Rozsudok – Starostlivosť o maloletých ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 9. október 2024

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 13CoP/145/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3520201171
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 10. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ján Burik
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2024:3520201171.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jána Burika a členov
senátu JUDr. Márie Dubcovej, Mgr. Zuzany Štolcovej, vo veci starostlivosti o maloleté deti: A. B., nar.
XX.XX.XXXX a C. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom u matky, zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom
práce, sociálnych vecí a rodiny Nové Mesto nad Váhom, deti rodičov: matky B. D. E., nar. XX.XX.XXXX,
trvalebytomF.XXXX/XX,XXXXXG.D.G.H.,zastúpenejprávnymzástupcomJUDr.MartinomBartkom,

advokátom a JUDr. Silviou Bartkovou, advokátkou, so sídlom Piaristická 6667, 911 01 Trenčín a otca B.
C.B.,nar.XX.XX.XXXX,trvalebytomI.XXXX,XXXXXI.,zastúpenéhozástupcomAKVAVRINČÍKs.r.o.,
so sídlom Hurbanova 752/1, 915 01 Nové Mesto nad Váhom, IČO: 52 619 818, v konaní o návrhoch
rodičov na úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom na čas po rozvode, na
odvolanie otca proti rozsudku Okresného súdu Trenčín č.k. NM-11P/20/2020-1566 zo dňa 7. decembra
2023, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu vo výrokoch I., II., III., IV., V., VI., VII., VIII., IX., X., XI., XIV., XIX.

a v súvisiacom výroku o náhrade trov konania (XX.) p o t v r d z u j e .

Vo výroku XII. a XIII. rozsudok okresného súdu z r u š u j e .

V ostatných častiach (XV. až XVIII.) odvolaním nenapadnutých p o n e c h á v a
rozsudok okresného súdu n e d o t k n u t ý .

Žiaden z účastníkov n e m á n á r o k na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom Okresný súd Trenčín po tom, čo maloletého A. a maloletého C. na čas po
rozvode zveril do osobnej starostlivosti matky s tým, že právo zastupovať maloleté deti a spravovať
ich majetok majú obaja rodičia, zaviazal otca prispievať bežné výživné na maloletého A. v sume 230,-
Eur mesačne s účinnosťou od právoplatnosti výroku o rozvode, na maloletého C. v sume 200,- Eur
mesačne s účinnosťou od právoplatnosti výroku o rozvode - od 23.02.2022 do 31.08.2023 a v sume

230,- Eur mesačne od 01.09.2023 k rukám matky vždy do 15. dňa v mesiaci vopred. Zároveň otca
zaviazal prispievať na tvorbu úspor na obidve maloleté deti rovnakou sumou 80,- Eur mesačne vždy
do 15. dňa v mesiaci vopred na účet maloletých detí zriadený matkou. Nedoplatok na zameškanom
výživnom za obdobie od 23.02.2022 do 07.12.2023 na maloletého A. v celkovej výške 2.358,40 Eur a na
maloletého C. v celkovej výške 2.240,77 Eur povolil otcovi splácať v zhodných mesačných splátkach
po 70,- Eur spolu s bežným výživným pod hrozbou straty výhody splátok. Nedoplatok na výživnom

na tvorbu úspor za obdobie od 23.02.2022 do 07.12.2023 v zhodnej výške 1.715,20 Eur u obidvoch
maloletých detí povolil otcovi splácať v mesačných splátkach po 50,- Eur spolu so sumou výživného
určeného na tvorbu úspor pod hrozbou straty výhody splátok. Styk otca s maloletými deťmi upravil podobu 4 mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia každú párnu sobotu od 14:00 hodiny do 17:00 hodiny
a každú párnu nedeľu od 9:00 hodiny do 12:00 hodiny v prítomnosti matky a po uplynutí obdobia 4
mesiacov bez prítomnosti matky v rovnakom rozsahu. Obidvom rodičom uložil povinnosť zúčastňovať

sa mediácie u mediátorky C. D. J. za účelom zlepšenia komunikácie s tým, že poplatky za mediáciu bude
znášať každý z rodičov v 1. Vo zvyšnej časti zamietol návrh otca na zverenie maloletých detí do osobnej
starostlivosti otca, do striedavej starostlivosti, úpravu stretávania a vyživovaciu povinnosť, ako i návrh
otca na nariadenie neodkladného opatrenia. Znalcovi B. D. K., B., priznal odmenu vo výške 1.029,20
Eur, ktorú sumu uložil učtárni po právoplatnosti rozhodnutia vyplatiť zo zloženého preddavku matkou

ako i otcom v zhodnej sume 900,- Eur a vrátiť matke ako i otcovi po právoplatnosti rozhodnutia zhodnú
sumu 385,40 Eur z rodičmi zložených preddavkov. Zrušil uznesenie Okresného súdu Nové Mesto nad
Váhom č.k. 6P/45/2020-39 zo dňa 23.09.2020 s účinnosťou od právoplatnosti rozhodnutia a žiadnemu
z účastníkov nárok na náhradu trov konania nepriznal.

2. Pri rozhodovaní vo veci vychádzal z ust. § 24 ods. 1 až 5, § 37 ods. 2 písm. d), § 62 ods. 1, 2, 4, 5, § 64

ods. 3, § 75 ods. 1, 2, § 76 ods. 1, § 77 ods. 1 Zákona o rodine a ust. § 2 ods. 1, 2 CMP, § 53 ods. 1 CSP,
keď v konaní o úprave práv a povinností rodičov k maloletým deťom na čas po rozvode konštatoval, že
už za trvania manželstva, kedy bola matka s maloletými deťmi na materskej a rodičovskej dovolenke,
sa rodičia na výchove podieľali nerovnomerne, maloletí boli vychovávaní vo veľkej miere len matkou,
a to do času, kedy nastúpila do práce a určité dni prevzal výchovu a starostlivosť o deti otec. Matka si po

príchode domov všimla na deťoch zmenu v správaní, zvýšenú úzkosť, škaredé vyjadrovanie, poruchy
spánku, a preto na otca podala v apríli 2020 trestné oznámenie, v dôsledku ktorého bol otec obvinený z
trestného činu týrania blízkej a zverenej osoby, ktoré obvinenie sa otcovi nepotvrdilo a trestné konanie
bolo zastavené. Znalecké skúmania v trestnom konaní ale potvrdili, že výchovné metódy otca a prístup
k maloletým deťom boli neštandardné a nevhodné a u maloletých detí vyvolali isté negatívne zmeny v

správaní. Otec maloletých detí tieto nesprávne výchovné metódy doznal. Napriek tomu, že stretávanie
otca s maloletými deťmi bolo v priebehu konania upravené neodkladným opatrením Okresného súdu
Nové Mesto nad Váhom č.k. 6P/45/2020-39 zo dňa 23.09.2020 v priestoroch CDR D. bez prítomnosti
matky, táto výchovný prístup otca k maloletým deťom sama obmedzila s tým, že nariadené neodkladné
opatrenie o úprave styku otca s maloletými sa dlhodobo nerealizovalo (3 roky). Až od marca 2023

bol opätovne nadviazaný kontakt otca s maloletými deťmi za prítomnosti matky mimo CDR s tým, že
stretnutia otca s maloletými deťmi sa naďalej realizujú. Okresný súd mal za to, že matka zabezpečuje
riadnu starostlivosť o maloleté deti. Neboli u nej zistené výchovné metódy, ktorými by ohrozovala zdravý
fyzickýapsychickývývojmaloletých.Rovnakotakzvykonanéhodokazovanianevyplynulaninepriaznivý
psychický zdravotný stav matky, a preto jej výchovné prostredie okresný súd považoval za vyhovujúce.

Pokiaľ bol opätovne nadviazaný kontakt otca s maloletými deťmi v prítomnosti matky, okresný súd
s ohľadom na závery znalkyne B. L. M. považoval za potrebné vzájomné vzťahy otca a synov, medzi
ktorými nie je vybudovaný emocionálny vzťah, sanovať prostredníctvom zážitkov a skúseností, a preto
nepovažoval za vhodné zverenie maloletých detí do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov.
Stretávanie otca s maloletými deťmi aj s prespávaním u otca neupravil s ohľadom na tú skutočnosť, že

maloletí nemajú s otcom vybudovaný citový vzťah.
Obaja rodičia sa vzájomne obviňujú a pociťujú krivdu. Matka má neustále výhrady voči otcovi, pokiaľ
ide o jeho prístup k deťom, správanie sa k deťom, skutočný záujem o deti, a tiež v tom, že otec nemá
otcovské zručnosti. Konštatoval, že rodičom sa ľahšie hľadá dohoda, ak komunikujú v prítomnosti tretej
a nezainteresovanej strany. Zároveň pri mediácii rodičia spolu dobre komunikovali a počúvali sa, pokiaľ

sa držali predmetu mediácie a neodklonili sa v mediácii do tabuizovaných tém, vedeli sa i dohodnúť na
stretnutiach (čase a mieste), na programe pre deti a pod., preto rodičom maloletých detí uložil povinnosť
zúčastňovať sa na mediácii za účelom zlepšenia ich komunikácie.
Matka býva s maloletými deťmi v 4-izbovom byte, ktorý je v podielovom spoluvlastníctve obidvoch
rodičov a jej mesačné výdavky o.i. na energie, internet, televíziu, telefón, poistku, naftu, stravu

predstavujú spolu 667,11 Eur a mesačné bežné náklady na maloletého A. a maloletého C., ktorí sú
žiakmi prvého stupňa základnej školy predstavujú na každé maloleté dieťa po 396,90 Eur a matka mala
i zvýšené náklady spojené s operáciou maloletého C.. Čistý mesačný príjem matky je 2.008,60 Eur,
ktorá zároveň poberá prídavky na deti 120,00 Eur a daňový bonus 140,00 Eur, t.j. spolu čistý príjem
v domácnosti matky je 2.268,60 Eur. Otec aktuálne žije v spoločnej domácnosti so svojou matkou

a dvoma rodinnými príslušníkmi v rodinnom dome v I. a jeho mesačné náklady vrátane výživného
predstavujú spolu 1.828,48 Eur a čistý priemerný mesačný zárobok otca je 2.131,75 Eur. Pri určovaní
výšky výživného okresný súd vychádzal zo zárobkových pomerov oboch rodičov, ich výdavkov, ako i
odôvodnených výdavkov, resp. potrieb maloletých detí zodpovedajúcich ich veku, keď za primeranévýživné na maloletého A. považoval sumu 230,- Eur bežné výživné + 80,- Eur výživné na tvorbu úspor
s účinnosťou od právoplatnosti výroku o rozvode a na maloletého C. sumu 200,- Eur mesačne s
účinnosťouodprávoplatnostivýrokuorozvodedo31.08.2023asumu230,-Eurmesačneod01.09.2023,

kedy nastúpil maloletý do 1. ročníka základnej školy, s čím matke vzrástli ďalšie výdavky spojené so
školskými potrebami a pomôckami + 80,00 Eur výživné na tvorbu úspor s účinnosťou od právoplatnosti
výroku o rozvode. V domácnosti matky, zohľadňujúc jej čistý príjem spolu s bežným výživným, kde
žijú 3 osoby, predstavuje na uspokojenie potrieb jedného člena rodiny suma 909,- Eur, pričom po
odpočítaní súdom určeného bežného výživného a výživného na tvorbu úspor z príjmu otca mu zostane

na uspokojenie potrieb suma 1.511,75 Eur, čím konštatoval vyššiu životnú úroveň na strane otca, na
ktorej majú právo sa maloleté deti podieľať. Pokiaľ otec vyčíslil mesačné náklady prevyšujúce jeho
príjem, okresný súd konštatoval, že do nákladov zahrnul aj splátku na hypotekárnom úvere vo výške
434,98 Eur, ktorý naďalej hradí, avšak na tomto je povinná sa podieľať aj matka, nakoľko ide o byt v
podielovom spoluvlastníctve, o ktorého vyporiadanie v súčasnosti prebieha súdny spor.
Nakoľko otec v zmysle nariadeného neodkladného opatrenia hradil výživné na maloletého A. sumou

120,- Eur mesačne a na maloletého C. sumou 100,- Eur mesačne, vznikol otcovi nedoplatok ako rozdiel
medzi určeným bežným výživným a otcom poukázanou sumou výživného za obdobie od právoplatnosti
výroku o rozvode, t.j. od 23.02.2022 do rozhodnutia súdu, t.j. do 07.12.2023 v celkovej výške 2.358,40
Eur na maloletého A. a 2.240,77 Eur na maloletého C., ktoré okresný súd otcovi povolil splácať v
mesačných splátkach po 70,- Eur mesačne spolu s bežným výživným a nedoplatok na tvorbu úspor na

maloleté deti určil za zhodné obdobie od 23.02.2022 do 07.12.2023 u obidvoch maloletých vo výške
1715,20 Eur, ktoré otcovi povolil splácať v mesačných splátkach po 50,- Eur spolu s výživným určeným
na tvorbu úspor z dôvodu, aby nebola ohrozená platba bežného výživného pod hrozbou straty výhody
splátok v prípade nezaplatenia čo i len jednej splátky, kedy sa stáva splatným celý dlh.
Pri rozhodovaní o odmene za znalecké dokazovanie a vypracovanie znaleckého posudku vychádzal

z ust. § 260 CSP a § 3, § 5 Vyhlášky č. 491/2004 Z. z., kedy priznal znalcovi vyúčtované znalečné,
ktoré bude vyplatené zo zloženého preddavku matkou vo výške 900,- Eur a otcom vo výške 900,- Eur.
Nakoľko odmena za znalecký posudok predstavovala spolu 1.029,20 Eur a obaja rodičia sa podieľajú
rovnakým dielom, t.j. každý po 514,60 Eur, okresný súd uložil učtárni súdu, aby obom rodičom vrátila
rozdiel zo zloženého preddavku rodičmi a vyplatenou odmenou za znalečné.

Pri rozhodovaní o nároku na náhradu trov konania súd prvej inštancie vychádzal z ust. § 52 CMP, kedy
žiadnemu z účastníkov nepriznal nárok na ich náhradu.

3. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie otec, ktorý žiadal zveriť maloletého A. a
maloletého C. na čas po rozvode do osobnej starostlivosti otca s tým, že zastupovať maloletých a

spravovať ich majetok budú obaja rodičia. Matke žiadal uložiť vyživovaciu povinnosť na maloletého
A. vo výške 120,- Eur mesačne a na maloletého C. vo výške 100,- Eur mesačne k rukám otca vždy
do 15. dňa v mesiaci vopred s účinnosťou od právoplatnosti napadnutého rozhodnutia s tým, že otec
je povinný s účinnosťou do právoplatnosti výrokov o vyživovacej povinnosti matky platiť výživné na
maloletého A. vo výške 120,- Eur mesačne a na maloletého C. vo výške 100,- Eur mesačne k rukám

matky vždy do 15. dňa v mesiaci. Zároveň žiadal odvolací súd, aby ho nezaviazal k tvorbe úspor pre
maloletého A. a maloletého C., ako aj k úhrade nedoplatku za obdobie od 23.02.2022 do 07.12.2023 na
zameškanom výživnom a výživnom určenom na tvorbu úspor. Úpravu styku matky s maloletými navrhol
v prítomnosti otca, a to každú párnu sobotu od 14:00 hod. do 17:00 hod. a každú párnu nedeľu od 9:00
hod. do 12:00 hod. v období štyroch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia, po ktorej uplynutí žiadal

úpravu styku matky s maloletými bez prítomnosti otca každú párnu sobotu od 14:00 hod. do 17:00 hod.
a každú párnu nedeľu od 9:00 hod. do 12:00 hod.. Mediáciu u mediátorky C. D. J. žiadal nenariadiť.
Alternatívne otec navrhol zveriť maloleté deti do striedavej starostlivosti obidvoch rodičov, ktorá sa bude
realizovať po adaptačných fázach v týždennom intervale. Zotrval na návrhu na nariadenie neodkladného
opatrenia vo veci a žiadal ponechať v platnosti uznesenie Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom

č.k. 6P/45/2020-39 zo dňa 23.09.2020 a poveriť kolízneho opatrovníka vykonaním dohľadu vždy pri
momente prevzatia a odovzdania maloletých detí otcovi.
Odvolateľ mal za to, že napadnuté rozhodnutie nie je v súlade so záujmami maloletých detí, nakoľko súd
opätovne zvýhodnil postavenie matky a jej rodičovské práva. V priebehu konania pretrvávali narušené
vzťahy medzi rodičmi, pričom k očakávanému konsenzu v otázke nastavenia rozvoja vzťahov medzi

otcom a deťmi nedošlo, nakoľko matka po celú dobu negovala proces na obnovenie ich vzájomných
väzieb. Odvolateľ v priebehu konania prejavoval záujem spolupracovať so súdom, pravidelne sa
zúčastňoval stretnutí, ktoré mu boli s maloletými deťmi umožnené a preukazoval i to, že je schopný
sa o deti riadne postarať. Rozporoval vyjadrenia matky, podľa ktorých v rokoch 2017, 2018 a 2019sa o maloletých synov nestaral. Zotrval na svojich vyjadreniach v priebehu konania, že od svojej
rodiny nikdy bezdôvodne neutekal a ak nebol doma, bol v N. za účelom výstavby rodinného domu, s
čím bola matka v tom čase stotožnená, resp. zabezpečoval finančné prostriedky pre chod spoločnej

domácnosti. Rozporoval i konštatáciu okresného súdu, že otec sa k nesprávnym výchovným metódam
doznal, ktorú uvádza matka vo všetkých svojich vyjadreniach a súd sa s týmto názorom matky bez
ďalšieho zisťovania stotožnil. Takéto vyjadrenie otca (o doznaní k nesprávnym výchovným metódam)
považoval za vytrhnuté z celkového kontextu. Zároveň rozporoval prijaté závery v napadnutom
rozhodnutí, že stretnutia s maloletými synmi realizované mimo CDR sa realizujú, aj postupne lepšia,

nakoľko stretnutia otca s maloletými sa po jeho vyjadrení na pojednávaní dňa 20.06.2023 zhoršili.
Nedodržoval sa ich stanovený čas a otec má problém s verbálnym vyjadrovaním detí, čo v odôvodnení
napadnutého rozhodnutia okresný súd neuviedol. Odvolateľ pravidelne v priebehu konania vyjadroval,
že k realizovaným stretnutiam zo strany matky nedochádza, z ktorého dôvodu bol nútený žiadať i o
nariadenie výkonu rozhodnutia. Ako súčasť odvolania pripojil tabuľku realizácie plánovaných stretnutí s
maloletými deťmi s doplnením, že na okresný súd podával v priebehu konania urgencie aj oznámenia

o neúčasti na stretnutiach. Podľa názoru otca sa dostatočne výpoveďou susedov E. preukázalo, že
matkasamabezotcanezvládavýchovudetí,apokiaľpaniA.vosvojejvýpovedirozporovalaichtvrdenia,
bol odvolateľ toho názoru, že nemohla počuť, čo sa v byte deje, nakoľko sa v bytovom dome v súčasnosti
ako i do roku 2020 nezdržiavala, a tiež s ohľadom na vzdialenosť jej bytu od bytu, v ktorom sa zdržiava
matka s maloletými deťmi. Odporúčania znalcov, psychológov, kolíznej opatrovníčky, mediátorky a súdu,

aby sa vzájomné vzťahy otca a synov sanovali prostredníctvom zážitkov a skúseností, nie je podľa
názoru odvolateľa možné reálne uskutočniť, nakoľko matka otcovi neumožňuje priamy kontakt s deťmi
bez jej prítomnosti, direktívnym spôsobom neustále zasahuje do komunikácie medzi otcom a deťmi, a
pokiaľ deti začnú otcovi nadávať a používajú voči nemu vulgarizmy, matka to len s ironickým úsmevom
prehliada. Stretnutia sa zároveň realizujú na miestach, ktoré určuje matka (kino, kostol, detské centrum),

kdeotecnemôžekomunikovaťsdeťmi.Môžesalenprizeraťnaichaktivity.Vpodanomodvolanínamietal
i dĺžku stretnutí, ktoré niekedy trvajú len 15 minút a doplnil, že doteraz sa neuskutočnilo viac ako 200
súdom nariadených stretnutí, ktorým konaním si matka vymohla od otca súhlas stretávať sa mimo CDR
bez akejkoľvek kontroly tretej strany. Ako príklad fungovania dohody medzi otcom a matkou, aj keď si
tretia strana myslí, že dosiahla úspech v komunikácii medzi rodičmi, poukázal na mediáciu, kde rodičia

uzatvorili dohodu, ktorú matka následne po ukončení mediácie neakceptovala, a preto je odvolateľ toho
názoru, že nariadená mediácia nesplnila požadovaný účel. Zároveň sa jedná o dobrovoľný nástroj pre
riešenie sporov a podľa názoru odvolateľa preto nie je možné, aby súd tento inštitút nariadil v samotnom
rozsudku. Osobné stretnutie rodičov s novou kolíznou opatrovníčkou bolo viackrát odmietnuté z rôznych
dôvodov na strane matky, ktorá marí akúkoľvek odbornú pomoc. Predošlá kolízna opatrovníčka po celú

dobu súdneho konania ani raz nenavrhla žiadne výchovné opatrenie, ktoré by slúžilo k dosiahnutiu
požadovaného výsledku, a pokiaľ sa spolu so sudkyňou zúčastnili dňa 31.03.2023 stretnutia v CDR,
mohli vidieť správanie sa maloletých detí (negatívne voči dospelým osobám s používaním vulgarizmov),
ktoré dávajú za vinu otcovi, pričom tento v tom čase nemal vplyv na výchovu detí viac ako tri roky.
Poukázal na konflikty zo strany matky, ktoré sa podľa názoru odvolateľa týkajú všetkého, čo majú rodičia

maloletých detí spoločné, ako i sprístupnenia spoločného bytu. Situácia sa vyhrotila natoľko, že stará
mama pani D. B. má vydaný súdny zákaz stretávania sa so svojimi vnukmi. Otec mal za to, že súd je
voči nemu zaujatý a jeho práva otca sú popierané. Súd upravil styk otca s maloletými deťmi v rozpore
s odporúčaniami kolíznej opatrovníčky. Ani jeden znalec a psychológ sa nevyjadril k určeniu spôsobu
stretávania otca s deťmi. Matka preukázateľne nezvláda výchovu detí a dlhodobo popiera mužský

vzorec - otca, ktorý je pre maloletých synov a ich výchovu veľmi dôležitý. Rodič, ktorému je dlhodobo
zabraňované v styku so svojimi deťmi zo strany druhého rodiča, má právo na to, aby boli deti zverené do
jehostarostlivosti,pričomokresnýsúdzverilmaloletédetidoosobnejstarostlivostimatky,ktorádlhodobo
otcovibránivstykusmaloletýmideťmi.Zároveňvpodanomodvolanínamietalspôsoburčeniavýživného
a s tým súvisiaceho i zameškaného výživného na maloleté deti, ktoré sú pre otca absolútne likvidačné.

Mal za to, že nie je zrejmé, akým spôsobom postupoval súd pri výpočte súm určeného výživného,
kedy zároveň neuviedol výšku priemerných mesačných výdavkov matky a nezobral do úvahy výšku
mesačných výdavkov otca. Poukázal na svoje celkové mesačné príjmy, ktoré sú 2.131,75 Eur a celkové
mesačné výdavky pred zaplatením výživného, ktoré vyčíslil na sumu 1.608,48 Eur. Namietal, že pokiaľ k
mesačným výdavkom pripočíta výživné na maloletých spolu vo výške 620,- Eur mesačne a nedoplatok

na zameškanom výživnom spolu vo výške 240,- Eur mesačne, otec sa dostane do mesačného mínusu
336,73 Eur. Takto stanovené výživné považoval za cielenú finančnú degradáciu, aby už nemohol viesť
dôstojný život a vzdal boj o svoje maloleté deti. Výdavky, ktoré matka preukazovala v súdnom konaní a
ktoré otec v jeho priebehu aj rozporoval, sa nezakladajú na reálnom základe, nakoľko ich matka umelonavyšujetak,abysibolaschopnáobhájiťvysokévýživné,ktorépožaduje.Podľanázoruotcasasúdprvej
inštancie opakovane nevysporiadal s tým, k čomu ho zaviazal krajský súd, ktorý pôvodné rozhodnutie
vo veci v napadnutých častiach výrokov II. až VII. o úprave práv a povinností rodičov k maloletým deťom

na čas po rozvode a uložení výchovných opatrení zrušil a v tomto rozsahu vrátil súdu prvej inštancie na
ďalšie konanie. Okresný súd bol zaviazaný na zlepšenie popísaného nepriaznivého vzťahu účastníkov
aktívnou participáciou na reálnom výkone upraveného styku otca s maloletými deťmi prostredníctvom
vydaného neodkladného opatrenia sp.zn. 6P/45/2020 zo dňa 23.09.2020. Poukázal i na prijaté závery
krajského súdu, že sa javí byť potrebným uložiť kolíznemu opatrovníkovi poskytnúť súčinnosť otcovi

jednak pri telefonických rozhovoroch s deťmi ako i osobnou účasťou na niektorých stretnutiach otca s
deťmi v určenom centre.

4. K podanému odvolaniu otca sa vyjadril kolízny opatrovník pridržiavajúc sa svojich vyjadrení na
pojednávaní dňa 30.11.2023 a dňa 07.12.2023, ktorý žiadal napadnuté rozhodnutie zmeniť, najmä
s ohľadom na úpravu rozsahu styku a odovzdávanie maloletých detí na styk zo školského zariadenia.

5. V priebehu odvolacieho konania sa opakovane vyjadrila matka, ktorá navrhla napadnuté rozhodnutie
ako vecne správne a v záujme maloletých detí potvrdiť. Poukázala na priebeh konania a prijaté
rozhodnutia vo veci. Tvrdenia a skutočnosti uvedené v podanom odvolaní považovala za absolútne
nepravdivé a zavádzajúce. V konaní bolo vykonané rozsiahle dokazovanie a ako listinné dôkazy

sa v spise nachádzajú aj znalecké posudky z trestného konania vedeného proti otcovi, ktoré sa
síce nepreukázalo, ale vo vzťahu k maloletým deťom bolo preukázané, že výchovné metódy otca
rozhodne neboli primerané a adekvátne. Podľa Znaleckého posudku č. 9/2020 znalkyne B. D. B. otec
nevhodne pôsobil na deti autoritárskym výchovným štýlom, kedy rodič vystupuje ako vládca, rozhoduje
o všetkom sám a bez diskusie, nastoľuje striktné pravidlá, používa tresty, kontroluje správanie dieťaťa

vyhrážkami či odmenami. Poukázala tiež na následky výchovného pôsobenia otca na maloletých synov,
pričom i znalkyňa vo svojom výsluchu uviedla, že východné metódy otca a prístup k deťom boli
neštandardné a nevhodné a u detí vyvolali isté negatívne zmeny v správaní. Zo Správy psychologičky
a psychoterapeutky B. O. P. zo dňa 03.08.2020 vyplynulo, že deti vykazujú známky posttraumatickej
stresovej poruchy. Eliminovať prejavy a symptómy traumy je u detí možné vhodnou psychoterapiou,

ktorej podmienkou je, aby deti neboli opakovane traumatizované a pocit bezpečia je prioritný. Poukázala
i na skutočnosti vyplývajúce zo Znaleckého posudku č. 15/21 znalkyne B. L. M., PhD., najmä
zdôraznila, že primárnou vzťahovou osobou pre maloleté deti je matka, ktorá má i lepšie predpoklady
na systematickú výchovu detí. Znalkyňa ako najvhodnejšie výchovné prostredie pre deti uviedla osobnú
starostlivosť matky, ktorá svoje osobné predpoklady osvedčuje v dlhodobej výchove a starostlivosti

o deti od ich narodenia. Po vyhlásení pôvodného prvostupňového rozsudku začala matka s maloletými
deťmi navštevovať psychologičku, na ktorej sa s otcom dohodla, a ktorú výslovne odporučila aj kolízna
opatrovníčka - B. A. Q.. Otec sa napriek žiadosti matky ani raz nezúčastnil plánovaných poradenstiev.
Namietala osobu kolízneho opatrovníka - D. R., ktorá sa dostavila až na posledné pojednávanie v danej
veci, nakoľko podľa názoru matky nemá detailné informácie o celom prípade, pričom ani asistovaného

styku v CDR dňa 31.03.2023 sa nezúčastnila. Podľa Správ CDR zo dňa 05.04.2023, dňa 04.05.2023
a dňa 30.05.2023, na ktoré matka poukázala, maloleté deti nie sú pripravené tráviť s otcom čas bez
prítomnosti matky, I. sa boja, otca vnímajú negatívne a odmietajú ho. Na pojednávaní dňa 20.06.2023
rodičia uzatvorili rodičovskú dohodu o úprave styku otca s maloletými deťmi mimo CDR v prítomnosti
matky, čím bolo prijaté neodkladné opatrenie o úprave styku zmenené. Poukázala na rozhodnutie

Krajského súdu v Žiline č.k. 12CoP/5/2023-256 zo dňa 28.09.2023, ktorý konštatoval, že forma a spôsob
nariadeného asistovaného stretávania sa detí s otcom na pôde CDR neviedlo k zamýšľanému účelu,
práve naopak, viedlo k odmietaniu maloletých detí realizácie stretnutí s otcom v CDR, čoho príčinou
je prostredie centra. Podľa názoru matky tak krajský súd priorizoval rodičovskú dohodu, avšak otec
sa dožaduje asistovaného styku v CDR i naďalej a na matku podáva trestné oznámenia i návrh na

výkon rozhodnutia, čo rozhodne neprispieva k náprave vzájomných vzťahov. Zo Znaleckých posudkov
ustanoveného znalca B. D. K., B. č. 9/2023 na osobu otca a č. 10/2023 na osobu matky vyplynulo,
že medzi otcom a maloletými deťmi nie je vybudovaný emocionálny vzťah, okrem biologického. Otec
nie je primárnou vzťahovou osobou pre obe deti a objektívne u neho nie je možné posúdiť výchovné
predpoklady a zručnosti. Striedavú osobnú starostlivosť znalec neodporučil. U matky zároveň nebola

zistená psychopatológia, ktorá by vylučovala výchovu maloletých detí, s ktorými má vybudovanú
bezpečnú vzťahovú väzbu. Matka je pre maloletých primárnou vzťahovou osobou, ktorá im poskytuje
každodennú starostlivosť a oporu. Zo znaleckého dokazovania nevyplynulo, že by podmieňovala vzťah
s deťmi prostredníctvom vydierania a iných manipulatívnych praktík. Mala za to, že kolízny opatrovník,ktorý navrhol upraviť styk otca s maloletými deťmi v troch fázach, pričom pri poslednej i s prespatím,
nezohľadnil špecifické okolnosti konkrétneho prípadu. Zdôraznila, že maloleté deti jednoznačne otca
odmietajú a nie sú pripravené na styk bez prítomnosti matky. Rozporovala i návrh kolízneho opatrovníka

na preberanie maloletých detí otcom zo základnej školy, ktorú navštevujú a považujú za miesto bezpečia
a istoty, čo by sa mohlo zmeniť, deti by sa začali báť chodiť do školy, ako sa boja navštevovať CDR.
Návrh otca na zverenie maloletých detí do jeho osobnej starostlivosti, na úpravu styku bez prítomnosti
matky a prespávanie detí u otca považovala za porušenie miery adekvátnosti, t.j. nachádzania miery
intervencie do rodinných vzťahov s ohľadom na záujem detí. Návrh kolíznej opatrovníčky považovala

za šablónový názor, ktorým nie je sledovaný najlepší záujem detí. U matky neboli doposiaľ zistené
neprimeranévýchovnépraktikyčiočakávaniakmaloletýmdeťom.Suloženímpovinnostizúčastňovaťsa
mediácie za účelom zlepšenia komunikácie, ako i s uhrádzaním poplatkov v rozsahu 1 každým z rodičov
súhlasila. Poukázala na správanie otca, ktorý na matku podal v priebehu konania množstvo oznámení
vrôznychsúvislostiach,akosútrestnéoznámenia,pracovnéudania,ohľadomstretávaniaastarostlivosti
o deti, či osobného charakteru, verbuje ľudí proti matke a deťom, ktorú v jej okolí i dehonestuje.

Uviedla sp.zn. ďalších konaní, prebiehajúcich súvisle s odvolacím konaním v prejednávanej veci, a to
sp.zn. 77P/46/2024 o návrhu otca na nariadenie neodkladného opatrenia vo veci zverenia detí do
osobnej starostlivosti otca, ktorý okresný súd zamietol a krajský súd uznesenie súdu v predmetnej veci
potvrdil v konaní sp.zn. 15CoP/88/2024. S poukazom na súčasnú situáciu stretávania otca s maloletými
deťmi poukázala i na konanie sp.zn. 77P/71/2023, v zmysle ktorého má otec upravený styk, ktorý sa i

realizuje.Zároveňotcavobdobíod26.04.2024do28.06.2024pravidelnekontaktovalaohľadomstretnutí
s maloletými deťmi v mieste ich trvalého bydliska, čo otec svojvoľne nevyužil. K realizácii stretnutí
zároveň doplnila, že otec sporadicky deťom hradí vstupné i spoločné občerstvenie, cestu na stretnutie
mimotrvaléhopobytuhradímatka.Sohľadomnacharakterapovahuotcahopovažujezanebezpečného
pre deti, ktorý potrebuje odbornú pomoc. Za potrebné považovala vykonať psychiatrický posudok osoby

otca ako i nariadiť individuálnu psychoterapiu otca. Doplnila, že o maloleté deti sa nezaujíma v čase ich
choroby, o ich výsledky v škole, nenosí im darčeky na narodeniny, meniny a Vianoce. Podľa informácií
od mediátorky C. J., ktorá otca kontaktovala o možnom začatí mediácie, sa jej doposiaľ spätne neozval,
čo podľa názoru matky preukazuje neschopnosť komunikovať.

6. V priebehu odvolacieho konania sa opakovane vyjadril i otec pridržiavajúc sa v celom rozsahu
podaného odvolania žiadal, aby odvolací súd podanému opravnému prostriedku v celom rozsahu
vyhovel. Matka opakovane porušila právoplatné a vykonateľné uznesenie o neodkladnom opatrení
sp.zn. 6P/45/2020 zo dňa 23.09.2020, a preto začal vyšetrovateľ PZ trestné stíhanie vo veci prečinu
marenia úradného rozhodnutia, v ktorom je podozrivá matka. Na súd podal návrh na nariadenie

neodkladného opatrenia (konanie vedené pod sp.zn. 77P/46/2024), ktorým sa domáhal zveriť deti do
svojej osobnej starostlivosti, nakoľko s nimi matka zle zaobchádza, bije ich a fackuje. Stretnutia so synmi
cca jeden a pol mesiaca neprebiehali, nakoľko rodičia sa nedohodli na ihrisku, kde sa stretnutia budú
realizovať. Maloletým deťom otec nikdy neubližoval a ani výchovné metódy otca neboli neprimerané,
resp. neadekvátne, nepreukázalo sa nič z toho, čo na otca v podanom trestnom oznámení tvrdila matka,

a preto namietal posudky z trestného konania. Znalecký posudok č. 9/2020 považoval za nezákonný,
pretože znalkyňa vychádzala z nezákonne vyhotovených, upravovaných a zostrihaných nahrávok.
Pokiaľ matka poukázala na psychologičku a psychoterapeutku B. O. P., B., ktorú s maloletými deťmi
navštevovala, túto si matka súkromne našla, súdom určené psychologičky nerešpektovala a maloleté
deti ku nim nevodila. Mal za to, že negatíva, uvedené v správe psychologičky na otca, sú všetko

to, čo matka pod hrozbou trestu naučila deti rozprávať. Pokiaľ maloletí synovia vykazujú symptómy
postraumatickej stresovej poruchy, toto im mohla spôsobiť len matka, pretože otec s nimi v tej dobe
už dlhý čas nebol. I závery psychologičky B. L. M. považoval za tlmočené matkou. Mal za to, že
posudky, na ktoré poukázal, sú neaktuálne, a pokiaľ matka trvala na návštevách psychologičky B. A.
Q., s otcom sa na týchto stretnutiach vopred nedohodla. V priebehu odvolacieho konania mal otec

náklady na dva byty v G. D. G. H. cca 1100,- Eur mesačne, ďalej výživné 600,- Eur mesačne a ďalšie
výdavky na maloleté deti (obedy, hračky, nákupy), na čo mu prispievala aj stará matka zo I.. Matka
učí maloleté deti k nenávisti voči CDR, otcovi a širšej rodine otca zo I.. Podľa Správy CDR zo dňa
01.02.2023 nevedie deti k pozitívnemu posunu v budovaní narušeného vzťahu medzi otcom a maloletým
A. a C.. Nariadený styk prostredníctvom CDR bol podľa názoru otca v rozpore so záujmami matky,

ktorá odmietala pomoc edukovaných odborníkov, a preto maloleté deti začali CDR kvôli matke odmietať.
Zo Znaleckého posudku č. 9/23 nebola u otca zistená psychopatológia, ani poruchy psychiky a črty
závislej poruchy osobnosti. Namietal, že súd nevzal do úvahy výpovede susedov E. na pojednávaní dňa
20.06.2023, pričom bol povinný podrobne prešetriť a vypočuť celý bytový dom na ulici F. S. XX. Poukázalna posudok znalkyne p. M., z ktorého vyplýva, že u detí boli pozorované prejavy, ktoré vyplývajú aj
z nevedomého, či vedomého ovplyvňovania detí matkou vo vzťahu k otcovi. Na polícii inicioval niekoľko
konaní na podklade trestných oznámení, na ktoré otec v podaných vyjadreniach poukázal. Záverom

uviedol, že po nariadení tretieho neodkladného opatrenia vo veci s ním deti telefonujú a takisto na
stretnutiach sú oveľa lepší, nesprávajú sa vulgárne, otcovi nenadávajú a spoločne sa hrajú.

7. Krajský súd, ako súd odvolací, postupom bez nariadenia pojednávania za aplikácie ust. § 385 ods.
1 CSP a contrario, preskúmal vec v rozsahu mu danom ust. § 65, § 66 CMP a verejným vyhlásením

rozsudku krajským súdom za rešpektovania ust. § 219 ods.1, 3 CSP rozsudok okresného súdu vo
výrokoch I., II., III., IV., V., VI., VII., VIII., IX., X., XI., XIV., XIX. a v súvisiacom výroku o náhrade trov
konania (XX.) potvrdil ako v týchto výrokoch vecne správne rozhodnutie podľa ust. § 387 ods. 1 CSP. Vo
výrokoch XII. a XIII. rozsudok okresného súdu zrušil podľa ust. 389 ods. 1 písm. d) CSP a v ostatných
častiach (XV. až XVIII.) odvolaním nenapadnutých ponechal rozsudok okresného súdu nedotknutý.

8. Súd prvej inštancie dočasne upravil pomery medzi účastníkmi, keď formou neodkladných opatrení
- uznesením Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom č.k. 8P/18/2020-102 zo dňa 14.05.2020 zveril
maloletého A. a maloletého C. do osobnej starostlivosti matky a otcovi uložil platiť výživné v sume
120,- Eur mesačne na maloletého A. a v sume 100,- Eur mesačne na maloletého C., vždy do 15.
dňa v mesiaci vopred k rukám matky. Styk otca s maloletými bol v priebehu konania vo veci dočasne

upravenýuznesenímOkresnéhosúduNovéMestonadVáhomč.k.6P/45/2020-39zodňa23.septembra
2020 v spojení s uznesením Krajského súdu v Trenčíne č.k. 17CoP/56/2020-160 zo dňa 24. novembra
2020 tak, že sa mal realizovať každý nepárny pondelok a piatok a každú párnu stredu od 16:00 hod.
do 18:00 hod. v priestoroch Centra pre deti a rodiny D., pracovisko G. D. G. H., bez prítomnosti
matky, za prítomnosti psychológa alebo sociálneho pracovníka tohto zariadenia, ako i prostredníctvom

telefonického zariadenia každý párny pondelok a piatok a každú nepárnu stredu v čase od 18:00
hod. do 18:20 hod.. V priebehu odvolacieho konania v prejednávanej veci bolo súdom prvej inštancie
i súdom odvolacím opakovane bezodkladne rozhodované o právach a povinnostiach účastníkov, keď
Okresný súd Trenčín uznesením č.k. 77P/46/2024-115 zo dňa 19. apríla 2024 v spojení s uznesením
Krajského súdu v Žiline č.k. 15CoP/88/2024-224 zo dňa 17.06.2024 zamietol návrh otca na nariadenie

neodkladného opatrenia, ktorým sa domáhal zverenia maloletých detí do svojej starostlivosti, určenia
vyživovacej povinnosti matke k maloletým deťom a úpravy styku matky s deťmi. Zároveň Okresný súd
Trenčín uznesením č.k. 77P/71/2023-101 zo dňa 26. apríla 2024 v spojení s uznesením Krajského súdu
v Žiline sp.zn. 14CoP/185/2024 zo dňa 02.10.2024 neodkladným opatrením dočasne upravil styk otca
s maloletými deťmi každú párnu sobotu od 14:00 hod. do 17:00 hod., každú párnu nedeľu od 9:00 hod.

do 12:00 hod. a v každý nepárny piatok od 16:30 hod. do 18:00. hod. za prítomnosti matky detí, ako
i telefonický kontakt otca s deťmi každý párny pondelok a piatok a každú nepárnu stredu v čase od 18:00
hod. do 18:20 hod..

9. Ako vyplynulo z obsahu spisu, súd prvej inštancie zároveň rozsudkom (v poradí prvým) č.k.

11P/20/2020-498 zo dňa 13. januára 2022 rozviedol manželstvo účastníkov a upravil práva a povinnosti
rodičov k maloletým deťom na čas po rozvode tak, že obe maloleté deti zveril do osobnej starostlivosti
matky s tým, že právo zastupovať a spravovať majetok maloletých mali obaja rodičia, otca zaviazal
prispievať sumou bežného výživného na maloletého A. vo výške 230,- Eur mesačne a na maloletého
C. vo výške 200,- Eur mesačne k rukám matky, vždy do 15. dňa v mesiaci vopred, s účinnosťou

od právoplatnosti výroku o rozvode, otca zaviazal prispievať sumou výživného na tvorbu úspor na
maloletého A. vo výške 80,- Eur mesačne a na maloletého C. sumou 80,- Eur mesačne, vždy do 15. dňa
v mesiaci vopred na účet maloletých detí, obidvom rodičom a maloletým deťom uložil povinnosť podrobiť
sa odbornému poradenstvu, psychologickému poradenstvu v ambulancii B. A. Q., zrušil uznesenie
Okresného súdu v Novom Meste nad Váhom č.k. 6P/45/2020-39 zo dňa 23. septembra 2020 a rozhodol

o nároku na náhradu trov konania účastníkov, ako i trov konania štátu.

10. Na odvolanie otca Krajský súd v Trenčíne rozhodnutím č.k. 27CoP/30/2022-631 zo dňa 24. mája
2022 zrušil rozsudok okresného súdu v napadnutých častiach - vo výrokoch o úprave práv a povinností
rodičov k maloletým deťom na čas po rozvode, o uložení výchovného opatrenia a v súvisiacich výrokoch

a v tomto rozsahu vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Výrok o rozvode
manželstva, ktorý nebol napadnutý podaným opravným prostriedkom otca, nadobudol právoplatnosť
dňa 23.02.2022.11. Vychádzajúc z týchto skutočností potom súd prvej inštancie postupoval správne, keď v ďalšom
konaní opätovne rozhodoval o úprave práv a povinností rodičov k maloletým deťom. V tomto smere
vykonal vo veci i dostatočné dokazovanie, ktoré doplnil i v rozsahu znaleckého dokazovania na osobu

matky a otca a aktualizáciou pomerov na strane obidvoch rodičov, ako i maloletých detí a vyvodil z
neho správny záver, keď deti zveril do osobnej starostlivosti matky s tým, že právo zastupovať maloleté
deti a spravovať ich majetok majú obaja rodičia, zaviazal otca prispievať bežné výživné na maloletého
A. v sume 230,- Eur mesačne s účinnosťou od právoplatnosti výroku o rozvode, na maloletého C.
v sume 200,- Eur mesačne s účinnosťou od právoplatnosti výroku o rozvode - od 23.02.2022 do

31.08.2023 a v sume 230,- Eur mesačne od 01.09.2023 k rukám matky vždy do 15. dňa v mesiaci
vopred, otca zaviazal prispievať na tvorbu úspor na obidve maloleté deti rovnakou sumou 80,- Eur
mesačne vždy do 15. dňa v mesiaci vopred na účet maloletých detí zriadený matkou, zameškané bežné
výživné, ako i výživné určené na tvorbu úspor na maloleté deti uložil otcovi uhradiť v splátkach spolu
s bežným výživným a výživným určeným na tvorbu úspor, styk otca s maloletými deťmi upravil po
dobu 4 mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia každú párnu sobotu od 14:00 hodiny do 17:00 hodiny

a každú párnu nedeľu od 9:00 hodiny do 12:00 hodiny v prítomnosti matky a po uplynutí obdobia 4
mesiacov bez prítomnosti matky v rovnakom rozsahu a od právoplatnosti prijatého rozhodnutia zrušil
neodkladné opatrenie - uznesenie Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom č.k. 6P/45/2020-39 zo dňa
23. septembra 2020, ktoré do rozhodnutia súdu prvej inštancie vo veci upravovalo styk otca s maloletými
deťmi.

12. Zákonná úprava v ust. § 24 Zákona o rodine, na ktoré správne poukázal okresný súd v napadnutom
rozhodnutí, sleduje záujem maloletých detí predovšetkým tým, keď kladie dôraz na zachovanie citových
väzieb, stabilitu výchovného prostredia a vývinové potreby maloletých, s čím úzko súvisí i právo detí
na udržiavanie pravidelného, rovnomerného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi. I za

takto vymedzených kritérií, ktoré súd zhodnocuje v konaní, ako je prejednávaná vec týkajúca sa úpravy
výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému A. a maloletému C., je prvoradým hľadiskom pri
rozhodovaní záujem maloletých detí (Čl. 5 Zákona o rodine). Potom v situácii, keď rodičia nie sú ochotní
prejaviť žiadnu mieru vzájomnej tolerancie, ktorý skutkový stav vyplynul z obsahu spisového materiálu,
prichádza do úvahy autoritatívne rozhodnutie súdu, upravujúce práva a povinnosti rodičov k maloletým

deťom vychádzajúce z objektívne preukázaných skutočností (zo zistenia skutočného stavu veci, § 35
CMP), bez ohľadu na početné subjektívne vyjadrenia rodičov produkované v priebehu celého konania.

13. Z vykonaného dokazovania pred súdom prvej inštancie nevyplynuli také okolnosti, ktoré by
odôvodňovali otcom navrhovanú zmenu výchovného prostredia maloletých detí (§ 25 ods. 4 Zákona

o rodine) a ich zverenie do osobnej starostlivosti otca, resp. do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch
rodičov. Pokiaľ teda otec v podanom odvolaní namietal výchovné prostredie matky, nevhodnosť jej
zdravotného stavu a bránenie v styku s maloletými deťmi, jeho odvolaciu argumentáciu nebolo možné
vyhodnotiť ako dôvodnú.
Podľa Správy materskej školy zo dňa 17.04.2023 (č.l. 839 spisu) a Správy všeobecného lekára

maloletých detí zo dňa 12.04.2024 (č.l. 840 spisu) je starostlivosť matky dobrá, spolupráca vzorná,
u maloletých detí neboli pozorované známky fyzického násilia tak, ako otec v priebehu konania
namietal. Zároveň z výpovedí susedov E. na pojednávaní dňa 20.06.2023 (č.l. 873-877 spisu) a z otcom
predloženýchzvukovýchzáznamovvodvolacomkonanínevyplynulitakéskutočnosti,ktorébyvylučovali
výchovné prostredie matky ako nežiadúce pre maloleté deti, pokiaľ deti po odchode otca zo spoločnej

domácnosti plakávali, nemožno z tohto vyvodiť, že ich matka fyzicky podnecovala, pokiaľ iná suseda
matky, pani A., sa v priebehu konania vyjadrila k starostlivosti matky o maloletých synov kladne (č.l. 954
spisu). U matky nebola zároveň zistená psychopatológia v zmysle duševných porúch a chorôb (Znalecký
posudok č. 9/2020, znalkyňa B. D. M., č.l. 1120 spisu) a výsledkom psychologického vyšetrenia
znalkyňou D. D. I. bolo preukázané, že osobnosť matky je zdravá (Súkromný znalecký posudok č.

7/2022, č.l. 1013-1031 spisu).
Ďalej mal z obsahu spisového materiálu odvolací súd za preukázané, že neodkladnou úpravou
nariadený styk otca s maloletými deťmi účastníci konania dlhodobo nerealizovali, predovšetkým
z dôvodov na strane maloletých detí, ktoré na stretnutia neboli pripravené a priestory CDR odmietali
(napr. Správy CDR zo dňa 30.05.2023, dňa 07.09.2023, dňa 05.10.2023, dňa 09.11.2023, č.l. 814-815,

č.l. 1148, č.l. 1165 a č.l. 1202 spisu). Stretnutia maloletých detí s otcom prebiehali mimo CDR na
podklade zhodného vyjadrenia rodičov na pojednávaní dňa 20.06.2023 (č.l. 876 spisu). K ich priebehu
sa vyjadril i znalec B. D. K., B., ktorý uviedol, že stretnutia otca s deťmi nie sú harmonické, čomu sú na
príčine obaja rodičia, z dôvodu medzi nimi prítomných vzájomných negatívnych prenosov a naladenia.V priebehu odvolacieho konania bola realizácia styku otca s maloletými deťmi opätovne prerušená
v mesiacoch máj a jún 2024, čo vyplynulo z písomnej časti odvolacieho konania (vyjadrení matky i otca
a predloženej SMS komunikácie medzi rodičmi), podľa ktorej stretnutia neboli uskutočnené z dôvodov

na strane obidvoch rodičov, a to i za situácie, keď matka stretnutia navrhovala a otec ich vyžadoval,
avšak rodičia nedokázali ustáliť miesto vhodné na realizáciu styku otca s maloletými deťmi. Vychádzajúc
z vyššie uvedeného, odvolací súd nerealizáciu stretnutí otca s maloletými deťmi nepričítal výhradne
správaniu matky a jej vplyvu na maloleté deti, ale táto bola dôsledkom faktorov na strane obidvoch
rodičov, čím nebola dôvodná aplikácia ust. § 25 ods. 4 Zákona o rodine na prejednávanú vec, keď na

nerealizovaní stretnutí sa podieľal svojim správaním a prístupom i otec maloletých detí.
Pokiaľ odvolateľ v podanom opravnom prostriedku alternatívne žiadal zveriť maloleté deti do striedavej
osobnej starostlivosti rodičov v týždenných intervaloch, tu je potrebné doplniť, že kumulatívnymi
predpokladmi na rozhodnutie súdu o striedavej osobnej starostlivosti sú jednoznačný záujem maloletých
detí na zverenie do osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, lepšia možnosť zaistenia potrieb detí
pri tomto spôsobe osobnej starostlivosti, ako pri výlučnej osobnej starostlivosti jedného z rodičov,

spôsobilosť rodičov vychovávať deti, záujem obidvoch rodičov o osobnú starostlivosť, súhlas aspoň
jedného z rodičov so zverením do striedavej osobnej starostlivosti. Pokiaľ je záujem dieťaťa prvoradým
hľadiskom pre rozhodnutie v prejednávanej veci (Čl. 5 Zákona o rodine), potom je potrebné
dôjsť k logickému záveru, že predpokladom na rozhodnutie súdu o zverení maloletých detí do
striedavej osobnej starostlivosti je vysoká miera schopnosti dohody rodičov a nevyhnutnosť intenzívnej

komunikácie týkajúcej sa potrieb maloletých detí, ktorá v prejednávanej veci nie je daná, medzi rodičmi
pretrváva hlboký konflikt a vzájomné negatívne prenosy, čo aj podľa názoru odvolacieho súdu má
nepochybne negatívny vplyv na ďalší vývoj maloletých detí. V situácii, keď sa maloleté deti bez vlastného
zavinenia ocitli v konflikte medzi rodičmi, je potrebné zabezpečiť im stabilitu výchovného prostredia
v prostredí matky, ktorá pre nich predstavuje primárnu vzťahovú osobu s primeraným podielom druhého

rodiča (otca) na ich výchove, čo v tomto prípade je zabezpečené formou úpravy styku. K otázke
zverenia maloletých detí do striedavej osobnej starostlivosti sa v priebehu konania napokon vyjadrili
i znalci (Znalecký posudok č. 15/2021, Znalecký posudok č. 9/2023, č.l. 429-459; 1175-1184 spisu), ktorí
v konkrétnej veci maloletých detí A. a C. otcom požadovanú formu zverenia neodporučili.
Zobsahuspisovéhomateriáluďalejvyplynulo,žeodnarodeniaposkytovalamaloletémuA.amaloletému

C. osobnú starostlivosť v prevažnej miere matka, v ktorej osobnej starostlivosti sa maloleté deti
nachádzali i v priebehu celého konania o úprave rodičovských práv a povinností na čas po rozvode.
Matka je ich primárnou vzťahovou osobou, ktorá má s maloletými synmi vytvorenú bezpečnú vzťahovú
väzbu. V zmysle záverov znaleckého dokazovania u matky nebolo zistené podmieňovanie si vzťahu
s deťmi prostredníctvom vydierania, či iných manipulatívnych techník. Z rozhovoru s matkou zároveň

vyplynulo, že si svoje povinnosti plní svedomite a venuje sa deťom po zdravotnej, školskej, sociálnej
a rodičovskej stránke. Zároveň nepopiera rolu otca, avšak nevníma ho ako dobrého rodiča (Znalecký
posudok č. 10/2023, znalec B. D. K., B., č.l. 1185-1194 spisu).
V porovnaní s matkou vyplynulo zo Znaleckého posudku č. 9/2023 znalca B. D. K., B. k osobe otca
(č.l. 1175-1184 spisu), že nebolo objektívne možné posúdiť jeho výchovné predpoklady, zručnosti,

schopnostiarodičovskúzodpovednosť.Medziotcomamaloletýmideťminiejevybudovanýemocionálny
vzťah, okrem biologického a pre deti nie je primárnou vzťahovou osobou.
Vychádzajúc z vyššie uvedeného, kedy medzi rodičmi pretrváva dlhodobý konflikt a vzťahy otca
s maloletými deťmi sú i v dôsledku tohto konfliktu narušené, pričom absentuje emocionálny vzťah otca
s maloletými, ktorí považujú za primárnu vzťahovú osobu svoju matku, bolo i podľa názoru odvolacieho

súdu v záujme maloletého A. a maloletého C. ich zverenie do osobnej starostlivosti matky, a preto v tejto
časti napadnutý rozsudok potvrdil ako vecne správny.
Pokiaľ súčasťou rodičovských práv a povinností je sústavná a dôsledná starostlivosť o výchovu, zdravie,
výživu a všestranný vývin maloletého dieťaťa s čím úzko súvisí i zastupovanie a správa majetku
maloletého dieťaťa (v prejednávanej veci maloletého A. a maloletého C.) pre komplexnosť a v záujme

maloletých detí, ktorých rodičia dosahujú vysokú mieru konfliktu i v otázkach týkajúcich sa bežných
záležitosti, odvolací súd pristúpil i k posúdeniu správnosti výroku o správe majetku a zastupovaní
maloletých detí rodičmi, ktorý považoval za vecne správny, pokiaľ neboli zistené a preukázané v konaní
také skutočnosti, ktoré by vylúčili otca, resp. matku z ich výkonu (§ 28 ods. 2 a 3 Zákona o rodine).

14. Na druhej strane odvolací súd prihliadal i na práva rodiča (v prejednávanej veci otca), ktorému deti
neboli zverené do osobnej starostlivosti v tom, aby sa mohol primeraným spôsobom, ktorý zohľadňuje
osobitosti prejednávanej veci (odsek 13.), podieľať na výchove a rozvoji osobností maloletých synov,
s čím súvisí i sanácia vzťahu otca s maloletými, a preto pre postupné budovanie vzájomných citovýchväzieb považoval za primeraný taký rozsah úpravy styku každú párnu sobotu i nedeľu bez prespatia
a spočiatku v prítomnosti matky, ako ho nastavil okresný súd a i v tejto časti napadnuté rozhodnutie ako
vecne správne potvrdil. Tu je potrebné doplniť, že nevhodné správanie maloletých detí vo vzťahu k otcovi

nebolo prítomné pri každej realizácii ich spoločného styku (napr. dňa 30.07.2023, dňa 01.10.2023,
dňa 14.04.2024, č.l. 1146, 1204, 1770 spisu), čím mal za preukázané, že určená úprava je v záujme
maloletých, ktorí dokážu plnohodnotne a prospešne tráviť čas i so svojím otcom. Pokiaľ otec namietal
prítomnosť matky na stretnutiach s maloletými synmi, tejto jeho odvolacej argumentácii odvolací súd
nevyhovel, pokiaľ je matka pre maloletých primárnou vzťahovou osobou, je jej prítomnosť na spoločných

stretnutiach v prvých mesiacoch od právoplatnosti rozhodnutia i podľa názoru odvolacieho súdu žiadúca
a v záujme maloletých detí tak, aby došlo k postupnému obnoveniu, resp. rozvíjaniu citových väzieb
medzi otcom a maloletými deťmi.
Zároveň neboli dané dôvody k ponechaniu úpravy styku v CDR tak, ako v podanom odvolaní žiadal otec,
nakoľko z obsahu spisového materiálu vyplynulo, že odborný tím sám vyhodnotil túto formu styku ako
nevyhovujúcu,ktorámôžepodporovaťumaloletýchhnevkotcovi(napr.SprávaCDRzodňa04.05.2023,

č.l. 788-789 spisu), čo by pre rozhodnutie vo veci o úprave práv a povinností rodičov k maloletým
deťom nebolo v záujme účastníkov, predovšetkým však maloletých detí, a preto pokiaľ okresný súd
zrušil dočasnú úpravu styku otca s maloletými (uznesenie Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom
č.k. 6P/45/2020-39 zo dňa 23. septembra 2020 v spojení s uznesením Krajského súdu v Trenčíne č.k.
17CoP/56/2020-160 zo dňa 24. novembra 2020), bol aj v tejto časti jeho postup správny.

Pre vylúčenie pochybností medzi účastníkmi odvolací súd zvýrazňuje, že styk otca s maloletými bude
prebiehať na mieste, ktoré určí otec. Týmto súd nevylučuje možnú dohodu rodičov, avšak pokiaľ k nej
nedôjde, otec nie je viazaný programom, ktorý na realizáciu styku zvolí pre maloleté deti matka.

15. Správne postupoval súd prvej inštancie i pri určení výšky vyživovacej povinnosti na strane otca

tak, ako to uviedol v odsekoch 58. až 65. napadnutého rozhodnutia, keď vychádzal zo zárobkových
pomerov obidvoch rodičov, ich výdavkov, ako i odôvodnených potrieb maloletých detí (§ 75 ods. 1
Zákona o rodine). Tu je potrebné doplniť, že prijaté závery okresného súdu reflektovali i na obsah
spisového materiálu, kde matka poukázala na svoj príjem (č.l. 1372 spisu) a následne podrobne uviedla
výdavky súvisiace so starostlivosťou o maloletých, ktoré zároveň predloženými listinami i preukázala

(č.l. 1373-1506 spisu). Vo veci bol zistený i skutočný stav ohľadom príjmu a výdavkov otca (č.l. 1213
a nasl. spisu), ktoré opodstatňujú určenú výšku bežného výživného, ako i výšku výživného určeného
na tvorbu úspor pre maloleté deti (§ 64 ods. 3 Zákona o rodine). Pokiaľ teda otec namietal určenú
výšku výživného a s tým súvisiacu výšku zameškaného výživného s ohľadom na mesačné výdavky
otca, okresný súd správne zohľadnil, že otec do svojich výdavkov zahrnul i splátku na hypotekárnom

úvere vo výške 434,98 Eur, na ktorom je povinná sa podieľať i matka, nakoľko sa jedná o byt
v podielovom spoluvlastníctve rodičov, o ktorého vyporiadanie v súčasnosti prebieha súdne konanie.
Zároveň pokiaľ otec poukázal na nemožnosť hradiť i zameškané výživné, tu odvolací súd dopĺňa, že ide
o už spotrebované výživné maloletých detí, ktoré musela matka v priebehu konania vynaložiť, aby bola
výživa detí v potrebnom rozsahu zabezpečená, a preto odvolací súd zameškané výživné v mesačných

výdavkoch otca nezohľadnil a napadnuté rozhodnutie aj v časti vyživovacej povinnosti otca ako vecne
správne potvrdil.

16. V mimosporových konaniach súd nie je viazaný návrhom účastníkov, a teda nie je viazaný ani
navrhovanou úpravou zverenia maloletých detí, úpravou styku a navrhovanou výškou vyživovacej

povinnosti vo veciach starostlivosti súdu o maloletých. Z výroku napadnutého rozhodnutia (XIII.) je
zrejmé, že súd rozhodol odlišne od v priebehu konania podaných návrhov otca, ktorými súd prvej
inštancie nebol viazaný, a preto nadbytočne (nesprávne) rozhodol o ich zamietnutí vo zvyšku, ktorý
výrok napadnutého rozhodnutia (XIII.) odvolací súd s ohľadom na znenie Čl. 5 CMP a ust. § 23 ods. 2
CMP v spojení s § 111 nasl. CMP zrušil.

17. Odvolací súd zrušil aj rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku o výchovnom opatrení (XII.), ktorým
okresný súd uložil rodičom zúčastňovať sa mediácie u mediátorky C. D. J. za účelom zlepšenia ich
komunikácie, keďže zo Záverečnej správy mediátorky (č.l. 1522-1523 spisu) vyplynul taký predmet
mediácie, ktorým bol okruh tém (o.i. termín, čas, miesto stretnutí otca s maloletými deťmi), autoritatívne

upravených napadnutým rozhodnutím v spojení s rozhodnutím odvolacieho súdu, na ktorých už nebude
potrebné sa medzi účastníkmi konania dohodnúť, ale bude ich potrebné v záujme maloletých detí,
pod hrozbou výkonu rozhodnutia, akceptovať a dodržiavať. Zároveň odvolací súd poukazuje na e-mail
kolíznejopatrovníčkyzodňa09.09.2024,zktoréhovyplýva,žeaktuálnaspoluprácazostranymediátorkyC. D. J. nie je z osobných dôvodov na jej strane možná, čím odvolací súd napadnutý výrok o výchovnom
opatrení zároveň považoval za nevykonateľný.

18. Záverom je potrebné poukázať na špecifickú situáciu vyvolanú účastníkmi, ktorí v priebehu
odvolacieho konania pred predložením spisového materiálu sp.zn. NM-11P/20/2020 odvolaciemu súdu
opakovane (otec i matka) na úpravu práv a povinností navrhovali nariadiť neodkladné opatrenie
s predmetnom zhodným, ako učinil otec vo svojom návrhu zo dňa 07.12.2023, o ktorom okresný
súd rozhodol (výrok XIV.). Pokiaľ bezodkladnosť potreby úpravy (v otázke zverenia i úpravy styku

otca s maloletými) bola opakovane vyhodnocovaná súdmi prvej inštancie i odvolacím súdom
v konaniach vedených na okresnom súde sp.zn. 77P/46/2024 (uznesenie Okresného súdu Trenčín
č.k. 77P/46/2024-115 zo dňa 19. apríla 2024 v spojení s uznesením Krajského súdu v Žiline č.k.
15CoP/88/2024-224 zo dňa 17.06.2024) a sp.zn. 77P/71/2023 (uznesenie Okresného súdu Trenčín
č.k. 77P/71/2023-101 zo dňa 26. apríla 2024 v spojení s uznesením Krajského súdu v Žiline sp.zn.
14CoP/185/2024 zo dňa 02.10.2024), bol odvolací súd toho názoru, že práva a povinnosti účastníkov

s ohľadom na návrh otca zo dňa 07.12.2023, boli usporiadané v zákonnej lehote ešte pred predložením
veci odvolaciemu súdu, a preto odvolací súd potvrdil napadnutý rozsudok aj vo výroku, ktorým bol návrh
otca na nariadenie neodkladného opatrenia zamietnutý.

19. Výroky o trovách znaleckého dokazovania (XV. až XVIII.), nenapadnuté podaným opravným

prostriedkom otca, ponechal odvolací súd nedotknuté.

20. O trovách odvolacieho konania súd rozhodol podľa ust. § 52 CMP s použitím ust. § 396 ods. 1
CSP a nepriznal žiadnemu z účastníkov nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

21. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Žiline pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh

na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote 2
mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval

v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného
uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach

podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z
akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha
(dovolací návrh) (§ 428 CSP).