Uznesenie – Ostatné ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa

Rozhodnuté bolo na súde Správny súd Banská Bystrica

Rozhodutie vydal sudca Mgr. Andrej Maukš

Forma rozhodnutia – Uznesenie

Povaha rozhodnutia – Iná povaha rozhodnutia

Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)

Súd: Správny súd v Banskej Bystrici
Spisová značka: 6S/9/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 0824100108
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 09. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Andrej Maukš
ECLI: ECLI:SK:SpSBB:2024:0824100108.2

Uznesenie

Správny súd v Banskej Bystrici vo veci žalobkyne A. B., C. D., nar. XX. XX. XXXX, D. XX, XXX XX C. E.
F., G. C., H.. Nosko & Partners s. r. o., Podjavorinskej 2, 811 03 Bratislava – mestská časť Staré Mesto,
IČO: 36 860 107, proti žalovanému Slovenský pozemkový fond, Búdková 36, 817 15 Bratislava, IČO:
17 335 345, za účasti ďalšej účastníčky konania I. J., C. D., K. XX. XX. XXXX, L. XXX/X, XXX XX M. J.,
o preskúmanie zákonnosti oznámenia žalovaného o plnení reštitučného nároku finančnou náhradou č.

SPFZ000000/2023, č. SPFS109876/2023/502-007 zo dňa 08. 12. 2023, takto

r o z h o d o l :

I. Žalobu o d m i e t a .

II. Žiaden z účastníkov n e m á p r á v o na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Správna žaloba a vyjadrenie účastníkov

1.1. Žalobkyňa sa správnou žalobou doručenou správnemu súdu elektronicky dňa 16. 02. 2024,
doplnenou podaním doručeným správnemu súdu 18. 04. 2024, domáhala prieskumu zákonnosti
a zrušenia oznámenia žalovaného o plnení reštitučného nároku finančnou náhradou č.
SPFZ000000/2023, č. SPFS109876/2023/502-007 zo dňa 08. 12. 2023 (ďalej len „oznámenie“)
a vrátenia veci žalovanému na ďalšie konanie.

1.2. V správnej žalobe uviedla, že rozhodnutím Okresného úradu Dolný Kubín, pozemkového a lesného
odboru (ďalej len „okresný úrad“) č. OU-VK-PLO-2022/000431-053 zo dňa 02. 05. 2022 (ďalej len
„dodatočné rozhodnutie“) bolo podľa zákona č. 229/1991 Zb. o úprave vlastníckych vzťahov k pôde
a inému poľnohospodárskemu majetku v znení neskorších predpisov (ďalej len „reštitučný zákon“)
žalobkyni a ďalšej účastníčke konania ako dedičkám po oprávnenej osobe E. D. priznané právo na
náhradu za pôvodný pozemok zapísaný v pozemkovoknižnom protokole G. XXX N. E. E. G. XXX, C.,

v katastrálnom území O. P., v časti o výmere 800 m2, ktorý poskytne žalovaný na základe výzvy do 3
rokov odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia. Následne bolo žalobkyni doručené ocenenie
pôvodného pozemku vydané okresným úradom č. OU-DK-PLO/2022/000431/056 zo dňa 01. 08. 2022
(ďalej len „oznámenie o ocenení“) vo výške 72 Eur. Žalobkyňa a ďalšia účastníčka konania si na základe
dodatočného rozhodnutia dňa 17. 05. 2023 uplatnili nárok na náhradu u žalovaného a uviedli, že ich
podania je potrebné považovať za doplnenie uplatnenia nároku priznaného rozhodnutím Pozemkového

úradu Dolný Kubín č. R 70-2/1994 zo dňa 13. 05. 1994 (ďalej len „pôvodné rozhodnutie“), ktorým bol
priznaný nárok na náhradu za pôvodný pozemok v rozsahu 1.752 m2 (ich právnemu predchodcovi
E. D.). Nesprávnym úradným postupom okresného úradu nebolo rozhodnuté o nároku v celej výmere
pôvodného pozemku 2.252 m2, ale došlo k nedôvodnému rozdeleniu nároku na dve časti. Napriek
tomu zaslal žalovaný žalobkyni oznámenie, podľa ktorého bude poskytnutá finančná náhrada, pretože
žalobkyňanespĺňapodmienkynapriznanienáhradyvpozemkochpodľa§11ods.2reštitučnéhozákona,

keď reštitučný nárok priznaný dodatočným rozhodnutím posúdil ako samostatný. Žalobkyňa oznámila
žalovanému nesúhlas s týmto postupom s poukazom na stanovisko Ministerstva pôdohospodárstvaSR zo dňa 19. 03. 2008. Napadnuté oznámenie považuje žalobkyňa za nezákonné, pretože rozdeľuje
reštitučný nárok na náhradu za pôvodný pozemok tak, že za časť pôvodného pozemku (o ktorej bolo
rozhodnuté dodatočným rozhodnutím) priznáva finančnú náhradu napriek skutočnosti, že žalobkyňa

požaduje náhradu v pozemkoch, na ktorú má pri správnom posúdení veci (nerozdelení nároku) právo
a zároveň vychádza z nezákonným spôsobom určenej výšky náhrady v oznámení o ocenení okresného
úradu. Podanie správnej žaloby považuje žalobkyňa za jediný prostriedok nápravy, keďže žalovaný vo
veci nevydal rozhodnutie, pričom podľa obsahu oznámenia, pokiaľ žalobkyňa neoznámi potrebné údaje
na poukázanie finančnej náhrady, žalovaný vec odloží, teda nevydá rozhodnutie vo veci, proti ktorému

by bolo možné podať odvolanie, resp. správnu žalobu.
1.3. Žalobkyňa okrem vyššie uvedenej argumentácie v bodoch 10. až 17. správnej žaloby namietala
nesprávne ocenenie pozemku v zmysle oznámenia o ocenení. Oznámenie o ocenení napadla správnou
žalobou ďalšia účastníčka konania, ktorú však Krajský súd v Žiline uznesením sp. zn. 32S/1/2022 zo
dňa 31. 10. 2022 odmietol, pretože nejde o opatrenie preskúmateľné v správnom súdnictve.

2. Žalovaný navrhol konanie zastaviť, pretože správne súdy v zmysle § 7 písm. d) SSP nepreskúmavajú
súkromnoprávne spory a iné súkromnoprávne veci, v ktorých je daná právomoc súdu v civilnom
procese s odkazom na uznesenie Správneho súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 4S/9/2024, ktorý
uviedol, že žalovaný nemá postavenie orgánu verejnej správy a jeho vzťah s reštituentom je výlučne
súkromnoprávny. Žalovaný ďalej uviedol, že napadnuté oznámenia majú procesnú povahu a vychádza

sa v nich z právoplatného rozhodnutia správneho orgánu a ocenenia pozemkov, pričom správne súdy
v zmysle § 7 písm. e) nepreskúmavajú rozhodnutia orgánov verejnej správy predbežnej, procesnej alebo
poriadkovej povahy. Ak správny súd dospeje k názoru, že nie sú splnené podmienky na zastavenie
konania, navrhol žalovaný správnu žalobu ako nedôvodnú zamietnuť, nakoľko napadnuté oznámenie
bolo vydané v súlade s reštitučným zákonom a internými predpismi žalovaného. Ďalšia účastníčka

konania sa vo veci nevyjadrila.

3. Žalobkyňa v replike zopakovala svoje argumenty o nesúhlase s rozdelením reštitučného nároku a
s postupom pri ocenení pozemku. Žalobkyňa ďalej poukázala na uznesenie Krajského súdu v Žiline
zo dňa 09. 12. 2014 (sp. zn. 20S/68/2014 – pozn. správneho súdu), ktorým bolo zrušené rozhodnutie

žalovaného o plnení reštitučného nároku ďalšej účastníčky konania z pôvodného rozhodnutia finančnou
náhradou (nárok bol darovaný ďalšej účastníčke konania E. D.) pre nezákonnosť. Predmetom súdneho
prieskumu bol postup žalovaného v súvislosti s vyplatením finančnej náhrady, čo jednoznačne
potvrdzuje, že napadnuté oznámenia je preskúmateľné správnym súdom aj s poukazom na uznesenie
Najvyššieho súdu SR sp. zn. 8Sžo/296/2008 z 10. 08. 2009. Spôsobilosť súdneho prieskumu nevylučuje

ani uznesenie Správneho súdu v Banskej Bystrici č. k. 4S/9/2024-53, na ktoré poukázal žalovaný.
Administratívne konanie a napadnuté oznámenie

4. Z priloženého administratívneho spisu správny súd zistil, že právny predchodca žalobkyne a ďalšej
účastníčky konania E. D., nar. XX. XX. XXXX si v zmysle reštitučného zákona dňa 27. 09. 1991

uplatnil pred Pozemkovým úradom Dolný Kubín nárok na vrátenie vyvlastneného pozemku zapísaného
v pozemkovoknižnom protokole č. 136, pozemkovoknižná E. G. XXX, C., O. J. Q. O. P. R. O. X.XXX B..
E. C. H. M. XX. XX. XXXX E. Q. M. J. nepriznal E. D. vlastnícke právo k uvedenému pozemku o výmere
2.552 m2, ktorý bol vyvlastnený a za 800 m2 bola priznaná finančná náhrada, pričom nepriznaním
vlastníckeho práva nie je dotknuté právo oprávnenej osoby na náhradu podľa § 11 ods. 2 alebo §

16 reštitučného zákona za E., O. G. XXX, E. G. XXX, O. X.XXX B.. Pôvodné rozhodnutie nadobudlo
právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 13. 06. 1994. Dňa 20. 06. 1994 vydal Pozemkový úrad Dolný
Kubín ocenenie pozemku vo výmere 1.752 m2 v sume 9.460,80 Sk (314,04 eur). Nárok vyplývajúci
z pôvodného rozhodnutia voči žalovanému daroval E. D. ďalšej účastníčke konania darovacou zmluvou
spísanou formou notárskej zápisnice č. N 36/2000, Nz 80/2000 zo dňa 28. 04. 2000. Žalovaný

rozhodnutím č. DE/2014-006112/2804/PER-500 zo dňa 05. 02. 2014 rozhodol tak, že ďalšej účastníčke
konania ako oprávnenej osobe poskytne náhradu v peniazoch za pozemky, ktoré nebolo možné zo
zákonných dôvodov vydať. Z odôvodnenia rozhodnutia vyplýva, že išlo o vyššie uvedený pozemok vo
výmere 1.752 m2 s tým, že nakoľko ďalšia účastníčka konania podľa § 11 ods. 8 písm. a) reštitučného
zákona s náhradným pozemkom nesúhlasila, poskytne sa jej náhrada v peniazoch. Toto rozhodnutie

bolo na základe správnej žaloby podanej ďalšou účastníčkou konania zrušené rozsudkom Krajského
súdu v Žiline sp. zn. 20S/68/2014 z 09. 12. 2014 pre jeho nepreskúmateľnosť.5. Z administratívneho spisu správny súd tiež zistil, že okresný úrad vydal dňa 02. 05. 2022 na
návrh žalobkyne a ďalšej účastníčky konania dodatočné rozhodnutie, ktorým priznal žalobkyni a ďalšej
účastníčke konania ako dedičkám po E. D. (podľa osvedčenia o dedičstve 7D/5/2009) právo na náhradu

za pozemok pôvodne zapísaný v pozemkovoknižnom protokole G. XXX, E. E. G. XXX, C., O. J. území
O. P., v časti o výmere 800 m2, každej v podiele 1/2 s tým, že náhradný pozemok alebo finančnú
náhradu poskytne žalovaný. Dodatočné rozhodnutie odôvodnil tým, že vykonaným dokazovaním zistil,
že finančnú náhradu za vyvlastnenú výmeru 800 m2 E. D. neprevzal. Dodatočné rozhodnutie nadobudlo
právoplatnosť dňa 23. 05. 2022. Okresný úrad oznámením o ocenení z 01. 08. 2022 ocenil uvedený

pozemok na sumu po 72 eur pre žalobkyňu a ďalšiu účastníčku konania. Napadnutým oznámením
oznámil žalovaný žalobkyni plnenie reštitučného nároku finančnou náhradou podľa § 11 ods. 2
reštitučného zákona (keďže jej nárok nie je vyšší ako 166 eur), vychádzajúc z dodatočného rozhodnutia
a oznámenia o ocenení vo výške 72 eur a požiadal žalobkyňu o oznámenie čísla účtu alebo adresy,
kde jej môže byť finančná náhrada zaslaná poštovou poukážkou. V prípade nedoručenia požadovaných
údajov žalovaný po 14 dňoch vec odloží.

Posúdenie veci správnym súdom

6. Správny súd pred vecným prieskumom zákonnosti napadnutého oznámenia v prvom rade skúmal
(aj vzhľadom na obranu žalovaného), či ide o spôsobilý predmet súdneho prieskumu. V predmetnej

veci bolo postupované podľa reštitučného zákona, ktorý v súvislosti s procesom navrátenia vlastníckeho
práva k pozemkom, ktoré prešli na štát alebo inú právnickú osobu, obsahuje viaceré procesné štádiá.
Podľa § 9 reštitučného zákona sa konanie začína na návrh oprávnenej osoby na vydanie nehnuteľnosti
adresovaný okresnému úradu (predtým pozemkovému úradu) a povinnej osobe. Konanie môže byť
skončené dohodou medzi oprávnenou a povinnou osobou o vydaní nehnuteľnosti, ktorú schvaľuje

okresný úrad. Ak k dohode nedôjde, rozhodne o vlastníctve oprávnenej osoby k nehnuteľnosti okresný
úrad. Ak sú splnené podmienky vydania nehnuteľnosti stanovené v § 6 ods. 1 a 2 reštitučného zákona,
okresný úrad rozhodne o vydaní nehnuteľnosti oprávnenej osobe. V § 11 ods. 1 reštitučného zákona
sú upravené situácie, kedy napriek splneniu zákonných podmienok nehnuteľnosti nemožno vydať.
V takom prípade prizná okresný úrad oprávnenej osobe právo na náhradu. Ak okresný úrad rozhodne

o priznaní práva na náhradu, následne postupom podľa § 14 ods. 5 reštitučného zákona pozemok ocení.
Rozhodnutie okresného úradu o priznaní náhrady (po vyčerpaní riadneho opravného prostriedku) a
opatrenieokresnéhoúraduoocenenípozemkusúsprávneaktypreskúmateľnésprávnymsúdomvrámci
správneho súdnictva, nakoľko okresný úrad tu vystupuje v postavení orgánu verejnej správy, ktorý vo
veci návrhu oprávnenej osoby na vydanie nehnuteľnosti autoritatívne rozhoduje, resp. určuje hodnotu

nehnuteľnosti, ktorú nebolo možné vydať. Týmto postupom sa zakladá, mení, ruší alebo deklaruje
vlastnícke právo oprávnenej osoby (jeho samotná existencia, resp. jeho hodnota). Ocenením pozemku
sa končí administratívne konanie prebiehajúce pred okresným úradom.

7. Po vyššie uvedených procesných úkonoch nasleduje ďalšie štádium uspokojovania reštitučného

nároku v prípade, ak bolo reštituentovi priznané právo na náhradu, pretože pôvodnú nehnuteľnosť
nemožno vydať. Tu však už ide o vec výlučne súkromnoprávnej povahy, v rámci ktorej sa úspešný
reštituent a štát zastúpený Slovenským pozemkovým fondom (žalovaným) dohadujú na spôsobe
uspokojenia náhrady a výsledkom tohto štádia procesu je buď uzavretie zmluvy o bezodplatnom
prevode náhradného pozemku zo štátu na reštituenta alebo zaplatenie peňažnej náhrady reštituentovi.

V tomto postavení nevystupuje žalovaný ako orgán verejnej správy, keďže nemá voči reštituentovi
autoritatívne postavenie, nakoľko výsledkom tohto procesu nie je vydanie rozhodnutia o prevedení
pozemku alebo o zaplatení náhrady, ale uzavretie zmluvy ako súkromnoprávneho úkonu, založeného
na vôli strán, prípadne faktické zaplatenie peňažnej náhrady. V tomto smere správny súd odkazuje
na uznesenie Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 1Svk/10/2023 zo dňa 31. 01. 2024 (odseky

13. a 16.), ktorý dospel k rovnakému záveru. Žalobkyňa poukázala na rozhodnutia Krajského súdu
v Žiline sp. zn. 20S/68/2014 a Najvyššieho súdu SR sp. zn. 8Sžo/296/2008 z 10. 08. 2009, v rámci
ktorých došlo k vecnému prieskumu rozhodnutia resp. opatrenia vydaného žalovaným pri uspokojovaní
reštitučného nároku na náhradu, čím bolo pripustené, že ide o spôsobilý predmet prieskumu v správnom
súdnictve. Tieto rozhodnutia však nepredstavujú ustálenú rozhodovaciu prax vzhľadom na vyššie

uvedené uznesenie Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 1Svk/10/2023, ktoré dospelo k opačnému
záveru. Pri existencii odlišnej rozhodovacej praxe sa správny súd priklonil k názoru vyslovenému
v rozhodnutí Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 1Svk/10/2023, ktoré je novšie a zároveň hosprávny súd považuje za argumentačne presvedčivé z dôvodov popísaných vyššie (najmä absencia
autoritatívneho postavenia žalovaného voči reštituentovi).

8. Priebeh reštitučného konania popísaný v predchádzajúcich odsekoch sa uplatnil aj v predmetnej
veci. Na základe uplatneného reštitučného nároku právneho predchodcu žalobkyne a ďalšej účastníčky
konania bolo v rámci administratívneho konania okresným (predtým pozemkovým) úradom rozhodnuté
o priznaní náhrady pôvodným rozhodnutím za pozemok v časti 1.752 m2 a dodatočným rozhodnutím
za pozemok v časti 800 m2, pričom na tieto rozhodnutia nadväzovali aj ocenenia pozemkov vydané

okresným (pozemkovým) úradom. Tieto správne akty boli vydané v rámci administratívneho konania a
bolo možné ich (po vyčerpaní riadnych opravných prostriedkov) napadnúť správnou žalobou. Vydaním
oznámení o ocenení sa administratívne konanie skončilo. Pokiaľ žalobkyňa uviedla, že správna žaloba
ďalšej účastníčky konania smerujúca proti oznámeniu o ocenení bola odmietnutá uznesením Krajského
súdu v Žiline sp. zn. 32S/1/2022, správny súd uvádza, že toto uznesenie bolo zrušené uznesením
Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 1Svk/10/2023 citovaným vyššie so záverom, že ocenenie

pozemku predstavuje spôsobilý predmet prieskumu v správnom súdnictve (odsek 15.). Vec bola vrátená
Správnemu súdu v Banskej Bystrici, ktorý ju vedie pod sp. zn. 4S/9/2024 s tým, že táto vec nie je
právoplatne skončená.

9. Oznámenie napádané žalobkyňou bolo vydané žalovaným v štádiu po skončení administratívneho

konania vedeného okresným úradom, teda v rámci uspokojovania reštitučného nároku
v súkromnoprávnom vzťahu medzi žalobkyňou a žalovaným. V tejto fáze je žalovaný viazaný
rozhodnutím o poskytnutí náhrady ako aj ocenením, ktoré vydal okresný úrad a so žalobkyňou sa už
len dohaduje na poskytnutí náhrady (v pozemkoch alebo v peniazoch). Postup žalovaného v tejto fáze
preto nemôže byť predmetom prieskumu v správnom súdnictve v zmysle § 7 písm. d) SSP, nakoľko ide

o súkromnoprávnu vec, v ktorej je daná právomoc súdu v civilnom procese. Preto správny súd žalobu
podľa § 98 ods. 1 písm. g) SSP odmietol ako neprípustnú.

10. Správny súd obiter dictum dopĺňa, že pokiaľ žalobkyňa v správnej žalobe namietala, že nárok na
náhradu bol nezákonne rozdelený na dve časti, o tejto skutočnosti bolo rozhodnuté už v pôvodnom

rozhodnutí z roku 1994, ktorým bola právnemu predchodcovi žalobkyne za pôvodný pozemok vo výmere
2.552 m2 priznaná náhrada len vo výmere 1.752 m2, pretože za zvyšných 800 m2 bola priznaná
finančná náhrada. Toto rozhodnutie nebolo právnym predchodcom žalobkyne napadnuté opravným
prostriedkom, ani správnou žalobou a nadobudlo právoplatnosť, hoci ho právny predchodca žalobkyne
napadnúť mohol, ak ho považoval za nezákonné. K rozdeleniu reštitučného nároku došlo právoplatným

rozhodnutímvydanýmvadministratívnomkonaníažalovanýniejeoprávnenýprehodnocovaťposúdenie
tejto otázky, keďže je pri svojom postupe vykonávanom po skončení administratívneho konania, viazaný
rozhodnutím okresného (pozemkového) úradu o priznaní náhrady, ktorého súčasťou je aj rozsah
náhrady vymedzený výmerou pozemku uvedenou vo výroku rozhodnutia. Nič na tom nemení ani
to, že okresný úrad vydal v roku 2022 dodatočné rozhodnutie, ktorým priznal žalobkyni a ďalšej

účastníčke konania právo na náhradu za zvyšnú časť pozemku vo výmere 800 m2, nakoľko dodatočným
rozhodnutím nedošlo k zrušeniu, či zmene pôvodného rozhodnutia ani k „zlúčeniu“ nárokov. Dodatočné
rozhodnutie taktiež nebolo napadnuté opravným prostriedkom ani správnou žalobou a je pre žalovaného
v následnej fáze uspokojovania reštitučného nároku (vrátane určenej výmery pozemku, za ktorý bola
poskytnutá náhrada) záväzné.

11. K námietke žalobkyne o nesprávnosti ocenenia pozemku správny súd uvádza, že ani túto otázku
nie je možné riešiť vo fáze uspokojovania priznaného reštitučného nároku pred žalovaným. O tejto
otázke autoritatívne rozhodol okresný úrad vydaním oznámenia o ocenení, ktorým je žalovaný pri
uspokojovaní reštitučného nároku viazaný a nemôže určenú výšku nijako prehodnocovať. Ako správny

súd uviedol vyššie, toto oznámenie je momentálne predmetom prieskumu v konaní sp. zn. 4S/9/2024 na
základe správnej žaloby ďalšej účastníčky konania (ktoré nie je zatiaľ právoplatne skončené), v rámci
ktorého správny súd posúdi jeho vecnú správnosť. Vecná správnosť oznámenia o ocenení nemôže byť
preskúmavaná v predmetnom konaní, kde žalovaným nie je okresný úrad, ktorý ho vydal.

12. O nároku na náhradu trov konania rozhodol správny súd podľa § 170 písm. a) SSP tak, že žiaden
z účastníkov konania nemá právo na náhradu trov konania, pretože žaloba bola odmietnutá.

13. Toto rozhodnutie prijal senát pomerom hlasov 3:0.Poučenie:

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť na Správny súd v Banskej
Bystrici v lehote 1 mesiac od jeho doručenia. O kasačnej sťažnosti rozhoduje Najvyšší správny súd

Slovenskej republiky. Kasačná sťažnosť podaná v listinnej podobe musí byť podaná v potrebnom počte
vyhotovení (§ 56 ods. 3 SSP).

Podľa § 445 ods. 1, 2 SSP, (1) V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania
podľa § 57 uviesť
a) označenie napadnutého rozhodnutia,

b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené,
c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440
sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"),
d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).
(2) Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.

Podľa § 449 ods. 1, 2 SSP, (1) Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej
sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého
sťažovateľa musia byť spísané advokátom.
(2) Povinnosti podľa odseku 1 neplatia, ak

a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na
kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d),
c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.