Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa

Rozhodnuté bolo na súde Okresný súd Nitra

Rozhodutie vydal sudca Mgr. Monika Farkašová

Forma rozhodnutia – Rozsudok

Povaha rozhodnutia – Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami

Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)

Súd: Okresný súd Nitra
Spisová značka: 4T/3/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4124010065
Dátum vydania rozhodnutia: 02. 05. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Monika Farkašová

ECLI: ECLI:SK:OSNR:2024:4124010065.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Nitra samosudkyňou Mgr. Monikou Farkašovou, v trestnej veci proti obžalovanému A. A.

pre prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 odsek 1, odsek 2 písmeno a/, písmeno b/ Trestného
zákona s poukazom na § 138 písmeno a/ Trestného zákona a § 139 odsek 1 písmeno c/ Trestného
zákona, na hlavnom pojednávaní konanom dňa 02.05.2024, takto

r o z h o d o l :

Obžalovaný
A. A. B. C. D. E. F. ,nar. XX.XX.XXXX v Nitre, trvale bytom G. XXX,
t.č. bytom H., G. E. XX,

j e v i n n ý , ž e :

dňa 27.05.2023 v čase okolo 18.30 hod. v Nitre v rodinnom dome na ulici I. X, si v otvorených dverách
vedúcich z kuchyne na terasu kľakol na jedno koleno pred svoju manželku poškodenú D. A. a vo
vystretých rukách držal strelnú zbraň SIQ SAUER P365, ktorou mieril na poškodenú, pričom jej nič
nehovoril a poškodená pomaly pristupovala k obžalovanému so slovami „to naozaj teraz, to naozaj so

zbraňou“, pričom celý čas na ňu mieril a keď bola poškodená v jeho blízkosti zasmial sa, postavil sa
a vbehol do kúpeľne, kde so zbraňou mieril po stenách a vykrikoval „bam, bam, bam, je potrebné byť
pripravený na všetko, nebezpečenstvo je na každom kroku“, následne vybral zo zbrane zásobník so
slovami „veď nie je nabitá“, ale náboje v zásobníku boli, čím vzbudil u poškodenej D. A. dôvodnú obavu,
že by vyhrážky mohol uskutočniť,

t e d a :

inému sa vyhrážal smrťou takým spôsobom, že to môže vzbudiť dôvodnú obavu a čin spáchal
závažnejším spôsobom konania – so zbraňou a na chránenej osobe – blízkej osobe

t ý m s p á ch a l :

prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 odsek 1, odsek 2 písmeno a/ písmeno b/ Trestného
zákona s poukazom § 138 písmeno a/ Trestného zákona § 139 odsek 1 písmeno c/ Trestného zákona
a § 127 odsek 4 Trestného zákona

Z a t o s a o d s u d z u j e:Podľa § 360 odsek 2 Trestného zákona, nezistiac poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 Trestného zákona
a nezistiac priťažujúcu okolnosť podľa § 37 Trestného zákona, s použitím § 38 odsek 2 Trestného
zákona, na trest odňatia slobody v trvaní 1 (jeden) rok.

Podľa § 49 odsek 1 písmeno a/ Trestného zákona výkon trestu sa podmienečne odkladá.

Podľa § 50 odsek 1 Trestného zákona určuje sa skúšobná doba v trvaní 18 (osemnásť) mesiacov.

Podľa § 60 odsek 1 písmeno a/ Trestného zákona ukladá sa trest prepadnutia veci:
1 ks zbraň zn. SIQ SAUER P365 a 9 ks nábojov 9 mm zn. G..

o d ô v o d n e n i e :

Prokurátorka Okresnej prokuratúry Nitra podala na obžalovaného A. A. obžalobu pre prečin
nebezpečného vyhrážania podľa s§ 360 odsek 1, odsek 2 písmeno a/, písmeno b/ Trestného zákona
s poukazom na § 138 písmeno a/ Trestného zákona§ 139 odsek 1 písmeno c/ Trestného zákona na

tom skutkovom základe, že:

dňa 27.05.2023 v čase okolo 18.30 hod. v Nitre v rodinnom dome na ulici Jelšová 7 si kľakol na jedno
koleno prd svoju manželku D. A. a vo vystretých rukách držal strelnú zbraň SIQ SAUER, ktorou mieril
na poškodenú, pričom jej nič nehovoril a poškodená pomaly pristupovala k obvinenému so slovami „to

naozaj teraz, to naozaj so zbraňou ?“, pričom celý čas na ňu mieril a keď bola poškodená v jeho blízkosti,
zasmial sa a povedal „treba byť pripravený, nebezpečenstvo je na každom kroku“, vošiel do kúpeľne,
kde mieril na rohy, stenu a celú kúpeľňu, pričom hovoril „bam bam bam“, následne vybral zo zbrane
zásobník so slovami „veď nie je nabitá“, avšak náboje v zásobníku boli, následne odišiel z domu, čím
vzbudil u poškodenej, jeho manželky D. A. dôvodnú obavu, že by vyhrážky mohol uskutočniť.

pretože inému sa vyhrážal smrťou takým spôsobom, že to mohlo vzbudiť dôvodnú obavu, čin spáchal
závažnejším spôsobom konania – so zbraňou a na chránenej osobe.

Na základe obžaloby prejednal súd trestnú vec proti obžalovanému A. A. a vykonal na hlavnom
pojednávaní dokazovanie vypočutím obžalovaného, poškodenej svedkyne D. A., svedkov J. A., K.

A., znalkyne MUDr. Ľubice Slováčikovej, a prečítaním na vec sa vzťahujúcich listinných dôkazov
a oboznámením zvukových záznamov predložených poškodenou.

Obžalovaný A. A. na hlavnom pojednávaní v podstate v zhode s výpoveďou z prípravného konania,
poprel spáchanie skutku tak ako sa mu kladie v obžalobe za vinu. Manželka prišla domov okolo 18.30

hod., zaparkovala auto v garáži a on vybral syna L. z auta a išli do kuchyne, nebol žiadny konflikt. Hral
sa s Maxom, a potom L. spoločne okúpali v kúpeľni. Manželka uložila Maxa v izbe spať a zamkla sa v
izbe. V čase medzi 19.10 hod. až 19.30 hod. z domu odišiel. Domov sa vrátil o 00.30 hod. Nie je pravda,
že domov prišiel s pištoľou, čo je možné zistiť aj na kamerovom zázname.
Poprel, že by sa v kritický večer vyhrážal manželke zabitím

BolvlastníkomzbraníSIQSAUER5226aSIQSAUERP365,jednazozbranísanachádzalavskrinkena
poličke v obývačke a druhá v ruksaku uloženého v šatníku. Dňa 27.05.2023 nemanipuloval so zbraňami.
Zbrane pri sebe nosil asi trikrát v týždni, keď mal pri sebe väčšiu hotovosť. Pokus o samovraždu pred
rodičmi nedemonštroval. Manželka ho pred rodičmi očierňovala, že je nebezpečný, že mu treba zobrať
zbrane, a zároveň si tieto návštevy nahrávala.

Otec ho dňa 26.05.2023 žiadal aby mu odovzdal zbrane, na čo mu povedal, že ich zatvorí do trezoru
a zmení heslo.
Vo vzťahu mali od januára 2023 tichú domácnosť a to po hádke za byt, ktorý on chcel založiť za
účelom kúpy nového bytu, s čím manželka nesúhlasila. Spolu komunikovali viac menej o deťoch.
V decembri 2022 mu bolo diagnostikované vertigo, točila sa mu hlava, vyšetreniami sa nezistila príčina

až následne sám zistil, že je to zo stresov, bol väzňom vo vlastnom dome, manželka mu vyčítala odchody
z domácnosti po 19.00 hod., okrem toho mal stresy aj v práci
Podľa obžalovaného manželka si toto na neho plánovala, dala ho sledovať, namontovala do auta
kameru, a použila to voči nemu v rozvodovom konaní. Trestné oznámenie podľa obžalovaného
poškodená podala na neho z pomsty, lebo mal milenku. V auguste 2023 súd ich manželstvo rozviedola deti zveril do výchovy matke. O BSM sa zatiaľ nekonalo, ale dom postavil zo svojich a otcových peňazí,
a poškodená získa polovicu z majetku, do ktorého nič nevložila.

Svedkyňa poškodená F. D. A. na hlavnom pojednávaní vypovedala o podstatných skutočnostiach
zhodne ako v prípravnom konaní, kedy z jej výsluchu bol vyhotovený obrazovo – zvukový záznam.
Po príchode domov so synom, sa manžel – obžalovaný nachádzal v kúpeľni. Keď prišla do kuchyne,
manžel sa nachádzal už na terase, pričom dvere na terasu boli otvorené. Keď sa otočila od linky, manžel
kľačal na jednom kolene a v oboch natiahnutých rukách pred sebou držal zbraň a mieril priamo na

ňu. Začala sa k nemu približovať, lebo chcela zachovať pokoj, pýtala so ho či to naozaj so zbraňou,
začal sa uchechtávať, postavil sa a vbehol do kúpeľne, kde mieril po stenách a vykrikoval bam bam
bam je potrebné byť pripravený na všetko, nebezpečenstvo je na každom kroku, pýtala sa ho aké
nebezpečenstvo v dome číha, či kojaca matka alebo novorodenec. Keď vyšiel z kúpeľne povedal, že
nebola nabitá a zo zbrane vytiahol zásobník a v ňom videla náboje, potom z domu odišiel. Keď syna
okúpala, zamkla sa s ním v izbe pre pocit bezpečia pred obžalovaným Telefonovala svokre okolo 21.00

hod. a povedala jej, čo sa stalo, že na ňu mieril pištoľou, že to treba riešiť. Ráno odovzdala syna svojej
matke, ktorej povedala iba to, že narábal znovu so zbraňou a ide na políciu. Z obavy o svoj život išla
podať oznámenie na políciu. Hneď v kritický večer nešla na políciu z toho dôvodu, aby synovi zachovala
pokoj, a bála sa manželovej reakcie, keď mu bude doručený návrh na rozvod, pretože jeho správanie
sa stupňovalo a vyvolávalo v nej strach. Po celonočnom premýšľaní, čo môže byť horšie, ísť na políciu

alebo čakať kam to až zájde, a preto sa ráno rozhodla ísť na políciu. Strach, čo sa môže stať, keď ho
oznámi na polícii, prekonala. Po synovom narodení city medzi ňou a obžalovaných ochladli, vzájomne
sa odcudzili, ale nerozumela z akého dôvodu. Manžel ju tlačil do toho, aby súhlasila s prepisom bytu na
jeho firmu a dom chcel prepísať na seba, s čím nesúhlasila, potom chcel navýšiť hypotéku, ani s tým
nesúhlasila. Udelil jej trest tichom, nerozprával sa s ňou, obnovil si svoje koníčky, často prišiel domov

neskoro v noci, chcel slobodu, hovoril, že ho rodinný život nebaví. V kritický večer sa jej obžalovaný
verbálne nevyhrážal, a ani počas celého spolužitia, iba raz jej povedal, že má zoznam ľudí, ktorým sa
pomstí.
Obžalovaný vlastnil strelné zbrane SIQ SAUER, s väčšou chodil na strelnicu, a menšiu nosil stále pri
sebe, s tou na ňu obžalovaný mieril. Pri obhliadke sa jedna zbraň našla v ruksaku v spálni a druhá

bola položená v kuchyni.
Postoj obžalovaného so zbraňou voči jej osobe vnímala tak, že je koniec, že on rozhoduje o jej živote, že
ho nič nenapĺňa a nič nebaví a že v jeho rukách je jej život. Nevedela ako zareaguje a chcela zachovať
navonok pokoj. Jeho tešilo to, že jej môže spôsobiť strach. V dôsledku posledných mesiacov, keď ju
nenávidel, vnímala mierenie zbraňou na ňu, že by jej bol schopný ublížiť.

Po narodení dcéry obžalovaného nič nebavilo, navštívil psychiatričku, ktorá mu diagnostikovala
psychosomatickú poruchu z prepracovanosti, užíval aj lieky, ale psychika sa u neho nezmenila.
Dozvedela sa, že štyri dni pred skutkom, potom čo mu jeho rodičia vyčítali, že jej nepomáha a riadne sa
nestará o rodinu, vytiahol pred nimi vo firme zbraň, ktorú najprv namieril do stropu a potom si ju priložil na
krk. O tomto ju informoval aj sám obžalovaný, ktorý jej telefonoval a žiadal ju aby jeho rodičom povedala,

že medzi nimi je všetko v poriadku. Odmietala to urobiť, ale ešte v ten deň išla za jeho rodičmi a žiadala
ich aby to nejako riešili, že má obavu o seba aj deti, na to jej svokra povedala, že obžalovaný je sociopat
a nech sa odjebe. Rovnako matka obžalovaného mala strach z toho, že vlastní zbrane, a táto ju žiadala
o telefónne číslo na psychiatričku, aby vystavila papier, že obžalovaný nie je schopný nosiť zbraň.
Fotografie, ktoré predložila vyšetrovateľovi vrámci prípravného konania (č.l. 81-84 fotografie o zbrani)

vyhotovila v období pred tým, než sa stal skutok, keď už z obžalovaného pociťovala strach. Zvukovú
nahrávku predloženú súdu dňa 21.02.2024, vyhotovila z toho dôvodu, že rodičov obžalovaného žiadala
o pomoc, a mala skúsenosť s členmi rodiny, že klamu a nepodržia ju ani jej deti. Samotnou nahrávkou
sa potvrdilo, že rodičia obžalovaného o neho mali strach.
Zvukovénahrávky,predloženésúdudňa21.03.2024,vyhotovilapretožesazačalabáťosebaajosvojich

blízkych, nevidela iný spôsob ako by dokázala, že obžalovaný je iný človek za zatvorenými dverami,
a ako sa prezentuje na verejnosti.
Trestným konaním nič nezískala, pretože po rozvode sa bude rozhodovať o BSM, na ktoré trestné
konanie nemá žiadny vplyv. Obžalovaný ju aj po kritickom večery obťažuje psychicky, vypisuje anonymy,
očierňuje ju a jej rodinu.

Svedok K. A., otec obžalovaného, na hlavnom pojednávaní a v prípravnom konaní vypovedal, že dňa
27.05.2023 nebol svedkom toho, keď podľa obžaloby jeho syn mal mieriť so zbraňou na bývalú nevestu.
Onapovedala,ženacvičovalsozbraňouvruke.Nevestaichzavádzala,žejejViktorrobízle,ejejnedávapeniaze, tri mesiace ich manipulovala, dala mu plošticu do auta, natáčala ich keď prišli na návštevu,
vymyslela si aféru s pištoľou. Má vedomosť o tom, že syn bol držiteľom jednej zbrane, ktorú nosil pri
sebe keď chodil do banky pre peniaze. Syn má dobrý psychický stav. Keď sa mu točila hlava chodil

k psychiatričke alebo k psychologičke. Nevesta mu hovorila, že manžel má zbraň a treba niečo s tým
robiť, že ona sa ho bojí, a aby sa mu zbraň odňala. Syn si našiel frajerku a nevesta sa mu pomstila
a zavolala na neho kukláčov. Nevesta sa nesťažovala, že by sa jej syn vyhrážal. Nie je pravda, že by
pred ním vo firme syn demonštroval zbraň, prípadne pokus o samovraždu, že by si priložil zbraň o krk.
Nevesta si to vymyslela, aby mu „prilepšila“.

Svedkyňa J. A., matka obžalovaného, využila svoje právo a na hlavnom pojednávaní nevypovedala.
Z jej prečítanej výpovede z prípravné konania vyplýva, že nebola svedkom udalosti, ktorá sa odohrala
medzi jej synom a nevestou. Nemyslí si, že by jej syn bol schopný mieriť na D. s pištoľou. Myslí si, že D.
chcela jej syna dostať do basy a obrať ho o dom, lebo syn má priateľku. To čo uviedla D., že by Viktor
mal prísť v ten týždeň incidentu k nim do firmy, a že by si mal priložiť zbraň ku krku a vyhrážať sa že sa

odjebe, tak tento incident sa určite nestal. Určite sa A. D. nevyhrážal, mal v legálnej držbe zbraň. Syn
bežne ozbrojený určite nechodil.

K písomne vypracovanému znaleckému posudku na obžalovaného A. A., bola na hlavnom pojednávaní
vypočutá znalkyňa MUDr. Ľubica Slováčiková, znalkyňa z odboru Zdravotníctvo a farmácia, odvetvie

psychiatria, ktorá po vyšetrení obžalovaného u neho zistila somatoformnú poruchu. Je to úzkosť, ktorá
sa prejavuje telesnými príznakmi, napr. točením hlavy, bolesťami hlavy, ktoré vznikajú napr. pri väčšej
záťaži než daný jedinej je schopný zniesť. Obžalovaný sa na túto poruchu liečil ambulantne u psychiatra,
bol nastavený na antidepresívnu liečbu. Táto duševná porucha nemal forenzne významný vplyv na
jeho rozpoznávacie a ovládacie schopnosti obžalovaného v inkriminovanom čase. U obžalovaného

nebolazistenáináduševnáporucha.Antidepresívnaliečbanemalavplyvnasprávaniesaobžalovaného.
Obžalovanýnetrpeltakouduševnoporuchou,ktoránarúšajehokontaktsrealitou.Čijeosobnáspôsobilá
držať zbraň posudzuje psychológ. U obžalovaného nezistila žiadnu závislosť ani prítomnosť duševnej
poruchu z okruhu psychóz.

V rámci dokazovania boli na hlavnom pojednávaní prečítané listinné dôkazy a oboznámené zvukové
záznamy.

Dňa 28.05.2023 bola vykonaná ohliadka miesta činu v prítomnosti poškodenej D. A., pri ktorej v garáži
v strednej časti vstavanej skrine na najvyššej poličke sa v umelej dóze nachádzali dve krátke zbrane

SAUER sivej farby s čiernou pažbou a krátka zbraň čiernej farby TOKYO MARUI. V spálni, v šatníku
v poličkovej skrine na prvej poličke sa nachádzal maskáčový vak, v ktorom sa nachádzala krátka guľová
zbraň SIQ SAUER P266 vybitá, bez zásobníka čiernej farby spolu s bielou krabičkou od nábojov s 50
ks nábojov Luger 9mm. V kuchyni, v skrinke s piatimi policami, na tretej poličke sa nachádzala krátka
guľová zbraň čiernej fary zn. SIQ SAUER P365 s plným zásobníkom – 9 ks nábojov 9 mm Luger

Obžalovanýdňa29.05.2023dobrovoľnevydalzbrojnýpreukaz napištoľsamonabíjaciuzn.SIG-SAUER
typ P365, a na pištoľ samo nabíjaciu zn. SIG-SAUER typ P266
Svedkyňa D. A. dňa 29.06.2023 dobrovoľne vydala USB kľúč s obsahom videí a fotografií
zachytávajúcich A. A.. Na fotografiách je zachytená zbraň položená na poličke v izbe a na manželskej
posteli v ďalšej izbe. Kamerový záznam zachytáva obž. A. A. ako vchádza do domu, pričom v pravej

ruke drží neidentifikovaný malý čierny predmet, ďalší záznam zachytáva obž. A. A. ako sám stojí pred
vchodom do domu, pričom robí rôzne výkopy nohami a gestá oboma rukami.
Poškodená D. A. dňa 13.06.2023 dobrovoľne vydala polícii fotografie SMS správ a zvukovú nahrávku
zo dňa 10.06.2023, z ktorej vyplýva osobná komunikácia medzi obžalovaným a poškodenou dňa
10.06.2023, v ktorej sa obžalovaný poškodenej hrozí, že medzi nimi začne vojna a má sa pripraviť na

to, že ich všetkých dá do basy, okrem nej, lebo ju ľúbi, ale on a jej mama skončia.

Na hlavnom pojednávaní súd oboznámil zvukové záznamy (č.l. 204,226,227), ktoré v konaní pred
súdom predložila poškodená D. A..
Na zvukovej nahrávke (CD č.l. 204) je zachytený rozhovor medzi poškodenou D. A. a rodičmi

obžalovaného. V rámci rozhovoru uvedené osoby riešia správanie sa obžalovaného, keď poškodená
zisťovala u rodičov obžalovaného, či je pravda to, že pred nimi obžalovaný vytiahol zbraň, bojí sa
o svoju bezpečnosť a bezpečnosť detí. Poškodená žiadala rodičov obžalovaného, aby s ním riešili
držanie zbraní, ktoré necháva pohodené na rôznych miestach v dome. Matka obžalovaného poškodenejpotvrdila, že keď syna konfrontovala s jeho správaním sa k manželke, tak ju začal fyzicky napádať,
následne už v prítomnosti svojho otca vytiahol pištoľ s otázkou, či má vystreliť do vzduchu alebo sa má
zastreliť.

Na zvukovej nahrávke (CD č.l. 226,) je zachytený rozhovor medzi poškodenou D. A. a obžalovaným A.
A., obsahom ktorého je výzva obžalovaného na poškodenú, aby prepísala byt, lebo inak má rozvodové
papiere na stole.
Na zvukovej nahrávke (CD č.l. 227), je zachytený rozhovor medzi poškodenou D. A. a obžalovaným A.

A., obsahom ktorého je priznanie sa obžalovaného, že mal rozhovor so svojimi rodičmi, ktorí mu vytýkali,
že sa riadne nestará o rodinu, na čo reagoval odpoveďou „že vytiahne pištoľ lebo sa odjebe“.

Okresný súd po vykonanom dokazovaní vyhodnocoval získané dôkazy postupom podľa § 2 odsek
12 Trestného poriadku podľa svojho vnútorného presvedčenia založeného na starostlivom uvážení
všetkých okolností prípadu jednotlivo i v ich súhrne nezávisle od toho, či ich obstaral súd, orgány činného

v trestnom konaní alebo niektorá zo strán.

Realizované dokazovanie vyústilo do nevyhnutnému precizovaniu skutkovej vety obžaloby tak, že pri
úpraveskutkovejvetysúdvychádzalzvykonanéhodokazovania,bezprostrednezvýpovedepoškodenej
D. A., aby zostala zachovaná totožnosť skutku vo vzťahu k obžalobnému návrhu ako aj k uzneseniu

o vznesení obvinenia.

Obžalovaný poprel spáchanie skutku, ktorý sa mu kladie v obžalobe za vinu. Poprel, že by na poškodenú
D. A. mieril zbraňou so slovami uvedenými v skutkovej vete obžaloby, poškodenej sa smrťou nevyhrážal.
Na svoju obranu uviedol, že poškodená podala na neho trestné oznámenie z pomsty, pretože zistila, že

má milenku a v záujme získania rodinného domu, ktorý celý financoval on sám. Priznal, že zbrane, ktoré
mal v legálnej držbe, nemal v rodinnom dome uzamknuté.

Vina obžalovaného bola preukázaná výpoveďou poškodenej D. A. a listinnými dôkazmi, nepriamo aj
zvukovými nahrávkami a fotodokumentáciou, predloženými poškodenou.

V prejednávanej trestnej veci ide o prípad „tvrdenia proti tvrdeniu“.
Poškodená D. A. v prípravnom konaní vypovedala voči obžalovanému po vznesení obvinenia a jej
výpoveď bola zaznamenaná aj pomocou technického zariadenia. Súd nemal, žiadne pochybnosti
o vierohodnosti výpovede svedkyne poškodenej, ktorá tak v prípravnom konaní ako aj opakovane na

hlavnom pojednávaní o podstatných skutočnostiach vypovedala zhodne. Svedkyňa logicky vysvetlila
dôvod, prečo pristupovala k obžalovanému, keď na ňu mieril zbraňou (chcela zachovať pokoj), a logicky
vysvetlila aj dôvod, prečo trestné oznámenie na polícii podala až nasledujúce ráno (chcela pre syna
L. zachovať pokoj). Vierohodnosť výpovede poškodenej je podporená aj nepriamymi dôkazmi, a to
zvukovými záznamami, ktoré vyhotovila poškodená. Tieto zvukové nahrávky síce priamo nepreukazujú

spáchanie trestného činu obžalovaným dňa 27.05.2023, preukazujú však to, že obžalovaný niekoľko dní
pred skutkom mal pri sebe zbraň a pred rodičmi so zbraňou manipuloval s výslovným vyjadrením o jej
použití voči sebe. V tejto súvislosti súd hodnotil aj výpovede rodičov obžalovaného, svedkov K. A. a J.
A., ako snahu vyviniť obžalovaného, tvrdiac o poškodenej, že táto nehovorí pravdu, a jej motívom bolo
odstrániť obžalovaného, aby sa zmocnila rodinného domu. Obaja popreli, že by obžalovaný pred nimi

manipuloval so zbraňou, o tejto skutočnosti však nehovorili pravdu, pretože zo zvukových záznamov bol
preukázaný opak. Tvrdenie obžalovaného a aj jeho rodičov o tom, že prioritným záujmom poškodenej
bolo zmocniť sa rodinného domu je nelogické, pretože aj v prípade rozvodu manželstva, pokiaľ sa
manželia nedohodnú, o nadobudnutom majetku počas manželstva by rozhodoval súd v rámci konania
o bezpodielovom vlastníctve manželov, na ktoré nemá žiadny vplyv trestné stíhanie obžalovaného.

Z výpovede poškodenej D. A. jednoznačne mal súd preukázané, že dôvodom pre podanie trestného
oznámenia bolo prioritne správanie sa obžalovaného v kritický večer a jej strach a obavu o svoj život
a život detí, pre mierenie zbraňou obžalovaným na ňu a strach zo zbraní, ktorých bol obžalovaný
držiteľom, a ktoré obžalovaný bez dozoru nechával na rôznych miestach v dome. V zhode s výpoveďou

poškodenej sú aj výsledky ohliadky miesta činu, vykonanej 28.05.2024, ktorou súd mal preukázané, že
krátka guľová zbraň SIQ SAUER P226 bola nájdená vo vaku uloženého v šatníku spálne a kráka guľová
zbraň SIQ SAUER P365 bola nájdená v kuchyni na poličke, teda obžalovaný prechovával zbrane na
miestach v rozpore so zákonom o strelných zbraniach a strelive.Znaleckým dokazovaním mal súd preukázané, že obžalovaný v čase spáchania skutku trpel
somatoformonou poruchou, ktorá nemala významný vplyv na rozpoznávacie a ovládacie schopnosti
obžalovaného v inkriminovanom čase.

Súd vyhodnocoval správanie sa obžalovaného voči poškodenej predovšetkým vo vzťahu k žalovanému
prečinu.
Trestného činu nebezpečného vyhrážania sa dopustí ten, kto sa inému vyhráža smrťou, ťažkou ujmou
na zdraví alebo inou ťažkou ujmou takým spôsobom, že to môže vzbudiť dôvodnú obavu.

Pojem „vyhrážanie“ je nevyhnuté vykladať tak, že sa ním rozumie verbálny, písomný, neverbálny prejav,
ktorý sa však reálne musí dostať do sféry poškodeného, t.j. poškodený musí byť objektívne schopný
vnímať takýto prejav páchateľa ako aj subjektívne musí takýto prejav vyhodnotiť ako vyhrážanie.
Samotná vyhrážka páchateľa musí byť vážne mienená, pričom sa nevyžaduje, aby páchateľ reálne chcel
naplniť to, čím sa poškodenému vyhráža. Páchateľ musí vyhrážku realizovať vážne v tom zmysle, že
chce, aby táto vyvolala dôvodnú obavu u poškodeného. Pod pojmom „dôvodná obava“ rozumie taký

subjektívny pocit poškodeného, ktorý na základe vonkajšieho prejavu vôle páchateľa (vyhrážanie, ktoré
je objektívne a subjektívne vnímané poškodeným) vzbudzuje reálnu obavu o jeho život, zdravie alebo
iné vzťahy. Medzi najčastejšie spôsoby spáchania prečinu nebezpečného vyhrážania patria zväčša
verbálne prejavy páchateľa, ako napríklad „Zabijem ťa!“ (v rôznych expresívnych podobách), ale môže
ísť aj o neverbálny prejav v podobe naznačovania noža pod krokom a následného podrezania, hrozba

zbraňou a pod.
Samotné vyhrážanie však nemusí byť výslovne uvedené, t.j. páchateľ nemusí expressis verbis uviesť
následok svojho konania. Pre naplnenie skutkovej podstaty postačuje, ak je význam jeho vyhrážky
dostatočne jasný a pochopiteľný.
Z pohľadu subjektívneho vnímania však musí byť jednoznačne ustálené, že predmetný prejav vôle

páchateľa sa dostal do sféry poškodeného, ktorú je objektívne schopný vnímať, a sám poškodený
subjektívne túto vyhrážku vníma ako vyhrážanie sa.

Dokazovaním bolo nepochybne preukázané, že medzi obžalovaným a poškodenou išlo o manželský
vzťah, teda v osobe poškodenej k osobe obžalovaného o blízku osobu – manželku, s ktorou obžalovaný

v čase spáchania skutku žil v spoločnej domácnosti, spolu vychovávali svoje dve maloleté deti, teda
ide o chránenú osobe podľa § 139 odsek 1 písmeno c/ Trestného zákona a § 127 odsek 4 Trestného
zákona. Rovnako vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že trestný čin obžalovaný spáchal so
zbraňou,ktoroumierilnapoškodenú.Obžalovanýsíceexpressisverbisnepoužilvyhrážkyzabitím,zjeho
strany mierenie zbraňou na poškodenú išlo o neverbálny prejav, ktorý na základe tohto prejavu hrozbou

zbraňou, v ktorej mal zasunutý plný zásobník s nábojmi, a vzhľadom aj na predchádzajúcu manipuláciu
obžalovaného so zbraňou pred svojimi rodičmi, poškodená subjektívne aj objektívne vnímala ako reálnu
obavu o svoj život a obavu o svoje deti.

Pre vyriešenie otázky použiteľnosti v trestnom spise sa nachádzajúcich dôkazných prostriedkov –

zvukové záznamy predložené poškodenou, ktorých zákonnosť namietala obhajoba, považuje súd za
potrebné zdôrazniť, že právo na ochranu súkromného a rodinného života, obydlia a korešpondencie nie
je absolútne.
Podľa čl. 8 ods. 1 Dohovoru každý má právo na rešpektovanie svojho súkromného a rodinného života,
obydlia a korešpondencie.

Podľa čl. 8 ods. 2 Dohovoru štátny orgán nemôže do výkonu tohto práva zasahovať okrem prípadov, keď
je to v súlade so zákonom a nevyhnutné v demokratickej spoločnosti v záujme národnej bezpečnosti,
verejnej bezpečnosti, hospodárskeho blahobytu krajiny, predchádzania nepokojom a zločinnosti,
ochrany zdravia alebo morálky alebo ochrany práv a slobôd iných.
Zásah do tohto práva a jeho obmedzenie predstavuje práve odsek 2 článku 8 Dohovoru v prípade, ak

ide o zásah zo strany orgánov verejnej moci.
S ohľadom na to, že v predmetnej veci išlo o komunikáciu medzi súkromnými osobami, možno tento
prípad posudzovať len v zmysle odsek 1 čl. 8 Dohovoru, a to v súvislosti s ochranou, ktorú poskytuje
tento článok korešpondencii.
Zmysel slova „korešpondencia“ pôvodne zahŕňal materiály zasielané poštou. V súlade s technickým

pokrom sa výklad „korešpondencie“ rozšíril na akúkoľvek komunikáciu, napr. telefón (hlas, videohovor,
SMS, MMS), faxom, internetom (mail, chat,...) osobnú (zaznamenanú diktafónom, telefónom).
Poškodená D. A. logicky odôvodnila zaznamenanie rozhovoru s obžalovaným a z rozhovoru s rodičmi
obžalovaného, keď sa začala obávať o seba a svojich blízkych, a nevidela iný spôsob, ktorým bydokázala,žesprávanieobžalovanéhojerozdielnevdomácnostianaverejnosti,resp.žemalaskúsenosti
v tom, že rodina obžalovaného klame a nepodržia ju ani svoje vnúčatá.
Uvedené dôkazné prostriedky neboli získané v rozpore s § 114, 115, 116 Trestného poriadku, pretože

tieto upravujú zásah do práva na ochranu súkromia (korešpondencie) zo strany orgánov verejnej moci
a nie zo strany súkromnej osoby.
V zmysle § 119 odsek 2 Trestného zákona za dôkaz môže slúžiť všetko, čo môže prispieť na náležité
objasnenie veci a čo sa získalo z dôkazných prostriedkov podľa tohto zákona alebo podľa osobitného
zákona. Pre posúdenie dôkaznej hodnoty dôkazného prostriedku je nevyhnutné, aby tento bol získaný

zákonným spôsobom. Každý si môže oprávnene zaznamenávať a uchovávať svoju komunikáciu, a preto
uvedené dôkazné prostriedky, predložené poškodenou, považuje súd za dôkazné prostriedky získané
zákonným spôsobom. Dôležité je však zistenie, či sú predmetné záznamy jedinými usvedčujúcimi
dôkaznými prostriedkami, resp. či tieto len dokresľujú situáciu ako podporné dôkazné prostriedky a či
sú v súlade s ďalšími dôkaznými prostriedkami. V predmetnej veci hlavným a nosným usvedčujúcim
dôkazom je výpoveď poškodenej D. A.. Všetky ostatné dôkazné prostriedky, a to SMSprávy, a nahrávky

rozhovorov dokumentujú nielen vierohodnosť výpovede poškodenej D. A., ale aj nepravdivosť výpovedí
svedkov K. A. a J. A. a tiež samotného obžalovaného A. A.. Preto súd uzatvára, že uvedené dôkazné
prostriedky sú na účely trestného konania použiteľné a ich obsah je možné posudzovať ako relevantný
dôkazný prostriedok.

Vyhodnotením vyššie uvedených dôkazov vykonaných na hlavnom pojednávaní, a to jednotlivo aj v ich
súhrne, súd dospel k jednoznačnému záveru, že poškodená mala dôvodnú obavu z neverbálneho
prejavu obžalovaného, a preto bol uznaný vinným z prečinu nebezpečného vyhrážania podľa § 360
odsek 1 odsek 2 písmeno b/ Trestného zákona spáchaný na blízkej osobe v zmysle § 139 odsek 1
písmeno c/ Trestného zákona s poukazom na § 127 odsek 4 Trestného zákona a § 138 písmeno

a/ Trestného zákona spáchaný so zbraňou. Súd ani o existencií priamej príčinnej súvislosti medzi
týmto jeho protiprávnym konaním a úmyselným zavinením na strane jednej a vzniknutým následkom
na záujme chránenom ustanovením § 360 Trestného zákona (ochrana pred nebezpečnými vyhrážkami
proti jednotlivcovi) na strane druhej, neboli žiadne pochybnosti.

Obžalovaný z miesta bydliska bližšie hodnotený nie je. Podľa odpisu registra trestov obžalovaný
doposiaľ súdne riešený nebol. V evidencii priestupkov z obdobia rokov 2019 až 2023, t.j. pred
spáchaním trestného činu, má šesť záznamov za porušenie pravidiel v cestnej premávke vyriešené
blokovými pokutami vo výške 10 € až 250 €.

Pri určovaní druhu trestu a jeho výmery v zmysle § 32 a 34 Trestného zákona súd prihliadol na spôsob
spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, na osobné pomery obžalovaného a možnosť jeho
nápravy, na poľahčujúce a priťažujúce okolnosti a tiež prihliadol na účel trestu v zmysle § 31 Trestného
zákona.

Účelom trestu v zmysle § 34 odsek 1 Trestného zákona je chrániť spoločnosť pred páchateľmi
trestných činov, zabrániť odsúdenému v ďalšom páchaní trestnej činnosti a vychovávať ho k tomu,
aby viedol riadny život, a tým pôsobiť výchovne aj na ostatných členov spoločnosti. Pri aplikácii
všeobecných zásad na konkrétnu trestnú vec musia byť spolu s okolnosťami, ktoré charakterizujú osobu
páchateľa,hodnotenéajostatnéokolnosti,ktoréspoluurčujúzávažnosťčinu,najmätiežpovahuarozsah

spôsobených následkov a vždy musia byť zohľadnené i momenty, ktoré ovplyvňujú požiadavku ochrany
spoločnosti a občanov pred páchaním posudzovanej trestnej činnosti.

Súd pri nezistení žiadnej poľahčujúcej ani priťažujúcej okolnosti ukladal trest v rámci zákonnej trestnej
sadzby 6 mesiacov až 3 roky.

Vzhľadom na bezúhonnosť obžalovaného, keďže pred spáchaním prejednávaného skutku sa nikdy
nedopustil trestnej činnosti dospel súd k záveru, že je možné mu uložiť trest odňatia slobody v dolnej
polovici trestnej sadzby v trvaní 1 rok, a to s podmienečným odkladom na skúšobnú dobu v trvaní 18
mesiacov, pretože na zabezpečenie ochrany spoločnosti a nápravu obžalovaného výkon trestu odňatia
slobody nie je nevyhnutný.

Zároveň súd obžalovanému uložil aj trest prepadnutia zbrane SIQ SAUER P365 a 9 ks nábojov 9mm
zn. G., pretože dokazovaním bolo preukázané, že táto zbraň bola použitá na spáchanie trestného činu,
t. j. táto zbraň spolu s nábojmi mala priamy súvis s páchanou trestnou činnosťou obžalovaného.Takto uložený trest, podľa názoru súdu, zabezpečí ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu
zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny
život a súčasne odradí iných od páchania trestnej činnosti.

Vzhľadom na všetky tieto skutočnosti a okolnosti súd o vine a teste obžalovaného rozhodol tak, ako je
to uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa vyhlásenia rozsudku cestou
tunajšieho súdu na Krajský súd v Nitre. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho,

komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je
až doručenie rozsudku. V písomne podanom odvolaní treba uviesť, proti ktorým výrokom smeruje a či
smeruje aj proti konaniu, ktoré rozsudku predchádzalo. Odvolanie musí byť odôvodnené tak, aby bolo
zrejmé, ktorej časti sa rozsudok napáda a aké chyby sa vytýkajú rozsudku alebo konanie, ktoré rozsudku
predchádzalo.

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.