Uznesenie – Ostatné ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 7. október 2024

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 6Co/97/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7123200187
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 10. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viktória Midová
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2024:7123200187.1

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Viktórie Midovej a sudcov
JUDr. Jozefa Maruščáka a JUDr. Moniky Koščovej v spore žalobkyne: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom
v A., C. XXX/XX, zastúpená JUDr. Ivetou Rajtákovou, advokátkou, so sídlom v Košiciach, Štúrova 20,
proti žalovanému: D. B., nar. XX.X.XXXX, bytom v A., C. XXX/XX, zastúpený JUDr. Rudolf Manik, PhD.,
MBA, MHA - ADVOKÁT s.r.o., so sídlom v Košiciach, Masarykova 2, o určenie, že nehnuteľnosti patria

do bezpodielového spoluvlastníctva manželov, o odvolaní žalobkyne proti rozsudku Mestského súdu
Košice sp.zn. 34C/2/2023 zo dňa 23. februára 2024

r o z h o d o l :

Z r u š u j e rozsudok Mestského súdu Košice č. k. 34C/2/2023-116 zo dňa 23. februára 2024 a vracia
vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Mestský súd Košice (ďalej len súd prvej inštancie alebo len súd) zhora označeným rozsudkom

zamietol žalobu a žalovanému priznal voči žalobkyni nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

2. Rozhodol tak o žalobe, ktorou sa žalobkyňa domáhala určenia, že nehnuteľnosti v katastrálnom území
E. F., obec A. – E., C. A. G., zapísané na LV č. XXXXX ako byt č. X, na prízemí bytového domu C. H.
XX, XX, XX, súpisné číslo XXX, stojaceho na parcelách registra „C“ č. XXXX, XXXX I. XXXX, vo vchode
č. XX, spoluvlastnícky podiel na spoločných častiach a spoločných zariadeniach predmetného bytového

domu vo veľkosti 190/10000 a spoluvlastnícky podiel 190/10000 na pozemkoch – parcela registra „C“ č.
XXXX, zastavaná plocha a nádvorie s výmerou 168 m2, parcela registra „C“ č. XXXX, zastavaná plocha
anádvoriesvýmerou208m2aparcelaregistra„C“č.XXXX,zastavanáplochaanádvoriesvýmerou170
m2 (ďalej aj len dotknuté nehnuteľnosti), patria v celosti do bezpodielového spoluvlastníctva strán sporu
(ďalej aj BSM). Naliehavý právny záujem na tejto určovacej žalobe odôvodňovala nesúladom medzi
skutočným právnym stavom a údajmi katastra nehnuteľností, keďže vyššie uvedená nehnuteľnosť je

v katastri nehnuteľností zapísaná ako výlučné vlastníctvo žalovaného napriek tomu, že k nadobudnutiu
týchto nehnuteľností došlo počas trvania manželstva a bezpodielového spoluvlastníctva sporových strán
v r. 2001. Bez toho, aby bola zapísaná ako bezpodielová spoluvlastníčka uvedených nehnuteľností
v katastri nehnuteľností, je jej postavenie právne neisté.

3. Žalovaný sa v konaní bránil nedostatkom naliehavého právneho záujmu žalobkyne na takejto žalobe

vzhľadom na právny stav, aký tu pretrváva od r. 2001, pričom od uvedenej doby až doposiaľ nikdy
nehnuteľnosti nezaťažoval ani nepreviedol.

4. Vykonaným dokazovaním vzal súd za preukázané uzavretie manželstva stranami sporu dňa 1.7.1995
a rozvod manželstva rozsudkom Okresného súdu Košice I zo dňa 17.4.2023 sp.zn. 18Pc/7/2023, ktorý
nadobudol právoplatnosť dňa 13.6.2023. Žalovaný ako kupujúci nadobudol nehnuteľnosti, ktoré sú

predmetom súdneho sporu, na základe kúpnej zmluvy zo dňa 18.10.2001, uzavretej s predávajúcou
I. D. prostredníctvom splnomocnenej osoby – jej dcéry D. B. za kúpnu cenu 100.000 Sk, ktorá malabyť vyplatená pri podaní návrhu na vklad vlastníckeho práva. Vklad kúpnej zmluvy bol povolený dňa
21.11.2001 pod č. J. XXXX/XX. Žalovaný je zapísaný ako výlučný vlastník nehnuteľností evidovaných
na LV č. XXXXX, okres A. G., katastrálne územie E. F., ktoré sú predmetom tohto súdneho sporu.

5. Právne súd posudzoval vec podľa ust. § 137 písm. c/ CSP, § 132, § 143, § 148 a § 149 Občianskeho
zákonníka (ďalej len OZ) a dospel k záveru, že žalobkyňa nemá naliehavý právny záujem na tejto
určovacej žalobe, z ktorého dôvodu žalobu zamietol.

6. Súd konštatoval, že naliehavý právny záujem musí existovať nielen v čase začatia konania, ale aj
v čase vyhlásenia rozsudku. Právny záujem však naliehavý nie je, ak sa žalobca môže domáhať svojho
práva prostredníctvom iných prostriedkov ochrany práva. Naliehavý právny záujem je spravidla daný
v prípade, ak by bez tohto určenia bolo právo žalobcu ohrozené alebo ak by sa bez tohto určenia stalo
jeho právne postavenie neistým. Ak určovacia žaloba vytvára pevný právny základ pre právne vzťahy
strán sporu, je prípustná aj napriek tomu, že je možná prípadne i iná žaloba.

7. Prisvedčil žalobkyni, že z ustálenej súdnej praxe vyplýva, že za trvania bezpodielového
spoluvlastníctva manželov možno pripustiť existenciu naliehavého právneho záujmu na určení, že určitá
vec patrí do bezpodielového spoluvlastníctva manželov, najmä v prípade, ak ide o nehnuteľnosť, ktorá
je evidovaná v katastri nehnuteľností len na jedného z manželov, ako je to aj v tu prejednávanom

prípade. V prípade nezhôd medzi manželmi o tom, že určitá vec patrí či nepatrí do bezpodielového
spoluvlastníctva manželov, však nie je bez právneho významu, či takáto otázka nemôže byť riešená ako
predbežná v konaní o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov, ktoré už zaniklo.

8. Súd uzavrel, že v prejednávanom spore manželstvo strán sporu bolo právoplatne rozvedené

a nevyhnutne bude nasledovať ďalšie konanie o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva strán
sporu, pričom otázka spoločného vlastníctva k určitej veci je v rámci konania o vyporiadanie
bezpodielového spoluvlastníctva manželov otázkou predbežnou pre vyporiadanie. V tej súvislosti
poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR zo dňa 10.4.2014, sp.zn. 3Cdo/460/2013, podľa ktorého
sa naliehavý právny záujem posudzuje vždy s ohľadom na konkrétny určovací petit žaloby, pričom

vyhovenie žalobe je možné len vtedy, ak by išlo o konečné rozhodnutie o veci, bez potreby vedenia
iného súdneho konania. Uviedol tiež, že z ust. § 143 OZ vyplýva, že po dobu trvania manželstva
platí zákonná domnienka, že všetky veci nadobudnuté za trvania manželstva tvoria bezpodielové
spoluvlastníctvo manželov, a to bez ohľadu na skutočnosť, či tejto zákonnej úprave zodpovedá formálny
zápis v štátom vedenom registri (v danom prípade v katastri nehnuteľností). Právne postavenie

žalobkyne ohľadne majetku nadobudnutého počas trvania manželstva a z finančných prostriedkov
patriacich do bezpodielového spoluvlastníctva manželov je teda chránené priamo zákonom a nie je
daný právny záujem na určení, či vec patrí do bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Zohľadnil
aj tú skutočnosť, že žalobkyňa v nehnuteľnostiach, ktoré sú predmetom konania, býva a po dobu 20
rokov nenamietala, že nie je evidovaná v katastri nehnuteľností ako bezpodielová spoluvlastníčka. Za

nedôvodnú považoval aj jej obavu o nakladanie s nehnuteľnosťami, keďže žalobkyňa nepreukázala,
že by žalovaný po opustení spoločnej domácnosti uskutočnil akékoľvek kroky smerujúce k nakladaniu
s predmetnými nehnuteľnosťami.

9. Súd uzavrel, že na strane žalobkyne neexistuje aktuálny stav objektívnej právnej neistoty, ktorý

by ohrozoval jej právne postavenie a ktorý nemožno odstrániť iným prostriedkom právnej ochrany
bez ohľadu na to, ako táto neistota vznikla. Žalobkyňa môže nápravu dosiahnuť aj inými právnymi
prostriedkami a nie je tak daný naliehavý právny záujem na podaní samostatnej určovacej žaloby a na
rozhodnutí, že nehnuteľnosti patria do bezpodielového spoluvlastníctva manželov.

10. Zo všetkých týchto dôvodov žalobu zamietol.

11. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa ust. § 255 ods. 1 CSP a priznal ich plnú
náhradu úspešnému žalovanému proti neúspešnej žalobkyni.

12. Proti tomuto rozsudku v zákonnej lehote podala odvolanie žalobkyňa z dôvodu podľa ust. § 365
ods. 1 písm. h/ CSP a navrhla napadnutý rozsudok zmeniť tak, že súd jej žalobe vyhovie. Poukázala
na to, že predmetnú žalobu podala po tom, čo po 26 rokoch harmonického manželstva žalovaný
v r. 2021 z dôvodu mimomanželskej známosti opustil spoločnú domácnosť a neúspešne ho žiadala,aby požiadal kataster nehnuteľností o zápis žalobkyne ako bezpodielovej spoluvlastníčky dotknutých
nehnuteľností. V situácii po rozpade manželstva, kedy evidenčný stav v katastri nehnuteľností nie
je v súlade so stavom právnym, stalo sa jej právne postavenie ako bezpodielovej spoluvlastníčky

neisté, ako to vyplýva z ustálenej súdnej praxe. Za situácie, že ako výlučný vlastník predmetných
nehnuteľností je zapísaný žalovaný, nemá možnosť mu zabrániť v prevode dotknutých nehnuteľností na
iné osoby alebo inak tieto zaťažiť. Takýto stav odkazuje žalobkyňu na neustálu kontrolu príslušného listu
vlastníctva a v prípade zistenia úkonov žalovaného, smerujúcich k scudzeniu či zaťaženiu nehnuteľností,
podniknúť ďalšie kroky smerujúce k dovolaniu sa relatívnej neplatnosti takéhoto úkonu žalovaného.

Práve takýto stav, v akom sa žalobkyňa nachádza, nazýva súdna prax neistým postavením. V súvislosti
s odkazom súdu na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp.zn. 3Cdo/460/2013 žalobkyňa citovala ďalšiu
jeho časť: „Ak sa žalobca domáha určenia, že určitá vec patrí do BSM a súčasne je vedené konanie
o vyporiadanie BSM, ktorého predmetom vyporiadania žalobca učinil aj sporný majetok, otázka ich
spoločného vlastníctva k tejto veci bude riešená v rámci BSM ako predbežná otázka, preto nie je
daný naliehavý právny záujem na vyriešení predbežnej otázky v inom konaní.“ Poukázala na to,

že po rozvode manželstva doposiaľ neprebieha konanie o vyporiadanie BSM, v ktorom by sa ako
predbežná otázka riešila otázka rozsahu majetku patriaceho do BSM. Občiansky zákonník predpokladá
možnosť, že konanie o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov vôbec neprebehne
alebo že bývalí manželia neuzatvoria dohodu o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov.
V takom prípade vo vzťahu k nehnuteľnému majetku platí, že bezpodielové spoluvlastníctvo manželov

sa zmení na podielové a že podiely oboch bývalých manželov sú rovnaké. V súdenej veci, kedy je
ako výlučný vlastník dotknutých nehnuteľností evidovaný žalovaný, by takáto zákonom predpokladaná
zmena bezpodielového spoluvlastníctva na podielové v prospech žalobkyne v katastri nehnuteľností
neprebehla, keďže za súčasného evidenčného stavu by na takýto prechod nebol zákonný podklad. Za
tejto situácie rozhodnutie o tejto určovacej žalobe by bolo konečným rozhodnutím vo veci, bez potreby

vedenia iného konania, ktoré doposiaľ nezačalo. Pokiaľ teda súd poukazuje na konanie o vyporiadanie
bezpodielového spoluvlastníctva manželov ako na iný prostriedok nápravy, je tento záver nesprávny,
pretože vzhľadom na právnu úpravu bezpodielového spoluvlastníctva manželov nemôže byť žalobkyňa
nútená na iniciovanie konania o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Pokiaľ súd
neistému právnemu postaveniu žalobkyne neposkytol ochranu, vystavil ju tak hrozbe možnej majetkovej

ujmy a rozhodnutie súdu preto vychádza z nesprávneho právneho záveru.

13.Žalovanývovyjadreníkodvolaniunavrholrozsudokakovecnesprávnypotvrdiťapriznaťmunáhradu
trov odvolacieho konania. Argumentoval tým, že žalobkyňa v tomto spore neuniesla dôkazné bremeno
na preukázanie, že dotknuté nehnuteľnosti patria do bezpodielového spoluvlastníctva manželov.

V prvom rade však nepreukázala naliehavý právny záujem na určovacej žalobe vzhľadom na právny
stav pretrvávajúci po dobu 23 rokov. Argumentoval ďalej tým, že išlo iba o formálny prevod nehnuteľností
jeho prastarou matkou na neho ako pravnuka, keďže žiadnu kúpnu cenu prastarej matke neuhradil.
Žalobkyňa má možnosť riešiť sporné veci žalobou o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva
manželov, preto nemá naliehavý právny záujem na tejto určovacej žalobe.

14. Žalobkyňa v odvolacej replike poukázala na nové tvrdenia žalovaného, v zmysle ktorých žalobkyňa
nepreukázala, že nehnuteľnosti patria do BSM a že pri prevode nehnuteľností na neho žiadnu kúpnu
cenu prastarej matke neuhradil. Postupoval tak v rozpore s ust. § 154 CSP, v zmysle ktorého prostriedky
procesného útoku a prostriedky procesnej obrany možno uplatniť najneskôr do vyhlásenia uznesenia,

ktorým sa dokazovanie končí. V konaní pritom nie je sporné, že nehnuteľnosti boli nadobudnuté počas
trvania bezpodielového spoluvlastníctva manželov.

15. Žalovaný v odvolacej duplike zopakoval skutočnosti uvedené vo vyjadrení k odvolaniu a opätovne
poukázal na nedostatok naliehavého právneho záujmu na tejto určovacej žalobe.

16.KrajskýsúdvKošiciachakoodvolacísúd(§34CSP)prejednalodvolaniežalobkyneakopodanévčas
oprávnenou osobou proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, bez nariadenia odvolacieho
pojednávania v zmysle ust. § 385 ods. 1 CSP a contrario v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 379 a § 380
CSP a z hľadiska uplatneného odvolacieho dôvodu (§ 365 ods. 1 písm. h/ CSP) a dospel k záveru, že

odvolanie žalobkyne je dôvodné.

17. Rozsudok vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, čím bol naplnený odvolací dôvod
podľa ust. § 365 ods. 1 písm. h/ CSP.18. K tomuto odvolaciemu dôvodu odvolací súd uvádza, že právnym posúdením je činnosť súdu, pri
ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený

skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením je omyl súdu pri aplikácii práva na správne zistený
skutkový stav. O omyl v aplikácii práva ide vtedy, ak súd použil iný predpis, než ktorý mal použiť alebo
ak použil síce správny právny predpis, ale nesprávne ho interpretoval na daný prípad, ako aj prípad,
kedy súd nepoužil všetky zákonné ustanovenia daného predpisu, ktoré na vec dopadajú.

19. Rozsudok vychádza z nesprávneho právneho záveru o nedostatku naliehavého právneho záujmu
žalobkyne na požadovanom určení (že dotknuté nehnuteľnosti patria do zaniknutého BSM strán sporu),
v dôsledku tohto nesprávneho právneho posúdenia veci súd nevykonal vo veci žiadne dokazovanie,
potrebné pre posúdenie dôvodnosti žaloby, t.j. pre posúdenie, či dotknuté nehnuteľnosti patria do (toho
času už zaniknutého) bezpodielového spoluvlastníctva strán sporu a keďže doplnenie dokazovania,
resp. vykonanie celého dokazovania odvolacím súdom nie je účelné, keďže by tým došlo k porušeniu

dvojinštančnosti súdneho konania (v tomto prípade odvolací súd by svoje rozhodnutie založil na
skutočnostiach, ktorými sa pred ním súd prvej inštancie nezaoberal, čím by bolo stranám sporu odňaté
právo domáhať sa nápravy rozhodnutia na základe riadneho opravného prostriedku), je daný dôvod pre
zrušenie rozsudku podľa ust. § 389 ods. 1 písm. c/ CSP a vrátenie veci súdu prvej inštancie na ďalšie
konanie a nové rozhodnutie.

20. Predmetom konania je určenie, že dotknuté nehnuteľnosti patria do bezpodielového spoluvlastníctva
sporových strán. Súd žalobu zamietol s odôvodnením, že žalobkyňa nemá naliehavý právny záujem
na tejto určovacej žalobe, keďže má k dispozícii iný prostriedok právnej ochrany, a tým je žaloba
o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva sporových strán, ktoré v čase rozhodovania súdu

prvej inštancie už zaniklo a v ktorom by otázka vlastníctva dotknutých nehnuteľností bola riešená
ako predbežná. Konštatoval, že po rozvode manželstva nevyhnutne bude nasledovať ďalšie konanie
o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva strán sporu, v ktorom sa otázka vlastníctva k dotknutým
nehnuteľnostiam bude riešiť ako predbežná. Odkázal na závery rozhodnutia Najvyššieho súdu SR zo
dňa 10.4.2014 sp.zn. 3Cdo/460/2013. K takému záveru došiel za situácie, keď konanie o vyporiadanie

bezpodielového spoluvlastníctva sporových strán neprebieha.

21. S vyššie uvedeným záverom súdu prvej inštancie sa odvolací súd nestotožňuje a za nenáležitý
považuje odkaz na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp.zn. 3Cdo/460/2013 zo dňa 10.4.2014, keďže
skutkové okolnosti tam prejednávaného prípadu sú podstatne odlišné od skutkových okolností v tu

prejednávanej veci, kde medzi stranami konanie o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva
manželov neprebieha a zároveň žalovaný tvrdí svoje výlučné vlastníctvo dotknutých nehnuteľností.

22. Podľa ust. § 137 písm. c/ CSP, žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu
právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné

preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu.

23. Citované zákonné ustanovenie pripúšťa žalobu smerujúcu k určeniu, či tu právo je, alebo nie je
len za podmienky, že na takomto určení je naliehavý právny záujem. Právny záujem ako podmienka
úspešnosti žaloby o určenie musí byť naliehavý v tom zmysle, že žalobca v danom právnom vzťahu

môže dosiahnuť odstránenie právnej neistoty (spornosti) a ochranu práv a oprávnených záujmov práve
navrhovaným určením. Vo všeobecnosti platí, že ak žaloba na určenie neslúži potrebám praktického
života (neistej situácie sa vôbec netýka alebo ju nerieši) alebo ak má žalobca inú možnosť, ako odstrániť
vzniknutú neistú situáciu právneho vzťahu strán sporu, nie je takáto žaloba spravidla účelná a procesne
prípustná. V niektorých prípadoch možno však (najmä so zreteľom na individuálne okolnosti daného

právneho vzťahu) žalobu na určenie považovať za procesne prípustnú aj napriek existencii možnosti
žalobcudomáhaťsaochranyprávinak.Medziinýmideoprípadyreálnostipredpokladu,žepožadovaným
súdnym určením sa predíde súdnym sporom v ďalších veciach. Určovacia žaloba je spravidla prípustná
v prípade spornosti v právnych vzťahoch evidovaných katastrom nehnuteľností.

24. Vo všeobecnosti platí, že naliehavý právny záujem je daný vtedy, ak by bez tohto určenia bolo
ohrozené právo žalobcu alebo ak by bez tohto určenia sa stalo žalobcovo právne postavenie neistým.
Existencia naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení môže byť daná aj vtedy, keď určenie
práva, o ktoré v konaní ide, priaznivo (prípadne nepriaznivo) ovplyvní právne postavenie žalobcu vočižalovanému. Toto priaznivé (nepriaznivé) ovplyvnenie môže spočívať nielen v odstránení spornosti či
neistoty právneho postavenia žalobcu voči žalovanému, ale aj v založení možnosti uplatnenia vlastného
(zo zákona, prípadne zo záväzkového vzťahu) vynútiteľného práva voči žalovanému k predmetu určenia

(viď uznesenie Najvyššieho súdu SR sp.zn. 4 Cdo 56/2009 z 22.9.2010).

25. Existenciu naliehavého právneho záujmu musí v konaní preukázať žalobca. Tento naliehavý právny
záujem musí existovať nielen v čase začatia konania, ale aj v čase vyhlásenia rozsudku, inak musí
súd žalobu zamietnuť. Naliehavý právny záujem na požadovanom určení treba skúmať predovšetkým

so zreteľom na cieľ sledovaný podaním žaloby a konečný zmysel navrhovaného rozhodnutia. Záver
súdu o (ne)existencii naliehavého právneho záujmu teda predpokladá posúdenie, či je podaná žaloba
vhodný (účinný a správne zvolený) procesný nástroj ochrany práva žalobcu, či sa ňou môže dosiahnuť
odstránenie spornosti práva a či snáď len zbytočne nevyvoláva konanie, po ktorom bude musieť aj tak
nasledovať iné (ďalšie) súdne konanie alebo konania (viď rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp.zn. 5
Cdo/5/2019).

26. Určovacia žaloba nie je spravidla opodstatnená tam, kde sa možno domáhať ochrany žalobou
na splnenie povinnosti. Ak však určovacia žaloba vytvára pevný právny základ pre právne vzťahy
účastníkov sporu, je prípustná aj napriek tomu, že je možná prípadne i iná žaloba (viď rozhodnutia
Najvyššieho súdu SR sp. zn. M Cdo 76/2002, 3 Cdo 112/2004, 1 Cdo 91/2006, 4 Cdo 136/2009, 5 M

Cdo 22/2010, 4 Cdo 111/2008 a ďalšie).

27. Naliehavý právny záujem je daný vtedy, ak existuje aktuálny stav objektívnej právnej neistoty medzi
žalobcom a žalovaným, ktorý je ohrozením žalobcovho právneho postavenia a ktorý nemožno iným
právnym prostriedkom odstrániť; nie je pritom rozhodujúce, ako táto neistota vznikla.

28. Zo súdnej praxe i právnej teórie je zrejmé, že naliehavý právny záujem žalobcu na určení práva
je daný vždy, ak zo zápisu vo verejnom registri vyplýva, že tvrdené právo patrí žalovanému. Takouto
žalobou žalobca sleduje dosiahnutie zhody zápisu vo verejnom registri so skutočným právnym stavom.

29. K záveru, že je daný naliehavý právny záujem na určení, že vec patrí do bezpodielového
spoluvlastníctva manželov, dospela aj rozhodovacia prax súdov s tým, že žaloba o určenie, že vec patrí
do BSM (resp. patrila do zaniknutého BSM), je považovaná za prípustný prostriedok riešenia sporov,
ktorým sa odstráni stav právnej neistoty, pokiaľ ide o vymedzenie rozsahu BSM v prípade, ak sporné
nehnuteľnosti sú vedené len na jedného z manželov, ktorý tieto považuje za svoje výlučné vlastníctvo.

30. Naliehavý právny záujem sa vždy viaže na konkrétnu žalobu, a preto jeho posudzovanie musí
vychádzať vždy z okolností konkrétneho prípadu.

31. Záver súdu, že žalobkyňa má k dispozícii iné právne prostriedky, ktorými môže dosiahnuť nápravu,

by bol dôvodný za situácie, že by na základe návrhu ktorejkoľvek zo sporových strán prebiehalo súdne
konanie o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov, v ktorom by sa ako predbežná
otázka posudzovala aj otázka vlastníctva dotknutých nehnuteľností. Takéto konania však neprebieha
ani v čase rozhodovania odvolacieho súdu.

32. Nesprávny je záver súdu, že po právoplatnosti rozvodu manželstva musí nevyhnutne
nasledovať konanie o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva strán sporu, keďže vyporiadanie
bezpodielového spoluvlastníctva je možné aj dohodou v zmysle ust. § 149 ods. 2 OZ, ale aj na
základe zákonnej domnienky v zmysle ust. § 149 ods. 4 OZ. Práve v súvislosti s realizáciou týchto
spôsobov vyporiadania BSM nastáva právna neistota žalobkyne vzhľadom na skutočnosť, že dotknuté

nehnuteľnosti sú zapísané ako výlučné vlastníctvo žalovaného a žalobkyňa nemá inú možnosť,
než žalobou sa domáhať určenia rozsahu zaniknutého bezpodielového spoluvlastníctva manželov.
Žalobkyňu pritom nemožno nútiť, aby podala návrh na vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva
vzhľadom na zákonom prípustné iné možnosti vyporiadania bez ingerencie súdu.

33. Nenáležité je aj poukazovanie na podanie žaloby žalobkyňou až v súčasnosti, hoci nehnuteľnosti
boli nadobudnuté ešte v r. 2001, keďže stav právnej neistoty žalobkyne nastal až v situácii, že došlo
k zániku bezpodielového spoluvlastníctva sporových strán a zároveň neprebieha konanie o vyporiadanie
bezpodielového spoluvlastníctva manželov, v ktorom by sa otázka vlastníctva dotknutých nehnuteľnostíriešila. Tento naliehavý právny záujem na tejto určovacej žalobe je zvýraznený aj postojom žalovaného
v tomto konaní, ktorý popiera, že dotknuté nehnuteľnosti patria do bezpodielového spoluvlastníctva
manželov. Za tejto situácie je viac než pravdepodobné, že aj pri snahe vyporiadať bezpodielové

spoluvlastníctvo manželov dohodou by nenastala zhoda medzi sporovými stranami ohľadne vlastníctva
dotknutých nehnuteľností a v prípade zákonnej domnienky v zmysle § 149 ods. 4 OZ by sa táto nemohla
vzťahovať na nehnuteľnosť, ktorá je zapísaná ako výlučné vlastníctvo žalovaného.

34. Za danej situácie existuje aktuálny stav právnej neistoty žalobkyne, ohrozujúci jej právne postavenie

a tento stav nesporne možno vyriešiť touto určovacou žalobou o určenie, že dotknuté nehnuteľnosti
patria do zaniknutého bezpodielového spoluvlastníctva manželov, keďže pri určovacej žalobe môže
byť určené len jestvovanie práva, prípadne právneho vzťahu existujúceho ku dňu vyhlásenia rozsudku
a obsahom žaloby nemôže byť určenie práva za dobu minulú ani do budúcnosti.

35. V tej súvislosti žalobkyňa dôvodne upresnila petit žaloby (po rozvode manželstva) tak, že žiadala

určiť, že dotknuté nehnuteľnosti patria do zaniknutého bezpodielového spoluvlastníctva sporových strán.

36. Vychádzajúc zo všetkých vyššie uvedených skutočností odvolací súd dospel k záveru, že
v predmetnom súdnom spore žalobkyňa osvedčila existenciu naliehavého právneho záujmu na
požadovanom určení a rozsudkom v tu prejednávanej veci dôjde k odstráneniu spornosti práva

žalobkyne ohľadne rozsahu BSM, čo je zvýraznené aj tou skutkovou okolnosťou, že žalovaný tvrdí
darovanie dotknutých nehnuteľností výlučne jemu.

37. Rozhodnutím o tejto žalobe sa zároveň predíde ďalším sporom, keďže nevyhnutne nemusí
nasledovať súdne konanie o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov, ale po určení

rozsahu bezpodielového spoluvlastníctva manželov týmto rozhodnutím súdu je možné následne
vyporiadať bezpodielové spoluvlastníctvo aj dohodou, resp. zákonnou fikciou.

38. Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov odvolací súd zrušil napadnutý rozsudok podľa ust. § 389
ods. 1 písm. c/ CSP a vracia vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, v ktorom súd

bude povinný vykonať dokazovanie na základe návrhov sporových strán na preukázanie (ne)dôvodnosti
podanej žaloby a na základe výsledkov vykonaného dokazovania vo veci meritórne rozhodnúť.

39. V novom rozhodnutí súd rozhodne o trovách celého konania, vrátane trov tohto odvolacieho konania.

40. Ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, súd prvej
inštancie je viazaný právnym názorom odvolacieho súdu (§ 391 ods. 2 CSP).

41. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 CSP).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti

uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 CSP)

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427
ods. 1,2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP)