Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 8. jún 2023

Súd: Okresný súd Malacky
Spisová značka: 5C/72/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6120325140
Dátum vydania rozhodnutia: 08. 06. 2023
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Miroslav Rudinský

ECLI: ECLI:SK:OSMA:2023:6120325140.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Malacky v právnej veci žalobkyne: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XXXX/X, D., zast.:

Mgr. Martin Černák, advokát, Zochova 5, Bratislava, proti žalovanej: E. F. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom
E. XXXX/XX, D., zast.: Jarabica, s.r.o. advokátska kancelária, Kutlíkova 17, Bratislava, o zaplatenie
2.490,90 EUR s príslušenstvom a o vzájomnej žalobe žalovanej o zaplatenie 8.400,- Eur,

r o z h o d o l :

I. Žalovaná je povinná zaplatiť žalobkyni istinu 2.490,90 Eur spolu s úrokom z omeškania 5% ročne zo
sumy 2.490,90 Eur od 01.07.2020 do zaplatenia, to všetko do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

II. Súd vzájomnú žalobu žalovanej zamieta.

III. Súd priznáva žalobkyni nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%, o ktorých súd rozhodne
samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobkyňa sa žalobou doručenou Okresnému súdu Banská Bystrica dňa 01.07.2020 domáhala
vydania platobného rozkazu, ktorým by súd zaviazal žalovanú na zaplatenie istiny 2.490,90 Eur
s príslušenstvom, úrokom z omeškania 5 % ročne zo sumy 2.490,90 Eur od 01.07.2020 do zaplatenia.
Okresný súd Banská Bystrica v upomínacom konaní sp. zn. 29Up/1236/2020 zo dňa 06.07.2020
rozhodol vydaním platobného rozkazu.

2. Žalobkyňa svoju žalobu odôvodnila tým, že spolu so žalovanou sú podielovými spoluvlastníčkami
nehnuteľností (každá v rozsahu 1), nachádzajúcich sa v okrese E., v obci D., kat. úz. D., evidovaných
na LV č. XXXX Okresného úradu E., katastrálneho odboru, konkrétne bytu č. XX nachádzajúceho sa
vo vchode č. X na ulici C. XXXX/X, na druhom nadzemnom podlaží bytového domu označeného ako
XXXX, súp. č. XXXX postavenom na parcele registra „H.“ parc. č. XXX/XX o výmere XXX m2, druh
pozemku zastavaná plocha a nádvorie spolu so spoluvlastníckym podielom priestoru o veľkosti XXXX/
XXXXXX na spoločných častiach, spoločných zariadeniach a príslušenstve bytového domu, k pozemku

zastavanému bytovým domom a k priľahlému pozemku parc. registra „H.“ č. XXX/XX o výmere XXX m2,
druh pozemku zastavaná plocha a nádvorie.
3. Uviedla ďalej, že v mesiaci jún 2018 zabezpečila nevyhnutnú opravu elektroinštalácie v byte, s ktorou
boli spojené náklady v celkovej výške 4.981,80 Eur, ktoré všetky ona uhradila. Keďže teda vynaložila do
spoločnej veci investície v sume 4.981,80 Eur vzniklo žalovanej bezdôvodné obohatenie, ktorého výška
je daná podielom na týchto investíciách zodpovedajúcich jej spoluvlastníckemu podielu k spoločnej
veci, t.j. v sume vo výške 2.490,90 Eur. Žalovaná odmietla započítanie uvedenej sumy pri zrušení

a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva k spoločnému bytu. Žalobkyňa si preto tento nárok uplatnila
na súde.
4. Proti platobnému rozkazu vydanému Okresným súdom v Banskej Bystrici pod sp. zn.
29Up/1236/2020 podala žalovaná odpor. Žalobu žalobkyne považovala v celom rozsahu za nedôvodnúa to preto, že podľa § 139 ods. 2 Obč. zák. o hospodárení so spoločnou vecou rozhodujú spoluvlastníci
väčšinou počítanou podľa veľkosti podielov. Žalovaná uviedla, že v júni 2018 žalobkyňa jednostranne
vykonala určité stavebné úpravy v spoločnom byte, v tomto období však neprišlo k dohode medzi

žalovanou a žalobkyňou na vykonaní stavebných prác v byte. Hospodárením so spoločnou vecou sa
pritom rozumie predovšetkým jej oprava, úprava, údržba alebo užívanie bez ohľadu na to, či medzi
spoluvlastníkmi ide o bežné alebo nie bežné veci. Výnimkou, kedy je možné rozhodovať bez súhlasu
ostatných spoluvlastníkov je prípad, keď hrozí škoda na veci a z tohto dôvodu je potrebné, aby sa
realizovali nevyhnutné úkony na jej odvrátenie; prípadne ide o vynaloženie nákladov na odstránenie

už vzniknutej škody na spoločnej veci. Žalovaná uvádzala, že vykonané stavebné práce zniesli odklad
a nemôžu byť subsumované pod kategóriu „nevyhnutne vynaložené náklady“, ktoré by slúžili na
odvrátenie hroziacej alebo už vzniknutej škody. Žalovaná mala za to, že žalobkyňa neoprávnene
zhodnotila nehnuteľnosť rekonštrukciou, na ktorú nedala súhlas, teda žalobkyňa síce vynaložila náklady
na rekonštrukcii spoločnej veci, avšak táto oprava v rozsahu v akom bola vykonaná nebola nevyhnutná,
nebola ani bežná. Preto podľa názoru žalovanej táto neoprávnená investícia do spoločnej nehnuteľnosti

má byť vyporiadaná pri vyporiadaní podielového spoluvlastníctva.
5. Žalovaná zároveň si vzájomnou žalobou uplatnila proti žalobkyni sumu 8.400,- Eur spolu s úrokom
z omeškania vo výške 5% ročne odo dňa 24.07.2020 zo sumy 8.400,- Eur. Túto vzájomnú žalobu
žalovaná odôvodnila tým, že žalobkyňa celú predmetnú nehnuteľnosť užívala sama niekoľko rokov nad
rozsah jej spoluvlastníckeho podielu a teda si prisvojila úžitkovú hodnotu veci vo väčšej miere, aká

zodpovedá jej spoluvlastníckemu podielu. Žalobkyňa sa minimálne počas dvoch rokov pred podaním
vzájomnej žaloby v dôsledku užívania celej predmetnej nehnuteľnosti bez dohody o bezplatnom
užívaní časti veci alebo inej zmluvy bezdôvodne obohatila. Žalovaná z prieskumu internetových ponúk
prenájmov trojizbových bytov v meste D. zistila, že takýto prenájom stojí v priemere 700,- Eur mesačne,
preto žiadala žalobkyňu zaviazať na zaplatenie sumy 8.400,- Eur za posledné 2 roky s tým, že

vykonávala svoje vlastnícke právo vo väčšom rozsahu, ako pripadá na jej spoluvlastnícky podiel.
6. Žalobkyňa sa prostredníctvom svojho právneho zástupcu vyjadrila k odporu žalovanej a k jej
vzájomnej žalobe. Žalobkyňa nesúhlasila s tvrdením žalovanej, že v prípade ňou vynaložených
peňažných prostriedkov na opravy sa jedná o neoprávnené investície do spoločnej veci, ktoré majú byť
vyporiadané pri zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva nehnuteľnosti. Žalobkyňa totiž hneď

nasledujúci deň potom ako zistila, že elektrické rozvody sú narušené a iskria kontaktovala žalovanú
a oznámila jej poruchu na elektrických rozvodoch. Žalovaná teda nielen, že bola o celej situácii zo strany
žalobkyne riadne oboznámená, ale opakovane prišla do bytu, aby sa so vzniknutým stavom osobne
oboznámila a s realizáciou prác výslovne súhlasila, dokonca sa ponúkla zabezpečiť aj elektrikára.
Elektrikár C. I. konštatoval, že je nutné vymeniť kompletné elektrické rozvody z dôvodu ich technického

narušenia. Žalobkyňa preto zabezpečila opravu elektrických rozvodov výlučne z toho dôvodu, že to bolo
nevyhnutné a oprava nezniesla odklad. Oprava elektrických rozvodov si vyžadovala aj maliarske práce,
ktoré zrealizoval dodávateľ E. J..
7. Žalobkyňa sa vyjadrila aj k vzájomnej žalobe, ktorou sa žalovaná domáha vydania bezdôvodného
obohatenia vo výške 8.400,- Eur. Uviedla k tomu, že aj po smrti rodičov strán sporu žalovaná disponoval

kľúčmi od bytu a z jej strany jej nikdy nebolo bránené v tom, aby byt užívala podľa vlastného
uváženia. Žalovaná mala možnosť užívať jednu z troch izieb – spálňu, ktorá dlhý čas nebola užívaná
žiadnou osobou. Výlučne žalobkyňa znášala všetky náklady spojené s užívaním a prevádzkou bytu.
Žalovaná nikdy žalobkyni nevytýkala, že by jej bránila v užívaní bytu a nikdy sa nedomáhala toho, že
chce nehnuteľnosť užívať. Žalovaná mala k nehnuteľnosti nepretržite voľný prístup, čo aj opakovane

využívala. Žalobkyňa tiež uviedla, že v prípade uplatňovaného nároku na zaplatenie 8.400,- Eur nemôže
ísť o nárok z bezdôvodného obohatenia, keďže nie sú preto splnené zákonné podmienky.
8. Na vyjadrenie žalobkyne reagovala žalovaná duplikou. Uviedla v nej, že je síce pravda, že sa
dozvedela od žalobkyne, že nastala v byte porucha a že boli narušené elektrické rozvody. Bola
oboznámená aj o zámere napraviť vzniknutú škodu v potrebnom rozsahu. Žalovaná však mala

za to, že oprava mala byť uskutočnená v nevyhnutnom rozsahu do takého stavu, aký bol pred
poškodením, nakoľko sa takto so žalobkyňou dohodli. Žalovaná vychádzajúc z doloženej faktúry
sa domnievala, že nešlo o opravenie škody v nevyhnutnom rozsahu ale išlo aj o výmenu iných
nepotrebnýchpoložiek.Takétokonanieviedlokzhodnoteniunehnuteľnostitým,žesapopriodstraňovaní
škody vymenili aj staršie, nepoškodené funkčné položky za nové. Žalovaná nerozporovala nutnosť

opravy elektroinštalácie, rozporovala však opodstatnenosť vynaložených nákladov. Žalovaná tvrdila,
že žalobkyňa by mala preukázať v akom rozsahu bola oprava poškodenej elektroinštalácie. Žalovaná
bola toho názoru, že žalobkyňa neoprávnene zhodnotila nehnuteľnosť rekonštrukciou prevyšujúcounevyhnutný rozsah na opravu vzniknutej škody. S takou rekonštrukciou, ktorá naozaj bola vykonaná,
a ktorá bola nad rozsah nevyhnutnej opravy žalovaná ako podielová spoluvlastníčka nesúhlasila.
9. Žalovaná zdôvodňovala svoju vzájomnú žalobu tým, že strany sporu boli podieloví spoluvlastníci,

pričom podiel na spoluvlastníctve neurčuje, ktorá konkrétna časť spoločnej veci je vo výlučnom užívaní,
či vlastníctve toho – ktorého spoluvlastníka a teda podielový spoluvlastník má svoj podiel na celej
spoločnej veci. Žalovaná uvádzala ďalej, že tvrdenie žalobkyne o tom, že mala jednu voľnú izbu na
obývanie je len určité tvrdenie, nejde však o skutkové tvrdenie v zmysle C.s.p., ktoré by bolo doložené
dôkazom. Žalobkyňa žalovanej neponúkla predmetnú izbu na bývanie. Ani to nebolo možné, keďže

so žalovanou obýval trojizbový byt aj syn žalobkyne, ktorý nie je dieťaťom a teda nie je možné, aby
obýval so žalobkyňou len jednu izbu. Žalobkyňa so svojím synom tvoria domácnosť. Z tohto dôvodu
bol celý trojizbový byt žalobkyňou využívaný nad rozsah jej spoluvlastníckeho podielu, keďže žalobkyňa
nepreukázala, že by užívala predmetný byt len v rozsahu jej spoluvlastníckeho podielu.
10. Žalovaná za relevantné považovala len to, že ona predmetný byt nevyužívala vôbec a súčasne
ho žalobkyňa užívala v rozsahu, ako keby bola výlučným vlastníkom. Skutočnosť, že žalovaná sa

nepodieľala na nákladoch spojených s užívaním bytu podporujú podľa jej názoru skutočnosť, že
žalobkyňa užívala celý byt nad rozsah jej spoluvlastníckeho podielu. Je preto dôvodné a v súlade
s ustálenou judikatúrou, aby za takéto „nadužívanie“ žalobkyňa druhému spoluvlastníkovi poskytla
finančnú náhradu. Žalovaná argumentovala tým, že nie sú rozhodujúce dôvody, pre ktoré je
spoluvlastník vylúčený z užívania spoločnej veci, ale to, že spoluvlastník vec užíva nad rozsah svojho

spoluvlastníckeho podielu a za toto užívanie mu patrí náhrada ako výlučnému spoluvlastníkovi. Neplatilo
by to len vtedy, ak by sa spoluvlastníci dohodli, že náhrada sa poskytovať nemá, čo sa vo veci
nepreukázalo.
11. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa so žalobou, s písomnými vyjadreniami právnych
zástupcov strán sporu, s výsluchom strán sporu, výsluchom svedkov C. I. a K. B., s LV č. XXXX

(čiastočným) Okresného úradu E., katastrálneho odboru pre kat. úz. D., s faktúrou dodávateľa C. I.,
L. XXX M. XX/XX zo dňa 22.06.2018 a prehľadom rozpočtových nákladov k tejto faktúre, s faktúrou
dodávateľa E. J., N. XXXX/XX, E. M. XXXXXX zo dňa 04.06.2018, s príjmovým pokladničným
dokladom zo dňa 14.06.2018 na sumu 2.115,- Eur, s platobným rozkazom OS Banská Bystrica sp. zn.
29Up/1236/2020 zo dňa 06.07.2020, s odporom žalovanej proti platobnému rozkazu, s prieskumom

internetového trhu zo dňa 22.07.2020 o cene prenájmu nehnuteľností – bytov, 3, 4 izbových v meste
D. a ďalším obsahom spisu.
12. Súd zistil, že žalobkyňa a žalovaná boli spoluvlastníčkami nehnuteľností (každá v rozsahu 1),
nachádzajúcich sa v okrese E., v obci D., kat. úz. D., evidovaných na LV č. XXXX Okresného úradu
E., katastrálneho odboru, konkrétne bytu č. XX nachádzajúceho sa vo vchode č. X na ulici C. XXXX/X,

na druhom nadzemnom podlaží bytového domu označeného ako XXXX, súp. č. XXXX postavenom na
parcele registra „H.“ parc. č. XXX/XX o výmere XXX m2, druh pozemku zastavaná plocha a nádvorie
spolu so spoluvlastníckym podielom priestoru o veľkosti XXXX/XXXXXX na spoločných častiach,
spoločných zariadeniach a príslušenstve bytového domu, k pozemku zastavanému bytovým domom
ak k priľahlému pozemku parc. registra „H.“ č. XXX/XX o výmere XXX m2, druh pozemku zastavaná

plocha a nádvorie. Súd tiež z predložených dokladov zistil, že žalobkyňa zabezpečila v mesiaci jún
2018 opravu elektroinštalácie v byte. Opravu zrealizoval dodávateľ C. I., L. XXX. Za vykonané práce
dodávateľ – podnikateľ vyfakturoval žalobkyni faktúrou č. 16/2018 zo dňa 22.06.2018 elektroinštalačné
prácevcelkovejsume2.866,80EursDPH.Prílohoufaktúryjepodrobnýprehľadrozpočtovýchnákladov.
13. Súd v konaní vypočul C. I. ako svedka. Svedok uviedol, že žalobkyňa ho požiadala, aby vykonal

najskôr ohliadku poruchy na elektrickej inštalácii v byte v D. na C. O. M. X. Svedok uviedol, že
pri ohliadke zistil, že elektrická inštalácia je zastaralá, keďže sa jednalo o byt starý cca 50 rokov
a nachádzala sa v ňom pôvodná elektroinštalácia. Po ohliadke a zistení poruchy vykonal na základe
objednávky žalobkyne spolu s kolegom opravu elektroinštalácie v predmetnom byte. Svedok uviedol, že
zrealizovali opravu kompletných rozvodov elektroinštalácie v celom byte. Bolo to potrebné preto, lebo ak

by sa porucha odstránila iba lokálne mohlo by dôjsť k ešte väčším škodám. Pre novú elektroinštaláciu
bolo potrebné vyfrézovať nové drážky pre nové rozvody, ďalej sa museli frézovať otvory pre zásuvky
a vypínače, prierazy medzi izbami. Keďže vykonávali opravu kompletných elektro rozvodov tak aj
doteraz „slaboprúdové“ rozvody, ktoré boli dovtedy vedené po zemi umiestnili do novovybudovaných
drážok. Svedok tiež uviedol., že murárske prípadne maliarske práce v byte nerealizovali. Uviedol

tiež, že materiál, ktorý pri oprave používali bol bežný, cenovo prístupný. Žalobkyni ešte predtým bola
predložená cenová ponuka. Po vykonaní práca žalobkyni vystavil svoju faktúru č. 16/18, ktorej prílohou
je rozpis jednotlivých položiek, prehľad rozpočtových nákladov, vykonaných prác a dodaného materiálu.
Žalobkyňa riadne faktúru uhradila.14. Súd na pojednávanie predvolával aj svedka E. J., ktorého výsluch navrhovala žalovaná. Svedok si
predvolanie na pojednávanie neprevzal v odbernej lehote. Žalovaná v ďalšom priebehu konania už na
výsluchu tohto svedka netrvala.

15. Z výsluchu strán sporu aj z ich písomných vyjadrení nie je sporné, že predmetný byt užívala
žalobkyňa aj so svojím synom. Do bytu sa prisťahovala ešte za života otca strán sporu. Po jeho smrti
v byte zostala žalobkyňa so synom bývať. Nebola sporná ani tá skutočnosť, že žalovaná mala do bytu
kedykoľvek prístup, mala vlastný kľúč. Za života otca chodievala sa tiež o neho starať.
16. Taktiež nebolo sporné, že žalobkyňa objednala opravu elektroinštalácie v byte a za túto opravu

zaplatila sumu 2.866,80 Eur za elektroinštalačné práce a 2.115,- Eur za maliarske práce. Žalobkyňa
tak zaplatila zo svojho sumu 4.981,80 Eur, z ktorej chcela jednu polovicu – t.j. sumu 2.490,90 Eur
nahradiť.Žalovanátvrdila,ževtomtoprípadežalobkyňapostupovalajednostranne,ženedošlokdohode
medzi stranami sporu na vykonaní stavebných prác v byte. Žalovaná neskôr nespochybňovala, že bola
oboznámená o zámere odstrániť poruchu (vzniknutú škodu) v byte v potrebnom rozsahu. Bola však toho
názoru, že oprava mala byť uskutočnená v nevyhnutnom rozsahu do stavu aký bol pred poškodením,

keďže takáto bola dohoda.
17. Podľa § 185 ods. 1 C.s.p. súd rozhodne, ktoré z navrhovaných dôkazov vykoná.
18. Podľa § 216 ods. 1 C.s.p. súd je viazaný žalobným návrhom žalobcu.
19. Podľa § 137 ods. 1 Obč. zák. podiel vyjadruje mieru, akou sa spoluvlastníci podieľajú na právach
a povinnostiach vyplývajúcich zo spoluvlastníctva k spoločnej veci.

20. Podľa § 139 ods. 1 Obč. zák. z právnych úkonov týkajúcich sa spoločnej veci sú oprávnení a povinní
všetci spoluvlastníci spoločne a nerozdielne.
21. Podľa § 139 ods. 2 Obč. zák. o hospodárení so spoločnou vecou rozhodujú spoluvlastníci väčšinou
počítanou podľa veľkosti podielu. Pri rovnosti hlasov, alebo ak sa väčšina alebo dohoda nedosiahne,
rozhodne na návrh ktoréhokoľvek spoluvlastníka súd.

22. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že žalovaná súhlasila s tým, aby sa odstránila porucha
elektroinštalácie v byte, ktorého bola spoluvlastníčkou (a aby sa tak predišlo vzniku škody). Tvrdí
však, že oprava bola vykonaná nad potrebný rozsah a ona s tým nesúhlasila. Je nesporné, že
žalobkyňa objednala a zaplatila opravu elektrických rozvodov a súd má za preukázané, že o tejto
oprave bola žalovaná informovaná a súhlasila s ňou. Svedok, ktorý vykonal opravu elektroinštalácie

potvrdil, že oprava elektroinštalácie bola nevyhnutná. Bolo treba pri tom vymeniť kompletné rozvody
elektroinštalácie v byte. S tým súvisí samozrejme práca a nákup potrebného materiálu. Tieto práce
zrealizoval elektrikár C. I. s kolegom. Ako svedok uviedol, že nebola iná možnosť ako opraviť chybnú
elektroinštaláciu, iba ju vymeniť celú. Za túto prácu si vyfakturoval sumu 2.866,80 Eur, ktorú doložil
prehľadom rozpočtových nákladov za vykonané práce. Túto sumu žalobkyňa zaplatila.

23. Je notoricky známou skutočnosťou, že nie je možné zrealizovať inštaláciu nových elektrických
rozvodov bez stavebných zásahov do stien (frézovanie drážok, otvorov, prierazy stien) a úplne logicky
treba potom byt (steny) uviesť od pôvodného stavu, čo nie je možné bez maliarskych, prípadne
murárskych prác, ak sa jedná o byt z klasickými panelovými alebo tehlovými stenami čo tak nesporne
je aj v prejednávanom prípade. Tieto práce vykonal dodávateľ E. J., za ktoré si vyfakturoval čiastku

2.115,- Eur, ktoré opäť žalobkyňa so svojich peňažných prostriedkov uhradila. Žalobkyňa ako investujúci
spoluvlastník má proti žalovanej ako druhému spoluvlastníkovi právo na náhradu takto vynaložených
nákladov podľa vyššie citovaného ust. § 137 ods. 1 Obč. zák.. Žalobkyňa výšku vynaložených nákladov
preukázala a podľa názoru súdu nesporne má právo na náhradu polovice takto vynaložených nákladov,
keďže žalovaná bola spoluvlastníkom predmetnej nehnuteľnosti v polovici. Súd má tiež preukázané

jednak výsluchom svedka a aj predloženými dokladmi, faktúrami v akom rozsahu boli práce vykonané
a že sa jednalo naozaj iba o nevyhnutný rozsah takýchto prác. Súd preto žalovanú zaviazal na zaplatenie
sumy 2.490,90 Eur s príslušenstvom.
24. Žalovaná si vzájomnou žalobou uplatnila zaplatenie sumy 8.400,- Eur a to z toho dôvodu, že
žalobkyňa celú nehnuteľnosť užívala sama nad rozsah jej spoluvlastníckeho podielu a prisvojila si

teda úžitkovú hodnotu veci vo väčšej miere aký zodpovedá jej podielu vo výške 1 k celku. Žalovaná
do spisu založila fotokópie internetových ponúk na prenájmy bytov 3, 4 izbových v D. pričom tieto
ponuky sa pohybovali v rozpätí od 650 Eur mesačne po 890,- Eur mesačne. Išlo však väčšinou o byty
v novostavbách, zariadené, prípadne čiastočne zariadené.
25. Medzi stranami sporu nebolo sporné ani to, že žalovaná v byte, ktorý bol v spoluvlastníctve strán

sporu nebývala.
26. Súd považuje za vhodné citovať konštantnú judikatúru v podobných prípadoch.
27. Úpravu užívania jediného bytu v dome, ktorý je predmetom podielového spoluvlastníctva účastníkov
možno vykonať aj tak, že jeden alebo viac účastníkov budú z užívania úplne vylúčení; pri tomtorozhodovaní (§ 139 ods. 2 Obč. zák.) nie je súd viazaný návrhmi účastníkov. V takomto prípade vznikne
spoluvlastníkom vylúčeným z užívania právo na peňažnú náhradu z titulu bezdôvodného obohatenia
spoluvlastníkov, ktorí užívajú vec nad rámec rozsahu ich podielu. Pri zvažovaní toho, či jediný byt v dome

môže na základe rozhodnutia súdu užívať viac spoluvlastníkov, je potrebné vychádzať z veľkosti tohto
bytu a osobných pomerov účastníkov, najmä tiež ich vzájomných vzťahov. Ak by malo dôjsť ku kolízii
práva vlastníctva na užívanie časti veci v podielovom spoluvlastníctve s právom na ochranu súkromia
je potrebné dať prednosť právu na ochranu obydlia a súkromia (Ro NS ČR z 18.09.2007, sp. zn.
22Cdo/2266/2006).

28. Vprípade,žefaktickyexistujúcepomeryneumožňujúniektorémuzpodielovýchspoluvlastníkovplnú
realizáciu práva užívať spoločnú vec v rozsahu určenom jeho podielom, má nárok na poskytnutie tomu
zodpovedajúcej náhrady. Podielovému spoluvlastníkovi, ktorý užíva spoločnú vec nad rozsah svojho
spoluvlastníckeho podielu bez platenia úhrady za takéto používanie, vzniká bezdôvodné obohatenie,
pokiaľ z dohody spoluvlastníkov, hoci uzavretej i konkludentne, vyplýva niečo iné, napríklad že si
za užívanie nad rámec zodpovedajúci spoluvlastníckemu podielu nebudú nič hradiť (Ro NS ČR

z 30.10.2007, sp. zn. 33Odo/772/2005).
29. Podielovému spoluvlastníkovi, ktorý užíva spoločnú vec nad rozsah svojho spoluvlastníckeho
podielu, vzniká bezdôvodné obohatenie. Pretože nie je schopný spotrebované plnenie v podobe výkonu
práva nájmu vrátiť, musí ostatným spoluvlastníkom poskytnúť peňažnú náhradu ako ekonomickú
protihodnotu toho, čo nemôže byť vydané (Ro NS ČR z 22.02.2021, sp. zn. 25Cdo/2616/1999).

30. Z citovaného je zrejmé, že žalovaná má v zásade právo na peňažnú náhradu, pokiaľ nemá možnosť
užívať vec (v konkrétnom prípade byt a príslušenstvo), avšak v preukázanej a oprávnenej výške.
31. V prejednávanej veci súd nemôže navrhovať zásadne dôkazy v zmysle ustanovenia § 185 ods.
1 C.s.p.. Bolo preto úlohou a povinnosťou žalovanej uplatňovaný nárok preukázať. Dôkazné bremeno
v prejednávanej veci je procesnou zodpovednosťou účastníka za výsledok konania. Dôsledkom toho, že

tvrdenie účastníka nie je preukázané je pre účastníka nepriaznivé rozhodnutie. Žalovaná svojou žalobou
žiadala priznať konkrétnu finančnú čiastku a to 8.400,- Eur za žalované obdobie tvrdiac, že sa jedná
o oprávnenú požiadavku. V tomto smere však žalovaná nič nepreukázala. Iba založila do spisu ponuky
realitných kancelárii na prenájom bytov v lokalite mesta D.. Jednalo sa o byty v D., prevažne 3 a 4 izbové.
Z fotografií založených do spisu je zrejmé, že skoro vo všetkých uvedených prípadoch sa jedná o byty

z novej výstavby. Medzi stranami sporu nie je sporné, že 3 –izbový byt, ktorý je predmetom sporu je
nehnuteľnosťou staršou.
32. Súd je toho názoru, že v prípade ak má priznať bezdôvodné obohatenie z dôvodu, že niektorí zo
spoluvlastníkov nemá možnosť užívať svoj spoluvlastnícky podiel musí byť zistená všeobecná hodnota
nájmu v zmysle vyhlášky NS SR č. 492/2004 Z. z..

33. Súd v konaní vypočul svedka K. B., syna žalobkyne. Tento potvrdil, že v byte v ktorom býval
a aj naďalej býva so svojou matkou – žalobkyňou začalo dochádzať k poruchám na elektrických
rozvodoch, začali iskriť zásuvky. S touto situáciou žalobkyňa žalovanú oboznámila a oni sa dohodli na
tom, že elektroinštaláciu treba opraviť, resp. vymeniť. Svedok tiež uviedol, že elektrikár, ktorý prišiel na
obhliadku oznámil žalobkyni elektrické rozvody nie je možné opraviť iba lokálne, ale že treba vymeniť

celú elektroinštaláciu. Ak by sa totiž oprava realizovala iba čiastočne mohli by poruchy pokračovať
v neopravenej časti. Elektroinštalácia bola pôvodná, stará. Po vykonaní elektroinštalačných prác bolo
potrebné poopravovať steny v byte, vymaľovať a tieto práce robil iný remeselník. Svedok tiež uviedol,
že počul ako sa žalobkyňa so žalovanou rozprávala o potrebnej oprave elektroinštalácie v byte, bola
dohoda o tom, že elektroinštaláciu v byte je potrebné dať vymeniť. On mal vedomosť o tom, že sa na tom

strany sporu dohodli, aj o tom, že žalovaná sa bude finančne na týchto nákladoch podieľať, prípadne
si tieto výdavky vykompenzujú pri vysporiadaní spoluvlastníctva k bytu. Svedok uviedol tiež, že do bytu
v D. P. C. X sa so žalobkyňou presťahoval ešte v čase keď ochorel otec strán sporu, jeho starý otec.
O neho bolo potrebné sa starať. Od určitého obdobia bol odkázaný na pomoc, bol imobilný. Do bytu
bežne chodievala aj žalovaná, ktorá sa tiež starala o svojho otca. Žalovaná mala stále svoje kľúče od

bytu, nikto jej nebránil v prístupe do bytu. Byt po smrti otca sporových strán užívali žalobkyňa spolu
s ním, pričom jeho matka spávala v jednej izbe a on v druhej. Potvrdil, že byt užívali v pomere 2/3 k celku.
34. Podľa ustanovenia § 216 ods. 1 C.s.p. je súd viazaný žalobným návrhom žalobcu. Vzájomná žaloba
žalovanej vôbec nebola preukázaná a súd jej teda vyhovieť nemohol. Žalovaná nedoložila žiadny dôkaz,
okrem vyššie uvádzaných ponúk na prenájom bytov v meste D., ktorými by odôvodnila reálnosť svojej

žaloby. Na preukázanie svojich tvrdení nepredložila žiadne odborné vyjadrenie a ani znalecký posudok.
Súd musel preto konštatovať, že žalovaná si svojou vzájomnou žalobou uplatnila iba ňou vymyslenú,
ničím nepreukázanú pohľadávku. Súd bol toho názoru, že vzájomnú žalobu treba zamietnuť aj z tohodôvodu, že nie je pravdivé tvrdenie žalovanej o tom, že nemohla užívať vôbec nehnuteľnosť, ktorej bola
spoluvlastníkom. Žalovaná v minulosti mala možnosť kedykoľvek do bytu prísť, nikto jej v tom nebránil.
35. Pokiaľ spoluvlastník nevyužíva spoločnú vec v rozsahu svojho spoluvlastníckeho podielu

napriek tomu, že by mu v tom ktorýkoľvek so spoluvlastníkov bránil (nevyužívanie veci v rozsahu
spoluvlastníckeho podielu spoluvlastníkom musí byť dôsledkom jej užívania druhým spoluvlastníkom
nad rozsah svojho spoluvlastníckeho podielu), nárok na náhradu za neužívanie takémuto
spoluvlastníkovi nevzniká. Právo na poskytnutie peňažnej náhrady teda patrí len s užívania veci fakticky
výlučnému spoluvlastníkovi (uznesenie ÚS SR z 21.02.2013 sp. zn. II.ÚS 140/2013, rozsudok NS ČR

z 07.01.2009, sp. zn. 28 Cdo/725/2008).
36. Žalovaná netvrdila a ani nepreukazovala, že by bola vylúčená z užívania bytu, ktorého bola
spoluvlastníkom v podiele 1. Iba tvrdila, že žalobkyňa túto spoločnú nehnuteľnosť užívala nad rozsah
svojho spoluvlastníckeho podielu. Táto skutočnosť ale neznamená automaticky právo na poskytnutie
peňažnej náhrady. Náhrada by žalovanej vznikla iba vtedy ak by bola s užívania bytu vylúčená, čo sa
nepreukázalo. Vzhľadom na uvedené dôvody súd vzájomnú žalobu žalovanej zamietol.

37. Podľa§517ods.1Občianskehozákonníkadlžník,ktorýsvojdlhriadneavčasnesplní,jevomeškaní.

38. Podľa § 517 ods.2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má
veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací

predpis.

39. Podľa § 3 nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré
ustanovenia Občianskeho zákonníka výška úrokov z omeškania je o 5 percentuálnych bodov vyššia
ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením

peňažného dlhu.

40. Žalobkyňa žiadala priznať aj úrok z omeškania a to do podania žaloby t.j. od 01.07.2020. Keďže
žalovaná sa dostala do omeškania s plnením peňažného dlhu, súd žalobkyni priznal aj úrok z omeškania
podľa vyššie cit. ust. § 517 ods. 1,2 Obč. zák..

41. Podľa § 255 ods. 1 C.s.p. súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

42. Podľa§262ods.1C.s.p.onárokunanáhradutrovkonaniarozhodneajbeznávrhusúdvrozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

43. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1, 2, § 262 ods. 1 C.s.p. Na základe vyššie
uvedených skutočností súd žalobe vyhovel v celom rozsahu a zároveň zamietol vzájomnú žalobu
žalovanej. Súd preto priznal úspešnej žalobkyni náhradu trov konania v rozsahu 100%.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde
Malacky, písomne, dvojmo.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti
odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 C.s.p.) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu

smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie
dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže
odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo

d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č . 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch
a exekučnej činnosti - Exekučný poriadok).