Rozsudok ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 11. november 2024

Súd: Správny súd v Košiciach
Spisová značka: KE-8Sa/19/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7022200626
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 11. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Andrea Daráková

ECLI: ECLI:SK:SpSKE:2024:7022200626.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Správny súd v Košiciach v konaní pred sudkyňou JUDr. Andreou Darákovou, v právnej veci žalobcu:

A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XXXX/XX, XXX XX B., právne zastúpený advokátom: Mgr. Richard
Petrov, so sídlom Františkánska 3, 040 01 Košice, proti žalovanému: Sociálna poisťovňa, ústredie so
sídlom 29. augusta č. 8-10, 813 63 Bratislava 1, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného
č. 5066-15/2022-BA z 22.08.2022 vo veci bolestného z pracovného úrazu a jemu predchádzajúceho
administratívneho konania, takto

r o z h o d o l :

I. Z r u š u j e rozhodnutie Sociálnej poisťovne, ústredie č. 5066-15/2022-BA z 22.08.2022, ako aj jemu
predchádzajúce rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočka Košice č. 7778-169/2021-KEM z 08.12.2021

a vec vracia na ďalšie konanie Sociálnej poisťovni, pobočka Košice.

II. Žalobcovi p r i z n á v a voči žalovanému právo na úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov
konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou doručenou 07.11.2022 pôvodne Krajskému súdu v Košiciach (ďalej len „krajský súd“) sa
žalobcadomáhal,abypopreskúmanírozhodnutiažalovanéhoč.5066-15/2022-BAz22.08.2022,ktorým
bolo zmenené rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočka Košice (ďalej aj len „SP“) č. 7778-169/2021-
KEM z 08.12.2021 vo veci priznania žalobcovi náhrady za bolesť v dôsledku pracovného úrazu zo

06.04.1999, aby z dôvodu nezákonnosti boli tieto rozhodnutia zrušené, vec vrátená žalovanému na
ďalšie konanie a žalobcovi, aby bol priznaný nárok na náhradu trov konania.

2. Podľa § 1 písm. c) a § 3 ods. 1 a 3 písm. c) zákona č. 151/2022 Z.z. o zriadení správnych súdov a o
zmene a doplnení niektorých zákonov, s účinnosťou od 01.06.2023 prešla právomoc výkonu súdnictva
v správnych veciach (čo je aj daný prípad) z Krajského súdu v Košiciach na Správny súd v Košiciach
(ďalej tiež aj len „správny súd“), z ktorého dôvodu bolo rozhodovanie o žalobe žalobcu, v zmysle rozvrhu

práce Správneho súdu v Košiciach na rok 2023 v jeho znení účinnom od 01.06.2023, náhodnými
technickými prostriedkami pridelené zákonnej sudkyni správneho súdu senátu „15Sa“.

Administratívne konanie

3. Podľa žalovaným predloženého administratívneho (posudkového) spisu, žalobca žiadosťou
z 03.08.2021 [ten istý deň doručenou aj Sociálnej poisťovni, pobočka Košice (ďalej len „SP“)], žiadal

o priznanie náhrady za bolesť a to titulom pracovného úrazu u zamestnávateľa HaRT s.r.o., Hrnčiarska,
Košice (ďalej len „zamestnávateľ žalobcu“).4. Podľa zápisnice z 02.11.2021 kontrolného bodového ohodnotenia pracovného úrazu na účely
náhrady za bolesť, sa pracovný úraz, ktorý bol uznaný zamestnávateľom žalobcu, stal žalobcovi tak,
že 06.04.1999 v čase kedy žalobca pracoval ako murár v spoločnosti HaRT s.r.o. spadol v práci z dvoj-

metrovejvýškyautrpelmechanicko-chemicképoranenieobidvochočí(poleptanieobidvochočívápnom)
a zlomeninu chrbtice, z ktorého dôvodu bol žalobca opakovane operovaný a to v dňoch 03.06.1999;
25.07.2005; 26.09.2005; 11.12.2019 a 22.06.2021. Aktuálne žalobca nepracuje, bol uznaný invalidným
od 26.02.2000. Posudkovým lekárom SP bola vykonaná kontrola lekárskeho posudku o bolestnom z
21.07.2021 s tým, že, keďže sa úraz stal 06.04.1999 bol lekársky posudok vystavujúci lekár požiadaný

o jeho opravu podľa vyhlášky č. 32/1965 Zb., pričom opravený posudok bol doručený SP 28.10.2021,
avšak iba pre pravé oko v počte bodov 120 s čím posudkový lekár SP vyjadril súhlas avšak, keďže
žalobca podstúpil operačné riešenie zdravotného problému v roku 2021 aj na ľavom oku, posudkový
lekár SP súhlasil s počtom bodov 120 aj pre ľavé oko v posudku o bolestnom, t.j. žalobca dosiahol
bodové ohodnotenie pre stratu obidvoch očí v celkovom počte bodov 240.

5. Rozhodnutím č. 7778-166/2021-KEM z 15.11.2021 SP rozhodla o prerušení konania z dôvodu, že vo
veci rozhodnutia o nároku žalobcu za bolesť ktorú utrpel v súvislosti s poškodením zdravia v dôsledku
pracovného úrazu zo 06.04.1999, nemôže v zákonom stanovenej lehote presne a úplne zistiť skutkový
stav veci.
Rozhodnutím SP bolo žalobcovi doručené 22.11.2021.

6. Listom č. 55865-2/2021-BA z 30.11.2021 žalovaný (Sociálna poisťovňa, ústredie) reagovala na
žiadosť SP o usmernenie vo veci bolestného žalobcu, keďže žalobca v zmysle § 7 ods. 2 vyhlášky č.
32/1965 Zb. vyčerpal zákonný limit výšky odškodnenia za bolesť z jedného poškodenia na zdraví a
súčasne, keďže absolvoval mnohopočetné reoperácie očí vznikol mu nový nárok na náhradu za bolesť,

preto si 03.08.2021 opätovne požiadal o priznanie náhrady za bolesť s tým, že žalobcovi podľa kontroly
bodového hodnotenia z 02.11.2021 vznikol nárok na náhradu za bolesť za ľavé aj pravé oko. SP teda
žiadala žalovaného o usmernenie, či vzhľadom na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR (ďalej len „najvyšší
súd“) sp. zn. 4 Sžso 23/2008 z 28.04.2009, podľa ktorého je zákon č. 437/2004 Z.z. aplikovateľným aj na
prípady poistných udalostí (pracovných úrazov, chorôb z povolania), ktoré síce vznikli pred 01.08.2004,

ale zdravotný stav poškodeného sa na účely hodnotenia bolesti a sťaženia spoločenského ustálil až
po tomto dni, t.j. po 01.08.2004, či teda aj na prípad žalobcu pri určení mu sumy bolestného má byť
aplikovaný už zákon č. 437/2004 Z.z. alebo ešte jeho účinnosti predchádzajúca vyhláška č. 32/1965 Zb.,
počas účinnosti ktorej u žalobcu nastal pracovný úraz.
Žalovaný v usmernení poukázal, že o náhrade za bolesť rozhoduje SP podľa § 99 zákona č. 461/2003

Z.z.,ktoréustanovenieohľadnebližšiehourčeniapodmienoknapriznaniebolestnéhoodkazujenazákon
č. 437/2004 Z.z. účinný od 01.08.2004, podľa § 11 ods. 1, ktorého sa na priznanie bolestného v prípade
pracovných úrazov, ktoré sa stali pred 01.08.2004 má aplikovať dovtedajšia právna úprava, ktorou je §
7 vyhlášky č. 32/1965 Zb., ktorý upravuje jednako hodnotu jedného bodu pri ohodnotení bolestného a to
sumou 60,- Sk (t.j. 2,- Eur) a jednako upravuje aj maximálnu hodnotu odškodnenia za bolesť z jedného

poškodenia na zdraví spôsobeného pracovným úrazom, ktorá suma bolestného nesmie presiahnuť
72 000,- Sk (t.j. 2 389,96 Eur). Na základe uvedeného žalovaný v usmernení ustálil, že v prípadoch, kedy
pracovný úraz nastal pred 01.08.2004, má SP postupovať výlučne podľa právnej úpravy účinnej pred
01.08.2004, t.j. podľa vyhlášky č. 32/1965 Zb.. Na margo SP-ňou označeného rozhodnutia najvyššieho
súdu sp. zn. 4 Sžso 23/2008 z 28.04.2009, žalovaný v usmernení uviedol, že eviduje aj iné rozhodnutia

najvyššieho súdu s opačným názorom a to konkrétne v uznesení sp. zn. 5 Cdo 105/2011 z 21.09.2011,
mal najvyšší súd konštatovať, že náhrada za sťaženie spoločenského uplatnenia v dôsledku pracovného
úrazu, ktorý bol spôsobený pred účinnosťou zákona č. 437/2004 Z.z. sa riadi podľa do tej doby účinnej
právnej úpravy; taktiež v rozsudku sp. zn. 6 Cdo 146/2011 z 03.10.2011 mal najvyšší súd konštatovať,
že aj keď u poškodeného došlo k ustáleniu zdravotného stavu znaleckým posudkom po roku 2005, tak

výška odškodnenia za sťaženie spoločenského uplatnenia sa bude riadiť vyhláškou č. 32/1965 Zb..
Na základe uvedeného žalovaný v usmernení ustálil, že označenými rozhodnutiami vydanými po
28.04.2009 najvyšší súd potvrdil správnosť postupu SP vo veci aplikácie § 11 ods. 1 zákona č. 437/2004
Z.z. pri posudzovaní nárokov za bolesť a náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia z pracovného
úrazu s usmerňujúcim záverom na prípad žalobcu, podľa ktorého cit. „V danom prípade je potrebné

aplikovať § 7 vyhlášky 32/1965 Zb. vrátenie ods. 2.“

7. Žalobou napadnutým rozhodnutím č. 7778-169/2021-KEM z 08.12.2021 SP ako prvostupňový
správny orgán rozhodla, že žalobca má nárok na náhradu za bolesť v dôsledku pracovného úrazu zodňa 06.04.1999 a nemá nárok na výplatu náhrady za bolesť (ľavé oko) v sume 240,- Eur v dôsledku
pracovného úrazu zo dňa 06.04.1999.
SP odôvodnila svoje rozhodnutie poukazom na doklady ktoré boli podkladom pre jej rozhodnutie

[oznámenie poistnej udalosti z 28.02.2020 zodpovedným zamestnávateľom žalobcu HaRT s.r.o.;
záznam o registrovanom pracovnom úraze zo 07.04.1999; rozsudok Okresného súdu Košice sp. zn. 25
C/226/2001 z 05.02.2007; lekársky posudok o bolestnom zo 04.02.2000, z 03.02.2000, z 23.02.2006, z
18.12.2006, z 01.12.2010, z 21.07.2021 opravený 28.10.2021; kontrola bodového hodnotenia na účely
náhrady za bolesť z 02.11.2021; oznámenie o predĺžení lehoty; rozhodnutie o prerušení konania č.

7778-165/2021-KEM z 15.11.2021 a usmernenie žalovaného z 30.11.2021]; v ďalšom uviedla, že nárok
na bolestné bude posudzovať podľa vyhlášky č. 32/1965 Zb., podľa ktorej je maximálna hodnota bodu
za bolesť v sume 60,- Sk a maximálna možná hodnota poskytnutého odškodného za bolesť v sume
72 000,- Sk.
SP sumarizovala, že žalobca utrpel 06.04.1999 ťažký pracovný úraz v dôsledku, ktorého stratil zrak
obidvoch očí v ktorej súvislosti absolvoval mnohopočetné operácie a vznikol mu nárok na náhradu

za bolesť, ktorá náhrada mu bola priznaná a vyplácaná v zmysle bodového ohodnotenia ošetrujúcim
lekárom žalobcu nasledovne:
- posudkom o bolestnom zo 04.02.2000 bola bolesť ohodnotená počtom 327 bodov, čomu zodpovedá
suma 19 620,- Sk, ktorá suma bola vyplatená žalobcovi 17.04.2000;
- posudkom o bolestnom z 03.02.2000 bola bolesť ohodnotená počtom 277,50 bodov, čomu zodpovedá

suma 16 650,- Sk, ktorá suma bola vyplatená žalobcovi 17.04.2000;
- posudkom o bolestnom z 23.02.2006 bola bolesť ohodnotená počtom 200 bodov, čomu zodpovedá
suma 12 000,- Sk, ktorá suma bola vyplatená žalobcovi 06.04.2006 (náhrada za bolesť bola priznaná
rozhodnutím č. 300-1308/2006 z 02.03.2006);
- posudkom o bolestnom z 18.12.2006 bola bolesť ohodnotená počtom 150 bodov, čomu zodpovedá

suma 9 000,- Sk, ktorá suma bola vyplatená žalobcovi 09.03.2007 (náhrada za bolesť bola priznaná
rozhodnutím č. 300-858/2007 zo 14.02.2007);
- posudkom o bolestnom zo 14.02.2011 bola bolesť ohodnotená počtom 40 bodov, čomu zodpovedá
suma 2 130,- Sk (70,80 Eur), ktorá suma bola žalobcovi vyplatená (náhrada za bolesť bola priznaná
rozhodnutím č. 4561-17/2011-KEM z 28.02.2011).

Úhrnom bola žalobcovi vyplatená náhrada za bolesť v sume 59 400,- Sk a súčasne žalobcovi bola v
štyroch platbách vyplatená aj náhrada za sťaženie spoločenského uplatnenia z pracovného úrazu zo
06.04.1999 v celkovej sume 180 600,- Sk, takže SP sumarizovala, že žalobcovi bola titulom bolestného
a sťaženia spoločenského uplatnenia úhrnom vyplatená suma 240 000,- Sk a keďže podľa § 7 ods.
2 vyhlášky č. 32/1965 Zb. celková výška z jedného poškodenia na zdraví, t.j. náhrada za bolesť a

sťaženie spoločenského uplatnenia nesmie presiahnuť sumu 240 000,- Sk a keďže SP ako platiteľ
náhrad z úrazového poistenia môže náhradu poskytnúť výlučne iba v súlade s právnou úpravou, preto
SP žalobcovi nárok na výplatu ďalšieho bolestného už nepriznala.

8. Žalobca svoje odvolanie z 27.12.2021 proti rozhodnutiu o SP č. 7778-169/2021-KEM z 08.12.2021

odôvodnil konštatovaním, že toto rozhodnutie je v rozpore s ustálenou súdnou praxou najvyššieho súdu
(bez konkretizácie judikatúry, pozn. súdu) s tým, že žiadal, aby mu bolo priznané bolestné s hodnotou
bodu v čase ustálenia zdravotného stavu, t.j. cit. „... nie vyplatenie 2 eur, ale hodnota bodu za rok 2021,
kedy bolo ukončené liečenie.“

9. O odvolaní žalobcu rozhodol žalovaný rozhodnutím č. 5066-2/2022-BA z 18.02.2022, ktorým zmenil
výrok rozhodnutia SP tak, že doň doplnil označenie § 111 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z.z. a tiež žalobcovi
priznanú sumu bolestného za ľavé oko vo výške 240,- Eur zvýšil na sumu 336,- Eur s tým, že vo zvyšnej
časti rozhodnutie SP ostalo bezo zmeny, t.j. aj v časti, kde žalobcovi nebol priznaný nárok na vyplatenie
uvedenej sumy.

Žalovaný vo svojom rozhodnutí upresnil skutkový dej vzniku úrazu u žalobcu, ktorý 06.04.1999 pri
prenášaní vedra s cementovým náterom zakopol o dielec, ktorý sa posunul čím sa vytvoril otvor, cez
ktorýžalobca(poškodený)spadolpodlešeniezvýšky2,10m,pričomobsahuvedrasamuvylialdotváre,
v tejto súvislosti poukázal, že v oznámení o škodovej udalosti z 28.02.2000 bola určená miera zavinenia
žalobcu na pracovnom úraze v rozsahu 30%, v ktorej súvislosti poukázal na § 111 ods. 2 zákona č.

461/2003 Z.z. podľa ktorého úrazová dávka sa poškodenému vypláca v sume určenej podľa rozsahu
zodpovednostizamestnávateľazníženejomieruzavineniapoškodeného(zamestnanca,vtomtoprípade
žalobcu).V ďalšom žalovaný poukázal na jednotlivé žalobcovi už priznané a vyplatené sumy bolestného, ktorými
bol odškodnený, tak ako to uvádzala vo svojom rozhodnutí aj SP s tým rozdielom, že:
- pri v poradí treťom posudku o bolestnom z 23.02.2006, ktorým bola bolesť žalobcu ohodnotená počtom

200 bodov, čomu zodpovedá suma 12 000,- Sk, žalovaný spresnil, že z tejto sumy bola žalobcovi
vyplatená suma 8 400,- Sk t.j. po zohľadnení 30% miery jeho spoluviny na pracovnom úraze (200 bodov
x 60 Sk - 30% spoluvina) určenej podľa vyhlášky č. 32/1965 Zb. (náhrada bola priznaná rozhodnutím
č. 300-1308/2006 z 02.03.2006);
- pri v poradí štvrtom posudku o bolestnom z 18.12.2006 bola bolesť ohodnotená počtom 150 bodov,

čomu zodpovedá suma 9 000,- Sk, žalovaný spresnil, že z tejto sumy bola žalobcovi vyplatená suma
6 300,- Sk t.j. po zohľadnení 30% miery jeho spoluviny na pracovnom úraze (150 bodov x 60 Sk -
30% spoluvina) určenej podľa vyhlášky č. 32/1965 Zb. (náhrada za bolesť bola priznaná rozhodnutím
č. 300-858/2007 zo 14.02.2007);
- pri v poradí piatom posudku o bolestnom zo 14.12.2011 bola bolesť ohodnotená počtom 40 bodov,
čomu zodpovedá suma 2 130,- Sk (t.j. 70,80 Eur), žalovaný zotrval na tom, že žalobcovi bola vyplatená

suma 70,80 Eur podľa vyhlášky č. 32/1965 Zb. (náhrada za bolesť bola priznaná rozhodnutím č.
4561-17/2011-KEM z 28.02.2011).
Žalovaný teda sumarizoval, že SP pri svojom rozhodovaní zohľadnila jednako bodové ohodnotenie a
jemu zodpovedajúcu finančnú náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia v celkovej sume 180 600
Sk ako aj za bolesť celkovej sume 57 270 z Sk (žalovaný do uvedenej sumy bolestného započítal sumu

z posudkov o bolestnom od 04.02.2000 do 18.12.2006, t.j. 19 620 + 16 650 + 12 000 + 9 000 = 57 270,
pozn.) s tým, že celkovo tak bola žalobcovi na bolestnom a na sťažení spoločenského uplatnenia titulom
pracovného úrazu zo 06.04.1999 vyplatená suma 237 870,- Sk (180 600 + 57 270), t.j. 7 895,84 Eur.
Žalovaný ďalej uviedol, že na základe ďalšej žiadosti žalobcu o priznanie mu bolestného, ktorá
žiadosť bola SP-ni doručená 03.08.2021, rozhodovala SP odvolaním napadnutým rozhodnutím, pričom

vychádzala z lekárskeho posudku o bolestnom z 21.07.2021, v ktorom bola podľa zákona č. 437/2004
Z.z. ošetrujúcim lekárom žalobcu ohodnotená bolesť celkovým počtom 120 bodov s dodatkom, že
keďže pri kontrole bodového hodnotenia vykonanie posudkovou lekárkou SP, táto zistila, že ošetrujúcim
lekárom vypracovaný posudok nie je vypracovaný v súlade s § 11 ods. 1 zákona č. 437/2004 Z.z.,
bol ošetrujúci lekár žalobcu vyzvaný na opravu ním vyhotoveného lekárskeho posudku, ktorú opravu

vykonal 19.10.2021 a to už v súlade s prílohou k vyhláške č. 32/1965 Zb., pričom bolesť žalobcu bola
ohodnotená počtom 120 bodov, ktorý sa vzťahoval len na jedno oko s tým, že posudková lekárka SP
konštatovala, že v roku 2021 absolvoval žalobca operáciu tak pravého, ako aj ľavého oka, z ktorého
dôvodu ohodnotila jeho bolesť počtom 120 bodov avšak pre každé jedno oko.
Žalovaný konštatoval, že odvolaním napadnutým rozhodnutím SP priznala žalobcovi náhradu za bolesť

v dôsledku pracovného úrazu zo 06.04.1999 v sume 240,- Eur len za ľavé oko, pričom za pravé oko
rozhodovala SP o tomto nároku samostatným rozhodnutím č. 7778-170/2021- KEM z 08.12.2021 s
dodatkom, že cit. „Rozhodnutie o bolesti za pravé oko sa ústrediu javí ako svojvoľné, nakoľko pobočka
mala do výroku rozhodnutia zo dňa 8. decembra 2021 ako aj do jeho odôvodnenia zakomponovať aj
bodové hodnotenia bolesti za pravé oko z dôvodu, že poškodený si uplatnil nárok na náhradu za bolesť

jedným posudkom, a to posudkom zo dňa 21. júla 2021, v ktorom bola hodnotená len bolesť vytrpená na
jednom oku“ s dodatkom, že ak posudková lekárka dospela k záveru, že rovnakú bolesť vytrpel žalobca
aj na druhom oku a aj túto je potrebné hodnotiť, mala požiadať ošetrujúceho lekára o doplnenie posudku
z 21.07.2021 aj o hodnotenie bolesti druhého oka, avšak, keďže ide o navýšenie bodového ohodnotenia
v prospech žalobcu, ktoré je preukázané zdravotnou dokumentáciou, podľa ktorej v roku 2021 bol

žalobca operovaný na obidve oči, a teda žalobca utrpel rovnakú bolesť ako bola ohodnotená v posudku
21.07.2021 aj na druhom oku, žalovaný nevyhodnotil postup posudkovej lekárky SP ako nezákonný
a teda žalobca má nárok na náhradu za bolesť v rozsahu navýšenom posudkovou lekárkou SP (celkovo
na 240 bodov) s tým však, že takýto postup neodôvodňoval vydanie samostatného rozhodnutia o nároku
na náhradu za bolesť vytrpenú na druhom oku, pretože pri tomto druhom rozhodnutí absentuje lekársky

posudok, takže navýšenie bodového ohodnotenia posudkovou lekárkou mohlo byť len dôvodom na
priznanie vyššej náhrady v odvolaním napadnutom rozhodnutí a nie byť predmetom samostatného
rozhodnutia. Podľa žalovaného ďalším pochybením SP bolo, že pri určení výšky náhrady za bolesť
nezohľadnila 30% mieru spolu-zavinenia žalobcu na vzniku pracovného úrazu.
Uvedené nedostatky vytýkané žalovaným SP-ni, žalovaný napravil vo svojom rozhodnutí tak, že

žalobcovi priznal nárok na náhradu za bolesť v sume 336,- Eur za pravé aj ľavé oko, ktorá suma bola
znížená o 30% mieru spoluviny žalobcu [((240 x 60) : 30,126] – 30%, pozn., súdu], nárok na vyplatenie
sumy ktorej však tiež nepriznal, pretože žalobca už bol v minulosti odškodnený v maximálne zákonom
prípustnej miere podľa § 7 ods. 2 vyhlášky č. 32/1965 Zb..Súčasne žalovaný poznamenal, že svojim iným rozhodnutím č. 5068-2/2022-BA z 18.02.2022 zrušil
druhé rozhodnutie SP č. 7778-170/2021- KEM z 08.12.2021 o bolestnom samostatne za pravé oko.
Odvolaciu námietku žalobcu o potrebe aplikovať na jeho prípad pri určení hodnoty bodového

ohodnotenia bolestného zákon č. 437/2004 Z.z., žalovaný túto vyhodnotil ako nedôvodnú a to s
poukazom na rozhodnutia najvyššieho súdu sp. zn. 2 Cdo 97/2009 z 27.04.2010; sp zn. 4 Cdo 112/2010
z 26.05.2010; sp. zn. 9 So 143/2009 z 26.05.2010 a sp. zn. 4 Cdo 124/2009 z 28.09.2010, v ktorých
najvyššísúdkonštatovalmožnosťaplikovať§7ods.1vyhláškyč.32/1965Zb.vnadväznostina§11ods.
1 zákona č. 437/2004 Z.z. pri ohodnotení bolestného a sťaženia spoločenského uplatnenia úraze alebo

chorobe z povolania zistenými pred nadobudnutím účinnosti zákona č. 437/2004 Z.z. (pred 01.08.2004).
Žalovaný vyslovil záver, že keďže žiadne ustanovenie zákona č. 437/2004 Z.z. nevylučuje aplikáciu ním
upravených inštitútov aj na poškodenia zdravia, ktoré nastali pred jeho účinnosťou t.j. pred 01.08.2004
a jedinú výnimku upravuje iba § 11 ods. 1 tohto zákona práve v súvislosti s určením výšky náhrady za
bolesť a sťaženia spoločenského uplatnenia z hľadiska použitia hodnoty jedného bodu a určenia sumy
tejto náhrady, tak možno mať za to, že zákonodarca mal záujem, aby sa na určenie týchto náhrad z

pracovných úrazov a chorôb z povolania vzniknutých pred 01.08.2004 aplikoval predchádzajúci právny
predpis a to vyhláška č. 32/1965 Zb. a, ktorá právna úprava § 11 ods. 1 zákona č. 437/2004 Z.z. je
jednoznačná, bez možnosti dvojakého výkladu a je plne v súlade so zákazom pravej retroaktivity právnej
normy.
Podľa žalovaného sa cit. „Preto aj v prípadoch, keď k poistnej udalosti došlo za účinnosti vyhlášky

č. 32/1965 Zb., pričom k ustáleniu zdravotného stavu alebo k nastavšiemu zhoršeniu pôvodného
poškodenia zdravia, ktoré sa nepredpokladalo pri prvotnom hodnotení bolesti, došlo až za účinnosti
neskoršiehozákonač.437/2004Z.z.,sapristanoveníhodnotyboduzadanépoškodeniezdraviavrátane
určenia počtu týchto bodov podľa príslušnej položky, postupuje výlučne podľa vyhlášky č. 32/1965
Zb..“(...)cit.„Ajkeďvzhľadomnakoncepciuodškodňovaniabolestijelogické,abyhodnotaboduzadané

poškodenie zdravia bola posudzovaná podľa právnych predpisov platných a účinných v čase ustálenia
zdravotného stavu ...“
Keďže, ako už bolo uvedené, žalobca už bol v minulosti odškodnený v maximálne zákonom prípustnej
miere podľa § 7 ods. 2 vyhlášky č. 32/1965 Zb. preto podľa žalovaného cit. „... je v tomto prípade
nepodstatné aká hodnota bodu sa bude aplikovať.“

10. Listom č. 5066-3/2022-BA zo 14.03.2022 žalovaný oznamoval SP a žalobcovi, že vykonáva opravu
chýb v písaní vo svojom rozhodnutí č. 5066-2/2022-BA z 18.02.2022, ktorá oprava spočívala vo
vypustení vo výroku uvedeného § 111 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z.z., ako aj vo vypustení tomuto
ustanoveniu v odôvodnení zodpovedajúcu argumentáciu v zmysle ktorej žalovaný vytýkal SP, že

nezohľadnila pri určení výšky bolestného 30% mieru zavinenia na vzniku pracovného úrazu zo strany
žalobcu a taktiež, vo výroku ako aj v odôvodnení žalovaný zmenil ním priznanú sumu bolestného zo
sumy 336,- Eur na sumu 480,- Eur.

11.Rozhodnutiežalovanéhoč.5066-2/2022-BAz18.02.2022vzneníjehoopravylistomč.5066-3/2022-

BA zo 14.03.2022, napadol prokurátor Krajskej prokuratúry Bratislava (ďalej len „prokurátor“) svojím
protestomč.Kd193/22/1100-9zo06.07.2022,ktorýodôvodnilkonštatovaním,žetakSP,akoajžalovaný
postupovali pri určení výšky náhrady za bolesť podľa nesprávneho právneho predpisu, čo malo za
následok nesprávne rozhodnutie s tým, že výšku náhrady za bolesť je potrebné posúdiť podľa zákona
účinného v čase posúdenie náhrady a nie v čase, kedy sa stal pracovný úraz.

12. Žalovaný rozhodnutím č. 5066-13/2022-BA z 03.08.2022 protestu prokurátora vyhovel a zrušil svoje
rozhodnutie č. 5066-2/2022-BA z 18.02.2022 v znení jeho opravy vykonanej listom č. 5066-3/2022-BA
zo 14.03.2022 a vec vrátil samému sebe na nové odvolacie konanie s konštatovaním, cit. „... vrátiť na
nové odvolacie konanie, v ktorom sa pri aplikovaní hodnoty bodu použije nový právny predpis a síce

zákon č. 437/2004 Z.z..“

13. Zo súdneho spisu Krajského súdu v Košiciach (ďalej len „krajský súd“), vedeného pod sp. zn.
5 Sa/7/2022 správny súd zistil, že konanie o správnej žalobe žalobcu proti rozhodnutiu žalovaného
č. 5066-2/2022-BA z 18.02.2022 bolo zastavené uznesením krajského súdu č. k. 5Sa/7/2022-40

z 12.12.2022 z dôvodu zrušenia žalobou napadnutého rozhodnutia v dôsledku protestu prokurátora (viď
vyššie, pozn.).14. Po vrátení veci na odvolacie konanie žalovaný žalobou napadnutým rozhodnutím č. 5066-15/2022-
BA z 22.08.2022 zmenil výrok odvolaním napadnutého rozhodnutia SP č. 7778-169/2021-KEM z
08.12.2021 tak, že podľa § 99 a § 112 ods. 4 zákona č. 461/2003 Z.z. priznal žalobcovi nárok na náhradu

za bolesť v dôsledku pracovného úrazu zo 06.04.1999 určenú podľa § 5 zákona č. 437/2004 Z.z. v sume
5 439,- Eur a súčasne rozhodol, že žalobca nemá nárok na výplatu tejto náhrady.
Žalovaný svoje rozhodnutie odôvodnil tvrdením o dôvodnosti odvolacích námietok žalobcu, v zmysle
ktorých, priznal žalobcovi nárok na náhradu za bolesť ohodnotenú bodovaním v lekárskom posudku z
19.10.2021 (jednalo sa opravený pôvodný lekársky posudok z 21.07.2021, pozn.) a to za pravé aj ľavé

oko súčasne s tým, že hodnotu bodu určil v súlade s § 5 ods. 1 a 2 zákona č. 437/2004 Z.z. sumou
22,66 Eur, čo bola hodnota bodu platná pre rok 2021, takže nárok žalobcu na náhradu za bolesť, ktorú
vytrpel v súvislosti s operáciou obidvoch očí v roku 2021 sa vypočítala ako súčin počtu 240 bodov (podľa
označeného lekárskeho posudku) a sumy 22,66 Eur, zaokrúhlenej na najbližšie celé euro smerom nahor,
čo v konečnom dôsledku predstavuje sumu 5 439,- Eur s dodatkom, že žalobca nemá nárok na výplatu
tejto náhrady za bolesť, pretože žalobca bol už v minulosti v predchádzajúcich konaniach odškodnený

v maximálnej možnej miere, akú mohol v zmysle § 7 ods. 2 vyhlášky č. 32/1965 Zb. dostať.
Rozhodnutie žalovaného bolo žalobcovi doručené 07.09.2022.

Súdne konanie

15. Žalobca svoju včas podanú správnu žalobu proti rozhodnutiu žalovaného č. 5066-15/2022-BA z
22.08.2022 argumentačne odôvodnil tvrdením, že žalovaný, ako aj SP síce správne a v súlade so
zákonom č. 437/2014 Z.z. určili výšku hodnoty bodu na sumu 22,66 Eur, avšak súčasne s ohľadom na
dátumvznikupracovnéhoúrazu(06.04.1999)opäťnesprávneaplikovaliaj§7ods.2vyhláškyč.32/1965
Zb. ohľadne určenia maximálnej výšky náhrady za bolesť. Uvedeným rozhodnutím tak podľa žalobcu,

žalovaný konal v rozpore s názorom najvyššieho súdu vysloveným v rozhodnutí sp. zn. 4 Sžso 23/2008,
podľa ktorého sa výška náhrady bolestného riadi zákonom č. 437/2004 Z.z., čo znamená, že v takom
prípade je § 7 ods. 1 a 2 vyhlášky č. 32/1965 Zb. neaplikovateľný vôbec a teda ani ohľadne maximálnej
výšky celkového odškodnenia, ktorá výška z toho dôvodu nie je limitovaná. Vzhľadom na uvedené má
žalobca za to, že žalovaný mal o jeho nároku rozhodnúť tak, že mu priznáva náhradu za bolesť pri

zistenom počte bodov 240 v sume 5 439,- Eur s tým, že žalobca má nárok na výplatu tejto sumy.
Žalobca žiadal nariadiť vo veci pojednávanie.

16. Žalovaný vo svojom vyjadrení k žalobe v prvom rade opätovne zopakoval priebeh skutkového
deja počnúc od vzniku pracovného úrazu 06.04.1999 až po vydanie žalobou napadnutého rozhodnutia,

pričom až v tomto vyjadrení doplnil niektoré skutočnosti, ktoré z odôvodnení, v administratívnom spise
nachádzajúcich sa rozhodnutí a listín nevyplývali (pozn. súdu).
Žalovaný konkrétne sumarizoval všetky lekárske posudky (zo 04.02.2000; z 03.02.2000; z 23.02.2006;
z 18.12.2006 a zo 14.02.2011) s opätovným uvedením ich bodového ohodnotenia bolesti a z toho
odvodenejžalobcovipriznanejavyplatenejsumybolestnéhoztýchtojednotlivýchposudkov,súvisiaceho

s pracovným úrazom zo 06.04.1999, pričom až v tomto vyjadrení, pri poslednom lekárskom posudku zo
14.02.2011žalovanýozrejmil(dotejdobysatotovysvetlenievrozhodnutiachžalovanéhonenachádzalo,
pozn. súdu), že pri určení sumy žalobcovi vyplateného bolestného z tohto lekárskeho posudku (70,80
Eur), SP-ňa zohľadnila súhrn žalobcovi do tej doby už priznanej sumy bolestného vo výške 57 270,- Sk
(19 620 + 16 650 + 12 000 + 9 000) spolu s celkovou sumou do tej doby mu už vyplatenej náhrady za

sťaženie spoločenského uplatnenia vo výške 180 600,- Sk, ktorých súčet predstavoval sumu 237 870,-
Sk (57 270 + 180 600), a keďže od tejto celkovej sumy do maximálneho zákonného stropu možného
odškodnenia za bolesť a za sťaženie spoločenského uplatnenia z jedného poškodenia na zdraví, ktorý
podľa § 7 ods. 2 vyhlášky č. 32/1965 Zb. bol 240 000,- Sk, ostávalo už iba 2 130,- Sk (240 000 - 237 870),
SP vyplatila žalobcovi z tohto lekárskeho posudku už iba sumu 2 130,- Sk, t.j. 70,80 Eur.

V ďalšom žalovaný opísal v jeho rozhodnutiach (t.j. v napadnutom rozhodnutí aj v rozhodnutí pred
protestom prokurátora, pozn. súdu), už uvedený postup pri rozhodovaní o bolestnom žalobcu na základe
posledného lekárskeho posudku z 21.07.2021, ktorý posudok na podnet posudkovej lekárky SP, musel
ošetrujúci lekár žalobcu prepracovať, pretože vzhľadom ku dňu vzniku pracovného úrazu (06.04.1999)
tento nebol vyhotovený v súlade s § 11 ods. 1 zákona č. 437/2004 Z.z. odkazujúci na vyhlášku č. 32/1965

Zb. s tým, že opravený lekársky posudok z 19.10.2021, pri zachovaní pôvodne určeného počtu 120
bodov bol podkladom pre žalobou napadnuté rozhodnutie SP č. 7778-169/2021-KEM z 08.12.2021, ako
aj pre rozhodnutie SP č. 7778-170/2021-KEM z 08.12.2021, ktorými SP žalobcovi priznala osve bolestné
v sume 240,- Eur pre ľavé oko a 240,- Eur pre pravé oko.Následne žalovaný zopakoval závery svojho rozhodnutia č. 5066-2/2022-BA z 18.02.2022, ktorým v
dôsledku odvolania žalobcu zmenil rozhodnutie SP č. 7778-169/2021-KEM z 08.12.2021 a rozhodnutie
SP č. 7778-170/2021-KEM z 08.12.2021 označil za svojvoľné, žalobcovi priznal podľa vyhlášky č.

32/1965 Zb. bolestné naraz za obidve oči v sume 336,- Eur po odpočítaní 30% miery spoluzavinenia
žalobcom na pracovnom úraze, nezohľadnenie miery zodpovednosti ktorej žalovaný vytkol SP (ďalšie
odôvodnenie viď vyššie, pozn. súdu).
Žalovaný až v tomto svojom vyjadrení k žalobe (1x, pozn. súdu) zmienil, že až potom, ako jeho
rozhodnutie č. 5066-2/2022-BA z 18.02.2022 nadobudlo právoplatnosť, sa do jeho dispozičnej sféry

dostal rozsudok Okresného súdu Košice I č. k. 25 C 226/2001-182 z 05.02.2007, podľa ktorého na
strane žalobcu neboli zistené žiadne nedostatky, ktoré by boli v príčinnej súvislosti s pracovným úrazom,
čo bol dôvod, že žalovaný vo svojom rozhodnutí č. 5066-2/2022-BA z 18.02.2022 cit. „... opravil chyby
vzniknuté pri vyhotovení rozhodnutia“ a to listom č. 5066-3/2022-BA zo 14.03.2022, ktorým cit. „... okrem
iného vypustila započítanie 30% - nej miery zavinenia na strane žalobcu do výslednej sumy náhrady
za bolesť.“

Ďalej žalovaný vo svojom vyjadrení uviedol prehľad úkonov a rozhodnutí po podaní protestu
prokurátorom proti jeho rozhodnutiu č. 5066-2/2022-BA z 18.02.2022 v spojení s jeho „opravou“ č.
5066-3/2022-BA zo 14.03.2022, ktoré boli v tom dôsledku zrušené, ako aj dôvody svojho, žalobou
napadnutého rozhodnutia.
Vo vzťahu k žalobným námietkam žalovaný iba uviedol, že v priebehu rokov 2000 až 2011 bolo žalobcovi

viacerými rozhodnutiami priznané a vyplatené bolestné z pracovného úrazu zo 06.04.1999 a to v súlade
s vyhláškou č. 32/1965 Zb. a ani jedno z týchto rozhodnutí žalobca nenapadol cit. „... žiadnym opravným
prostriedkom...“, preto sa tieto rozhodnutia stali právoplatnými, pričom naposledy sa tak stalo 28.02.2011
(t.j. na základe lekárskeho posudku zo 14.02.2011, kedy náhrada za bolesť bola priznaná rozhodnutím
č. 4561-17/2011-KEM z 28.02.2011, pozn. súdu), kedy už žalobca dostal maximálnu sumu odškodnenia

podľa § 7 ods. 2 vyhlášky č. 32/1965 Zb., proti rozhodnutiu ktorému sa žalobca tiež neodvolal a preto sa
toto stalo 18.03.2011 právoplatným, v ktorom dôsledku sa žalovaný domnieval, že žalovaný s aplikáciou
§ 7 ods. 2 vyhlášky č. 32/1965 Zb. súhlasil. Žalovaný nespochybňuje rozhodnutie najvyššieho súdu
sp. zn. 4 Sžso 23/2008 z 28.04.2009 (R 47/2010), na podklade ktorého aj vydal žalobou napadnuté
rozhodnutievktoromhodnotuboduzabolesťurčilužvsúladesozákonomč.437/2004Z.z.sumou22,66

Eur platnou pre rok 2021, avšak keďže toto rozhodnutie najvyššieho súdu, podľa žalovaného pojednáva
iba o výške náhrady za bolesť a nevenuje sa aplikácii § 7 ods. 2 vyhlášky č. 32/1965 Zb., žalovaný má za
to,žejehorozhodnutiejesprávneatovsúladesprincípomprávnehoštátucit.„čoniejevdemokratickom
štátezakázané,jedovolené“,pretoženajvyššísúdvyslovenenezaviazalSP,abyvprípadochobdobných
žalobcovmu neuplatňovala § 7 ods. 2 vyhlášky č. 32/1965 Zb.. V uvedenej súvislosti žalovaný tiež

uviedol, že ak bol § 7 ods. 2 vyhlášky č. 32/1965 Zb. aplikovaný aj v predchádzajúcich konaniach žalobcu
obolestnom,takcit.„...jehoneuplatnenieajvtomtokonaní(ozákonnostirozhodnutiazodňa22.augusta
2022), by zakladalo nejednotnosť a neistotu v postupoch Sociálnej poisťovne.“
Žalovaný nesúhlasil s rozhodnutím vo veci bez nariadenia pojednávania.

17. Žalobca prostredníctvom svojho právneho zástupcu vo svojom stanovisku (replika) k vyjadreniu
žalovaného uviedol, že nepovažuje za spornú a spornou ani nebola tá časť vyjadrenia žalovaného,
ktorá sa týka iba sumarizácie časovej následnosti jednotlivých rozhodnutí, ktorými bolo žalobcovi
priznané odškodnenie za ujmu na zdraví spôsobenú pracovným úrazom zo 06.04.1999 s tým, že
k podstate žalobnej námietky žalobcu považuje vyjadrenie žalovaného za absurdné, keď žalovaný si

opäť nesprávne vykladá právnu vetu rozhodnutia najvyššieho súdu R 47/2010, z ktorej v neprospech
žalobcu neprípustne abstrahuje pojmovo len výšku hodnoty bodu za bolesť, ale nie aj na celkovú
výšku odškodnenia ako takého. Žalovaný tiež uviedol, že žalovaný mu protest prokurátora nedoručil
a poznamenal, že záujem SP na jednotnom rozhodovaní v jednotlivých prípadoch nemôže a nesmie
mať prednosť pre zákonnosťou rozhodovania.

18. Žalovaný vo svojom vyjadrení (duplika) k stanovisku (replike) žalovaného uviedol, že repliku žalobcu
považuje za nekonzistentnú cit. „... postrádajúc zmysel pre dôslednosť...“, keďže žalobca na jednej
strane vyjadril súhlas s doterajšími rozhodnutiami žalovaného vo veci bolestného a teda súhlasil aj s tým,
že rozhodnutím z 28.02.2011 žalobca už dostal maximálne možné odškodnenie v súlade s § 7 ods.

2 vyhlášky č. 32/1965 Zb., avšak súčasne na druhej strane žalobca poukazuje na výklad rozhodnutia
najvyššieho súdu sp. zn. 4 Sžso 23/2008 z 28.04.2009 (R 47/2010), z ktorého rozhodnutia žalovaný
v duplike cituje a uvádza, že z neho explicitne vyplýva, že cit. „... podľa doterajších predpisov (vyhláškyč. 32/1965 Zb.) sa posúdi nárok na náhradu za bolesť ako taký s výnimkou výšky náhrady za bolesť.“
Vo zvyšnej časti žalovaný zotrval na svojich vyjadreniach a žalobu navrhol zamietnuť.

19. V dôsledku reorganizácie súdnictva a vzniku Správneho súdu v Košiciach (ďalej len „správny súd“;
viď vyššie) následne už konala vo veci od 01.06.2023 zákonná sudkyňa správneho súdu.

20. Na prejednanie veci nariadil správny súd pojednávanie na 11.11.2024 na ktorom právny zástupca
žalobcu zotrval na podanej žalobe; podotkol, že v danom prípade sa jedná o otázku právneho posúdenia

veci a nie o spornosť skutkových okolností; poukázal, že účelom prijatia zákona o náhrade za bolesť,
ktorým bola nahradená do tej doby účinná vyhláška bolo pre prípady, kedy liečenie poškodenia
zdravia trvá dlhší čas po vzniku tohto poškodenia, aby aj náhrada za bolesť z tohto poškodenia
korešpondovalasčasomtaktiežzmenenouekonomickousituáciou,t.j.abyajhodnotaboduodškodnenia
na túto ekonomickú situáciu reagovala a bola adekvátnou; podotkol, že je nesprávnym žalovaným
učinený výklad § 11 ods. 1 zákona o náhrade za bolesť, podľa ktorého by sa na prípad žalobcu mal

aplikovať zákon o náhrade za bolesť iba pokiaľ ide o určenie hodnoty bodu, ktorým bola lekárom
ohodnotená bolesť žalobcu, avšak pokiaľ ide o maximálnu hranicu tohto odškodnenia, tak tam by
sa podľa žalovaného mala stále aplikovať vyhláška s tým, že ak by mal platiť tento výklad učinený
žalovaným, tak poškodený by bol odkázaný domáhať sa svojich nárokov na civilnom súde žalobou
o navýšenie odškodnenia, ktorá žaloba by musela smerovať voči zamestnávateľovi poškodeného, ktorý

však v prípade žalobcu už ani neexistuje, takže žalobca by si tento nárok už ani takto uplatniť nemohol.
Zástupkyňa žalovaného zotrvala na vyjadreniach žalovaného doposiaľ už produkovaných v konaní
s dôrazom, že žalovaný učinil gramatický výklad § 11 ods. 1 zákona o náhrade za bolesť v interakcii
na judikatúru najvyššieho súdu.

Právne východiská pre rozhodnutie

21. Podľa § 493e zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“) „Konania začaté
a neskončené do 30. júna 2023 sa dokončia podľa tohto zákona v znení účinnom do 30. júna 2023;
ustanovenie § 493f tým nie je dotknuté.“

22. Podľa § 6 ods. 2 psím. c) SSP v jeho znení účinnom do 30.06.2023 „Správne súdy rozhodujú v
konaniach o (c) správnych žalobách v sociálnych veciach.“

23. Podľa § 135 ods. 1 SSP v jeho znení účinnom do 30.06.2023 „Na rozhodnutie správneho súdu

je rozhodujúci stav v čase právoplatnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo v čase vydania
opatrenia orgánu verejnej správy.“

24. Podľa § 199 ods. 1 písm. a) SSP v jeho znení účinnom do 30.06.2023 „Sociálnymi vecami sa na
účely tohto zákona rozumie rozhodovanie (a) Sociálnej poisťovne.“

25. Podľa § 203 ods. 2 SSP v jeho znení účinnom do 30.06.2023 „Pri správnej žalobe fyzickej osoby
nie je správny súd viazaný žalobnými bodmi.“

26. Podľa § 99 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení (ďalej len „zákon o sociálnom poistení“

alebo aj len „zákon č. 461/2003 Z.z.“) v jeho znení účinnom ku dňu (03.08.2021) podania žiadosti
žalobcom (ďalej len „v znení účinnom v rozhodnom čase“) „Poškodený má nárok na náhradu za bolesť
a na náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia podľa osobitného predpisu odkaz na zákon č.
437/2004 Z. z.“

27. Podľa § 112 ods. 1 a 4 zákona o sociálnom poistení v znení účinnom v rozhodnom čase „(1) Dávka
sa prizná alebo sa zvýši odo dňa, od ktorého dávka alebo jej zvýšenie patrí, najviac tri roky spätne odo
dňa zistenia, že sa dávka priznala alebo sa vyplácala v nižšej sume, ako patrí, alebo najviac tri roky
spätne od uplatnenia nároku na dávku alebo nároku na jej zvýšenie, ak sa dodatočne zistí, že sa dávka
a) priznala v nižšej sume, ako patrí,

b) vypláca v nižšej sume, ako patrí,
c) odoprela neprávom alebo
d) priznala od neskoršieho dátumu, než od ktorého patrí.(4) Výplata dávky sa zastaví, uvoľní alebo sa dávka vypláca v nižšej sume alebo vo vyššej sume, ak sa
zmenia skutočnosti rozhodujúce na nárok na výplatu dávky.“

28. Podľa § 3 ods. 1 a 2 zákona č. 437/2004 Z.z. o náhrade za bolesť a o náhrade za sťaženie
spoločenského uplatnenia (ďalej len „zákon o náhrade za bolesť“) v znení účinnom v rozhodnom čase
„(1) Náhrada za bolesť sa poskytuje jednorazovo; musí byť primeraná zistenému poškodeniu na zdraví,
priebehu liečenia alebo odstraňovaniu jeho následkov.
(2) Náhrada za bolesť sa poskytuje na základe lekárskeho posudku (§ 7 a 8). Sadzby bodového

hodnotenia za bolesť sú ustanovené v prílohe č. 1 v I. a III. časti.“

29. Podľa § 5 ods. 1 a 2 zákona o náhrade za bolesť v znení účinnom v rozhodnom čase „(1) Pri
určení výšky náhrady za bolesť a výšky náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia sa vychádza
z celkového počtu bodov, ktorým sa bolesť alebo sťaženie spoločenského uplatnenia ohodnotilo v
lekárskom posudku (§ 7 a 8).

(2)Výškanáhradyzabolesťavýškanáhradyzasťaženiespoločenskéhouplatneniasaurčujesumou2%
z priemernej mesačnej mzdy zamestnanca v hospodárstve Slovenskej republiky zistenej Štatistickým
úradom Slovenskej republiky za kalendárny rok predchádzajúci roku, v ktorom vznikol nárok na náhradu
podľa odseku 1, za jeden bod a výsledná suma sa zaokrúhli na najbližšie celé euro smerom nahor.“

30. Podľa § 11 ods. 1 zákona o náhrade za bolesť v znení účinnom v rozhodnom čase „Na bolesť
a sťaženie spoločenského uplatnenia v dôsledku úrazu a iného poškodenia na zdraví, ktoré bolo
spôsobené pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona, a ak ide o chorobu z povolania z takej choroby,
ktorá bola zistená pred týmto dňom, sa vzťahujú doterajšie predpisy.“

31. Podľa § 2 ods. 1 vyhlášky č. 32/1965 Zb. o odškodňovaní bolesti a sťaženia spoločenského
uplatnenia (ďalej len „vyhláška“) v znení účinnom k 31.07.2004 (s účinnosťou od 01.08.2004 bola
nahradená zákonom o náhrade za bolesť, pozn.) „Odškodnenie za bolesť sa poskytuje za bolesti
spôsobené poškodením na zdraví, jeho liečením alebo odstraňovaním jeho následkov, a to podľa zásad
a sadzieb ustanovených v prílohe tejto vyhlášky. Odškodnenie za bolesť musí byť primerané povahe

poškodenia na zdraví a priebehu liečenia.“

32. Podľa § 7 ods. 1 a 2 vyhlášky „(1) Výška odškodnenia za bolesť a za sťaženie spoločenského
uplatnenia sa určuje sumou 60 Sk za jeden bod.
(2)Celkovávýškaodškodneniazabolesťazasťaženiespoločenskéhouplatneniazjednéhopoškodenia

na zdraví nesmie presiahnuť sumu 240 000 Sk; z toho odškodnenie za bolesť nesmie presiahnuť sumu
72 000 Sk.“

33. Podľa § 14 vyhlášky „Bolesti a sťaženie spoločenského uplatnenia z poškodenia na zdraví, ktoré
bolo spôsobené predo dňom začiatku účinnosti tejto vyhlášky, a pokiaľ ide o chorobu z povolania z takej

choroby, ktorá bola zistená pred týmto dňom sa posudzujú podľa doterajších predpisov.“

34. Podľa § 14a vyhlášky „Pri odškodňovaní bolesti a sťaženia spoločenského uplatnenia z poškodenia
na zdraví, ktoré bolo spôsobené pred účinnosťou tejto vyhlášky, a pri odškodnení choroby z povolania,
ktorá bola zistená pred účinnosťou tejto vyhlášky, sa postupuje podľa doterajších predpisov.“

35. Podľa prílohy „A“. bodu I. ods. 2 vyhlášky „Lekár podávajúci posudok ohodnotí poškodenie na zdraví
počtom bodov podľa ďalej ustanovených sadzieb.“

36. Podľa § 106 ods. 1 a 2 zákona č. 40/1964 Zb. občiansky zákonník (ďalej len „občiansky zákonník“)

v jeho znení účinnom ku dňu (03.08.2021) podania žiadosti žalobcom (ďalej len „v znení účinnom v
rozhodnom čase“) „(1) Právo na náhradu škody sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa poškodený
dozvie o škode a o tom, kto za ňu zodpovedá.
(2) Najneskoršie sa právo na náhradu škody premlčí za tri roky, a ak ide o škodu spôsobenú úmyselne,
za desať rokov odo dňa, keď došlo k udalosti, z ktorej škoda vznikla; to neplatí, ak ide o škodu na zdraví.“

37. Podľa § 444 občianskeho zákonníka v znení účinnom v rozhodnom čase „Pri škode na zdraví sa
jednorazove odškodňujú bolesti poškodeného a sťaženie jeho spoločenského uplatnenia.“Odôvodnenie rozhodnutia správnym súdom

38. V danom prípade žalobca svojou žalobou namieta nezákonnosť rozhodnutí žalovaného a SP

z dôvodu, že žalovaným bol nesprávne právne posúdený jeho nárok na priznanie a vyplatenie mu
bolestného za bolesti, ktoré si žalobca vytrpel v súvislosti s pracovným úrazom zo 06.04.1999,
a ktorý nárok si žalobca uplatnil svojou žiadosťou z 03.08.2021, súčasťou ktorej bol lekársky posudok
o bodovom ohodnotení tejto jeho bolesti z 21.07.2021. Podľa žalobcu nesprávne právne posúdenie
spočíva v tom, že žalovaný na posúdenie odškodnenia žalobcu bolestným, z hľadiska možného

ohraničenia maximálnej možnej miery tohto odškodnenia (t.j. či toto odškodnenie je alebo nie je zákonne
limitované jeho maximálnou výškou), aplikoval nesprávny právny predpis a to § 7 ods. 2 vyhlášky č.
32/1965 Zb., ktorá vyhláška mohla byť podľa žalobcu síce v súlade s cit. § 11 ods. 1 zákona o náhrade za
bolesť, aplikovateľnou na prípady poškodenia na zdraví (aj formou pracovného úrazu), ktoré poškodenia
nastali pred 01.08.2004, čo síce je aj prípad žalobcu, avšak iba pokiaľ ide o hodnotenie „bolesti“ a nie
pokiaľ ide aj o náhradu za bolesť, ktorá náhrada už mala byť posudzovaná podľa zákona o náhrade za

bolesť (č. 437/2004 Z.z.), ktorú si žalobca vytrpel síce ako dôsledok pracovného úrazu zo 06.04.1999
(t.j. ktorý nastal pred 01.08.2004), avšak túto bolesť vytrpel až v roku 2021, kedy podstúpil operáciu
obidvoch očí (t.j. po 01.08.2004 a teda už za účinnosti zákona o náhrade za bolesť).

39. Správny súd najsamprv dáva do pozornosti, že v tomto prípade sa jedná o správnu žalobu fyzickej

osoby v sociálnych veciach, v konaní o ktorej správny súd nie je viazaný žalobnými bodmi (cit. § 203
ods. 2 SSP) a je oprávnený takúto žalobu posudzovať neformálne (§ 202 ods. 2 SSP), v medziach
ktorých správny súd preskúmal aj žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného a jemu predchádzajúci
procesný postup.

40. V súvislosti s procesným postupom žalovaného pred vydaním žalobou napadnutého rozhodnutia č.
5066-15/2022-BA z 22.08.2022, je nutným poznamenať, že z hľadiska vyhodnotenia rozsahu aplikácie
§ 7 ods. 2 vyhlášky v interakcii na § 11 ods. 1 zákona o náhrade za bolesť, na prípad žalobcu pri
určení priznanej a na vyplatenie mu určenej sumy bolestného, bolo rozhodnutie žalovaného pre žalobcu
prekvapivým, pretože pred jeho vydaním, ako to žalobca sám uvádza aj vo svojej replike, žalobcovi

nebol doručený podklad (t.j. protest prokurátora) pre vydanie tohto rozhodnutia žalovaného a teda
žalobcovinebolvytvorenýprocesnýpriestorkvecisavyjadriť.Totižtožalovanýnapadnutýmrozhodnutím
č. 5066-15/2022-BA z 22.08.2022 rozhodoval z pozície odvolacieho orgánu o odvolaní žalobcu proti
prvostupňovému rozhodnutiu SP-ne č. 7778-169/2021-KEM z 08.12.2021, v ktorom rozhodnutí SP-
ňa vôbec nerozvinula a tým žalobcu neoboznámila so svojimi úvahami, z akého dôvodu na prípad

žalobcu pri priznaní a na výplatu mu určenej sumy bolestného nie je možné podľa SP-ne aplikovať
v čase jej rozhodovania účinný zákon o náhrade za bolesť, ale SP iba bez vysvetlenia aplikovala na
posúdenie žiadosti žalobcu o bolestné z 03.08.2021 priamo § 7 vyhlášky, ktorá bola účinnou iba do
31.07.2004, a to aj napriek tomu, že SP-ňa ohľadne otázky aplikačnej hranice medzi vyhláškou na
jednej strane a zákonom o náhrade za bolesť na strane druhej, vyžiadala a od žalovaného aj dostala

usmernenie v internom liste č. 55865-2/2021-BA z 30.11.2021 (viď dávkový spis, pozn.), avšak úvahy
z neho do svojho rozhodnutia neuviedla tak, aby sa už na úrovni prvostupňového administratívneho
rozhodnutia mohol s nimi oboznámiť aj žalobca. V dôsledku tohto postupu sa tak o právnych úvahách
na podklade ktorých bolo rozhodnuté o žiadosti žalobcu o bolestnom z 03.08.2021 aj v interakcii na v tej
dobe už existujúcu judikatúru najvyššieho súdu, žalobca dozvedel až z druhostupňového rozhodnutia

žalovaného č. 5066-15/2022-BA z 22.08.2022, ktorým rozhodnutím žalovaný, so svojim právnym
názorom už modifikovaným aj v dôsledku protestu prokurátora, odvolaním napadnuté rozhodnutie
SP č. 7778-169/2021-KEM z 08.12.2021 nezrušil a vec nevrátil SP-ni na ďalšie konanie so svojim
záväzným právnym názorom (čo by bol z hľadiska procesnej čistoty správny postup, pozn.), aby v rámci
ďalšieho konania aj žalobca, majúc už vedomosť o pre SP záväznom právnom názore žalovaného,

mohol polemizovať so svojou právnou úvahou tak, aby sa s touto mohla vyporiadať už na prvom
stupni aj SP-ňa, ale žalovaný svojim rozhodnutím č. 5066-15/2022-BA z 22.08.2022 sám s konečnou
platnosťou rozhodol. Týmto postupom mal tak žalobca k dispozícii namiesto dvoch (na prvom stupni –
v odvolaní a na druhom stupni – v žalobe), iba jeden argumentačný stupeň (v žalobe), aby predostrel
svoj právny názor na vec a z ktorého dôvodu sa žalovaný v žalobou napadnutom rozhodnutí ani s týmto

právnym názorom žalobcu nemohol vysporiadať, resp. odôvodniť prečo a do akej miery právny názor
žalobcu na aplikáciu vyhlášky či zákona o náhrade za bolesť je alebo nie je relevantným, preto je
z hľadiska chýbajúcej argumentácie žalovaného v žalobou napadnutom rozhodnutí č. 5066-15/2022-
BA z 22.08.2022, ohľadne vysporiadania sa s právnym názorom žalobcu, toto rozhodnutie žalovanéhosúdomnepreskúmateľným.Jenutnýmdodať,žežalovanýtútosvojuvysvetľujúcuargumentáciuohľadne
správnosti či nesprávnosti právneho názoru žalobcu uvádza až vo vyjadrení k žalobe a vo svojej duplike,
ktoré však nie sú a ani nemôžu byť predmetom súdneho prieskumu, pretože tým je iba rozhodnutie č.

5066-15/2022-BA z 22.08.2022.

41. Pokiaľ ide o žalovaným v žalobou napadnutom rozhodnutí č. 5066-15/2022-BA z 22.08.2022
prezentovaný právny názor ohľadne výkladu § 11 ods. 1 zákona o náhrade za bolesť, podľa ktorého,
v prípade ak k škode na zdraví (v danom prípade pracovný úraz) došlo za účinnosti vyhlášky (t.j. do

31.07.2004), avšak k uplatneniu si nároku na bolestné z tejto škody na zdraví dôjde už za účinnosti
zákona o náhrade za bolesť (t.j po 01.08.2004), tak v tom prípade, podľa žalovaného sa náhrada
bolestného s poukazom na rozhodnutie najvyššieho súdu sp. zn. 4 Sžso 23/2008 z 28.04.2009,
poskytuje tak, že hodnota jedného bodu ktorým bola bolesť podľa lekárskeho posudku ohodnotená sa
posudzuje už podľa zákona o náhrade za bolesť (viď cit. § 5 ods. 2 zákona o náhrade za bolesť), avšak
maximálna suma odškodného sa má posudzovať stále podľa § 7 ods. 2 vyhlášky. Uvedený výklad §

11 ods. 1 zákona o náhrade za bolesť žalovaným je však podľa správneho súdu v rozpore nie len
s doslovným jeho znením, ale aj so systematikou a pojmoslovím zákona o náhrade za bolesť, ako aj
s historickým vývojom právnej úpravy v tejto oblasti a napokon aj so žalovaným zmieneným rozsudkom
najvyššieho súdu sp. zn. 4 Sžso 23/2008 z 28.04.2009.
Podľa v rozhodnom čase účinného znenia cit. § 11 ods. 1 zákona o náhrade za bolesť cit. „Na bolesť

a sťaženie spoločenského uplatnenia v dôsledku úrazu a iného poškodenia na zdraví, ktoré bolo
spôsobené pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona, a ak ide o chorobu z povolania z takej choroby,
ktorá bola zistená pred týmto dňom, sa vzťahujú doterajšie predpisy.“, t.j. z tohto ustanovenia doslova
vyplýva, že doterajší predpis, ktorým je vyhláška je aplikovateľný na iba „bolesť“ spôsobenú úrazom,
ktorý nastal pred nadobudnutím účinnosti zákona o náhrade za bolesť. Uvedené je explicitne zrejmým,

keď z doslovnej citácie tohto ustanovenia vyabstrahujeme iba pojem bolesť, keďže v danom prípade
je predmetom záujmu žalobcu náhrada za túto bolesť (tzv. bolestné), takže v tom prípade by toto
ustanovenie znelo cit. „Na bolesť ... v dôsledku úrazu ..., ktoré bolo spôsobené pred nadobudnutím
účinnosti tohto zákona, ... sa vzťahujú doterajšie predpisy.“ Inými slovami povedané prechodné
ustanovenie § 11 ods. 1 zákona o náhrade za bolesť, odkazuje na predchádzajúcu právnu úpravu, t.j.

na vyhlášku iba pokiaľ ide o pojem „bolesť“ nie však pokiaľ ide o pojem „náhrada za bolesť“, ako to
nesprávne vykladá žalovaný.
V nadväznosti na uvedené je nevyhnutným tiež uviesť, že cit. § 11 ods. 1 zákona o náhrade za bolesť
je nutné vykladať nie izolovane, ale aj v celkovom kontexte s ostatnými ustanoveniami tohto zákona
o náhrade za bolesť a s ním používaným pojmoslovím, resp. s jeho terminológiou. Zákon o náhrade za

bolesť totižto rozlišuje medzi pojmami „bolesť“ a „náhrada za bolesť“, čoho dôsledkom je, že v osobitnom
ustanovení upravuje problematiku zásad na hodnotenie „bolesti“ (§ 9) a osobitne upravuje problematiku
„náhrady za bolesť“ (§ 3) a výšku „náhrady za bolesť“ (§ 5). Takže keď v cit. § 11 ods. 1 zákona
o náhrade za bolesť zákonodarca v príčinnej súvislosti s tomuto zákonu predchádzajúcou právnou
úpravou (t.j. s vyhláškou) zmieňuje iba pojem „bolesť“ a nie aj pojem „náhrada za bolesť“, má tým

nepochybne na mysli, že predchádzajúca právna úprava, t.j. vyhláška sa má aplikovať iba (výhradne)
na zásady hodnotenia „bolesti“, t.j. iba na zásady bodového ohodnotenia „bolesti“ lekárom z poškodenia
na zdraví (v danom prípade „bolesti“ v dôsledku pracovného úrazu), keďže zásady tohto bodového
hodnotenia sú odlišne nastavené vo vyhláške aj v zákone o náhrade za bolesť. Teda cit. § 11 ods.
1 zákona o náhrade za bolesť pojednáva iba o „bolesti“ a nie aj o „náhrade za bolesť“, ako si to

extenzívne (rozširujúco) svojvoľne vykladá žalovaný, t.j. zákonodarca explicitne konštatuje, že cit. „Na
bolesť ... v dôsledku úrazu ..., ktoré (rozumej poškodenie zdravia, pozn. súdu) bolo spôsobené pred
nadobudnutím účinnosti tohto zákona, ... sa vzťahujú doterajšie predpisy.“ V cit. § 11 ods. 1 zákona o
náhrade za bolesť teda zákonodarca nie negatívnym spôsobom vyjadrenia (t.j. nevymenúva prípady
na ktoré sa predchádzajúci predpis nepoužije), ale v pozitívnym spôsobom vyjadrenia (t.j. vymenúva

prípady na ktoré sa predchádzajúci predpis práveže použije) špecifikuje, resp. konkretizuje skutočnosti,
na ktoré je možné aplikovať predchádzajúci právny predpis, t.j. vyhlášku s tým, že automaticky na všetky
ostatné skutočnosti, ktoré zákonodarca v tejto špecifikácii v § 11 ods. 1 zákona o náhrade za bolesť,
nepomenoval (nevypichol, o ktorých sa nezmienil), je potrebné aplikovať už zákon o náhrade za bolesť.
Teda keďže zákonodarca sa v § 11 ods. 1 zákona o náhrade za bolesť vôbec nezmieňuje o „náhrade

za bolesť“, tak v prípade jej priznania za bolesť vytrpenú po 01.08.2004, na jej posúdenie či už vo
vzťahu k hodnote bodu tejto náhrady, ako aj k jej maximálnej možnej sume, je potrebné aplikovať zákon
o náhrade za bolesť, aj keď príčina tejto bolesti (t.j. poškodenie zdravia) nastala ešte pred 01.08.2004
(t.j. za účinnosti vyhlášky).Uvedený výklad je plne v súlade aj s historickým vývojom právnej úpravy v tejto oblasti. Vyhláška, ktorá
predchádzala zákon o náhrade za bolesť napríklad v cit. § 14 obsahovala identickú právnu úpravu
aká je uvedená aj v cit. § 11 ods. 1 zákona o náhrade za bolesť, keďže aj podľa cit. § 14 vyhlášky

cit. „Bolesti a sťaženie spoločenského uplatnenia z poškodenia na zdraví, ktoré bolo spôsobené predo
dňom začiatku účinnosti tejto vyhlášky, a pokiaľ ide o chorobu z povolania z takej choroby, ktorá bola
zistená pred týmto dňom sa posudzujú podľa doterajších predpisov.“, avšak keďže v prípade vyhlášky
zákonodarca chcel, aby sa vyhláške predchádzajúca právna úprava aplikovala nie iba na problematiku
„bolesti“, ale aj na problematiku „náhrady za bolesť“, tak toto upravil osobitne v cit. § 14a vyhlášky, podľa

ktorého cit. „Pri odškodňovaní bolesti a sťaženia spoločenského uplatnenia z poškodenia na zdraví,
ktoré bolo spôsobené pred účinnosťou tejto vyhlášky, a pri odškodnení choroby z povolania, ktorá bola
zistená pred účinnosťou tejto vyhlášky, sa postupuje podľa doterajších predpisov.“ Inými slovami, ak by
sa zákonodarca pri tvorbe zákona o náhrade za bolesť chcel inšpirovať vyhláškou a mienil by počas
účinnosti tohto zákona o náhrade za bolesť umožniť aplikáciu vyhlášky aj na problematiku „náhrady za
bolesť“, tak by to vyslovene uviedol aj v zákone o náhrade za bolesť tak, ako to učinil aj vo vyhláške,

čo sa však v tomto prípade nestalo.
Napokon uvedený výklad § 11 ods. 1 zákona o náhrade za bolesť je plne v súlade aj so samotným
žalovaným zmieneným rozhodnutím najvyššieho súdu sp. zn. 4 Sžso 23/2008 z 28.04.2009, ktoré
rozhodnutie bolo na základe rozhodnutia správneho kolégia najvyššieho súdu z 13.11.2009 publikované
aj v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, a podľa právnej vety ktorého cit. „Pojmy

bolesť, sťaženie spoločenského uplatnenia a pojmy výška náhrady za bolesť a výška náhrady za
sťaženie spoločenského uplatnenia nie sú totožné, preto podľa § 11 ods. 1 zákona č. 437/2004 Z.z. treba
podľa doterajších predpisov posudzovať bolesť a sťaženie spoločenského uplatnenia a ich hodnotenie,
ale výška náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia sa riadi zákonom č. 457/2004 Z.z.“ V tomto
rozhodnutí najvyšší súd tiež jasne uvádza, že je potrebné rozlišovať pojem „bolesť“ na jednej strane

o pojem „náhrada za bolesť“ na strane druhej, a keďže, ako už bolo uvedené vyššie, v cit. § 11 ods.
1 zákona o náhrade za bolesť zákonodarca vôbec nepracuje s pojmom „náhrada za bolesť“ je možné
ztohosubstancovať(skoncentrovať)záver,ževzmysletohtoprechodného§11ods.1zákonaonáhrade
za bolesť sa tomuto zákonu predchádzajúci právny predpis, čo je vyhláška aplikuje iba na pojem „bolesť“
a jej hodnotenie (t.j. bodové hodnotenie) a nie aj na pojem „náhrada za bolesť“ a zásady jej určovania

či už v smere určovania hodnoty bodu tejto náhrady alebo maximálnej možnej hranice tejto náhrady,
ktoré atribúty náhrady sa pri bolesti vytrpenej v dôsledku poškodenia na zdraví (v danom prípade úrazu)
po 01.08.2004 posudzujú už podľa zákona o náhrade za bolesť a to aj v prípade, keď k samotnému
poškodeniu zdravia ako pôvodu tejto bolesti došlo ešte pred 01.08.2004 (t.j. do 31.07.2004). Iný názor
si žalovaný nepochopiteľne vyvodil z poslednej vety odseku zmieneného rozhodnutia najvyššieho súdu

sp. zn. 4 Sžso 23/2008 z 28.04.2009 podľa odseku ktorého cit. „Z uvedeného je zrejmé, že z hľadiska
systematického usporiadania treba rozlišovať pojmy bolesť, sťaženie spoločenského uplatnenia a pojmy
výška náhrady za bolesť a výška náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia. S prihliadnutím na to,
ak by sa podľa § 11 ods. 1 citovaného zákona mala podľa doterajších predpisov posudzovať náhrada za
bolesť a náhrada za sťaženie spoločenského uplatnenia, muselo by to byť v tomto ustanovení výslovne

uvedené. Znenie § 11 ods. 1 zákona č. 437/2004 Z.z. však predpokladá, že podľa doterajších predpisov
sa bude posudzovať bolesť a sťaženie spoločenského uplatnenia, ako aj ich hodnotenie podľa sadzieb,
stanovených v doterajších predpisoch, nie však výška náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia.“,
t.j. žalovaný zrejme slovné spojenie „... ako aj ich hodnotenie...“ vníma v súvislosti s „hodnotením
náhrady“ za bolesť, avšak v kontexte citovaného odseku, ako aj jeho poslednej vety, má najvyšší súd na

mysli „hodnotení bolesti“, ktorý pojem je v zmysle prvej vety tohto odseku odlišným od pojmu „bolesť“.
Záverom je treba zmieniť, že v intenciách rozhodnutia najvyššieho súdu sp. zn. 4 Sžso 23/2008 z
28.04.2009 pokračujú aj ďalšie rozhodnutia najvyššieho súdu napr. sp. zn. 9 Sžso 18/2009 z 27.01.2010;
sp. zn. 9 Sžso/2/2014 z 24.06.2015; sp. zn. 10 Sžso/65/2014 z 15.07.2015 a taktiež napr aj sp. zn. 1
Sžso/27/2015 z 27.07.2016, v ktorom rozhodnutí najvyšší súd už uvedené podporil aj argumentom cit.

„Náhrada, ktorá sa poskytuje v peniazoch a primeranosť jej výšky by mali zodpovedať najmä v súvislosti
s hodnotou peňažnej čiastky súčasným ekonomickým a sociálnym štandardom, aby bol dosiahnutý
jej účel.“, čím sa v podstate najvyšší súd vyjadril, že „náhrada za bolesť“ by sa mala komplexne
posudzovať s ohľadom na ekonomickú situáciu v čase vzniku nároku na túto náhradu a nie v čase vzniku
škody za zdraví. Súčasne v označených rozhodnutiach sa najvyšší súd vysporiadal aj s argumentáciou

žalovaného o podľa neho existencii aj iného názoru najvyššieho súdu v rozhodnutiach z roku 2011 s tým,
žeuvedenétvrdeniažalovanéhosanezakladajúnapravde,pretoževrozhodnutiachzroku2011najvyšší
súd pojednával o danej téme avšak v iných súvislostiach, než ako ich z kontextu vybral žalovaný.42. Správnemu súdu sa záverom žiada ešte poznamenať, že v okolnostiach veci a vzhľadom aj k už
vyššie uvedenému, nemôže obstáť ani argumentácia žalovaného, podľa ktorej by aj o žiadosti žalobcu
z03.08.2021onáhraduzabolestnézpracovnéhoúrazuzo06.04.1999,moholrozhodnúťotejtonáhrade

podľa vyhlášky, pretože SP-ňa tak rozhodla aj o iných predchádzajúcich žiadostiach žalobcu o bolestné
z identického pracovného úrazu, aj keď tieto žiadosti boli žalobcom tiež podané už za účinnosti § 11 ods.
1 zákona o náhrade za bolesť, pričom SP tak podľa vyhlášky rozhodla už v roku 2006 (dve rozhodnutia)
arazajvroku2011apritomžalobcasavtedyprotitýmtorozhodnutiamSP-neneodvolal,zčohožalovaný
vyvodzuje, že žalobca bol uzrozumený a súhlasil, aby boli jeho žiadosti o náhradu bolestného podané

aj po 01.08.2004 posudzované podľa vyhlášky a nie podľa zákona o náhrade bolestného, pretože podľa
žalovaného cit. „čo nie je v demokratickom štáte zakázané, je dovolené“.
Uvedená ad absurdum argumentácia žalovaného vlastne vypovedá o tom, že podľa žalovaného, by
nevadilo ak by orgán verejnej moci rozhodol v rozpore so zákonom, ak by s tým účastník konania, či
už z nevedomosti alebo z nedbanlivosti súhlasil. Pripustením takéhoto argumentu by sa stala aktuálnou
otázka potrebnosti zákonov, ktoré by tak boli v podstate nadbytočnými, pretože orgán verejnej moci by

aj tak mohol rozhodnúť ako by chcel a uznal za vhodné, ak by s tým účastník konania súhlasil (?).
V uvedenej súvislosti je potrebné dať žalovanému do pozornosti, že ním zmienená zásada cit. „čo nie
je v demokratickom štáte zakázané, je dovolené“ je vo svojej podstate v čl. 2 ods. 3 Ústavy Slovenskej
republiky formulovaná zásada podľa ktorej cit. „Každý môže konať, čo nie je zákonom zakázané, a
nikoho nemožno nútiť, aby konal niečo, čo zákon neukladá.“, ktorá zásada však platí pre „každého“

jednotlivca (fyzickú či právnickú osobu), okrem orgánov verejnej moci (štátnych orgánov) a teda aj
okrem žalovaného, ktorý vykonáva verejnú moc, t.j. rozhoduje o právach, oprávnených záujmoch
a povinnostiach jednotlivcov na určitom úseku spoločenských (sociálnych) vzťahov. Aby orgány verejnej
moci nezneužívali svoj status orgánu oprávneného aplikáciou verejnej moci rozhodnúť o právach
a povinnostiach jednotlivcov, tak pre nich platí iná zásada zakotvená v čl. 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej

republiky, podľa ktorej cit. „Štátne orgány môžu konať iba na základe ústavy, v jej medziach a v rozsahu a
spôsobom, ktorý ustanoví zákon.“, t.j. orgány verejnej moci a teda aj žalovaný rozhodujú len na základe
zákona a v jeho medziach.
Inými slovami povedané, je absolútne irelevantným, či žalobca v minulosti pri rozhodovaní SP-ne
o jeho skorších žiadostiach z rokov 2006 a 2011 o bolestné z pracovného úrazu zo 06.04.1999 vyjadril

alebo nevyjadril svoj nesúhlas s rozhodnutím SP podaním odvolania a to či už z nevedomosti alebo
z nedbanlivosti, teda bez ohľadu na to, či žalobca s týmito rozhodnutiami súhlasil, tak SP-ňa, ako aj
žalovaný boli a sú povinní rozhodnúť o všetkých žiadostiach žalobcu v súlade so zákonom, pretože
spôsob aplikácie právnej normy vonkoncom nezávisí od vôle adresáta tejto normy (účastník konania),
ale táto aplikácia sa môže udiať iba v zákonných a ústavných mantineloch.

43. Na margo argumentu žalovaného o odobrení skorších rozhodnutí SP-ne konkludentným „súhlasom“
žalobcu spočívajúcim v tom, že žalobca sa voči nim neodvolal, správny súd nad rámec dodáva, že
povinnosť SP-ne, ako aj žalovaného rozhodnúť o všetkých žiadostiach žalobcu v súlade so zákonom,
teda aj o tých minulých, by na žiadosť žalobcu bola stále aktuálnou, bez ohľadu na to, či s rozhodnutiami

SP v minulosti žalobca súhlasil alebo nie, tobôž ak by žalobca mohol mať v zmysle cit. § 112 ods. 1
zákona o sociálnom poistení nárok na úrazovú dávku (bolestné) aj spätne, ak mu táto nebola vyplatená
v správnej sume [napr. zohľadnením 30% miery zavinenia na úraze vzhľadom k nadobudnutiu účinnosti
rozsudku sp. zn. 25 C 226/2001; alebo zohľadnením hodnoty bodu podľa zákona o náhrade za bolesť
a nie podľa vyhlášky a pod. pozn.] s tým, že SP-ňa a žalovaný by boli na takúto prípadnú žiadosť

žalobcu povinní v rozhodnutí odôvodniť kedy a z akých dôvodov by mu aj toto spätné priznanie úrazovej
dávky alebo jej časti ešte patrilo alebo nepatrilo. Inými slovami, správny súd netvrdí a nie je to ani
v jeho právomoci, žeby žalobcovi automaticky mali prináležať aj prípadné finančné korekcie z minulých
nesprávnych a nezákonných rozhodnutí SP o jeho minulých žiadostiach o bolestné, iba konštatuje, že
takútožiadosťžalobcubySPaanižalovanýnemohlivybaviťibakonštatovanímotom,žežalobcapredsa

so skoršími rozhodnutiami SP súhlasil tak, ako to tvrdí žalovaný, ale úlohou SP a aj žalovaného by bolo
odôvodniť svoje rozhodnutie o takejto prípadnej žiadosti žalobcu skutočnosťami o tom, čo a z akých
dôvodov by žalobcovi aj spätne prináležalo alebo prípadne neprináležalo.

44. V neposlednom rade v súvislosti s procesným postupom žalovaného ohľadne vykonania opravy

rozhodnutia č. 5066/2/2022-BA z 18.02.2022, ktorú opravu vykonal žalovaný listom zo 14.03.2022, aj
keď toto rozhodnutie v znení tejto „opravy“ bolo zrušené z dôvodu prokurátorom podaného protestu
a teda nie je predmetom prieskumu v tomto súdnom konaní, predsa len pre budúcnosť správny súd nad
rámec uvádza, že v danom prípade sa vonkoncom nemohlo jednať iba o opravu chyby v písaní, keďžepredmetným listom žalovaný opravil jednako sumu označeným rozhodnutím priznaného bolestného
a to tak vo výroku rozhodnutia, ako aj v jeho odôvodnení, ktorú novú sumu neodôvodnil a teda nie
je známe, ako k nej dospel, a jednako žalovaný tak z výroku, ako aj z odôvodnenia rozhodnutia

vypustil aj zohľadnenie 30% miery zavinenia žalobcu na pracovnom úraze, čím v konečnom dôsledku
muselo dôjsť aj k zmene žalobcovi vyplatených súm bolestného. Inými slovami v danom prípade, aj keď
žalovaný proklamoval, že listom zo 14.03.2022 opravuje iba chybu v písaní, ktorá chyba by mala byť
len takého charakteru, že vecne nič nemení na priznanom nároku a po jej vykonaní výrok rozhodnutia
korešponduje aj s jeho odôvodnenia, však v danom prípade tomu tak nebolo a žalovaný v podstate

listom zo 14.03.2022 ako keby nanovo vo veci rozhodol. Okrem toho je na pováženie žalovaným zvolená
forma „opravy“, ktorá bola vykonaná listom a nie opravným rozhodnutím a to s ohľadom na ustálenie
začiatku plynutia žalobcovi lehoty na podanie opravného prostriedku (ak by nebolo zrušené v dôsledku
protestu prokurátora).

45. Vzhľadom k uvedeným záverom, postupom podľa § 199 ods. 3 SSP v spojení s § 191 ods. 1

písm. c) a d) SSP v ich znení účinnom do 30.06.2023, keďže rozhodnutie žalovaného je jednako
nepreskúmateľným pre nedostatok dôvodov vo vzťahu k vyporiadaniu sa s právnym názorom žalobcu
na výklad a aplikáciu § 11 ods. 1 zákona o náhrade za bolesť, na predloženie názoru, ktorého žalobcovi
ani nebol žalovaným vytvorený procesný priestor a jednako aj z dôvodu, že toto rozhodnutie žalovaného
je založené na nesprávnom právnom posúdení veci, keďže žalovaný na prípad žalobcu aplikoval, pokiaľ

ide o určenie maximálnej hranice poskytnutého bolestného z pracovného úrazu, vyhlášku a nie zákon
onáhradezabolesť,akeďžekuvedenýmpochybeniamdošloužajnaúrovniprvostupňovéhosprávneho
orgánu (SP), správny súd zrušil tak rozhodnutie žalovaného, ako aj jemu predchádzajúce rozhodnutie
SP-ne tak, ako to je uvedené vo výroku I. tohto rozhodnutia a vec vrátil SP-ni na ďalšie konanie.

46. V ďalšom postupe, bude úlohou SP-ne opätovne rozhodnúť o žiadosti žalobcu na priznanie mu
bolestného z 03.08.2021 a to tak, že na otázku „náhrady za bolesť“ vo všetkých jej aspektoch, t.j. nie len
pokiaľ ide o hodnotu bodu bolestného, ale aj pokiaľ ide o ohraničenie maximálnej sumy tejto náhrady
z poškodenia zdravia, žalovaný aplikuje zákon o náhrade za bolesť, a to v zmysle vyššie uvedených
záverov (§ 191 ods. 6 SSP v znení účinnom do 30.06.2023).

47. Podľa § 163 SSP v znení účinnom do 30.06.2023 „Trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené
a účelne vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v súvislosti s uplatňovaním a bránením práva na správnom
súde.“

48. Podľa § 167 ods. 1 SSP v znení účinnom do 30.06.2023 „Správny súd prizná žalobcovi voči
žalovanému právo na úplnú alebo čiastočnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania, ak mal
žalobca vo veci celkom alebo sčasti úspech.“

49.Podľa§175ods.1SSPvzneníúčinnomdo30.06.2023„Onárokunanáhradutrovkonaniarozhodne

aj bez návrhu správny súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.“

50. O nároku na náhradu trov konania rozhodol správny súd podľa cit. § 167 ods. 1 SSP a v konaní
plne úspešnému žalobcovi priznal voči v konaní neúspešnému žalovanému úplnú náhradu dôvodne
vynaložených trov konania, o výške ktorých bude rozhodnuté samostatným rozhodnutím súdneho

úradníka po právoplatnosti rozhodnutia v tejto veci (§ 175 ods. 2 SSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú možno podať v lehote jedného mesiaca odo
dňa doručenia rozsudku na Správny súd v Košiciach. Zmeškanie lehoty na podanie kasačnej sťažnosti
nemožno odpustiť.

Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom.
Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané
advokátom. Tieto povinnosť neplatia, ak má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec
alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnickévzdelanie druhého stupňa, ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c/ a d/, je žalovaným
Centrum právnej pomoci.

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP (ktorému
správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová
značka konania) uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo
sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z
akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), návrh výroku rozhodnutia

(sťažnostný návrh).

Sťažnostnébodymožnomeniťlendouplynutialehotynapodaniekasačnejsťažnosti(§445ods.2SSP).

Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci
samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne

doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak
sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na
dodatočnédoručeniepodanianevyzýva.Kpodaniukolektívnehoorgánumusíbyťpripojenérozhodnutie,
ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas. Podanie urobené v listinnej podobe treba
predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť

do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží
potrebnýpočetrovnopisovapríloh,správnysúdvyhotovíkópiepodanianatrovytoho,ktopodanieurobil.

Kasačnú sťažnosť možno podľa § 440 ods. 1 SSP odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo
pri rozhodovaní porušil zákon tým, že na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom

súdnictve, ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, účastník
konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho
zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej
istej veci sa už skôr začalo konanie, vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský
súd, nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace

procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, rozhodol na základe
nesprávneho právneho posúdenia veci, sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,
nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutím o kasačnej sťažnosti alebo
podanie bolo nezákonne odmietnuté.

Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v § 440 ods. 1 písm. g/ až i/ SSP sa vymedzí tak, že sťažovateľ
uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto
právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje
podania pred správnym súdom.