnutie, pozn.), však

neboli napnuté správnou žalobou žalobkyne za účelom ich podrobenia súdnej kontrole zákonnosti.
V zmysle judikatúry vyšších súdnych autorít (napr. Najvyšší súd Slovenskej republiky sp. zn. 5Sži/9/2013
alebo sp. zn. 4Sžrk/4/2020 z 13.01.2021), totižto predmetom súdnej kontroly zákonnosti môžu byť nie
iba tie závery správnych orgánov, ktoré sú vyjadrené v podobe formalizovaných správnych rozhodnutí,ale aj tie, ktoré takúto formalizovanú podobu nemajú a jednalo by sa napríklad iba o list tak, ako tomu
bolo aj v tomto prípade, za predpokladu, žeby nimi mohli byť porušené práva a oprávnené záujmy osoby.
Podľa rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4Sžrk/4/2020 z 13.01.2021 napr.

cit. „Rozhodujúcim kritériom pre posúdenie prípustnosti súdneho preskúmania rozhodnutí orgánov
verejnej správy je vždy ich spôsobilosť zasiahnuť do práv, slobôd alebo záujmov subjektov, ktorým
sú určené. Súdnemu preskúmaniu podliehajú aj také správne akty orgánov verejnej správy, ktoré
nespĺňajú formálne náležitosti rozhodnutia, za predpokladu, že sa nimi právne záväzným spôsobom
(bez možnosti nápravy prostredníctvom riadnych opravných prostriedkov) zakladajú, menia alebo rušia

práva alebo povinnosti fyzických alebo právnických osôb alebo sa ich priamo dotýkajú. Opatrenie je
všeobecnou formou súdneho prieskumu zákonnosti. Zabezpečuje, aby v oblasti správneho súdnictva
nedošlo k situácii denegatio iustitiae pri poskytovaní právnej ochrany. (...) Opatrenia môžu mať aj povahu
vykonania zápisu do určitého verejného registra. I keď sa takýto zápis sám osebe javí ako faktický úkon,
ak je tento výsledkom administratívneho (registračného, evidenčného) konania, je potrebné považovať
ho za opatrenie.“

32. Vo vkladovom katastrálnom konaní č. K./2020, ktorého výsledkom sú v tomto súdnom konaní
žalobou napadnuté rozhodnutia žalovaného a katastrálneho úradu, bolo úlohou katastrálneho úradu
v zmysle cit. § 31 ods. 2 katastrálneho zákona iba preskúmať, či kúpna zmluva o odplatnom prevode
vlastníckeho práva k predmetu prevodu, uzavretá 25.03.2020 medzi žalobkyňou ako predávajúcou

a ďalším účastníkom ako kupujúcim, je alebo nie je súladná s katastrálnym operátom a či sú splnené
procesné podmienky na povolenie vkladu, keďže v danom prípade sa jednalo o kúpnu zmluvu
autorizovanú (vyhotovenú a osvedčenú) advokátom.
Inými slovami v žalobou napadnutom vkladovom konaní už nebolo úlohou katastrálneho úradu skúmať
a riešiť otázku kolízie medzi, v katastri k predmetu prevodu zapísaným vlastníctvom v prospech

spoločnosti DIFFEWA, s.r.o. na jednej strane a vlastníctvom k identickému predmetu prevodu
svedčiacim žalobkyni z rozsudku Okresného súdu Košice II sp. zn. 40 C 8/2018 z 22.01.2020, na
strane druhej, pretože táto kolízia bola vyhodnotená ako katastrálnym úradom neriešiteľná v rámci
jeho právomoci už v záznamovom konaní č. Z-2326/2020, keďže tu kolidovali dva právne tituly
dosvedčujúce vlastníctvo k tým istým nehnuteľnostiam v prospech dvoch odlišných subjektov a preto

bola žalobkyňa katastrálnym úradom odkázaná na iniciovanie súdneho konania k vyriešeniu tejto kolízie
(t.j. žalobkyňa bola vyzvaná na podanie žaloby o určenie vlastníckeho práva), keďže sa uchádzala
o zápis „záznamom“ (na základe rozsudku sp. zn. 40 C 8/2018 z 22.01.2020) svojho vlastníctva až ako
druhá v poradí, v roku 2020, až po spoločnosti DIFFEWA, s.r.o., ktorej vlastnícke právo bolo zapísané
do katastra už v roku 2018 taktiež „záznamom“ a to v katastrálnom záznamovom konaní č. Z-7817/2018,

takže to bola žalobkyňa, ktorá rozporovala vlastníctvo svedčiace k nehnuteľnostiam už inému subjektu.
Už v záznamovom konaní č. Z-2326/2020, v ktorom sa žalobkyňa domáhala zápisu svojho vlastníctva
k nehnuteľnosti na základe verejnej listiny, ktorou bol rozsudok Okresného súdu Košice II sp. zn. 40
C 8/2018 z 22.01.2020 [podľa rozhodnutia Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 313/2022 z 08.11.2022
cit. „Písomne vyhotovený rozsudok je verejnou listinou“], došlo v podstate ku kolízii dvoch verejných

listín a to označeného rozsudku na jednej starne a notárskej zápisnice osvedčujúcej priebeh a výsledok
verejnej dražby na strane druhej, riešenie konfliktu ktorého nebolo a nie je v kompetencii katastrálneho
úradu. Inak povedané, nie je v kompetencii katastrálneho úradu a to ani v záznamovom a ani
vo vkladovom katastrálnom konaní riešiť konflikt dvoch verejných listín, vydaných na ich vydanie
príslušnými orgánmi verejnej moci, v rámci im zákonom zverenej rozhodovacej právomoci na úseku

regulácie určitého okruhu spoločenských vzťahov.
V súlade s uvedeným, poslaním a úlohou katastrálneho úradu v katastrálnom vkladovom konaní
č. V-3613/2020, teda katastrálny úrad preskúmal žalobkyňou predloženú advokátom autorizovanú
kúpnu zmluvu z 25.03.2020, z hľadiska jej súladu s už existujúcim zápisom v katastrálnom operáte,
pričom po zistení, že vlastníkom predmetu prevodu je subjekt odlišný od tých, ktorí boli účastníkmi

(zmluvnými stranami) označenej kúpnej zmluvy a teda odlišný aj od žalobkyne, ktorej tak v zmysle
tohto zápisu v katastrálnom operáte nesvedčalo právo disponovať s týmito nehnuteľnosťami, katastrálny
úrad správne vyzval žalobkyňu, aby toto svoje vlastnícke právo preukázala, no keďže žalobkyňa
tak neučinila, t.j. nepredložila ani súdne rozhodnutie o určení jej vlastníckeho práva v spore medzi
ňou a aktuálne evidovaným vlastníkom (DIFFEWA, s.r.o.), k čomu bola odkázaná už v záznamovom

konaní a nepredložila ani len žalobu, žeby takéto súdne konanie bola aspoň iniciovala, aby mohlo byť
prípadne dotknuté vkladové konanie podľa § 31a katastrálneho zákona prerušené, no a nepredložila ani
súdne rozhodnutie o neplatnosti dražby konanej 28.06.2018 v ktorej DIFFEWA, s.r.o. svoje vlastníctvo
nadobudla, katastrálny úrad vkladové konanie v zmysle cit. § 31b ods. 1 písm. f) katastrálnehozákona rozhodnutím č. V-3613/2020 z 02.09.2021 zastavil, s ktorým zverom sa stotožnil aj žalovaný
v žalobou napadnutom rozhodnutí č. OU-KE-OOP5-2021/040554-002 z 03.11.2021. Uvedený postup
a rozhodnutia žalovaného a katastrálneho úradu považuje správny súd vzhľadom na skutkové okolnosti

veci, predchádzajúce ich vydaniu, za zákonné a nezasahujúce do práv a oprávnených záujmov
žalobkyne.

33. V súvislosti so žalobným argumentom žalobkyne, ktorá ma za to, že už nebola povinnou iniciovať
ďalšie súdne konanie, keďže už mala k dispozícii rozsudok Okresného súdu Košice II sp. zn. 40 C

8/2018 z 22.01.2020 svedčiaci o jej vlastníctve k dotknutým nehnuteľnostiam, ktorý rozsudok, podľa
žalobkyne musí byť v zmysle cit. § 228 ods. 2 CSP záväzným aj pre aktuálne v katastri evidovanú ako
vlastník spoločnosť DIFFEWA, s.r.o., pretože tá nadobudla vlastníctvo k nehnuteľnostiam v čase, kedy
bola v katastri pri dotknutých nehnuteľnostiach zapísaná poznámka o tomto prebiehajúcom súdnom
konaní sp. zn. 40 C 8/2018, je nutné opakovane poznamenať, že s dôvodmi, prečo tomu tak nie je,
bola žalobkyňa oboznámená už v záznamovom konaní Z-2326/2020. Uvedené závery, ustálené už

v záznamovom konaní tak katastrálny úrad, ako aj žalovaný v žalobou napadnutom vkladovom konaní
č. V-3613/2020 už iba sumarizovali (zopakovali, zhrnuli) pre komplexnosť veci aj vo svojich žalobou
napadnutých rozhodnutiach, opakovane poukazujúc na rozdielny účel vkladového a záznamového
katastrálneho konania s poukazom, že cit. § 228 ods. 2 CSP explicitne (presne), t.j. bez potreby
akéhokoľvek výkladu, pojednáva o záväznosti právoplatného rozsudku o určení vecného práva k

nehnuteľnosti aj pre subjekt, ktorý nebol účastníkom tohto súdneho konania, avšak iba v prípade, ak
tento subjekt nadobudol vlastníctvo k tejto nehnuteľnosti, ktorá bola predmetom súdneho sporu jednako
v čase, kedy sa tento súdny spor konal a jednako v tomto čase vlastníctvo nadobudla „vkladom“ do
operátov katastra, čo nebol daný prípad, keďže spoločnosť DIFFEWA, s.r.o. toto vlastníctvo nadobudla
„záznamom“ na základe verejnej listiny, ktorou bola notárska zápisnica o príklope licitátora na verejnej

dražbe.
V súvislosti s uvedeným katastrálny úrad a aj žalovaný v napadnutých rozhodnutiach žalobkyni identicky,
akoajvzáznamovomkonaní,opakovanezhrnuliapoukázalinarozdielmedzisubjektívnouzáväznosťou
rozsudku (§ 228 ods. 1 CSP), t.j. záväznosťou iba na okruh subjektov zadefinovaných samotným
súdnym rozhodnutím, t.j. inými slovami, iba pre procesné strany súdneho konania a ich prípadných

sukcesorov (nástupcov) na jednej strane, a absolútnou záväznosťou rozsudku (§ 228 ods. 2 CSP),
ktorým bolo v súdnom spore rozhodnuté o vecnom práve k nehnuteľnosti aj pre osoby, ktoré síce neboli
účastníkmi tohto súdneho sporu, ale majúc o tomto súdnom spore vedomosť, napriek neistému jeho
výsledku, v čase jeho konania aj napriek vedomosti o neistom (spornom) vlastníkovi nehnuteľnosti
neváhali od neho zmluvne nadobudnúť vlastnícke právo k nehnuteľnosti. Inými slovami jedná sa o osoby

majúce vedomosť o spornom vlastníctve jeho prevodcu v čase kedy od neho nadobudli vlastnícke právo
k nehnuteľnosti [derivatívny (odvodený od práva predchodcu) spôsob nadobudnutia vlastníctva].
V ďalšom nadväzne na uvedené žalovaný v napadnutom rozhodnutí poukázal, že verejná dražba
je originárnym spôsobom nadobudnutia vlastníckeho práva, t.j. takým spôsobom, kedy je pre jeho
nadobudnutie vlastníctvo predchodcu nerozhodné.

34. Vzhľadom k uvedenému správny súd v okolnostiach veci podotýka, že už nie len pri derivatívnom
(zmluvnom) spôsobe nadobudnutia vlastníckeho práva k nehnuteľnosti je pre jeho nadobudnutie
v zmysle zásady „Nemo plus iuris ad alium transferre potest quam ipse habet“ (nikto nemôže na
iného previesť viac práv, ako sám má) podstatná nesporná existencia vlastníctva predchodcu a s tým

súvisiaca aj dobrá viera v jeho existenciu u nadobúdateľa, ale vzhľadom na vývoj judikatúry [napr.
rozhodnutie veľkého senátu obchodnoprávneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.
1VObdo/2/2020 z 27.04.2021] je pravdivosť vlastníctva predchodcu, ale hlavne vedomosť nadobúdateľa
o jeho pravdivosti a nespornosti podstatná už aj v prípadoch originárneho spôsobu nadobudnutia
vlastníctva – jedná sa o prelomenie zásady „nemo plus iuris“, t.j. o prelomenie zásady nemožnosti

nadobudnutia vlastníctva od nevlastníka jeho dobromyseľným nadobúdateľom.
V rozhodnutí sp. zn. 6 Cdo 71/2011 z 27.02.2013 Najvyšší súd SR konštatoval, že cit. „Aj keď dôsledkom
vyplývajúcim z vyššie uvedenej zásady (nemo plus iuris) je nemožnosť nadobudnúť vlastnícke právo
k nehnuteľnosti od nevlastníka, nemožno vylúčiť situáciu, keď proti princípu ochrany práva pôvodného
vlastníka bude pôsobiť princíp ochrany dobrej viery nového nadobúdateľa. V súvislosti s riešením kolízie

týchto princípov dovolací súd zastáva názor, že ochranu skutočného vlastníka, zaručovanú zásadou
„nikto nemôže previesť viac práv, než má sám“ možno prelomiť ochranou dobrej viery nadobúdateľa
len celkom výnimočne, pokiaľ je nad akúkoľvek pochybnosť zrejmé, že nadobúdateľ je dobromyseľný,
že vec riadne podľa práva nadobudol (porovnaj nález Ústavného súdu Českej republiky sp. zn. I.ÚS 3314/11 z 02.10. 2012). Dobrá viera musí byť pritom hodnotená veľmi prísne, pričom poskytnutie
ochrany dobromyseľnému nadobúdateľovi sa s prihliadnutím na individuálne okolnosti posudzovanej
veci musí javiť ako spravodlivé. Poskytnutie tejto ochrany sa vo svojich dôsledkoch prejaví ako možnosť

dobromyseľného nadobúdateľa pokračovať v oprávnenej držbe. O dobrú vieru ide vtedy, ak nadobúdateľ
nehnuteľnosti ani pri vynaložení potrebnej opatrnosti, ktorú možno od neho s ohľadom na okolnosti a
povahu prípadu požadovať, nemal, prípadne nemohol mať (z hľadiska kritéria priemerne obozretného
jedinca) dôvodné pochybnosti o tom, že v skutočnosti subjektu, ktorý je ako nositeľ určitého práva
zapísaný v katastri (evidencii) nehnuteľností, takéto právo nesvedčí.“

35. Vzhľadom k uvedeným záverom, správny súd uzatvára, že keďže nie len v záznamovom konaní
č. Z-2326/2020 nebolo a nie je v kompetencii katastrálneho úradu a ani žalovaného riešiť kolíziu
dvoch k záznamu predkladaných verejných listín (rozsudku súdu a notárskej zápisnice o dražbe),
a ani v žalobou napadnutom vkladovom konaní č. V-3613/2020 nebolo a nie je v právomoci
katastrálneho úradu a ani žalovaného posudzovať a vykonávať dokazovanie ohľadne danosti

dobrej viery (dobromyseľnosti) na strane spoločnosti DIFFEWA, s.r.o., ako nadobúdateľa vlastníctva
k dotknutým nehnuteľnostiam v dobrovoľnej dražbe od v zmysle rozsudku sp. zn. 40 C 8/2018
nevlastníka (p. J.), vlastníčkou nehnuteľností ktorých sa v zmysle kúpnej zmluvy z 25.03.2020,
odvodzujúc svoje právo taktiež od rozsudku sp. zn. 40 C 8/2018, cítila byť aj žalobkyňa, a ktorú
spornosť je v rámci svojej právomoci oprávnený riešiť iba civilný súd, je tak logickým už samotným

zákonodarcom predvídaný postup, na ktorý žalobkyňu v žalobou napadnutom rozhodnutí správne
odkázal aj žalovaný, aby si svoje nároky a spornosť vlastníctva k dotknutým nehnuteľnostiam riešila
v súdnom spore určovacou žalobou. Totižto len v súdnom spore o určenie vlastníctva medzi žalobkyňou
a spoločnosťou DIFFEWA, s.r.o., sa civilný súd môže vysporiadať s okolnosťami veci, ako sú - skutočný
úmysel a zámer žalobkyne spochybniť po siedmich rokoch, ňou samotnou kúpnou zmluvou z 08.06.2011

učinený prevod vlastníctva k nehnuteľnostiam na inú osobu a to podaním žaloby 18.06.2018 (sp. zn.
40 C 8/2018); so závermi rozsudku Okresného súdu Košice II sp. zn. 40 C 8/2018 z 22.01.2020, ktorý
v čase jeho vydania síce smeroval voči osobe v spore pasívne nelegitimovanej, ale na druhej strane je
právoplatný [Ústavný súd SR sp. zn. I. ÚS 171/2021 z 12.01.2022 nadväzne na rozhodnutie Najvyššieho
súdu SR sp. zn. 1 Cdo 44/2010], keďže sa voči nemu neodvolala žalobkyňa, ktorej vlastníctvo bolo ním

deklarované a ani žalovaný, ktorý jediný bol spojivkom medzi týmto súdnym konaním a dobrovoľnou
dražbou realizovanou za účelom uspokojenia jeho záväzkov, takže vediac už o uskutočnení dobrovoľnej
dražby túto zatajil v súdnom konaní sp. zn. 40 C 8/2018 s cieľom ho účelovo ukončiť; ako aj so
závermi doposiaľ neprávoplatného rozsudku Okresného súdu Košice II sp. zn. 20 C 8/2019 o zamietnutí
žaloby spoločnosti DIFFEWA, s.r.o. voči žalobkyni a spol. na vypratanie nehnuteľnosti (podľa zistenia

správneho súdu o odvolaní aktuálne koná Krajský súd v Košiciach pod sp. zn. 3Co/57/2024, pozn.);
ako aj s okolnosťami dražby a o prípadnej ne/vedomosti o nej na strane žalobkyne, ktorá v dražených
nehnuteľnostiach stále býva, takže sa o dražbe musela dozvedieť (viď súdne konanie o vypratanie
nehnuteľností) v interakcii na jej možnosť či nemožnosť spochybnenia platnosti tejto dražby žalobou
a napokon aj s vplyvom okolností a priebehu dražby na dobromyseľnosť nadobúdateľa vlastníctva, t.j.

spoločnosti DIFFEWA, s.r.o..
Skúmanie uvedeného, ako už bolo uvedené, nie je a ani nebolo v právomoci katastrálneho úradu a ani
žalovaného, ktorí si odpovede na vyššie uvedené otázky neboli oprávnení vo vkladovom katastrálnom
konaní ustáliť ani ako predbežnú otázku, preto správne a plne v súlade so zákonom v žalobou
napadnutých rozhodnutiach odkázali ohľadne ich riešenia žalobkyňu na civilný súd, pretože tieto vo

vzťahu medzi žalobkyňou a aktuálne v katastri evidovaným vlastníkom (DIFFEWA, s.r.o.) nerieši ani
právoplatný rozsudok Okresného súdu Košice II sp. zn. 40 C 8/2018 z 22.01.2020, ktorého sa ako
univerzálnej pravdy žalobkyňa dovoláva.

36. Po zhodnotení všetkých relevantných skutočností, dospel správny súd k záveru, že žalobou

napadnuté rozhodnutie žalovaného, ako aj jemu predchádzajúce rozhodnutie katastrálneho úradu,
vychádzajú z dostatočne zisteného, logicky vyhodnoteného a riadne právne posúdeného skutkového
stavu, preto správny súd postupom podľa § 190 SSP v jeho znení účinnom do 30.06.2023, správnu
žalobu žalobkyne ako nedôvodnú zamietol tak, ako to je uvedené vo výroku I. tohto rozhodnutia.

37. Podľa § 163 SSP v jeho znení účinnom do 30.06.2023 „Trovy konania sú všetky preukázané,
odôvodnené a účelne vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v súvislosti s uplatňovaním a bránením práva
na správnom súde.“38. Podľa § 168 SSP v jeho znení účinnom do 30.06.2023 „Žalovanému prizná správny súd podľa
pomeru jeho úspechu vo veci voči žalobcovi právo na náhradu dôvodne vynaložených trov konania
iba, ak to možno spravodlivo požadovať. Orgánu štátnej správy však náhradu trov právneho zastúpenia

možno priznať len výnimočne.“

39. Podľa § 169 SSP v jeho znení účinnom do 30.06.2023 „Ďalší účastník, osoba zúčastnená na konaní
a zainteresovaná verejnosť pri zúčastnení sa na konaní podľa § 42 ods. 1 písm. d) majú voči účastníkovi
konania, ktorý nebol v konaní úspešný, právo na náhradu iba tých trov, ktoré im vznikli v súvislosti s

plnením povinnosti, ktorú im správny súd uložil. Z dôvodov hodných osobitného zreteľa im môže správny
súd na návrh priznať právo na náhradu ďalších trov konania.“

40. Podľa § 64 ods. 1 SSP v jeho znení účinnom do 30.06.2023 „Osoba zúčastnená na konaní má
právo predkladať písomné vyjadrenia, nahliadať do súdneho spisu, byť upovedomená o nariadenom
pojednávaní a žiadať, aby jej bolo na pojednávaní udelené slovo. Doručuje sa jej žaloba, zmena žaloby,

uznesenie o priznaní odkladného účinku a rozhodnutie, ktorým sa konanie na správnom súde končí.“

41. Podľa § 175 ods. 1 SSP v jeho znení účinnom do 30.06.2023 „O nároku na náhradu trov konania
rozhodne aj bez návrhu správny súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.“

42. O náhrade trov konania medzi žalobkyňou a žalovaným rozhodol správny súd podľa cit. § 168
SSP, pretože žalobkyňa nemala v konaní ani len čiastočný úspech, avšak keďže v konaní úspešnému
žalovanémunevznikližiadneodôvodnenétrovy,úhraduktorýchbybolomožnéodžalobkynespravodlivo
požadovať (žalovaný vyjadrovaním sa v konaní vykonával iba činnosť na úseku jemu zverenej správy
vecí verejných), správny súd mu nárok na ich náhradu voči žalobkyni nepriznal.

O náhrade trov konania medzi v konaní neúspešnou žalobkyňou na jednej strane a ďalším účastníkom,
ako aj osobou zúčastnenou na konaní na strane druhej, správny súd rozhodol podľa cit. § 169 SSP
zohľadniac, že tieto subjekty majú právo na náhradu iba tých trov konania voči v konaní neúspešnému
účastníkovi (žalobkyňa), ktoré im vznikli iba v súvislosti s plnením, im správnym súdom uložených
povinnosti. Keďže v danom prípade, ako to vyplýva zo súdneho spisu, súd výzvou adresovanou

týmto subjektom na vyjadrenie sa k podaniam ostatných účastníkov, im týmto iba vytvoril procesný
priestor na realizáciu ich procesného práva vyjadriť sa k veci, t.j. výzvami na vyjadrenie súd tak
ďalšiemuúčastníkovi,akoaniosobezúčastnenejnakonaníneukladalžiadnupovinnosťvyjadriťsaalebo
povinnosť zúčastniť sa na pojednávaní, ale im umožnil iba realizovať tieto ich práva (t.j. týmto subjektom
nebola súdom uložená žiadna povinnosť), preto im správny súd právo na náhradu trov im vzniknutých

realizovaním ich práv, voči v konaní neúspešnej žalobkyni nepriznal.
Na tomto mieste správny súd argumentačne podporne poukazuje na rozhodnutie Najvyššieho
správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6 Svk/10/2021 z 21.09.2022, podľa ktorého cit. „...najvyšší
správny súd zase v takto stanovenom rámci uvádza, že aktuálna právna úprava (na rozdiel od právnej
úpravy vychádzajúcej z Občianskeho súdneho poriadku) tiež explicitne upravuje náhradu trov konania

vo vzťahu k ďalšiemu účastníkovi konania, osobe zúčastnenej na konaní a zainteresovanej verejnosti
pri zúčastnení sa na konaní podľa § 42 ods. 1 písm. d/ SSP. Tieto subjekty však majú voči neúspešnému
účastníkovi konania právo na náhradu iba tých trov, ktoré im vznikli v súvislosti s plnením povinnosti,
ktorú im správny súd uložil. Pokiaľ by správny súd subjektom uvedeným v § 169 SSP žiadnu povinnosť
neuložil,právonanáhradutrovkonaniaimnevzniká.Preto,aksprávnysúdzašletýmtosubjektomžalobu

na vyjadrenie alebo vyjadrenie žalovaného s informáciou, že k nej môžu zaujať stanovisko, bez toho, že
by toto stanovisko vyžadoval, nemôžu im byť nahradené trovy konania vrátane trov právneho zastúpenia
spojené s vypracovaním takéhoto stanoviska, pretože jeho podanie bolo dobrovoľné.“

43. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Správneho súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4

SSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú možno podať na Správnom súde v Košiciach
v lehote jedného mesiaca od doručenia tohto rozsudku. Zmeškanie uvedenej lehoty nemožno odpustiť
(§ 493e SSP v spojení s § 443 ods. 1 a 5 SSP)V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP (ktorému
správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka
konania) uviesť:

a) označenie napadnutého rozhodnutia,
b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené,
c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440
sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"),
d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). (§ 445 ods. 1 SSP).

Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci
samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne
doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak
sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na
dodatočnédoručeniepodanianevyzýva.Kpodaniukolektívnehoorgánumusíbyťpripojenérozhodnutie,
ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas.

Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby
sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal
jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví
kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.

Kasačnú sťažnosť možno podľa § 440 ods. 1 SSP odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo
pri rozhodovaní porušil zákon tým, že
a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu,

c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a
nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie,
e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd,
f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace

procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci,
h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,
i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutím o kasačnej sťažnosti alebo
j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.

Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v § 440 ods. 1 písm. g) až i) SSP sa vymedzí tak, že sťažovateľ
uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto
právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje
podania pred správnym súdom(§ 440 ods. 2 SSP).

V kasačnej sťažnosti nemožno uplatňovať nové skutočnosti a dôkazy okrem skutočností a dôkazov na
preukázanie prípustnosti a včasnosti podanej kasačnej sťažnosti (§ 441 SSP).

Sťažnostnébodymožnomeniťlendouplynutialehotynapodaniekasačnejsťažnosti(§445ods.2SSP).

Kasačná sťažnosť nemá odkladný účinok, ak SSP neustanovuje inak (§ 446 ods. 1 SSP).

Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom.
Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané
advokátom. Uvedená povinnosť neplatí, ak:

a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na
kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 1 písm. c) a d),
c) je žalovaným Centrum právnej pomoci. (§ 449 ods. 1, 2 SSP).