Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 22. október 2024

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 3To/104/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2222010478
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 10. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Rastislav Kresl
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2024:2222010478.3

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Rastislava Kresla a sudcov JUDr.
Kataríny Stanislavskej a Mgr. Stanislava Kováča, v trestnej veci obžalovaného A. B., nar. XX.XX.XXXX
v C., pre zločin týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a), ods. 3 písm. d)
Trestného zákona v spojení s § 138 písm. b) Trestného zákona, o odvolaní obžalovaného proti rozsudku
Okresného súdu Dunajská Streda č.k. 14T/61/2022-769 zo dňa 08.07.2024, na verejnom zasadnutí

konanom dňa 22.10.2024 v Trnave, takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Trestného poriadku sa odvolanie obžalovaného A. B., nar. XX.XX.XXXX v C., z a m i e t a .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom Okresného súdu Dunajská Streda č.k. 14T/61/2022-769 zo dňa 08.07.2024
okresný súd podľa § 166 Trestného poriadku s poukazom na rozsudok Okresného súdu Dunajská
Streda č.k. 14T/61/2022-286 zo dňa 25.01.2023 v spojení s uznesením Krajského súdu v Trnave č.k.

3To/32/2023-388 zo dňa 02.05.2023 uznal obžalovaného A. B., nar. XX.XX.XXXX v C., trvale bytom D.
E. XXXX/X, C., vinným zo spáchania zločinu týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1
písm. a), ods. 3 písm. d) Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. b) Trestného zákona, ktorého
sa dopustil na tom skutkovom základe,

že

v období od 15.02.2018 do 15.02.2022, s výnimkou obdobia, kedy spolu nežili, na adrese F. G. XX,
okres Dunajská Streda, a na iných miestach, a to na adrese F. G. XX, H., kde spolu s poškodenou I.
B., J. K., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom D. XXXX/X, C. - E., býval ju spočiatku slovne, ale aj fyzicky
napádal takým spôsobom, že do nej sácal, ťahal ju za vlasy a ničil jej veci, hádal sa s ňou pre maličkosti,
kontroloval ju takým spôsobom, že chcel presne vedieť, kde sa nachádza a čo robí, podozrieval ju a

vykrikovaljejrôznevulgarizmyvpodobe,žeje„kurvavyjebaná,žejecigánkaajebávaskaždým“,pričom
keď mu poškodená vzdorovala, začal ju trhať za vlasy, udrel ju tak, že jej dal facku alebo ju sotil, alebo jej
rozbil telefón, pričom uvedené hádky boli na začiatku len približne dvakrát do mesiaca, následne cez leto
v roku 2019 sa ich intenzita začala stupňovať, pričom už boli raz týždenne, keď už poškodenú častejšie
oslovoval vulgarizmami, urážal ju v jej ženskosti, čím ju ponižoval, fyzicky ju napádal takým spôsobom,
že na začiatku dával iba facky, neskoršie ju udieral päsťou, a to hlavne do ruky, v dôsledku čoho bola

poškodená nútená aj dvakrát volať policajnú hliadku, avšak vždy sa to skončilo len s napomenutím,
najhoršie to bolo v decembri 2020, kedy poškodenú udrel päsťou do tváre, pretože musela ísť do práce,
správal sa k nej agresívne, neustále na ňu kričal, pričom búchal do steny, vyhrážal sa poškodenej, že ju
zbijealebožezničínejakýpredmetvdomácnosti,presnenezistenéhodňaprihádkeuviedolpoškodenej,
že „má také nervy, že keby mal pri sebe nožík, tak ho jebne sebe alebo poškodenej do krku“, v dôsledku
čoho pociťovala poškodená strach z obvineného, preto poškodená podala v apríli 2021 aj žiadosť o

rozvod, kedy sa obvinený odsťahoval asi na dva alebo tri mesiace od poškodenej, ktorej ho však prišlo
ľúto, najmä kvôli deťom, preto sa s obvineným znovu udobrili a začali spolu znovu bývať, po jeho návrtesa však znovu začal správať k poškodenej rovnakým spôsobom ako predtým, pričom niekedy v lete v
roku 2021 ju fyzicky znovu napadol takým spôsobom, že ju vonku na ihrisku pred deťmi ťahal za vlasy,
fyzicky počas inkriminovaného obdobia napadol poškodenú niekoľkokrát, avšak poškodená lekársku

pomoc vyhľadala len raz, a to 09.03.2021, kedy poškodenú napadol tak, že počas hádky ju zozadu
hodil o zem, kedy poškodená spadla a udrela si zadnú časť hlavy, pričom uvedeným konaním jej bolo
spôsobené fyzické a psychické utrpenie.

Za tento skutok okresný súd uložil obžalovanému podľa § 208 ods. 3 Trestného zákona s prihliadnutím

na § 38 ods. 2 Trestného zákona na nepodmienečný trest odňatia slobody v trvaní 7 (sedem) rokov. Na
výkon trestu odňatia slobody zaradil okresný súd obžalovaného podľa § 48 ods. 2 písm. a) Trestného
zákona do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia.

Okresný súd svoje rozhodnutie odôvodnil v rozsahu č. l. 769-773.

Proti tomuto rozsudku zahlásil odvolanie obžalovaný ako aj jeho obhajca bezprostredne po vyhlásení
rozsudku na hlavnom pojednávaní, ktoré písomne odôvodnil obžalovaný sám na č.l. 820, a tiež
prostredníctvom obhajcu na č.l. 810.

Obžalovaný vo vlastnoručne podanom odvolaní namietal, že v predmetnej veci bola porušená zásada

in dubio pro reo, pretože súd nemal žiadne priame či nepriame dôkazy, lekárske správy, výpovede
svedkov, či iné dôkazy, ktoré by obžalovaného usvedčovali zo spáchania skutku. Súd ho uznal vinným
len na základe nepravdivých tvrdení poškodenej, ktorá mu rovnako zatajila podanie návrhu na rozvod
manželstva, aby sa nemohol vyjadriť k jej nepravdivým tvrdeniam. Popiera tiež pravdivosť tvrdení
poškodenej v sms, ktorú zaslala svojmu otcovi, v ktorej je uvedené, že jej obžalovaný zlomil nos,

a tiež telefón. Ďalej poukazuje na vyjadrenie Krajského riaditeľstva PZ v Trnave, z ktorého vyplýva, že
poškodená na obžalovaného nepodala trestné oznámenie a tiež to, že z lekárskej správy poškodenej
vyplýva, že táto nemala zlomený nos. Súd neprihliadol na výpovede svedkýň, ktoré uviedli, že na
polícií nevypovedali tak, ako je uvedené v zápisniciach a tiež na výpovede ďalších svedkov. Podľa
obžalovaného išlo o bežné manželské hádky medzi ním a poškodenou, ktoré nevykazovali známky

trestného činu. Navrhol, aby odvolací súd zrušil napadnutý rozsudok a vec vrátil okresnému súdu na
ďalšie konanie, a to na správne vyhodnotenie dôkazov. V prípade uznania viny požiadal o priznanie
poľahčujúcich okolností podľa § 36 písm. a), písm. j), písm. l) Trestného zákona. Ku skutku sa
priznal, konanie oľutoval, predtým viedol riadny život. Nepriznal sa len k spáchaniu skutku závažnejším
spôsobom konania, a to dlhodobo. Požiadal tiež, aby súd v jeho prípade aplikoval mimoriadne zníženie

trestu podľa § 39 ods. 1 Trestného zákona.

Obžalovaný v odvolaní podanom prostredníctvom svojho obhajcu namietal, že v predmetnej veci
neboli zohľadnené všetky okolnosti svedčiace v prospech obžalovaného. V konaní bolo preukázané,
že k manželským hádkam a konfliktom dochádzalo z väčšej časti z dôvodov povahových vlastností

jeho manželky, poškodenej. Pri uznaní viny bolo potrebné brať na zreteľ práve podiel poškodenej na
trestnom čine, o to viac, že viaceré dôkazy neboli zabezpečené v súlade so zákonom (úradné záznamy).
Svedkovia na hlavnom pojednávaní svoje výpovede popreli, čím spochybnili zákonnosť dôkazov, ktoré
svedčali v neprospech obžalovaného. Obžalovaný ako aj poškodená si uvedomili svoje konanie, aj
napriek tomu, že ich vzťah bol ukončený, v súčasnosti naďalej pretrváva. Obžalovaný nemá žiadnu

motiváciu k tomu, aby akýmkoľvek negatívnym spôsobom vystupoval voči poškodenej, práve naopak,
obaja majú záujem participovať na výchove svojich detí. Poukazuje tiež na dĺžku konania, ktorá mala
byť dôvodom na ukladanie trestu pod dolnú hranicu trestnej sadzby. Ďalej poukazuje na akési „špeciálne
okolnosti“ prípadu, ktoré majú za následok, že súd mal obžalovanému ukladať podstatne miernejší trest.
Navrhol, aby odvolací súd uložil obžalovanému miernejší trest.

Dňa 13.07.2024 bolo Krajskému súdu v Trnave doručené elektronické (emailové) podanie matky
odsúdeného I. B., označené ako odvolanie. Matka odsúdeného požiadala o prepustenie obžalovaného
z väzby, uviedla, že poškodená vypovedala pod nátlakom o veciach, ktoré sa nestali. Poškodená sa
snažila privolaním policajnej hliadky obžalovaného vystrašiť. Vina obžalovaného bola založená len

na nepriamych dôkazoch. Dokonca sama poškodená si po odlúčení uvedomila, že urobila chybu,
sama vyvolávala hádky. Odlúčením obžalovaného od rodiny trpia najmä ich spoločné deti. Poškodená
trpí schizofréniou, ktorá bola diagnostikovaná aj v jej rodine, no nechce si svoju chorobu priznať.
Poškodená si neuvedomuje svoje správanie, nevie posúdiť čo robí. Psychologickým vyšetrením navyšenebolo preukázané, že poškodená nemá znaky týranej osoby, preto mal súd konanie obžalovaného
prekvalifikovať na trestný čin ublíženia na zdraví a uložiť obžalovanému podmienečný trest odňatia
slobody.

Vyjadrenie k odvolaniu nebolo podané.

Krajský súd vo veci vykonal verejné zasadnutie dňa 22.10.2024 za prítomnosti zástupcu Krajskej
prokuratúry v Trnave, obžalovaného a jeho obhajcu ako aj náhradného obhajcu. Obžalovaný zotrval na

podanom odvolaní, dôvody odvolania nežiadal doplniť ani zmeniť. Odvolací súd oboznámil prítomných
s napadnutým rozsudkom, odvolaním obžalovaného, odvolaním matky obžalovaného, odpisom registra
trestov na obžalovaného, relevantnými lustráciami na osobu obžalovaného ako aj podstatným obsahom
spisu. Strany nemali žiadne pripomienky k oboznamovanému spisovému materiálu. Zástupca krajskej
prokuratúry navrhol odvolanie obžalovaného podľa § 319 Trestného poriadku zamietnuť ako nedôvodné,
rozsudok okresného súdu označil za správny a zákonný, a to aj vo vzťahu k uloženému trestu

a jeho primeranosti. Obhajca obžalovaného poukázal na neprimerané trestanie obžalovaného, doslova
trestanie ako vraha. Obžalovaný sa snažil o rodinu postarať, mal nejaké excesy, no najmä vo vzťahu
k deťom bol jeho prístup citlivý. Príčinou konania obžalovaného bol jeho psychický stav a tiež správanie
poškodenej, čo vyplýva aj zo znaleckého dokazovania. V súčasnosti má poškodená nového partnera,
s obžalovaným však komunikujú ohľadom výchovy a starostlivosti o deti na pozitívnej úrovni. Odsúdením

by najviac trpeli deti, požiadal súd o mimoriadne zníženie trestu, nakoľko u obžalovaného ide o
„prvotrestanca“. Obžalovaný sa pridržal prednesu svojho obhajcu, poukázal na dobrú komunikáciu
s poškodenou, chce aby mali ich spoločné deti pokoj.

Odvolací súd zistil, že odvolanie podal obžalovaný ako oprávnená osoba v zákonnej lehote, a to proti

rozhodnutiu, proti ktorému bolo prípustné. Následne preskúmal v intenciách § 317 ods. 1 Trestného
poriadku zákonnosť a odôvodnenosť napadnutého výroku o treste a spôsobe jeho výkonu, ako aj
správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo. Na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, by
prihliadol len vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Trestného poriadku, čo
v predmetnej veci nezistil. Po uvedenom procesnom postupe dospel k záveru, že odvolanie prokurátora

bolo podané dôvodne.

Po splnení prieskumnej povinnosti v rozsahu § 317 Trestného poriadku odvolací súd dospel k záveru, že
odvolanie obžalovaného nie je dôvodné, v dôsledku čoho sú splnené podmienky pre jeho zamietnutie
v zmysle § 319 Trestného poriadku.

Primárne odvolací súd uvádza, že pokiaľ ide o priebeh konania, v tomto rozsahu odkazuje na
náležité odôvodnenie napadnutého rozsudku, odôvodnenie rozsudku Okresného súdu Dunajská Streda
č.k. 14T/61/2022-286 zo dňa 25.01.2023 v spojení s uznesením Krajského súdu v Trnave č. k.
3To/32/2023-388 zo dňa 02.05.2023, z ktorých vyplýva priebeh celého trestného konania, vrátane

konania po zrušení a vrátení veci tunajším odvolacím súdom. Odvolací súd plne odkazuje na obsah
týchto rozhodnutí, pričom nepovažuje za nevyhnutné do tretice opakovať totožné skutkové zistenia aj
v tomto rozhodnutí a sústredí sa výlučne na odvolaciu argumentáciu obžalovaného.

Vzhľadom na to, že vina obžalovaného zo spáchania skutku bola právoplatne uznaná rozsudkom

Okresného súdu Dunajská Streda č.k. 14T/61/2022-286 zo dňa 25.01.2023 v spojení s uznesením
Krajského súdu v Trnave č. k. 3To/32/2023-388 zo dňa 02.05.2023, odvolací súd sa v tomto rozhodnutí
nebude venovať odvolacím námietkam obžalovaného prezentovaných jednak vo vlastnoručne podanom
odvolaní a jednak v odvolaní podanom prostredníctvom obhajcu, nakoľko tento výrok je právoplatný
a vylučuje odvolací prieskum. Navyše, odpoveď na uvedené námietky dávajú už vyššie citované

rozhodnutia, pričom v tomto smere odvolací súd opakovane obžalovanému pripomína, že súd neporuší
žiadne práva strany v konaní, ak si neosvojí obžalovaným navrhnutý spôsob hodnotenia vykonaných
dôkazov a ak sa neriadi jeho výkladom všeobecne záväzných právnych predpisov. Do obsahu
základného práva podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy, resp. čl. 36 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd
však nepatrí právo účastníka konania na rozhodnutie v súlade s jeho skutkovým a právnym názorom,

resp. právo na úspech v konaní, event. právo účastníka na také rozhodnutie, ktoré zodpovedá jeho
predstavám a očakávaniam.Okresný súd správne ustálil, že obžalovaný sa svojim konaním dopustil spáchania zločinu týrania blízkej
osoby a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a), ods. 3 písm. d) Trestného zákona s poukazom na
§ 138 písm. b) Trestného zákona, za ktorý je možné páchateľovi uložiť trest odňatia slobody v trvaní 7

až 15 rokov. Okresný súd rovnako správne ustálil pomer poľahčujúcich oproti priťažujúcim okolnostiam,
keď v tomto smere nezistil žiadnu z okolností. Oproti v poradí prvého rozsudku v predmetnej veci
okresný súd po zrušení a vrátení veci obžalovanému nepriznal priťažujúcu okolnosť podľa § 37 písm. m)
Trestného zákona, keďže mal za preukázané, že v prípade všetkých troch predchádzajúcich odsúdení
došlokzahladeniuanaobžalovanéhosahľadí,akobynebolodsúdený.Vtomtosmereodvolacísúddáva

obžalovanému do pozornosti, že takýmto postupom došlo k zhovievavosti súdu, keďže v čase vydania
napadnutého rozsudku súd kvôli nezohľadneniu priťažujúcej okolnosti podľa § 37 písm. m) Trestného
zákona neupravil dolnú hranicu trestnej sadzby o 1/3 a vychádzal z trestnej sadzby 7-15 rokov (oproti
pôvodnej 9 rokov a 8 mesiacov až 15 rokov).

Odvolací súd konštatuje, že okresný súd pri úvahách o primeranom a spravodlivom druhu a výmere

trestu v danom prípade skutočne veľmi starostlivo a zároveň komplexne vyhodnotil všetky podstatné
okolnosti, vyplývajúce zo zásad na ukladanie trestov v zmysle § 34 a nasl. Trestného zákona (akt. už §
33a a nasl. Trestného zákona), a to najmä spôsob spáchania činu, jeho následok, zavinenie, pohnútku,
osobu obžalovaného, jeho pomery a možnosť nápravy. Následne svoje úvahy aj výstižne a podrobne
vysvetlil v odôvodnení rozsudku, ktoré dáva odpoveď na všetky okolnosti podstatné pre uloženie trestu

a zároveň aj na obhajobu obžalovaného. Na konštatovanie správnosti odvolací súd dodáva:

Obžalovaný sa v odvolaní primárne domáha využitia inštitútu mimoriadneho zníženia trestu v zmysle §
39 ods. 1 Trestného zákona, majúc sa to, že v prejednávanej veci boli splnené podmienky pre ukladanie
trestu pod dolnú hranicu trestnej sadzby. Odvolací súd však tento názor obžalovaného nezdieľa.

Postup podľa ustanovenia § 39 ods. 1 Trestného zákona môže súd využiť vtedy, ak má vzhľadom
na okolnosti prípadu či vzhľadom na pomery páchateľa za to, že použitie trestnej sadzby by bolo
neprimerane prísne a na zabezpečenie ochrany spoločnosti postačuje aj trest kratšieho trvania.

Okolnosťami prípadu sú všetky skutočnosti, ktoré majú vplyv na posúdenie povahy, charakteru a
závažnosti trestného činu, vrátane možnosti nápravy páchateľa. Mimoriadne zníženie trestu odňatia
slobody možno odôvodniť aj okolnosťami, ktoré sú znakom príslušnej skutkovej podstaty trestného činu,
pokiaľ ich význam alebo intenzita, ktorou boli naplnené, výraznejšie vybočujú z obvyklých prípadov
takých trestných činov, a preto odôvodňujú zhovievavejší prístup pri ukladaní trestu. Okolnosťami

prípadu však môžu byť aj také okolnosti, ktoré nie sú nevyhnutnou súčasťou skutkovej podstaty, pokiaľ
sa v danej kvalite a kvantite pravidelne nevyskytujú. Pomery páchateľa sa týkajú jeho osobnostného
hodnotenia. Ide teda o okolnosti, ktoré charakterizujú osobu páchateľa ako objekt trestu, a tiež okolnosti,
pre ktoré je rovnaký trest pre rôznych páchateľov rôzne citeľný. Ich význam pre mimoriadne zníženie
trestu odňatia slobody sa zhodnotí podobne ako význam okolností prípadu. Z hľadiska tohto ustanovenia

sa vyžaduje, aby išlo o pomery takého charakteru, z ktorých je zjavné, že trest odňatia slobody uložený v
rámci zákonnej trestnej sadzby by páchateľ pociťoval podstatne citeľnejšie ako iní páchatelia. V podstate
sa hodnotia rodinné a osobné pomery, ktoré existujú až v čase rozhodovania o treste (napr. majetkové
pomery páchateľa, jeho zdravotný stav a jeho rodiny, starostlivosť o početnú rodinu, tehotenstvo a pod.).
Zapomerypáchateľaodôvodňujúcepostuppodľatohtoustanoveniamožnopovažovaťviacvýznamných

poľahčujúcich okolností pri nedostatku priťažujúcich okolností, vážnu chorobu páchateľa, závislosť
mnohopočetnej rodiny od jeho zárobku, stav zníženej príčetnosti a podobne. (uznesenie Najvyššieho
súdu sp. zn. 4To/6/2018 zo dňa 1. októbra 2019)

Tak ako aj správne konštatoval okresný súd, v prejednávanej veci neboli zistené ani mimoriadne

okolnosti na strane odsúdeného, ani mimoriadne okolnosti prípadu, a rovnako ani odvolací súd nezdieľa
názor, že trest na samej spodnej hranici trestnej sadzby by bol pre obžalovaného neprimerane prísny.
Obžalovaný od počiatku konania svoju trestnú činnosť zľahčuje, svoje konanie dáva na roveň bežným
manželským hádkam, spochybňuje procesný postup súdu, vierohodnosť poškodenej, presúva zavinenie
a zodpovednosť za vlastné protiprávne konanie na poškodenú.

Odvolací súd vo všeobecnosti poukazuje na to, že tak ako pri rozhodovaní o vine i pri rozhodovaní
o treste sa vnútorné presvedčenie súdu vytvára na základe logického úsudku, na zodpovednom
a starostlivom zhodnotení každej z jednotlivých okolností prípadu individuálne i v ich vzájomnýchsúvislostiachavsúhrne.Lendôslednéadôkladnépoznanieveciavšetkýchokolnostíprípaduumožňuje,
aby súd v zmysle zásad voľného uváženia, objektívnosti a diferencovanosti rozhodol o spravodlivej
výmere konkrétneho trestu. Pri hodnotení jednotlivých okolností prípadu individuálne i v ich vzájomnej

súvislosti sa uplatňujú predovšetkým analytické a syntetické metódy poznávania, indukcia i dedukcia,
ako aj metódy formálnej i dialektickej logiky, ale aj ďalšie bežné metódy poznávania, aby ich výsledkom
mohlo byť spravodlivé, jasné, zrozumiteľné a presvedčivé rozhodnutie.

V rámci požiadavky primeranosti trestu zohráva významnú úlohu sudcovská individualizácia trestu,

ktorá fakticky umožňuje naplnenie tejto požiadavky v konkrétnych prípadoch. Individualizácia trestu
je prostriedkom dosiahnutia primeranosti trestu. Druh a výmera trestu musia byť súdom v každom
konkrétnom prípade stanovené tak, aby zodpovedali všetkým zvláštnostiam daného prípadu. Medzi
skutočnosti, na ktoré by v záujme individualizácie trestu mal súd pri určovaní druhu trestu a jeho výmery
prihliadať, patria napr. spôsob spáchania činu a jeho následok, miera zavinenia, pohnútka, priťažujúce
okolnosti, poľahčujúce okolnosti, osoba páchateľa, pomery páchateľa (majetkové, osobné, rodinné

pomery, zdravotný stav páchateľa a jeho rodiny) či možnosť jeho nápravy.

Požiadavka primeranosti trestu a jeho individualizácie tak núti súd prihliadať na okolnosti konkrétneho
prípadu, na jeho zvláštnosti, a teda bráni mechanickému postupu súdu pri rozhodovaní o treste. Takýmto
postupom sa spravoval aj okresný súd pri rozhodovaní o tom, aký druh trestu a v akej výmere by bol

s ohľadom na všetky okolnosti spáchanej trestnej činnosti ale aj osobitosti obžalovaného ako páchateľa
pre obžalovaného spravodlivé.

V tomto prípade závažnosť a spoločenskú nebezpečnosť konania obžalovaného možno vnímať už len
cezsamotnúvýškutrestnejsadzby,pretoževdanomprípadeišloospáchaniezločinuakokonaniavyššej

typovej závažnosť, za ktoré je možné páchateľovi uložiť pomerne vysoký trest. Konanie obžalovaného
nie je možné posudzovať ako bežné manželské hádky, nakoľko svojou intenzitou a dĺžkou vykazovalo
znaky spáchania trestného činu. Obžalovaný sa nielen verbálneho, ale aj opakovaného fyzického
násilia dopustil opakovane, a to po dlhší čas. Poškodená jeho agresívne prejavy znášala najmenej od
roku 2018, frekvencia jeho konania sa plynutím času zvyšovala a zvyšovala sa rovnako aj intenzita

jeho útokov na poškodenú. Konanie prechádzalo od fackania, sácania, ťahania za vlasy, sledovania,
vyhrážok, vulgárnych nadávok až do opakovaného fyzického násilia, pre ktoré musela poškodená
vyhľadať lekársku pomoc, ničenia jej osobných vecí, vyhrážania sa smrťou či ťažkým ublížením na
zdraví, a to aj na verejnom priestranstve či pred vlastnými maloletými deťmi. Konanie obžalovaného
de facto zastavil aj inštitucionalizovaný zásah, a to podanie trestného oznámenia a následné vzatie

obžalovaného do väzby. Konanie obžalovaného nemôže ospravedlňovať tým, že o hádky sa pričinila
čiastočne aj sama poškodená, či tým, že s poškodenou sú rodičmi spoločných maloletých detí.
Obžalovaný mal možnosť vybrať si spôsob, akým bude konfliktné situácie s poškodenou riešiť pričom
jediným riešením nie je cesta páchania násilia v rôznych jeho podobách Mal dostatok času zamyslieť
sa nad svojim správaním, pracovať a usilovať sa o to, aby sa naučil zvládať emočne záťažové situácie,

a tým sa vyvarovať odsúdeniu.

Pokiaľ ide o osobu obžalovaného, aj napriek tomu, že jeho tri predchádzajúce odsúdenia sú zahladené
a na obžalovaného sa hľadí, akoby odsúdený nebol, nie je možné absolútne opomínať to, že sa už
v minulosti dopustil páchania trestnej činnosti, pričom v jednom prípade išlo o typovo najzávažnejšiu

trestnú činnosť, a to pokus o vraždu. Osobnostné charakteristiky obžalovaného v zmysle znaleckého
skúmania boli skôr nepriaznivé, vypovedali o afektivite jeho konania, výbušnosti, nedostatočnej kontrole
impulzov, inadekvátnom správaní sa, emočnej nestabilite. Obžalovaný je otcom dvoch maloletých detí,
s ktorými má podľa svojich tvrdení a rovnako tvrdení poškodenej vybudovaný pozitívny vzťah. Odvolací
súdnijakonespochybňujestatusobžalovanéhoakootca,aprípadneajskutočnepozitívnyvzťahksvojim

deťom, avšak skutočnosť že bol rodičom mal zohľadňovať aj v momente, kedy sa aj pred svojimi
maloletými deťmi dopúšťal voči poškodenej konania, ktoré mu je kladené za vinu.

Okolnosti spáchania trestného činu stručne písané vyššie a tiež charakteristika obžalovaného ako
páchateľa závažnej trestnej činnosti nemožno za žiadnych okolností hodnotiť ako výnimočné okolnosti

prípadu či okolnosti na strane páchateľa, ktoré by odôvodňovali postup podľa § 39 ods. 1 Trestného
zákona. Obhajca obžalovaného sa v odvolaní zmieňuje o akýchsi „špecifických okolnostiach“ prípadu,
pričom okrem dĺžky konania výslovne neuviedol o aké špecifiká má ísť. Povinnosťou odvolacieho súdu
nie je domýšľať si a dotvárať odvolaciu argumentáciu a tým napomáhať či dokonca nahrádzať povinnosťobhajoby, preto na tvrdenia o údajných špecifikách súd neprihliadol a ani ich sám nenašiel. Pokiaľ
ide o dĺžku konania, odvolací súd dodáva, že dôvodom pre aplikáciu § 39 ods. 1 Trestného zákona
nie je ani dĺžka trestného konania, resp. uplynutie doby odo dňa právoplatnosti výroku o vine. Je síce

pravdou, že obžalovaný bol právoplatne uznaný vinným zo spáchania trestného činu už dňa 02.05.2023,
pričom obžaloba bola podaná na okresný súd dňa 08.07.2022, v prejednávanej veci nemožno vôbec
hovoriť o neprimeranej dĺžke konania a už vôbec nie dôvody pripisovať na vrub súdu či orgánom činným
v trestnom konaní, o t viac, keď z obsahu spisu vyplýva, že súd ako aj orgány činné v trestnom konaní
vo veci konali plynulo bez prieťahov.

Pokiaľ ide o domáhanie sa obžalovaného priznania poľahčujúcich okolností podľa § 36 písm. a), písm.
j), písm. l) Trestného zákona, aj v tomto rozsahu odvolací súd vyhodnotil námietku obžalovaného ako
nedôvodnú. Ako už bolo opakovane konštatované, obžalovaný pred spáchaním skutku neviedol riadny
život, dopustil sa nielen spáchania závažnej trestnej činnosti (tzv. fikcia neodsúdenia neznamená, že súd
neprihliadnenasamotnéspáchanietrestnéhočinu),aleajpriestupkov,hocimenšejzávažnosti.Ksvojmu

konaniu nezaujal kritický postoj, práve naopak, počas celého konania sa zavinenie za svoje útoky
na poškodenú snažil nekriticky pripísať práve poškodenej, nebezpečnosť a závažnosť svojho konania
zľahčoval, jeho ľútosť smerovala len k sebe samému - následku, ktorý pocítil on sám (väzba a následne
hrozba výkonu trestu), nie ako úprimná ľútosť nad tým aké psychické a fyzické utrpenie spôsoboval
poškodenej ako svojej manželke. Z uvedených dôvodov u obžalovaného nebolo možné prihliadnuť

na poľahčujúcu okolnosť § 36 písm. j), písm. l) Trestného zákona. Pokiaľ ide o poľahčujúcu okolnosť
podľa § 36 písm. a) Trestného zákona, ani tento argument obžalovaného nie je validný. Priznanie tejto
poľahčujúcej okolnosti u obžalovaného vylučuje už len on sám, keď svoje konania prirovnal bežným
manželským hádkam, a teda bežnému emočnému vypätiu. Odvolací súd má za to, že obžalovaný sa
pred spáchaním jednotlivých útokov nenachádzal v tak vypätej situácií, ktorú by nevedel no najmä

nemohol racionálne zvládnuť, a pod ktorou by sa dostal do silného emočného vypätia. Uvedené nebolo
konštatované ani znalecky, pretože dôvodom jeho konania boli nezvládnuté a neosvojené brzdové
mechanizmy a a tiež absencia kontroly svojich neprimeraných reakcií, nie vypätá situácia.

S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti odvolací súd odvolanie obžalovaného podľa § 319

Trestného poriadku zamietol ako nedôvodné.

Nad rámec vyššie uvedeného, pokiaľ ide o emailové podanie matky obžalovaného označené ako
odvolanie, odvolací súd o ňom, a teda jeho obsahu v zmysle § 62 ods. 1 Trestného poriadku nekonal.
V prípade tohto podania išlo o email, ktorý nebol opatrený kvalifikovaným podpisom a následne nebol

potvrdený písomne alebo ústne do troch pracovných dní, preto súd na takéto podanie neprihliada
a nekoná o ňom. Na dodatočné potvrdenie pritom súd podávateľa nevyzýva.

Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0, čiže jednomyseľne podľa § 163 ods. 4 Trestného
poriadku v spojení s § 170 ods. 6 Trestného poriadku.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu riadny opravný prostriedok nie je prípustný.