Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 8. august 2024

Súd: Okresný súd Námestovo
Spisová značka: 4T/9/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5824010060
Dátum vydania rozhodnutia: 08. 08. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Vanda Mikulášová
ECLI: ECLI:SK:OSNO:2024:5824010060.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Námestovo, samosudkyňou Mgr. Vandou Mikulášovou, v trestnej veci proti obžalovanému:
A. A., nar. XX.XX.XXXX, pre prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1, ods. 3 písm. b/
Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. b/, písm. j/ Trestného zákona, na hlavnom pojednávaní
konanom dňa 08.08.2024 v Dolnom Kubíne, takto

r o z h o d o l :

Obžalovaný A. A., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom A. B. C., adresa na doručovanie: D. XXX, E., F. G.,

s a u z n á v a z a v i n n é h o, ž e

v B. C. a všade tam, kde sa zdržiaval aj napriek zákonnej povinnosti vyživovať svoje deti, ktorá mu
ako rodičovi vyplýva zo Zákona o rodine a rozsah tejto vyživovacej povinnosti bol určený rozsudkom
Okresného súdu Dolný Kubín sp. zn. 2P/21/2013-41 zo dňa 30.04.2013, ktorý nadobudol právoplatnosť
dňa 18.05.2013, je povinný prispievať na výživu svojich detí H. B. A., nar. XX.XX.XXXX sumou 125,-

eur mesačne, B. A., nar. XX.XX.XXXX sumou 120,- eur mesačne a I. A., nar. XX.XX.XXXX sumou
105,- eur mesačne, vždy do každého 20. dňa v mesiaci vopred k rukám matky detí A. A. J. A., nar.
XX.XX.XXXX, trvale bytom B. C., A. XXXX/XX, túto povinnosť si riadne a včas neplní voči deťom H.
B. A. od 01.12.2018 do 02.02.2024 s výnimkou mesiaca december 2018, kedy uhradil sumu 10,- eur
a mesiaca júl 2022, kedy uhradil sumu 150,- eur, B. A. od 01.12.2018 do súčasnej doby s výnimkou
mesiaca december 2018, kedy uhradil sumu 87,- eur a mesiaca júl 2022, kedy uhradil sumu 150,- eur,

a voči I. A. od 01.04.2019 do súčasnej doby, s výnimkou mesiaca apríl 2019, kedy uhradil sumu 42,- eur
a mesiaca júl 2022, kedy uhradil sumu 150,- eur a takto koná aj napriek tomu, že v skúmanom období
neplnenia si vyživovacej povinnosti a to od 04.02.2020 až do súčasnosti, je evidovaný ako samostatne
zárobkovo činná osoba s označením živnosti ako A. A., adresa sídla D. XXX, F. G., IČO: XXXXXXXX
s predmetom živnostenského podnikania v oblasti stavebných prác, kde z výkonu živnosti má pravidelný
príjem, čím mu celkovo vznikol dlh na výživnom vo výške 22.041,- eur (voči H. B. A. vo výške 7.590,-
eur, voči B. A. vo výške 7.923,- eur a voči I. A. vo výške 6.528,- eur),

t e d a

najmenej dva mesiace v období dvoch rokov si neplnil úmyselne zákonnú povinnosť vyživovať iného,
a takto konal závažnejším spôsobom konania – po dlhší čas a na viacerých osobách,

t ý m s p á c h a l

prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1, ods. 3 písm. b/ Trestného zákona s poukazom
na § 138 písm. b/, písm. j/ Trestného zákona.

Z a t o s a o d s u d z u j ePodľa § 207 ods. 3 Trestného zákona za použitia § 36 písm. l/ Trestného zákona, § 38 ods. 2, ods. 3
Trestného zákona na trest odňatia slobody vo výmere 14 (štrnásť) mesiacov.

Podľa § 49 ods. 1 písm. a/ Trestného zákona súd výkon trestu podmienečné odkladá

Podľa § 50 ods. 1 Trestného zákona určuje skúšobnú dobu vo výmere 48 (štyridsaťosem) mesiacov.

o d ô v o d n e n i e :

Prokurátorka Okresnej prokuratúry Dolný Kubín podala dňa 01.02.2024 na A. A. obžalobu pre prečin
zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1, ods. 3 písm. b/ Trestného zákona, s poukazom na §

138 písm. b/, písm. j/ Trestného zákona, na tom skutkovom základe, ako je vyššie uvedené.

Obžalovaný sa na súdom nariadené hlavné pojednávanie aj napriek riadne vykázanému doručeniu
nedostavil.

Súd preto podľa § 252 ods. 2 Trestného poriadku vykonal hlavné pojednávanie v neprítomnosti
obžalovaného .

Súd podľa § 258 ods. 4 Trestného poriadku s prihliadnutím na ustanovenie § 2 ods. 11 Trestného
poriadku prečítal výpoveď obžalovaného z prípravného konania, kde uviedol, že si nepamätá na presnú

výšku dlhu na výživnom. Je to presne vyčíslené v uznesení o vznesení obvinenia. Niekedy v roku 2022
poslalkaždémuzdetípo150,-Eur.Pracujetak,žemánadseboušéfa,ktorýmuzháňaprácuanevypláca
ho jednorazovo, ale dáva mu zálohy. Napríklad mu dá 1.000,- Kč na dva dni a jemu sa potom nakopia
platby za nájom, stravu a potom mu už neostane nič na zaplatenie výživného. Nikdy ho nenapadlo podať
návrh na zníženie výživného, a ani to, že by platil nižšiu sumu na výživnom. S deťmi nie je v kontakte,

naposledy s nimi bol pred šiestimi rokmi. Aktuálne žije sám a má vedomosť o tom, že sa vedie voči nemu
exekučné konanie z dôvodu neplatenia výživného. Vyjadril sa, že dlžnú čiastku na výživnom nedokáže
zaplatiť, nakoľko nemá peniaze.

NahlavnompojednávaníbolavypočutáajsvedkyňaA.A.J.A.,ktorásavyjadrila,žedoroku2016boloto

výživnéplatenénormálne.Odfebruára2017,potomakosadozvedela,žesamanželrozišielspriateľkou,
podala návrh na exekúciu. Bolo to v K., pretože v tom čase sa exekútor dal vybrať. Najskôr mu exekútor
sťahoval výživné zo mzdy, to bolo v čase keď manžel býval v I. pri rodičoch a takto to vydržalo rok.
V septembri 2017 podal návrh na zníženie výživné, ktorý bol zamietnutý. Potom bol akoby nezvestný, ani
jeho rodina nevedela, kde sa nachádza. Potom, ako zomreli jeho rodičia a ona dala súhlas s predajom

bytu, deti dostali po 2.676,11 Eur. V roku 2022 podala žiadosť na vyplácanie náhradného výživného a to
za B. a I., pričom H. si musel podávať ako plnoletý návrh sám. Posledné výživné, ktoré bolo zaplatené
zo strany obžalovaného bolo 12.07.2022, pričom túto skutočnosť nahlasovala aj na úrade práce. Čo sa
týka H., tak ten od 02.02.2024 pracuje, keďže ukončil vysokú školu. B. ukončil školu v máji 2024 a od
septembra nastupuje na vysokú školu, I. je od septembra 2024 študentkou 4. ročníka gymnázia a je

predpoklad, že taktiež bude pokračovať v štúdiu na vysokej škole. Od júla 2016 žil s nimi predtým priateľ,
teraz už manžel, ktorý jej pomáha s výživou detí. Okrem tých súm, ktoré sú uvedené v obžalobe zo
strany obžalovaného nebola vyplatená žiadna čiastka. S deťmi sa nekontaktuje, kontaktoval sa s dcérou
jeho brat, ktorý už zomrel.

Súd na hlavnom pojednávaní vykonal dokazovanie prečítaním listinných dôkazov a to rozsudku
Okresného súdu Dolný Kubín č.k. 2P/21/2013-41 zo dňa 30.04.2013, rozsudku Okresného súdu Dolný
Kubín sp. zn. 2P/41/2017 zo dňa 19.09.2017, prehľadu platenia, výpisu z účtu, diplomu, rozhodnutia
školy, potvrdenia, správy ODI Dolný Kubín, správy súdneho exekútora L. E. M., správy OR PZ Dolný
Kubín, oddelenie dokladov, správy A. B. C., správy ÚPSVaR B. C., správy sociálnej poisťovne, výpisu

z Centrálneho registra exekúcii, správy VšZP a.s., správy spoločnosti Slovak Telekom a.s., správy
spoločnosti Orange Slovensko a.s., správy spoločnosti O2 Slovakia s.r.o., správy spoločnosti SWAN
a.s., správy Policie České republiky, správy Mesta N., správy Mesta K. I. O. – P. K., opisu z evidencie
priestupkov,výpisuzoživnostenskéhoregistra,správyÚradupráceČR,správyČeskejsprávysociálniho
zabezpečení, odpisu RT a výpisu z ústrednej evidencie priestupkov MV SR.Prečinu zanedbania povinnej výživy podľa § 207, ods. 1, ods. 3 písm. b/ Trestného zákona sa dopustí
ten, kto najmenej dva mesiace v období dvoch rokov si neplnil úmyselne zákonnú povinnosť vyživovať
iného a takto konal závažnejším spôsobom konania – po dlhší čas a na viacerých osobách.

Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že obžalovaný konal spôsobom popísaným
v obžalobe. Obžalovaný vo svojom výsluchu nepoprel túto skutočnosť a na svoju obhajobu uviedol, že
nemá dostatok finančných prostriedkov na platenie bežného výživného, hoci sumu výživného nepokladá
za vysokú a taktiež nemá dostatok finančných prostriedkov na zaplatenie dlhu na výživnom. Súd je

však toho názoru, že obžalovaný by mal byť natoľko finančne gramotný, aby si vedel usporiadať svoje
finančné záväzky tak, aby bol schopný platiť súdom určené výživné. Neobstojí jeho obhajoba, že nemá
dostatok finančných prostriedkov, nakoľko by si mal uvedomovať svoju povinnosť vo vzťahu k deťom.
Tým, že neplatí výživné pravidelne sa dostáva do dlhu, ktorý z mesiaca na mesiac rastie.

Keďže súd nemal pochybnosti o vine obžalovaného, tohto uznal po úprave skutku vo vzťahu k H. B. A.,

kde vyživovacia povinnosť trvala do 02.02.2024 a dlh na výživnom predstavuje sumu 7.500,- Eur, u I. A.
sumu 6.528,- Eur a u B. A. sumu 7.923,- Eur, za vinného z prečinu zanedbania povinnej výživy podľa
§ 207 ods. 1 , ods. 3 písm. b/ Trestného zákona.

V súvislosti s rozhodovaním o treste súd považuje úvodom za potrebné rozviesť úvahy o ukladaní

trestu v zmysle Trestného zákona. Vždy je potrebné zohľadniť základné pravidlá pre ukladanie trestu
uvádzané v § 34 Trestného zákona. Toto ustanovenie v ods. 1 zakotvuje účel trestu, podľa ktorého
trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej
činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a súčasne iných odradí
od páchania trestných činov; trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou. Trest

je pritom jedným z prostriedkov na dosiahnutie účelu Trestného zákona. Tým je určená aj jeho funkcia
v tých smeroch v ktorých má pôsobiť zákon na ochranu spoločnosti, jednak pred páchateľom trestného
činu, voči ktorému sa prejavuje prvok represie (výchovy k riadnemu životu- rehabilitácia) a jednak aj
voči ďalším členom spoločnosti - potencionálnym páchateľom, voči ktorým sa prejavuje prvok generálnej
prevencie (výchovné pôsobenie trestu na ostatných členov spoločnosti). Ochrana spoločnosti sa tak

uskutočňuje dvoma základnými prvkami a to prvkom donútenia (represia) a prvkom výchovy. Oba prvky
sa uplatňujú zásadne a súčasne v každom treste, pričom treba mať na zreteli dôležitosť vzájomného
pomeru medzi trestnou represiou a prevenciou. Individuálna prevencia spočíva vo vytvorení podmienok
na výchovu odsúdeného k tomu, aby viedol riadny život. Generálna prevencia má zabezpečiť nielen
odradenie ostatných potencionálnych páchateľov od páchania trestných činov, ale i utvrdenie pocitu

právnej istoty a spravodlivosti u ostatných členov spoločnosti. Spravodlivé a včasné uloženie trestu
dáva ostatným členom spoločnosti najavo, že konanie, za ktoré bol uložený trest, je protiprávne
a nežiaduce, varuje ich pred páchaním trestnej činnosti a posilňuje pocit právnej istoty a právneho
štátu. Trestný zákon vychádza z jednoty individuálnej a generálnej prevencie, pričom obe tieto zložky
sa navzájom dopĺňajú a podmieňujú. Disproporcia medzi jednotlivými druhmi prevencie v zásade vedie

k nedostatočnému výchovnému pôsobeniu trestu, tak na páchateľa trestného činu, ako i na ostatných
členov spoločnosti. Ďalšou nevyhnutnou zásadou pri ukladaní trestu je aj zásada proporcionálnosti
(úmernosti) trestu, z ktorej vyplýva, že trest musí byť úmerný k spáchanému trestnému činu. Úmernosť
trestu okrem iného určuje aj pohnútka páchateľa a možnosti jeho nápravy. Úsudok o možnosti nápravy
páchateľa si súd vytvára z veľkej časti už na základe hodnotenia povahy a závažnosti spáchaného

trestného činu (t. j. či ide o prečin, zločin, obzvlášť závažný zločin) pri náležitom zhodnotení osoby
páchateľa. Možnosť nápravy páchateľa konkretizuje jeho osobu vo všetkých zásadných súvislostiach.
Primárne ide o stanovenie prognózy budúceho vývoja správania sa páchateľa na základe objasnenia
jeho osobnostných vlastností a ich spojitostí so spáchaným trestným činom, vrátane vplyvu sociálnej
mikroštruktúry. Z hľadiska posúdenia možnosti nápravy páchateľa má veľký význam celkový spôsob

jeho života a jeho správanie pred spáchaním trestného činu a jeho postoj k spáchanému trestnému
činu (Rt 23/1967). Záver súdu o možnosti nápravy páchateľa musí byť vždy v plnom súlade s ochranou,
ktorú súd uloženým trestom poskytuje záujmom spoločnosti, štátu a členom spoločnosti pred útokmi
páchateľov trestných činov a výchovným pôsobením na ostatných členov spoločnosti.
Pri ukladaní trestu pritom treba vždy vychádzať zo spojenia a vzájomnej vyváženosti dvoch princípov

a to z princípu zákonnosti trestu a z princípu individualizácie trestu.Následne potom na základe uvedeného pri úvahách o druhu a výmere trestu, súd prihliadol na stupeň
závažnosti spáchaného trestného činu, mieru zavinenia, pohnútky, osobu páchateľa, na okolnosti, za
ktorých došlo k spáchaniu trestného činu, ale aj na účel trestu a na možnosti nápravy páchateľa.

U obžalovaného súd zistil jednu poľahčujúcu okolnosť v zmysle § 36 písm. l/ Trestného zákona (priznal
sa k spáchaniu trestného činu a trestný čin úprimne oľutoval).

U obžalovaného neboli zistené žiadne priťažujúce okolnosti v zmysle § 37 Trestného zákona.

Vychádzajúc z vyššie uvedených úvah, súd dospel k záveru, že je dôvodné uloženie podmienečného
trestu odňatia slobody, s tým, že trest odňatia slobody vo výmere 14 mesiacov, s podmienečným
odkladom a určením skúšobnej doby na 48 mesiacov súd považuje za trest adekvátny a spravodlivý,
ktorý dopomôže k náprave obžalovaného.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré možno podať na tunajší súd do 15 dní od oznámenia
rozsudku. Odvolanie má odkladný účinok. ( § 306/2 Tr. por. )

Odvolanie môžu podať:

- prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku (§ 307/1a Tr. por.) a to v neprospech i v prospech
obžalovaného (§ 308/1,2 Tr. por.). V prospech obžalovaného môže podať odvolanie aj proti vôli
obžalovaného (§ 308/2 Tr. por.)

-obžalovanýprenesprávnosťvýroku,ktorýsahopriamotýka(§307/1bTr.por.)atolenvosvojprospech

(§ 308/2 Tr. por.)

- príbuzný obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh (pre
nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného), a to len v jeho prospech (§ 308/2 Tr. por.)

- zákonný zástupca obž., opatrovník obž. a obhajca obžalovaného pre nesprávnosť výroku, ktorý sa
priamo týka obžalovaného, a to len v jeho prospech. Ak je obž. pozbavený spôsobilosti na právne úkony
alebo ak je jeho spôsobilosť na právne úkony obmedzená, môžu podať odvolanie v prospech obž. i proti
jeho vôli (§ 308/2 Tr. por.)

- štátny orgán starostlivosti o mládež pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka mladistvého
obžalovaného a to len v jeho prospech a to aj proti jeho vôli (§ 345/1 Tr. por.)

- poškodený, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody, pre nesprávnosť výroku o náhrade škody (§
307/1c Tr. por.), a to v neprospech obžalovaného (§ 308/1 Tr. por.). Ak je poškodeným právnická osoba,

odvolanie môže podať len osoba oprávnená konať za právnickú osobu (§ 68 Tr. por.)

- zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci (§ 307/1d Tr. por.), (§ 45/1 Tr.por.)

Osoby oprávnené podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku ho môžu napadnúť aj preto, že
taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak
toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba.