Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 7. november 2023

Súd: Okresný súd Humenné
Spisová značka: 17C/142/2007

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8307207544
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 11. 2023
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Anna Hrehová

ECLI: ECLI:SK:OSHE:2023:8307207544.21

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Humenné sudkyňou JUDr. Annou Hrehovou v právnej veci žalobcu A. B. SUPTRANS

SNINA, IČO: 10 677 178, so sídlom Staničná 1031/14, 069 01 Snina, právne zastúpený JUDr. Rudolfom
Bezákom, advokátom, so sídlom Krmanova 14, IČO: 42 319 625, proti žalovanému BANDER, s.r.o., so
sídlom Perečínska 2736, 069 01 Snina, IČO: 31 669 034, právne zastúpený JUDr. Jánom Martincom,
advokátom, so sídlom Werferova 1, 040 11 Košice, IČO: 35 549 815, o náhradu škody, takto

r o z h o d o l :

I. Zamieta návrh na zmenu rozsudku Okresného súdu Humenné sp.zn. 17C/142/2007 zo dňa 20.5.2013
v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Prešove sp.zn. 16Co/186/2013 zo dňa 28.11.2013.

II. Žalobca má nárok na náhradu trov obnoveného konania voči žalovanému v rozsahu 100%, o výške
ktorých rozhodne súdny úradník samostatným uznesením po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou vo veci samej sa žalobca domáhal, aby súd zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy 17
783,50 Eur so 6% úrokom z omeškania ročne s príslušenstvom z dôvodu, že dňa 14.8.2000 zakúpil
od žalovaného nákladné motorové vozidlo zn. C. D. ŠPZ E.. V konaní vedenom na Okresnom súde
Humenné sp.zn. 11C/774/2001 bol žalovaný zaviazaný vydať žalobcovi predmetné motorové vozidlo.
Žalovaný predmetné vozidlo po vykonateľnosti rozhodnutia sp.zn. 11C/774/2001 dobrovoľne nevydal
a žalobca pristúpil k podaniu návrhu na vykonanie exekúcie. K vydaniu motorového vozidla žalobcovi

došlo až v priebehu exekúcie a to dňa 12.3.2007. Z uvedeného dôvodu sa žalobca domáhal náhrady
škody titulom ušlého zisku za obdobie od septembra 2005 do júla 2007, keďže tento nemohol užívať
svoje nákladné motorové vozidlo zn. C. D. F. k plneniu dohodnutých zákaziek a bol nútený ho nahradiť
prenajatím si iných vozidiel od súkromných majiteľov áut.

2. V predmetnej právnej veci tunajší súd vydal rozsudok 17C/142/2007-405 zo dňa 20.5.2013, ktorým
zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 17 783,50 Eur so 6% úrokom z omeškania ročne a to zo

sumy 15 269,20 Eur, zo sumy 2 514,30 Eur od 1.12.2008 do zaplatenia, všetko v lehote 3 dní odo dňa
právoplatnosti tohto rozsudku. Predmetným rozsudkom taktiež zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi
trovy konania vo výške 8 795,20 Eur v lehote 34 dni odo dňa právoplatnosti rozsudku. Predmetné
rozhodnutie súd prvej inštancie odôvodnil tým, že v danej veci boli naplnené všetky predpoklady pre
priznanie nároku na náhradu škody, keďže žalobcovi vznikla škoda vo forme ušlého zisku tým, že
v období od septembra 2005 do júla 2007 nemohol využívať svoje nákladné vozidlo zn. C. D. F.
(špeciálne skriňové vozidlo o okamžitej hmotnosti jazdnej súpravy 34000kg) k plneniu dohodnutých

zákaziek a bol nútený ho nahradiť prenajatím iných vozidiel od súkromných majiteľov áut, ktoré spĺňali
požadované kritéria, čo vyplývalo z prehľadu vykonaných prepráv prostredníctvom iných prepravcov
ako aj z výsluchov jednotlivých svedkov. Z uvedeného prehľadu vyplýval aj ušlý zisk žalobcu vo
výške 22% z každej zákazky, vykonanej prostredníctvom tretích prepravcov. Za požadované obdobie(12.3.2007 do 1.7.2007) bola fakturovaná čiastka v sume 3 407 189,63 Sk (po odpočte 20% suma
2725751,70 Sk, z čoho 22% ušlý zisk predstavoval sumu 599 665,37 Sk, t.j. 19 905,24 Eur. Čo sa
týka protiprávneho konania žalovaného, to bolo konštatované v zadržiavaní nákladného motorového

vozidla, ktoré malo slúžiť na realizáciu zákaziek a to napriek tomu, že tunajší súd vo veci, vedenej pod
sp.zn. 11C/774/2001 zo dňa 5.4.2002 uložil žalovanému povinnosť vydať predmetné motorové vozidlo
žalobcovi.Napriekprávoplatnostiavykonateľnostipredmetnéhorozhodnutia,žalovanýmotorovévozidlo
nevydal, v dôsledku čoho bol žalobca nútený podať návrh na vykonanie exekúcie, pričom žalovaný
aj v rámci exekučného konania využíval bezúspešne všetky dostupné prostriedky, v dôsledku čoho

odďaľoval vydanie vozidla žalobcovi, k čomu došlo až dňa 12.3.2007. Keďže počas doby umiestnenia
vozidla u žalovaného, tento nejavil záujem o jeho údržbu a ponechal ho bez náležitého dozoru,
došlo k rozkradnutiu súčiastok a k jeho takmer úplnému zničeniu, o čom svedčia fotografie ako aj
protokol exekútora o preberaní nákladného motorového vozidla. K existencii príčinnej súvislosti medzi
vznikom škody a protiprávnym konaním žalovaného súd uviedol, že táto bola daná tým, že žalovaný
nerešpektoval právoplatné súdne rozhodnutie o vydaní veci, následne podával rôzne neefektívne riadne

i mimoriadne opravné prostriedky v rámci exekučného konania, nezabezpečil vozidlo proti jeho zničeniu,
čím žalobcovi bolo odovzdané v marci 2007 vozidlo nespôsobilé na cestnú premávku, v dôsledku
čoho žalobca nemohol vykonávať dohodnuté záväzky a to až do júla 2007. Súd prvej inštancie taktiež
konštatoval, že žalovaný v priebehu konanie neosvedčil žiadnu právnu skutočnosť, ktorou by preukázal,
že žalobcovi svojím správaním nespôsobil škodu vo forme ušlého zisku.

3. Voči predmetnému rozsudku podal odvolanie žalovaný, o ktorom rozhodol Krajský súd v Prešove
ako súd odvolací. Odvolací súd rozsudkom sp.zn.16Co/186/2013 zo dňa 28.11.2013 potvrdil napadnutý
rozsudok a žalovaného zaviazal nahradiť žalobcovi trovy odvolacieho konania vo výške 343,90 Eur
do 3 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia. Z odôvodnenia predmetného rozhodnutia vyplýva, že

žalovaný v odvolaní vzniesol námietku neexistencie príčinnej súvislosti medzi správaním sa žalovaného
a náhradou škody, pričom odvolací súd konštatoval, že z vykonaného dokazovania vyplýva, že príčinná
súvislosť medzi vznikom ušlého zisku a konaním súdneho exekútora nie je daná, nakoľko exekúcia bola
vykonaná v súlade so zákonom a exekútor dôvodne nemohol vydať motorové vozidlo oprávnenému,
napriek tomu, že žalovanému toto bolo odňaté, pretože bolo potrebné postupovať podľa jednotlivých

ustanovení Exekučného poriadku, ktoré upravujú postup súdneho exekútora v prípade, ak povinný
podáva námietky voči exekúcie, pričom žalovaný takéto námietky podával a tieto sa ukázali ako
nedôvodné. V dôsledku uvedeného odvolací súd ustálil, že žalovaný musí znášať následky svojho
protiprávneho konania tým, že už prvotne nevydal dobrovoľne motorové vozidlo oprávnenému a to
napriek existencii súdneho rozhodnutia. Na základe uvedeného odvolací súd konštatoval, že súd prvého

stupňa správne vyhodnotil daný stav, keďže existuje kauzálny nexus medzi protiprávnym konaním
žalovaného a vznikom ujmy. Odvolací súd taktiež poznamenal, že žalobca v konaní preukázal, že bol
nútený si motorové vozidlo požičiavať, v dôsledku čoho každý mesiac prichádzal o ušlý zisk tak, ako
to vyčíslil aj prehľade. Na plnenie ním dohodnutých zákaziek bol nútený si prenajať iné vozidlo od
súkromných majiteľov, ktoré spĺňalo požadované kritéria, v dôsledku čoho v mesiacoch september 2005

až júl 2007 prišiel o zisk v sume 19905,24 Eur, ktorá predstavovala 22% z každej dohodnutej zákazky
žalobcu a ktorá by patrila žalobcovi, ak by na zákazky nebol nútený využiť iných prepravcov, v dôsledku
tej skutočnosti, že mu žalovaný nevydal vozidlo aj napriek súdnemu rozhodnutiu. Samotný odvolací
súd konštatoval, že výška ušlého zisku nebola žalovaným v priebehu konania namietaná. Na základe
uvedeného odvolací súd vyhodnotil rozhodnutie súdu prvého stupňa ako vecne správne a to aj vo výroku

priznaného príslušenstva.

4. Rozsudkom Okresného súdu Humenné sp.zn. 5C/34/2017 zo dňa 29.6.2021 v spojení s rozsudkom
Krajského súdu v Prešove sp.zn. 20Co/47/2021 zo dňa 25.8.2022 bola povolená obnova konania,
vedeného na Okresnom súde Humenné pod sp.zn. 17C/142/2007 a to z dôvodu, že osoba G. H. I.

bola v predmetnom konaní (sp.zn. 17C/142/2007) v pozícií svedka, pričom rozsudkom Krajského súdu
v Prešove sp.zn. 2T/2/2005 v spojení s rozsudkom Najvyššieho súdu SR sp.zn. 1To/1/2016 bol tento
svedokodsúdenýzatrestnýčinspreneveryatovovzťahukuskutkuvbodeC,ktorýsatýkalajkonaniavo
veci sp.zn. 17C/142/2007, keďže odsúdený (G. H. I.) dňa 14.8.2000 ako konateľ obchodnej spoločnosti
Bander, spol. s r.o. uzatvoril kúpnu zmluvu o prevode hnuteľnej veci, na základe ktorej predal svojmu

známemu A. B., podnikajúcemu pod obchodným menom A. B. J. J. za 98 400,- Sk nákladné motorové
vozidlo značky C. D. v hodnote 289 181,- Sk, pričom v skutočnosti toto od 25.10.2000 v rámci predmetu
svojej činnosti používala obchodná spoločnosť ATRIUM, spoločníčkou a konateľkou ktorej v tom čase
bola manželka obžalovaného K. I. a zamestnancom ktorej bol od 1.11.2000 aj obžalovaný, čím taktoobchodnej spoločnosti BANDER spôsobil škodu vo výške 190 781,- Sk. Následne súd konštatoval,
že vzhľadom na to, že svedok je osobou zúčastnenou na konaní a keďže v dôsledku trestného činu
uvedeného svedka bolo rozhodnuté v neprospech strany sporu, súd povolil obnovu konania, vedeného

na Okresnom súde Humenné pod sp.zn. 17C/142/2007.

5. V dôsledku právoplatného povolenia obnovy konania, vedenej na Okresnom súde Humenné pod
sp.zn. 17C/142/2007, tunajší súd vyzval strany sporu, aby uviedli, či majú návrhy na doplnenie
dokazovania, pričom zároveň podľa § 153 ods.1 a 2 CSP súd poučil strany sporu o povinnosti uplatniť

prostriedky procesného útoku a procesnej obrany včas a taktiež ich poučil o sudcovskej koncentrácií
konania, pričom určil lehotu 15 dní od doručenia výzvy na podanie návrhov na doplnenie dokazovania.

6. Žalovaný vo vyjadrení zo dňa 5.6.2023 poukázal na rozhodnutie tunajšieho súdu sp.zn. 11C/774/01,
ktorým bol zaviazaný na vydanie nákladného motorového vozidla typu C. D., rok výroby 1990, ŠPZ:
E. XX-XX a ktoré bolo potvrdené rozhodnutím odvolacieho súdu sp.zn. 4Co/443/02 zo dňa 11.8.2003,

pričom uviedol, že v tomto konaní sa súdy zaoberali predbežnou otázkou, či kúpna zmluva medzi
žalovaným a spoločnosťou BANDER, spol. s r.o. bola uzatvorená platne, pričom táto bola posúdená
ako platne uzatvorená. Na preukázanie týchto skutočnosti žalovaný navrhol pripojiť spis tunajšieho súdu
sp.zn. 11C/774/2001. Následne poukázal na rozsudok Okresného súdu Humenné sp.zn. 17C/142/2007
zo dňa 20.5.2013, ktorým bol žalovaný zaviazaný zaplatiť žalobcovi sumu 17783,50 Eur spolu so 6%

úrokom z omeškania ročne a to zo sumy 15 269,20 Eur, zo sumy 2514,30 Eur od 1.12.2008 do
zaplatenia. Taktiež poukázal na trestné konanie G. H. I. a to konkrétne na rozsudok Najvyššieho súdu
SR sp.zn. 1To/1/2016 zo dňa 21.2.2017 ako aj na rozsudok Krajského súdu v Prešove sp.zn. 2T/2/2006
zo dňa 10.6.2013, ktorými bol G. H. I. okrem iného uznaný za vinného zo zločinu sprenevery, pričom
práve skutok pod bodom II C sa týka predmetného konania. Žalovaný navrhol pripojiť spis Krajského

súdu v Prešove sp.zn. 2T/2/2005 a oboznámiť rozsudok Krajského súdu v Prešove sp.zn. 2T/2/2005
zo dňa 10.6.2013, rozsudok Najvyššieho súdu SR sp.zn. 1To/1/2016 zo dňa 21.2.2017 a uznesenie
Najvyššieho súdu SR sp.zn. 1TdoV/2/2018. Poukazujúc na uvedené rozhodnutia žalovaný uviedol, že
vkonaníovydanievecisasúdyzaoberaliplatnosťoukúpnejzmluvy,pričomnáslednevkonaníonáhradu
škody súdy vychádzali z rozhodnutia o vydaní veci. Keďže konanie odsúdeného G. I. bolo posúdené

ako konanie v rozpore s Trestným zákonom, kúpna zmluva zo dňa 14.8.2000 je neplatný právny úkon
podľa § 39 Občianskeho zákonníka, pričom bez preukázania vlastníckeho práva sa žalovaný nemohol
domáhať vydania veci a následne ani náhrady škody na nevydanej veci.

7. Žalobca vo vyjadrení zo dňa 19.6.2023 uviedol, že žiada pripojiť spis tunajšieho súdu 17C/98/2008

na preukázanie tej skutočnosti, že žalovaný si voči G. I. uplatnil nárok na náhradu škody za spreneveru
dotknutého motorového vozidla a táto mu bola rozsudkom, vydaným v predmetnom konaní, dňa
27.8.2021 priznaná v celom rozsahu. Žalobca uviedol, že žalovaný nemôže v jednom konaní (sp.zn.
17C/98/2008) tvrdiť, že motorové vozidlo mu bolo spreneverené a v inom konaní (sp.zn. 17C/142/2007)
sa tváriť, že sa tak nestalo, lebo kúpna zmluva je neplatná. Žalobca odmietol tvrdenie žalovaného

o absolútnej neplatnosti kúpnej zmluvy. Má za to, že kúpna zmluva je platná, pričom na uvedenom nič
nemení to, že G. I. bol odsúdený za trestný čin sprenevery. Uviedol, že žalobca nemal žiadnu vedomosť
o tom, že sa G. I. dopustil trestného činu ani o vnútorných pomeroch žalovaného. Žalobca poukázal na
to, že G. I. bol odsúdený za dokonaný trestný čin sprenevery, teda, že predal sporné motorové vozidlo
žalobcovi. V tejto súvislosti žalobca dal dôraz na to, že G. I. nebol odsúdený za pokus o predaj alebo za

dokonaný trestný čin sprenevery, teda z dôvodu, že k predaju došlo. Následne žalobca poukázal na §133
ods. 3 Obchodného zákonníka, v zmysle ktorého obmedzenie konateľského oprávnenia nie je účinné
voči tretím osobám. Záverom uviedol, že obsah samotnej kúpnej zmluvy, ani jej účel, neodporujú zákonu
ani ho neobchádzajú a rovnako sa kúpna zmluva neprieči dobrým mravom. Má za to, že tretie osoby
nemôžu zodpovedať za to, koho si právnická osoba ustanoví do funkcie konateľa. Záverom žalobca len

dodal, že v danej veci sa jedná o obchodnoprávny vzťah, v ktorom by žalobca nadobudol vlastníctvo
k veci aj v prípade, ak by žalovaný nebol jej vlastníkom a G. I. nebol oprávnený ho scudziť a to v zmysle
ustanovenia § 446 Obchodného zákonníka. Na základe uvedeného žalobca navrhol, aby tunajší súd
zamietolnávrhžalovanéhonazmenunímnapadanéhorozhodnutiaapriznalžalobcovinároknanáhradu
trov konania.

8. Žalovaný v podaní zo dňa 28.8.2023 uviedol, že trvá na návrhu na zamietnutie žaloby v obnovenom
konaní o náhradu škodu, nakoľko uzatvorenie zmluvy konaním, ktoré bolo právoplatným rozsudkom
uznané za trestný čin, je konaním v rozpore so zákonom. Žalovaný poukázal na rozhodnutia, v zmyslektorých, ak je zmluva od začiatku absolútne neplatná, nie je rozhodujúce, či účastníci o dôvode jej
neplatnosti vedeli. Zároveň poukázal aj na to, že platnými právnymi úkonmi sú také prejavy vôle, ktoré
majúvšetkyzákonomstanovenénáležitostí,kuktorýmpatríajpodmienkadovolenostikonania.Žalovaný

uviedol, že súdna prax za konanie rozporné so zákonom považuje aj porušenie zákazu alebo príkazu,
ktorý je daný právoplatným a vykonateľným rozhodnutím súdu.

9.Napojednávanídňa7.11.2023žalobcauviedol,žetrvánasvojompísomnompodanízodňa16.6.2023
a považuje kúpnu zmluvu za platnú. Poukázal na konanie, vedené pod sp.zn. 11C/774/2001 a na to,

že rozhodnutie vydané v tomto konaní nebolo zrušené. Žalovaný napriek uloženej povinnosti vydať
motorové vozidlo žalobcovi, túto povinnosť nesplnil, a preto si žalobca uplatnil nárok na náhradu
škody. Žalobca taktiež poukázal na konanie vo veci sp.zn.15Cb/116/2003, v ktorom bola riešená
platnosť spornej kúpnej zmluvy, pričom žaloba bola zamietnutá a na odvolanie žalovaného bolo konanie
zastavené, poukazujúc na to, že v konaní vo veci sp.zn. 11C/774/2001 sa riešila platnosť kúpnej
zmluvy, preto sa jednalo o res iudicatae. Žalobca nemal žiadne ďalšie návrhy na doplnenie dokazovania.

Žalovaný na predmetnom pojednávaní taktiež zotrval na doposiaľ doručených vyjadreniach a čo sa
týka nároku na náhradu škody, k tejto uviedol, že škoda bola spôsobená inou osobou ako žalovaným,
a preto považuje skôr vydané rozsudku za irelevantné v predmetnom konaní. Žalovaný bez akýchkoľvek
návrhov na doplnenie dokazovania.

10. Súd postupom podľa § 416 CSP vec znovu prejednal, pričom prihliadol na dôkazy, vykonané
v pôvodnom konaní a to na výsluchy strán sporu, výsluchy svedkov F. D. a C. L., obsah spisov tunajšieho
súdu sp.zn. 11C/774/2001, sp.zn. 15Cb/116/2003, sp.zn. 19Er/200/2004 (Ex 418/2004), vykonané
listinné dôkazy a to denník prepráv (výpis vykonávaných prepráv od 1.9.2005 do 30.6.2007) vozidlami
iných prepravcov, písomné prehlásenie konateľa spoločnosti BOHEMIE GRAFIA ako aj znalecký

posudok G. K. C., znalkyne z odboru ekonómia a manažment, odvetvie účtovníctvo a daňovníctvo, č. X/
XXXX, a zároveň prihliadol aj na dôkazy, vykonané v obnovenom konaní, pričom v rámci obnoveného
konania sa súd oboznámil s rozsudkom Okresného súdu Humenné sp.zn. 11C/774/2001 zo dňa
5.4.2023 (č.l.519 a nasl.) v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Prešove sp.zn. 4Co/443/2002 zo dňa
11.6.2003 (č.l.522 a nasl.), rozsudkom Okresného súdu Humenné sp.zn. 17C/98/2008 zo dňa 27.8.2021

(na č.l. 498 a nasl.) v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Prešove sp.zn. 18Co/13/2022 (na č.l.626
a nasl.), rozsudkom Krajského súdu v Prešove sp.zn. 2T/2/2005 zo dňa 10.6.2013 (na č.l.525 a nasl.),
rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 1To/1/2016 zo dňa 21.2.2017 (na č.l.540
a nasl.) a uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č.k. 1TdoV/2/2018 zo dňa 29.4.2019 (na
č.l. 547 a nasl.). Tunajší súd považuje za potrebné uviesť, že G. H. I. v priebehu pôvodného ako aj

obnovenéhokonanianebolvypočutýakosvedok.Tunajšísúd,tedanazákladevykonanéhodokazovania
v rámci celého konania, vyššie uvedeného, ustálil nasledovný skutkový stav:

11. Rozsudkom tunajšieho súdu sp.zn. 11C/774/2001 zo dňa 5.4.2023 v spojení s rozsudkom Krajského
súdu v Prešove sp.zn. 4Co/443/2002 zo dňa 11.6.2003 bol žalovaný zaviazaný v lehote 3 dní od

právoplatnosti rozsudku vydať žalobcovi nákladné motorové vozidlo typu C. D., rok výroby 1990,
ŠPZ: E. XX-XX. Z predmetného rozsudku vyplýva, že žalobca predmetné motorové vozidlo odkúpil od
žalovaného, za ktorého konal jeho štatutárny orgán. Žalobca riadne vyplatil žalovanému kúpnu cenu
do jedného týždňa po podpise zmluvy. Následne mu bolo vozidlo odovzdané. Z výsluchu konateľa
žalobcu v predmetnom konaní (sp.zn. 11C/774/2001) vyplynulo, že predmetné vozidlo kúpil z dôvodu,

že podniká v stavebninách a toto vozidlo malo slúžiť rozvozu a dovozu. V čase, kedy bol žalobca
hospitalizovaný, mu predmetné vozidlo bolo odobraté a následne bolo vyšetrovateľom PZ v Humennom
odovzdané žalovanému, ktorý predmetné vozidlo následne odmietol vydať žalobcovi napriek existencii
kúpnej zmluvy. Okresný súd Humenné v predmetnom konaní a rozhodnutí dospel k záveru, že kúpna
zmluva zo dňa 14.8.2000 bola uzatvorená dohodou medzi žalobcom ako kupujúcim a žalovaným ako

predávajúcim, pričom motorové vozidlo bolo odpredané G. H. I. ako štatutárnym zástupcom žalovaného
z majetku žalovanej spoločnosti. Uvedená kúpna zmluva bola vyhodnotená ako platná. Tunajší súd
v predposlednom odseku prvostupňového rozhodnutia uviedol, že súd nevyhovel návrhu žalovaného na
prerušenie konania až do skončenia trestného konania, pretože kúpna zmluva, uzavretá dňa 14.8.2000
medzi žalobcom a žalovaným, je platná a na platnosť tejto kúpnej zmluvy výsledok trestného konania

nebude mať vplyv. K totožnému záveru dospel aj odvolací súd v rozsudku sp.zn. 4Co/443/2002 zo dňa
11.6.2003, kde k bodu 3 odvolacích námietok žalovaného konštatoval, že niet spojitosti medzi trestným
stíhaním G. I. s prejednávanou vecou, lebo konanie obžalovaného je len vecou vzťahu medzi ním
a žalovaným. Napriek právoplatnosti a vykonateľnosti uvedeného rozhodnutia, ktorým bola žalovanémuuložená povinnosť vydať predmetné motorové vozidlo žalobcovi, tento judikovanú povinnosť dobrovoľne
nesplnil a žalobca bol nútený podať návrh na začatie exekúcie, ktorá bola vedená tunajším súdom
pod sp.zn. 19Er/200/2004 (EX 418/2007). Okresný súd Humenné vydal súdnemu exekútorovi Mgr.

Rudolfovi Dulinovi poverenie na vykonanie exekúcie na základe exekučného titulu tunajšieho súdu
č.k, 11C774/2001-75 zo dňa 5.4.2002, ktoré bolo exekútorovi doručené 5.10.2004. V ten istý deň
vydal súdny exekútor upovedomenie o začatí exekúcie odobratím hnuteľnej veci. Dňa 14.10.2004
súdny exekútor vydal upovedomenie o čase odobratia predmetnej veci a dňa 18.10.2004 upovedomil
oprávneného a povinného o začatí exekúcie a motorové vozidlo odobral povinnému a uskladnil ho vo

firme ASTEC, s.r.o. Povinným boli následne dňa 21.10.2004 podané námietky proti exekúcií, o ktorých
rozhodolexekučnýsúddňa28.2.2006tak,žetietozamietol.Vočipredmetnémurozhodnutiuozamietnutí
námietok podal povinný odvolanie, o ktorom rozhodol Krajský súd v Košiciach dňa 30.6.2006 tak, že
potvrdil uznesenie Okresného súdu Michalovce ako exekučného súdu. Dňa 12.3.2007 súdny exekútor
zabezpečil odtiahnutie predmetného motorového vozidla a jeho vydanie žalobcovi. Motorové vozidlo
však bolo v nepojazdnom stave, čo vyplývalo z protokolu exekútora o preberaní nákladného motorového

vozidla, teda žalobca ani po jeho odovzdaní nemohol predmetné vozidlo užívať na podnikateľskú
účely a s tým súvisiacu prepravu, ktorú žalobca deklaroval a ktorú mal zabezpečovať pre jednotlivých
odberateľov, ktorí svedeckými výpoveďami (výpovede svedkov F. D., C. L. a M. M.) potvrdili, že pôvodne
im bola sľúbená preprava žalobcom, avšak z dôvodu, že tomuto bolo motorové vozidlo zhabané,
nemohol túto prepravu vykonať, resp. ju vykonával prostredníctvom vozidiel od iných súkromných

prepravcov. Z predloženého prehľadu - výpisu vykonaných prepráv za dané obdobie vozidlami iných
prepravcov ako aj zo znaleckého posudku G. K. C., znalkyne z odboru ekonómia a manažment, odvetvie
účtovníctvoadaňovníctvo,jezrejmé,žežalobcovivzniklaujmanamajetkuvoformeušléhozisku,pričom
žalobca si uplatnil výšku ušlého zisku podľa znaleckého posudku G. K. C., ktorá ju stanovila v sume
17783,51 Eur a to na základe účtovných dokladov žalobcu a porovnania troch typov nákladných vozidiel,

na ktorých žalobca vykonával prepravné služby. Zo žalobcom predloženého prehľadu vykonaných
prepráv by žalobcovi vyplývala výška ušlého zisku až v sume 19 905,24 Eur, avšak súd bol viazaný
žalobným návrhom žalobcu.

12. Rozsudkom Krajského súdu v Prešove č.k. 2T/2/2005-3733 zo dňa 10.6.2013 bol G. H. I. uznaný

za vinného v bode II písm. C obžaloby, že ako konateľ obchodnej spoločnosti BANDER v rozpore
s jeho povinnosťami vykonávať pôsobnosť konateľa s odbornou starostlivosťou a v súlade so záujmami
tejto obchodnej spoločnosti a nerešpektujúc obmedzenie jeho konateľského oprávnenia, vyplývajúce
z notárskej zápisnice, spísanej 23. septembra 1993 JUDr. Ladislavom Vojtkom, notárom v Humennom
pod č. N., N. XXX/XX v období od 4.augusta 2000 do 5.septembra 2000 v Snine predal a inak

odstrániltakmervšetokhnuteľnýmajetokobchodnejspoločnostiBANDER,čímjejznemožnilpokračovať
v predmete jej podnikania a to tak, že 14.augusta 2000 ako konateľ obchodnej spoločnosti BANDER
uzavrel kúpnu zmluvu o prevode hnuteľnej veci, na základe ktorej predal svojmu známemu A. B.,
podnikajúcemu pod obchodným menom A. B. J. J., za 98 400,- Sk nákladné motorové vozidlo zn.
C. D. F., č.motora XXXXXXXXXXXXXX/XX, č.karosérie O., ŠPZ E. XX-XX, v hodnote 289 181,- Sk,

pričom v skutočnosti toto od 25. októbra 2000 v rámci predmetu svojej činnosti používala obchodná
spoločnosť ATRIUM, spoločníckou a konateľkou ktorej v tom čase bola manželka obžalovaného K.
I. a zamestnancom ktorej bol od 1.novembra 2000 aj obžalovaný, čím takto obchodnej spoločnosti
BANDER spôsobil škodu vo výške 190 781,- Sk (6332,77 Eur), teda v bode II písm. C) obžaloby si
obžalovaný prisvojil cudziu vec, ktorá mu bola zverená a spôsobil tak na cudzom majetku škodu veľkého

rozsahu, čím spáchal v uvedenom bode trestný čin sprenevery podľa § 248 ods. 1, ods. 5 Tr. zákona.
Za skutky, za ktoré bol obžalovaný predmetným rozsudkom uznaný za vinného mu súd uložil úhrnný
trest odňatia slobody vo výmere troch rokov a na výkon tohto trestu bol obžalovaný zaradený do prvej
nápravnovýchovnej skupiny. Rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 1To/1/2016 zo
dňa 21.2.2017 bol v rozsudku Krajského súdu v Prešove sp.zn. 2T/2/2005 zrušený výrok o treste

a spôsobe jeho výkonu a obžalovanému bol uložený úhrnný trest odňatia slobody vo výmere dvoch
rokov, výkon ktorého bol podmienečne odložený na skúšobnú dobu v trvaní piatich rokov. Zároveň bol
obžalovanému uložený aj peňažný trest vo výške 1000,- Eur. Uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky sp.zn. 1TdoV/2/2018 zo dňa 29.4.2019 bolo dovolanie obvineného G. H. I. odmietnuté.

13. Rozsudkom Okresného súdu Humenné sp.zn. 17C/98/2008 zo dňa 27.8.2021 bol G. H. I.
zaviazaný zaplatiť žalobcovi (spoločnosti BANDER spol. s r.o.) sumu 468 398,86 Eur v lehote 3 dní
od právoplatnosti predmetného rozsudku. V prevyšujúcej časti súd konanie zastavil. Z odôvodnenia
predmetného rozhodnutia je zrejmé, že v tomto konaní sa spoločnosť BANDER, spol. s r.o. domáhalaod žalovaného ako bývalého štatutárneho zástupcu náhrady škody z dôvodu, že tento bol trestným
rozsudkom právoplatne odsúdený za trestné činy sprenevery a zneužitia účasti na hospodárskej súťaži.
V predmetnom rozsudku súd poukázal na rozsudok Krajského súdu v Prešove sp.zn. 2T/2/2005,

z ktorého vyplývalo protiprávne konanie obžalovaného – skutky posúdené ako trestné činy, z ktorých
je zrejmé, že vo všetkých skutkoch obžaloby, uvedených v rozsudku, konal žalovaný ako konateľ
žalobcu a v rozpore so svojimi povinnosťami vykonávať pôsobnosť konateľa s odbornou starostlivosťou
a v súlade so záujmami tejto spoločnosti a nerešpektujúc obmedzenia konateľského oprávnenia,
ktoré vyplývalo z notárskej zápisnice, spísanej dňa 23.9.1993 JUDr. Ladislavom Vojtkom, notárom.

Z predmetného trestného rozsudku taktiež vyplýva, že žalovaný ako konateľ obchodnej spoločnosti
spôsobil tejto spoločnosti škodu najmenej vo výške 468 398,86 Eur, preto súd po konštatovaní splnenia
všetkých podmienok pre vznik nároku na náhradu škody, priznal žalobcovi, t.j. spoločnosti BANDER,
spol. s .r.o voči G. H. I. nárok na náhradu škody vo výške 468 398,86 Eur. Rozsudkom odvolacieho súdu
č.k. 18Co/13/2022-626 zo dňa 23.2.2023 bol predmetný rozsudok súdu prvej inštancie potvrdený.

14. Podľa § 416 CSP, len čo nadobudne rozsudok o povolení obnovy konania právoplatnosť, súd bez
ďalšieho vec znova prejedná. Pritom prihliadne na všetko, čo vyšlo najavo v pôvodnom konaní aj v
obnovenom konaní.

15. Podľa § 417 ods. 1 CSP, ak súd zistí, že napadnuté rozhodnutie je vecne správne, zamietne

rozsudkom návrh na jeho zmenu.

16. Podľa §417 ods. 3 CSP, v novom rozhodnutí o veci rozhodne súd o nároku na náhradu trov
pôvodného konania i obnoveného konania.

17. Podľa § 420 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej len OZ), každý zodpovedá
za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti.

18. Podľa § 442 ods. 1 OZ, uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk).

19. Podľa § 39 OZ, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo
ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

20. Podľa § 261 ods. 1 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka (ďalej len ObZ), táto časť zákona
upravuje záväzkové vzťahy medzi podnikateľmi, ak pri ich vzniku je zrejmé s prihliadnutím na všetky

okolnosti, že sa týkajú ich podnikateľskej činnosti.

21. Podľa § 373 ObZ, kto poruší svoju povinnosť zo záväzkového vzťahu, je povinný nahradiť škodu
tým spôsobenú druhej strane, ibaže preukáže, že porušenie povinností bolo spôsobené okolnosťami
vylučujúcimi zodpovednosť.

22. Podľa § 379 ObZ, ak tento zákon neustanovuje inak, nahrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk.
Nenahrádza sa škoda, ktorá prevyšuje škodu, ktorú povinná strana v čase vzniku záväzkového vzťahu
ako možný dôsledok porušenia svojej povinnosti predvídala alebo ktorú bolo možné predvídať s
prihliadnutím na skutočnosti, ktoré v uvedenom čase povinná strana poznala alebo mala poznať pri

obvyklej starostlivosti.

23. Podľa § 381 ods. 1 ObZ, namiesto skutočne ušlého zisku môže poškodená strana požadovať
náhradu zisku dosahovaného spravidla v poctivom obchodnom styku za podmienok obdobných
podmienkam porušenej zmluvy v okruhu podnikania, v ktorom podniká.

24. Podľa § 13 ods.1 ObZ, ak je podnikateľ fyzická osoba, koná osobne alebo za neho koná zástupca.
Právnická osoba koná štatutárnym orgánom alebo za ňu koná zástupca.

25. Podľa § 13 ods. 3 ObZ, podnikateľa zaväzuje konanie osôb vykonávajúcich pôsobnosť štatutárneho

orgánu, aj keď prekročili svojím konaním rozsah predmetu jeho podnikania, okrem prípadu, v ktorom sa
prekročila pôsobnosť štatutárneho orgánu, ktorú tomuto orgánu zákon zveruje alebo zákon umožňuje
zveriť.26. Podľa § 13 ods. 4 ObZ, obmedzenie oprávnenia štatutárneho orgánu konať, nie je účinné voči tretím
osobám ani v prípade, keď bolo zverejnené. Ak ide o podnikateľa, ktorý sa zapisuje do obchodného
registra, obmedzenie štatutárneho orgánu podľa prvej vety sa do obchodného registra nezapisuje.

27. Podľa § 133 ods. 1 ObZ, štatutárnym orgánom spoločnosti je jeden alebo viac konateľov. Ak je
konateľovviac,jeoprávnenýkonaťvmenespoločnostikaždýznichsamostatne,akspoločenskázmluva
neurčuje inak.

28. Podľa § 133 ods. 3 ObZ, obmedziť konateľské oprávnenia môže iba spoločenská zmluva alebo valné
zhromaždenie. Také obmedzenie je však voči tretím osobám neúčinné.

29. Podľa § 135a ods. 1, ObZ, konatelia sú povinní vykonávať svoju pôsobnosť s odbornou
starostlivosťou a v súlade so záujmami spoločnosti a všetkých jej spoločníkov. Najmä sú povinní
zaobstarať si a pri rozhodovaní zohľadniť všetky dostupné informácie týkajúce sa predmetu rozhodnutia,

zachovávať mlčanlivosť o dôverných informáciách a skutočnostiach, ktorých prezradenie tretím osobám
by mohlo spoločnosti spôsobiť škodu alebo ohroziť jej záujmy alebo záujmy jej spoločníkov, a pri výkone
svojej pôsobnosti nesmú uprednostňovať svoje záujmy, záujmy len niektorých spoločníkov alebo záujmy
tretích osôb pred záujmami spoločnosti.

30. Podľa § 135a ods. 2, prvá veta ObZ, konatelia, ktorí porušili svoje povinnosti pri výkone svojej
pôsobnosti, sú povinní spoločne a nerozdielne nahradiť škodu, ktorú tým spoločnosti spôsobili.

31. Podľa § 446 ObZ, kupujúci nadobúda vlastnícke právo aj v prípade, keď predávajúci nie je vlastníkom
predávaného tovaru, ibaže v čase, keď kupujúci mal vlastnícke právo nadobudnúť, vedel, že predávajúci

nie je vlastníkom a že nie je ani oprávnený s tovarom nakladať za účelom jeho predaja.

32. Tunajší súd konštatuje, že žalobca si v predmetnom konaní uplatnil nárok na náhradu ušlého zisku
z dôvodu, že mu žalovaný nevydal motorové vozidlo a to napriek vykonateľnému rozhodnutiu súdu,
ktorým uvedená povinnosť bola žalovanému uložená. V konaní o vydanie veci súdy konštatovali platnosť

kúpnej zmluvy podľa § 409 ObZ a zároveň konštatovali aj skutočnosť, že na uvedenom závere nezmení
ničaniskutočnosť,akbybolkonateľžalovanéhoG.I.odsúdenýzatrestnéčiny,súvisiacesjehokonaním
v mene žalovaného.

33. V dôsledku konania žalovaného, ktorý dobrovoľne nevydal predmetné motorové vozidlo

a bezúspešne sa domáhal ochrany svojich práv v exekučnom konaní, pričom sa nejednalo o nové
skutočnosti, ktoré by nastali po vydaní exekučného titulu ale jednalo sa o námietky, s ktorými sa
už vysporiadal súd v základnom konaní, uvedené konanie žalovaného je nevyhnutné vyhodnotiť
ako porušenie povinností zo záväzkového vzťahu, konkrétne povinností z kúpnej zmluvy, nakoľko
povinnosťou žalovaného bolo dodať kupujúcemu hnuteľnú vec, určenú podľa druhu (motorové vozidlo)

a previesť na neho vlastnícke právo k tejto veci, pričom kupujúci nadobúda vlastnícke právo k tovaru,
len čo mu je predávaný tovar odovzdaný (§ 443 ods. 1 ObZ). Z vykonaného dokazovania mal súd
za preukázané, že medzi žalobcom a žalovaným došlo k uzatvoreniu kúpnej zmluvy dňa 14.8.2000
a následne podľa vyjadrení žalobcu, ktoré žalovaný ani nespochybnil, došlo k odovzdaniu predmetného
vozidla žalobcovi. Na uvedené nemá vplyv ani skutočnosť, že následne bolo vozidlo z dispozície žalobcu

odobratévyšetrovateľomPZaodovzdanéžalovanému.Zuvedenéhotedavyplývanaplneniezákladných
náležitosti kúpnej zmluvy medzi stranami sporu. Taktiež tunajšiemu súdu je zrejmé, že predmetná kúpna
zmluva bola za žalovaného uzavretá G. H. I., ktorý konal ako štatutárny orgán žalovaného, teda ako
osoba, ktorej konanie sa považuje za konanie samotného žalovaného. Tá skutočnosť, že konateľské
oprávnenie uvedenej osoby bolo obmedzené, nemá vplyv na platnosť právneho úkonu a to v zmysle

§133 ods. 3 ObZ. Ak osoba konateľa prekročila svoje právomoci, uvedené zakladá nárok na náhradu
škody spoločnosti voči štatutárnemu orgánu podľa § 135a ods. 2 ObZ, avšak nespôsobuje to neplatnosť
právneho úkonu. Uvedenej skutočnosti si bol vedomý aj samotný žalovaný, keďže v osobitnom konaní,
vedenom na tunajšom súde sa voči konateľovi G. I. domáhal náhrady škody. V dôsledku uvedeného
záveru o platnom uzatvorení kúpnej zmluvy medzi stranami sporu, bol žalovaný povinný vydať motorové

vozidlo žalobcovi a to podľa dohody, uvedenej v kúpnej zmluve. Keďže bolo preukázané, že žalovaný
uvedenú povinnosť porušil, pričom uvedené protiprávne konanie dlhodobo pretrvávalo a to až do
momentu odovzdania tohto vozidla súdnym exekútorom žalobcovi, súd mal za preukázané splneniezákladnej podmienky pre vznik nároku na náhradu škody a to porušenia povinnosti zo záväzkového
vzťahu.

34. Čo sa týka námietok žalovaného, vznesených v rámci obnoveného konania, t.j. po povolení obnovy
konania a spočívajúcich v absolútnej neplatnosti kúpnej zmluvy medzi stranami sporu z dôvodu, že
konateľ žalovaného bol za konanie, súvisiace s uzatvorením kúpnej zmluvy, odsúdený za trestný čin
sprenevery, v čom žalovaný videl dôvody neplatnosti právneho úkonu podľa § 39 OZ, tunajší súd sa
s uvedenými námietkami žalovaného nestotožňuje a má za to, že na uvedený prípad nemožno aplikovať

ustanovenie § 39 OZ, nakoľko v danej právnej veci G. I. konal v obchodnoprávnom vzťahu v mene
žalovaného ako jeho štatutárny orgán, teda jednalo sa o konanie samotnej spoločnosti, ktorá konaním
štatutárneho orgánu prejavila vôľu na uzatvorenie kúpnej zmluvy, táto zmluva spĺňala všetky zákonom
stanovené náležitosti pre uvedený typ zmluvy a zároveň jej obsah ani účel neodporoval zákonu, preto
nebolo možné uvedenú zmluvu vyhodnotiť ako neplatnú pre jej rozpor s ustanovením § 39 OZ. V tejto
súvislosti je potrebné upriamiť pozornosť na ustanovenia § 13 ods. 3 a ods. 5 ObZ ako aj na §133

ObZ a §135a ObZ, v zmysle ktorých žalovaného ako podnikateľský subjekt viaže konanie jeho konateľa
v mene spoločnosti a v prípade porušenia konateľských oprávnení má žalovaný právo si uplatniť
nárok na náhradu škody, ktorá mu vznikla voči konateľovi, čoho sa vlastne žalovaný aj v inom konaní,
vedenom na tunajšom súde pod sp.zn. 17C/98/2008, úspešne domáhal. Totožné závery, aké uvádza
tunajší súd, vyslovil aj Krajský súd v Bratislave v rozsudku sp.zn. 15Co/351/2017 z 24.6.2020, ktorý

bol predmetom dovolacieho konania, pričom dovolanie bolo uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky sp.zn. 4Cdo/28/2021 zo dňa 24.3.2022 odmietnuté. V spomínanom rozhodnutí krajský súd
uviedol: „Skutočnosť, že žalobca (zastúpený štatutárnym zástupcom) pri vstupe do zmluvného vzťahu
so žalovanými nepostupoval s dostatočnou opatrnosťou, t.j. porušil povinnosti stanovené § 135a
Obchodnéhozákonníka,ktorýchnásledkomniejeneplatnosťzmlúv,aleprávožalobcunanáhraduškody

voči konateľovi, nemôže negatívne ovplyvniť postavenie žalovaných v I., II. rade, ktorí si pri uzatváraní
kúpnej zmluvy so žalobcom splnili svoje povinnosti, zákonné podmienky pre prevod vlastníckeho práva.
Výklad, ktorý presadzuje žalobca, je v príkrom rozpore s požiadavkou právnej istoty. Ak raz niekto
nadobudne vlastnícke právo za určitých podmienok, ktoré sa bez jeho zavinenia zmenia, nesmie byť pre
to postihnutý on, ale subjekty, ktoré nesú zodpovednosť za túto zmenu (v prejednávanej veci konateľ,

pretože porušil povinnosti pri správe cudzieho majetku). S otázkou absolútnej neplatnosti kúpnych zmlúv
v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka sa súd vysporiadal tým, že dôvody absolútnej neplatnosti kúpnej
zmluvy medzi žalobcom a žalovanými v I., II. rade nie sú dané (neplatný je právny úkon, ktorý svojím
obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom). 1.8. Súd
prvej inštancie uzavrel, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno týkajúce sa preukázania podstatných

podmienok určenia neplatnosti právnych úkonov, a síce nepreukázal, že konateľ nebol oprávnený
na uzavretie kúpnych zmlúv bez súhlasu valného zhromaždenia spoločnosti, bez vedomia ostatných
spoločníkov spoločnosti. Rovnako nepreukázal skutočnosť, že žalovaní v I., II. rade sa dopustili konania
v rozpore s dobrými mravmi v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka. Trestnoprávnu zodpovednosť pri
správe cudzieho majetku mala fyzická osoba - konateľ, ktorej následkom nebola automatická absolútna

neplatnosť právnych úkonov vykonaných týmto konateľom, ale právo na náhradu škody spôsobenej
takýmto konaním konateľa žalobcovi.“

35. Najvyšší súd Slovenskej republiky v rámci rozhodnutia v dovolacom konaní konštatoval:
„23. Vzhľadom na to, že dovolateľka v podanom dovolaní explicitne nevyjadrila právnu otázku

podľa §421 CSP, dovolací súd posudzujúc obsah dovolania ako celok ústavne súladným spôsobom
(porovnaj nález Ústavného súdu SR sp. zn. I ÚS 336/2019) z neho vyabstrahoval znenie právnej
otázky – či právoplatný odsudzujúci trestný rozsudok smerujúci voči bývalému konateľovi spoločnosti
(žalobkyne),ktorým bolo vyslovené úmyselné konanie tohto konateľa v rozpore so záujmami spoločnosti
predajom nehnuteľností, zakladá rozpor predmetných právnych úkonov (kúpnych zmlúv) s dobrými

mravmi, a teda ich robí absolútne neplatnými. ... Odvolací súd totiž v odôvodnení na zdôraznenie
správnosti rozsudku súdu prvej inštancie uviedol, že porušenie povinností konateľa pri správe cudzieho
majetku(majetkuspoločnosti,vktorejjekonateľom)zakladávnútornývzťahmedzižalobkyňouabývalým
konateľom žalobkyne a ďalej konštatoval, že tá istá právnická osoba, len v inom obsadení konateľa,
ktorá právny úkon pripravila, uzavrela, v neskoršom období (už v inom obsadení konateľa) sa nemôže

domáhať ochrany v občianskom súdnom konaní a zvrátenia následkov takéhoto právneho úkonu,
nakoľkoideotúistúprávnickúosobu.Odvolacísúdtýmtoprávnymzáverom(nadrámecprvoinštančných
dôvodov pre zamietnutie žaloby) v okolnostiach prejednávaného prípadu fakticky odoprel priznať
žalobkyni vo vymedzenom predmete konania právnu ochranu. 24.1. Treba podotknúť, že uvedenúsituáciu odvolací súd vyhodnotil celkom správne, nakoľko pre záväzkové vzťahy je kľúčový tzv. princíp
dôvery, podľa ktorého sa poskytuje ochrana zásadne tej osobe, ktorá urobila právny úkon s dôverou
v určitý, jej druhou stranou prezentovaný skutkový stav, lebo ten, kto vyvolal určité konanie, nesmie sa

ex post dovolávať vád jednotlivých úkonov, ktoré sám spôsobil. Jedná sa teda nepochybne o situáciu,
kedy žalobkyňa - stelesňujúca súčasne rovnakú právnickú osobu, ktorá podľa jej tvrdenia absolútnu
neplatnosť predmetných právnych úkonov(kúpnych zmlúv) sama spôsobila tým, že pri ich uzavieraní
porušila dobré mravy - sa ako zmluvná strana potom ešte chce dovolávať ich neplatnosti na súde, čiže
druhýkrát porušuje dobré mravy, len aby dosiahla sledovaný cieľ. Preto dovolací súd zastáva názor, že

takejto zmluvnej strane (žalobkyni)odvolací súd správne odoprel právnu ochranu, lebo platí zásada, že
aj námietka rozporu s dobrými mravmi môže byť sama osebe v rozpore s dobrými mravmi, pokiaľ sa
daný subjekt odvoláva na svoje vlastné konanie, ktoré bolo v rozpore s dobrými mravmi (viď aj rozsudok
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2 Cdo 281/2005, Zo súdnej praxe č. 54/2006).

36. Poukazujúc na uvedené rozhodnutia ako aj na právne závery, vyslovené tunajším súdom, je

nepochybné, že odsúdenie G. I. nemá vplyv na platnosť kúpnej zmluvy zo dňa 14.8.2000, uzatvorenej
medzi stranami sporu, a teda žalovaný v dôsledku platnosti predmetnej zmluvy bol povinný žalobcovi
motorové vozidlo C. D. F. vydať v čase, dohodnutom v kúpnej zmluve, a keďže ako bolo preukázané
z vykonaného dokazovania žalovanú uvedenú povinnosť porušil, pričom túto nesplnil ani po vydaní
súdneho rozhodnutia, ktorým bol na uvedenú povinnosť zaviazaný, naplnil základný predpoklad pre

vznik zodpovednosti za škodu a tým je porušenie zmluvných povinností.

37. Čo sa týka danosti ďalšej podmienky pre priznanie nároku na náhradu škody, touto podmienkou
je vznik škody, pričom v predmetnej veci mal tunajší súd za splnenú existenciu aj tejto podmienky,
nakoľko z vykonaného dokazovania bolo preukázané, že v dôsledku nevydania žalobcovi žalovaným

predmetného vozidla, tento na zabezpečenie prepravy jednotlivých zákaziek so špecifickými
podmienkami bol nútený zabezpečiť prepravu prostredníctvom tretích subjektov, čo vyplývalo jednak
z výpovedi vyššie uvedených svedkov ako aj predloženého prehľadu vykonaných prepráv. V dôsledku
uvedeného na majetku žalobcu došlo k jeho zmenšeniu oproti stavu, ktorý by bol poškodený dosiahol,
keby nebola nastala škodná udalosť. Ušlý zisk a jeho výšku musí preukázať poškodená strana, čo

môže byť v praxi zložité, preto Obchodný zákonník zvýhodňuje poškodeného a dáva mu možnosť
požadovať buď ušlý zisk, ktorý by bol dosiahol, alebo náhradu zisku, ktorý sa dosahuje spravidla
v poctivom obchodnom styku za podmienok obdobných podmienkam porušenej zmluvy v okruhu
podnikania, v ktorom podniká podľa § 381 ods. 1 ObZ. V právnej teórii sa hovorí o tzv. abstraktnom
zisku. Poukazujúc na v konaní vykonané dokazovanie, má tunajší súd za to, že výška ušlého zisku,

vyplývajúca zo znaleckého posudku G. K. C., znalkyne z odboru ekonómia a manažment, odvetvie
účtovníctvo a daňovníctvo, č. X/XXXX, určená ako priemer ziskov, ktoré dosahoval žalobca inými
motorovými vozidlami, predstavuje práve výšku abstraktného zisku, a teda v predmetnej právnej veci
bol preukázaný aj vznik škody a jej výška. Tunajší súd považuje za potrebné uviesť aj to, že žalobca
následne v konaní preukazoval aj skutočne ušlý zisk a to na základe predloženého prehľadu vykonaných

prepráv inými dopravcami, z čoho vyplývalo, že žalobcovi reálne vznikol na majetku vyšší ušlý zisk ako
si pôvodne uplatnil na základe záverov znaleckého posudku, avšak súd viazaný dispozičnou zásadou,
a teda žalobným návrhom v rozsahu, v akom bol v žalobe uplatnený, priznal žalobcovi ním uplatnenú
výšku ušlého zisku v sume 17783,50 Eur.

38. V predmetnej právnej veci bola preukázaná aj príčinná súvislosť medzi porušením povinnosti zo
záväzkoprávneho vzťahu a vznikom škody, nakoľko ak by žalovaný odovzdal žalobcovi motorové vozidlo
tak, ako sa k odovzdaniu zaviazal v kúpnej zmluve, žalobca by predmetné vozidlo používal na výkon
svojej podnikateľskej činnosti, a teda na prepravu tovarov, v dôsledku čoho by na jeho majetku nevznikol
ušlý zisk.

39. Zodpovednosť za škodu v obchodnoprávnych vzťahoch je objektívnou zodpovednosťou, pre vznik
ktorej sa nevyžaduje zavinenie. V zmysle § 373 ObZ sa však škodca môže vyviniť, ak preukáže, že
porušenie povinností bolo spôsobené okolnosťami vylučujúcimi zodpovednosť, ktoré sú vymedzené
v § 374 ObZ. Z jednotlivých podaní žalovaného však nevyplýva, ž by tento čo i len tvrdil existenciu

liberačných dôvodov, a preto poukazujúc na vyššie uvedené závery súd konštatuje, že v danej právnej
veci boli splnené všetky predpoklady pre vznik zodpovednosti za škodu.40. Keďže súd dospel k záveru o vecnej správnosti napadnutého rozhodnutia tunajšieho súdu sp.zn.
17C/142/2007, ktorý bol potvrdený rozsudkom Krajského súdu v Prešove 16Co/186/2013 zo dňa
28.11.2013 a na uvedené závery nemali vplyv žalovaným vznesené námietky, týkajúce sa neplatnosti

samotnej kúpnej zmluvy zo dňa 14.8.2000 podľa §39 OZ z dôvodu odsúdenia konateľa žalovaného za
trestný čin sprenevery, tunajší súd postupom podľa § 417 ods. 1 CSP zamietol rozsudkom návrh na
zmenu týchto rozhodnutí. Čo sa týka ďalších námietok, ktoré boli žalovaným vznesené v pôvodnom
konaní a keďže tieto neboli žalovaným po povolení obnovy konania opätovne namietané, tunajší súd sa
snimivpredmetnomrozhodnutínevysporiadaval,avšakvplnomrozsahuodkazujenazávery,vyslovené

v pôvodnom rozhodnutí súdu prvej inštancie a odvolacieho súdu, konštatujúc vecnú správnosť týchto
záverov.

41. Podľa § 417 ods.3 CSP, v novom rozhodnutí o veci rozhodne súd o nároku na náhradu trov
pôvodného konania i obnoveného konania.

42. Poukazujúc na Komentár k ustanoveniu § 417 CSP (Števček, M., Ficová, S., Baricová, J.,
Mesiarkinová, S., Bajánková, J., Tomašovič, M., a kol. Civilný sporový poriadok. Komentár. Praha: C.
H. Beck, 2022, s. 1514 - 1515: M. Števček), v tomto autori konštatovali: „V otázke trov konania treba
dôsledne rozlišovať medzi jednotlivými spôsobmi rozhodnutia o obnove konania. V prípade, ak súd
v obnovenom konaní vydáva nové rozhodnutie, ktoré nahrádza rozhodnutie pôvodné, je nevyhnutné

rozhodnúť o trovách konania ako celku, to znamená trovách pôvodného i obnoveného konania. Ak
sa obnova konania končí ktorýmkoľvek iným typom rozhodnutia, rozhoduje súd len o trovách konania
obnoveného (trovách obnovy konania).“ Keďže v predmetnej právnej veci súd dospel k záveru o potrebe
zamietnutia návrhu na zmenu napadnutého rozsudku, rozhodoval iba o trovách obnoveného konania
a to podľa § 255 ods. 1 CSP a vzhľadom na úspech žalobcu v obnovenom konaní, súd priznal žalobcovi

nárok na ich náhradu voči neúspešnému žalovanému v rozsahu 100%, o výške ktorých rozhodne súdny
úradník samostatným uznesením po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej postupom podľa § 262
ods. 2 CSP.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia

prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak nebude povinnosť uložená týmto rozhodnutím splnená v stanovenej lehote, možno sa jej splnenia
domáhať návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.