Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 18. apríl 2024

Súd: Okresný súd Žilina
Spisová značka: 5C/28/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5124203769
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 04. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Laura Vojtášová
ECLI: ECLI:SK:OSZA:2024:5124203769.1

Uznesenie

Okresný súd Žilina v spore navrhovateľky: A. B., C. B., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom D. XXX/X, XXX
XX E., zastúpená: Advokátska kancelária JUDr. Peter Strapáč, PhD., s.r.o., so sídlom Ul. 17. Novembra
3215, 022 01 Čadca, IČO: 50 473 522, proti žalovanému: D. B., C. B., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom
F. E., toho času bytom: G. XXXX, XXX XX E., o nariadenie neodkladného opatrenia, takto

r o z h o d o l :

I. Súd n a r i a ď u j e n e o d k l a d n é o p a t r e n i e :

1. Žalovanému u k l a d á , aby sa nepribližoval k navrhovateľke na vzdialenosť menšiu ako
50 metrov s výnimkou úkonov prípadného priestupkového konania, trestného konania alebo iného
súdneho konania, a to len v rozsahu nevyhnutnom pre riadnu účasť žalovaného na týchto úkonoch a na
procesných úkonoch pred orgánmi verejnej moci.

2. Žalovanému u k l a d á , aby písomne, telefonicky, elektronickou komunikáciou alebo inými
prostriedkami nekontaktoval navrhovateľku.

II. Žalovaného p o u č u j e , že môže voči navrhovateľke podať žalobu o náhradu škody, prípadne inej
ujmy, spôsobnej mu výkonom tohto neodkladného opatrenia.

III. Navrhovateľke p r i z n á v a voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1.Návrhom,súdudoručenýmdňa22.03.2024,sanavrhovateľkavočižalovanémudomáhalanariadenia
neodkladného opatrenia podľa § 325 ods. 2 písm. h) a písm. g) zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného
sporového poriadku (ďalej len „CSP“), aby sa žalovaný k navrhovateľke nepribližoval na vzdialenosť
menšiu ako 50 metrov, s výnimkou úkonov prípadného priestupkového konania, trestného konania alebo

iného súdneho konania, a to len v rozsahu nevyhnutnom pre riadnu účasť žalovaného na týchto úkonoch
a na procesných úkonoch pred orgánmi verejnej moci, a to v nevyhnutnom rozsahu a zároveň, aby
sa žalovaný zdržal kontaktovania navrhovateľky prostredníctvom písomnej, telefonickej, elektronickej
komunikácie alebo inými prostriedkami.

2. Navrhovateľka uviedla, že žalovaný, jej syn, sa voči nej správa nebezpečne, ohrozuje jej fyzické

a psychické zdravie, užíva drogy, v dôsledku čoho má problémy s ovládaním emócií, so zamestnaním
i s financiami. Za trestný čin ublíženia na zdraví bol vo výkone trestu odňatia slobody. Správanie
žalovaného sa neustále stupňuje, navrhovateľka sa obáva, aby nedošlo k nejakej tragédii. Druhý
syn navrhovateľky (B. B. B.) podal na žalovaného trestné oznámenie pre trestný čin týrania blízkej
a zverenej osoby, nakoľko pracuje v zahraničí a o navrhovateľku, svoju matku, má v dôsledku
správania žalovaného dôvodnú obavu, zároveň správanie žalovaného ohlasoval niekoľkokrát aj na

polícii. Žalovaný v mesiaci október r. 2022 navrhovateľke ukradol zlato a niekoľko ďalších hodnotných
vecí, opľul ju, sotil a v záchvate nervov zničil a rozbil niekoľko hnuteľných vecí, pričom sa navrhovateľkevyhrážal aj ujmou na zdraví. Vtedy sa navrhovateľky zastala priateľka jej druhého syna, ktorú žalovaný
slovne atakoval a chcel ju aj fyzicky napadnúť. Žalovaný chodí a obťažuje navrhovateľku aj v predajni
s oblečením, kde pracuje. Dňa 23.02.2024 o 09:19 hod. sa žalovaný dostavil za navrhovateľkou

do práce, kde začal vyvádzať, obťažovať ju, pýtať od nej peniaze, slovne ju osočovať, čo jej bolo
nepríjemné a bála sa ho. Tento incident bol zachytený aj na bezpečnostných kamerách, ktorých záznam
bol priložený k trestnému oznámeniu. Navrhovateľka žalovaného žiadala, aby odišiel, pohrozila mu,
že zavolá políciu, ale on sa tým nenechal odradiť, stále sa tam zdržiaval a vykrikoval na ňu. Podľa
záznamov z bezpečnostných kamier sa tak žalovaný zdržal do 10:08 hod. Navrhovateľka žalovaného

niekoľkokrátvyhadzovala,vravelamu,žechcemaťpokoj,aleonsaničímnenechalodradiť.Celýincident
trval takmer hodinu. Navrhovateľka si nemôže takéto excesy dovoliť, nakoľko pracuje s ľuďmi, ktorí
sa na ňu počas nakupovania obracajú a dožadujú sa jej pomoci. Žalovaný prišiel za navrhovateľkou
do práce o nejaký čas opäť, obťažoval ju a robil jej scény pred zákazníkmi. Následkom konania
žalovaného môže zamestnávateľ navrhovateľke znížiť odmenu za jej prácu alebo v horšom prípade
s ňou pracovný pomer ukončiť, nakoľko konanie žalovaného ruší nielen ju, kedy sa na prácu nemôže

sústrediť a je rozsušená, ale aj zákazníkov, ktorí si pokojne prišli nakúpiť a namiesto toho sa musia
pozerať na veľmi nevhodné správanie žalovaného. Po uvedenom incidente žalovaný navrhovateľku
kontaktoval aj prostredníctvom výhražných a osočujúcich sms správ, kde ju oslovoval krstným menom
a vulgarizmami. Žalovaný navrhovateľku obťažuje aj v nočných, či skorých ranných, hodinách. Dňa
03. 04. 2024 okolo 04:00 hod. pred jej bydliskom odstavil automobil a niekoľkokrát hlasno trúbil, čo

nezobudilo len navrhovateľku, ale možno aj niekoho iného z ulice. Navrhovateľka ďalej uviedla, že je
osobouvyššiehovekuakýmeštevládzeamôže,snažísanaďalejpracovaťabyťproduktívna.Správanie
žalovaného jej však znepríjemňuje každodennú existenciu, psychicky ju ničí, obáva sa, že ju navštívi
vpráci,čidomaabudesaopäťsprávaťnekontrolovateľne.Neustáleobťažovaniežalovanéhospôsobuje
navrhovateľke psychické útrapy, ktoré sa môžu odraziť i na jej zdravotnom stave. U žalovaného sa nedá

predpokladať, ako sa bude správať, v dôsledku čoho sa navrhovateľka bojí o svoj život a zdravie, keďže
z jeho strany už zažila aj fyzické napadnutie, ktoré jej druhý syn niekoľkokrát ohlasoval na polícii a bolo
podané i trestné oznámenie. Žalovaný navrhovateľku obťažuje nielen priamo, ale i prostredníctvom
elektronických prostriedkov, jeho fyzické a psychické útoky majú na navrhovateľku veľmi negatívny
dopad, ohrozujú jej fyzické a psychické zdravie i jej pôsobenie v zamestnaní. Takýto stav je už značnú

dobu súčasťou jej každodenného života, markantným spôsobom zasahuje do jej súkromia a spôsobuje
dôvodnú obavu o jej život a zdravie. Navrhovateľka nevie, čoho všetkého ešte môže byť žalovaný
schopný a ako ďaleko môže zájsť. Slovné invektívy žalovaného (nadávky, vyhrážanie, kričanie) na
adresu navrhovateľky sú už neznesiteľné. Správanie žalovaného nie je jednorazové a nie je len určitým
excesom a ojedinelým vybočením z jeho obvyklého spôsobu života, ale ide o dlhodobé a bežné jednanie

voči navrhovateľke, ktoré ohrozuje jej zdravie a duševnú integritu, osobnú slobodu a bezpečnosť. Preto
je potrebné bezodkladne upraviť pomery a poskytnúť navrhovateľke súdnu ochranu, nakoľko takýto stav
je pre ňu dlhodobo neudržateľný.

3. Navrhovateľka pripojila k návrhu tieto dôkazy: Snímky obrazovky o komunikácii s Políciou SR

– Žilinský kraj (firemný čet) zo dňa: 19.10.2022, 20.10.2022, 23.02.2024, 24.02.2024, Podnet za
začatie trestného stíhania zo dňa 08.03.2024, Sms-správ od žalovaného, Snímky zo záznamu z
bezpečnostných kamier zo dňa 23.02.2024 a 04.03.2024.

4. Podľa § 325 ods. 2 písm. g) CSP, neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby písomne,

telefonicky, elektronickou komunikáciou alebo inými prostriedkami úplne alebo čiastočne nekontaktovala
osobu, ktorej telesná integrita alebo duševná integrita môže byť takým konaním ohrozená.

5. Podľa § 325 ods. 2 písm. h) CSP, neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby sa na
určenú vzdialenosť nepribližovala alebo iba obmedzene približovala k osobe, ktorej telesná integrita

alebo duševná integrita môže byť jej konaním ohrozená.

6. Podľa § 326 ods. 2 CSP, k návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva.

7. Podľa § 328 ods. 2 CSP, o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia rozhodne súd najneskôr

do 30 dní od doručenia návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorý spĺňa náležitosti podľa §
326. O návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia podľa § 325 ods. 2 písm. e) rozhodne súd do
24 hodín od doručenia návrhu.8. Podľa § 329 CSP, súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez
výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Ak rozhoduje odvolací súd o odvolaní proti
uzneseniu o zamietnutí neodkladného opatrenia, umožní sa protistrane vyjadriť k odvolaniu a k návrhu

na nariadenie neodkladného opatrenia.
(2) Pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie.
(3) Ak po vydaní uznesenia, ktorým bol zamietnutý návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, dôjde
k zmene skutkových okolností významných pre rozhodnutie, nezakladá právoplatné rozhodnutie, ktorým
bol zamietnutý návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, prekážku rozhodnutej veci.

9. Podľa § 334 CSP, súd na návrh neodkladné opatrenie zruší, ak odpadnú dôvody, pre ktoré bolo
nariadené.

10. Podľa § 336 CSP, ak súd nariadil neodkladné opatrenie pred začatím konania, môže vo výroku
uzneseniauložilnavrhovateľovipovinnosťpodaťvurčitejlehotežalobuvovecisamej.Súdtútopovinnosť
neuloží najmä vtedy, ak je predpoklad, že neodkladným opatrením možno dosiahnuť trvalú úpravu

pomerov medzi stranami.
(2) Súd vo výroku uznesenia podľa odseku 1 uvedie strany a predmet konania vo veci samej.
(3) Súd aj bez návrhu uznesenie o neodkladnom opatrení zruší, ak žaloba nebola v lehote podaná.

11. Podľa § 337 CSP, ak súd nariadi neodkladné opatrenie pred začatím konania a ak navrhovateľovi

povinnosť podľa § 336 ods. 1 neuloží, poučí strany, ktorým sa neodkladným opatrením ukladá určitá
povinnosť, že môžu podať žalobu vo veci samej a o právnych následkoch s tým spojených. Lehotu na
podanie žaloby súd neurčuje.
(2) Súd vo výroku uznesenia podľa odseku 1 uvedie strany a predmet konania vo veci samej. Konanie
vo veci samej sa môže týkať aj nárokov na navrátenie do pôvodného stavu alebo nárokov na náhradu

škody alebo inej ujmy spôsobenej výkonom neodkladného opatrenia.
(3) Súd aj bez návrhu uznesenie o neodkladnom opatrení zruší rozhodnutím, ktorým žalobe vo veci
samej vyhovel. Ustanovenie § 335 platí primerane.

12. Podľa § 340 CSP, ak neodkladné opatrenie zaniklo alebo bolo zrušené z iného dôvodu než preto,

že sa návrhu vo veci samej vyhovelo, alebo preto, že právo navrhovateľa bolo uspokojené, navrhovateľ
je povinný nahradiť škodu a inú ujmu tomu, komu neodkladným opatrením vznikli.
(2) Odsek 1 sa nepoužije, ak bolo nariadené neodkladné opatrenie podľa § 325 ods. 2 písm. e);
všeobecné ustanovenia o zodpovednosti za škodu tým nie sú dotknuté.

13. Zákonné ustanovenia upravujú neodkladné opatrenie ako inštitút procesného práva, pre ktorého
aplikáciu sa vždy vyžaduje naliehavosť predbežnej úpravy, ktorá musí byť osvedčená. Neodkladné
opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia
bude ohrozená. Pre úspešnosť návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia je nevyhnutné, aby
boli aspoň osvedčené (teda nemusia byť nepochybne preukázané) základné skutočnosti potrebné pre

záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana, ale i osvedčenie, že je dané
nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy.

14. Neodkladné opatrenie umožňuje rýchlo a pružne riešiť takú situáciu, keď je potrebný okamžitý
zásah súdu. Je celkom výnimočným opatrením a súd pri rozhodovaní musí vždy prihliadnuť na to,

aby prípadným vyhovením návrhu nedošlo k neprimeranému zásahu do práv dotknutých osôb. Je
potrebné vychádzať z naliehavosti a nutnej potreby bezodkladnej úpravy, ktorá je osvedčená iba vtedy,
ak sa preukáže existencia takých konkrétnych úkonov strany sporu, voči ktorej návrh na nariadenie
neodkladného opatrenia smeruje, v dôsledku ktorých sa strana, ktorá podáva návrh na neodkladné
opatrenie, môže dôvodne obávať nenapraviteľnej alebo len ťažko napraviteľnej ujmy na jej strane.

Splnenie predpokladov pre jeho nariadenie nemožno vyvodiť len zo samotných tvrdení navrhovateľa,
ale je potrebné tieto tvrdenia aspoň osvedčiť, a to aspoň do tej miery, že možno dôvodne nadobudnúť
presvedčenieoichpravdivosti,keďžeprinariadeníneodkladnéhoopatreniaprevládazáujemnarýchlosti
rozhodnutia nad požiadavkou úplnosti skutkových tvrdení.

15. Primárnym cieľom neodkladného opatrenia podľa § 325 ods. 2 písm. f) až h) CSP je zabrániť
akejkoľvek forme rodovo motivovaného násilia alebo násilia v blízkych vzťahoch, akým je fyzické násilie,
obťažovanie, sexuálne násilie, prenasledovanie, zastrašovanie alebo iné formy nepriameho nátlaku.
Chránenej osobe má byť v odôvodnených prípadoch poskytnutá okamžitá a efektívna súdna ochrana,pričom súd musí mať za osvedčené ohrozenie telesnej alebo duševnej integrity navrhovateľa konaním
osoby, proti ktorej návrh na nariadenie neodkladného opatrenia smeruje. Kvalitatívne požiadavky na
osvedčenie rozhodujúcich skutočností budú vždy determinované konkrétnymi okolnosťami prípadu.

Ohrozenie telesnej alebo duševnej integrity navrhovateľ spravidla osvedčuje lekárskymi správami,
trestným oznámením, čestným vyhlásením tretej osoby, písomnou, elektronickou alebo telefonickou
komunikáciou a pod. Pokiaľ ide o účinky neodkladného opatrenia podľa § 325 ods. 2 písm. g) CSP, t.
j. zákaz alebo obmedzenie komunikácie a neodkladného opatrenia podľa § 325 ods. 2 písm. h) CSP,
t. j. zákaz alebo obmedzenie priblíženia sa na určitú vzdialenosť, sú podmienené tým, že zakázaným

správaním by telesná alebo duševná integrita navrhovateľa mohla byť ohrozená. Aj túto skutočnosť musí
navrhovateľ pred nariadením neodkladného opatrenia relevantným spôsobom osvedčiť.

16. V danom prípade súd, po oboznámení sa s návrhom navrhovateľky na nariadenie neodkladného
opatrenia a predloženými dôkazmi dospel k záveru, že jej návrh bol dôvodný. Rozhodujúc o návrhu
na uloženie zákazu žalovanému priblížiť sa k navrhovateľke na vzdialenosť menšiu ako 50 metrov súd

vychádzal z § 11 Občianskeho zákonníka (z. č. 40/1964 Zb.), podľa ktorého má fyzická osoba právo na
ochranu svojej osobnosti, najmä života a zdravia, občianskej cti, ľudskej dôstojnosti, ako aj súkromia,
svojho mena a prejavov osobnej povahy. Neodkladné opatrenie v zmysle § 325 ods. 2 písm. g) a h) CSP
súd vydá, ak bola osvedčená čo i len možnosť ohrozenia telesnej alebo duševnej integrity navrhovateľa
neodkladného opatrenia.

17. Súd mal možnosť ohrozenia telesnej a duševnej integrity navrhovateľky konaním žalovaného za
dostatočne osvedčenú prostredníctvom Podnetu na začatie trestného stíhania zo dňa 08.03.2024, (ktorý
podľa odtlačku pečiatky Okresná prokuratúra Čadca prijala a prevzala dňa 14.03.2024), z obsahu
ktorého vyplýva, že brat žalovaného a zároveň syn navrhovateľky B. B. B. ho podal, v dôsledku

konania žalovaného voči navrhovateľke, podľa § 208 ods. 1 písm. a) Trestného zákona, t. j. za trestný
čin týrania blízkej a zverenej osoby, a to práve pre podozrenie z týrania navrhovateľky žalovaným.
V tomto podnete, mimo iné, uviedol, že žalovaný spôsobuje navrhovateľke psychické utrpenie
pohŕdavým zaobchádzaním, neustálym sledovaním, vyhrážaním, vyvolávaním strachu a stresu, citovým
vydieraním a robením rôznych priekov (napr. trúbením na automobile o 4:00 hod. rannej pred bydliskom

navrhovateľky), ktoré ohrozuje nielen fyzické, ale i psychické zdravie navrhovateľky, i jej bezpečnosť.
Možnosť ohrozenia telesnej a duševnej integrity navrhovateľky mal súd za osvedčenú prostredníctvom
snímok obrazovky (tzv. „Printscreen“) zachytávajúcich komunikáciu medzi Políciou SR (Žilinský kraj)
a už menovaným synom navrhovateľky o násilnom správaní sa žalovaného voči navrhovateľke s tým,
že polícia zašle podnet ohlasovateľa príslušnému OR PZ Čadca. Z tejto komunikácie vyplýva, že syn

navrhovateľky opakovane (t. j. v dňoch 19.10.2022, 20.10.2022, 23.02.2024, 24.02.2024) kontaktoval
Políciu SR v dôsledku ohrozujúceho správania žalovaného voči navrhovateľke, spočívajúceho napr.
v podobe vyhrážok o zapálení domu navrhovateľky, jej fyzickom napadnutí, taktiež v podobe osobného
obťažovania navrhovateľky žalovaným v jej práci v predajni s textilom. Opakované kontaktovanie polície
predchádzalo podaniu vyššie uvedeného podnetu na začatie trestného stíhania pre trestný čin týrania

blízkej a zverenej osoby synom navrhovateľky dňa 08.03.2024. Ohrozenie telesnej a duševnej integrity
navrhovateľky bolo osvedčené i prostredníctvom snímok zo záznamu z bezpečnostných kamier zo dňa
23.02.2024 a 04.03.2024, ktoré svedčia tvrdeniam navrhovateľky o jej obťažovaní žalovaným v práci
azároveňiprostredníctvomSms-správodžalovaného,ktorýchprostredníctvomžalovanýnavrhovateľku
hrubo vulgárne osočoval.

18. Je zrejmé, že správanie žalovaného je voči navrhovateľke značne nepredvídateľné a je násilného
charakteru, a preto existuje naliehavosť poskytnutia jej ochrany prostredníctvom neodkladného
opatrenia. Podľa názoru súdu existuje dôvodné podozrenie, že žalovaný aj v dôsledku trestného
stíhania, iniciovaného podnetom zo dňa 08.03.2024, môže mať zámer pokračovať vo svojich atakoch na

navrhovateľku a situácia medzi ňou a žalovaným môže ďalej eskalovať. Súd má za to, že navrhovateľka
má právo na ochranu svojej osoby, a to tak života, zdravia, ako aj súkromia a v prípade, ak považuje
vzhľadom na osvedčené skutočnosti agresívneho správania zo strany žalovaného, jeho priblíženie za
zásahdojejvlastnejintegrity,ktorýjuohrozujeaneželásihovobaveosvojezdravie(psychickéifyzické)
z dôvodu, že vzájomný kontakt je pre ňu násilného charakteru, je uvedené dostačujúce na to, aby

súd vydal zákaz priblíženia žalovaného k navrhovateľke a zároveň zákaz kontaktovať navrhovateľku.
Ustanovenie § 325 ods. 2 písm. g) a písm. h) CSP vyžaduje na nariadenie tohto neodkladného opatrenia
totiž iba „možnosť ohrozenia integrity“, zvýrazňujúc subjektivitu vnímania chránenej osoby, na rozdiel od
objektivity dôvodného podozrenia z násilia.19. Pokiaľ súd uložil žalovanému povinnosť nepribližovať sa k navrhovateľke na vzdialenosť menšiu
ako 50 metrov, takúto vzdialenosť považuje za primeranú, dostatočne zaručujúcu ochranu integrity

navrhovateľky, vzhľadom na osobitosti správania sa žalovaného, najmä formou hlasného trúbenia
na jeho automobile v skorých ranných a nočných hodinách pred bytovým domom (bydliskom)
navrhovateľky, ktoré nepochybne navrhovateľku obťažuje. Súd prihliadal pri určovaní rozsahu, v ktorom
uložil žalovanému nepribližovať sa k navrhovateľke na to, aby zásah do práv žalovaného, tohto
obmedzoval v miere nevyhnutnej na dosiahnutie účelu zamýšľaného navrhovateľkou. Súd pritom

prihliadal i na prípadné priestupkové, trestné a iné súdne konania, v súlade s čím súd vymedzil výnimky,
na ktorá sa zákaz priblíženie nebude vzťahovať, umožňujúce stretávanie v konaní pred súdom, prípadne
orgánmi činnými v trestnom konaní, kde je ochrana integrity navrhovateľky zabezpečená prítomnosťou
úradných osôb, Justičnej stráže, resp. príslušníkov Policajného zboru.

20. Dôkazy predložené navrhovateľkou napĺňajú hypotézy uvedené v § 325 ods. 2 písm. g) a písm. h)

CSP, nakoľko žalovaný svojím konaním vo vzťahu k navrhovateľke dôvodne môže ohroziť jej telesnú
a duševnú integritu. Súd neposudzuje a neskúma, či zo strany žalovaného skutočne došlo k násilnému
správaniuvočinavrhovateľke,apretonijakoniejedotknutáprezumpcianevinyžalovaného.Preukázanie
násilného správania môže byť iba predmetom priestupkového, či trestného konania.

21. Predpoklady na nariadenie neodkladného opatrenia, jeho dôsledky a zánik je potrebné skúmať
zhľadiska§324anasl.CSP.Vprejednávanejvecisanavrhovateľkadomáhalanariadenianeodkladného
opatrenia z dôvodu bezodkladnej úpravy pomerov v zmysle § 325 ods. 1 písm. g) a písm. h)
CSP, pričom úprava vzťahov medzi účastníkmi mala byť vydaním neodkladného opatrenia konečná
a mala nahrádzať rozhodnutie vo veci samej, keďže navrhovateľka nenavrhovala upraviť vzťahy medzi

účastníkmi dočasne, resp. provizórne. V danom prípade návrh na nariadenie neodkladného opatrenia
nemusíbyťnasledovanýžalobou,vydanéneodkladnéopatreniekonzumujevecsamuaprostredníctvom
jeho účinkov možno dosiahnuť trvalú úpravu pomerov medzi účastníkmi. Je v záujme oboch účastníkov
konania, ktorých vzájomné vzťahy sú natoľko narušené, aby sa eliminoval osobný kontakt, ktorý by
mohol viesť k násilným prejavom možno až s fatálnymi následkami.

22. Súd neuložil žalobkyni povinnosť podať žalobu vo veci samej, nakoľko, v zmysle zákonného
ustanovenia § 336 ods. 1 druhá veta CSP, nariadeným neodkladným opatrením sa dosiahne trvalá
úprava pomerov medzi stranami. Z toho istého dôvodu súd časovo neobmedzil trvanie neodkladného
opatrenia v zmysle zákonného ustanovenia § 330 ods. 1 CSP.

23. V nadväznosti na uvedené, postupom podľa § 337 CSP, žalovaného poučil, že môže podať žalobu
vo veci samej, ktorou sa bude domáhať náhrady škody, prípadne inej ujmy, spôsobenej mu výkonom
tohto neodkladného opatrenia.

24. Súd poučuje strany, že v zmysle zákonného ustanovenia § 334 CSP, na návrh neodkladné opatrenie
zruší, ak odpadnú dôvody, pre ktoré bolo nariadené.

25. Neodkladné opatrenie je vykonateľné jeho doručením.

26. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP. Keďže súd návrhu navrhovateľky
vyhovel, patril jej v tomto konaní úspech. Súd jej preto, voči žalovanému, priznal plný, (100 %-tný) nárok
na náhradu trov, ktoré jej v tomto konaní vznikli.

Poučenie:

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu je odvolanie prípustné (§ 357 písm. d) a písm. m) zákona

č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku).

Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné (§ 358 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného
sporového poriadku). Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§
359 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku). Odvolanie sa podáva v lehote 15 dní

od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje (§ 362 ods. 1 veta prvá zákonač. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku). Odvolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote
podané na príslušnom odvolacom súde (§ 362 ods. 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového
poriadku).

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového
poriadku).

(1) Odvolanie možno odôvodniť len tým, že:
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
(2) Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu
prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto
vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
(3) Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na

podanie odvolania (§ 365 zákona č. 160/2015 Z. z.).