Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 17. október 2024

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 4To/57/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4124010065
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 10. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Adriana Némethová
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2024:4124010065.1

Uznesenie

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Adriany Némethovej a členov senátu
JUDr. Zity Matyóovej a Mgr. Ľubomíry Podmaníkovej, v trestnej veci proti obžalovanému A. A., pre
prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 odsek 1, odsek 2 písmeno a/, písmeno b/ Trestného
zákona s poukazom na § 138 písmeno a/ Trestného zákona a § 139 odsek 1 písmeno c/ Trestného
zákona, o odvolaní obžalovaného A. A. proti rozsudku Okresného súdu Nitra zo dňa 02.05.2024, sp. zn.

4T/3/2024, na verejnom zasadnutí konanom v Nitre dňa 17. októbra 2024, takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Trestného poriadku sa odvolanie obžalovaného A. A. z a m i e t a .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom bol obžalovaný A. A. (ďalej len „obžalovaný“) uznaný vinným z prečinu
nebezpečného vyhrážania podľa § 360 odsek 1, odsek 2 písmeno a/, písmeno b/ Trestného zákona
s poukazom na §138 písmeno a/ Trestného zákona a § 139 odsek 1 písmeno c/ Trestného zákona, na

tom skutkovom základe, že: „dňa XX.XX.XXXX v čase okolo 18.30 hod. v B. v rodinnom dome na ulici
C. X, si v otvorených dverách vedúcich z kuchyne na terasu kľakol na jedno koleno pred svoju manželku
poškodenú D. A. a vo vystretých rukách držal strelnú zbraň E. E. F., ktorou mieril na poškodenú, pričom
jej nič nehovoril a poškodená pomaly pristupovala k obžalovanému so slovami „to naozaj teraz, to naozaj
so zbraňou“, pričom celý čas na ňu mieril a keď bola poškodená v jeho blízkosti zasmial sa, postavil
sa a vbehol do kúpeľne, kde so zbraňou mieril po stenách a vykrikoval „bam, bam, bam, je potrebné

byť pripravený na všetko, nebezpečenstvo je na každom kroku“, následne vybral zo zbrane zásobník
so slovami „veď nie je nabitá“, ale náboje v zásobníku boli, čím vzbudil u poškodenej D. A. dôvodnú
obavu, že by vyhrážky mohol uskutočniť“.

Za to mu bol podľa § 360 odsek 2 Trestného zákona, nezistiac poľahčujúcu okolnosť podľa § 36
Trestného zákona a nezistiac priťažujúcu okolnosť podľa § 37 Trestného zákona s použitím § 38 odsek

2 Trestného zákona uložený na trest odňatia slobody jeden rok, výkon ktorého mu bol podmienečne
odložený podľa § 49 odsek 1 písmeno a/ Trestného zákona na skúšobnú dobu osemnásť mesiacov
podľa § 50 odsek 1 Trestného zákona. Podľa § 60 odsek 1 písmeno a/ Trestného zákona ukladá mu bol
uložený trest prepadnutia veci a to 1 ks zbrane zn. SIQ SAUER P365 a 9 ks nábojov 9 mm zn. G..

Proti tomuto rozsudku, ihneď po jeho vyhlásení, podal odvolanie obžalovaný proti výroku o vine, výroku o

treste a konaniu, ktoré týmto výrokom predchádzalo, ktoré odôvodnil prostredníctvom svojej obhajkyne.
V písomných dôvodoch svojho odvolania namietol postup súdu prvého stupňa, ktorý nepostupoval v
zmysle zásad trestného konania. Uviedol, že vo svojich výpovediach popísal všetky konflikty, ktoré mal
s poškodenou, tejto nikdy neublížil, nikdy sa jej nevyhrážal, mal ju rád, majú spolu 2 maloleté deti a
nemal jediný dôvod jej nejako poškodiť. Vytkol, že poškodená svoje výpovede v priebehu výsluchov
účelovo menila a jednotlivé fakty na seba nenadväzujú chronologicky ani logicky. Zo žalovaného skutku

sa necíti byť vinným a preto preukázanie skutkových zistení nie je možné opierať o úvahy súdu,
resp. iba o súdnu interpretáciu jeho myslenia, resp. cez hodnotenie dôkazov, ktorými sa súd snažínahrádzať alebo simulovať jeho myšlienkové pochody v súvislosti s jeho subjektívnym hodnotením
určitej udalosti. Nie je možné prijať predstavu, že by ktorýkoľvek orgán činný v trestnom konaní, vrátane
súdu, mohol vedieť, čo si myslel, čo sledoval alebo ako hodnotil a posudzoval konkrétne skutočnosti

a to aj v súvislosti s inými, vo veci vykonanými dôkazmi. Bolo nesprávne a nedôvodné vysloviť záver
o jeho vine len preto, že to tvrdí poškodená, o vierohodnosti ktorej má závažné pochybnosti. Takýto
dôkaz je pre uznanie viny nedostačujúci a uznanie viny by tak po vykonanom dokazovaní nemalo
oporu, pretože práve naopak vyvstal celý rad významných a závažných pochybností, ktoré podľa jeho
názoru neboli odstránené. V rámci konania prostredníctvom obhajkyne namietal vykonané dôkazy a to

najmä nahrávky súkromnej komunikácie ako aj SMS správy medzi ním a poškodenou a poukázal na
ustanovenie § 119 ods. 3 Trestného poriadku, pretože podľa jeho názoru tieto dôkazy boli nezákonne
získané a nezákonne použité v rámci trestného konania. Vytkol súdu prvého stupňa chybný náhľad k
danej problematike, keď sa súd nezaoberal testom proporcionality, resp. nezvážil použitie zákonného
znenia „čo sa získalo z dôkazných prostriedkov podľa tohto zákona alebo podľa osobitného zákona“.
Sudca sa v rámci odôvodnenia obmedzil iba na poukázanie Dohovoru o ochrane ľudských práv a

základných slobôd. Každé ustanovenie, či už Trestného poriadku alebo osobitného zákona treba
vykladať ústavnokonformne a eurokonformne. Zdôraznil, že je potrebné zisťovať, či dôkaz spĺňa tri
atribúty, resp. definičné kritéria, 1. môže prispieť k náležitému objasneniu veci v trestnom konaní, 2.
bol získaný jedným z dôkazných prostriedkov, 3. bol získaný podľa Trestného poriadku alebo podľa
osobitného zákona. Podľa jeho názoru však prvé definičné kritérium absentuje resp. tretie kritérium

dôkaz získaný podľa osobitného zákona, avšak v rozpore s ním. V danom prípade poukazuje vzhľadom
na rozpísané dôvody odvolania na základe prezumpcie neviny na pravidlo upravené v ustanovení §
2 odsek 4 Trestného poriadku a z tejto zásady vyplývajúce pravidlo in dubio pro reo a na dôvodnú
pochybnosť a uviedol, že súd nesprávnym postupom dospel k nesprávnemu objasneniu veci, čím porušil
jeho práva. Navrhol, aby bol podľa § 285 písmeno a/ Trestného poriadku spod obžaloby oslobodený,

pretože nebolo jednoznačne dokázané, že sa stal skutok, pre ktorý je stíhaný. Svoje odvolanie doplnil
úvahou, že v situácii tvrdenia proti tvrdeniu sú súdy povinné dôkladne posudzovať vierohodnosť
jednotlivých, proti sebe stojacich, výpovedí a postupovať obzvlášť starostlivo a obozretne pri hodnotení
výpovedí a vyvodzovaní skutkových záverov za prísneho rešpektovania princípu prezumpcie neviny.
S ohľadom na princíp prezumpcie neviny aj práva na spravodlivý proces potom rozhodne nemožno

akceptovať uznanie viny obvineného za situácie, keď je jediným priamym dôkazom proti nemu výpoveď
svedka, uktoréhoapriorinemožnovylúčiťakýkoľvekzáujemnavýsledkukonania.Vytkol,ževkonanína
okresnom súde nebola riadne posudzovaná dôveryhodnosť výpovede poškodenej a to najmä z pohľadu
jej záujmu na výsledku trestného konania, pretože existuje pochybnosť o jej nezainteresovanosti na
výsledku konania, pretože argument o jeho stíhaní použila ako jeden z argumentov vo svojich návrhoch

v civilnom konaní a dôvodoch tohto odvolania pripojil rozhodnutia Okresného súdu Nitra v konaniach
13C/15/2024, 52C/29/2023 a 36C/46/2023.

K podanému odvolaniu sa obžalovaného a vyjadrila poškodená a v písomných dôvodoch vyjadrenia
uviedla, že súd vyhodnotil ňou predložené dôkazy podľa § 2 odsek 12 Trestného poriadku a považuje

ich za získané súlade s ustanovením § 114, 115 a 116 Trestného poriadku. Súd nemal pochybnosti o
pravdivosti jej výpovede, pretože uviedol, že na súde aj v trestnom konaní vypovedala prakticky zhodne
a jej vysvetlenie ďalšieho konania po spáchaní skutku akceptoval ako logické. Taktiež súd akceptoval
jej vysvetlenie, že dôvodom jej oznámenia neboli zištné dôvody, ale strach o svoj život a život detí
a uznal, že podaním trestného oznámenia nemala úmysel odstrániť obžalovaného, aby sa zmocnila

rodinného domu. Po rozvode manželstva, ak sa ako spolumajitelia nehnuteľnosti nedohodnú, rozhodne
o vysporiadaní BSM súd a to bez ohľadu na to, aké budú výsledky v trestnom konaní. Postup, úvaha, ako
aj rozhodnutie súdu o vine boli procesne správne a preto nie je dôvod na zrušenie rozsudku súdu prvého
stupňa a na oslobodenie obžalovaného spod obžaloby. Navrhla, aby súd druhého stupňa rozsudok
potvrdil ako zákonný a správny.

Obhajkyňa obžalovaného na verejnom zasadnutí zotrvala na písomných dôvodoch odvolania
obžalovaného a navrhla zrušiť napadnutý rozsudok podľa § 322 odsek 3 Trestného poriadku a § 285
písmeno a/ Trestného poriadku obžalovaného spod obžaloby oslobodiť.

Obžalovaný na verejnom zasadnutí k dôvodom odvolania uviedol, že sa pridržiava jeho dôvodov.

Zástupkyňa krajského prokurátora na verejnom zasadnutí uviedla, že odvolanie obžalovaného
nepovažuje za dôvodné. Okresný súd v predmetnej veci vykonal dokazovanie v dostatočnom rozsahua zákonným spôsobom, pričom v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, ktoré skutočnosti považoval
za dokázané, ako aj dôkazy, o ktoré svoje skutkové zistenia oprel, pričom v odôvodnení rozhodnutia sa
zaoberal aj zákonnosťou predložených dôkazov a to nahrávok a SMS-správ od poškodenej. S týmito

sa stotožňuje a je toho názoru, že podstatným dôkazov v predmetnej veci bola výpoveď poškodenej.
Navrhla odvolanie obžalovaného ako nedôvodné zamietnuť podľa § 319 Trestného poriadku.

Krajský súd, ako súd odvolací, na základe riadne a včas podaného odvolania oprávnenou osobou,
preskúmal podľa § 317 odsek 1 Trestného poriadku zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov

rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im
predchádzalo a dospel k záveru, že odvolanie obžalovaného nie je dôvodné.

Preskúmaním spisového materiálu krajský súd zistil, že v tomto konaní bol zadovážený dostatok
dôkazov, ktorými boli objasnené všetky základné skutočnosti dôležité pre trestné stíhanie, ktoré súd
I. stupňa potreboval pre svoje rozhodnutie. Pri vykonávaní dôkazov orgány činné v tomto konaní

postupovali podľa príslušných ustanovení Trestného poriadku.

Súd I. stupňa na hlavnom pojednávaní pri vykonávaní dôkazov postupoval podľa príslušných ustanovení
Trestného poriadku, ako i ďalších ustanovení upravujúcich spôsob vykonávania dôkazov v trestnom
konaní, pričom sa nedopustil žiadnych podstatných chýb, ktoré by odôvodňovali zrušenie napadnutého

rozsudku podľa § 321 odsek 1 písmeno a/ Trestného poriadku.

Svoje rozhodnutie súd I. stupňa primerane odôvodnil tak, ako mu to ukladajú príslušné ustanovenia
Trestného poriadku, keď uviedol, akými úvahami sa spravoval pri hodnotení vykonaných dôkazov.
Stručne a jasne vyložil, ktoré skutočnosti vzal za dokázané a o ktoré dôkazy oprel skutkové zistenia.

Z odôvodnenia rozsudku je tiež zrejmé, ako sa okresný súd vyrovnal s obhajobou obžalovaného a akými
právnymi úvahami sa spravoval pri posudzovaní jeho konania v otázke viny a pri ukladaní trestu.

Krajský súd, rovnako ako súd I. stupňa, mal za nepochybne preukázané, že obžalovaný sa dopustil
skutku popísaného vo výroku napadnutého rozsudku. Po vykonanom dokazovaní, tak v prípravnom

konaní, ako aj na hlavnom pojednávaní, nevznikli dôvodné pochybnosti o tom, že skutok sa stal
tak, ako je uvedené vo výroku napadnutého rozsudku a že skutok spáchal obžalovaný. Pokiaľ ide
o skutkové zistenia vyjadrené v skutkovej vete napadnutého rozsudku, aj krajský súd sa stotožňuje
s úvahou súdu I. stupňa, že vykonaným dokazovaním je bez dôvodných pochybností preukázané, že
skutku sa dopustil obžalovaný konaním popísaným v skutkovej vete napadnutého rozsudku. Medzi

konaním obžalovaného a vzniknutým následkom existuje príčinná súvislosť. Krajský súd sa stotožňuje
so záverom súdu I. stupňa o preukázaní zavinenia obžalovaného, poukazujúc pritom na vyhodnotenie
dôkazov súdom I. stupňa v odôvodnení napadnutého rozsudku, ktoré zodpovedajú ustanoveniu § 2
odsek 12 Trestného poriadku a v ktorom sa súd I. stupňa vysporiadal s dôkazmi, na základe ktorých mal
zavinenie obžalovaného za preukázané. Taktiež sa vysporiadal s obhajobou obžalovaného. Svoje úvahy

súd I. stupňa správne založil na výpovedi poškodenej a listinných dôkazoch a to konkrétne zvukových
záznamov predložených a vyhotovených poškodenou. Vo vzťahu k obsahu výpovedí poškodenej je
potrebné zdôrazniť, že ide o výpoveď vierohodnú, ktorá je jasná, zrozumiteľná a logická. Krajský
súd sa nestotožňuje s odvolacími námietkami obžalovaného, že vo výpovedi poškodenej sú rozpory.
Poškodená tak pred orgánmi činnými v trestnom konaní, ako aj na hlavnom pojednávaní v podstatných

okolnostiam skutku vypovedala veľmi podrobne, presne popísala konanie obžalovaného, popísala,
čo takémuto konaniu predchádzalo, čo má zásadný význam aj pre posúdenie, ako vnímala konanie
obžalovaného a logicky odôvodnila z akého dôvodu sa počas toho, ako na ňu obžalovaný zbraňou mieril,
k nemu približovala. Krajský súd sa stotožňuje taktiež úvahou súdu prvého stupňa o naplnení objektívnej
stránky skutkovej podstaty prečinu nebezpečného vyhrážania zo strany obžalovaného, keď súd prvého

stupňa zdôraznil a uviedol, že v prípade vyhrážania ide o verbálny a taktiež aj neverbálny prejav, ktorý
sa reálne dostal do sféry poškodeného, takýto prejav musí poškodený objektívne vnímať a subjektívne
musí takýto prejav hodnotiť ako vyhrážanie. Práve okolnosti spáchania skutku - obžalovaný mieril
strelnou zbraňou na poškodenú, pohyboval sa so zbraňou po byte a mal verbálne prejavy typu „môže
sa stať všetko“ a udalosti, ktoré spáchanému skutku predchádzali a skutočnosť, že v rôznych častiach

rodinného domu, v ktorom sa poškodená s maloletými deťmi nachádzala, sa nachádzali voľne položené
zbrane, ktoré obžalovaný mal vo svojej legálnej držbe a s ktorými obžalovaný manipuloval. Práve
okolnosti, ktoré predchádzali spáchaním skutku a na základe, ktorých poškodená vnímala dôvodnosť
obavy z konania obžalovaného, boli preukázané práve poskytnutými zvukovými záznamami zo stranypoškodenej. K predloženým zvukovým záznamom a námietkam obžalovaného o ich nezákonnosti
krajský súd udáva, že vyhotovovanie obrazových a zvukových záznamov síce môže kolidovať s §
12 Občianskeho zákonníka, na rozdiel od verejnoprávnych úprav však táto súkromnoprávna úprava

použitie záznamu v trestnom konaní neobmedzuje (obsahuje len sankcie uvedené v § 13 a 16
Občianskeho zákonníka) a nevyníma taký záznam z definície „všetkého“, čo môže byť použité ako
dôkaz v zmysle § 119 odsek 3 Trestného poriadku. Záznam ako dôkazný prostriedok však musí byť
orgánmi činnými v trestnom konaní zabezpečený na účely trestného konania v súlade s Trestným
poriadkom. Pokiaľ je záznam získaný iba rozpore so súkromnoprávnou normou, napríklad s § 12

Občianskeho zákonníka, je takýto dôkaz prípustný v trestnom konaní. Skutočnosť, že dôkaz zákonne
prevzatý do trestného konania bol pôvodne získaný v rozpore s inými právnymi predpismi, je na
účely prípustnosti tohto dôkazu v trestnom konaní irelevantná. Teda zvukový a obrazový záznam
telefonického hovoru a záznam o korešpondencii medzi súkromnými osobami, ktorý bol zabezpečený
prostredníctvom jednej z komunikujúcich strán a to aj bez výslovného súhlasu druhej komunikujúcej
osoby, je oprávnený byť použitý ako dôkazný prostriedok v trestnom konaní. Každá súkromná osoba

má dispozičné právo k záznamu o svojej korešpondencii. V danom prípade obrazový záznam natočený
na mobilný telefón vo vzťahu ku skutku zabezpečený jednou z komunikujúcich osôb aj bez výslovného
súhlasu ďalšej komunikujúcej osoby, t.j. obžalovaného, môže byť použitý ako dôkazný prostriedok
na dokumentovanie a preukazovanie porušovania ustanovení Trestného zákona. Aj keď sa záznam
netýkal výlučne skutku, pre ktorý je obžalovaný stíhaný, na tento sa vzťahuje a spĺňa požiadavku,

že preukazuje a dokumentuje porušovanie ustanovení Trestného zákona, pretože dané konkrétne
záznamy sa vzťahujú na skutok, ktorý po vykonaní takýchto záznamov nasledoval. Preto sa krajský
súd stotožňuje s úvahou súdu prvého stupňa, že konanie obžalovaného, ktorým tento strelnou zbraňou
mieril na poškodenú, strelnou zbraňou následne manipuloval spôsobom napodobňujúcim streľbu z tejto
zbrane, oprávnene vyvolalo u poškodenej obavy z ohrozenia života a zdravia svojej osoby a života a

zdravia jej detí, pričom tieto okolností oprávnene mala poškodená za vyhrážanie sa hrozbou ujmy na
zdraví. Súd prvého stupňa správne zistil, že význam práve takejto vyhrážky prednesenej spôsobom
uvedeným v skutkovej vete napadnutého rozsudku, je dostatočne jasný a pochopiteľný. Zo všetkých
týchto dôvodov vo svojom súhrne krajský súd vyhodnotil výpoveď poškodenej ako vierohodnú bez
konkrétnej motivácie úmyselne a neodôvodnene poškodiť obžalovaného, pretože tvrdenia obsiahnuté

vo výpovedi poškodenej korešpondujú s ďalšími vykonanými dôkazmi, na ktoré už krajský súd vyššie
poukázal.

Úvahy súdu I. stupňa, ktoré ho viedli k príslušným skutkovým a právnym záverom, sú aj podľa názoru
krajského súdu správne a logické. Aj krajský súd mal preto zavinenie obžalovaného bez dôvodných

pochybností preukázané a preto neakceptoval jeho odvolacie námietky. Súd I. stupňa nepochybil, keď
konanie obžalovaného právne kvalifikoval ako prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 odsek 1,
odsek 2 písmeno a/, písmeno b/ Trestného zákona s poukazom na §138 písmeno a/ Trestného zákona
a § 139 odsek 1 písmeno c/ Trestného zákona a to z dôvodov uvedených v právnej vete napadnutého
rozsudku.

Po preskúmaní výroku o treste krajský súd zistil, že súd I. stupňa správne pri ukladaní trestu aplikoval
kritériá ustanovenia § 34 Trestného zákona, keď prihliadol na spôsob spáchania činu a jeho následok.
Vzhľadom na predchádzajúci spôsob života obžalovaného, jeho bezúhonnosť, je uloženie trestu odňatia
slobody s podmienečným odkladom jeho výkonu trestom zákonným a primeraným, pričom krajský súd

zdôrazňuje, že uloženie trestu spojeného s odňatím slobody odôvodňovala práve závažnosť konania
obžalovaného a spôsob, akým sa konania dopustil, keď tento mieril streľby schopnou zbraňou na
osobu poškodenej, tento sa pohyboval so strelnou zbraňou v priestoroch, kde sa nachádzal maloleté
deti. Takto uložený trest teda spĺňa kritériá tak individuálnej ako aj generálnej prevencie.

Pretože krajský súd nezistil žiadne také zákonné dôvody uvedené v ustanovení § 321 písmeno
a/ až e/ Trestného poriadku, ktoré by odôvodňovali akúkoľvek zmenu výroku o vine alebo výroku
o treste odvolaním obžalovaného napadnutého rozsudku súdu I. stupňa v jeho prospech, odvolanie
obžalovaného podľa § 319 Trestného poriadku ako nedôvodné zamietol.

Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0.Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je možné podať ďalší riadny
opravný prostriedok.