Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 5. september 2024

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 3To/63/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5623010162
Dátum vydania rozhodnutia: 05. 09. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Monika Liptáková
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2024:5623010162.1

Uznesenie

Krajský súd v Žiline, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Moniky Liptákovej a sudcov
JUDr. Vladimíra Sučika a JUDr. Eriky Bebčákovej, na verejnom zasadnutí konanom 5. septembra 2024
prejednal odvolanie prokurátora proti rozsudku Okresného súdu Liptovský Mikuláš, č.k. 2T/35/2023-378
z 19.2.2024 a takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Tr. por. odvolanie prokurátora z a m i e t a , pretože nie je dôvodné.

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom Okresného súdu Liptovský Mikuláš č.k. 2T/35/2023-378 z 19.2.2024 bol obžalovaný A. A.
postupom podľa § 285 písm. a) Tr. por. oslobodený spod obžaloby prokurátora Okresnej prokuratúry
LiptovskýMikulášpodsp.zn.1Pv22/22/5505-38zodňa4.4.2023,ktoráboladoručenáOkresnémusúdu
Liptovský Mikuláš dňa 6.4.2023, pre skutok právne kvalifikovaný ako zločin sexuálneho zneužívania
podľa § 201 ods. 1 Tr. zák., ktorého sa mal dopustiť na skutkovom základe, že:

„v presne nezistenom čase od júna 2021 do novembra 2021, kedy na požiadanie A. B., narodenej X. X.
XXXX, bytom C. D., vozil jej dcéru E. B., nar. XX. X. XXXX, z C. D. od starej mamy, ktorej bola zverená
do starostlivosti, do F. k mame a späť, a to cez víkendy a na prázdniny, minimálne raz za dva týždne, A.
A. ju obchytkával v aute, keď ju viezol chytal ju za stehná, zadok, za ktorý ju chytal aj keď vystupovala
po schodoch domov, chytal ju za prsia, chcel ju bozkávať na ústa, ale ona ho vždy odstrčila a volal ju do

postele a do lesa, aby mali pohlavný styk, čo ona odmietla, a to aj napriek tomu, že mal vedomosť o tom,
že maloletá E. B., nar. XX. X. XXXX, v tom čase nedovŕšila 15. rok svojho veku, pričom od septembra
2021 si A. B. všimla zmenu v správaní svojej dcéry E. B., nar. XX. X. XXXX, ktoré sa prejavilo tým, že
začala byť drzá, nechodila von, bola viac uzavretá a zhoršil sa jej školský prospech tak, že prepadla
zo štyroch predmetov“,

pretože nebolo dokázané, že skutok sa stal.

Zo zápisnice o hlavnom pojednávaní z 19.2.2024 vyplýva, že po vyhlásení rozsudku, jeho odôvodnení
a poučení o opravných prostriedkoch prokurátor uviedol, že podáva odvolanie v neprospech
obžalovaného vo vzťahu k výroku o vine. Obžalovaný uviedol, že sa vzdáva práva na odvolanie, aj za
oprávnené osoby.

Dňa 9.4.2024 okresnému súdu bolo doručené odôvodnenie odvolania prokurátora, v ktorom odvolateľ
uviedol nasledovné argumenty:

„Okresný súd v odôvodnení napadnutého rozsudku pri oslobodení obžalovaného spod obžaloby
poukázal na to, že vykonaným dokazovaním súd nemal preukázané to, že sa stal skutok, právne

kvalifikovaný ako zločin sexuálneho zneužívania podľa § 201 ods. 1 Trestného zákona, pre ktorý je
obžalovaný A. A. trestne stíhaný. Pre trestný čin sexuálneho zneužívania je príznačné, že je páchanývo sfére intímneho (sexuálneho života) dotknutej osoby. Preto spravidla aktérmi tohto konania je len
osoba dopúšťajúca sa tohto trestného činu (páchateľ) a osoba, ktorá je priamo a v príčinnej súvislosti
dotknutá konaním páchateľa, teda sexuálne zneužívaná osoba (obeť). Vzhľadom na intímne prejavy

neoddeliteľne spojené s uvedeným konaním je preto málo pravdepodobné, až takmer vylúčené, aby
priebeh skutku vnímala ďalšia nezainteresovaná osoba. Z uvedených dôvodov prežité udalosti môže
vnímať vlastnými zmyslami len osoba podozrivá z protiprávneho konania a osoba, proti ktorej je takéto
konanie nasmerované. Je preto logické, že jediným priamym usvedčujúcim dôkazom (v prípade ak
obžalovaný popiera spáchanie skutku) je výpoveď poškodenej. Vo svetle okolností súdeného skutku

je z vykonaného dokazovania zrejmé, že výpoveď obžalovaného na jednej strane a predovšetkým
výpoveď maloletej svedkyne - poškodenej E. B. na druhej strane, sa rozchádzajú v zásadných otázkach
priebehu skutkového deja. Na jednej strane obžalovaný popiera spáchanie skutku, na strane druhej
povahu usvedčujúceho dôkazu má výpoveď maloletej poškodenej zo dňa 04.05.2022. Súd nemal
pochybnosti o tom, že výpoveď maloletej poškodenej je zákonným dôkazom, pretože jej výsluch bol
vykonaný podľa Trestného poriadku (§ 135 Tr. poriadku) po začatí trestného stíhania. Možno súhlasiť

s obhajobou v tom smere, že pri niektorých otázkach boli položené vypočúvanej osobe neprípustné
otázky (sugestívnej povahy), uvedená skutočnosť však nespôsobuje nezákonnosť tohto dôkazu ako
celku. Neuniklo pozornosti súdu, že maloletá poškodená bola vypočutá po začatí trestného stíhania vo
veci, pred vznesením obvinenia obžalovanému. Vo všeobecnosti platí, že ak je výpoveď svedka jediným
usvedčujúcim dôkazom alebo vo významnej miere rozhodujúcim dôkazom, o ktorý chce prokurátor

oprieť obžalobu, je nevyhnutné takého svedka vypočuť až po vznesení obvinenia (alebo svedka
vypočutého pred uvedeným procesným úkonom opätovne vypočuť) a zachovať tak právo obžalovaného
na obhajobu a právo na kontradiktórny postup. Podľa staršej rozhodovacej činnosti súdov (stanovisko
trestnoprávneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky prijaté dňa 7.12.2009, Tpj 63/2009)
výnimku z kontradiktórneho postupu predstavovali výpovede svedkov, ktoré majú v zmysle § 263 ods.

3 písm. b) Tr. poriadku povahu neodkladného alebo neopakovateľného úkonu; taký charakter majú aj
výpovede svedkov mladších ako 15 rokov. Právny názor o výnimke z kontradiktórneho postupu v prípade
výsluchov maloletých osôb je prekonaný neskoršou opakovanou rozhodovacou činnosťou Ústavného
súdu Slovenskej republiky, ako aj Európskeho súdu pre ľudské práva. Podľa uznesenia Ústavného
súdu Slovenskej republiky sp. zn. III. ÚS 254/2017 z 11.04.2017 postup, pri ktorom kompetentný

orgán verejnej moci aplikuje príslušné ustanovenia Trestného poriadku slúžiace na ochranu svedka s
osobitným statusom (obete trestného činu) a vylúči obvineného (obžalovaného) z fyzickej účasti na
výsluchu takého svedka, možno považovať za zlučiteľný s právom obvineného na spravodlivý proces
za podmienky, že bola strane obhajoby poskytnutá dostatočná príležitosť priebeh výsluchu ovplyvniť. Z
uvedeného nepochybne vyplýva, že obvinenému respektíve jeho obhajcovi musí byť vytvorený priestor

zúčastniť sa výsluchu svedka, ktorý má postavenie obzvlášť zraniteľnej obete za súčasného použitia
ustanovení Trestného poriadku majúcich za cieľ ochrániť svedka s vyššie uvedeným statusom. Uvedené
platí o to viac, ak ide o dôkaz, o ktorý sa v rozhodujúcej, ak nie výlučnej miere, opiera obžaloba.
V okolnostiach súdenej veci je kľúčovým dôkazom pre zistenie skutkového stavu bez akýchkoľvek
pochybností výpoveď maloletej poškodenej, pretože bez jej výpovede nie je možné identifikovať ani

konanie, ktorého aktérom má byť obžalovaný. Požiadavka na kontradiktórny výsluch maloletej svedkyne
poškodenej je umocnená aj tým, že obžalovaný sa domáhal opätovného výsluchu maloletej poškodenej
z dôvodu, že v prípravnom konaní mu nebolo umožnené zúčastniť sa tohto výsluchu. Pre úplnosť
súd uvádza, že obžalovaný sa domáhal opätovného výsluchu maloletej poškodenej až v priebehu
súdneho konania v rámci podania odporu proti trestnému rozkazu. Ako už bolo vyššie uvedené,

výpoveď maloletej poškodenej po začatí trestného stíhania je zákonným dôkazom, avšak z dôvodu
nedodržania požiadavky kontradiktórnosti výsluchu uvedenej svedkyne, nemôže byť založený výrok o
vine obžalovaného na uvedenom dôkaze. Maloletá svedkyňa - poškodená (z dôvodu zabezpečenia
požiadavky jej kontradiktórneho výsluchu) bola predvolaná na hlavné pojednávanie, pričom po poučení
uviedla, že na súde nebude vypovedať s vysvetlením, že jej to nerobí dobre, zo všetkého má strach,

obavu. Napriek tomu, že svedkyňa výslovne neuviedla zákonný dôvod na odopretie výpovede, súd
v plnej miere rešpektoval vôľu maloletej poškodenej nevypovedať prihliadajúc na jej vek, vzťah ku
obžalovanému, ako aj skutkové okolnosti, ku ktorým mala byť vypočutá. Žiadny iný dôkaz usvedčujúci
obžalovaného zo spáchania súdeného skutku nebol vykonaný na hlavnom pojednávaní. V prípade
výpovedí svedkýň A. B. a G. B. je potrebné zdôrazniť, že uvedené svedkyne síce vypovedali o

skutkových okolnostiach, avšak poznatok o skutkových okolnostiach nadobudli sprostredkovane práve
od maloletej poškodenej. Z vykonaného dokazovania, a to predovšetkým z výpovede svedkyne H.
I. mal súd preukázané, že obžalovaný v presne nezistenom čase chytil E. B. rukou za prsia. Súd
nemal dôvod neveriť výpovedi svedkyne o uvedenej okolnosti, keďže ide o nezainteresovanú svedkyňu,ktorá nemá záujem na výsledku prebiehajúceho trestného stíhania. O uvedenej okolnosti vypovedala
svedkyňa zhodne tak v prípravnom konaní, ako aj v konaní pred súdom. Skutok vyplývajúci z jej
výpovede nenapĺňa znaky intenzívnejších zásahov do pohlavnej sféry poškodenej osoby. Jednorazové

letmé dotyky v oblasti pŕs cez odev nie je možné kvalifikovať ako iný spôsob sexuálneho zneužívania
(R 17/1982). Takto opísaný skutok nenapĺňa znaky žiadneho trestného činu ani iného protiprávneho
konania. Súd neodignoroval ani komunikáciu medzi obžalovaným a maloletou svedkyňou E. B.,
ktorá preukazuje, že vzťah medzi uvedenými osobami prerástol do neakceptovateľnej podoby. Obsah
komunikácie nasvedčuje zisteniu, že sa maloletá E. zaľúbila do obžalovaného, pričom aj obžalovaný

prejavoval poškodenej emócie podobného významu. Z morálneho hľadiska je neprípustné a odsúdenia
hodné, aby obžalovaný (ktorý má byť vzorom správania) adresoval maloletej osobe absolútne nevhodné
slová napr. o tom, že chce s ňou stráviť noc. Z pohľadu trestnoprávnej zodpovednosti však ani uvedené
konanienepreukazujeexistenciuskutkovýchtvrdeníuvedenýchvobžalobe.Zdôvoduabsenciedôkazov
preukazujúcich skutkové tvrdenia v obžalobe, súd oslobodil obžalovaného spod obžaloby postupom
podľa § 285 písm. a/ Tr. poriadku.

Nesúhlasím s rozhodnutím súdu, keď obžalovaného oslobodil spod obžaloby podľa § 285 písm.
a) Trestného poriadku, pretože nebolo dokázané, že sa stal skutok, pre ktorý je obžalovaný stíhaný.
Z dôkaznej situácie vyplýva a je dostatočne preukázané, že obžalovaný sa dopustil predmetného
konania a týmto naplnil zákonné znaky zločinu sexuálneho zneužívania podľa § 201 ods. 1 Trestného
zákona. Zo spáchania skutku je obžalovaný usvedčovaný predovšetkým výpoveďou svedkyne E. B.,

ktorá potvrdila, že počas toho, ako ju obvinený vozieva, jej kládol otázky sexuálneho charakteru, dával
jej návrhy, či s ním nepôjde do postele a tiež jej mal povedať aj konkrétne, že čo budú v tej posteli robiť,
nespomenula si však presne, čo jej povedal, ďalej že sa k nej správal divne, pozeral po nej a vypisoval jej
sms alebo cez Messenger, že keď ju viezol v aute, tak sa jej dotýkal za stehná a riť, tiež aj keď vystúpili
a išli hore schodmi, chcel ju aj bozkávať na ústa, že keď išli k mame, volal ju do takého lesa v blízkosti

bydliska,kdebývamama,aležesnímnešlaaontorešpektoval,posielaljejfotkynahýchdospelýchžien.
Výpoveď E. B. spolu s výpoveďami svedkov A. B., H. I., G. B., A. A., tvoria v súčasnom štádiu ucelený
reťazec dôkazov a nepochybne preukazujú, že došlo k spáchaniu trestného činu a tento spáchal
obvinený. Konaním A. A., ktoré je popísané vo výroku napadnutého uznesenia, došlo k naplneniu
skutkovej podstaty zločinu sexuálneho zneužívania podľa § 201 ods. 1 Trestného zákona, nakoľko

konaním popísaným E. B. naplnil zákonné znaky uvedeného trestného činu a tohto nevhodného
a neakceptovateľného správania sexuálneho charakteru sa dopustil v úmysle vyvolania sexuálneho
uspokojenia.
Navrhujem preto, aby Krajský súd v Žiline predmetný rozsudok Okresného súdu Liptovský Mikuláš sp.
zn.2T/35/2023z19.02.2024zrušilavecvrátilprvostupňovémusúdu,abyjuznovuprejednalarozhodol“.

Súdnyspisneobsahujevyjadrenieobžalovanéhokodvolaniuprokurátoraakjehoodôvodneniu.Podanie
nachádzajúce sa na č.l. 396-401 súdneho spisu nebolo potvrdené písomne ani ústne do zápisnice do 3
pracovných dní, preto sa o tomto podaní nekoná a odvolací súd na neho pri rozhodovaní neprihliadal.

Na verejnom zasadnutí v konaní pred odvolacím súdom prokurátor uviedol, že navrhuje, aby Krajský súd
v Žiline zrušil napadnutý rozsudok a vec vrátil prvostupňovému súdu, aby ju znova v potrebnom rozsahu
prejednal a rozhodol. Obhajkyňa v konečnom návrhu uviedla, že navrhuje odvolanie prokurátora ako
nedôvodné podľa § 319 ods. 1 Tr. por. zamietnuť. Obžalovaný uviedol, že sa pripája k tomu, čo uviedla
jeho obhajkyňa.

Krajský súd ako súd odvolací, predtým, ako začal plniť svoju preskúmavaciu povinnosť podľa § 317
Tr. por., zistil, že odvolanie prokurátora bolo podané včas, v lehote stanovenej § 309 Tr. por.,
odvolanie bolo podané oprávnenou osobou v súlade s § 307 ods. 1 písm. a) Tr. por., odvolanie bolo
podané v neprospech obžalovaného, odvolanie spĺňa náležitosti § 311 ods. 1, ods. 2 Tr. por. a nedošlo

k vzdaniu sa práva na podanie odvolania alebo k späťvzatiu podaného odvolania v zmysle § 312 Tr.
por., a preto odvolací súd nepostupoval podľa § 316 Tr. por.
Podľa § 317 ods. 1 Tr. por., ak nezamietne odvolací súd odvolanie podľa § 316 ods. 1 alebo nezruší
rozsudok podľa § 316 ods. 3, preskúma zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku,
proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo. Na

chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania
podľa § 371 ods. 1 Tr. por.Krajský súd v konaní o odvolaní prokurátora nezistil také skutočnosti, ktoré by odôvodňovali pochybnosti
o správnosti skutkových zistení uvedených v napadnutom rozsudku súdu prvého stupňa. Vo veci súd
procesne správne zabezpečil a vykonal dôkazy v rozsahu nevyhnutnom na jeho rozhodnutie podľa §

2 ods. 10 Tr. por., ktoré v súlade so zásadou hodnotenia dôkazov vyjadrenou v § 2 ods. 12 Tr. por.
aj správne vyhodnotil a dospel k vecne správnemu záveru o oslobodení obžalovaného spod obžaloby
z dôvodu podľa § 285 písm. a) Tr. por., pretože nebolo dokázané, že sa stal skutok, pre ktorý bol
obžalovaný stíhaný. Takéto rozhodnutie zodpovedá aj podľa názoru odvolacieho súdu zistenému stavu
veci a zákonu. Zároveň odvolací súd nezistil procesné pochybenia orgánov činných v trestnom konaní,

resp. súdu, ktoré by mohli mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozsudku.

Podľa názoru odvolacieho súdu odôvodnenie namietaného rozsudku predstavuje dostatočný základ pre
jeho výrok, lebo súd prvého stupňa v potrebnej miere vysvetlil, na základe akých právnych úvah rozhodol
a jasne odôvodnil svoje skutkové zistenia a závery.

Skutočnosť, že odvolateľ sa nestotožňuje so skutkovými a právnymi názormi súdu prvého stupňa v
napadnutom rozsudku, nemôže sama osebe viesť odvolací súd k záveru o zjavnej neodôvodnenosti
alebo arbitrárnosti záverov vyslovených súdom prvého stupňa.

Odôvodnenie súdneho rozhodnutia v opravnom konaní nemá odpovedať na každú námietku alebo

argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o
odvolaní a zostali sporné, alebo sú nevyhnutné na doplnenie dôvodov prvostupňového rozhodnutia,
ktoré sa preskúmava v odvolacom konaní. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na to, že v
dvojinštančnom súdnom konaní rozhodnutia súdu prvého a druhého stupňa tvoria jednotu, a preto je
nadbytočné, aby odvolací súd opakoval vo svojom rozhodnutí správne skutkové a právne závery súdu

prvého stupňa.

Na tomto mieste odvolací súd poukazuje na nasledovnú časť odôvodnenia písomného vyhotovenia
rozsudku súdu prvého stupňa:

„Pre trestný čin sexuálneho zneužívania je príznačné, že je páchaný vo sfére intímneho (sexuálneho
života) dotknutej osoby. Preto spravidla aktérmi tohto konania je len osoba dopúšťajúca sa tohto
trestného činu (páchateľ) a osoba, ktorá je priamo a v príčinnej súvislosti dotknutá konaním
páchateľa, teda sexuálne zneužívaná osoba (obeť). Vzhľadom na intímne prejavy neoddeliteľne spojené
s uvedeným konaním je preto málo pravdepodobné až takmer vylúčené, aby priebeh skutku vnímala

ďalšia nezainteresovaná osoba. Z uvedených dôvodov prežité udalosti môže vnímať vlastnými zmyslami
len osoba podozrivá z protiprávneho konania a osoba, proti ktorej je takéto konanie nasmerované. Je
preto logické, že jediným priamym usvedčujúcim dôkazom (v prípade ak obžalovaný popiera spáchanie
skutku) je výpoveď poškodenej. Vo svetle okolností súdeného skutku je z vykonaného dokazovania
zrejmé, že výpoveď obžalovaného na jednej strane a predovšetkým výpoveď maloletej svedkyne -

poškodenej E. B. na druhej strane, sa rozchádzajú v zásadných otázkach priebehu skutkového deja. Na
jednej strane obžalovaný popiera spáchanie skutku, na strane druhej povahu usvedčujúceho dôkazu
má výpoveď maloletej poškodenej zo dňa 4. 5. 2022. Súd nemal pochybnosti o tom, že výpoveď
maloletej poškodenej je zákonným dôkazom, pretože jej výsluch bol vykonaný podľa Trestného poriadku
(§ 135 Tr. poriadku) po začatí trestného stíhania. Možno súhlasiť s obhajobou v tom smere, že

pri niektorých otázkach boli položené vypočúvanej osobe neprípustné otázky (sugestívnej povahy),
uvedená skutočnosť však nespôsobuje nezákonnosť tohto dôkazu ako celku.

Neuniklo pozornosti súdu, že maloletá poškodená bola vypočutá po začatí trestného stíhania vo veci,
pred vznesením obvinenia obžalovanému. Vo všeobecnosti platí, že ak je výpoveď svedka jediným

usvedčujúcim dôkazom alebo vo významnej miere rozhodujúcim dôkazom, o ktorý chce prokurátor
oprieť obžalobu, je nevyhnutné takého svedka vypočuť až po vznesení obvinenia (alebo svedka
vypočutého pred uvedeným procesným úkonom opätovne vypočuť) a zachovať tak právo obžalovaného
na obhajobu a právo na kontradiktórny postup. Podľa staršej rozhodovacej činnosti súdov (stanovisko
trestnoprávneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky prijaté dňa 7.12.2009, Tpj 63/2009)

výnimku z kontradiktórneho postupu predstavovali výpovede svedkov, ktoré majú v zmysle § 263 ods.
3 písm. b/ Tr. poriadku povahu neodkladného alebo neopakovateľného úkonu; taký charakter majú aj
výpovede svedkov mladších ako 15 rokov. Právny názor o výnimke z kontradiktórneho postupu v prípade
výsluchov maloletých osôb je prekonaný neskoršou opakovanou rozhodovacou činnosťou Ústavnéhosúdu Slovenskej republiky, ako aj Európskeho súdu pre ľudské práva. Podľa uznesenia Ústavného
súdu Slovenskej republiky sp. zn. III. ÚS 254/2017 z 11.04.2017 postup, pri ktorom kompetentný
orgán verejnej moci aplikuje príslušné ustanovenia Trestného poriadku slúžiace na ochranu svedka s

osobitným statusom (obete trestného činu) a vylúči obvineného (obžalovaného) z fyzickej účasti na
výsluchu takého svedka, možno považovať za zlučiteľný s právom obvineného na spravodlivý proces
za podmienky, že bola strane obhajoby poskytnutá dostatočná príležitosť priebeh výsluchu ovplyvniť. Z
uvedeného nepochybne vyplýva, že obvinenému respektíve jeho obhajcovi musí byť vytvorený priestor
zúčastniť sa výsluchu svedka, ktorý má postavenie obzvlášť zraniteľnej obete za súčasného použitia

ustanovení Trestného poriadku majúcich za cieľ ochrániť svedka s vyššie uvedeným statusom. Uvedené
platí o to viac, ak ide o dôkaz, o ktorý sa v rozhodujúcej, ak nie výlučnej miere, opiera obžaloba.
V okolnostiach súdenej veci je kľúčovým dôkazom pre zistenie skutkového stavu bez akýchkoľvek
pochybností výpoveď maloletej poškodenej, pretože bez jej výpovede nie je možné identifikovať ani
konanie, ktorého aktérom má byť obžalovaný. Požiadavka na kontradiktórny výsluch maloletej svedkyne
poškodenej je umocnená aj tým, že obžalovaný sa domáhal opätovného výsluchu maloletej poškodenej

z dôvodu, že v prípravnom konaní mu nebolo umožnené zúčastniť sa tohto výsluchu. Pre úplnosť
súd uvádza, že obžalovaný sa domáhal opätovného výsluchu maloletej poškodenej až v priebehu
súdneho konania v rámci podania odporu proti trestnému rozkazu. Ako už bolo vyššie uvedené,
výpoveď maloletej poškodenej po začatí trestného stíhania je zákonným dôkazom, avšak z dôvodu
nedodržania požiadavky kontradiktórnosti výsluchu uvedenej svedkyne, nemôže byť založený výrok o

vine obžalovaného na uvedenom dôkaze. Maloletá svedkyňa – poškodená (z dôvodu zabezpečenia
požiadavky jej kontradiktórneho výsluchu) bola predvolaná na hlavné pojednávanie, pričom po poučení
uviedla, že na súde nebude vypovedať s vysvetlením, že jej to nerobí dobre, zo všetkého má strach,
obavu. Napriek tomu, že svedkyňa výslovne neuviedla zákonný dôvod na odopretie výpovede, súd
v plnej miere rešpektoval vôľu maloletej poškodenej nevypovedať prihliadajúc na jej vek, vzťah ku

obžalovanému, ako aj skutkové okolnosti, ku ktorým mala byť vypočutá. Žiadny iný dôkaz usvedčujúci
obžalovaného zo spáchania súdeného skutku nebol vykonaný na hlavnom pojednávaní. V prípade
výpovedí svedkýň A. B. a G. B. je potrebné zdôrazniť, že uvedené svedkyne síce vypovedali o
skutkových okolnostiach, avšak poznatok o skutkových okolnostiach nadobudli sprostredkovane práve
od maloletej poškodenej.

Z vykonaného dokazovania a to predovšetkým z výpovede svedkyne H. I. mal súd preukázané, že
obžalovaný v presne nezistenom čase chytil E. B. rukou za prsia. Súd nemal dôvod neveriť výpovedi
svedkyne o uvedenej okolnosti, keďže ide o nezainteresovanú svedkyňu, ktorá nemá záujem na
výsledku prebiehajúceho trestného stíhania. O uvedenej okolnosti vypovedala svedkyňa zhodne tak v

prípravnom konaní, ako aj v konaní pred súdom. Skutok vyplývajúci z jej výpovede nenapĺňa znaky
intenzívnejších zásahov do pohlavnej sféry poškodenej osoby. Jednorazové letmé dotyky v oblasti pŕs
cez odev nie je možné kvalifikovať ako iný spôsob sexuálneho zneužívania (R 17/1982). Takto opísaný
skutok nenapĺňa znaky žiadneho trestného činu ani iného protiprávneho konania.

Súd neodignoroval ani komunikáciu medzi obžalovaným a maloletou svedkyňou E. B., ktorá preukazuje,
že vzťah medzi uvedenými osobami prerástol do neakceptovateľnej podoby. Obsah komunikácie
nasvedčuje zisteniu, že sa maloletá E. zaľúbila do obžalovaného, pričom aj obžalovaný prejavoval
poškodenej emócie podobného významu. Z morálneho hľadiska je neprípustné a odsúdenia hodné, aby
obžalovaný (ktorý má byť vzorom správania) adresoval maloletej osobe absolútne nevhodné slová napr.

o tom, že chce s ňou stráviť noc. Z pohľadu trestnoprávnej zodpovednosti však ani uvedené konanie
nepreukazuje existenciu skutkových tvrdení uvedených v obžalobe.

Výrok o vine nemôže byť založený len na podozrení, dohadoch, či domnienkach, ale konkrétnymi
dôkazmi musí byť jednoznačne a spoľahlivo preukázaná vina obžalovaného. Výrok o vine obžalovaného

pri konfrontácii s vyššie uvedenými skutkovými zisteniami vyplývajúcimi z vykonaného dokazovania
nemôže obstáť.

Z dôvodu absencie dôkazov preukazujúcich skutkové tvrdenia v obžalobe, súd oslobodil obžalovaného
spod obžaloby postupom podľa § 285 písm. a/ Tr. poriadku“.

Argumentácia okresného súdu je výstižná, presvedčivá a dostatočne odôvodňuje oslobodenie
obžalovaného z dôvodu, že sa nestal skutok, pre ktorý bol obžalovaný stíhaný. Odvolací súd nebude
opakovať správne skutkové a právne závery okresného súdu a len poukáže na jeho odôvodnenie,ktoré je podrobné, logické a krajský súd sa s ním v plnom rozsahu stotožňuje, preto nevidí dôvod tieto
argumenty opakovať.

Na základe týchto skutočností potom krajský súd, ako súd odvolací, odvolanie prokurátora podľa § 319
Tr. por. ako nedôvodné zamietol.

Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná.